Videokanál poslanca

Pán kolega Mikloško, ja si naozaj vážim aj tú mieru poznania aj tej rebélie, ktorú cítim z vašich prejavov. A dokonca na rozdiel od iných kolegov si myslím, že vaše prejavy majú čo do seba. Ale vždy sa nezhodneme v rámci tých ľudských práv v tej oblasti, kde vy vidíte v tolerancii niečo, čoby malo byť protikresťanské, ale, preboha, to snáď nie. Však kresťanský pohľad by mal byť o tolerancii. A mal by byť aj o tolerancii k tomu, čo je iné. Čiže ten rozpor, ktorý tam dávate medzi kresťanstvo a ľudské práva, je naozaj podľa mňa umelý a je ohraničený iba na zväčša na postkomunistické štáty, pretože čo poznám kresťanov alebo kresťanské cirkvi v iných štátoch (alebo Španielsko, alebo Latinská Amerika a tak ďalej), sú veľmi otvorené aj k týmto menšinám a tak ďalej. Čiže tam by možno mala smerovať aj tá kresťanská láska.
Ale budem sa venovať tomu, čo ste hovorili voči mne.
Spomínali ste môj výrok na výbore, keď som povedal, že ľudia si všimli November, až keď prišli o prácu. No snažil som sa upozorniť na to, že tu boli obrovské negatívne sociálne konzekvencie, ktoré postihli strašne veľa ľudí, a naozaj hrôzostrašné. A toto netreba podceňovať. A netreba si idealizovať ani ten vývoj, ktorý bol po Novembri. Čiže to budem veľmi často vždy opakovať bez ohľadu, na to, že odmietam totalitné režimy.
No a k tej zahraničnopolitickej časti a k tej Ukrajine. Ja tu vidím veľmi veľký rozdiel medzi tým, čo ponúka minister Lajčák a táto vláda, a tým, čo ponúka pán Dzurinda alebo ďalší opoziční politici. Zahraničná politika nie je stranícka politika. Táto vláda sa snaží podporovať dialóg, podporovať boj proti násiliu, to všetko je súčasťou zahraničnej politiky. Ale to, o čo sa snažia mnohí moji pravicoví kolegovia, to sú konkrétne politické akcie a stranícke sa angažovanie za konkrétneho politika, čo je neprípustné zahraničnej politike, keďže rešpektujeme suverenitu štátu. Toto by mal Dzurinda chápať, to je základná abeceda zahraničnej politiky. Čiže tomuto absolútne nerozumiem. Ukrajina je suverénny štát. Toto ak niekto nedokáže pochopiť, takže, čo hovorí pán minister, je najdôležitejšie dať jej perspektívu v Európskej únii a ekonomicky jej pomôcť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dzurinda, chýba vám v tom materiáli to, že sa Slovensko viac neangažuje v tom, aby Severná Kórea neblbla. Viete, ja keď som si vypočul váš prejav, ja by som bol radšej, keby sme sa angažovali v tom, aby neblbol bývalý minister zahraničných vecí, pretože ja naozaj neviem, prečo je nevyhnutné, aby sme sa vždy púšťali do súbojov s ministrom pri Bosne a pri Východnom partnerstve. Minister zahraničných vecí bol v európskej diplomacii hlavným poradcom pre tieto oblasti. Bol vybratý medzinárodným spoločenstvom ako ten najlepší pre to, aby riadil Bosnu. A vy s týmto pánom idete teraz zápasiť o to, kto má pravdu v Bosne. No, samozrejme, to je súboj slona a blchy. On vás musí poraziť vždy, pretože o tom ďaleko viacej vie. Ja neviem máte nejaký komplex, že si práve tieto súboje vyberáte? Však tam ste takýto malinký v porovnaní s ním, takýto malinký. (Ukázanie prstami.) Ale nebudem teraz hovoriť namiesto pána ministra, on vám to určite povie sám. Bol a je jeden z najväčších odborníkov na túto oblasť.
Ďalšia vec. Vadí vám, že sme nepredvídali udalosti na Ukrajine. No to, že na Vilniuse sa stane to, čo sa vo Vilniuse stalo, že Ukrajina zaspätkuje v poslednej chvíli, nepredvídal nikto, ani vy, pán kolega, jedine, že by ste boli nejaká Sibyla. Mne to pripomína skôr vtip alebo takú udalosť, ktorá sa odohrala v takom seriáli M. A. S. H. Tam bola taká postavička Klinger. A ten došiel a povedal: „Moja mama predvídala, snívalo sa jej o tom, že vypukne prvá svetová vojna a pýtali sa jej, prečo to nikomu nepovedala.“ No jej sa to snívalo deň po tom, čo vypukla. To je presne ten váš prístup. Keď už dneska všetci vieme, ako sa na Ukrajine vyvinula situácia, tak dneska mudrujete. Ale v tej chvíli, keď to ešte nikto nevedel, naozaj vtedy ste sa mali ozvať.
A posledná vec už len k tomu, ako zneužívate výrok Roberta Fica. On hovoril o suverenite Ukrajiny, to je celé. To, že sme my v Európskej únii, to je samozrejmé. A urobili sme pre naše členstvo v Európskej únii ďaleko viac ako vláda, keď ste vy boli ministrom zahraničných vecí. Ďakujem.

Pán kolega Figeľ, vyprosím si tú trápnu prízemnú historickú odbočku k Mussolinimu, ktorou ste sa snažili akoby naznačiť, že by bolo nejaké spojenie medzi socialistickou ideológiou a fašizmom. Preboha, pán kolega, viete, kto išiel prvý do koncentrákov za Hitlera a Mussoliniho? Sociálni demokrati, komunisti, odborári, tí išli do koncentrákov, nie pravicové strany, títo. Takže aké spojenia? Mimochodom, o Mussolinim sa veľmi pochvalne vyjadroval aj Winston Churchill svojho času. To znamená, že aj on je fašista? Alebo to sú čo za skratky? Absolútne insitné. Samozrejme, Mussolini bol šéfredaktor Avanti, v poriadku. Ale rozišiel sa so socialistami a potom pozatváral jedného po druhom, Antonia Gramsciho a tak ďalej. Však trošičku naštudujte si tú históriu alebo tieto veci.
A inak, mimochodom, tak vám to poviem naspäť. Slovenský štát poslal 60 tisíc Židov do koncentrákov, kto bol na jeho čele? Kňaz žeby?

Ďakujem pekne. Pán minister, upozornili ste na príčiny extrémizmu a príčiny aj pravicového extrémizmu. Hovorili ste o politických príčinách, ktoré tu naozaj existujú. A to si povedzme na rovinu. Páni kolegovia, to vy ste naozaj prišli s tým, že ste tu politických oponentov, ktorí majú iný názor, označovali za boľševikov. To je váš slovník. Čiže tuto vznikali tie prvé lastovičky. Alebo ste sem priniesli ako komparz na balkón kriminálnikov. To urobili kolegovia, myslím, z OĽaNO. Alebo pán kolega Hlina tu mlátil kolegu zo samej lásky, predpokladám, že, takže tiež v tom asi bola nejaká nenávisť. To všetko sú naozaj politické príčiny extrémizmu, ktoré môžu ľudia ako vzory si prenášať, nehovoriac o tej nevraživosti, živelnej nevraživosti voči Robertovi Ficovi, ktorú v celej spoločnosti živíte ale teda nielen vy, ale aj denník, nebudem hovoriť, ktorý denník a ktoré denníky to sú. Ale očividne tu tá nevraživosť funguje vďaka vám. A to je práve to, čo dáva práve nástroje extrémizmu. To sú tie politické príčiny.
Ale ešte ďaleko silnejšie príčiny sú sociálne príčiny. O tom to je. Ale za vašej vlády, vy ste tu zlikvidovali sociálny štát. Vy ste tu veľmi silne, by som povedal, budovali taký ten trhový darvinizmus: Bojujme o život každý, super, nespolupracujme, ale súťažme. Ale potom keď takáto situácia nastane, tak potom to vytvára zopár víťazov, ale masy porazených. A tie masy porazených sú dneska frustrované. A potom z toho, samozrejme, veľmi ľahko vznikne pravicový extrémizmus. Čiže to je tá moja interpretácia. Vďaka tej vašej neoliberálnej politike, veľmi protrhovej, vzniká dneska práve kultúra tohto neonacizmu.
A tretia, kultúrna príčina. Vy ste desolidarizovali slovenskú spoločnosť. Individualizovali ste ju: Každý sa staraj o seba a v každom inom vnímaj nepriateľa. Práve tam vzniká pravicový extrémizmus, kolegovia.
Ale nechajme to tak. Dneska tu ten problém je, poďme proti nemu spoločne bojovať, tak spoločne, ako to dokázali socialisti vo Francúzsku, keď podporili Jacquesa Chiraca, pravičiara v prezidentských voľbách, lebo stál proti Le Penovi, proti fašistovi. Prečo toto nedokázal spraviť Kaník, to mi povedzte. Prečo? (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Takisto by som rád ocenil prejav pána predsedu, najmä tú časť, keď hovoril o tom, že tá diskusia naozaj začala a bola ponúknutá pánom kolegom Chmelom v tej ľudskoprávnej rovine, naozaj tam, kde to patrí. To znamená, spoločne poďme bojovať proti neonacizmu, proti rasizmu. To je náš naozaj spoločný nepriateľ. A potom sa to začalo deliť, lebo ste nás začali obviňovať nezmyslami, konšpiračnými teóriami, cez Nitru, potom urán a tak ďalej Čiže ja som veľmi rád, že pán predseda poukázal na tú demagógiu. A toto naozaj by tu nemalo byť, lebo problém rastúceho neonacizmu a fašizácie spoločnosti, na to ste upozornili viacerí kolegovia či už zo strany SMER alebo aj z opozície, to je problém celej Európy. Vidíme to vo Francúzsku, v Grécku ešte ďaleko horšie ako na Slovensku a tam sa dokážu porozprávať či už strany ľavicové alebo pravicové o spoločnom zápase proti extrémizmu. Ale tu je ten problém, že toto vy, žiaľ, nedokážete. A vašou odpoveďou na toto je spochybňovanie práce polície. To je tragédia, naozaj. Polícia je tu na to, aby chránila práve. A vy ponúkate rozklad štátu tým, že spochybňujete políciu práve v boji proti extrémizmu. Čiže toto naozaj nie je tá správna cesta. A nemôžete byť žalobcovia, sudcovia a kati zároveň vy ani pani Dubovcová, aj keď si vážim funkciu ombudsmanky.
A myslím si, nápad premiestniť úrad ombudsmana na východ Slovenska ako to môžete zosmiešňovať? Ako to môžete prirovnať k Sibíri a podobne? To je tak, ako keď vás počúvajú ľudia z východu, tak musia byť naozaj urazení z toho, ako slovenská pravica znevažuje východ Slovenska. Tam je naozaj miesto, kde by mohla ľudské problémy aj tie problémy, o ktorých ste hovorili, naozaj výsostne riešiť. Zoberte si Českú republiku, kde sídli ombudsman? V Brne. Čiže toto je veľmi dobrý nápad. A oceňujem, že pán predseda Národnej rady s ním prišiel. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Hlina, vy tu rozvíjate akúsi takú nitriansku konšpiráciu, akože všetko sa to chcelo ututlať a policajti nechceli nič vyšetrovať a potom došlo SME a sa to hneď vyšetrilo. Čiže tri mesiace sa nič nedialo, žiadne dôkazy neboli, úplne nič a potom za 24 hodín sa všetky dôkazy našli. Ako tomu naozaj veríte, hej?!
To je ako, to keby ste poslali do nejakých konšpiračných plátkov, ja neviem do Zem a vek, tak by vám to nezožrali, lebo to je tak postavené na vode, to nemá ani základnú logiku.
Za 24 hodín neviete vzniesť obvinenie, čiže, pán kolega Lipšic, opäť intelektuálne ste nám to predviedli. Za 24 hodín neviete vzniesť, potrebujete mať dôkazy a tie dôkazy sa očividne zbierali. Čiže nikto to neututlával a nejak vám ten príbeh konšpiračný nesedí. Ja inak mimoriadne nemám rád konšpiračné teórie a čudujem sa vám, že takéto niečo dávate do obehu.
Druhá vec. Ja vám neberiem, že vy ste antifašista, pán kolega Hlina, ja som vás stretol aj na marcovej blokáde fašistov, boli sme tam spolu a bol tam aj primátor Ftáčnik aj ďalší predstavitelia židovskej obce a tak ďalej, v poriadku.
Viete, kde je ten rozdiel? Rozdiel je, že jedna skupina, drvivá väčšina, vyjadrovala svoje morálne posolstvo a v kľude, civilizovane demonštrovali. Pán primátor Ftáčnik, bol som tam ja, boli tam viacerí kolegovia, či už zľava, či už sprava. A potom tam bol jeden človek, ktorý to celé iba zneužil na politický marketing, to ste boli vy a to robí dneska celá opozícia. To je ten rozdiel. Celú problematiku antifašizmu, kde sme na jednej lodi, vy sa snažíte len spolitikárčiť a v tomto sa my nikdy nezhodneme.
Lebo ja som ochotný sa s vami spojiť proti fašistom s pravicou, s akoukoľvek, okrem tej extrémnej, naprieč ľavicovým spektrom s kýmkoľvek. Fašizmus je náš spoločný nepriateľ. To naozaj nie je problém. Ale vy túto dohodu kvázi alebo tento národný front, ktorý by sme mohli vytvoriť, porušujete takýmito schôdzami. Toto sa mi nepáči.
A vy sem vnášate tú nenávisť, pán kolega Hlina. Vy mi nehovorte o nenávisti. Vy ste napadli, inzultovali kolegu, to je nenávisť. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, priznám sa, nepáči sa mi, že naznačujete, že by SMER a táto vláda nedostatočne konala voči pravicovému extrémizmu a že zneužívate prípad Nitry. Ja keď som to video videl, ja som bol naozaj šokovaný a zdesený. Neviem ako vy, ale ja som strávil mladosť tým, že ma naháňali skinheadi bežne, lebo som mal dlhšie vlasy. Málokto na Slovensku tak nenávidí neonacistov a skinheadov ako ja. Hneď som sa snažil kontaktovať aj ministerstvo vnútra, aj pána Kaliňáka a on potvrdil, že polícia konala a že, naopak, chcela pritvrdiť stíhanie týchto pánov, a preto to tak dlho trvalo. Čiže vlastne to bola len snaha byť čo najtvrdší voči neonacistom.
Takže keď toto teraz zneužívate, obávam sa, že to je čistá politikárčina. A my, naopak, bojujeme proti extrémizmu. A ja urobím všetko pre to, aby sme bojovali proti extrémizmu, na rozdiel od strany, ktorej ste boli donedávna členkou.
Viete, strana, ktorá posielala počas svojej vlády armádu na Rómov, strana, ktorej predstaviteľ Kaník sa nedokázal postaviť za pána Maňku, keď išlo proti, keď sa išlo proti Kotlebovi. To je naozaj faux pas. Alebo strana, ktorá robila tlačovku pred rómskou osadou. To je ten príklad, ktorý si máme brať? Ja toto považujem za niečo fašizoidné a toto je niečo nebezpečné.
A ja ako politik SMER-u nemám problém sa prihlásiť k ľudským právam. Sú pre mňa prioritou. Ako politik SMER-u nemám problém sa kedykoľvek zastať Róma. Ako politik SMER-u nemám problém kedykoľvek povedať, že som antifašista a že Kotlebu považujem za fašistického magora, ktorý patrí do basy. Nemám s tým problém.
Povedzte to vy, povedzte to, nech to povie Kaník, nech to povie Frešo. Toto je problém pre vás, pani kolegyňa.
Ja si myslím, že váš problém je v tom, že vaša vlastná strana sa fašizovala, to bol ten problém, pre ktorý ste podľa mňa vystúpili. Ale neviňte teraz SMER z toho, že by málo bojoval proti extrémizmu. To určite nie je pravda!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dovoľte mi iba pripomenúť členom európskeho výboru, že o 12.00 hodine máme v miestnosti č. 149 rokovanie. Ďakujem.

Pán kolega, ďakujem za váš prúd myšlienok. Je veľmi povzbudivé, že ste sa zľahka dotkli aj rozpočtu, ale, popravde, mimoriadne ste ma potešili, pozitívne, že ste spomínali Davida Schweickarta, nie Švajcekarta, Schweickarta, ale to je najmenší problém. To je naozaj veľmi významný filozof a ekonóm, americký. Mimochodom, je môj priateľ. A preklad jeho knihy vyšiel aj na Slovensku. A je to knižka a jeho projekt ekonomickej demokracie, naozaj niečo, čím by sme sa mali inšpirovať jednoznačne. A dokonca mám chuť napísať mu e-mailom rovno, že sa jeho meno objavilo v slovenskom parlamente, pretože on je marxista. Dúfam, že sa nezľaknete toho, ale on je marxista, nehanbí sa za to. A vychádza z Marxa pri svojej postkapitalistickej vízii. Hovorí o systéme družstiev, o systéme kooperatív, ktorý by nahradil kapitalistické vlastníctvo, hovorí o verejnej kontrole investícií a o demokratizácii ekonomiky. Čiže vychádza aj z Keynesa, aj z Marxa. A je veľmi zaujímavé, že práve opozícia sa inšpiruje týmto mysliteľom, čo je naozaj pre mňa veľmi pozitívne. A ja dúfam, že v tom budete pokračovať. Napokon, síce Schweickart je marxista, ale viacero autorov, ktorí pracujú s myšlienkou ekonomickej demokracie, marxistami nie je, sú to napríklad liberáli ako John Rawls, John Stuart Mill, alebo aj konzervatívci. Napokon, Mondragón, čo je veľmi významné družstvo v Španielsku, vychádza z katolíckej doktríny. Čiže aj konzervatívci si nachádzajú myšlienky ekonomickej demokracie vo svojej inšpirácii. Čiže, mimochodom, tento model obhajujem aj ja v knižke Späť k Marxovi?. Takže budem rád, keď budete nabudúce citovať aj mňa. Takže som veľmi rád, že túto myšlienku otvárate. A ja verím tomu, že Peter Kažimír bude podporovať družstvá, bude podporovať kooperatívy, v tomto máte moju plnú podporu. A verím, že v tomto vieme nájsť spoločnú reč. A najmä budem rád, pokiaľ bude naša opozícia pracovať aj s moderným marxizmom ako inšpiráciou. Výborne.

Pán kolega Hlina, ja budem reagovať iba na jednu časť, lebo naozaj ste sa viackrát ozvali, že mali by kolegovia uvádzať zdroj, keď citujú. Tak vás chcem vyzvať. Hovorili ste o myšlienke Slavoja Žižeka, o pepsikole, kokakole. Ja s touto myšlienkou pracujem vo svojich knihách veľmi dlho. A viem, keďže sa v tejto téme orientujem, že nikto iný s touto myšlienkou, lebo je veľmi nenápadná, nepracuje. Takže predpokladám, že ste čítali kompletne toho Žižeka. Že? Povedzte, z ktorej knižky Slavoja Žižeka ste čerpali túto myšlienku, lebo ste neuviedli zdroj, pán kolega. Mne by to nevadilo, ale pokiaľ tu vyzývate kolegov, aby uvádzali zdroj, a vy sa voči tomu spreneveríte, tak je to naozaj trapas. Ďakujem.