Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Kollár, skutočne úprimne to myslím, ďakujem vám za exkurz do tejto problematiky. Veľmi pozorne som si vás vypočul. Súhlasím plne, a to snáď každý z nás, kto tu sedí aj v tejto sále, že je to veľmi zložitá téma, obzvlášť pre parlament. Vy ste aj tentokrát potvrdil tú povesť toho finančníka, ktorý veľmi profesionálne, veľmi korektne, to chcem potvrdiť, vystúpil a snažil ste sa nám laikom niektorým vysvetliť, lenže to sa nedá, to sa nedá v nejakej, i keď hodinovej, prednáške.
Ja by som si tak laicky postavil tú otázku. Pán Kollár, keby bolo dosť disponibilných zdrojov, prečo by niekto rozmýšľal o nejakých projektoch verejno-súkromného partnerstva? Ale zrejme tam je ten primárny dôvod.
Na druhej strane nemôžem plne súhlasiť s vašou poznámkou. Aj štát vie obstarať, aj dneska je veľký dopyt po stavebných prácach. A na Slovensku sú ešte aj dneska dobré firmy aj z oblasti pozemného staviteľstva, nielen na líniových stavbách. A myslím si, že aj spravovať by sa našiel.
Čiže chcem zdôrazniť, že pri najlepšej vôli nikto z nás nevie posúdiť, nevie posúdiť tento koncept, ktorý ste vy predložil, či existuje tu jeden koncept vládny, jeden váš, ktorý ste nám predstavil. Mimochodom, myslím si, a to je taká drobná poznámočka, že tých 5 týždňov na to obstaranie na účasť v tom dialógu je, myslím si, že postačuje. Pretože ten, kto sa uchádza, musí splniť nejaké referencie, tak určite vie, o čo sa jedná, a už sa dávno na túto stavbu pripravuje.
Čiže osobne si myslím, a s tým súhlasím, čo ste povedal v závere, že je treba sa stretnúť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Hlina, ja skutočne vážne chápem vaše rozhorčenie, o to viac, že nakoniec celý profesionálny život som prežil vo veľkej stavebnej firme a trošku poznám tie pomery. Len chcem trošku vás usmerniť, viete, tí chlapi, čo o tretej odchádzajú tam z toho autobusového námestia z Námestova, tak neviem, museli by sme to trochu rozčleniť, či sú to živnostníci, či sú to pracovníci nejakých subdodávateľov. Ale jedno je fakt, že tento problém tuná je, všetci ho cítime, je pravda, páni tu kolegovia Zajac aj Hudacký niekoľkokrát hovorili o týchto veciach, sme predkladali tu nejaké návrhy. Dneska bolo opäť toto na pretrase prakticky, to v súvislosti s platením dane, dépeháčky.
Všetci ovšem ste, vážený kolega, zaznamenali, že naša vláda prakticky zachytila tento problém, už vlani padlo politické rozhodnutie, pripravuje sa návrh, určite ste si všimli, že aj v tom prvom sociálnom balíčku, ktorý predstavuje predseda vlády, je tam to opatrenie, že dépeháčku budú platiť tí podnikatelia až vtedy, keď dostanú vlastnú platbu od dodávateľa, mimochodom, to tam je.
Ale chcem dodať ešte: Reštrukturalizácia je jeden vážny inštitút, nie je to, nedá sa to tak zjednodušene vysvetliť, ako ste to vy vysvetľoval. Myslím si, že nie je to šité špeciálne, dneska sú v problémoch dve stavebné veľké firmy a neplatí to len o Váhostave a Doprastave. Platí to všeobecne, treba to otvoriť, treba o tom diskutovať, treba hľadať nejaké zlepšenia. Ten čas a táto doba prináša zrejme ďalšie impulzy, treba sa tým zaoberať, ale nemôžem súhlasiť s tou zjednodušenou schémou, ktorú ste tu predniesol.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte mi tiež zopár poznámok k danej problematike. Vážený pán kolega Petrák, chcem hneď úvodom potvrdiť, skutočne súhlasím s tvojím pohľadom, ktorý si prezentoval pri riešení tejto problematiky. Myslím si, že veľmi užitočný bol aj exkurz do problematiky a do procesu vôbec duálneho vzdelávania.
Chcem zopakovať, ako je, samozrejme, už známe, že kedysi si podniky, veľké podniky zvlášť pripravovali svoje pracovnú silu cez systém učňovského školstva. Ale začiatkom deväťdesiatych rokov sa tieto stredné odborné učilištia zlikvidovali a presunuli sa ako stredné odborné školy pod štát. Toto bol veľmi vážny krok a tá podnikateľská sféra akosi zastala v tom pohľade a čakala, čo sa bude robiť. Samozrejme, bolo to obdobie aj veľkých štrukturálnych zmien. No a výsledok je taký, že by som povedal, že tá rezerva, ktorá bola v podobe kvalifikovaných odborných pracovníkov, sa pomaly vyčerpávala, ľudia odchádzajú prirodzene do dôchodku, vymierajú a tak ďalej. A tá náhrada, aj dneska ten trend veľmi pokračuje, žiaľbohu, že záujem o tie stredné odborné školy klesá.
Je veľmi dôležité, a to chcem zdôrazniť, ty si sa toho dosť dotkol a si o tom hovoril, veľmi dôležitý je postoj zamestnávateľov. Našou úlohou, aj úlohou štátu, nás všetkých, je jednoznačne vtiahnuť do tohto procesu práve zamestnávateľov. Tí, samozrejme, budú mať záujem, musia mať záujem, pretože pre svoje podnikanie potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu, a ponúkajú sa, myslím si, aj celkom slušné stimuly. Je zrejmé, že o tejto problematike bude, bude dlhá debata, pretože v tej dne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Jurzyca, ja skutočne chcem povedať svoje videnie, že bolo to, myslím si, ozaj, racionálne vystúpenie, so znalosťou veci, fundované, vidieť, že sa v tom školstve nejaký ten rok pohybujete. Aj tak si dovolím len zapolemizovať s niektorými vecami. Vy sám ste povedal, a to je sympatické, že sú tam určité riziká, pomenoval ste ich, hovoril ste o nejakých piatich rizikách, ale je to riešiteľné a v druhom čítaní sa k tomu môžeme vrátiť, opraviť, prax môže prakticky posunúť jej riešenie.
Ja sa chcem dotknúť toho druhého znaku, ako ste povedal, nazval ste to tak, ako hodnotiť – anketa verzus tvrdé dáta, ste to postavil. Nuž tak súhlasím, že tie tvrdé dáta, tá štatistika ale by mohla mať väčšiu vypovedajúcu schopnosť, ale v súčasnosti nemáme takú bázu. A myslím si, že je veľmi dôležitý, je aj ten pohľad tých zamestnávateľov, pretože oni sa k dnešnej situácii kriticky vyjadrujú, a ja si myslím, že to sú tie správne pohľady. Pretože kto iný je kvalifikovanejší? Nie nadarmo sa hovorí, že prax je kritériom pravdy. Ja si myslím, že práve v tej praxi môže ten príslušný vedúci, ten, čo odborne vedie, vidieť, ako vlastne sa ten-ktorý absolvent aj v budúcnosti môže uplatniť. Totiž škola nedokáže pripraviť na nejakú odbornosť. Ten fortieľ toho remeselníka môže získať ten mladý človek len tak, že sa postaví k tomu starému skúsenému majstrovi, či je to už, ja som stavbár, používam príklady zo stavebníctva, či je to už klampiar alebo tesár, a skutočne tie finesy, tie postupy to nikto nikdy v škole... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Hlina, i keď ste to povedal tak svojsky populárne, musím povedať, že súhlasím s vaším videním tohto problému.
Nielen podnikatelia, ale ja si myslím, že veľa ľudí je dneska vzdelaných, ale málo kvalifikovaných. A to je vážny problém. Všetci sme svedkami toho, že trh aj dneska hľadá technikov, remeselníkov, do výroby, majstrov. A som o tom presvedčený, že remeslo nielen dnes, ale aj v budúcnosti bude mať to povestné zlaté dno. U nás je totiž na Slovensku ozaj tradícia, to tu niekto povedal, my sme mali vždy dobrých remeselníkov. Ja ako stavbár som hrdý, ja si pamätám, že naši starí otcovia vraj vystavali Pešť a do Viedne chodila múračka a tak ďalej. Čiže je toto aj otázka zamestnanosti, my sa musíme skutočne všetci snažiť a urobiť trošku iný obraz, dostať to do tej spoločnosti, že nemôže byť každý, ja nechcem hovoriť, aby nemohol byť, nemal by ísť každý na gymnázium, potom, samozrejme, z gymnázia ide na vysokú školu. Však je 36 vysokých škôl, bez problémov prijmú. Len čo potom? A sme svedkami, že veľa absolventov, hlavne z humanitných smerov idú priamo na úrady práce. Ja si myslím, že je položený dobrý základ, veľmi oceňujem tento zákon a treba možno ešte aj precizovať niektoré veci, to je diskusia na druhé kolo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega Poliačik, nuž nezvyknem nejak často súhlasiť s kolegom Hlinom, ale ja mám tiež taký pocit z toho vášho vystúpenia, nesúrodé. Vy ste sa nezaoberal na podstatu, vytiahol ste nejaké tie bonbóniky a je vidieť, že vy skutočne sa neviete zorientovať v tomto, tomto technickom svete, vám je odborné školstvo veľmi vzdialené.
Ja chcem povedať, že veľmi rád podporím tento zákon, dokonca som skutočne rád, že po diskusiách prichádza rezort školstva s takýmto uceleným programom a víta ho celá podnikateľská verejnosť. Tých 15-tisíc, čo ste tak dvakrát zopakoval, napríklad tých zváračov, nuž bodaj by ich bolo viac. Ja veľmi rád diskutujem s pánom Holečkom, to je prezident Zväzu automobilového priemyslu, na túto tému, lebo je mi to blízke. Ja som celý život robil technika, ja som bol, nechcem tu hovoriť, v jednej veľkej stavebnej firme, mali sme odborné učilište, kde sme si sami vychovávali pracovný dorast, mali sme tam 600-700 učňov. A ten hovorí, že v priebehu piatich rokov potrebuje Slovensko 300-tisíc kvalifikovaných ľudí. Z toho 75 % len nahradí tých, čo odídu do dôchodku. Ale kde vziať kvalifikovanú silu? Však tie automobilky tri veľké a ďalšie tie subdodávateľské firmy prišli preto, že na Slovensku bola kedysi veľmi kvalifikovaná aj lacná pracovná sila. A dneska jej niet, čiže treba skutočne v plnou vážnosťou tento problém riešiť.
Preto si myslím, že je načase, opakujem sa schválne, je to dobrý program, vy ste ho možno neprečítali. Keď ste ho prečítali, pán Poliačik, prepáčte mi, tak nerozumiete tejto problematike. Je tam všetko. Zachytiť sa o tom, že či treba takých alebo onakých, aj tieto poznatky vychádzajú z nejakej praxe, sú to pohľady... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Hraško, ja som skutočne nepostrehol vo vašom vystúpení jediný argument. Nedokázal ste ukázať na jediný konkrétny bod, kde by pán minister pochybil. A jediné, čo tu robíte, je ozaj hlúpa politika. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, pomerne veľa priestoru ste venovali tzv. schránkovým firmám. Ja osobne súhlasím s tvrdením, že podnikanie schránkových firiem na Slovensku je problém. Ale rozhodne veľkým problémom to bolo aj vtedy, ak štát zveril schránkovej firme budovanie daňového systému, ktorý dokonca následne skolaboval. Pýtam sa vás preto, prečo ste vtedy neprotestovali a nežiadali hlavu ministra financií? Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda Figeľ, dovoľte mi len jednu poznámku k vášmu vystúpeniu a súčasne aj otázku. Ako to dnes vnímate, ako sa cítite, keď dnes počúvate o všetkých tých živnostníkoch, malých stavebných firmách, zväčša subdodávateľov veľkých zhotoviteľov, ktorým vaša stratégia lacných diaľnic a rýchlostných komunikácií doslova v niektorých prípadoch priniesla skutočne veľké životné problémy?
Myslím si, a znova to tu potvrdzujem, že cena týchto dopravných stavieb, toľko ospevovaných lacných diaľnic, bola v tomto prípade skutočne nereálna. Okrem toho táto cena núti zhotoviteľov dopravných stavieb, aby používali lacnejšie, ale o to rizikovejšie postupy aj v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia a v samotných technologických postupoch, ktoré potom môžu vyústiť v neblahé či už havárie, alebo aj nejaké poruchy stavebných konštrukcií.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, pri hlasovaní č. 142 som urobil chybu a hlasovanie ma vykázalo ako nehlasujúceho. V úmysle som mal hlasovať za.
Ďakujem.