64.
Ďakujem. Vážený pán, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pôvodne, keďže som pri prvom čítaní za účasti v pléne väčšinou poslancov z kultúrneho výboru hovoril o idei tohto zákona a mal som dve výhrady, jedna súvisela s definíciou slovenského hudobného diela a druhá súvisela so stupňom nábehu pre jednotlivé kvóty, že mohli by sme sa zamyslieť skôr nad tým, aby sme takpovediac, aby boli všetci najedení aj koza zostala celá, či ako sa to presne hovorí, tak aby sme nezaťažili sektor komerčných rádií hneď nejakou vysokou kvótou a mohli ich na toto pripraviť, tak možnože ten percentuálny nábeh hrania slovenskej tvorby by mohol byť menej prudký.
Preto aj rozumiem, čo predkladala pani poslankyňa Pfundtner. Viac-menej z hľadiska stanovenia ako keby nábehovej krivky by mohla mať v tomto pravdu. Čo chcem povedať, prvá časť, keďže v definícii v § 28a slovenského hudobného diela, kde pri debate o kvótach sa asi tu najviac odborne točila debata, ako vypreparovať to, čo za slovenské hudobné dielo pre účely zavedenia kvót alebo pre účely tohto zákona budeme považovať, bolo či už predsedom kultúrneho výboru, predpokladám, že aj na ministerstve kultúry, alebo aj v nejakej časti opozície, ktorá má ambíciu urobiť pre slovenských umelcov to, že sa v slovenských rádiách, ktoré vysielajú z licencie, objavia, tak si myslím, že definícia hudobného diela, ako ju predložil pán poslanec Jarjabek, je akceptovateľná. Ja som v jednej z faktických hovoril, že mal som veľmi, veľmi podobný návrh bez toho, že som absolvoval debatu v ústavnoprávnom výbore, a preto predpokladám, že aj zmena v tomto momente bude mať opodstatnenie a podporu.
Čo som ešte chcel predostrieť, bola debata na našom gestorskom výbore pre médiá a kultúru, kde, myslím, že to bol pozmeňovák pána spravodajcu ohľadom vyňatia alebo vyňatia tvorby, ktorá sa týka, ja to poviem hantírkou, jinglov alebo teda komerčných vyhrávok, upozornení a podobne, ktorá je z kvóty vyňatá, a myslím, že prítomní poslanci na kultúrnom výbore hlasovali asi všetci za, a preto ma debata na poslednú chvíľu v pléne pri druhom čítaní tak troška aj zaskočila. Len keď som to rozkódoval z hľadiska politických siločiar, tak asi nie je prekvapivá. Pán poslanec Novotný si, predpokladám, plní svoju stranícku úlohu. Napriek jeho dlhodobému angažovaniu sa v oblasti zdravotníctva sa tu vyskytol, pretože je predsedom politického subjektu, ktorý reprezentuje, momentálne v tomto pléne, je to asi viac ako evidentné. A ja chcem z tohto miesta povedať, že nesúhlasím. A nesúhlasím ani s koncom vystúpenia pani poslankyne Pfundtner, že nejaká nasledujúca vláda by mala, ak vznikne, automaticky siahne na tento zákon, ak budeme my subjektom nejakej novej vlády, tak myslím si, že podpora slovenskej hudby aj pri vysielateľoch z licencie by mala zostať. Možnože budú nejaké parciálne úpravy, ale predpokladám, že to v tejto miere bude ústretové aj ministerstvo.
Ja predostriem možno inú legislatívnu úpravu v tomto duchu. Hovoril som o nej aj na výbore, to znamená, otvoriť debatu, pretože to nebude jednoduchá téma. Je to téma tzv. zákazu "cross vlastníctva" alebo vlastníctva viacerých rádií v tomto prípade, alebo viacerých mediálnych domov, ktoré budú mať viac programových služieb. Ona má dva rozmery, tá debata. Na jednu stranu, ak sa rádiá cítia dotknuté tým, že na základe ich vysielania na štátom vlastnených frekvenciách si štát dovolí tak ako v Poľsku, v Maďarsku, v Holandsku, čo asi nebudeme považovať za nejaký, veľmi regulované prostredie, ale skôr prostredie liberálnosti, v Írsku, spomínané Francúzsko, dokonca je obrovská debata pod gesciou ochranného zväzu v Nemecku GEMA, kde, aby sme uviedli veci na pravú mieru, Nemecký spolkový snem zaviedol 35 % kvótu v roku 2004. Čo sa stalo následne? Nechal otvorené ruky jednotlivým spolkovým krajinám, aby túto legislatívu upravili do svojich spolkových zákonných, právnych systémov krajinských, a tam sa v časti, sa to stretlo s odozvou, sčasti nie a na základe dostupných informácií, či už ľudí, ktorí pracujú pre GEMA, s ktorými som v kontakte, alebo s niektorými spolkovými poslancami, je to absolútne živá téma v tak obrovskej krajine, ako je Nemecko, pretože to, že v ich komerčných rádiách klesla nemecká tvorba, a nebudeme hovoriť o tom, že sila nemeckého národa z hľadiska tvorby je veľká, ale napriek tomu ich vysielatelia už majú teraz obsah nižší ako 10 % a je klesajúci trend a zároveň nemecká hudba sa prestáva predávať.
Hovoril som o Francúzsku, kde tento model privítali. A teraz iný model, komerčný, to znamená predajnosť hudby francúzskej provincie alebo francúzskeho, či už budeme hovoriť o popových pesničkách, ale chcel by som povedať, že toto nesúvisí len s týmto rozmerom, narástla, a teda v roku 2013, to je asi posledná štatistika, ktorú som dohľadal, je z dvadsiatich najpredávanejších albumov 17 francúzskych.
Musíme sa odrážať aj v tejto debate plnej emócií a rôzneho typu demagógie, pretože sa sem môže postaviť poslanec, a ktorý povie, že 40 % kvóta vo Francúzsku spôsobila absolútny collateral damage v rámci francúzskeho kultúrneho priestoru, a neviem, čo sa teda malo stať v tom Francúzsku, ale štatistiky hovoria o tom, že sa predáva viac hudby francúzskej proveniencie, a po príklade Francúzska od 1994 roku v rámci Európskej únie, kde pôsobí jednotnosť trhu alebo zjednocovanie trhu a voľného pohybu, v tomto prípade komunikátu rádií, hlavne formátovaných rádií, a toto neblaho pôsobí na tzv. kultúrnu diverzitu. Čiže zjednocujeme komunikáty v rámci rádií a naše prostredie nebolo dosiaľ chránené. Nemyslím si, že sme nejakou extra výnimkou, že sme túto debatu otvorili pôvodne z opozičných lavíc. Stretla sa s odozvou pôvodne na ministerstve kultúry tak, že voči médiám vysielaným z licencie bola vyvinutá iniciatíva na základe podpisu memoranda, a teda ak by to, čo som zachytil ja na výbore a hovoril pán minister, s obsahom memoranda som bol zoznámený a malo sa to diať viac-menej na dobrovoľnej báze komerčných rádií. Keďže za dva a pol roka neprišlo k zásadnému posunu, a dokonca ja si myslím, neviem, aké sú tie dostupné štatistiky, lebo jednou z blahodarných účinkov aj toho, čo sa stane po prijatí tohto, že budeme mať presnejší prehľad, pretože bude musieť byť vedená štatistika.
Či bude rap kvalifikovaný ako hudobné dielo s textom, ktoré bude spadať alebo nebude, nebude rozhodovať Ústavný súd, bude o tom rozhodovať orgán určený aj zo zákona, volá sa Rada pre vysielanie a retransmisiu, predpokladám, pretože ona bude zhodnocovať štatistiky, zbierať ich a čo do kvóty spadne a nespadne, rozhoduje tento orgán. Pre mňa toto môžeme podrobiť kritike, pretože pre mňa je čím ďalej viacej rada politickým orgánom, ale to je úplne nejaká iná debata. Pre účely tohto zákona je ten arbiter stanovený asi jediný možný, ktorý v rámci mediálneho prostredia stanoviť môžeme, a je ním Rada pre vysielanie a retransmisiu. A predpokladám, že keďže, ako sme sa bavili pri prvom čítaní, sú aj parametre, ktoré budú tlačiť na niektoré výnimky, čiže rádiá, ktoré v zmysle svojej vlastnej programovej štruktúry nebudú a nemôžu hrať slovenskú hudbu, predpokladám, že to bude menšinové vysielanie a podobne, budú žiadané o výnimky a na základe rozhodnutia rady tú výnimku dostať môžu.
Chcel by som ale na záver tejto debaty povedať jednu vec a z tej odbornej časti kultúrneho a mediálneho spektra, ktorá sa týka vysielateľa zo zákona alebo verejnoprávneho, ja som sa zamýšľal, či nepredložím pozmeňovací návrh, a myslím si, že to bude asi najväčší tlak do budúcna, pretože sa mi v záverečnej fáze nepodarilo vypracovať, a to je hlavne jedna vec, že doteraz sme verejnoprávny rozhlas alebo časť RTVS, ktorá je v rozhlasovom vysielaní, hodnotili z hľadiska percenta vysielanej slovenskej hudby ako celok. Podľa mňa vzíde najväčší problém, pretože tento zákon, najväčší problém tejto regulácie a zavedenia kvót, že budeme uplatňovať kvóty pre jednotlivé programové služby.
Pre mňa tu bol moment, ktorý, sa priznám, som si všimol tiež až na poslednú chvíľu, a nemal som možnosť sa baviť ani s generálnym riaditeľom RTVS, ani s ľuďmi zodpovednými za vysielanie v Slovenskom rozhlase. Možnože pán minister má viacej informácií, že či to nakoniec jednotlivé programové služby v rámci rozhlasového vysielania nášho telerozhlasu zvládnu, pretože mám obavu, aby sme naozaj netlačili na pílu tam, kde nie je treba, pretože niektoré programové služby už teraz presahujú zamýšľanú kvótu a niektoré sú v zmysle zamerania pod ňou a možnože sa blížia tej zamýšľanej kvóte, ktorá je stanovovaná pre vysielateľov z licencie, napriek tomu, že sú teda verejnoprávne.
Keďže priznávam, že k tomuto pozmeňovací návrh predložený máme, zostáva to na pôde viac-menej akademickej debaty a myslím si, že mohli sme sa aj nad týmto momentom zamerať či už na výbore, alebo v príprave procesu. Medzirezort som pozeral a nevidel som tam tú pripomienku a hovorím, že napadlo mi to, že či by sme, či by nebolo v zmysle regulácie rozumnejšie, aby sme vyžadovali od rozhlasovej časti telerozhlasu kvótu, ktorá by bola an block na všetky programové služby 35 %, a nie pre každú jednu programovú službu zvlášť. Nechávam to teda skôr v polohe rečníckej otázky.
A skončím s tým, že táto debata plná emócií, ktorú na jednej strane živia, živia aj komerčné médiá, niektoré záujmové skupiny na druhej strane, dostala vyjadrenie priamo v legislatívnom texte, a myslím si, že budeme sa, členským štátom Európskej únie sa priblížime tým, že keďže túto reguláciu zaviedli v ’94. roku Francúzi a následne sa k tomu pridali, a ja už začnem pomaly hovoriť, že skoro všetky neanglofónne krajiny európskeho priestoru, je asi čas, aby sme tento proces ukončili prijatím tejto, tejto regulácie, a myslím si, že všetky tri subjekty, ktoré prichádzajú, alebo skupiny obyvateľstva prichádzajú do úvahy, môžu zistiť, či zákonodarca svoj účel naplnil a či v prvom a neposlednom rade zostane viac finančných prostriedkov pre našich umelcov a bude využitý potenciál rady, ktoré vysielajú na základe licencie na to, aby aj svojím pôsobením v spoločnosti propagovali tvorbu hudobníkov alebo slovenských hudobných diel, ktorých najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
