Videokanál poslanca

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Jožko, kolega môj, tiež veľmi pokojne chcem povedať zopár poznámok k tomu, čo si povedal.
Vyjadril som sa už prakticky na vašom výbore a hovoril som o tom, a to chcem podčiarknuť, všetky takéto personálne výmeny, návrhy sú vždy veľmi dôležitý fakt, veľmi dôležitý akt a vždy musia v prvom rade hovoriť argumenty. Žiaľ, v tomto prípade ide o veľmi slabé argumenty a podľa môjho názoru nemali by stačiť ani na zvolanie takejto mimoriadnej schôdze.
Chcel by som ešte dodať k tomu, čo predseda vlády povedal o pozitívach na margo nášho ministra. Chcem ako, myslím si, môžem to predať ako skúsený manažér technik, prehlásiť, že mimoriadne oceňujem, s akou energiou sa pustil pán minister do renesancie toho duálneho vzdelávania, pretože ten deficit niektorých tých profesií, po ktorých tak naliehavo volá trh, je naozaj veľmi vážny.
Chcem ešte raz zdôrazniť, že tento akt, v ktorom navrhujete odvolania ministra, sa deje prakticky po tom, čo sedí v kresle ministra veľmi krátko, a deje sa to štyri mesiace pred parlamentnými voľbami.
Vážení priatelia, kto vám uverí, že nejde o púhe politikárčenie, kto vám uverí, že táto schôdza nebola účelne zvolaná?
Ďakujem.

20.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Vážený pán kolega Zajac, hneď úvodom chcem nejako proklamovať, že na rozdiel od teba rozhodne podporím tento návrh vlády. Nemusím snáď tu vysvetľovať nikomu, že Slovensko potrebuje práve takéto významné investície, že to skutočne vyvolá ďalšie multiplikačné efekty, a nielen v tom regióne, ale na celom Slovensku.
A práve preto je potrebné pomôcť tomuto procesu, aj jasne sa tu deklaruje, že ide o skrátenie povoľovacích procesov územného stavebného vyvlastňovacieho konania, konania v oblasti odňatia pôdy, práve o toto ide, aby sme pomohli, aby sme urýchlili tieto procesy. Ty si veľa času venoval práve tej skutočnosti, žiaľ, stalo sa a 70 takýchto vlastníkov pôdy naletelo takýmto podvodníkom. Mimochodom, sa to rieši, zisťuje sa, právna pomoc sa dáva tým ľuďom, uvidíme, ako to celé skončí.
No a ešte jednu poznámku. Pavol, ty si už predsa skúsený v tejto oblasti, tak snáď vieš dobre, že pokiaľ nie sú veci uzavreté, nemôže nikto očakávať pred podpisom zmluvy, že sa bude zverejňovať, koľko to bude stáť.
A už tá poznámka, že to malo byť tam alebo onam, tak to už snáď tiež vieš, že v prvom rade má hlavné slovo investor, čiže rozhodne vás chcem, vážení priatelia, požiadať, aby sme podporili toto skrátené konanie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Hraško, chcem úvodom povedať a konštatovať, že nesúhlasím s väčšinou vašich prednesených pripomienok, ktoré ste servíroval v prvej časti vášho vystúpenia. Bol to váš typický prejav. Bol plný aj tentokrát, samé frázy, polopravdy, nepravdy, neopodstatnené osočovanie, zosmiešňovanie, bagatelizovanie a dokonca urážanie. Len tak a la hovorí si, niektoré inštitúcie povedali toto a toto, všeobecne. Autori by to najprv museli chcieť a porozumieť tomu. Neprešiel pripomienkovým konaním. A vrchol bol, keď ste úplne posmešne sa pýtal nášho ministra, pre koho vlastne tento zákon slúži? Vážený pán kolega, je skutočne vidieť, že tento zložitý legislatívny proces zrejme neovládate. Predsa musel by ste vidieť, že na tomto zákone sa podieľali skutočne tí dobrí, najlepší odborníci z oblasti štátnej správy, samosprávy, že sú tam zastúpené profesijné združenia, experti z praxe, zamestnávateľské združenia z oblasti stavebníctva, a samozrejme pod vedením odborníkov z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vznikol tento dokument.
V tej druhej časti, sám ste povedal, predložiť 141 návrhov, i keď to pripúšťa síce rokovací poriadok, ja pokladám za nezodpovedné. Mali ste predsa dosť priestoru, tak ako to ukladá nakoniec a umožňuje rokovací poriadok. Prečo ste to nedali na výbore 10. septembra...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem úvodom zmenu proklamovať a prehlásiť, že som presvedčený, že je to správna vec, správna investícia. Rozhodne podporím tento zákon.
No a, Andrej, chcem povedať, i keď sa to možno niektorým kolegom nepáčilo, ja, naopak, si myslím, že bolo treba, že si tak lapidárne vysvetlil niektoré tie veci.

Snažil si sa vysvetliť, ako to beží pri tom rokovaní o tých veľkých obchodoch. Je tam strašne veľa podmienok, pričom jedno je isté, že základnou podmienkou tej veľkej investície je určite príprava územia. A nie je to jednoduché, pretože my hovoríme o minimálne 250 hektároch. A niektorí si budú vyžadovať toho aj určite viac.
Chcem, vážení kolegovia, vysvetliť, že klasickým postupom pri tom vyvlastňovaní, ktorého sa rozhodne musíme nejako zhostiť, by nám táto činnosť trvala veľmi dlho. Určite si spomínate, ja viem toto úplne presne, že keď sa robila R jednotka Pribina, tak dlhé roky po tom, čo išla do užívania, neboli práve vlastnícke vzťahy vysporiadané. Poznáte to. Jedná sa o tisíce, predstavte si, to sú tisíce vlastníkov. Mnohí z nich sú neznámi vlastníci. Ten terajší postup poznáte, je tam inštitút, keď je tam neznámy vlastník, musí nastúpiť nejaký opatrovník. To strašne predlžuje toto konanie. Je tam veľa už mŕtvych prakticky, áno. Znovu treba toto riešiť. Takže v takomto prípade, samozrejme, pán Fecko sa na mňa díva, určite musí Slovenský pozemkový fond zohrať tú rolu a zrýchliť celé toto konania. Čiže, priatelia, buď skutočne chceme sa vážne uchádzať o takúto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel, vážený kolega, len doplniť a poznamenať, že prakticky tento návrh zákona, ktorý momentálne sa predkladá, dopĺňa ten zákon č. 175/1999 Z. z., ako je tu napísané. A ten sa vyslovene týka významných investícií. A spomínate si, že tam je to presne zadefinované, čo vlastne je tá významná investícia, že musí tam byť minimálne investícia nad 100 mil. eur investičných nákladov, minimálne 300 nových pracovných miest, a tie investície, vláda Slovenskej republiky ktoré určí a ktorých rozhodne, že sú skutočne vo verejnom záujme. Čiže, pán kolega Lipšic, prepáčte, vy ste poukázali na príklad, čo je môj rodinný dom, že niekto si tam chce spraviť nejakú dielňu. Nemôže to urobiť, pretože o tom vláda nerozhodne a môj rodinný dom nikdy nebude významnou investíciou. Takže nedá sa to takto proste v aspekte zovšeobecňovať a robiť nálady, o ktoré sa vy pokúšate. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega, nemôžem sa stotožniť s tvojím postrehom, keď sa pýtaš pána ministra: „Tak povedzte mi najprv, kde to bude, čo to bude, aká to bude investícia?“ Zrejme by to povedal, pokiaľ by tie veci boli uzavreté natoľko, že sa môže o nich takto verejne informovať. Ja si neviem predstaviť, že by niekto tu medzi nami bol taký, ktorý by si neželal, aby čo najviac veľkých potenciálnych investorov prišlo na Slovensko, pretože to, a dúfam, nemusím to vysvetľovať, vyvolá rad ďalších efektov. Čiže cieľom tohto návrhu je zabezpečiť predpoklad na vytvorenie tzv. strategických parkov podnikom, ktoré sú v 100-percentnom vlastníctve štátu. Treba skutočne byť pripravený aj na príchod takýchto veľkých investorov. A ja rozhodne tento návrh podporím. Ďakujem.

164.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ako je všeobecne známe a odznelo to už v navrhovanom zákone o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene stavebný zákon, nahradil súčasný, v našich podmienkach už treba povedať aj matuzalemský zákon č. 50/1976 Zb. s výnimkou vyvlastnenia, ktorý bude upravený samostatným zákonom. Predkladaný návrh má ambíciu odstrániť nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní súčasného stavebného zákona a z úpravy právnych noriem v súlade s normami Európskej únie.
Určite budete so mnou súhlasiť, vážení kolegovia, že nie je veľa zákonov, ktoré by sa tak bytostne dotýkali každého z nás, aj ktoré sú tak citlivé, ako práve stavebný zákon. Všetci sme sa už vo svojom živote určite ocitli či už v úlohe stavebníka, či už účastníka stavebného konania, alebo mali sme možnosť sa vyjadriť napríklad k návrhom územného plánu a mohol by som tých príkladov, samozrejme, povedať viac.

Cieľom nového stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, urýchlenie a zvýšenie efektívnosti výstavby. Tiež si kladie za cieľ, a to zdôrazňoval aj pán minister vo svojom úvodnom vystúpení, riešiť aktuálny, a je to veľmi vážny celospoločenský problém zníženia úrovne vo výstavbe. Žiaľ, dnešná prax to potvrdzuje a, samozrejme, ešte veľa prípadov, ktoré sa nedostanú oficiálne na pretras.

Chcem preto už v úvode svojho vystúpenia oceniť úsilie a prácu mnohočlennej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov štátnej správy, samosprávy, profesijných združení, expertov z praxe a predstaviteľov zamestnávateľských zväzov v oblasti stavebníctva (rečník si odkašľal), prepáčte, ktorí pod vedením ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pripravili tento zákon. Určite to bol zložitý proces, pretože bolo treba skĺbiť aj mnoho často protichodných názorov jednotlivých predstaviteľov, ktorí sa na príprave tohto zákona zúčastnili. Čiže nie je to len pre obyčajných, nie je to pre obyčajných ľudí, povedal pán Hraško pred chvíľou predo mnou. Ja si myslím, že áno, je, pretože ho budeme určite úspešne využívať všetci.

Po štyridsiatich rokoch bude mať teda Slovensko nový stavebný zákon. Starý stavebný zákon už ozaj nespĺňa nároky, ktoré naňho súčasná doba kladie. Od roku 1990 do konca roku 2013 bol mimochodom novelizovaný až 33-krát. Navrhovaný stavebný zákon teda sleduje odstránenie nedostatkov terajšej úpravy, ale zachováva, a to chcem zdôrazniť, a prehlbuje už osvedčené právne inštitúty.
Pani podpredsedníčka parlamentu, chcem vás len ubezpečiť a reagujem na vaše vystúpenie, že aj problém bezbariérovosti už rieši terajší stavebný zákon a nový zákon ho v nijakom prípade neobchádza. Predkladaný návrh zákona je preto aj dosť obsiahly, keď spolu s dôvodovou správou, ako aj so 6 prílohami, ktoré predstavujú návrhy jednotlivých vyhlášok, dosahuje úctyhodný počet strán, len pre poriadok som si to tak prebehol a spočítal, okolo 450 strán je to, vážení kolegovia.

Preto sa vo svojom vystúpení obmedzujem na niektoré oblasti predloženého zákona, spravidla na tie, kde prichádza oproti dnes platnému zákonu k zmenám. Tak v oblasti územného plánovania sa mení nariaďovanie obstarávania územných plánov na ekonomickú potrebnosť z dôvodu možnosti čerpať dotácie nielen na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, ale aj čerpanie dotácie z fondov Európskej únie, čo je veľmi dôležité, na stavby a činnosti podľa nej regulovaných. (Rečník si odkašľal.) Prepáčte, som trošku hendikepovaný hlasove.

Rozširuje sa preto povinnosť pre všetky obce mať územný plán. Doteraz bola povinnosť mať územný plán obce pre mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi pri rozsiahlej novej výstavbe a prestavbe obcí, alebo pri umiestňovaní verejnoprospešných stavieb, ako aj z požiadavky vyplývajúcej zo záväznej časti ÚPD regiónu. Ako uvádza návrh zákona, tie najmenšie obce pod 500 obyvateľov to musia splniť najneskôr do 31. decembra 2037. Každá obec by tak mala mať odborne spracovaný strategický dokument svojho územného rozvoja. Zdôrazňoval to aj pán minister v úvode. Tá situácia je na Slovensku rôzna. Pozrel som sa trošku do tej štatistiky a dočítal som sa, že na Slovensku z 2 891 obcí má platný územný plán 1 402, čo je 48,2 %. Keď som sa pozrel trošku po jednotlivých tých krajoch, tak najviac obcí, ktoré majú spracovaný platný územný je Bratislavský kraj, kde je to asi 73 %, Trnavský 67 a potom nasleduje náš Nitriansky 59,3 % a špeciálne okres Nitra má 74,2 %.

Doteraz územná plánovacia dokumentácia pozostáva zo smernej a záväznej časti. Smerná časť však nebola využívaná a tvorila zbytočnú rozľahlú časť bez regulatívov a zásad. V mojom návrhu sa preto zavádza ÚPD len ako záväzná. To je významný rozdiel. Územno-plánovaciu dokumentáciu tak dnes predstavím len pre poriadok, koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, územný plán zóny a novo navrhovaný zastavací plán. Zastavací plán podrobne určuje zastavacie podmienky na pozemkoch a je záväzným podkladom na umiestňovanie stavieb. Zjednoduší sa schvaľovací proces stavieb a pre stavebníkov sa tak skráti čas prípravy približne o 2-3 mesiace. Podmienkou je, vážení kolegovia, však mať územný plán obce.

Pre všetky orgány verejnej správy a vlastníkov technickej infraštruktúry sa zavádza veľmi významná povinnosť predkladať informácie do trvalo udržiavaných územno-technických podkladov. Je to skutočne veľmi potrebný a užitočný zdroj informácií pri rozhodovaní sa o investičných zámeroch, vlastnom projektovaní a pri povoľovaní stavieb. Návrh zákona tiež upravuje postup orgánov územného plánovania pri aktualizácii územno-plánovacej dokumentácie, ktorý je odlišný od doterajšej právnej úpravy. Osobitne dôležitá je tá časť návrhu, keď zmeny a doplnky územného plánu je možné obstarať len jedenkrát do roka, čo umožní, aby sa z platnej územno-plánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Poznáte to zrejme z praxe, že oproti dnešnej skutočnosti, keď sa tento inštitút využíval veľmi často a veľmi často aj účelovo, sa tentokrát zalimitovalo len raz ročne. Taktiež sa upravuje územno-plánovacia informácia, ktorú podáva obec ako odbornú pomoc pre vlastníkov nehnuteľností investorov, projektantov a iných záujemcov. Bude sa vydávať len na základe žiadosti. Územnoplánovacia informácia platí jeden rok. Podmienkou však je aj v tomto prípade skutočnosť, že obec má spracovaný platný územný plán.

V návrhu nového stavebného zákona sa zvýrazňuje všeobecné a nezastupiteľné postavenie obcí vo vzťahu k vlastnému územiu a jeho obyvateľom. Obce pri výkone samosprávy sú preto povinné, podčiarkujem, povinné okrem iného sledovať aj stavebnú činnosť v obci, aby mohli účinne a so znalosťou miestnych pomerov rozhodovať o svojom území. Nakoniec aj doteraz to bola nutnosť, len vieme opäť z praxe, že i keď na obci sa málokto a máločo utají, tak predsa sa niekedy v tých stavebných konaniach obec jednoducho tvárila tak, že nechce o niektorých skutočnostiach vedieť. Tentokrát je to povinnosť.

Ďalej sa ukladá stavebníkovi povinnosť pri novostavbe alebo pri obnove existujúcej stavby, ktoré sú určené na užívanie verejnosťou, vyčleniť časť investičných prostriedkov z rozpočtu na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela v takejto stavbe. V kategorizácii stavieb sa pridáva pojem vyhradená stavba. Jedná sa o stavby, ktoré z hľadiska zákonných požiadaviek na stavby predstavujú zvýšené nároky na ich navrhovanie a uskutočňovanie. Naproti tomu drobné stavby majú najnižší stupeň administratívneho zaťaženia.

Zavádza sa tiež nová funkcia kontroly statík pre zvýšenie bezpečnosti. Je to jedno z opatrení na zvýšenie bezpečnosti najmä staticky náročných stavieb, ktoré sú tiež technologicky veľmi náročné a majú vplyv na verejnú bezpečnosť. Ide napríklad o mosty, tunely, výškové stavby, vodné diela a podobne. Opodstatnenosť tohto opatrenia potvrdili, žiaľ, aj niektoré prípady tých havárií, určite si pamätáte, bolo niekoľko havárií v hlavnom meste Bratislave, no ale je tu aj známy ten prípad Kuriman, ktorý sa tu tak často pertraktuje.

Jednou z veľmi dôležitých úloh, ktorú má vyriešiť nový stavebný zákon, je aj problematika nepovolených stavieb, teda čiernych stavieb a neohlásených stavieb. Nepovolenou stavbou, teda čiernou stavbou, a teda doslova túto definíciu prečítam: "sa rozumie stavba uskutočňovaná bez územného rozhodnutia alebo bez stavebného povolenia, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona a taktiež stavba uskutočňovaná v podstatnom rozpore s územným rozhodnutím alebo so stavebným povolením". V novom zákone sa stavebnému úradu ukladá aj povinnosť oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní skutočnosť, že stavebník alebo vlastník stavby napriek právoplatnosti rozhodnutia zostavených stavebných prác pokračuje v uskutočnení nepovolenej stavby.

Pán Poliačik tu už nie je, to je jedna zo základných podmienok pri riešení toho prípadu, ktorý to spomínal, Zátišie 35 napríklad. Toto je, žiaľ, častý úkaz aj dnes, keď stavebník vôbec nerešpektuje rozhodnutie stavebného úradu. Podstatne sa teda zintenzívni boj proti čiernym stavbám. Nový stavebný zákon už neumožňuje legalizovať čierne stavby a na tie dnes už stojace bude jasne stanovená lehota, dokedy bude možnosť dať ich do súladu so zákonom. Každý, kto v minulosti niečo postavil nelegálne, dostane čas, aby si dal veci do poriadku. Po tomto termíne si už nikto nebude môcť zlegalizovať nepovolenú nehnuteľnosť. V konečnom dôsledku to znamená koniec čiernych stavieb na Slovensku. Stavebný úrad totiž je povinný bezodkladne nariadiť stavebníkovi odstránenie nepovolenej stavby. Následne stavebník je povinný bezodkladne stavbu odstrániť na vlastné náklady. V rozhodnutí o nariadení odstránenia stavby okrem iných náležitostí stavebný úrad určí výšku zábezpeky ako predbežné náklady potrebné na odstránenie stavby pre prípad náhradného výkonu rozhodnutia. Ak stavebník v určenej lehote neodstráni nepovolenú stavbu alebo zmenu stavby, správny orgán podá návrh na uskutočnenie výkonu rozhodnutia stavebnému inšpektorátu a oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.

V centre pozornosti, širokej odbornej, ale aj laickej verejnosti je v súvislosti s prerokovaním tohto návrhu zákona osobitne kategória čiernych stavieb a tak i napriek skutočnosti, že to tu už odznelo, chcem zdôrazniť dôležitosť časti predkladaného návrhu, ktorou sú prechodné ustanovenia, podľa ktorých o dodatočné povolenie stavby, ktorá sa začala uskutočňovať bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo ktorá bola zhotovená, alebo nebola skolaudovaná pred 1. júlom 2016, môže stavebník podať žiadosť do 30. júna 2019. Najneskôr, priatelia.

Čiže niekomu, bola tuná polemika, tak isto niekto hovoril, konkrétne pán Hudacký, že to sa zbytočne naťahuje a tak, najneskôr. A ešte prečítam to, pán Hlina to tu zdôrazňoval. Ak ide o obec, na ktorej území sa nachádza urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľov, čo je myslím si, že pre každého, kto sa trošku tým zaoberá, jasné a pochopiteľné, trojročná lehota na podanie žiadosti začne plynúť prvým dňom roka nasledujúcim po roku, v ktorom bol schválený územný plán obce. V konaní o takýchto stavbách sa bude postupovať podľa doterajších predpisov, čiže bude sa to posudzovať podľa doteraz platného predpisu. Ak stavebník stavby nepodá žiadosť podľa uvedeného do 30. júna 2019, stavebný úrad môže začať konanie o jednoznačné povolenie stavby najneskôr do 30. júna 2024, keď pri tom postupuje taktiež podľa doterajších predpisov.

V novom stavebnom zákone sa tiež zavádza pojem územný súhlas, ktorý je možné vydať, ak má obec zastavací plán. Pôvodné oznámenie k ohláseniu drobnej stavby sa nahrádza pojmom stavebný súhlas. A teraz je dôležité, stavebnému úradu sa zákonom ukladá aj povinnosť do 15 dní vydať záujemcovi stanovisko, či zamýšľaná činnosť vyžaduje správne konanie alebo ohlásenie. Toto je skutočne pre toho záujemcu veľmi dôležité.

Stavebná inšpekcia, ako je známe, je orgánom štátnej správy špecializujúcej sa na výkon štátneho stavebného dohľadu. V novom znení zákona je stavebná inšpekcia správnym orgánom príslušným na prejednanie priestupkov a správnych deliktov na úseku výstavby. V doteraz platnej právnej úprave priestupky a správne delikty prejednávali obce ako stavebné úrady. Zároveň inšpekcia bude uskutočňovať výkon rozhodnutia o nariadení odstránenia nepovolenej stavby. Preto sa v tejto súvislosti uvažuje so zriadením ďalších nových stavebných inšpektorátov.

V súčasnosti okresný úrad v sídle kraja je stavebným úradom v územnom konaní pre stavby diaľnic a rýchlostných komunikácií a významných investícií. Podľa nového stavebného zákona okresný úrad v sídle kraja je stavebným úradom v územnom konaní aj pre stavby železničných dráh, stavby prístavov, stavby letísk, stavby jadrových zariadení a súvisiacich s jadrovým zariadením, ak na konanie nie je príslušný špeciálny stavebný úrad. V novom stavebnom zákone, tak ako to už bolo v pôvodnom zákone, stavebným úradom je obec. V súčasnej platnej právnej úprave sa obce mohli na základe dobrovoľnosti zrušiť a zmluvou vytvoriť spoločný obecný úrad na výkon činnosti na úseku stavebného poriadku.

V navrhovanej právnej úprave sa však pôsobnosť stavebného úradu vykonáva v stavebných obvodoch priamo určených zákonom v prílohe. Zodpovedným za výkon stavebného úradu sa tak - na rozdiel od minulosti, keď ňou bol starosta obce - stáva práve vedúci stavebného obvodu, ktorého mimochodom menuje a odvolá práve starosta vybranej obce.

Už samotná táto skutočnosť pozitívne ovplyvní kvalitu výkonu stavebných úradov. O tom som presvedčený. Na zamestnancov stavebných úradov budú tiež kladené vyššie kvalifikačné predpoklady. Okrem vzdelania v odbore architektúra, stavebníctvo alebo právo bude musieť získať aj prax vo verejnej správe v oblasti výstavby, ako aj minimálne ročnú prax v oblasti stavebníctva. Ten dnešný stav na stavebných úradoch - určite uznáte, priatelia - je iný, než to uvažuje a uvažuje a predkladá tento novonavrhovaný stavebný zákon. Stretnete tam kdekoho, len, žiaľ, nie odborníka, ktorá jeho kvalifikácia súvisí s tým, čo sa tu predostiera. Myslím, že aj tá požadovaná prax v stavebníctve v podstate rozšíri ten technický obzor tých pracovníkov na stavebných úradoch.

Vážené kolegyne, kolegovia, záverom svojho vystúpenia chcem opakovane oceniť kvalitatívne zmeny, ktoré tento návrh zákona jednoznačne prináša a osobne som presvedčený, že získa širokú podporu tejto snemovne.

Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Viskupič, tak ako ste uviedol, cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia na stavebné povolenie mohli zvoliť výhodné dodávky tepla, aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome. Úpravy v § 12 ods. 9 a 10 toho zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v zásade ale nezjednodušia výstavbu domových kotolní v bytovom dome a odpojenia od centrálneho zdroja. Centrálny dodávateľ tepla totiž zostáva účastníkom konania, čo v praxi prináša dlhoročné prieťahy v konaní, prípadne súdne spory, o ktorých ste hovoril, a úmyselné odpojenie možnosti od centrálneho zdroja je týmito obštrukciami vždy odďaľované. Samozrejme, centrálny dodávateľ tepla odpojením sa časti odberateľov od centrálneho zdroja si eliminuje svoje straty zvýšením ceny tepla pre zostávajúcich odberateľov. Je teda potrebné prijať také zmeny, ktoré znemožnia obštrukcie zo strany centrálneho dodávateľa tepla, ako aj s ohľadom na negatívne dopady na zostávajúcich odberateľov. Taktiež je potrebné zohľadniť, že výstavba ďalšej sústavy tepelných zariadení v lokalite, kde už je sústava tepelných zariadení ako potenciálny zdroj znečistenia ovzdušia, hovorili ste tiež o tejto otázke, môže mať dopad aj na životné prostredie, pretože sa jedná o ďalší potenciálny zdroj znečisťovania ovzdušia.
Ďakujem.