Ďakujem pekne, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona. Oceňujem vystúpenia väčšiny kolegov aj z radov opozície, že boli vecní, konštruktívni a nevnášali do toho nejako politikum.
Čo je účelom tohto zákona? Mnohí z vás ste povedali, že účelom zákona je vybrať viac na daniach. Samozrejme, že to nikto nepopiera, že účelom tohto zákona je zvýšiť príjmy do...
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona. Oceňujem vystúpenia väčšiny kolegov aj z radov opozície, že boli vecní, konštruktívni a nevnášali do toho nejako politikum.
Čo je účelom tohto zákona? Mnohí z vás ste povedali, že účelom zákona je vybrať viac na daniach. Samozrejme, že to nikto nepopiera, že účelom tohto zákona je zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Len je to len jeden z aspektov tohto zákona. Musíme si priznať, že podnikateľské prostredie je v rámci celej Európy aj na Slovensku sa vyvíja a je potrebné, aby sme reagovali aj my na vyvíjajúce sa podnikateľské prostredie a menili aj zákony podľa danej situácie.
Dovoľte mi, aby som ešte reagoval na tú kritiku, ktorá sa niesla z väčšiny opozičných poslancov, ktorí reagovali takým spôsobom, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie výrazným spôsobom. S týmto si dovolím nesúhlasiť, lebo určite viete, že stále investície prichádzajú na Slovensko aj prichádzať budú, a to z jednoduchého dôvodu, podnikateľské prostredie na Slovensku je viac-menej dobré. Je na nás, aby sme to podnikateľské prostredie ešte zlepšili. Samozrejme, že niektoré firmy využívajú len lacnú pracovnú silu, ktorá, keď sa im časom jednoducho zvýši cena nákladov na prácu, tak potom odchádzajú do Rumunska, kde priemerná mzda je 200, 300 euro, ale myslím si, že za takými investormi nám nesmie byť ľúto. I keď najväčší problém, čo sa týka zamestnanosti, majú zamestnanci s nižším vzdelaním.
Moja myšlienka, že ako riešiť túto situáciu, je určite, že musíme sa zamerať na presun takýchto ľudí do služieb. Viete, že v priemysle dochádza k maximálnej automatizácii, zefektívňovaniu výroby a narastá len počet alebo potreba vysokokvalifikovaných a zdatných ľudí. Ja vám poviem len taký osobný príklad. Žiadal som pred rokmi o dotáciu z fondov Európskej únie. Neuspel som, a keď som pátral po tom, že prečo som neuspel, tak jeden z dôvodov bol to, že mal by som zamestnať uchádzača z minoritnej vrstvy, Róma, nízkokvalifikovaného človeka. Ale naozaj som ja to nevedel spojiť, že kúpim vysoko špičkovú technológiu, modernú technológiu a zamestnám k tomuto, čiže tam sa ukázal jeden veľký rozpor, ktorý, si myslím, že je potrebné riešiť.
Nedá mi, aby som nespomenul ešte svoj zážitok z poslaneckého prieskumu, o ktorom som tu už hovoril, v Košiciach, a dovoľte mi, aby som aspoň tých pár údajov, ktoré sú prístupné, lebo niektoré podliehajú daňovému tajomstvu, spomenul, čo sa týka podnikateľského prostredia. Sú to informácie len z Daňového úradu Košice. Tento daňový úrad má za sebou za rok 2013 a prvý polrok 2014 160 súdnych sporov a úspešnosť týchto súdnych sporov, čo sa týka daňových vecí, je 98 %, čo je podľa mňa vynikajúce číslo, a nedoplatky na daniach alebo na týchto súdnych sporoch boli vo výške 23 miliónov. Keď si to vynásobíte počtom krajov na Slovensku, tak vám to dá aj nejakú vypovedaciu schopnosť, že o aké čísla alebo o akú sumu sa snažia niektorí podnikatelia krátiť svoje dane.
Pár vecí k tým, čo tu odzneli, ku ktorým sa aj ja pripojím. Limit na motorové vozidlá 48-tisíc, ja nemám problém sa pripojiť, samozrejme, k tomu, že aby tento platil aj na vozidlá spravované vo verejnej správe alebo v štátnych podnikoch a tak ďalej, samozrejme, s výnimkou možno ministerstiev a členov vlády. Ja s tým nemám, samozrejme, problém a myslím si, že tá, tento názor je správny.
Najväčšou kritikou, najviac kritizovanou oblasťou bolo odpisovanie budov, čiže nehnuteľností, kde sa zmenila doba z 20 na 40 rokov. Samozrejme, aj mne táto zmena odpisovej sadzby vnútorne prekáža a tiež si myslím, že to skokové, táto skoková zmena nie je úplne, úplne, úplne správna, že možno by bolo treba nájsť nejaké vhodné, iné vhodné riešenie. Ale zase keď ten zákon obsahuje dostatok ďalších ustanovení, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, tak verím tomu, že podnikatelia sú schopní prehodnotiť svoj biznis plán a prispôsobiť sa tejto situácii. Lebo takisto aj daň z nehnuteľností, ktorú platíte obciam a mestám, ani tú neviete na 10, na 20 rokov dopredu. Tá sa takisto mení na základe uznesenia mestského alebo obecného zastupiteľstva. To sú ďalšie faktory, ktoré vstupujú do toho nejakého odpisového alebo nákladového plánu jednotlivých podnikateľov.
Niečo, čo by som chcel zasiať, nejaký, chrobáka vám do hlavy všetkým, aby sme na tom spoločne do konca volebného obdobia popracovali, je zdaniť tých, ktorí dane neplatia, 60 % podnikateľov alebo firiem na Slovensku neplatí dane alebo teda vykazuje nulu alebo stratu. Vieme, že už zo slova podnikanie vychádza to, že človek sa snaží robiť nejakú činnosť tak, aby vykazoval nejaký zisk. Samozrejme, je normálne, že ak človek investuje do výroby alebo podnikateľ investuje do výroby, do technológií, do nehnuteľností, tak je prirodzené, že rok, dva, tri, štyri môže byť aj v strate. Ale nie je to možné, aby niekto bol 10 rokov v strate. Potom si povedzme, že je to živnostník, potom si dajme otázku, prečo to robí. Prečo podniká a je stále v strate? Takže to je taká vec, ktorá mi veľmi vadí, a mali by sme nájsť mechanizmus, aby sme toto odstránili.
Ďalej mali by sme spoločne takisto popracovať na zákonoch, ktoré by zlepšili výber DPH. Vy ste kritizovali ministerstvo financií, že teda pripravuje zákony, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. Ale len vám do pozornosti, že v rokoch 2010 až 2012 klesal prudko výber, efektívny výber DPH a v súčasnosti efektívny výber DPH je zhruba 14 %, to znamená, že 60 %, 40 % DPH štát stále nedokáže efektívne vybrať. Tie prípady, čo som spomínal, z tých Košíc sú zase príkladom podľa mňa vynikajúcej práce finančnej správy.
Ďalej ešte taká posledná vec, ktorú by som chcel dať do pozornosti, je, že máme problém s tým, kde z môjho pohľadu utekajú veľké finančné prostriedky, že ak si kupuje niekto - podnikateľ alebo už fyzická osoba - byt alebo stavia rodinný dom a kolauduje ho, nikto to nekontroluje, odkiaľ tie peniaze má. To je určitý systém prania čiernych peňazí a veľký vplyv sivej ekonomiky. V susednom Rakúsku je to tak, že ak nie ste schopní zdokladovať peniaze, ktoré máte na kúpu bytu, to znamená, že, že neviete preukázateľne ukázať, že ste zaplatili dane za tie peniaze, ktoré vlastníte, ktoré máte na účte alebo ktoré chcete použiť na kúpu bytu, tak jednoducho ten byt vám na katastri nezaregistrujú. A myslím si, že našou úlohou by malo nájsť aj také, nájsť spoločne takého legislatívne riešenie, že neskolaudujme rodinný dom, ak nie sme schopní preukázať, že sme na ten dom zarobili, alebo tie peniaze, ktoré máme, že sme ich zdanili. A myslím si, že také riešenie, už nepátrajme po tom, že odkiaľ tie peniaze sú, to je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ale aspoň spravme ten krok, že ak nie si schopný preukázať, odkiaľ finančné zdroje na kúpu bytu či stavbu rodinného domu máš, tak zaplať z toho daň. Z toho rozdielu, ktorý nie si schopný preukázať.
To si myslím, že to sú cesty, kde by sme dokázali naplniť čiastočne štátny rozpočet a, samozrejme, tieto veci by nemali vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
