Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

29.9.2015 o 16:54 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 29.9.2015 16:54 - 17:00 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k predkladanému návrhu zákona, a to možno z dvoch uhľov pohľadu.

Prvý uhol pohľadu je ten, ktorý sme v diskusii o takzvanej téme politických nominácií priniesli aj na parlamentnú pôdu, a to už od roku 2010, aj cez rok 2012. Celá personálna politika tohto štátu je viac-menej závislá od toho, akým spôsobom prebieha politický cyklus, respektíve vždy pri nástupe novej politickej garnitúry, výmeny koaličných vlád tu prichádza k absolútnej zmene. Až sa tomu tak vzletne hovorilo, že je to až po poslednú upratovačku vo výkone v širšom pohľade verejnej správy a v oblastiach štátnej správy. Často a dokonca vo volebnom programe sme mali napísané, že pri každom jednom projekte, ktorý chce niekto realizovať, existuje v prvom rade nejaký ideový zámer, v druhom rade financovanie, v treťom rade personálna politika. A ak to prirovnáme voľne k ideovému zámeru Slovenska, čiže ideový zámer bol pre Slovenskú republiku, spôsob financovania definovaný je, dane platíme všetci, tak následný a veľmi dôležitý bod je personálna politika a vyzerá to tak, že cez dva a pol dekády sa k personálnej politike tohto štátu nevieme dopracovať v nejakom širokom konsenze.

Ja vám, pán minister, v tomto ohľade vôbec nezávidím, pretože ak budeme počúvať aj kolegov z opozície, sa pozerať na váš návrh, ktorý smeruje k úzkemu výseku tohto problému, ktorý môžeme volať problém politických nominácií, tak môžeme nastaviť rôzne uhly pohľadu a z rôznych uhlov pohľadu pre mňa niekedy až prekvapivo prichádza kritika z opozičných lavíc. Ale viem si to predstaviť, pretože ten uhoľ pohľadu je, že nemáme nakreslený alebo nemáme cez široké politické spektrum dohodnutý takzvaný stop stav. To znamená, že mnoho ľudí, počul som poslanca Hlinu, poslanca Lipšica, predrečníka Igora Hraška, hovorí o tom, že ak nastavíme pravidlá výberových komisií tak, že sa široko nedohodneme na možnej personálnej politike a ten stop stav bude vyzerať tak, že akákoľvek opozícia, ktorá v tomto parlamente bude, či to budete na budúce vy a príde niekto s návrhom zákona, bude chcieť svoje personálne nominácie betónovať vo funkciách, tak sa, samozrejme, bude zdvíhať obrovská miera nevôle. A dokonca budú tu aj tie vyhrážky, ktoré som počul, s tým, že veď to je len jednoduchý zákon a bude trvať jeho pôsobenie, keďže na ňom nie je politická dohoda, len dva mesiace po voľbách, pretože potom sa ten zákon zmení. Tak nerobíme dobre.Zaznamenal som aj pod tlakom tretieho sektora, dokonca aj v rámci nejakých predvolebných stretnutí s Transparency International, si to pamätám, že problém politických nominácií citlivo vníma aj politická strana SMER. Ak by som sa na to pozeral z uhla pohľadu ministerstva vnútra, aby sme vyriešili problém politických nominácií, a to aj v osobe, o ktorej sa tu viac-menej zmienili všetci poslanci, tak pravdepodobne spôsobu výberového konania sa nevyhneme. Je možno teraz čaro nechceného, že výberové konania dostali za posledné dva týždne veľkú medializáciu priamo pri fungovaní tuná bratislavského magistrátu, ale myslím si, že na cestu vydania sa v boji proti politickým nomináciám, resp. odpolitizovania aj Policajného zboru nejaká forma výberových konaní v kombinácii s formou kariérneho rastu musí prísť. Moja otázka je však rovnaká spolu s niektorými opozičnými kolegami, prečo to prichádza pri závere... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o kľud v miestnosti, nech môže rečník dokončiť svoje vystúpenie.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Nechcem zdržovať kolegov, keďže je 17.00 hodina, no ešte na päť minúť určite to mám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 13:01 - 13:03 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Odcitoval si v podstate dve zásadné a dve ako keby menšie pripomienky a ten záver z Pravdy je vyjadrený v jednom slove „hanebné“ skutočne pravdou, pretože my sme mali ako plénum tohto funkčného obdobia jednoznačnú a veľkú výzvu pred sebou. A to je, že predpokladám, že každý jeden politik sa stretol s obvinením, že politici kradnú, všetci kradnú, všetci sme v jednom vreci a my sme mali možnosť urobiť aspoň kúsok, nejaký možno povestný krok alebo vydať sa na dlhú povestnú tisícmíľovú cestu a na to zvoliť nástroj, ako legislatívci, aký iný by sme vytvorili, ako je prijatie zákona. To, že robíme rachot, ako spomínaš, alebo sa snažia naši kolegovia urobiť rachot a nespraviť pritom nič, je naozaj hanebnosť. Myslím si, že všetky argumenty, ktoré zaznievajú z druhej strany, sú naozaj len zásterkou. A mňa skutočne mrzí z môjho nastavenia z toho bona fide, že naozaj je to na začiatku volebného obdobia. Či už politicky alebo aj odborne to vyzeralo, že niečo s tým ideme spraviť, aby všeobecný názor o tom, že politici kradnú, mal nástroj, aby sme ich mohli aspoň rozdeliť a určiť priamo tých, ktorí teda majú za ušami, a tých, ktorí to myslia úprimne. Myslím si, že po tejto snahe zo strany predkladateľov neurobíme nič. Skôr si za to vyfasuje táto ctená snemovňa opäť a zas veľkú hanbu vo verejnosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 12:19 - 12:20 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Súhlasím s tebou, predchádzajúci bod sa dotýkal nejakej etiky, dotýkal sa toho, aby sa vytvorila možno nejaká referencia. A hovoríš, že zákon by mal platiť na každého. Tuná svieti úplne do neba, keď hovoríme, že návrh zákona, ktorý má postihnúť v prvom rade verejných funkcionárov a nás, je predkladaný tak, že nedodržiavame parametre tej polročnej lehoty. A je to tá menšia príčina, prečo nemôžem, a absolútne s tebou v tom súhlasím, ho podporiť.To, že sú ďalšie veci, že sme sa počas funkčného obdobia alebo počas predsedania Pavla Pašku stretávali sa násobne, opakovane na grémiách, bola vytvorená pracovná odborná skupina, politická a celé to viedlo iba k tomu, aby my sami sme boli oklamaní, verejnosť, médiá, boli iba a len podľa mňa, poviem to teda ja tvrdo, oklamané a zavedené tým, že existuje tu reálna snaha niečo vyriešiť. Nie, ona neexistuje, a preto ten apel na opozičných poslancov absolútne vnímam. (A vnímam ho veľmi citlivo.) A vyhlasujem to za absolútnu škodu, pretože toto funkčné obdobie mohlo v tejto veci priniesť nejakú zmenu. To, čo máme na stole, však zmenu vôbec neprináša.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 16:30 - 16:32 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis

72.
Ďakujem. Možno dve poznámky k sluchovému alebo k ľuďom postihnutým sluchovým postihnutím.
Áno, mohli sme, mohli sme predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by to definoval širšie. Ja som to pochopil tak, že tento návrh hovorí o tom, aby sa rozšírila tá ponuka, zapracovávali sa alebo zaviazli sa aj tí retransmiseri, ktorí doteraz v podstate bránili alebo nejakým spôsobom technicky neumožňovali to, aby boli vysielané titulky pre osoby so sluchovým postihnutím.
A to, čo hovorila pani kolegyňa, áno, toto je proste veľmi široká a jemná pavučina, pretože sa bavíme o kultúre a pre kultúru by sme mali vytvárať nejaké predpoklady. Ja si myslím, že skúsme, keďže máme možnosť, lebo sme tí poslední v rade, sa vystríhať pred nejakými problémami, ktoré mali aj Francúzi svojho času, a už teraz, myslím si, že norma je pripravená tak, aby mohla začať platiť, výhrady sme povedali aj pri prvom, aj druhom čítaní a predpokladám, že vôľa väčšiny tohto parlamentu túto reguláciu zavedie.
K vyjadreniam ohľadom rapu sa už nebudem vyjadrovať, iba chcem upozorniť aj niektorých vládnych poslancov z ústavnoprávneho výboru, že teda čítať tie návrhy zákonov, lebo mňa veľmi zarazila, návrh, že slovenská hudba sa bude hrať od jednej do šiestej hodiny, a to je hlboký omyl a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2015 16:09 - 16:25 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis

64.
Ďakujem. Vážený pán, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pôvodne, keďže som pri prvom čítaní za účasti v pléne väčšinou poslancov z kultúrneho výboru hovoril o idei tohto zákona a mal som dve výhrady, jedna súvisela s definíciou slovenského hudobného diela a druhá súvisela so stupňom nábehu pre jednotlivé kvóty, že mohli by sme sa zamyslieť skôr nad tým, aby sme takpovediac, aby boli všetci najedení aj koza zostala celá, či ako sa to presne hovorí, tak aby sme nezaťažili sektor komerčných rádií hneď nejakou vysokou kvótou a mohli ich na toto pripraviť, tak možnože ten percentuálny nábeh hrania slovenskej tvorby by mohol byť menej prudký.
Preto aj rozumiem, čo predkladala pani poslankyňa Pfundtner. Viac-menej z hľadiska stanovenia ako keby nábehovej krivky by mohla mať v tomto pravdu. Čo chcem povedať, prvá časť, keďže v definícii v § 28a slovenského hudobného diela, kde pri debate o kvótach sa asi tu najviac odborne točila debata, ako vypreparovať to, čo za slovenské hudobné dielo pre účely zavedenia kvót alebo pre účely tohto zákona budeme považovať, bolo či už predsedom kultúrneho výboru, predpokladám, že aj na ministerstve kultúry, alebo aj v nejakej časti opozície, ktorá má ambíciu urobiť pre slovenských umelcov to, že sa v slovenských rádiách, ktoré vysielajú z licencie, objavia, tak si myslím, že definícia hudobného diela, ako ju predložil pán poslanec Jarjabek, je akceptovateľná. Ja som v jednej z faktických hovoril, že mal som veľmi, veľmi podobný návrh bez toho, že som absolvoval debatu v ústavnoprávnom výbore, a preto predpokladám, že aj zmena v tomto momente bude mať opodstatnenie a podporu.
Čo som ešte chcel predostrieť, bola debata na našom gestorskom výbore pre médiá a kultúru, kde, myslím, že to bol pozmeňovák pána spravodajcu ohľadom vyňatia alebo vyňatia tvorby, ktorá sa týka, ja to poviem hantírkou, jinglov alebo teda komerčných vyhrávok, upozornení a podobne, ktorá je z kvóty vyňatá, a myslím, že prítomní poslanci na kultúrnom výbore hlasovali asi všetci za, a preto ma debata na poslednú chvíľu v pléne pri druhom čítaní tak troška aj zaskočila. Len keď som to rozkódoval z hľadiska politických siločiar, tak asi nie je prekvapivá. Pán poslanec Novotný si, predpokladám, plní svoju stranícku úlohu. Napriek jeho dlhodobému angažovaniu sa v oblasti zdravotníctva sa tu vyskytol, pretože je predsedom politického subjektu, ktorý reprezentuje, momentálne v tomto pléne, je to asi viac ako evidentné. A ja chcem z tohto miesta povedať, že nesúhlasím. A nesúhlasím ani s koncom vystúpenia pani poslankyne Pfundtner, že nejaká nasledujúca vláda by mala, ak vznikne, automaticky siahne na tento zákon, ak budeme my subjektom nejakej novej vlády, tak myslím si, že podpora slovenskej hudby aj pri vysielateľoch z licencie by mala zostať. Možnože budú nejaké parciálne úpravy, ale predpokladám, že to v tejto miere bude ústretové aj ministerstvo.
Ja predostriem možno inú legislatívnu úpravu v tomto duchu. Hovoril som o nej aj na výbore, to znamená, otvoriť debatu, pretože to nebude jednoduchá téma. Je to téma tzv. zákazu "cross vlastníctva" alebo vlastníctva viacerých rádií v tomto prípade, alebo viacerých mediálnych domov, ktoré budú mať viac programových služieb. Ona má dva rozmery, tá debata. Na jednu stranu, ak sa rádiá cítia dotknuté tým, že na základe ich vysielania na štátom vlastnených frekvenciách si štát dovolí tak ako v Poľsku, v Maďarsku, v Holandsku, čo asi nebudeme považovať za nejaký, veľmi regulované prostredie, ale skôr prostredie liberálnosti, v Írsku, spomínané Francúzsko, dokonca je obrovská debata pod gesciou ochranného zväzu v Nemecku GEMA, kde, aby sme uviedli veci na pravú mieru, Nemecký spolkový snem zaviedol 35 % kvótu v roku 2004. Čo sa stalo následne? Nechal otvorené ruky jednotlivým spolkovým krajinám, aby túto legislatívu upravili do svojich spolkových zákonných, právnych systémov krajinských, a tam sa v časti, sa to stretlo s odozvou, sčasti nie a na základe dostupných informácií, či už ľudí, ktorí pracujú pre GEMA, s ktorými som v kontakte, alebo s niektorými spolkovými poslancami, je to absolútne živá téma v tak obrovskej krajine, ako je Nemecko, pretože to, že v ich komerčných rádiách klesla nemecká tvorba, a nebudeme hovoriť o tom, že sila nemeckého národa z hľadiska tvorby je veľká, ale napriek tomu ich vysielatelia už majú teraz obsah nižší ako 10 % a je klesajúci trend a zároveň nemecká hudba sa prestáva predávať.
Hovoril som o Francúzsku, kde tento model privítali. A teraz iný model, komerčný, to znamená predajnosť hudby francúzskej provincie alebo francúzskeho, či už budeme hovoriť o popových pesničkách, ale chcel by som povedať, že toto nesúvisí len s týmto rozmerom, narástla, a teda v roku 2013, to je asi posledná štatistika, ktorú som dohľadal, je z dvadsiatich najpredávanejších albumov 17 francúzskych.
Musíme sa odrážať aj v tejto debate plnej emócií a rôzneho typu demagógie, pretože sa sem môže postaviť poslanec, a ktorý povie, že 40 % kvóta vo Francúzsku spôsobila absolútny collateral damage v rámci francúzskeho kultúrneho priestoru, a neviem, čo sa teda malo stať v tom Francúzsku, ale štatistiky hovoria o tom, že sa predáva viac hudby francúzskej proveniencie, a po príklade Francúzska od 1994 roku v rámci Európskej únie, kde pôsobí jednotnosť trhu alebo zjednocovanie trhu a voľného pohybu, v tomto prípade komunikátu rádií, hlavne formátovaných rádií, a toto neblaho pôsobí na tzv. kultúrnu diverzitu. Čiže zjednocujeme komunikáty v rámci rádií a naše prostredie nebolo dosiaľ chránené. Nemyslím si, že sme nejakou extra výnimkou, že sme túto debatu otvorili pôvodne z opozičných lavíc. Stretla sa s odozvou pôvodne na ministerstve kultúry tak, že voči médiám vysielaným z licencie bola vyvinutá iniciatíva na základe podpisu memoranda, a teda ak by to, čo som zachytil ja na výbore a hovoril pán minister, s obsahom memoranda som bol zoznámený a malo sa to diať viac-menej na dobrovoľnej báze komerčných rádií. Keďže za dva a pol roka neprišlo k zásadnému posunu, a dokonca ja si myslím, neviem, aké sú tie dostupné štatistiky, lebo jednou z blahodarných účinkov aj toho, čo sa stane po prijatí tohto, že budeme mať presnejší prehľad, pretože bude musieť byť vedená štatistika.
Či bude rap kvalifikovaný ako hudobné dielo s textom, ktoré bude spadať alebo nebude, nebude rozhodovať Ústavný súd, bude o tom rozhodovať orgán určený aj zo zákona, volá sa Rada pre vysielanie a retransmisiu, predpokladám, pretože ona bude zhodnocovať štatistiky, zbierať ich a čo do kvóty spadne a nespadne, rozhoduje tento orgán. Pre mňa toto môžeme podrobiť kritike, pretože pre mňa je čím ďalej viacej rada politickým orgánom, ale to je úplne nejaká iná debata. Pre účely tohto zákona je ten arbiter stanovený asi jediný možný, ktorý v rámci mediálneho prostredia stanoviť môžeme, a je ním Rada pre vysielanie a retransmisiu. A predpokladám, že keďže, ako sme sa bavili pri prvom čítaní, sú aj parametre, ktoré budú tlačiť na niektoré výnimky, čiže rádiá, ktoré v zmysle svojej vlastnej programovej štruktúry nebudú a nemôžu hrať slovenskú hudbu, predpokladám, že to bude menšinové vysielanie a podobne, budú žiadané o výnimky a na základe rozhodnutia rady tú výnimku dostať môžu.
Chcel by som ale na záver tejto debaty povedať jednu vec a z tej odbornej časti kultúrneho a mediálneho spektra, ktorá sa týka vysielateľa zo zákona alebo verejnoprávneho, ja som sa zamýšľal, či nepredložím pozmeňovací návrh, a myslím si, že to bude asi najväčší tlak do budúcna, pretože sa mi v záverečnej fáze nepodarilo vypracovať, a to je hlavne jedna vec, že doteraz sme verejnoprávny rozhlas alebo časť RTVS, ktorá je v rozhlasovom vysielaní, hodnotili z hľadiska percenta vysielanej slovenskej hudby ako celok. Podľa mňa vzíde najväčší problém, pretože tento zákon, najväčší problém tejto regulácie a zavedenia kvót, že budeme uplatňovať kvóty pre jednotlivé programové služby.
Pre mňa tu bol moment, ktorý, sa priznám, som si všimol tiež až na poslednú chvíľu, a nemal som možnosť sa baviť ani s generálnym riaditeľom RTVS, ani s ľuďmi zodpovednými za vysielanie v Slovenskom rozhlase. Možnože pán minister má viacej informácií, že či to nakoniec jednotlivé programové služby v rámci rozhlasového vysielania nášho telerozhlasu zvládnu, pretože mám obavu, aby sme naozaj netlačili na pílu tam, kde nie je treba, pretože niektoré programové služby už teraz presahujú zamýšľanú kvótu a niektoré sú v zmysle zamerania pod ňou a možnože sa blížia tej zamýšľanej kvóte, ktorá je stanovovaná pre vysielateľov z licencie, napriek tomu, že sú teda verejnoprávne.
Keďže priznávam, že k tomuto pozmeňovací návrh predložený máme, zostáva to na pôde viac-menej akademickej debaty a myslím si, že mohli sme sa aj nad týmto momentom zamerať či už na výbore, alebo v príprave procesu. Medzirezort som pozeral a nevidel som tam tú pripomienku a hovorím, že napadlo mi to, že či by sme, či by nebolo v zmysle regulácie rozumnejšie, aby sme vyžadovali od rozhlasovej časti telerozhlasu kvótu, ktorá by bola an block na všetky programové služby 35 %, a nie pre každú jednu programovú službu zvlášť. Nechávam to teda skôr v polohe rečníckej otázky.
A skončím s tým, že táto debata plná emócií, ktorú na jednej strane živia, živia aj komerčné médiá, niektoré záujmové skupiny na druhej strane, dostala vyjadrenie priamo v legislatívnom texte, a myslím si, že budeme sa, členským štátom Európskej únie sa priblížime tým, že keďže túto reguláciu zaviedli v ’94. roku Francúzi a následne sa k tomu pridali, a ja už začnem pomaly hovoriť, že skoro všetky neanglofónne krajiny európskeho priestoru, je asi čas, aby sme tento proces ukončili prijatím tejto, tejto regulácie, a myslím si, že všetky tri subjekty, ktoré prichádzajú, alebo skupiny obyvateľstva prichádzajú do úvahy, môžu zistiť, či zákonodarca svoj účel naplnil a či v prvom a neposlednom rade zostane viac finančných prostriedkov pre našich umelcov a bude využitý potenciál rady, ktoré vysielajú na základe licencie na to, aby aj svojím pôsobením v spoločnosti propagovali tvorbu hudobníkov alebo slovenských hudobných diel, ktorých najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 15:44 - 15:46 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Aby som urobili slovenského jazyku zadosť, mysleli sme tvorivý princíp asi. Tvorčí. (Povedané so smiechom.) Ale moje... (reakcia z pléna), moje skromné zdroje hovoria o inom type demagógie, ktorý si, pani poslankyňa, v tom plamennom prejave použila, a to je ten príklad Francúzska. Kde ste to, pán poslanec, Novotný a pani poslankyňa Pfundtner, vzali?
Francúzi zaviedli v ’94. roku 30 % kvótu a moje zdroje hovoria nasledovné. To, že regulácia v tejto oblasti môže hlavne na príklade Francúzska od roku ’94 hovoriť, že sa vydali francúzski zákonodarci po dobrej ceste, o tom, že zmena, ktorá aj vo Francúzsku vyvolala toľko rozruchu, ktorú tu reprezentujete vy dvaja, mala blahodarný vplyv na celú hudobnú branžu v rámci Francúzska, pretože predajnosť domácej tvorby sa zvýšila o 60 % a v roku 2013 bolo z 20 predávaných albumov 17 francúzskych. V roku 2013 bolo 20 najlepšie predávaných albumov francúzskych. Ak to porovnáme s dekádou dozadu, bolo medzi 20 najpredávanejšími albumami tri francúzske.
Čiže nerozumiem, kde sa berie strašenie, príklad Francúzska, keď je to presne tá krajina, ktorá tým, že zostávali na základe prijatého mechanizmu väčšie finančné prostriedky vo Francúzsku a neodchádzali na tvorbu anglofónnych umelcov, čiže Francúzi odmietli platiť Justina Biebera, ale platili svoju tvorbu cez tento mechanizmus, malo to blahodarný vplyv na francúzsku pôvodnú tvorbu. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 15:07 - 15:09 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis

30.
Ďakujem. Budem voľne pokračovať v tom, čo hovoril predrečník, pretože ja si vážim veľmi tvoju odbornosť a neviem teda, či toto mal byť odborno-vecný príspevok do debaty alebo skôr politický.
Ak ho mám vyhodnocovať z politického pohľadu, lebo tam to zaznelo: "Som predstaviteľ malej neparlamentnej strany....", a viem, kto je predsedom tejto strany, a predpokladám, že práve preto prišlo k niektorým vyjadreniam, ale zaujali ma dve, lebo sú veľmi skreslené, a myslím si, že ak budeme súhlasiť s akýmkoľvek názorom a toto plénum má byť súbojom názorov, tak nemôžeme predsa strašiť ľudí spôsobom, že ak klesnú zisky komerčných rádií, klesnú tantiémy, tam rovnítko nie je, to je proste, ako hovoril jeden z českých politikov, "hluboké nedorozumění" a bolo by možno treba si pozrieť si ten mechanizmus, o čom sa presne bavíme, ak hovoríme o zavádzaní rádiových kvót. To je jedna výtka.
A druhá, keďže ten čas na faktickú poznámku je malý, naozaj táto téma je v spoločnosti živá viac ako dva a pol roka, nie sú to tie kvóty, ktoré sú teraz živé, sú iné a myslím si, že nakoniec sme sa dopracovali k nejakému kompromisu, ktorý zvládnu aj médiá, ktoré vysielajú na základe licencie a vysielajú na štátom vlastnených frekvenciách. Nie je pravdou – a Generálna prokuratúra, neviem čo, kde sa tam vzala –, že ja si zajtra môžem otvoriť rádio. Ani ty, ani ja si ho nemôžeme otvoriť, lebo je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 14:42 - 14:44 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, chcel by som len poznamenať, že o definícii slovenského hudobného diela sme sa s pánom predsedom výboru Jarjabkom bavili alebo rozprávali dlho, dokonca tá debata už má viac ako 2 roky, a preto z môjho pohľadu aj vítam to, že sa urobil posun, lebo ja som mal veľmi podobný, dokonca mám pocit, že až na nejaké dve spojky máme veľmi podobný pozmeňujúci návrh, ktorý týmto pádom nepodám, pretože toto spresnenie naozaj definuje slovenské hudobné dielo omnoho širšie.
Na druhú stranu však zostáva nová výhrada a stále chcem veriť tomu, že nebudeme nad rámec regulácie Európskej únie alebo neprídeme do rozporu s právom Európskej únie napriek ubezpečeniu pána ministra, a to vzhľadom na to, že slovenské hudobné dielo kvalifikujeme podľa pobytu jedného z autorov, v tomto prípade už po pozmeňováku autora textu alebo hudby.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 14:25 - 14:27 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
V zmysle zásady počítať s najlepším a pripraviť sa na najhoršie si myslím, že ten problém má dve roviny. Absolútne podpisujem to, že vidím dobrý úmysel a to bona fide i konanie z hľadiska zlepšenia sociálneho, odvodového, daňového.
Čo som hlavne kritizoval, bolo a na to by som chcel dostať odpoveď, aký bude prístup, nazvem to všeobecne, ku grantom, resp. či tento zoznam bude uprednostňovať skupinu ľudí, ktorí na ňom budú. Čiže zamýšľaná skupina 5 - 6-tisíc umelcov sa na základe toho, že budú evidovaní, bude dostávať alebo nebude dostávať? To je otázka. Pretože to už by potom z dobrovoľnej veci robilo dobrovoľne podmienenú vec, že ak chcem aj nejakým spôsobom financovať svoju činnosť, hlavne s dotykom so štátom, ktorý, v mnohých oblastiach kultúrnych je tým jediným honorom štát, audiovizuálna tvorba a podobne.
A druhá, druhá vec, ktorá mi napadá, že, ja nehovorím a nikto nemôže obviniť ministerstvo zo zlého úmyslu, ale ako vyriešite problém, že, teraz to berte ako príklad, že niekto pôsobí v oblasti cukrárstva, cíti sa ako umelec na tom, že niečo vyrába, pritom máme živnosť, ktorú toto realizuje, ale vyhodnotí si v rámci živnostenského podnikania, že benefity byť slobodným umelcom alebo v slobodnom povolaní sú vyššie, a toto, lebo my zasahujeme do podnikania a otvárame obrovské množstvo problémov a bude chcieť realizovať svoj podnikateľský život a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 14:17 - 14:19 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Súhlasím, nie je umelec ako umelec, a nie je kvalita umeleckého výkonu vždy to, čo by si publikum žiadalo. A tu spravím bodku a poviem, že trošička sa obávam, že nebude o procese, nebude o kvalite umelca rozhodovať publikum, ale my politici.
A preto sa bojím toho, že ideme vytvárať zoznam na základe legislatívy a budeme vytvárať zoznam 5-6 tisícov umelcov, ktorí môžu patriť do tej kategórie, že sú tak dobrí, že by bolo pre nich byť stálym interpretom v nejakom divadle, alebo sa do toho zoznamu na základe konania, ako opísala pani poslankyňa Vášáryová, že vrana k vrane sadá alebo ruka ruku myje, alebo bližšia košeľa, alebo kabát, nechcem použiť to české prirovnanie, čiže sa tam dostanú ľudia na základe toho, že majú dobré známosti.
A toho sa bojím, že politik bude rozhodovať o kvalite profesionálneho umelca v slobodnom povolaní, a preto mi je vytváranie tohto zoznamu ako z idey nie srdcu blízke. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis