Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, chcel by som k tomuto návrhu zákona, keďže ho považujem za splnenie ďalšieho z dvoch predvolebných sľubov, ktoré sme mali aj v roku 2010, aj v roku 2012 či už v našom spoločnom, alebo potom v individuálnych programoch, kde nám vadili tzv. poslaneckí supermani alebo supermani funkcionári, ak by som to nazval všeobecne. Čiže teším sa tomuto návrhu zákona, pretože sme svojho času sľúbili, že ho predložíme znova, a chcel by som sa venovať dvom spektrám a možno aj reagovať na mojich predrečníkov v rozprave, či už pána poslanca Brocku, alebo pána poslanca Hrušovského.
My sme svojho času, dobová tlač, ak to tak nazveme, to zachytila, dá sa to tým pádom, aj keď pán Brocka gúglil, vygúgliť, kedy 13. 6. v roku 2011 sme sa snažili túto situáciu riešiť naším vlastným návrhom zákona, a to sme boli súčasťou vtedy vládnej koalície, resp. sme ju v mnohých veciach alebo takmer vo všetkých veciach podporovali, a vtedy sme navrhovali nasledujúcu vec, ja si dovolím zacitovať teda z dobovej tlače:
"Štyroch poslancov zastupujúcich občianske združenie Obyčajní ľudia omrzelo čakať na vládnu štvorku. Problém viacnásobných poslancov, či starostov, primátorov a zároveň členov parlamentu, sa rozhodli riešiť po svojom. Zatiaľ čo tlak KDH umožnil presadiť do programového vyhlásenia vtedajšej vlády zmienku o presadení pravidla jeden mandát stačí, Obyčajní ľudia, v tom čase štvorka, na júnovej schôdzi v roku 2011 chceli navrhnúť odobratie významnej časti platu poslancom, ktorí sedia na dvoch, niekedy troch, niekedy štyroch stoličkách. Ročne by tak mohli prísť o niekoľko desiatok tisíc eur."
Kým na myšlienku kresťanských demokratov koalícia potrebuje aj hlasy z opozičných lavíc, keďže by sa jednalo o ústavnú zmenu, návrh Obyčajných ľudí sme si mohli ako vládna štvorka, tak ako píše redaktor, mohli sme to odklepnúť vo vlastnej réžii, bola by na tom stačila naša vtedajšia 79. Argumentovali sme tým, že ľudia zvolili poslancov, aby vykonávali svoje mandáty zodpovedne, na plný úväzok, a nie tak, ako predrečníci hovorili, máme a mali sme za to, že neexistuje žiadny predpoklad na to, že existuje nejaký poslanecký superman, ktorý zo vzdialených končín krajiny dokáže rovnako zodpovedne s plnou váhou vykonávať či už primátorské kreslo, alebo zastávať županskú funkciu úplne rovnako ako..., alebo v súbehu s poslaneckým mandátom.
Hovorili sme, že jedným zadkom sa nedá sedieť na dvoch stoličkách, a keď to nejakí supermani chcú tvrdiť, tak nech to nejakým spôsobom preukážu štatistiky. Mal som v úmysle tie štatistiky, z ktorých vypadáva napr. aj ten dotaz na Petra Polláka, kde, kde úplne rovnako sa zúčastňuje ako vy, pán kolega, stránka do tankoch.sk to, to vie celkom, lebo pracuje s databázou Národnej rady, dokázať, či už účasť na hlasovaniach, alebo aj množstvo zapojení sa do rozpráv, dokonca kde oni dokážu zrátať teda množstvo slov. Čiže je asi pravdepodobne na to nejaký softvér, ale nemyslím si, že by sme sa v tomto celkom mali pretekať, pretože, tak ako spomínal Igor Matovič, pán poslanec Pollák pristúpil k výkonu druhého mandátu s tým, že sa vzdal príjmu z výkonu iného mandátu. Takže ten apel na šetrenie prostriedkov tuná nie je alebo odpadá. To, či danú agendu bude stíhať alebo nebude, ukáže, dúfam, že výsledky jeho práce a bude musieť urobiť odpočet. Ja som sa k tejto iniciatíve vyjadroval s tým, že myslím si, že súbeh platov z výkonu poslaneckého mandátu a akékoľvek funkcie by mal teda stačiť, a mám za to, že na najbližšiu schôdzu alebo v najbližšom období tento návrh zopakujeme. Ale nebudeme mať tú silu koaličnej, koaličnej opory, kedy vtedy neprišlo teda k hlasovaniu a prijatiu tohto nášho návrhu nie z opozičných lavíc, ale vtedy z koaličných, tak uvidíme, lebo teraz sme odkázaní na vládnu stranu SMER, či to, aby ak aj je súbeh týchto funkcií, tak nevyplývala z neho možno nejaký agregácia alebo kumulácia platu, kedy si niekto z verejných funkcií a zastávania a ich zastávania urobil výhodnú živnosť, výhodný biznis.
Takže to, aby sme navrhli, že, jednoducho povedané, ak 90 % suma presahuje plat poslanca, chceme, aby poslancovi zostalo z platu, ktorý poberá mimo poslaneckého, len životné minimum. To toľko pre budúcnosť.
K návrhu samotného zákona. Je samozrejmé, že tak ako sa tešil pán poslanec Brocka, že sa tu našla ďalšia skupina poslancov, ktorí reťazeniu funkcií alebo zabráneniu toho, aby jeden človek zastával viacej funkcií, že sa tu našlo ďalšie zoskupenie. Nie sme v tejto téme noví. Myslím si, že mohli sme časť práce odrobiť už za predchádzajúcej vlády, ak by sa vtedy, nazvem to tak obrazne, koaliční partneri boli dostáli svojich slov a svojich predvolebných programov a dokonca aj programového vyhlásenia vlády, a mohli sme mať čiastočne túto tému vyriešenú. Tým, čo máme na stole, teším sa podpore a takisto za seba chcem tento návrh podporiť a presadzovať pravidlo, že jeden mandát stačí, viem aj na osobnom príklade, kedy mám zato, že ak sa niekto venuje funkcii zástupcu ľudu alebo tribúna ľudu, alebo poslanca Národnej rady naplno, má čo robiť, aby to dokázal možno v 12-hodinovej dennej dotácii, čo tejto práci chce venovať, zvládnuť. Tým pádom sú pre mňa, a to som naučený pracovať veľa, tým pádom je pre mňa až nepochopiteľné, že niekto dokáže v rámci svojho time manažmentu zvládať 2-3 funkcie, ktoré, ako správne poznamenal pán poslanec Brocka, sú platené z verejných financií.
Chcel by som teda apelovať, aby si to osvojili tí, ktorí môžu o tomto rozhodnúť, a aby si či už dokázali šetriť na vlastnej koži, alebo nerobiť tu nejaké divadlo pred verejnosťou, že budú danú agendu dostatočne zvládať, že budú sa snažiť presvedčiť verejnosť o tom, že zvládajú niekoľko funkcií, pretože niekde to potom kríva a potom aj celkový pohľad na túto poslanecké snemovňu, kde si nesieme tzv. možno kolektívnu vinu za to, akým spôsobom sa ktokoľvek z nás stavia k výkonu poslaneckého mandátu, znášame úplne všetci a chcel by som, aby to budúcna sa poslanci venovali výkonu svojho mandátu naplno, aby nereťazili svoje funkcie, a preto je akákoľvek iniciatíva, nech príde z akejkoľvek strany, v tejto oblasti vítaná, a dúfam, že okrem 10 %, ktoré my 15 v parlamente máme, a pri podpore KDH sa rozširuje, aby sa táto skupina poslancov rozširovala, a keď budú mať tú možnosť a budú tvoriť vládnu zostavu, aby nezostalo pri planých sľuboch predvolebných programov, ale naozaj sa pristúpilo k tomu, aby sme to zákonne zakázali, resp. stanovili také pravidlá, že jeden mandát bude skutočne stačiť.
Ďakujem za pozornosť a pripájam sa k predkladateľom, žiadam alebo prosím o podporu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem. Hľadal si, hľadal si príklad, ktorý pri tom konštrukte, ktorý hovoríš, že pri primárnej službe je sekundárna, prichádza nejaký sekundárny efekt. Hovoril si o dažďovej vody. Mám ale pocit, že, keďže sa bavíme o dažďovej vode, že z tohto mráčika nezaprší a že nepodporia, lebo naši kolegovia z vládnej strany sú v tomto odborníci. Mali sme tu 2-3 body dozadu návrh, tzv. zmenu návrhu alebo zmenu platnosti tzv. zástrčkového zákona. To je presne to isté. My neplatíme pri RTVS za to, či pozeráme televíziu alebo či používame nejakú službu, ale platíme za to, či máme doma elektrickú zástrčku, alebo nie. Dokonca takým spôsobom, že platíme daň na hlavu, čiže ten, kto zarába minimálnu mzdu, platí úplne rovnaké peniaze ako ten, kto zarába manažérsky 3-tisíceurový plat, takže a tak tento návrh zákona je z dielne vládnych poslancov za prvej Ficovej vlády. Zároveň ho druhá Ficova vláda obnovila, keďže tento rok už od 1. 1. platiť úhrady za služby verejnosti alebo tzv. rovnú daň, resp. daň na hlavu za zástrčky už platiť ľudia nemuseli. Takže preto si myslím aj v symbolike, že z tohoto mráčika proste nezaprší, a majú veľmi rady spájanie jednej služby s platením za službu úplne inú. Ďakujem.

Ďakujem. Áno, ja som tu troška dlhšie, čiže som zažil aj tú predchádzajúcu vládu, ale pre mňa bol tiež na začiatku šokom, keď som, keď sme tu predkladali nejaké naše návrhy zákonov a dostal som od jedného vtedy vládneho poslanca také poslanecké poza uši, že čo to robíme, veď vládny poslanec má sedieť v parlamentnej lavici s vyloženými nohami a čakať na to, čo prinesie vláda. Toľko k tej výhrade, možno roboty, možno k tomu, ako sa vládna, súčasná vládna strana stavia k diskusii.
Druhé v rámci tejto rozpravy som dostal od pána kolega Číža, taký, takú knižku o parlamentarizme, kde ma upozornil na jednu stať, že teda existujú tzv. pracovné parlamenty a parlamenty prejavov. Ten náš má teda za, za parlament prejavov, kde nemá ako keby vznikať na kolbišti názorov nejaký názorový, názorový kompromis, ale že sem už prichádzame s pripravenými prejavmi, názor je dávno niekde v pozadí uzatvorený, hej, a nachádzame sa teda v parlamente prejavov. Ja mám ale skôr dojem, že tak ako správne hovoríš, a ja som bol ten extrémista, ktorý chcel predložiť návrh zákona, že aby sme hlasovali, alebo chceli sme viacerí predložiť, aby sme hlasovali po každom bode. Môžem privítať toto, že je to kompromis, a keby sa nad tým skutočne chceli zaoberať poslanci a neboli by v parlamente prejavov, ale pracovnom, tak by sme sa na niečom takomto mohli dohodnúť. Som skeptický, pretože ja by som tento parlament nazval možno aj nie parlamentom prejavov, ale zneužívaním, zneužívanie parlamentu a parlamentného pléna ako marketingového nástroja. Toto plénum je často zneužívané iba ako marketingový nástroj a to je škoda. Ďakujem.

Ďakujem za, za reakcie. Áno, presne, ako hovoril Laci, sú niektoré témy, ktoré potrebujú vyšší zápal a vyššie nasadenie, pretože niekedy sa môže stať, že prichádza k hádzaniu hrachu na stenu, alebo niekto je obrnený teflónovým skafandrom a všetko od neho odskočí. Takže v tejto, v tejto konkrétnej, teda aj v mnohých ďalších držím palce a čím sa bude dať, podporím.
Druhú vec, ktorú hovoril Štefan, je, je pravdou alkoholizmus problémom je, ale nemyslím si, že vyriešením tejto konkrétnej veci my vyriešime problém alkoholizmu. Takže až tak, až tak s takým pátosom by som to nevidel. Ale napriek tomu si myslím, že ak z tohoto majú zisky nejakí konkrétni vysielatelia, tak si viem predstaviť, že dokážem povedať, že nech z tohoto zisky proste nemajú. Zadávatelia tejto reklamy nech náš mediálny priestor, ktorý ovplyvniť vieme z národnej úrovne, nech im toto proste neumožníme a hľadajú si iné formy, formy marketingového presadenia svojich produktov, ktoré im umožňujú, a nemusia zaplavovať mediálny priestor. Ďakujem.

Ďakujem. Ja som o tomto návrhu zákona rozmýšľal, a keďže je to použitím, ako som zachytil, použitím nejakej formy filibusteringu alebo v tomto prípade inej, inej formy obštrukcie. Myslím, že to je jeden z tých, ktoré budú predkladané opakovane, kým sa niekto z vládnej strany k tomuto návrhu nevyjadrí, tak, tak bolo avizované.
By som odporúčal, vážené kolegyne, aby ste možno pristúpili k tomu, že k tomuto návrhu zákona je potrebné sa vyjadriť. Tuná na balkóne nám sedia, mal som pocit, keď čítal tento návrh zákona, sedia tu deti, pre ktoré je tento návrh zákona adresovaný. Možno s tým, že sa v danej, v danej téme venujem dlhšie a dlhšie sa jej venujem aj z pohľadu možno systémového. Hovoril som to aj v predchádzajúcom predložení tohoto návrhu, že je možno cesta bombardovať, takpovediac ministerstvo kultúry nielen predkladaním samotného návrhu, ale tlačením aj na to, aby predmetnú vyhlášku, ktorá sa venuje času vysielania jednotlivých obsahov, do ktorého patrí aj obsah reklamový, upravila, a aby zbytočne nevychádzala v ústrety vysielateľom v oblastiach, kde, kde nemusí. Čiže to je, to je jedna, jedna rovina. Čiže aby predmetná vyhláška, ktorá podľa mňa rovnako obchádza tento predmetný návrh zákona, teda tento zákon č. 308/2000 Z. z, ktoré má v gescii nie parlament, ale vláda, aby bola doplnená možno o účinky, alebo o to, aby v niektorých časoch, pri niektorých obsahoch, ako sú napríklad rozprávky a pod., táto reklama zaraďovaná nebola.
Kolegyňa Žitňanská, Janka Žitňanská, poslankyňa, prekladala iný návrh, ktorý hovoril o tom, aby upútavky alebo reklamy počas rozprávky alebo tesne nasledujúce za ňou neobsahovali obsahy, ktoré nesmú byť zaradené v tej konkrétnej či už rozprávke, alebo inom celku, ktoré priamo vysielateľ vysiela. Je nelogické, aby my sme mali program, ktorý je určený vekovej skupine do 12, alebo do 15, alebo do 18, a počas neho sme zaraďovali upútavku, ktorá je vhodná pre kategóriu 18 alebo 15, ak beží program, ktorý je vhodný len do 12 rokov.
Sú to všetko anomálie, ktoré máme, a cítim sa tak trocha v konflikte s týmto, keďže viem, že rovnako ako predkladateľ aj ja vlastníme zariadenia, kde sa alkohol podáva. Napriek tomu si myslím, že sme na jednej lodi s tým, aby sme pravidlá, ktoré my máme veľmi prísne nastavené u nás a v tých prevádzkach, dokázali rešpektovať, a aby reklama, ktorá nemá a by aj vôbec nemusela byť obsahom nášho mediálneho sveta, sa doňho nejakým spôsobom dostáva.
Zároveň ale chcem upozorniť, že tu sme trošička z Národnej rady, aj keby sme boli úspešní v tomto boji, sme troška malí páni a teraz nemyslím len internet, ale tým, že vieme, že na Slovensku je možno v programovej skladbe v priemere od 30 do 90 staníc a tým pádom sa do bežnej, do bežného dotyku s takouto reklamou môžu dostávať aj v iných staniciach, kde nevysielajú títo vysielatelia zo Slovenskej republiky alebo nepatria pod jurisdikciu Slovenskej republiky. Takže tento boj je skôr na dlhé trate a budeme aj do budúcna musieť odrobiť niekde úplne inde robotu ako v normotvorbe a to je to, aby sme dokázali mládeži vysvetliť, že možno aj priamo tak kde pôsobíme profesionálne, že alkohol je pliaga, a budeme musieť, aj keď sa boj na národnej úrovni podarí vybojovať a zakážeme a vysunieme toto z mediálneho priestoru, tam, tam, tam to proste končiť nebude a budeme musieť odrobiť tú robotu aj niekde úplne inde.
Takže to, čo tu kritizovali pri predchádzajúcom návrhu alebo teda predchádzajúcom predložení, že by sme ako keby našich vysielateľov vyautovali, pre mňa toto neplatí. Nech nemajú zisky z tejto pofidérnej, ale budeme musieť zabrať aj na inej, napríklad úrovni, ktorú, ktorá nám je blízka, to je euroúroveň, aby EBU prikročila k podobným upraveniam alebo podobným úpravám, ako navrhuješ aj ty v tejto predmetnej novele zákona.
Takže pre mňa to, pre mňa toto stojí za podporu a zároveň možno dve, dve rady, že tie fóra sú aj iné ako parlament. Ministerstvo, ktoré si spomínal, a proste asi tam vznikne nejaká akcia, zároveň Európska úroveň, kde je treba odrobiť ešte ďalší, ďalšie množstvo roboty. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, milé deti, spravodajská správa k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorému bola pridelená tlač 514.
Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážené deti a prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní podávam spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorý som odcitoval v úvode.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Únie. Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla č. 493 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský pritom navrhujem výbor pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem za komenty a chcel by som - alebo komentáre - a chcel by som možno na záver presne tak, ako hovorí pani poslankyňa Vášáryová, v budúcnosti to bude, dokonca ono to tak je, lebo pán poslanec Hraško sa vlastne venuje aj oblasti teda folklóru a internetové vysielanie, ktoré, kde on umiestňuje vlastne slovenskú pôvodnú tvorbu, už na internete nejakým spôsobom pôsobí. Je to presne tak, že aby frekvenčné pásma, čiže to, čo vlastní štát a prepožičiava vysielateľom, sme umožnili toto aj vysielateľom, ktorí sú úspešní na trhu a na trhu v mainstreamovej oblasti a mohli by sa, keďže je to aj ich vlastná iniciatíva, venovať aj oblastiam, kde tvorí obrovské množstvo umelcov aj u nás na Slovensku, nazvime to pre účely tejto debaty v skratke alternatíva. Čiže keďže vieme, že máme tu menšinové žánre, či už na základe žánrov hudobných alebo na základe jazyka, alebo na základe príslušnosti k nejakej inej menšine, toto odomyká bránu na to, aby boli frekvenčné pásma tými, ktorí to využívať vedia a vysielať vedia, aby im to bolo umožnené a aby či už rádiá v rómskom jazyku, rádiá v maďarskom jazyku, folklórne, džezové, rockové, akékoľvek mohli vznikať, týmto by sme to mohli umožniť.
Na záver si dovolím, že tento návrh zákona mal aj, má aj iný účel a tým, že chceme sprehľadniť v mnohých oblastiach štruktúru, aby sme nehovorili len o bezbrehom odomykaní a umožňovaní, chceli by sme sa s predkladateľmi pozrieť aj na sprehľadnenie majetkových a personálnych vzťahov, ktoré vo vysielaní máme. Pani Vášáryová sa toho trošička dotkla, to znamená, že zavádzame alebo chceli by sme zaviesť model zisťovania vlastníckych a personálnych vzťahov, kto vlastne drží licencie až na tzv. 3. úroveň, to znamená povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu by bola posunutá na hranicu informácie o majetkových a personálnych prepojení spoločníka, akcionára, ktorým je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie. Takýto posun by zabezpečil nášmu kontrolnému orgánu, čiže Rade pre vysielanie a retransmisiu pri rozhodovaní o udelení licenciu väčšiu slobodu rozhodovania, ktorej výsledkom by malo byť kvalifikovanejšie a objektívnejšie rozhodnutie o udelení licencie tak, aby pluralita informácií zostala zachovaná. Čiže dávame z tej úrovne, jednak kde sa vedia veľmi účinne schovávať majitelia za to, kto vlastne tieto licencie by mohol do budúcna držať, až na tretiu úroveň, kde by mohlo byť dohladateľné to, kto vlastne o licenciu žiada.
Myslím si, že ideme aj v tomto s nasadeným trendom transparentnejšieho verejného života a či už v novele o verejnom obstarávaní alebo z predchádzajúceho volebného obdobia zverejňovanie zmlúv, toto by určite pomohlo k tomu, aby sme sa dohľadali, kto je za konkrétne vysielanie z licencie zodpovedný a nemuseli by tu vznikať potom poslanecké prieskumy, ktoré musíme iniciovať na Rade pre vysielanie a retransmisiu, kde sa ťažko dopracovávame k tomu, kto za čo môže, kto akým spôsobom koná a dokáže možno korupčnými, možno nekalými praktikami presadzovať svoje.
Úplne na záver by som chcel povedať, že to, že toto nemáme, spôsobilo aj to, čím sme konfrontovaní teraz na výbore a budeme musieť poslanecký prieskum na Rade pre vysielanie a retransmisiu obnoviť, pretože Najvyšší súd, čuduj sa svete, rozhodol, že jeden člen retransmisnej rady je v konflikte záujmov a nebude môcť rozhodovať o udeľovaní licencie, dokonca konkrétnu kauzu, kde rozhodol, je vylúčený z rozhodovania, zároveň teda Najvyšší súd rozhodol aj o iných pochybeniach, ktoré my z výboru pre médiá a kultúru pôjdeme sa na ne, na Radu pre vysielanie a retransmisiu opýtať, akým spôsobom bude tomuto zásahu súdnej moci z Najvyššieho súdu ako bude pristupovať.
Takže ešte raz vás prosím o podporu tohoto návrhu, vylepšuje prostredie a umožňuje slovenským a slovenským, maďarským, rómskym, folklórnym a akýmkoľvek umelcom viacej sa objaviť v éteri a viac podporiť domácu tvorbu ako takú bez akýchkoľvek prekážok.
Ďakujem za pozornosť aj podporu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovolím si uviesť návrh zákona, ktorý podávam spoločne s naším folkloristom Igorom Hraškom, zástupcom rómskej menšiny Petrom Pollákom, exministrom kultúry Danielom Krajcerom, Magdalénou Vášáryovou a Mariánom Kvasničkom. S touto perepúťou poslancov sme sa rozhodli urobiť návrh zákona, ktorý by v prvom rade umožnil udeliť licencie alebo viaceré licencie fyzickej alebo právnickej osoby na vysielanie rozhlasovej programovej služby.
Možno to znie zložito, ale čo týmto návrhom zákona sledujeme a prečo som uvádzal aj pri úvode, že náš folklorista Igor Hraško alebo zástupca inej menšiny? Je to preto, že u nás právny stav doteraz, ktorý platí, je, že vysielateľ, ktorý vysiela na základe licencií, môže vysielať iba jednu programovú, jednu programovú službu, čím zamedzujeme tomu, aby vznikla kvalitná súťaž medzi jednotlivými poskytovateľmi rozhlasových programových služieb a možno aj stanovujeme veľmi prísne pravidlo na to, že tento vysielateľ využijúc či už svoj podiel v oblasti mainstreamu, alebo svoju silu, by mohol zriadiť aj, a nazvem to teraz možno nie veľmi terminologicky správne, ale pre pochopenie sa dá pracovať aj s týmto termínom, tzv. monotematických staníc.
Súčasná právna úprava totižto kladie prekážku k tomu, aby jeden silný vysielateľ, ktorý sa venuje mainstreamu alebo hudbe, ktorá bude mať predpoklad, aby oslovila čo najširšie vrstvy poslucháčstva, a na základe toho stanovujú svoje programové služby a vysielací čas, aby sa mohol rozhodnúť a vysielať aj inú programovú službu, ktorá môže byť venovaná či už folklóru alebo menšinám, alebo inému monotematickému alebo monožánrovému súboru. Chceme teda umožniť, aby ak niekto je úspešný vo vysielaní mainstreamu, mohol vysielať aj inú programovú službu a zákon mu v tejto oblasti nekládol zbytočné polená pod nohy. Je to v oblasti podpory domácej tvorby, ktorú asi, domácej slovenskej tvorby, ktorá je ako keby v podtitule tohto návrhu zákona, druhý zákon, pretože na začiatku alebo predtým sme, som sa snažil navrhnúť to, aby sme mali pod kritériom používania jazyka jedno pravidlo, ktoré by mohlo dostať viac domácej tvorby do slovenského éteru. Toto je pohľad z inej strany a je to pohľad, ktorý uvoľňuje pravidlá, aby mohli silní hráči, ktorí sú schopní vysielať mainstreamové, vysielať aj inú programovú skladbu ako mainstreamovú, na ktorú im bola pôvodne udelená licencia.
Veľmi sa teším, že v rámci opozície som našiel pre tento zámer podporu pánov poslancov, ktorí sú so mnou podpísaní na spolupredkladanie tohoto zámeru, teším sa aj tomu, že možno, tak ako to býva už dobrým zvykom na ministerstve kultúry, si osvojí takisto, ako si ich na začiatku tejto schôdze osvojila, dva návrhy z mojej dielne, jedna sa týkala verejných licencií, Creative Commons, ktoré sme schválili na začiatku schôdze, a druhá sa týkala zneužívania postavenia našich novinárov a vydavateľstiev pri monitoringu tlačových správ. Oba tieto návrhy som už toto volebné obdobie predkladal, takže v nádeji, že aj keď možno myšlienka je správna a vie sa s ňou stotožniť aj ministerstvo, nie je správny predkladateľ, tak v nádeji, že budú kopírovať svoje kroky, tak sa s týmto návrhom zákona možno stretneme v nasledujúcom období a budeme ho môcť podporiť, ak ho predloží ministerstvo. Ak ale by vznikla snaha predložiť tento návrh zákona, ktorý nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ktorý v podstate rozväzuje ruky tam, kde sú, ktoré sú zviazané absolútne zbytočným predpisom, že hráč na mediálnom trhu, ktorý by chcel zriadiť či už folklórne rádio, džezové rádio, rockové rádio alebo rádio s menšinovou tematikou akoukoľvek, kresťanskou, rómskou, maďarskou, by mohol toto urobiť.
Nechcel som vystúpiť v rozprave, možno preto ten dlhší úvod, chcel by som vás teda aj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, pretože nebude nás to stáť z hľadiska rozpočtu ani korunu, môžme týmto návrhom zákona podporiť umelcov, ktorí na Slovensku tvoria, nie zasahovaním do nejakej slobody tvorby, ale len uvoľnením nezmyselných pravidiel, ktoré platia.
Na záver úvodu by som chcel zdôrazniť aj to, že vzhľadom na mnohé stretnutia či už s ľuďmi zo samotného mediálneho sveta alebo ľuďmi tvoriacimi, alebo ľuďmi kreatívy, tento návrh zákona má podporu či už vysielateľov a chceli by, aby sa štát touto otázkou zaoberal a umožnil im vznik monotypových rádií alebo teda rádií, ktoré by mohli priradiť k svojej mainstreamovej programovej službe. Zároveň má podporu aj, možno použijem taký všeobecný, všeobecnej umeleckej obce, pretože vidia, že pri uvoľnení pravidiel, podobne ako je to v Českej republike, môžu vznikať rádiá sa budú venovať alternatívnej a menšinovej tvorbe a úplne na záver chcem upozorniť, že my už monotypové rádiá z hľadiska iného zákona, nie 308, z hľadiska digitalizačného zákona 202 už zriadené máme, ale k digitalizácii FM pásma, alebo digitalizácii frekvencií, na ktorých vysielajú naše rádiá, sa v horizonte 10 - 20 rokov nielen na Slovensku, ale ani v Európe nepristúpi, čiže tým, že my síce máme v zákone o digitalizácii upravený vznik monotypov aj na rádiách, neznamená, že môžu vznikať, keďže my nemáme ani prípravu digitalizácie pre FM pásmo pre rádiá a tento, táto, tadeto cesta nevedie, pretože v štátoch Fínsko alebo Nemecko, kde to skúšali, skôr z tohto procesu ustupujú, keďže to FM pásmo je zatiaľ využívané dostatočne a nie je snaha prikročiť k digitalizácii pásiem, na ktorých vysielajú rádiá. Toľko základná a motívy, prečo tento návrh za skupinu poslancov predkladáme.

Ďakujem za poznámku. Možnože vo všeobecnosti som hovoril, že návrh sa týka nástrojov legislatívneho procesu, kde spoločnú pripomienku, a, samozrejme, sa pripájam k tomu, že je to veľmi dôležitý bod predloženej, predloženého legislatívneho úmyslu. Pre mňa bol veľmi dôležitý, vlastne publikácia výsledkov legislatívneho procesu, ktorý som rozobral hlbšie, a ako aj veľmi správne poznamenávaš, aj samotný legislatívny proces.
To znamená, ešte raz: je dôležité, aby občania boli nástrojom tejto pripomienky do legislatívneho procesu tvorby pravidiel vtiahnutí, zároveň aby boli informovaní o jeho výsledku tam, kde súčasná doba prináša túto možnosť, čiže aby si na jednom mieste mohol obyvateľ Trnavy pozrieť, možno zamýšľa otvoriť nejakú prevádzku v Bystrici, alebo si pozrieť, aké pravidlá platia v Bystrici, keďže tam má možno chatu alebo podobne, čiže aby mohol kliknúť na jeden, jedno miesto, ktoré štát vytvorí, kde budú zhromaždené všetky všeobecne záväzné nariadenia podľa kritérií, ktoré stanovujeme, a tým pádom bude vedieť, aký právny režim platí v našej rozdrobenej samospráve. Ďakujem.

Ďakujem, vážená pani predsedajúca.
Kolegyne, kolegovia, včera som pozeral taký film, že o Augustínovi svätom, a ten mal také, že rétorické cvičenia. Toto jedno, jedno z nich. (Povedané so smiechom.) Takže ďakujem za správu, úžasnú spravodajskú informáciu od kolegu Igora Hraška, ktorý tu inak celkom netradične, lebo tak sedí v úlohe spravodajcu pri jeho vlastnom návrhu zákona. To sa nestáva často.
Možno práve preto, že sme s pani podpredsedníčkou Jurinovou, s kolegom Kadúcom pripravili návrh zákona, ktorý smeruje k tomu, aby sme zlepšili život našich samospráv, aby ľudia, ktorí majú dodržiavať zákony boli informovaní aj o zákonoch nižšej právnej sily takým spôsobom, aby ich nemuseli vyhľadávať po zákutiach našich 2 900 miest, obcí, ale boli zverejňované na jednom mieste. Nie sme v tomto osamotení. Dal som si pre túto tému vypracovať aj taký jemný rešerš toho, ako pristupujú k tomuto problému štáty V4 alebo naši, naši susedia z V4, a vypadlo z toho dosť zaujímavá informácia, že napríklad Maďarská republika, kde zaviedli tzv. centrálny portál ich obdoby VZN, môžem poskytnúť aj webovú adresu jeho, je to nrt.bm.hu, kde má každý občan Maďarskej republiky v kategorizácii rozdelenej podľa, idú do úrovne okresov, miest, obcí a zároveň druhé kritérium je podľa dátumu ich platnosti a aktualizácie, čiže ako keby bol dopodrobna odsledovateľný proces normotvorby. A toto majú zavedené od roku 1998.
Myslím si, že vláda ohlasovala v programovom vyhlásení vlády a zároveň aj, aj sledujem či už legislatívnu činnosť vlády, ale aj jednotlivých ministerstiev, dve zásadné veci, čo sa týka samospráv, jednu volajú súborne pod reformou ESO, druhá sa týka zavádzania parametrov internetizácie a informatizácie, môžeme to všeobecne nazvať e-Governmentom.
My v tomto návrhu zákona sme okrem iného sa venovali tomu, aby vznikol tzv. centrálny register nariadení. Pre možno paralelu, alebo lepšiu predstavivosť, vzniklo by čosi ako elektronická Zbierka zákonov na úrovni všeobecného záväzného nariadenia, kde by bola povinnosť samospráv posielať zatiaľ v elektronickej podobe nariadenia, ktoré prijali, a kde by následne občan alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba mohla dohľadať to, aký právny stav v miere decentralizácie, čiže to, čo štát zveril samosprávam, platí na danom území. Praktické kroky k tomuto môžme nájsť v mnohých oblastiach. Jedna napr. je pri povoľovaní prevádzok. Pri povoľovaní prevádzok sú treba ohlásiť tzv. otváracie hodiny. Tak ako to platí teraz, môžeme sa reálne domnievať, že môže platiť v 2 900 rôznych právnych režimoch, ako budú občania, ktorí chcú zriadiť nejakú prevádzku, chcú otvoriť terasu alebo chcú, alebo chcú sa dozvedieť, či na verejnosti alkohol môžu piť alebo nemôžu piť. Museli by pozrieť 2 900 právnych režimov, pretože niektoré samosprávy si tieto veci môžu upravovať alebo mali za to, že si ich môžu upravovať podľa vydania ich miestnych parlamentov alebo samosprávnych orgánov, ktoré si na toto zriadili.
To, že tento stav nie je dobrý, ja som tak spomínal úvetkom napríklad aj ten, to pitie alkoholu na verejnosti, kde si niektoré samosprávy mysleli, že to môžu urobiť, a na základe toho vznikla obrovská iniciatíva, na základe jedného iniciátora, ktorý vyhrával spory so samosprávami s tým, že napríklad takúto právomoc mať nemôžu. Teraz ale ten právny stav je taký, že tam, kde tieto spory vyhrali, už to neplatí, tam, kde nie, ako keby to platilo. Podľa mňa a podľa teda aj v zmysle tohto návrhu zákona je dôležité, aby keď chceme od občanov, aby zákony dodržiavali, a fungujeme v našom právnom štáte alebo v jeho zdaní na tzv. prezumpcii znalosti, čiže neznalosť zákona neospravedlňuje, mali by sme urobiť čo najviac krokov k tomu, aby občania boli oboznámení s normotvorbou a s tým, čo vlastne na územiach obcí a miest platí a čo nie.
Druhá rovina tohto návrhu zákona ide v línii toho, aby sme do tvorby samotných noriem, ktoré majú pre občanov platiť, mohli občanov pustiť, a to znamená, že aby podobne ako pri zákonoch, ktoré prijímame tu v Národnej rade, mohli do tohto procesu v jednej fáze vstúpiť, aby a ich hlas bol možno pri tejto legislatívnej tvorbe na úrovni miest a obcí relevantný a stal sa obsahom legislatívneho procesu.
Čiže tak, ako uvádzal navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov v úvodnej reči, tento zákon hovorí o nástrojoch legislatívneho procesu, publikáciách, výsledkoch tohto legislatívneho procesu a, samozrejme, sa dotýka aj legislatívneho procesu ako takého a otvára väčšie možnosti občianskej angažovanosti a väčšie možnosti informovanosti občanov o tom, aké pravidlá na úrovni miest a obcí platia.
Na záver by som chcel dodať, že sme zvažovali aj myšlienku, či pri centrálnom registri nariadení by sme nemohli ísť podobne, ako to majú v Maďarskej republike, ísť s podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia, to znamená, že všeobecne záväzné nariadenie by platilo až po tom, ako by bolo zverejnené vzhľadom na to, však ako je, ako prebieha proces, a vychádzajúc teda z toho, aby táto, tento návrh mohol získať podporu, sme aj teda z tých, ktorí prebrali zodpovednosť za spravovanie tejto krajiny, čiže hlavne vládnych poslancov a aby nebola výtka, že pokiaľ nebudeme mať zriadený tento centrálny register, by sme dávali tvrdú podmienku samosprávam. Zatiaľ sme stanovili povinnosť samosprávam, aby museli tieto všeobecne záväzné nariadenia na túto autoritu, ktorá by ich mala následne zverejňovať, tieto záväzné nariadenia posielať, a nedávali sme tam podmienku platnosti až po zverejnení v tomto centrálnom registri nariadení.
Ja by som sa prihováral, ak tento návrh zákona nebude mať podporu, aby pri reforme samospráv zvážili zodpovední - a či už na ministerstve vnútra, spravodlivosti alebo poslanci vládnej strany, ktorí sa tejto agende venujú -, aby zvážili to, že občania majú byť informovaní a majú byť vťahovaní do otázok, ktoré sa budú ich bytostne týkať, nemali by byť obchádzaní. A aby zvážili to, či skutočne nedisponujú mandátom na to, aby sme urobili raz a navždy poriadok v tom, čo na Slovensku platí a čo nie, čo platí v Cíferi, Ružindole alebo Banskej Bystrici, aby sa to dalo dohľadať na jednom mieste. Zároveň si viem predstaviť aj povinnosť platnosti elektronického zverejnenia. To znamená, ak sa vládna strana rozhodne a čo sa rozhodla ísť cestou zavádzania niektorých parametrov e-Governmentu, aby toto sa stalo obsahom zavedenia, aby sme nemuseli možno byť tvrdí na štátny rozpočet a na nejaké náklady, ktoré by neboli oprávnené, ale aby aspoň podmienka elektronického zverejnenia pri platnosti všeobecne záväzných nariadení bola zapracovaná do celkovej koncepcie zavádzania elektronickej či už štátnej správy, alebo samosprávy.
Ja touto cestou si dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Zároveň avizujem, že sme sa rozhodli s kolegami sa samospráve venovať aj systematicky a chceme či už na úrovni a v debatách na jednotlivých ministerstvách, aj keď sme z opozície, a ak neuspejeme, tak následne predkladať ďalšie návrhy zákonov, ktoré by umožnili lepší život ľuďom, ktorí všetci žijú či už v obciach, alebo mestách na území Slovenska, a myslím si, že je tu obrovské množstvo roboty aj v legislatívnej oblasti. Takže za štvoricu poslancov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností - podpredsedníčky Eriky Jurinovej, Mira Kadúca, Jura Hraška a mňa - vás prosím o podporu tohto návrhu a zároveň my ako štvorka, sa budeme venovať tejto otázke aj naďalej. Ďakujem za pozornosť.