Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Tak isto sa pripájam, tak isto aj k tej žiadosti, aby teda pravica mala trošku viacej podobností so svätým Mikulášom a viacej bola ochotná vnímať aj potreby ľudí.
Ale chcel by som sa vyjadriť k pánovi Dzurindovi najmä v tom, že čakal som, že jeho príhovor ako bývalého premiéra, ako expremiéra bude štátnickejší, že bude sa venovať systémovým naozaj veciam, štátotvorným, naozaj z komplexného hľadiska. On sa venoval z hľadiska štátneho rozpočtu a verejných financií omrvinkám. On sa venoval konkrétnemu jednému rezortu, venoval sa Kišiňovu, venoval sa Tbilisi, Skopje. To sú naozaj z pohľadu expremiéra, by som povedal, veľmi, veľmi slabé témy. Ale chápem to, dobre. Pán kolega Dzurinda nechcel vystupovať ako expremiér, prijal tú rolu, že už dneska je iba poslanec zahraničného výboru, a vyjadroval sa čisto ku svojej kapitole, k zahraničnému výboru, v poriadku, ale v tom prípade nerozumiem, ako môže nerozumieť tomu, že západný Balkán, a tam patrí aj Macedónsko a napokon aj Moldavsko je veľmi blízko, že západný Balkán je prioritou našej zahraničnej politiky naprieč volebnými obdobiami. A práve tam, kde máme priority, by sme zrejme asi nemali ustupovať a nemali by sme mať menej zastupiteľstiev. Čiže by ste, pán kolega Dzurinda, tomuto podľa mňa vy práve mali rozumieť a takto, takéto šťuchance pánovi ministrovi zahraničných vecí Lajčákovi nemali udeľovať. Čiže chápem, že váš kolega Sulík nikdy nepochopí, aký je význam diplomacie, aký je význam iných vecí, ako je v tých jeho číselkách a kalkulačkách, ale vy by ste tomu rozumieť naozaj mali.
Ale keď ste sa už naozaj dávali do roly poslanca zahraničného výboru, tak som od vás očakával ešte jedno posolstvo, že ste mohli vyzvať podobne ako ja plénum, aby si uctilo pamiatku Nelsona Mandelu. To by bolo hodné exministra zahraničných vecí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, keď ste hovorili o tom raste, viete, nemôžete mať rast bez investícií, ale keď mnohí kolegovia z opozície stále podliehajú tej neoliberálnej mantre vyrovnaného rozpočtu, no tak potom odmietajú aj investície. A potom nemožno mať rast, to je úplne logické. Zoberte si, máte rodinu. No musí sa zadlžiť, aby si, povedzme, zobrala hypotéku, aby mala kde bývať, aby mohla normálne fungovať. Musí sa zadlžiť, pokiaľ chce poslať syna na vzdelávanie lepšie, aby mohol byť potom kvalitnejší a lepšou pracovnou silou. To je taká istá logika aj pri štáte. Áno, treba vedieť investovať, lenže pán kolega Sulík považuje investovania za analfabetizmus. Ono sa tomu v ekonomike hovorí keynesianizmus, pán kolega. Lenže to by ste museli vedieť a nemať takéto naozaj prihlúple poznámky. A v tomto smere naozaj nechcem byť nijako osobný a nijako pejoratívny. Keď som hovoril o slove sup, tak som mal na mysli naozaj veľmi výrazné, úzkostlivé až prehnané šetrenie, ale nechcel som tým povedať, že pán Mikloš vyzerá ako sup alebo že je ako sup v tom zmysle, že by som ho chcel uraziť, zatiaľ čo vy keď ste hovorili o analfabetizme, to bola, pán kolega Sulík, čistá urážka. Ale nebudem už na vás reagovať.
Takže, pán kolega Figeľ, chcel by som naozaj, naopak, na rozdiel od vás oceniť boj s daňovými únikmi, oceniť to, že pán minister Kažimír prišiel s daňovými licenciami, pretože na Slovensku začalo byť zvykom, že podnikatelia proste neplatili dane. Platia dane zamestnanci, lebo si nemôžu inak pomôcť, platia dane všetci, platia dane ľudia, ktorí si kupujú rožky, mlieko, lebo platia DPH, platia dane všetci, ale podnikatelia optimalizujú a rehocú sa spoločnosti do tváre. Toto je to najhoršie. Oni sa prestali solidarizovať. A vy týchto ľudí chcete obhajovať? Nie, musia byť aj oni solidárni. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Sulík, nadviazal by som na to, čo váš kolega výstižne nazval sprostá disciplína, preteky v šetrení, úplne výstižné. To je presne to, čo ste tu predviedli. Sa tu ako ekonómovia hráte na to, kto je tu ten väčší šetrič, a teraz si tu meriate niečo, aby ste teraz ukázali, že vy ste ten väčší šetrič. A keď máme pomáhať ľuďom a keď máme robiť nejakú sociálnu politiku, tak to je Ježiško, čiže Ježiško, ktorý vôbec nepomáha ekonomike. Takže vzdelávanie, aby sme mali kvalitnú a vzdelanú pracovnú silu, školstvo tiež, to nepomáha ekonomike. Zdravotníctvo, aby sme mali zdravú pracovnú silu, to nepomáha ekonomike. To, že tu máme sociálnu stabilitu, to ekonomike nepomáha. Lepšie je, keď štrajkujú ľudia a keď sú v uliciach, že? Alebo to, že staviame cesty a infraštruktúru, to nepomáha ekonomike, to je Ježiško. Ale dôležité pre vás ekonómov je šetriť, šetriť, šetriť ako tí supi. To som spomínal pred tým. Ivan Mikloš bol presne fiškálny sup, nemyslel na ľudí. Peťo Kažimír je fiškálny jastrab, to znamená, úzkostlivo stráži verejné financie, ale myslí zároveň na ľudí. Tu je ten rozdiel. Pán kolega, vy ste to robili naozaj ako tí supi. Potrebujeme šetriť? Zoberme dôchodcom invalidné dôchodky, nedajme ich dôchodcom, škrtnime učiteľom financie, plaťte ľudia u lekára, toto bol váš spôsob šetrenia. Náš spôsob je sociálne citlivejší a namiesto sociálnej vojny, ktorú vy by ste chceli mať najradšej, sa snažíme presadzovať sociálny zmier. Čiže, pán kolega, áno, aj tento rozpočet je na sociálnej hrane a každý škrt bolí ľudí. Ale my na to myslíme, aby sme tým ľuďom aj dávali, aby tu bol sociálny zmier, a vy tu ponúkate iba niečo, čo by som nazval budgetový extrémizmus. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, mňa naozaj zarazila tá vaša poznámka, že sme zbabelí šetriť. Preboha, však pán minister financií patrí medzi tých najväčších fiškálnych jastrabov. To je naozaj človek, ktorý úzkostlivo stráži verejné financie a naozaj veľmi výrazne šetrí, dokonca, by som povedal, na to, ako niektorí ľavičiari by to radi videli, vrátane mňa, až príliš. Ale, fajn, taká je doba. Treba šetriť. Sú tu nejaké európske pravidlá. Ale hovoriť o Petrovi Kažimírovi, že nie je dostatočný fiškálny jastrab? Viete, jediný rozdiel medzi Petrom Kažimírom ako ministrom financií a jeho predchodcom Ivanom Miklošom bol nieže v tom, že by bol Peťo Kažimír slabý fiškálny jastrab, ale v tom, že Ivan Mikloš bol fiškálny sup, mrchožrút, ktorý chcel šetriť aj cez mŕtvoly. A toto my robiť nikdy nebudeme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Priznám sa, že aj ja som včera chcel reagovať na pána ministra aj trošku expresívnejšie voči svojim pravicovým kolegom, ale medzi tým sa odohrala veľmi smutná vec, zomrel Nelson Mandela, veľký bojovník za ľudské práva, za nenásilie a nenásilný spôsob vedenia politiky. A aj preto ma to trošku ovplyvnilo a budem sa snažiť byť čo najmenej expresívny ako uctenie si pamiatky tohto veľkého muža. A dúfam, že si ho uctíme aj spoločne, keď tu budeme viacerí, minútou ticha.
Takže k veci len toľko, že keď ste hovorili, pán minister, o raste, tak tu padla aj poznámka, myslím, že to bol Ivan Mikloš predtým, na ktorého ste reagovali, že sa dá rásť aj viac. A spomínal príklad Estónska. Je síce pikantné, že predtým bol veľmi často spomínaný našou pravicovou opozíciou príklad Írska, medzitým Írsko skoro skrachovalo a dneska je to zrazu Estónsko, už len čakám, kedy si vymeníte zase ďalšiu krajinku, lebo aj Estónsko nie je na tom práve najlepšie. A stačí si pozrieť The Economist, časopis, ktorý je probiznis, veľmi silne pravicový. A ten, keď hovorí o tom, aké vyhliadky čakajú ekonomiku v budúcom roku, a analyzuje jednotlivé krajiny, tak paradoxne aj z vášho hľadiska pri Slovensku hovorí, že Robert Fico bude tlačiť na vyvažujúce rozpočtové reformy, bude podporovať infraštruktúru a to pomôže ekonomike rásť. Pri Estónsku, čo je veľmi pikantné, síce tiež hovorí o raste, ale hovorí sa, je tam veľmi veľký verejný nesúhlas, nespokojnosť s nákladmi austerity, s nákladmi šetrenia, a z korupcie. A v tom vidíte ten základný rozdiel. Kým na Slovensku sa darí udržiavať sociálna, politická aj ekonomická stabilita, v Estónsku, ktoré možnože naozaj tlačí viac na to šetrenie, tam je tá nestabilita, tam je tá nespokojnosť ľudí oveľa väčšia. A práve tu je ten rozdiel, my sa snažíme udržiavať aj sociálnu stabilitu, kým pravici ide naozaj iba o to šetrenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som iba povzbudiť pána ministra zahraničných vecí, ktorý tu teraz, žiaľ, nie je, v jeho boji za ľudské práva a za európske normy a európske hodnoty, pretože treba si uvedomiť, a to aj pán minister vo svojej odpovedi zdôraznil, že ľudské práva, to nie sú len občianske a politické práva, to sú aj sociálne a ekonomické práva, to znamená právo nežiť v chudobe v prvom rade, právo na sociálnu rovnosť a právo na základné ľudské potreby, sociálne potreby, ale sú to aj práva menšín, a preto naozaj sa desím toho, že aj minister, aj my, viacerí poslanci, dostávame nenávistné e-maily od rôznych náboženských skupín, od rôznych fanatikov, ktoré nám bránia chrániť alebo chcú nám zabrániť chrániť práva tých najzraniteľnejších menšín. Čiže chcel by som povzbudiť pána ministra v tom, aby neustupoval náboženským fanatikom, aby neustupoval homofóbom, aby neustupoval mačoidným samcom a aby chránil tých najslabších. Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť, že o 12.15 hodine máme výbor pre európske záležitosti. Ďakujem.

Pán kolega Hlina, ja nemám rád cholerikov, takže ja s vami veľmi nerád diskutujem a robím to výnimočne, ale je pravdou, že som veľmi rád, že vy práve reprezentujete slovenskú pravicu a tie záujmy toho biznisu, pretože strápňujete tým pádom celú pravicu a to je pre mňa len dobré. Keď sa dokážete vyjadriť k všetkému, od jadrových ponoriek až po geodéziu ako taký chrobák Truhlík. Viete, ja som naozaj rád, že pravica má takéhoto mudrlanta medzi sebou, lebo to len ukazuje na to, aká je strašne plytká a nevzdelaná.
Ale naozaj, a pani Vaľová to povedala, jediné, čo vám chýba veľmi silne, je vzdelanie. Vy neviete, čo to tripartita je. Vy neviete, ako fungujú kolektívne zmluvy. Tu tie vaše insitné, nekvalifikované úvahy, pán kolega, viete, medzinárodná zmluva je takisto zmluva a napriek tomu sa vás nikto nepýta, či ju podpíše ten prezident alebo nepodpíše. Je tu ten mandát. Takisto ako majú odborári mandát, takisto ako majú mandát aj zamestnávatelia, vy nerozumiete ani vôbec princípu mandátu, princípu zastúpenia, to je, to je niečo naozaj až trápne a viete, aj tie osobné útoky, nebudem to ani komentovať a naozaj, kolektívne vyjednávanie a základy a minimálne štandardy sociálnych práv, to je naozaj nosná téma sociálnej demokracie. To je asi jediné, s čím s vami môžem súhlasiť.
A odpichnem sa naozaj od toho, čo hovorili aj kolegyne. Existujú dva modely. Obidva sú legitímne. Jeden model je práve model toho sociálno-trhového kapitalizmu alebo sociálnej ekonomiky, ktorý je zaužívaný v západnej Európe, chce ho mať aj Európska únia. Práve preto podporuje aj kolektívne vyjednávanie. Spomeniem ten rok, rok 1985, kedy dokonca kolektívne vyjednávanie bolo vyjednané aj na európskej úrovni. Opäť kolektívna zmluva, pán kolega Hlina, choďte rýchlo do Bruselu a choďte im nadávať.
Napriek tomu, vy sa snažíte presadzovať ten druhý model. Tomu sa hovorí neoliberálny kapitalizmus a tento model podporujú v západnom svete väčšinou neokonzervatívne a neoliberálne strany, ale nie kresťanskí demokrati. Kresťanskí demokrati podporujú v západnej Európe práve ten sociálny model. To je paradox pre, pre Slovensko. Na Slovensku podporuje neoliberalizmus kresťanská demokracia a Hlina. To je úžasné. Ďakujem.

Pán kolega Brocka, aby sme sa pochopili, to štrukturálne nastavenie na trhu je naozaj vo zvýhodnenej pozícií, naozaj zamestnávateľ má peniaze, má moc, má privilegované postavenie vo firme, ktorá je jeho a preto kedykoľvek môže vyhodiť toho zamestnanca. Predstavte si pána, ja neviem, Haščáka a pána Kováča, ktorý je zamestnanec. Tak pán Haščák má dosť peňazí, dosť vplyvu, dosť mocenského postavenia na to, aby mohol robiť čokoľvek a jediná sila, jediné vlastníctvo a jediná naozajstná moc, ktorú má zamestnanec Kováč, je v tom, že má nástroje, ktoré ponúka štát, kolektívne vyjednávanie a vďaka tomu môže vyjednať lepšie podmienky. Lebo viete, keby to v nejakej hladovej doline, kde nie je práca, kde naozaj ten človek je chudobný a nevzdelaný, tak jemu ponúknete čokoľvek, on to musí zobrať. Jeho dostanete do otrockej pozície a on to musí zobrať, keby ho nechránilo kolektívne vyjednávanie. keby ho nechránili sociálne práva, keby ho nechránil štát. Chápete tú jeho situáciu ako kresťan? Viete, on môže dostať ponuku, ktorá sa nedá odmietnuť. Poznáte to z Krstného otca, Don Corleone, Don Brocka. Ďakujem.

Pani kolegyňa, naopak, ja som veľmi rád, že takýto návrh zákona je dneska prejednávaný a že príde posilnenie práv zamestnancov opäť celkom v súlade s hodnotami ľavice, ktorá legitímne vyhrala demokratické voľby. Viete, ono toto je naozaj hodnotový spor a ja vám to neberiem, vy máte veľmi, legitímnym spôsobom obhajujete záujmy podnikateľov, najmä tých väčších podnikateľov a to je typická pravica, o. k., v poriadku, ale sociálna demokracia, resp. ľavica je tu o tom, aby zabezpečovala a garantovala záujmy zamestnancov, aby hľadala rovnováhu medzi tým, že štrukturálne je proste v tej lepšej pozícii zamestnávateľ, podnikateľ, pretože on je v nadriadenej pozícii. On môže kedykoľvek vyhodiť toho zamestnanca, on môže kedykoľvek nastavovať jeho životné pomery a preto je nevyhnutné, aby štát garantoval isté sociálne práva a aj záujmy tých zamestnancov, tých robotníkov, tých pracovníkov, tých ľudí, ktorí pracujú, ktorí majú takisto svoje práva. Ja neviem, prečo sa vy, ako žena neustále snažíte obhajovať záujmy, záujmy iba tých silnejších, iba tých podnikateľov a nie tých slabších štrukturálne, ktorí sú práve tí zamestnanci.
Čiže ja veľmi vítam tento zákon a to nie je o tom, že v tej filozofii, že štát by nemal vstupovať do podnikania. Zabudnite na to. Demokratický štát by práve naopak mal vytvárať v každej sfére v demokratickej spoločnosti podmienky, aby ľudia mali napĺňané svoje práva, preboha. Však o tom je demokracia. Nemôžete vylúčiť demokraciu zo súkromnej sféry, to sa nedá, nemôžete tolerovať, že síce v politike budeme mať demokraciu, ale v podnikoch budeme mať otrokárčinu a pomaly diktatúru. Čiže je nevyhnutné, aby štát vyrovnával a vyvažoval to, že je oveľa silnejšie postavenie podnikateľov. Páni kolegovia, samozrejme so mnou nesúhlasíte, ja to chápem, vy ste zástupcovia biznisu, ale verte tomu, že na západe, v západnej Európe je bežný...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegovia ja vás poprosím.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
..že v západnej Európe je bežný model, kde tá rovnováha je oveľa silnejšie vyklonená smerom k záujmom zamestnancom...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)