Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2014 o 18:32 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2014 18:32 - 18:34 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Pán poslanec Martvoň, mne je to v zásade jedno, nech si vezmú tie notebooky. Ja len hovorím, že aj z toho, čo sa navrhuje, sú zrejmé priority, čím sa primárne tá Súdna rada alebo členovia Súdnej rady zaoberá, keď vám doniesli akurát toto, že je to najakútnejšie na riešenie práve zo Súdnej rady. No tak sa zistilo, možno pôvodne to mal byť niekto iný, ten predseda Súdnej rady, a stačil by jedennásobok poslaneckého platu, potom je to niekto iný a možnože by mal menej, ako na Najvyššom súde.
Ja neviem, ani to nie je primárne to, čo by som považovala za problém. Ja som to uviedla v kontexte toho všetkého ostatného, čím si myslím, že by sme sa mali vážne zaoberať, rozoberať, mala by byť o tom diskusia. Nie. Toto išlo bez pripomienkového konania. Nemuselo to ísť bez pripomienkového konania, pretože riešime otázky, ktoré vôbec si nevypýtalo rozhodnutie Ústavného súdu. Riešime to v zásade aj bez novej Súdnej rady a riešime to podľa mojej mienky zle.
Ja si v prvom rade myslím, že sudcovský stav nemá záujem prijímať ľudí zvonku, keď má dosť detí medzi justičnými čakateľmi a vyššími súdnymi úradníkmi. A proste ja raz, ja verím v to, pretože to vidím, že tento záujem proste ovplyvňuje aj rozhodovanie napríklad aj v takej Justičnej akadémii, pokiaľ bude môcť stanovovať nejaké pravidlá prípravného konania, ktoré môžu sa stať bariérou a rovnako môžu pomôcť. Ak dávame to do ruky niekomu, kto môže mať iný záujem než na tom, aby čo najviac otvorili justíciu. To je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2014 18:13 - 18:28 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nechcem opakovať to, čo som hovorila v prvom čítaní, lebo to nemá zmysel, vyjadrím sa v rámci druhého čítania, ale k niektorým veciam a už aj v súvislosti s tým, aké pozmeňovacie návrhy boli schválené vo výboroch.
Mňa veľmi mrzí, že na výbore som nemohla byť, keď bol prerokovaný tento bod, pretože som bola v zahraničí na konferencii, tak musím niektoré veci povedať teraz k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré prešli.
Všeobecne predsa len musím zopakovať poznámku, ktorú som povedala aj v rámci prvého čítania. Áno, je pravda, že máme nálezy Ústavného súdu, na ktoré treba aj reagovať, ale zároveň je pravda aj to, že tento návrh novely zákona, či sa to týka sudcov alebo či sa to týka prokurátorov, ide ďaleko za rámec nevyhnutnej úpravy súvisiacej s nálezom Ústavného súdu. To je za prvé.
A za druhé aj nález Ústavného súdu ponecháva určitý priestor na rôzne spôsoby riešenia tých otázok, ktoré predchádzajúcej právnej úprave vytkol, týka sa to predovšetkým výberových konaní. A tu musím povedať, že ten priestor, ktorý nález Ústavného súdu ponúka, určite využitý nebol. A minimálne vo vzťahu k tej časti, ktorá sa týka prokurátorov, musím povedať, že proste tak zabetónovaná, uzatvorená pyramída v rozhodovaní o personálnych otázkach, aká tu sa vytvára, to je neuveriteľné. O prokurátoroch budú rozhodovať len prokurátori v skladbe, ktorú určí generálny prokurátor. Proste to je tak uzatvorená bunka, že to proste nemôže dobre dopadnúť, pretože, a opakujem to ixtýkrát, aj keby tam svätci nastúpili, proste keď je jeden systém absolútne uzatvorený, tak skôr či neskôr dochádza k tomu, že dochádza k pochybeniam, ale v tom uzatvorenom cykle nie je potom priestor ich riešiť. To je generálna poznámka.
Myslím si, že to najdôležitejšie v tomto návrhu zákona aj vo vzťahu k tej téme, ktorej sa venujeme naozaj celý tento rok počnúc novelou ústavy, je otázka, kto má byť sudca, ako má byť vybratý, aké kritériá má splniť a ako tie kritériá máme skúmať.
A naozaj debatovali sme prvý polrok na túto tému a potom prídu tieto návrhy zákonov a ja mám jednoducho problém s tým, že sa nereflektuje realita a ako keby vôbec nebola vôľa posunúť sa v tomto smere niekde ďalej. Pretože fakt, že sa vraciate k modelu justičných čakateľov, ktorí budú v zásade niekde približne ale na tej istej pozícii a úrovni ako vyšší súdni úradníci, a potom z týchto obidvoch balíkov sa bude vyberať, ja som to hovorila aj v prvom čítaní, iný zmysel ako to, že plníte programové vyhlásenie vlády, v tom nevidím, ale plníte ho, ale tak, že to v zásade, tak ako je to navrhnuté, nedáva podľa mojej mienky zmysel. A musím sa vrátiť aj k tomu, čo som hovorila, to zužovanie priestoru pre ľudí zvonku na jednotlivé stupne súdov, to je tu proste badateľné.
Hovorím, áno, keď hovorím o tom, že kladieme bariéry pre to, aby do justície mohli vstupovať ľudia zvonku, ktorí spĺňajú kritériá a sú povedzme odborníci, áno, hovorím aj o prípravnom vzdelávaní. Povedali ste, že je dobré, keď bude mať budúci adept na sudcu, predtým ako ide na výberové konanie a predtým nepracoval v justícii, nejaké prípravné vzdelávanie. No ale potom by som očakávala, že teda zároveň tu aj povieme, čo to bude to prípravné vzdelávanie, čo bude obsahovať, aká toho bude štruktúra? Pretože prípravné vzdelávanie môže byť vysoko neefektívne navštevovanie Justičnej akadémie pol roka alebo môže byť aj vysoko efektívne. Ja si myslím, že nemusí byť pred výberovým konaním, ale v poriadku. Ale tak, ako je zákon napísaný, nedávate mi vôbec žiadnu garanciu, že keď zasadnú sudcovia a prokurátori v Rade Justičnej akadémie a schvália obsah prípravného vzdelávania, že to bude de facto bariéra ďalšieho vstupu.
Dejú sa zmeny, máme novú predsedníčku Súdnej rady, máme predsedníčku Najvyššieho súdu. Súdna rada začína hovoriť o tom, ako sa vysporiadať s výberovými konaniami, ako si nastaviť svoje vnútorné pravidlá, ako posudzovať jednotlivých kandidátov. Teraz tu vstupujeme do tohto zákona a v situácii, kedy by bola absolútne legitímna debata, širšia debata o tom, teda ako nastaviť ten systém, a teraz nehovorím len o tom, koľko ľudí má právo nominovať minister do výberovej komisie, ale teda ako naozaj skúmať tú spôsobilosť sudcu, tak tu nie je nič, pretože to je otázka, ktorú vôbec neriešite. Jediné, na čo ste odpovedali, pretože sa nedalo neodpovedať, je pozmeňovací návrh, ktorý je v spoločnej správe, aby sa ústna časť výberových konaní nahrávala. Fajn. Bol to aj môj návrh, MOST - HÍD to má v programe. Áno, fajn. Ale to je málo! Pretože nič sa tu v tomto zákone nerobí s tým, že vykonávací predpis, ktorý ste zmenili po voľbách, pán minister, zvýšil tú váhu subjektívneho hodnotenia oproti objektívnym hodnoteniam, oproti tým objektívnym častiam hodnotenia tak, ako boli nastavené predtým. A to nehovorím už o tom, že možno by sa na to vôbec mohlo pozrieť ešte znova a možno tie kritériá zadefinovať viac a v zákone, pretože jednoducho máme problém s kvalitou tých ľudí, ktorí do systému vstupujú.
Takže namiesto toho, aby sme išli ďalej, tak v zásade po vašom nástupe tam došlo k tým posunom, zvýšila sa váha subjektívneho hodnotenia v rámci ústneho pohovoru. A videli sme, že sme s tým mali problémy, pretože opakovane sa stali prípady, že nie úplne bez pochybností proste práve cez ten ústny pohovor proste preskočili kandidáti iných kandidátov. Jednu kandidátku na sudkyňu prezident odmietol vymenovať.
To je len jedna reakcia, tá technická, aby sa to dalo následne skontrolovať, že to bude nahrané. Ale či je to tak správne? A čo má byť obsahom toho ústneho pohovoru? Či sú dobre nastavené tie predchádzajúce stupne? O tom sa v rámci tohto zákona nič nehovorí, ani v rámci diskutovania o tomto návrhu zákona.
Naopak, keď som si pozrela tú spoločnú správu, tak tam vidím pozmeňovacie návrhy, ktoré idú proti tomu, aby sme posilňovali kvalitu. A tie pozmeňovacie návrhy, tie nevznikli, tie nevznikli len rukou poslancov, tie proste vznikli v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti.
A hovorím napríklad o tom, že pri postupe na súd vyššieho stupňa proste už nechcete nič iné, len ústny pohovor. Nechcete ani jazykový test, nechcete ani žiadne iné ďalšie skúmanie. Nie. Ja som presvedčená o tom, že nestačí, že niekto zvládne pasívne pracovať s právnickým textom v jazyku, keď vstúpi do systému ako mladý človek. Ja si myslím, že je úplne normálne, aby v dnešnej dobe sudca, ktorý chce ísť na krajský súd, a najmä z krajského súdu na Najvyšší súd, tak s tým právnickým textom vedel pracovať aj na tom vyššom stupni, aby sa aj takýmto spôsobom vzdelával. Pretože je dobré, keď najmä na tých vyšších stupňoch - a práve na tých vyšších stupňoch - proste sudcovia vedia pracovať aj so zahraničnou právnickou literatúrou, so zahraničnými rozhodnutiami a hľadať tam inšpiráciu.
Čiže tuto napríklad, tu ideme úplne razantne späť. Ja viem, že sudcovskému prostrediu sa to nepáčilo. Ja viem, že sa im to nepáčilo. Ale, no tak, no a čo? My tu hájime verejný záujem! A verejný záujem je v čo najväčšej kvalite tých ľudí, ktorí prídu do systému. A potom, samozrejme, aby na tej pyramíde okresný súd - krajský súd - Najvyšší súd, čím vyššie, tak bola proste špička, pretože v konečnom dôsledku to právne prostredie dotvára ten Najvyšší súd cez svoju rozhodovaciu činnosť a cez, verím, pod novým vedením, aj zjednocovanie súdnych rozhodnutí.
No dobre, tak fajn, tak sa ten pohovor bude nahrávať. Ale čo z toho máme, keď proste netlačíme na tie kritériá? Nie, nestačí, som o tom úplne presvedčená. A ja viem, že si na to sudcovia sťažovali. Ja viem, že ste im vyšli v ústrety už po nástupe, že medzi cudzie jazyky ste zaradili aj ruský jazyk, pretože angličtina, francúzština, nemčina bola proste príliš malá škála na to, aby niektorí mohli postúpiť na súd vyššieho stupňa, z krajského súdu na Najvyšší súd. Ale znie to možno ako nepodstatná vec, ale uvedomme si, čo sa skúmalo? Pasívny preklad sa skúmal, že či dokáže porozumieť právnickému textu ten sudca, ktorý ide povedzme na ten súd vyššieho stupňa. A to je zľavovanie z kritérií a to podľa mojej mienky nie je v poriadku. A nerada by som, nerada by som bola potom svedkom toho, že teda bude existovať záznam z toho ústneho pohovoru a proste všetci, ktorí budú rozhodovať o tom, o preložení, proste budú rozhodovať na základe toho, že všetko je v poriadku, pretože sudca odôvodnil svoju motiváciu uchádzať sa na súd vyššieho stupňa. Mali by sme tie kritériá naozaj nastavovať inak, pretože takto sa ku vyššej kvalite neprepracujeme. Čiže to je jedna pre mňa dôležitá poznámka.
A druhá taká, taká drobnosť. Ja verím, že vejú trošičku sviežejšie vetry, aspoň trochu aj v Súdnej rade. A máme novú predsedníčku Súdnej rady. Pri všetkej úcte, tak ako prvá novela zákona o Súdnej rade, ktorá je na svete, tak naozaj sa musí proste zaoberať tým, že proste jedennásobok platu poslanca nie je dosť, ale musí byť 1,5-násobok platu poslanca. Predsedníčka Súdnej rady, nie je to v tomto zákone, je to v zákone o platových pomeroch, ale je to tam. Tu to riešime, naozaj to musíme riešiť, aby proste členovia Súdnej rady si potom mohli odniesť ten notebook. To nie je z vašej hlavy, to vám niekto doniesol. A proste mňa mrzí, že týmto sa zaoberáme a nie tým, že teda zmena zloženia, tak sadneme si, Súdna rada, ministerstvo, čo spravíme s tým výberom sudcov? Pán prezident, poďme sa o tom rozprávať. Sú tu tri inštancie, ktoré majú do toho ingerovať. Nie. Vyriešime to, čím odpovedáme na problém, problém vrátenej kandidatúry prezidentom pri jednej sudkyni, kde nevieme, čo s tým, tak toto riešime pre budúcnosť.
Ale inak v zásade ideme s úrovňou, ktorú požadujeme, nižšie a som presvedčená, že toto nie je cesta, ktorou sa dostaneme k tomu, aby v budúcnosti sme mali čo najkvalitnejších ľudí v justícii, vyhli sme sa aj rodinkárstvu a aby tá pyramída fungovala tak, že na tie súdy vyššieho stupňa sa budú dostávať naozaj tí najlepší z najlepších.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2014 17:58 - 18:02 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ja vítam predloženie tohto návrhu zákona okrem toho, že sú tam možno veci, ktoré treba riešiť, tak viete veľmi dobre, že opakovane som aj predkladala aj vlastné návrhy a opakovane som hovorila na tému, aj tu v pléne, na tému nahrávania súdnych pojednávaní, ktoré považujem za mimoriadne dôležitý a efektívny nástroj, ktorý môže ako jeden čriepok skladačky napomôcť možno zvýšeniu dôveryhodnosti justície. Minimálne u tých, ktorí naozaj so súdom v podobe pojednávania sa do kontaktu dostanú. Pretože tým, že nahrávka bude súčasťou spisu, budú mať aj účastníci konania k nahrávke prístup. Pomôže to nepochybne aj v prípade sporov v rámci odvolacieho konania, kde sa dá verifikovať aj svedecká výpoveď a podobne, ako presne znela, nie sme odkázaní len na záznam, ktorý môže niekedy vzbudzovať interpretačné pochybnosti.
Ale hlavne si myslím, že tým je na stole aj záznam o tom, ako to pojednávanie naozaj prebieha a môže slúžiť veľmi dobre účastníkom konania. Ale koniec koncov aj predsedovi súdu, prípadne aj ministrovi spravodlivosti v rámci výkonu ich oprávnení, ktoré im zákon dáva v prípade nejakej sťažnosti na nenáležité konanie sudcu na pojednávaní, tak sa to dá verifikovať. Nie sme odkázaní na výpoveď proti výpovedi.
Čiže ja som presvedčená, že to je naozaj dobrý nástroj. Dobrý nástroj, ktorý bude aj v praxi veľmi užitočný. Preto naozaj vítam, že ten zákon je tu, a ja k tomu môžem len povedať to, že konečne tu, pretože vo vzťahu k tomuto zákonu jediné kritické, čo môžem povedať, že je tu až dnes.
Pretože faktom je, že tá zmluva, pretože financovanie technické je zabezpečené zo švajčiarskeho finančného mechanizmu. Tá zmluva bola podpísaná v novembri 2011. Predpokladaný termín ukončenia bol trinásť mesiacov t. j. koniec roka 2012.
Keď som vás zinterpelovala, pán minister, v roku 2013, ako to stojí, tak ste vysvetli a vcelku môžem aj chápať isté nábehové problémy s prevzatím ministerstva, a vtedy v roku 2013 ste mi napísali, že tento zákon príde do parlamentu v septembri 2013. Medzitým máme október 2014. To znamená, že nám to trvalo trošku dlhšie, než som plánovala najskôr ja, než ste potom plánovali vy.
A to musím povedať, pretože je to vec, ktorá čím skôr bude zavedená, tým podľa mojej mienky lepšie. Tak len môžem povedať, že som rada, že to tu je. Jediné, čo ma mrzí, je, že ten návrh zákona tu nebol skôr.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2014 10:56 - 10:56 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Všetci vieme, že úspešný boj proti korupcii nie je vec jedného zákona. Musí fungovať prevencia, zužovanie priestoru pre korupciu, a musí fungovať represia na všetkých úrovniach. To znamená fungujúca polícia, prokuratúra a súdnictvo. Pochopiteľne, tento zákon je, ale jeden, nazvala by som to, čriepok z tej celkovej skladačky, ktorú keď budeme mať celú vyskladanú, tak budeme môcť úspešne bojovať proti korupcii, a preto si myslím, že je podpory hodný. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2014 16:41 - 16:42 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nadviažem, minister je ten, ktorý disponuje návrhom zákona, vláda je tá, ktorá disponuje návrhom zákona, a na základe jej splnomocnenia vy, pán minister. Takže je to minister, ktorý môže povedať nie aj pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené vo výbore, pokiaľ s nimi nesúhlasí. Je absolútne nehorázne, že takéto vážne veci sa začínajú diať pravidelne vo výboroch, v jedných obrovských pozmeňovacích návrhoch, ktoré si poslanci vo výbore nemajú ani šancu poriadne preštudovať. A pokiaľ stihnú a objavia to, no tak sa to prevalí. A niekedy ani nestihnú objaviť presne takéto veci.
Tuto hovoríme o zámene pozemkov v Tatrách, v inom výbore kolega objavil, že budeme preplácať futbalové štadióny možno aj roky spätne. A to sú proste zásadné zmeny zásadného aj ekonomického dopadu, ktoré sú v prospech niekoho a dejú sa pozmeňovacími návrhmi vo výbore. To je absolútne neprijateľné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.9.2014 15:19 - 15:25 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, o tom, že podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky pani Laššáková navrhla odvolať člena Súdnej rady doktora Dušana Čima, ktorý, mimochodom, v predchádzajúcej voľbe predsedu Najvyššieho súdu hlasoval proti Štefanovi Harabinovi, sme sa dozvedeli my členovia ústavnoprávneho výboru v pondelok poobede. To znamená asi týždeň pred voľbou predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, o ktorých bude Súdna rada rozhodovať budúci týždeň v utorok. Je zrejmé, že pokiaľ v takomto chvate je treba vymeniť jedného člena Súdnej rady, že táto pripravená zmena v zložení Súdnej rady je účelová a týka sa budúcotýždňových volieb v Súdnej rade. Svedčí to súčasne o tom, že strana SMER už má asi svojich kandidátov na tieto pozície a doktor Dušan Čimo zjavne nebol ten, ktorý zdieľal so stranou SMER ich názor.
Včera poslanci strany SMER odvolali doktora Dušana Čima z funkcie a zároveň sme my poslanci Národnej rady dostali 24 hodín na to, aby sme predložili kandidáta na pozíciu člena Súdnej rady. Dámy a páni, to sa týka každého jedného z vás, pretože vy, ja rovnako ako vy, každý jeden z nás sme dostali 24 hodín na to, aby sme sa zamysleli, oslovili kandidáta, prípadne to prerokovali v klube, požiadali kandidáta, aby pripravil si všetky podklady, a pripravili sme návrh do Národnej rady. Musím povedať, že jediný dôvod, ak nejaký tu zaznel pri odvolávaní doktora Dušana Čima, bolo, bola otázka alebo jemné spochybnenie legitimity voľby doktora Dušana Čima pred dva a pol rokom. Dva a pol roka to nikomu nevadilo, ale v tejto, v súvislostiach, za akých odvolávame a volíme nového člena Súdnej rady týždeň pred rokovaním Súdnej rady, sa musím ja pýtať: Akú legitimitu bude mať táto voľba, ktorá bude za chvíľu nasledovať, keď na to, aby sme navrhli kandidáta na túto významnú funkciu sme dostali všetci 24 hodín?
Ale nie všetci sme na to mali 24 hodín, aby ste vedeli, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Brixi mal na to zjavne viac, ktorý navrhol kandidáta, o ktorom budete hlasovať. A aj kandidát zjavne mal viac času, aby si to mohol rozmyslieť, či bude kandidovať alebo nie, pretože sám – ako vyplýva z dokumentov, ktoré máte v lavici – svoj súhlas s kandidatúrou do Súdnej rady dal 5. 9. tohto roku. To znamená minulý týždeň v piatok. Skôr ako my členovia ústavnoprávneho výboru sme dostali pozvánku na rokovanie výboru na túto tému. Skôr ako vy, páni poslanci strany SMER, ste odvolali Dušana Čima. Skôr ako my všetci ostatní sme dostali možnosť niekoho na túto pozíciu navrhnúť.
Je to prejav neúcty podľa mojej mienky k právu. Je to prejav neúcty ku každému jednému poslancovi Národnej rady. Je to prejav neúcty k Súdnej rade ako takej. Je to prejav neúcty k sudcovskému stavu, ktoré, ktorý Súdna rada zastrešuje. A musím povedať za týchto okolností, najskôr som chcela povedať a som si myslela, že to je aj prejav neúcty voči kandidátom, ale keďže pán doktor Slovinský mal dosť času si to rozmyslieť, tak toto nemôžem povedať, žiaľ. Ale musím povedať, že za týchto okolností, nech by som nemala žiadnu inú výhradu voči osobe kandidáta, tak za týchto okolností, žiaľ, nálepky smeráckeho kandidáta na jedno použitie sa, žiaľ, nezbaví. Pol roka sme počúvali slová o očiste justície a odpoveďou SMER-u sú dnes len pokračujúce zákulisné hry justície o tom, ako si presadiť vlastných kandidátov na pozíciu predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. S týmto nemôžeme, strana MOST – HÍD, súhlasiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2014 11:01 - 11:02 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Veľmi krátko. Pán poslanec Susko, ja som nepovedala len, ja som hovorila o pomere, v prevažnej väčšine, a to, o tom som presvedčená, že to platí a platí to predovšetkým k existujúcim sudcom.
Pán poslanec Martvoň, pôvodne mal riaditeľ Justičnej akadémie jedno funkčné obdobie, keď mu končilo, tak to parlament zmenil na dvakrát po sebe funkčné obdobie. Keď mu končí, tak to parlament mení na voľnú formuláciu "aj opakovane". Ja som to naozaj nechcela hovoriť, ale to tu už vyzerá na to, že niekto si dokáže vylobovať opakovanie svojho funkčného obdobia len preto, aby nemusel skončiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2014 10:19 - 10:58 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ideme rokovať o novele zákona o Justičnej akadémii, ale nielen ideme rokovať o novele, ktorá zároveň novelizuje aj základné sudcovské a prokurátorské zákony vo veľmi podstatných otázkach. Vo veľmi podstatných otázkach. A ja to dám do súvislosti aj s tou diskusiou, ktorú vedieme na tému justície už vlastne od januára, keď sa začalo diskutovať na tému novely ústavy, na tému očisty justície, čo bolo zavŕšené zakotvením previerok sudcov. To veľmi úzko súvisí s týmito zákonmi, ktoré máme pred sebou, pretože tá celá diskusia pol roka, keď odmyslím prezidentskú kampaň, politikum okolo toho, a ponechám to naozaj len v tom jadre tej právnej úpravy, ktorá bola schválená v súvislosti s novelou ústavy, tak tá diskusia sa vlastne viedla o tom, že justícia nemá, nepožíva dostatočnú dôveru na Slovensku a treba to zásadne riešiť vo vzťahu k budúcim sudcom, ale aj vo vzťahu k existujúcim sudcom. A v zásade riešila sa ako keby v tej fáze toho prvého polroka tohto roku len tá otázka ako keby morálky a etiky. A teraz tu máme zákony, ktoré riešia odbornosť sudcov, ale súčasne aj to, ako vyberať sudcov, aby sme dostali teda najlepších z najlepších po odbornej, ale aj teda morálnej a etickej stránke, lebo to kritérium spôsobilosti tam už máme zakomponované v tých zákonoch, ktoré sme prijali pred letom tohto roku. Preto sú to spojené nádoby. A prečo to dávam dokopy?
Dávam to dokopy preto, pretože pol roka rozprávame o probléme justície, pol roka rozprávame o tom, že ten kľúčový problém je dôveryhodný sudca alebo nedôveryhodný sudca, a potom naraz rokujeme o zákonoch, ktoré neprešli žiadnou, ale žiadnou diskusiou a žiadnym štandardným pripomienkovým konaním v tých najvážnejších častiach, ktoré tento, o ktorých tieto novely pojednávajú; bez všetkého. Proste prišlo to na vládu a nikto s nikým sa nerozprával, ani len s justičným stavom,lebo na to proste nebol čas. Pretože len jedna časť toho návrhu zákona bola v štandardnom legislatívnom procese, a to je novela zákona o Justičnej akadémii. Ale dnes je to v zásade nosič pre tie ďalšie zmeny, ktoré sa navrhujú.
A ja som dobre počúvala pána ministra z toho vystúpenia, keď predkladal túto novelu zákona alebo tieto novely zákonov, a porozumiem tomu, že treba reagovať na nález Ústavného súdu, ale musím povedať, že napriek tomu, že podanie na Ústavný súd zo strany poslancov SMER-u pred tými skoro tromi rokmi bolo mimoriadne obsiahle, tak Ústavný súd vyslovil nesúlad s ústavou len v minime bodov. A keď zoberiem novelu zákona o sudcoch a prísediacich, tak v zásade toho bodu, kde Ústavný súd vyslovil protiústavnosť, sa dotýka jeden jediný. A to je zloženie výberových komisií. Čiže na to, aby sme sa nedostali do problémov pri výberových konaniach na sudcov vo väzbe na nález Ústavného súdu, tak to, čo treba urýchlene riešiť, je zloženie výberových komisií, ale nič viac. To všetko ostatné justiční čakatelia, predpoklady tých, ktorí chcú sa stať sudcami, ale doteraz neboli súčasťou justičného prostredia, môžem, budem hovoriť o ďalších veciach, to všetko je jeden veľký balík, ktorý máme na stole nie v súvislosti s riešením akútnej situácie, ktorá vyplýva z nálezu Ústavného súdu. A to ja sa musím, a to sú zásadné otázky. A po tom pol roku, čo máme za sebou, vážnej diskusie o tom, aké kritériá má spĺňať osoba sudcu, ja proste sa divím, že proste si vláda dovolila nám to takýmto spôsobom položiť na stôl, pretože dnes je to naozaj vážna téma, o ktorej sa diskutuje, do ktorej sa zapája odborná verejnosť, v ktorej sa angažuje prezident republiky.
My sme tu o tom rozprávali pol roka a naraz máme niečo na stole. Po dva a pol roku, čo je vo funkcii táto vláda, ktorá má nejaké programové vyhlásenie vlády, ja sa, v ktorom, áno, sú, je aj otázka zavedenia justičných čakateľov, ja sa ale musím spýtať, kde je ten záväzok vlády, ktorý si v programovom vyhlásení dala, a síce, že príde s koncepčným materiálom o tom, ako si predstavuje budúcnosť justície na Slovensku. To je materiál, ktorý sľúbila vláda v programovom vyhlásení vlády, ktorý sľúbil minister spravodlivosti, ak si pamätáte, na konci roku 2012 v decembri sme tu diskutovali o správe o stave justície. Aj tam to bolo sľúbené. Doteraz ho nemáme na stole. Čiže nejakú ucelenú predstavu o tom, ako si vláda predstavuje ako ďalej s justíciou, doteraz nie je na stole. Zato mali sme tu očistu justície ako tému predvolebnej prezidentskej kampane, z ktorej vyšla novela ústavy, previerky sudcov a teraz máme bez akejkoľvek diskusie a štandardného legislatívneho procesu proste zásadné zmeny, ktoré podľa mojej mienky sa nie dostatočne vysporiadavajú s tými problémami, na ktoré treba reagovať, a zavádzajú nanovo inštitúty, ale spôsobom, ktorému, priznám sa, nemôžem rozumieť, pretože nedávajú zmysel. A o tom, o tom chcem hovoriť, pretože keď chceme hovoriť naozaj o tom, ako má vyzerať sudca, aké má spĺňať kritériá, ako má vyzerať jeho vzdelávanie, no tak potom musíme sa rozprávať, ako to vyzerá dnes a teda aké sú tie žiaduce alebo možné, alebo efektívne posuny do budúcnosti. Ale to sa nedá tak, že proste bez štandardných procesov, mimo pripomienkového konania.
Ja dokonca musím poukázať aj možno v niečom na iný prístup ministrov tejto vlády, lebo včera večer sme tu mali ministra vnútra Kaliňáka, ktorého mám ja mnohokrát iks dôvodov kritizovať, ale je fakt, že zásadné zákony, ktoré predkladal, či je to od verejného obstarávania, alebo včera zákon o boji proti, teda o ochrane oznamovateľov nebezpečnej spoločenskej, závažnej protispoločenskej činnosti, tak to sú zákony, ktoré majú celospoločenský dosah, sú ale verejne diskutované, prešli štandardným legislatívnym procesom, boli k nemu štandardné medzirezortné pripomienkové konania, iks diskusií, v rámci ktorých sa iks vecí vydiskutovalo. S niečím tu budeme súhlasiť, s niečím nebudeme súhlasiť, niečo budeme navrhovať, ale v poriadku, nemusím súhlasiť so všetkým, čo bolo predložené, ale malo to nejaký proces, ktorého výsledkom je aspoň predpoklad, že ten zákon môže byť dobrý a môže nás posunúť aspoň o milimeter dopredu.
Ale keď robíme zásadné veci, ktoré sa týkajú justície, ja už musím povedať, skoro zásadne mimo štandardných procesov, lebo ten proces novelizácie ústavy bol úplne mimo akýchkoľvek štandardných procesov. To nebolo štandardné pripomienkové konanie, v rámci neho diskusie a pripomienky a potom to prišlo do parlamentu. Nie, to bola politická dohoda, sem to prišlo a my sme tu proste riešili pozmeňovacími návrhmi finálnu verziu v rámci druhého čítania tu v pléne. A to isté sa týkalo tých závažných vykonávacích predpisov nadväzujúcich na novelu ústavy. Mimo pripomienkového konania, mimo štandardnej diskusie tu rýchlo veľký pozmeňovací návrh, aby to proste lícovalo s tým, na čom bola politická dohoda v novele ústavy. A tak keď prižmúrim desať očí a poviem, tak bola predvolebná kampaň, tak čo už, taký je politický život, čo nie je správne v takejto vážnej oblasti, tak dnes neni ani kampaň, pretože nepredpokladám, že na tomto si niekto bude robiť komunálnu kampaň, práve na justícii.
Čiže máme komplet priestor naozaj sa tejto otázke venovať tak, ako si tá otázka zaslúži, a nie je tomu tak a musím povedať, že to ma veľmi, veľmi mrzí. Pretože súčasťou programového vyhlásenia koniec koncov je aj záväzok vlády, že bude eliminovať všetky skrátené legislatívne konania a že sa bude zaoberať kvalitou legislatívneho procesu. No tak zásadné veci týkajúce sa justície idú mimo akýkoľvek štandardný legislatívny proces z úrovne vlády. A to je problém a musela som ho pomenovať, a preto rovno na úvod hovorím, aby bolo jasné, na, po tomto dlhom úvode, že dávam návrh, aby sme vrátili zákon vláde na dopracovanie.
Teraz k obsahu. Dotknem sa krátko aj zákona o Justičnej akadémii a potom sa dotknem noviel sudcovských a prokurátorských kódexov.
Pokiaľ ide o samotný zákon o Justičnej akadémii, ja začnem tým, že sa pokúsim parafrázovať riaditeľa obdobnej inštitúcie, ako je naša Justičná akadémia, Veľkej Británie. Je to asi rok dozadu, bol tu na návšteve, mal otvorenú prednášku a diskusiu na pôde Univerzity Komenského. Bola som si tú prednášku vypočuť, možno sme tam boli viacerí, a tento ctihodný sudca, teraz šéfujúci akadémii pre sudcov Veľkej Británie, povedal s takým typickým britským humorom krásnu vetu, ktorá znela asi takto: My sme zásadne pred asi desiatimi rokmi zmenili koncept vzdelávania sudcov, pretože sme dospeli k záveru, že sudcovia sú gramotní, vedia čítať, preto si vedia prečítať aj knižky, aj informácie na internete, a prestali sme im robiť prednášky o novelách právnych predpisov a začali sme ich trénovať z toho, ako, ako nadobudnúť alebo si oživiť tie najlepšie zručnosti, ktoré sudca potrebuje pri pojednávaní a rozhodovaní vrátane tréningov pojednávania, vrátane tréningu komunikačného a mediálneho, pretože to je to, čo je našou úlohou, a veľmi sa nám to osvedčilo.
Ja to hovorím preto, pretože je na vážne zamyslenie, čo ďalej so vzdelávaním, nielen s prípravným vzdelávaním sudcov, ale čo so vzdelávaním sudcov. Hovorím to preto, pretože väčšina vzdelávania, ktoré sa dnes uskutočňuje v tejto inštitúcii, je práve o vysvetľovaní právnych predpisov a najnovšej judikatúry a menej práve o tom tréningu, a myslím si, že naši sudcovia tiež vedia čítať.
Prečo to hovorím? Za obsah vzdelávania zodpovedá Rada Justičnej akadémie a zodpovedá riaditeľ Justičnej akadémie. Justičná akadémia fičí v nejakom modeli a si myslím, že ten model treba postupne posúvať dopredu a viac ho možno prispôsobovať moderným trendom. Ale to sa nedá vždy s tými istými ľuďmi, ktorí to už robia desať rokov. Na to možno treba niekedy výmenu. Preto nerozumiem, prečo súčasťou novely zákona o Justičnej akadémii je zmena toho ustanovenia, ktoré doteraz hovorilo, že za člena Rady Justičnej akadémie a za riaditeľa Justičnej akadémie môže byť jedna osoba vymenovaná na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Teraz to nahrádzame tým, že môže byť vymenovaná aj opakovane. Čiže aj trikrát, štyrikrát, päťkrát.
Ja sa musím pýtať, že prečo dochádza k tejto zmene. Pretože niektorým členom, možno riaditeľovi už uplynuli dve funkčné obdobia? Nie je na Slovensku ďalšia osoba alebo osoby, ktoré by mohli nahradiť tých, ktorí sú tam teraz? Ale to je otázka toho, že či naozaj sme tak spokojní, že proste žiadnu zmenu nechceme, pretože chceme nasilu udržať tento stav. Ja sa to pýtam vecne, nie personálne. Som presvedčená, že niekedy na to, aby sme sa posunuli vecne o krok ďalej, tak proste musíme aj vymeniť ľudí, nič sa nedá robiť. A obávam sa, že tu vytvárame legislatívne predpoklady na to, aby sme zachovali existujúci stav, pritom sa vôbec nerozprávame o tom, že či je vyhovujúci, alebo nie je vyhovujúci.
A ja si myslím, že vo verejnej diskusii, takej vysokej, pri takej vysokej nedôvere vo vzťahu k justícii toto je úplne legitímna otázka. Ja si nemyslím, že to je diskusia, ktorú majú viesť len sudcovia medzi sebou, podľa hesla len sudcovia vedia, čo je najlepšie pre sudcovský stav. Keď je 70 % obyvateľstva Slovenska nespokojná a nedôveruje justícii a tým dôvodom nepochybne je aj to, akým spôsobom vyzerajú tie konkrétne pojednávania na konkrétnych súdoch vedené konkrétnymi sudcami, no tak asi s tým treba niečo robiť. A jeden veľký nástroj je, čo robíme so sudcami počas ich kariéry, pokiaľ ide o ich priebežné vzdelávanie, ako ich trénujeme, aký servis im poskytujeme – a to s tým súvisí. Asi sa musíme pohnúť trošku ďalej. Takže nechápem, prečo vytvárame predpoklady pre konzervovanie existujúceho stavu. Myslím si, že model dvoch funkčných období je úplne štandardný, a priznám sa, že nerozumiem tejto legislatívnej zmene, ibaže by sme to niekomu sľúbili. Ale to potom, to potom je iná téma. Myslím si, že tak by sa zákony robiť nemali. Toľko k zákonu o Justičnej akadémii, ku ktorému sa nepriamo ešte vrátim, keď budem hovoriť o ďalších témach.
Tým, tou ďalšou témou je výber sudcov ako takých. To, čo urobila predchádzajúca vláda, bolo to, že zaviedla otvorené výberové konania, ktorých sa môžu zúčastniť všetci, ktorí spĺňajú zákonné kritériá na to, aby mohli byť sudcami, vrátane toho, že majú justičnú alebo inú adekvátnu skúšku, ktorá v našom systéme existuje. Čiže nie hocikto, ale kto spĺňa určité predpoklady vrátane veku a teraz tam máme aj spôsobilosť. V záujme čo najväčšej otvorenosti a aby sme poskytli priestor takýmto ľuďom, aby sa mohli uchádzať o funkciu sudcu, aby sme mohli vyberať najlepších z najlepších a aby sme trošičku preťali tú uzatvorenosť systému, že sudcovia vychovávajú svojich nástupcov na svoj obraz a keďže vidíme, ako ten obraz vyzerá, tak asi toto klonovanie svojich nástupcov na svoj vlastný obraz nie je asi tá najlepšia cesta, tak sme zrušili aj ten inštitút justičných čakateľov. Podotýkam, toto zrušenie inštitútu justičných čakateľov bolo tiež napadnuté na Ústavnom súde. Ústavný súd sa nevyjadril, že by zrušenie justičných čakateľov bolo protiústavné. Ústavný súd povedal, že je v kompetencii, keď to prerozprávam, že je v kompetencii zákonodarcu vybrať si z rôznych modelov, ako vyberať sudcov, ten, ktorý považuje za najvhodnejší. Máte plné právo považovať justičných čakateľov za najvhodnejší model, akurát že to, čo je tu zakomponované v tomto zákone, je ako keby de facto preferencia justičných čakateľov, uzatvorenie toho systému, ale zároveň sa snažíme tváriť, že je súčasne aj otvorený voči, voči ľuďom zvonka, ale tým ľuďom zvonka kladieme ale bariéry, že pravdepodobnosť, že niekto zvonka bude chcieť sa stať sudcom, sú veľmi, ale veľmi malé.
A zároveň ale ste nepovedali, či tá skúsenosť s tým doterajším systémom je tak zlá, že proste ho treba nevyhnutne nahradiť a vrátiť sa späť, pretože samotný návrh tak, jak je napísaný, vlastne nechápem, pretože síce sa zavádza inštitút justičných čakateľov, tí budú robiť to isté čo vyšší súdni úradníci, obaja sa budú môcť za rovnakých podmienok hlásiť do výberového konania, len niektorí budú mať status justičného čakateľa, niektorí budú mať status vyššieho súdneho úradníka a tým pádom vlastne neviem, čo je to za model alebo či je to len akože formálna fajka do programového vyhlásenia vlády, že proste z časti tých vyšších súdnych úradníkov spravíme zase justičných čakateľov; nerozumiem. Pretože ak by ste povedali, že to doteraz je zlé, tak potom prídete s iným modelom, ale toto je rovnaký model preferujúci ľudí zvnútra a kladúci prekážky ľuďom zvonka, ale zároveň nejako špeciálne nepreferujúci justičných čakateľov. Čiže je to mačkopes, ktorému, priznám sa, teraz už prestávam úplne rozumieť, a myslím si, že o tom treba vážne sa rozprávať a chcela by som poznať tie argumenty, konkrétne argumenty, nielen voľné reči, ale konkrétne argumenty, o čo sú tí noví sudcovia, ktorí sa stali sudcami povedzme z tej pozície vyšších súdnych úradníkov, horší ako tí, ktorí sa pred pár rokmi stali sudcami z pozícií justičných čakateľov, a či tie rozdiely sú dnes tak priepastné, že rýchlo sa musíme vrátiť k justičným čakateľom. Ak je to tak, tak potom ich zaveďte ale naozaj a nie pro forma, a ak to tak nie je, no tak potom sa nehrajme, že zavádzame justičných čakateľov, ktorých preferujeme pred ostatnými; a potrebujem na to odpovede, ktoré neboli dané, a keďže nebol štandardný legislatívny proces, tak sa o tom nejakým spôsobom nediskutovalo, tak musím tie otázky klásť, samozrejme, teraz.
Súčasne sa snažíte tváriť ale, že tie výberové konania ostanú otvorené, lebo môžu prísť aj ľudia zvonka, ale dávate im ďalšiu podmienku, musia absolvovať nejaké prípravné polročné vzdelávanie, ktoré zároveň ale v tomto zákone nie je nijako konkrétne špecifikované, čo všetko by malo obsahovať, to sa dozvieme až neskôr, pretože to určí Rada Justičnej akadémie. A my dnes ani netušíme, že to, čo raz v budúcnosti určí Rada Justičnej akadémie, či bude tak blokačné pre kohokoľvek zvonku, že každý povedzme 40-, 50-ročný advokát s dobrou praxou, s príslušnými skúškami, renomovaný, si proste rozmyslí, že či vôbec proste bude a má zmysel pre neho chodiť do Justičnej akadémie pol roka na nejaké kurzy len preto, aby sa mohol prihlásiť za sudcu, kde potom vo výberovom konaní možno cez to ústne, cez ten ústny pohovor ho preskočí justičný čakateľ.
Toto, toto je tu vytvorené, to znamená, kto pôjde zvonku? A už sa nebráňme toľko tým ľuďom zvonka, veď aj tak tí, ktorí dnes robia na súdoch v tých výberových konaniach, samozrejme, majú komparatívnu výhodu. Ja nehovorím, že sa nám teraz zvonku budú hromadne hlásiť ľudia na tie okresné súdy. Ale však nechajme ten priestor na tie vyššie stupne súdov, aby naozaj takíto ľudia prišli. Sú systémy, kde celá justícia je postavená na tom, že prichádzajú skúsení ľudia na sklonku svojej kariéry, po svojej úspešnej kariére na 20 rokov do justície, kde završujú svoju právnickú kariéru. A má to svoj zmysel, tak prečo vytvárame ešte ďalšie bariéry? Som presvedčená o tom, že ten, kto spĺňa podmienky zákona, ten, kto má príslušnú skúšku, má príslušnú prax, sa dokáže pripraviť na to výberové konanie tak, že keď ho absolvuje, tak bude spôsobilý byť sudcom. A keď bude tá Justičná akadémia následne poskytovať naozaj to vzdelávanie, že bude podporovať tie zručnosti sudcov, to znamená trénovať s nimi, ako majú vyzerať pojednávania a tak ďalej, tak to prospeje, samozrejme, aj všetkým nováčikom, ale, samozrejme, aj tí, ktorí tam už robia 10, 15 rokov a možno majú zaužívané zlozvyky a rutinu, s ktorou treba niečo robiť.
Čiže výsledok toho celého je jeden mačkopes, ktorý zavádza justičných čakateľov, ale zároveň ho kombinuje s existujúcim systémom, ktorý de facto preferuje ľudí zvnútra a tvári sa ale, že je otvorený pre ľudí zvonka, a obávam sa, že takto z toho nemôžeme očakávať žiadny posun dopredu. Nemôžeme očakávať žiadny posun dopredu, pretože nijako sa tento zákon hlbšie nezaoberá tým, že teda ako tie kritériá na výber sudcu naozaj, naozaj majú vyzerať, čo všetko sa má naozaj, naozaj skúmať v rámci tých výberových konaní, nezaoberá sa ani tým, čo je veľká téma, že sa nám pravidelne zdá, sa stáva, že cez tú ústnu – ergo subjektívnu – časť výberového konania rodinní príslušníci nám preskakujú iných adeptov na funkciu sudcu. Dnes máme predsa prípad, keď práve kvôli takejto situácii prezident nevymenoval jednu sudkyňu zatiaľ, ale to nie je prvý prípad a jediný prípad takejto situácie.
Musím sa vás spýtať, že či nechcete prehodnotiť, pán minister, vaše rozhodnutie zo začiatku funkčného obdobia, kedy ste zvýšili váhu práve toho ústneho pohovoru oproti tým, ktoré, oproti iným častiam výberového konania, ktoré sú zdokumentované, pretože sú na papieri, pretože tým, že sa zvyšuje váha toho ústneho pohovoru, zvyšuje sa váha subjektívneho posudzovania. To sú otázky, ktorými sa treba zaoberať. A áno, jedna otázka je nahrávať tie ústne pohovory, zaregistrovala som, že ste pripustili cez médiá, pán minister, že o tom pouvažujete, ale to je len jedna otázka. Druhá otázka, samozrejme, je, že či vôbec tá váha toho ústneho pohovoru má byť taká vysoká. A tretia otázka je, kto má vlastne sudcov vyberať, pretože, a tu sa dostávame k tomu, kde, áno, treba reagovať na nález Ústavného súdu. A ja rešpektujem plne nález Ústavného súdu v tom bode, že dobre, aj minimálne polovica členov výberovej komisie má byť kreovaná zo strany sudcovského stavu, dobre, v poriadku, no ale potom sa rozprávajme, že tí, ktorí môžu byť zvonka, to znamená, sú nomináciou z ministerstva spravodlivosti a sú nomináciou z parlamentu, že či aj tí majú byť sudcovia, pretože to, čo je dôležité v tých výberových konaniach, aby tam bol aj externý prvok. Pretože vy dnes máte nominačné právo, aj parlament má nominačné právo, ale de facto ste tam dali sudcov. Hej? Čiže de facto dnes sudcov vyberajú len sudcovia. A to je vážna otázka a ja som presvedčená, že pokiaľ zase tú uzatvorenosť systému máme trošku otvoriť a má tam byť ten pohľad zvonka, a to je tiež súčasťou tej témy otvárania justície verejnej kontrole, tak som presvedčená, že nestačí to, že sú tu tieto nominačné právomoci, tie nominačné právomoci sú tam kvôli tomu, aby pri tom výbore bol externý prvok, nielen sudcovia. A preto je dôležité, aby tieto zložky moci tam nominovali aj iných ľudí, nielen sudcov. Zjavne v našich podmienkach aj toto treba dať do zákona, že je to dobré a vhodné a že by tak mali robiť, pretože v opačnom prípade, keď chceme mať pokoj so sudcami, no tak pán minister tam nominoval sudcov, výsledok toho je, že máme výberové konanie, kde zasadne päť sudcov, ktorí vyberú svojho budúceho kolegu, najvyššia váha, ktorá môže prevaliť ostatné časti výberového konania, je ústny pohovor, no a potom máme na stole problém, že či to výberové konanie bolo fér, a prezident nevie, že či boli dodržané zákonné kritériá pri výbere sudcu.
A toto sú otázky, ani ťuk sa nerieši v tejto novele zákona, ani trošičku nie sú naťuknuté. A ja si myslím, že to pýta vážnu debatu. A keď sa vláda púšťa do týchto otázok, tak potom si musí ich najskôr veľmi vážne položiť a musí hľadať na ne odpovede a priniesť návrh zákona, ktorý nás posunie o kúsok ďalej a nezostane v tom, že zakonzervovávame vlastne všetko to negatívne, čo z tých výberových konaní už poznáme. A táto diskusia mohla prebehnúť a mohla by prebehnúť, keby to bolo súčasťou štandardného pripomienkového konania, ale keďže to proste prišlo na vládu a je to v parlamente, tak tento proces neprebehol. Zase budeme riešiť veci medzi prvým a druhým čítaním, prezident avizoval, že o tom chce hovoriť, to je veľmi dobré, ale hovorím, zas budeme veci riešiť pozmeňovacími návrhmi medzi prvým a druhým čítaním, možno vyriešime to, že ústne, ústna časť výberového konania sa bude nahrávať, tak ako ste to pripustili, ale to je len jeden bod z toho, o ktorých by sme sa mali rozprávať a v nastavení výberových konaní ich meniť podľa skúsenosti, posunúť ich ďalej. Pretože pokúsili sme sa ich niekam posunúť, niečo nám to ukázalo, vy ste, pán minister, vyhláškou nás trošičku tak ako, a faktickými krokmi tak ako keby oblúkom vrátili kúsok naspäť, no a zas tam musíme vyhodnotiť a, naopak, snažiť sa posunúť ďalej a nie vracať sa, tváriť sa, že sme strašne otvorení, ale v skutočnosti sa vracať späť do tohto uzatvoreného systému, lebo to nás nikam neposunie.
Ešte zložitejšia situácia je, pokiaľ ide o prokurátorov. Tam je to zjavne otázka citlivejšia, pretože tam, tu musím povedať, že Ústavný súd ešte citlivejšie, podstatne citlivejšie vníma možno ingerenciu iných mocí do výberu prokurátorov a vôbec do tohto systému ako pri sudcoch, ale aj tam máme priestor. Ústavný súd nepovedal, že nemáme priestor žiadny. Len stanovil nejaké limity tomuto priestoru. Čiže zase v týchto návrhoch zákonov ideme ďaleko, ďaleko za to, čo vytkol predchádzajúcim novelám Ústavný súd, a vytvárame systém, ktorý, ktorý zase tenduje k tomu, čo najviac uzatvoriť prokuratúru do seba. Keď si pozriete tú právnu úpravu, tak akékoľvek výberové konanie, či na čakateľa, budúceho prokurátora alebo funkcionára prokuratúry, je nepriedyšne uzatvorené len medzi prokurátormi, pretože členmi tých výberových komisií môže byť len prokurátor a tie komisie menuje generálny prokurátor. Čiže do pozícií čakateľa, prokurátora a vedúcich funkcionárov bude vyberať komisia prokurátorov menovaná prokurátorom. Bodka. Ani náznak niečoho zvonku. Tiež máme tu takú hru, pretože tu máme výberové konanie na prokurátorov, ale výberové konanie na prokurátorov máme len vtedy, ak nemáme nejakého čakateľa prokuratúry, pretože ak máme čakateľa prokuratúry, tak nemáme výberové konanie. Takže zase proste uzatvorenie do seba a ako keby sme boli naozaj naplno spokojní s tým, ako tieto inštitúcie fungujú. To nie je slovná hra. To je jednoducho historická skúsenosť, že uzatvorené systémy – nech sú dokonca aj naplnené ľuďmi, ktorí sú kvalitnými vo svojej profesii –, majú jednoducho tendenciu sa zvrhnúť a vytvárajú potom priestor na to, aby hlava toho uzatvoreného systému mohla tú svoju pozíciu využívať, ba až zneužívať, a my na to vytvárame priestor aj týmito zákonmi a vraciame sa vlastne ako keby späť tam, odkiaľ sme sa chceli dostať, namiesto toho, aby sme hľadali riešenie, ako vylepšiť novonastavený systém a vyriešiť a posunúť ho dopredu, ďalej tak, aby sme zároveň vyhoveli aj ústavným kritériám.
Opakujem ešte raz. Neviem si predstaviť v minulosti, že by opozícia nekričala a sudcovia a prokurátori nekričali, keď by niektorý z ministrov takýmto spôsobom predkladal vážne zmeny sudcovských a prokurátorských kódexov. Je neprijateľné, ako sa vyhýbame štandardným legislatívnym procesom, a musím povedať, je to v rozpore aj s vaším vlastným programovým vyhlásením vlády. Ten návrh som dala, žiadam alebo navrhujem, aby parlament zaviazal vládu, aby predložila prepracované znenie týchto návrhov zákonov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2014 14:22 - 14:36 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, to je vážna vec, novela ústavy, si myslím. Ústava bola prijatá 1. septembra 1992. Do súčasnosti bola novelizovaná, ak sa nemýlim, dvanástimi ústavnými zákonmi, ktoré rozličným spôsobom zasiahli do pôvodnej podoby ústavy, a boli sme pritom svedkami rôznych ústavných novelizácií. Takých, ktoré naozaj zohľadňovali nejaký politický vývoj a reálnu spoločenskú objednávku.
Môžem povedať príklad. Napríklad novela ústavy, ktorá zaviedla priamu voľbu prezidenta alebo veľká novela ústavy, ktorá revidovala postavenie súdnej moci, odstránila viaceré systémové nedostatky vo vzťahoch medzi legislatívou a exekutívou a vlastne umožnila vstup do Európskej únie a do NATO, ale aj napríklad novela, ktorá umožnila aj verejnému ochrancovi práv obracať sa na Ústavný súd s návrhmi na posúdenie ústavnosti zákona. Boli sme svedkami aj takých noviel ústavy ale, ktoré nielenže neboli nevyhnutné, ale ktoré aj priam nesystémovým spôsobom zasiahli do ústavného mechanizmu Slovenskej republiky, a tu musím úplne kriticky povedať aj do vlastných radov, do radov všetkých parlamentných strán, pretože medzi takéto novely ústavy radím aj tú novely ústavy, ktorá bola podmienkou toho, aby sa uskutočnili predčasné voľby v roku 2012.
Boli sme svedkami aj takých situácií, že ústavu sme prispôsobovali prijatým zákonom, čiže naopak a úplne účelovo - a život ukázal - úplne nezmyselne, lebo dokonca aj ten zákon, kvôli ktorému sme novelizovali ústavu, je úplne nefunkčný mechanizmus. A to je zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý sme tu pred parlamentnými voľbami 2010 prijímali s veľkou pompou, a bol to číry populizmus, dodnes tento mechanizmus nefunguje, ale menili sme ústavu kvôli tomu, aby sme tento zákon prijali. A prijali sme aj také zákony, o ktorých sme vopred vedeli, že sú v rozpore s ústavou, napr. zákon o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic. Všetci sme to vedeli aj Ústavný súd to nakoniec potvrdil, aj keď im to trvalo veľmi dlho.
Pomerne časté zmeny ústavného textu, lebo to sú pomerne časté zmeny ústavného textu, nevypovedajú nevyhnutne o nedostatočnej príprave ústavy v roku '92, to by som si nedovolila tvrdiť. Určite vypovedajú aj o dynamickom spoločenskom vývoji, ale aj o relatívnej flexibilite Ústavy Slovenskej republiky. Náš ústavný systém umožňuje schváliť novelu ústavy veľmi ľahko a veľmi rýchlo. Stačia tri pätiny poslancov. To znamená, stačí, aby sa 90 poslancov v tejto Národnej rade zhodlo, a novela ústavy je na svete. Nie je to úplne štandard, pretože sú systémy, kde treba niečo viac urobiť pre novelu ústavy, napr. potvrdiť ju referendom alebo musia prebehnúť ďalšie voľby pre potvrdenie, definitívne potvrdenie novely ústavy. A to je vec, o ktorej by sme sa asi mali rozprávať. A mali by sme sa zamýšľať, aká je váha základného zákona štátu, keď stačí momentálna politická dohoda, mnohokrát možno nejaký momentálny politický výmenný obchod na to, aby sa dosiahla väčšina, 90 hlasov v parlamente, a mali sme zmenenú ústavu.
Podľa mojej mienky ale tento vývoj, vždy to bolo, že niektoré tie novely boli systémové a niektoré boli viac či menej účelové, ale mám pocit, že za poslednú dobu tento vývoj progreduje negatívne, to znamená, viac sa nám kumulujú práve tie účelové, politické ako keby novelizácie ústavy. Ja si dovolím povedať, že má to niekedy skôr podobu, že tie novely ústavy ako keby slúžili skôr ako nástroj politického marketingu, ako keby neboli predmetom vážnej politickej a možno aj širšej spoločenskej diskusie. A ja si myslím, že súčasná situácia, pokiaľ ide o náš najvyšší zákon, vyžaduje povedať stop a zatiahnuť ručnú brzdu a naozaj sa vrátiť trošku späť, vrátiť do rokov, keď sme sa vedeli možno aj v parlamente inak rozprávať, a začať sa rozprávať o tom, aké zmeny naozaj potrebuje Ústava Slovenskej republiky, aby došlo k skutočnému naplneniu obsahu čl. II ústavy, v zmysle ktorého štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo, čo treba urobiť, aby jednotlivé ústavné orgány účinne a efektívne pracovali pre blaho občanov a zabezpečovali ich práva a slobody, a čo treba urobiť, aby ústavný mechanizmus dokázal účinne a bezproblémovo fungovať a netraumatizoval našu spoločnosť zbytočnými kompetenčnými a interpretačnými spormi.
A ja som presvedčená, že ani jeden z týchto cieľov novela ústavy, o ktorej sa teraz rozprávame, nenapĺňa. Nie. Som presvedčená o tom, že aj táto novela ústavy úplne ignoruje charakter ústavy ako základného dokumentu štátu, ktorý sa mení vtedy, ak neexistuje iné zákonné riešenie nejakého vážneho problému, alebo vtedy, keď aplikačná prax poukazuje na nejaký nedostatok ústavy, a je to a je preto nespochybniteľná potreba ústavu meniť. Áno, myslím si, že táto novela ústavy dnes je tu na stole preto, pretože odpor voči spôsobu riešenia, ktorý vláda pripravila v zákone o vodách, narástol do takých, do takej miery odporu, že vláda ho nedokázala prekryť inak, ako použiť ústavu opäť ako politický marketingový nástroj. A myslím, že takýmto spôsobom sa s ústavou pracovať nedá. MOST - HÍD odmieta tento prístup k novelizáciám ústavy, odmieta takéto zmeny ústavy, ale zároveň chcem povedať, že sme pripravení, o vážnych otázkach sme pripravení sa rozprávať aj na úrovni ústavy, pretože áno, aj my si myslíme, že ústava potrebuje dnes niektoré zmeny, ale vidíme tú potrebu zmien naozaj úplne v iných oblastiach alebo v iných témach, o ktorých by sme mali hovoriť.
Áno, treba sa vrátiť, čo to znamená ústava pre občianske Slovensko. Treba sa vrátiť k tomu, či je naozaj znenie preambuly zodpovedajúce čl. II ústavy alebo či mu odporuje, a áno, myslíme si, že tento občiansky princíp by mal byť vyjadrený už v preambule ústavy. Ale myslíme si, že občiansky charakter ústavy by mal byť prejavený aj z formálneho, aj obsahového hľadiska v ďalších inštitútoch, ktoré ústava predpokladá, napr. otázka referenda. A teraz ja nemyslím na populistické návrhy znižovania kvóra, ale na to, že dodnes nemáme vyriešenú otázku, aké účinky vlastne referendum v konečnom dôsledku má, a nie je ten výsledok záväzný.
Mali by sme sa rozprávať o tom, že ústavy viacerých štátov majú tzv. materiálne jadro ústavy. To znamená, to, čo vyjadruje tú, ten základ demokratického režimu, by malo byť nemenné, pretože zásah do týchto článkov predstavuje zmenu režimu na Slovensku a mali by sme si to chrániť, napr. materiálnym jadrom ústavy.
Možno by sme sa mohli rozprávať o tom, že do základných práv a slobôd nezasahujú len súdy svojimi rozhodnutiami, ale aj jednotlivé štátne orgány, a mohli by sme sa rozprávať o práve každého na dobrú správu vecí verejných. Mohli by sme sa rozprávať o tom, či sú dostatočné kompetencie verejného ochrancu práv. Myslíme si tiež, že prezident by si zaslúžil osobitnú vlastnú hlavu ústavy, a nielen také pričlenenie k výkonnej moci po tom, čo je priamo voleným prezidentom po novele ústavy. Myslíme si, že máme vysokú mieru právnej neistoty po rozhodnutí Ústavného súdu v kauze Čentéš, a myslím, že je to dobrá téma na debatu, ako upraviť vzájomné vzťahy najvyšších ústavných inštitúcií, aby tieto interpretačné spory neblokovali fungovanie napr. niektorých súdnych inštitúcií.
Áno, myslíme si, že je legitímna aj požiadavka, ktorá opakovane stojí na stole zo strany Ústavného súdu, lebo nie sme presvedčení o tom, že to riešenie, že Ústavný súd je zároveň volebným súdom, je to najlepšie. Áno, možno, možno sa treba vrátiť aj k úprave Národnej rady ako takej a zamyslieť sa nad tým, ako má fungovať náš legislatívny proces, a to nielen v tej otázke, ako máme prijímať ústavu, či naozaj stačí 90 hlasov a politické rozhodnutie alebo či treba nejaké následné kroky ešte vykonať, aby tá zmena ústavy mala vyššiu mieru legitimity, a hovorili sme o tom pri volebných kódexoch, ale nebola to téma pre volebné kódexy. Áno, možno sa treba rozprávať aj o tom, ako má vyzerať tento parlament, a že či jednokomorový parlament je to najlepšie riešenie pre kvalitný legislatívny proces.
To sú vážne otázky, ktoré kladú na stôl ústavní právnici, to sú vážne otázky, nad ktorými sa zamýšľame, nad ktorými sme sa pokúsili dať aj určité odpovede v strane MOST - HÍD, a pripravili sme občiansku víziu aj pre oblasť ústavného systému na Slovensku a to sú otázky, o ktorých sme kedykoľvek pripravení na pôde parlamentu sa rozprávať. Ale definitívne odmietame účelové zmeny ústavy, ktoré slúžia na to, aby prekryli problém vládnej strany, ktorý si sama vyrobila.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2014 18:02 - 18:03 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, parlament si vyberá tých, ktorým dôveruje. Parlament zvolil doktora Čima, potom po voľbách dovolil pani doktorku Šiškovú a pána doktora Maruščáka. Parlament, strana SMER teraz ide odvolať doktora Čima, ktorý hlasoval za kandidátku na predsedníčku Najvyššieho súdu doktorku Ďurišovú. Ale strana SMER dôveruje tým ďalším dvom členom Súdnej rady, z ktorých jeden pre istotu nehlasoval vôbec a druhá hlasovala za Štefana Harabina v obidvoch kolách. To je vaša vizitka.
Skryt prepis