Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, chcel by som v téme zákona o organizácii činnosti vlády a organizácie ústrednej štátnej správy sa zamerať na pôsobenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže predkladaný návrh hovorí o tom, že úlohy tohto úradu budú zverené pod novokreované, alebo novonazvané, a s novými kompetenciami, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Mám za to, že v niektorých bodoch sa stráca akoby taká trošička terminologická nevyváženosť, a mám na mysli pojmy koordinácia, tvorba a výkon.
Chcel by som povedať, že záverom môjho vystúpenia by som chcel predniesť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa mohlo vo vyššej miere zadefinovať základné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov, a to, aby bolo dôsledne aj na základe platného zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí jasné, kedy sa jedná o koordináciu, kedy o tvorbu politiky týmto úradom a kedy o výkon.
Chcem podotknúť začiatkom vystúpenia, že ten predmetný pozmeňujúci návrh vychádza z filozofie návrhu novely a viac-menej ju nemení, jedná sa v podstate, ak to môžem označiť za viac-menej legislatívnu technickú úpravu, ktorá má za cieľ doplnenie a možno odstránenie medzier návrhu novely, a to v zmysle, aby ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí dostalo skutočné právomoci pri určovaní, tvorbe, koordinácii a výkone zahraničnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom.
Podľa súčasného znenia návrhu novely o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy budem používať pojem kompetenčný zákon, aby som nebral cteným pánom kolegom čas a pánovi ministrovi, by kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorého funkciu sa vláda rozhodla neobsadiť, mali prejsť na viacerých členov vlády. Rezort diplomacie by teda mal zastrešiť štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Aby som sa dostal k meritu veci, myslím si, že tak ako som z predmetného návrhu pochopil, účelom predloženého návrhu zákona v čl. I je predovšetkým reagovať na skutočnosť, že vo vláde sa teda nepočíta s funkciou podpredsedu vlády, ktorá by strešne zastrešovala problematiku, ako tu aj predrečníci spomínali, ľudských práv, ale v niektorých bodoch sa podľa mňa nedostatočne a možno aj nie úmyselne nevenuje práve zosúladeniu fungujúceho zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predkladaného návrhu kompetenčného zákona.
Presunúť právomoc podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo v oblasti podpory kultúry národnostných menšín, a Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, si myslím, že by bolo vhodné, ale k tomu pozmeňovák nesmeruje.
V ostatných oblastiach, ktorým sa pozmeňujúci návrh bude venovať, by som chcel, aby sa možno poslanci s ním stotožnili. Jedná sa hlavne o to, že tá krajanská problematika je veľmi špecifická téma, ktorá v oblasti kompetencií prešla za posledné desaťročie viacerými zásadnými zmenami.
Úrad samotný bol vytvorený v roku 2006 a jeho ambíciou bolo zjednotiť dovtedy veľmi roztrieštenú agendu, ktorú čiastočne zastrešovalo ministerstvo zahraničných vecí, v oblasti vydávania osvedčení ministerstvo kultúry, ktoré zastrešovalo organizáciu kultúrnych podujatí na Slovensku prostredníctvom Domu zahraničných Slovákov a Úradu vlády Slovenskej republiky, koncepčná činnosť prostredníctvom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a jeho generálneho sekretariátu.
A k týmto úlohám v oblasti tvorby a výkonu štátnej politiky bolo potrebné v tom čase pridať aj koordináciu krajanskej agendy, a to vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, čo práve predstavovalo, a myslím si, stále predstavuje pridanú hodnotu samotnej existencie úradu.
Pokiaľ viem, vláda sa nezamýšľa, alebo nedeklarovala ambíciu zrušenia úradu, takže jeho existencia by mala práve túto koordinačnú funkciu nejakým spôsobom mať zachytenú aj v predkladanej novele kompetenčného zákona.
Chcem konštatovať, že na zabezpečení tvorby a výkonu sa zahraničné politiky voči zahraničným Slovákom, podieľajú okrem spomínaných ministerstiev doteraz aj iné ministerstvá, ktorých agenda nemá zahraničnopolitický, ale vnútroštátny charakter. A to je ministerstvo školstva, ktoré hovorí o krajanských štipendiách, alebo  ministerstvo vnútra, ktoré hovorí o migrácii aj v tejto konkrétnej otázke zahraničných Slovákov, ktorí žijú mimo hranice a ďalšie.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si myslím, že nikdy nevisel vo vzduchu, ako to tvrdil minister Lajčák, a myslím si, že aby sme ho nezavesili zo vzduchu do vzduchoprázdna, bolo by dobré, aby sme sa zamerali na definovanie tých konkrétnych pojmov, kto koordinuje, kto vykonáva a kto tvorí štátnu politiku voči zahraničným Slovákom.
Predchodca ministra v podobe generálneho sekretariátu splnomocnenca vlády, myslím už predchodca z hľadiska kompetencií, ktoré mu chce novela pridružiť, bol zastrešený podpredsedom vlády pre legislatívu, čoho pozostatky možno nájsť v stále platnom štatúte tohto úradu schváleného aj Ficovou vládou.
Následne si túto agendu formou uznesenia vlády Slovenskej republiky privlastnil bývalý podpredseda vlády Čaplovič a po ňom ju zdedil aj podpredseda vlády Chmel, kým si agendu nevzala pod patronát samotná predsedníčka vlády Radičová a nezverila ju vedúcemu úradu vlády koncom roka 2010.
Ak sa teraz navrhuje presun tejto agendy pod ministerstvo zahraničných vecí, tak v duchu doterajšej koncepcie, nie preto, že ide o ministra zahraničných vecí, ale z dôvodu, že minister je zároveň aj podpredsedom vlády Slovenskej republiky.
V takomto duchu si zamýšľaný presun zachováva svoju logiku, a to aj z dôvodu, že ide o primárne zahraničné záležitosti. S týmto sa dá súhlasiť. Preto hovorím, že v rámci toho pozmeňujúceho návrhu a v rámci tej logiky, ktorú by som chcel predložiť, sa s týmto dá súhlasiť, a preto by som chcel, aby kompetencie ministerstva boli určené v tejto oblasti jednoznačne.
Preto aj hovorím o negatíve, kedy možno vnímať fakt, že Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa ako keby odnímala pridaná hodnota, ktorou doteraz bola tá spomínaná koordinácia vo vzťahu so slovenským zahraničím na vnútroštátnej úrovni, čo predznamenáva postupnú likvidáciu, možno, úradu v tejto oblasti, alebo možno tam vidím snahu, v lepšom prípade, aby sme z úradu neurobili len nejakú servisnú organizáciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Je zjavná, podľa mňa, väčšinová politická vôľa posunúť veci smerom k tomu, aby úrad túto kompetenciu nejakým spôsobom nemal, a ja celkom vnímam a oceňujem, že ministerstvo chce robiť koordináciu v oblasti zahraničných Slovákov pod svojou gesciou. Na druhej strane si myslím, že návrh v nedostatočnej miere definuje práve túto oblasť. Čiže ak ministerstvo chce, aby koordinovalo a tvorilo politiku, treba to v kompetenčnom zákone priznať, a aby to tam bolo explicitne uvedené. Myslím si, že ďalej, keďže zjavná väčšinová politická vôľa hovorí, alebo ju vnímam tak, že by chcela posúvať veci odnímania niektorých právomocí toho fungujúceho úradu, možnože sa otvorí aj otázka, a dnes to bolo aj na výbore pre médiá a kultúru, že príde k novelizácii zákona o fungovaní úradu, myslím si, že by bolo dobré, keby sa tieto dva procesy zladili, ale v súčasnom stave to ja neviem posúdiť. Nakoľko k zmenám v zákone príde. Preto si dovoľujem požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, kde si myslím, že je potrebné ponechať úradu kompetencie podieľať sa na tvorbe štátnej politiky a zabezpečenia jej výkonu, keďže výkonné kompetencie mu predložený legislatívny návrh síce neodoberá, ale nie je presne jasné, čo ministerstvo zahraničných vecí v tejto logike bude robiť.
Ak by som teda mohol zhrnúť, pozmeňujúci a doplňujúci návrh nemení filozofiu návrhu novely, je len, ako som spomínal, legislatívno-technickou úpravou, ktorá sleduje doplnenie medzier v návrhu novely, sústreďuje sa na zákonné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov rozlišujúcich medzi pojmami koordinácia, tvorba, výkon.
Náš návrh, alebo môj návrh a návrh pána poslanca Hraška, ktorý spolu predkladáme, tento pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, hovorí o tom, že koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí podľa zákona č. 575/2001 Z. z. bude podieľanie sa na výkone podľa zákona o zahraničných Slovákoch, už v zmysle platného zákona teda zostáva úrad, podieľanie sa na tvorbe už je v návrhu novely a zabezpečuje ad jedna výkon, navrhuje sa mu pridať tú výkonnú právomoc práve pozmeňujúcim návrhom.
Štátna politika, starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá štát zaväzuje, aby posilňoval národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Nemala by byť marginalizovaná. Štát by mal podporovať ich organizácie a inštitúcie zriadenia a zabezpečenia tohto účelu, aby posilňoval vzťahy medzi týmito komunitami a materskou krajinou.
Podľa platného znenia zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a doplnení niektorých zákonov štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí by mala byť zameraná na vzdelávanie, vedu, výskum, kultúru, informačnú pôsobnosť a oblasť médií.
V súčasnosti má úrad Slovákov žijúcich v zahraničí na starosti koordináciu, tvorbu a výkon politiky voči krajanom žijúcim v zahraničí, ktorú definuje predmetný zákon, ktorý som spomínal. A ministerstvo zahraničných vecí sa podieľa na tvorbe a výkone, pričom gesciu nad grantovou schémou má samotný úrad.
V novele kompetenčného zákona je vládou navrhnuté preniesť výkon na ministerstvo zahraničných vecí a mení sa rozpočtové napojenie úradu na ministerstvo zahraničných vecí.
V čl. IV sa úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí napája na rozpočet ministerstva zahraničných vecí. V tejto súvislosti sa zároveň ministerstvu v čl. I dopĺňa kompetencia výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. My navrhujeme iba doplniť pôsobnosť ministerstva o koordináciu a tvorbu, pretože už samotný výkon má podľa platného takzvaného krajanského zákona.
V tomto bode by som si dovolil predniesť predmetný pozmeňujúci návrh, keďže sa jedná o súboj slovíčok medzi koordináciou, tvorbou a výkonom. Ambíciou, ktorá smerovala k vytvoreniu tohto pozmeňujúceho návrhu je, aby ministerstvo malo skutočné nástroje na tom, aby úrad nevisel vo vzduchoprázdne, vo vzduchu, slovami ministra, alebo teda po novom, vo vzduchoprázdne.
Čiže navrhujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.
Po prvé. V čl. I v bode 9 v § 14 sa odsek 2 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú: "h) koordináciu a tvorbu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, i) koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky v zahraničí a jednotnú prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí." Odôvodňujem túto zmenu tým, že to navrhované znenie nie je v súlade s § 3, ods. 3, zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíval v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvo spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy. Navrhované znenie novely kompetenčného zákona ustanovuje, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom a § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa mení tak, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa bude iba podieľať na zabezpečení tvorby štátnej politiky. Takéto znenie spôsobuje nesúlad medzi kompetenčným zákonom a zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí a zároveň zakotvuje nesystémové riešenie vzťahu Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí. Ak bude schválené iba navrhované znenie novely, v prvom rade chýba subjekt, ktorý bude koordinovať a zabezpečovať tvorbu štátnej politiky v tejto oblasti. Preto, spomínal som to viackrát, by bolo veľmi dobré, keby tá koordinácia smerom k ministerstvu zahraničných vecí bola jasne zadefinovaná aj v kompetenčnom zákone. Logicky by ním malo byť ministerstvo zahraničných vecí podľa navrhovaného znenia. Podľa návrhu však tak nie je a cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je preto zakotvenie postavenia uvedeného ministerstva ako subjektu zodpovedného za koordináciu a tvorbu štátnej politiky, čo je aj v súlade s programovým vyhlásením súčasnej vlády.
V § 14 ods. 2 písm. h) kompetenčného zákona pritom nie je potrebné uvádzať, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zabezpečuje výkon štátnej politiky, keďže v skutočnosti výkon zabezpečuje Úrad pre Slovákov podľa citovaného § 4 ods. 6 písm. b) až j) zákona o zahraničných Slovákoch.
Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a na realizácii štátnej podpory. Ak bude schválené navrhované znenie, pôjde o nepriamu novelu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, čo je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, ktoré sú v zmysle § 69 rokovacieho poriadku pre navrhovateľa zákona záväzné. Zároveň si myslím, že bude absentovať právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ale tento nedostatok odstraňuje pozmeňovací a doplňujúci návrh uvedený v bode 3, ktorý následne prečítam.
V čl. IV bod 1 v § 2 písm. c) sa slová "ako súčasť štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí" nahrádzajú slovami "ako súčasť štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí". Odôvodňujeme to tým: Navrhované znenie je zásadnou zmenou v poskytovaní štátnej podpory Slovákom žijúcim v zahraničí a nie zosúlaďovaním pojmov s predmetom úpravy zákona. Súčasný model štátnej podpory pozostáva z rôznych opatrení, z ktorých sú verejnosti najznámejšie osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí a dotácie na projekty na udržiavanie národného povedomia a kultúrnej identity v súlade s čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky.
Predmetom úpravy zákona je práve naopak, zakotvenie takého systému opatrení štátnej podpory, ktorá je v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, keďže štátna podpora napríklad vo forme dotácií je nástrojom štátnej politiky, a nie akýmsi bianco šekom, ktorý umožňuje Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí udeľovať dotácie bez akýchkoľvek kritérií, respektíve ako dar alebo formou odškodnenia. Štátna podpora sa aj v minulosti, pred vznikom úradu, pred rokom 2006, udeľovala ako súčasť štátnej politiky, a to v súlade s dokumentmi, ktoré prijala Národná rada alebo vláda. K takýmto dokumentom patrí Deklarácia Národnej rady k Slovákom žijúcim v zahraničí alebo Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 625 zo 17. novembra 2008, ktorým bola schválená koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. V súlade s uvedenou koncepciou ako základným dokumentom vyjadrujúcim politiku štátu vo vzťahu k Slovákom v zahraničí sa do roku 2015 zrealizujú všetky opatrenia štátnej podpory, napríklad v súlade s koncepciou sú nastavené aj spomínané dotačné pravidlá, kritériá posudzovania projektov a podobne.
Ak bude schválené navrhované znenie novely, bude to nielen v nesúlade s predmetom úpravy zákona, to jest presný opak toho, čo hovorí dôvodová správa k návrhu novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ale tiež nebude možné napríklad overiť hospodárnosť udeľovania dotácií, keďže udeľovanie štátnej podpory nebude musieť byť v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Mám obavu, že vznikne stav, na ktorý upozornila už finančná kontrola úradu vlády vo svojich správach č. 3/2009 a opätovne č. 5/2011, keď konštatovala, že v rokoch 2006 až 2010 nebolo možné overiť hospodárnosť udeľovania dotácií poskytnutých Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že takýto legislatívny návrh nie je v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, požiadavkou na účinnosť, efektívnosť a zákonnú zodpovednosť nakladania s verejnými financiami.
Pozmeňujúci návrh teda, ak by som ho mal zhrnúť, v tomto bode smeruje, aby bola rešpektovaná filozofia a predmet úpravy zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pričom formulačne sa prihliada na znenie navrhovateľa, ktoré zavádza v čl. IV v bode 2 v § 3 zákona, predmetný § 3 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Bod 3. A tým bodom by som skončil. V čl. IV v bode 5 v § 4 ods. 6 písm. a) znie: "a) podieľa sa na zabezpečovaní tvorby štátnej politiky a zabezpečuje jej výkon vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí." Odôvodňujeme to tým: "ako je uvedené už v bode 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíva v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 1 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvá spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti sa podieľali na tvorbe a výkone štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 3 predmetného zákona. V tomto ohľade je nová právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí podľa § 4 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorá spočíva v podieľaní sa na zabezpečení tvorby štátnej politiky duplicitná s právomocou, ktorú má tento úrad ako orgán štátnej správy podľa § 3." Na druhej strane si myslím, že absentuje právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Nechcem sa k tomu vracať, odargumentoval som to predtým.
Navrhované znenie, si myslím, že nie je v súlade s § 4 ods. 6 písm. b) až j) platného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ani s filozofiou a predmetom úpravy zákona, ktorý predkladáte. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je odstrániť tieto nezrovnalosti a nesúlad navrhovaného znenia s inými ustanoveniami zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Myslím si, že nad týmto neexistuje žiadne nejaké obrovské politikum. Snažil som sa venovať krajanskej otázke aj v predchádzajúcom volebnom období v snahe určiť strechu, ktorá nad úradom má byť, ak bola táto právomoc priznaná ministerstvu zahraničných vecí, po novom európskych záležitostí, bolo by dobré, ak by malo skutočne priznané právomoci, ktoré by mu nespochybniteľne zabezpečovali koordinačnú, tvorivú aj určujúcu funkciu presne. Myslím si, že tento, podľa môjho názoru, vecný pozmeňujúci návrh by mohol získať podporu, aj keď vás tu je veľmi málo, kolegyne, kolegovia, čím aj za kolegu Hraška vás o ňu prosím.
Ďakujem za pozornosť.