Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2014 o 11:12 hod.
PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Vášáryová, mňa naozaj prekvapuje ten váš neuveriteľne naivný ideologický pohľad na tematiku Ukrajiny. To je naozaj tak neuveriteľne naivné, keď to vieme všetci a každý, kto študuje tú medzinárodnú politiku. A čudujem sa, že teda vy sa vydávate za expertku v tejto oblasti. Ale nepoznáte školu medzinárodného politického realizmu, ktorý hovorí o mocenských záujmoch. V tej Ukrajine majú mocenské záujmy Rusi, Američania, Európska únia. A vy do toho hovoríte tie afektované rečičky o tej slobode a demokracii. To je fajn, keď to budete hovoriť na Majdane alebo keď to bude hovoriť americký senátor na Majdane, ktorý vie, o aké záujmy ide. Sú to americké záujmy a záujmy biznisu. Ale to hovoríte v tejto Národnej rade a tvárite sa, že naozaj aj Irak bol o slobode a demokracii, aj Afganistan bol o slobode a demokracii. Už aj jastrabi v Amerike si brúsili zuby už aj na Sýriu, lebo aj to bolo o slobode a demokracii. Pritom ide o mocenské záujmy, geopolitické siločiary. Skúste si to naštudovať z toho reál politického hľadiska. A naozaj tento afekt je navyše nezodpovedný, lebo burcuje ulicu. Vy chcete naozaj, aby bola občianske vojna Ukrajine, chcete burcovať tú jednu stranu? Tá krajina je rozčesnutá. To nie je tak, že 99 % ľudí chce proeurópske smerovanie. Je tam rozčesnutá krajina, kde chce polovica Rusko, polovica Európsku úniu, a vy iba prilievate olej do ohňa. Pani kolegyňa, je to nezodpovedné, maximálne nezodpovedné a, povedal by som, veľmi, veľmi naivné.
Ďalšia vec je, na výbore pre európske záležitosti že Robert Fico si dovolil trošku kritizovať Európsku úniu. Však, preboha, toho predklonu sa zbavte. Európska únia tu je na to. Tým, že my sme jej súčasťou, máme právo ju kritizovať, konštruktívne. Ten zmysel toho celého je konštruktívna kritika. Už sme v Europe Union, nie v Soviet Union. Tam sa nemohlo kritizovať. To je asi doba, v ktorej vy mentálne stále žijete. Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.2.2014 11:31 - 11:31 hod.
Ľuboš BlahaĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 19:02 - 19:04 hod.
Ľuboš BlahaA ešte jedna drobná rada. Kritikou činnosti eurovýboru naozaj si znudil aj...
A ešte jedna drobná rada. Kritikou činnosti eurovýboru naozaj si znudil aj mňa, a to vediem tento výbor, čiže myslím si, že voličov týmto rozhodne neoslovíš. Takže taká drobná rada, snaž sa trošku iné témy, lebo to je skôr taká, by som povedal, procedurálna vec.
Ale okrem tej cukrovej vaty, ktorú si tu fúkal ohľadom demokracie, mi povedz, čo konkrétne navrhuješ na zlepšenie demokracie v Európskej únii, ty si nič nepovedal. Tá vata, to tu bolo, toho tu bolo veľa, ale naozaj povedz niečo konkrétne. Ja som navrhol ekonomickú demokraciu, obhajoval som občiansku iniciatívu, obhajujem participatívne rozpočty na európskych fórach, obhajujem deliberalizáciu, obhajujem európske médiá, obhajujem ix projektov, napríklad legislatívnu iniciatívu strany COSAC-u a tak ďalej. Sa môžem baviť o ix veciach. Ale ty si v živote s ničím na výbore nedošiel a potom, teraz prídeš s tou vatou a teraz tu akože kritizuješ, ty - najväčší demokrat. No ale kde sú nejaké konkrétne návrhy?
Hovoríš o nejakých textoch, ako je Phillips Smiter, Jürgen Habermas, majú úžasné návrhy, poďme sa o tom baviť. Prvýkrát od teba počujem, že niečo chceš, iba sa tu oháňaš lutkami, ale pritom je to čistá vata.
A, viete, vieš, pán kolega Viskupič, tieto monotónne rečičky o demokracii, na to už ľudia nie sú zvedaví, oni chcú konkrétne činy. A ja naozaj ponúkam niečo, čo sa dá, o čom sa dá baviť, ty ponúkaš iba vysmievanie sa ľuďom. Keď sa vysmievaš ľuďom, že nepodporili občiansku iniciatívu za base in camp. To je vysmievanie sa ľuďom, to je naozaj hanba!
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 17:21 - 17:22 hod.
Ľuboš BlahaTakže oceňujem to, že ste nešli lacným a vulgárnym spôsobom ako kolega Procházka. To je naozaj sympatické. Vďaka.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 17:05 - 17:07 hod.
Ľuboš BlahaVy vyčítate pánovi Lajčákovi, že on predložil ministerský materiál, ktorý je povinná jazda?! Však toto bola taká povinná jazda,...
Vy vyčítate pánovi Lajčákovi, že on predložil ministerský materiál, ktorý je povinná jazda?! Však toto bola taká povinná jazda, mechanicky čítané frázy, floskule, však ste si to mali aspoň bez toho textu trošku niečo povedať také prezidentské, ale toto bolo naozaj. Ja mám skôr pocit, že vy ten parlament vnímate ako taký otravný hmyz, lebo vám bráni v tom, aby ste boli na kampani. Ale obávam sa, že takéto prejavy vám príliš teda nepomôžu.
Ja napríklad si neviem predstaviť, že by som išiel do témy, v ktorej sa nevyznám, že by som sa tu venoval poľnohospodárstvu alebo niečomu. Ale vy sa očividne v tejto téme, v tejto téme neorientujete, a preto ste to asi aj čítali a preto to bolo tak strašne slabé.
Ako o konvente hovoriť, že to bola iba oficiálna recepcia, však tie skupiny prebiehajú, ony sú neustále, máte možnosť tam ísť. Vy ani neviete, ako ten Národný konvent, akú má štruktúru, ako prebieha, však tam niekedy choďte.
O Poľsku, že je strategický partner, o tom nikto nepochybuje, však sa bavíme o V4. Kde ste nechali Čechov, kde ste nechali Maďarov? Ako to sú niekedy také insitné úvahy, ja neviem.
Ale, samozrejme, aj z hľadiska toho národného parlamentu, posilňovanie národného parlamentu v Európskej únii predsa nestojí na jednom úradníkovi, aj keď považujem to, že to Sulík zrušil, za mimoriadne veľkú stupiditu, ale napriek tomu si myslím, že oveľa inšie formáty sú ďaleko dôležitejšie, napríklad COSAC alebo, však sú tu obrovské materiály, ktoré hovoria o tom, ako posilniť národné parlamenty. S ministrom diskutujeme tieto veci.
Nikdy ste sa k tejto téme nevyjadrovali, a keď sa k nej vyjadríte, tak prečítate tieto floskule, frázy, mechanicky, sterilne, bez života. Tak strašne slabý prejav, že naozaj až mi chýbal kolega Hlina, ktorý by to trošku oživil, lebo toto bolo strašne zle, sorry.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 15:52 - 15:54 hod.
Ľuboš BlahaČo sa týka pána kolegu Mikloška, ktorému chýbal Karol Marx v mojom prejave, naozaj je to môj obľúbený mysliteľ. Som autorom knižky "Späť k Marxovi". A viete, čo sa Marxovi podarilo predvídať, resp. čo si myslím, že sa mu nakoniec splní? On hovoril, že kapitalizmus sa zrúti. A viete, kvôli čomu sa zrúti kapitalizmus? Nie kvôli nám. My sme ho udržiavali, sociálni demokrati aj kresťanskí demokrati ho udržiavali v povojnovom období vďaka tomu, že udržiavali sociálnu stabilitu a sociálny zmier. On sa zrúti práve kvôli neoliberálom, ktorí sú chamtiví, pretože nedokážu už sa deliť o nič, o svoje bohatstvo, nedokážu sa deliť banky, korporácie, nikto. Potom samozrejme, že vzniká nestabilita a bez stability nebude fungovať ani ekonomika. Čiže ak niekomu môže ďakovať Karl Marx za to, že sa raz naplní jeho predpoveď, tak je to práve neoliberálom.
Pán kolega Hlina, ja nemám vilu na Slavíne. Ja bývam v dvojizbáku na Novej Dobe. Mám desaťročné auto. Mne naozaj tieto reči o kaviárovom socializme hovoriť nemusíte, ja rozhodne žijem v súlade s tým, čo hlásam.
A, pán kolega Mikloš, aj ja si myslím o vás, že ste konzistentne mimo, ale veľmi mimo. Ale myslím, že sa rozchádzame najmä v tom, že čo vy považujete za konkurencieschopnosť a čo ja. Viete, krajiny ako Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Dánsko sú veľmi silne konkurencieschopné. Súhlasíte, že? Majú oveľa vyššie dane pre bohatých, oveľa vyššie regulačné prostredie, oveľa silnejšie sociálne štáty a sociálne dávky. Toto sú krajiny, ktoré majú byť pre nás vzorom. Vaše vzory sú skôr banánové krajiny. To je ten rozdiel. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 11.2.2014 14:42 - 15:31 hod.
Ľuboš BlahaTakže, diskusia o zameraní zahraničnej politiky bola určite veľmi zaujímavá aj na výboroch, či už na európskom, alebo zahraničnom, a veľa vecí sme si vydiskutovali aj vecne, tak teraz skúsim aj trošku politickejšie a trošku aj načrtnúť víziu toho, čo si predstavujem pod európskou budúcnosťou, pretože o tom to je.
Tu sa veľa diskutuje o, by som povedal, niekedy až marginálnych témach, keď tu bývalý minister zahraničných vecí začne hovoriť o Bosne ako o kľúčovom probléme zahraničnej politiky a európskej politiky Slovenskej republiky? Preboha, však my sme súčasťou Európskej únie, kde sa to dneska láme, kde to je historické obdobie, kedy strašne, strašne záleží na tom, ako bude Európska únia v budúcnosti vyzerať a my ako jej súčasť, a pán Dzurinda rieši Bosnu. Navyše sa snaží prieť s pánom ministrom zahraničných vecí, ktorý v Bosne dlhodobo pôsobil ako jeden z najväčších svetových expertov, a pán Dzurinda má potrebu otvárať Bosnu. Čiže tu sú naozaj veci, ktoré sa ťažko chápu, ale napriek tomu ja sa pokúsim zamerať na to, čo je pre slovenskú budúcnosť kľúčové, a to je, to je vývoj v Európskej únii.
Na jednej strane by som veľmi rád ocenil to, čo robí ministerstvo zahraničných vecí a konkrétne minister zahraničných vecí pán Lajčák, pretože naozaj v obhajobe tých štátnych, národných záujmov urobil strašne veľa pre Slovenskú republiku. Či už spomeniem vybojovanie veľmi veľkého množstva peňazí pre Slovensko z hľadiska viacročného finančného rámca, ktoré by sa nikdy nepodarilo vybojovať, pokiaľ by tu stále trvala vláda Ivety Radičovej, už len kvôli tomu, akého mala koaličného partnera v podobe pána Sulíka, ktorého nerešpektoval v celej Európe a naďalej nerešpektuje úplne nikto. Naozaj nikto ho nemôže rešpektovať, Richarda Sulíka, a to hovorím ako veľmi vážne tvrdenie. Ak tento človek dneska kandiduje do Európskeho parlamentu, to je vtip roka. Tento človek nemá čo v Európskom parlamente robiť, ale je to jeho slobodné rozhodnutie, je toto môj názor.
Pán minister Lajčák vybojoval pre Slovensko veľmi veľa peňazí z Bruselu a vybojoval pre Slovensko dokonca aj to, že môžme čerpať európske fondy vďaka pravidlu M+3 ešte o rok dlhšie. Čiže to sú veci, to sú maximálne úspechy, ktoré treba veľmi výrazne oceniť. A keď pán kolega Štefanec, pri všetkej úcte, hovorí o tom, že náš hlas nezaznieva, no on nezaznieva v Európskej únii spôsobom, akým zaznieval počas vašej vlády, že sme blokovali celú Európsku úniu a robili zo seba šašov.
Toto naozaj nezaznieva. Ale to, my si vieme obhájiť naše národné záujmy, to tu naozaj je a výsledky sú na stole.
Čiže, pán kolega Štefanec, aj tie vaše poznámky, že náš hlas nezaznieva z hľadiska výboru pre európske záležitosti. Viete, pokiaľ redukujete celú európsku politiku nášho výboru na to, že či budeme dávať, alebo nedávať odôvodnené stanoviská, ako ste spomínali, tak je to naozaj veľmi málo. My potrebujeme konštruktívny dialóg, konštruktívny dialóg s Európskou komisiou, ktorý znamená okrem iného to, že budeme viesť politický dialóg, to je taký inštitút, verím tomu, že už viete, že existuje, a nie len v tom, že budeme vystavovať žlté karty. Áno, náš parlament má dva hlasy na rozdiel od tých dvojkomorových, ktoré musia naskladať dva hlasy v rámci jednotlivých komôr, ale to neznamená, že my musíme teraz blokovať každý návrh, ktorý sa týka nejakej aktivity Európskej únie. Čiže absolútne s vami nesúhlasím.
Ja vám poviem iný príklad, ako možno postupovať v rámci výboru. Teraz beží práve iniciatíva, ktorá asi veľmi výrazne ovplyvní budúcnosť Európskej únie, a to je obchodná zmluva s USA; medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými. V rámci tejto obchodnej zmluvy, tzv. TTIP, sa nachádza klauzula, tzv. ISDS, to znamená klauzula na urovnanie sporov medzi investormi a štátmi, ktorá umožňuje nadnárodným korporáciám a veľkým firmám de facto kolonizovať štáty, de facto zažalovať štáty, pokiaľ by chceli legitímne, demokraticky regulovať verejný priestor. Toto je mimoriadne nebezpečné. Ak si toto nevšimneme, to bude naozajstný prúser pre Slovensko. Čiže na jednej strane môže podporovať obchodnú zmluvu, ale musíme si veľmi, veľmi dôsledne strážiť to, aby takéto klauzuly tam neboli.
Pán koleda Štefanec, o tomto som na výbore od vás nepočul. Tam už zrazu nehovoríte o tom, že si musíme chrániť svoju suverenitu. Tá vás zaujíma iba v tom prípade, keď chcete mať čo najnižšie dane pre podnikateľov, lebo o tom ste vy, celá SDKÚ, o nízkych daniach pre podnikateľov.
Takže ako postupovať? Ja si myslím, že oveľa zmysluplnejšie je pozvať komisára De Guchta, ktorého som, ktorému som už poslal list, aby došiel na výbor vysvetľovať, prečo takáto klauzula je v obchodnej zmluve medzi USA a Európskou úniou. Takisto na COSAC-u, respektíve v rámci európskeho parlamentného týždňa, to je forma, ktorý vznikol vďaka fiškálnemu kompaktu, som priamo José Manuela Barrosa oslovil s tým, prečo sa v takejto zmluve, prečo sa takáto klauzula nachádza v zmluve medzi USA a Európskou úniou. Deň na to, mimochodom, stiahli túto kontroverznú klauzulu, teda nie kvôli mne, aj keď to tak pekne vyznieva, ale očividne Európska komisia dbá na tlak verejnosti a chce, aby táto dohoda bola naozaj všeobecne akceptovaná.
Čiže veľmi dôležité je to, aby sme si to teraz ustrážili a v tom je práve Slovensko, v tom má práve Slovensko veľmi dôležité úlohy, a nie v tých vašich neustálych deklaráciách daňovej suverenity, ktoré nikto neohrozuje.
Čiže toto by som len na margo toho, ako využívať európsky priestor. A, naozaj, máte tu dve možnosti: buď byť v predklone, to, čo tu predviedla pani Magdaléna Vášáryová ešte v štvrtok, keď hovorila o tom, že pán premiér Robert Fico si dovolil zľahka kritizovať Európsku úniu na našom výbore, čo je úplne normálne, a druhá možnosť je, že byť úplne, ale úplne v extrémistickej polohe, ako bol pán Sulík, že tu nadával Barrosovi do maoistov a podobne, čo je druhý extrém. My sme za tú zlatú strednú cestu, to znamená, že byť veľmi konštruktívni aj kritickí voči Európskej únii a veľmi sebavedomo hovoriť o svojich predstavách o budúcnosti.
Čiže to je to, čo by som chcel oceniť aj na ministrovi zahraničných vecí a na ministerstve, že sa snažia o tento zodpovedný a sebavedomý prístup.
Čiže súhlasím, že pritakávať Európskej únii vo všetkom nemá zmysel. Ja osobne patrím medzi jedných z najväčších kritikov a kolega Viskupič alebo aj vy sám ste mali možnosť vidieť ma, keď diskutujem v rámci COSAC-ov, kde sa veľmi aktívne zasadzujem za svoje predstavy o tom, ako má budúcnosť Európskej únie vyzerať. Ja považujem osobne súčasnú Európsku úniu za veľmi, veľmi silne neoliberálnu a elitársku. Vysvetlím prečo a vysvetlím, ako je možné to zmeniť. To však neznamená, že nepodporujem Európsku úniu. Európsku úniu v ére ekonomickej globalizácie mimoriadne potrebujeme. Pretože nebyť Európskej únie ako obrovského svetového hráča, tak by nás nadnárodné korporácie a veľké banky zožrali za dva týždne. Stratili by sme akúkoľvek suverenitu. Akúkoľvek. Vďaka Európskej únii my môžme čeliť globálnym korporáciám, ktoré sú dneska ďaleko silnejšie než mnohé národné štáty.
Čiže práve to je, aj to je jedna téza, nebudem hovoriť veľa mien, ale aspoň niektoré základné, Alana Milwarda, jedného britského politológa, ktorý hovorí, že "európska integrácia nevznikala preto, aby popierala suverenitu národných štátov, ale aby zachránila národné štáty". To je jediný spôsob, ako si my môžme uchrániť svoju slobodu. Možno to znie kontraintuitívne, ale je to tak, lebo v ére globalizácie sú naozaj korporácie veľmi, veľmi silné a veľmi nebezpečné v tom, ako kolonizujú verejný priestor.
Ak chceme ochrániť sociálne práva našich ľudí, musíme na to použiť Európsku úniu. To je téza aj Jürgena Habermasa, ktorý patrí medzi najvýznamnejších nemeckých intelektuálov európskych, ktorý práve varuje pred tým, aby náš európsky sociálny model nepadol za obeť tomu, že niektoré veľké firmy a veľké banky, veľké korporácie majú záujem na zvyšovaní zisku aj na úkor sociálnych práv a sociálnych istôt občanov.
Čiže to je ten základný, základný mantinel, kam nie som ochotný zájsť pri svojej podpore Európskej únie. Európska únia musí byť sociálnejšia, musí. Pretože ak nebude sociálna, tak bude rásť extrémizmus a vidíme to, bude rásť euroskepsa a vidíme to. Na Slovensku je že, chvalabohu, relatívne v marginálnej podobe, ale v Grécku, kde rastú extrémisti veľmi silne, v Nemecku, Švédsku, Holandsku, vo Francúzsku Le Penovej strana vyhrá eurovoľby s veľkou pravdepodobnosťou. To sú také ťažké signály, že pokiaľ si Európska únia nevstúpi do svojich, do svojho svedomia a nebude oveľa sociálnejšou, ako je dneska, tak nám hrozí naozaj veľká hrozba, veľké nebezpečenstvo.
Ale ja sa obávam, že toto bude vážny oriešok, pretože - a tu budem trošku historicky alebo budem sa snažiť ponúknuť aj historickú analýzu. To, že dneska Európska únia je v prvom rade o voľnom trhu a o neoliberálnej liberalizácii trhu a ekonomiky, to súvisí s 80. rokmi. Pán kolega Hlina, možnože vy ste to študovali, lebo mám pocit, že vy sa snažíte do týchto vecí vidieť hlbšie. Rok 1985, prijatie Jednotného európskeho aktu. Vtedy sa Európska únia definitívne vzdala keynesiánskej tradície a prišla s myšlienkou, že chceme mať z Európy iba voľný trh. To bola základná idea. Je pikantnou súčasťou histórie, že s touto ideou prišiel Jacques Delors, čo bol socialistický politik, Francúz a naozaj úprimný ľavičiar. Lenže problém bol v tom, že Delorsova vízia, Delorsova vízia európskej stavby stála na dvoch pilieroch, na dvoch dôležitých nohách. Jedna bola to, že majme voľný trh v Európskej únii, áno. Len tá druhá noha bola, že treba posilniť aj sociálnu dimenziu Európskej únie. Bez toho to nebude fungovať.
A vidíme to dneska. Tým, že pokrivkáva sociálna dimenzia Európskej únie, tak nám sa rúca celá stavba. To je ten zásadný problém. Preto nám tu rastie naozaj extrémizmus, nespokojnosť, euroskepsa. A pokiaľ tieto neoliberálne trendy v rámci Európskej únii budú pokračovať, tak naozaj hrozí rozpad Európskej únie.
Práve kvôli tomuto my musíme byť veľmi kritickí, ale veľmi konštruktívni zároveň. Európsku úniu potrebujeme, ale potrebujeme, aby bola ďaleko sociálnejšia.
Preto oceňujem aj to, že prichádzajú aj z Európskej únie veľmi sociálne alternatívy. Európska únia nepodporuje napríklad daň z finančných transakcií aspoň v rámci tzv. enhanced cooperation, to znamená rozšírenej spolupráce, kde, chvalabohu, patrí aj Slovenská republika. Ja verím tomu, že teraz, keď v Nemecku vládne veľká koalícia, kde je súčasťou aj SPD, sociálna demokracia, ktorá túto myšlienku od začiatku veľmi silne podporovala, bude ťah na FTT oveľa silnejší, ako bol doteraz. Francúzi to veľmi silne podporujú, Taliani takisto. Ja verím tomu, že táto myšlienka, tzv. Tobinova daň, to znamená, aby aj banky a veľké korporácie platili za to, že spôsobili túto krízu, aby to naozaj nebolo iba na občanoch, aby sme naozaj prinútili aj tých najbohatších platiť. Však toto je solidarita. Nie je možné, aby sme sa my zagarantovali za všetky banky, za všetkých tých bohatých ľudí, ktorí spôsobili krízu, a potom, keď je možnosť, aby oni sa zosolidarizovali, tak budete vymýšľať argumenty, prečo neplatiť v rámci Európskej únie daň z finančných transakcií. Nie. Potrebujeme daň z finančných transakcií, tzv. daň Robina Hooda, aby platili tí najbohatší.
Ďalšia myšlienka, ktorú veľmi silne oceňujem a ktorá sa nachádza v aktuálnych plánoch Európskej únie, je banková únia. Opäť potrebujeme viacej regulácií, nemôžeme dovoliť to, aby tu zase prišla ďalšia kríza, kríza, ktorá vyprodukuje zase situáciu, že tí bohatí, tí majú istoty, tí si tie svoje istoty zabezpečia, ale my chudobní budeme platiť. Toto sa nemôže už viac stať, to musí mať silnú regulačnú polohu Európska únia, lebo bez toho nie je šanca, aby sme ochránili európskych občanov.
Ďalšia myšlienka, ktorú veľmi silne podporujem a ktorá sa nachádza aj v Akte o jednotnom trhu a v ďalších veľmi významných dokumentoch Európskej únie, je myšlienka sociálnej ekonomiky. Alebo na Slovensku sa tomu tiež hovorí sociálne podnikanie, to znamená podpora takých projektov, ako sú družstvá, výrobné družstvá, kooperatívy alebo ako sú neziskové organizácie, alebo ako sú tzv. vzájomné spoločnosti, čiže úverové družstvá atď. Toto všetko môže prispieť k tomu, aby bola ekonomika demokratizovaná, tzv. ekonomickej demokracie. To znamená, že aby ľudia zamestnanci mali reálny prístup k rozhodovaniu vo firmách, aby mali reálny prístup k ziskom a k bohatstvu firiem a aby mali reálny prístup k spravodlivému rozdeleniu. To je to základné. Ono to produkuje ďaleko viac efektivity. Efektivity práve preto, že ľudia sú motivovaní pracovať na vlastnom, to je téza liberálov, že každý človek najlepšie pracuje na vlastnom. V družstvách to platí, v korporáciách nie. To znamená, že družstvá sú niečo, čo by mohlo veľmi výrazne pomôcť celej Európskej únii. A Európska únia to vie a podporuje to, aj keď zatiaľ iba veľmi obmedzeným spôsobom. Ale bojujme za sociálnu ekonomiku. To je niečo, čo napríklad Francúzi veľmi silne tlačia, preto Francúzsko momentálne veľmi silne podporujem z hľadiska ich predstáv o tom, ako má Európska únia do budúcnosti vyzerať.
Sociálna ekonomika. Spomeniem družstvo, a pán kolega Mikloško o ňom určite vie, Mondragon v Baskicku, v severnom Španielsku, to je družstvo, ktoré bolo vystavené na katolíckej sociálnej doktríne, nie na socialistoch. José María Arizmendiarrieta bol kňaz, baskický kňaz, kresťanský demokrat, kresťan, a chcel práve výrobné družstvo, chcel výrobnú samosprávu.
Toto naozaj nemá nič spoločné s pravicou, ľavicou, toto je vec, na ktorej by malo záležať každému demokratovi, aby aj vo firmách, aby aj v ekonomike fungovala demokracia. Neexistuje, aby bolo, že v politike máme demokraciu, ale v ekonomike demokraciu vylučujeme a namiesto toho máme týraných nejakých manažérov. Nie. Ľudia majú právo participovať a ja som veľmi rád, že Európska únia toto podporuje.
Takisto je tu tradícia nemeckej kodeterminácie, nemeckého spolurozhodovania, že odbory a zamestnanci majú paritné zastúpenie vo veľkých firmách. Toto by sme sa mali takisto veľa učiť od našich západných susedov. A som rád, že Európska únia to podporuje v rámci projektu európskeho družstva.
Je tu projekt, ktorý bol veľmi aktuálny v 60. a 70. rokoch a aj v 80. rokoch vo Švédsku. Projekt tzv. robotníckych fondov, lontagarfonder sa tomu hovorilo. To znamená, že by zamestnanci mali možnosť časom odkúpiť si firmy a reálne rozhodovať o tom, aká bude ich budúcnosť, aby ich premenili na družstvá, aby opäť zavládol duch ekonomickej demokracie.
To sú veci, ktoré fungujú v západnom svete. Ja nehovorím teraz o nejakých experimentoch z Chile, ako tu kolegovia z neoliberálnej pravice, ja hovorím o reálnych veciach, ktoré fungujú v západnom svete, vo Švédsku, Nemecku, Španielsku, vo Francúzsku. A dneska ich podporuje aj Európska únia. A ja na každom európskom fóre, buďte si istí, veľmi výrazne vystupujem aj v prospech tejto vízie. Táto vízia je sociálnodemokratická. A tu by som chcel naozaj veľmi jasne povedať, že my sa môžme baviť na jednej úrovni o tom, či dostatočne podporuje národné záujmy v rámci Európskej únie a v tomto naozaj klobúk dole pred ministerstvom zahraničných vecí. Ale zároveň je veľmi legitímne, aby sme si tu zviedli diskusiu o tom, či chceme mať Európsku úniu podľa sociálnodemokratickej predstavy, alebo podľa vašej liberálnej, legitímnej predstavy, to znamená voľný trh, čo najviac konkurencie medzi daňovými systémami, medzi sociálnymi systémami, aby tu prebiehali nejaké preteky ku dnu, to znamená, že aby firmy mohli sa sťahovať za lepšími podmienkami. Tým pádom tlačíme na sociálne štandardy, a síce dopadneme nakoniec tak, že budú naši ľudia pravdepodobne robiť tak ako v Číne, spomínané kolegom Hlinom, za 50 centov na hodinu, 16 hodín a bez akýchkoľvek sociálnych práv. Ale pokiaľ toto je pravicová vízia, nech sa páči. Naša sociálnodemokratická je zapájať viac ľudí do ekonomiky a dávať im oveľa viac z toho, čo dneska Európska únia produkuje. Je to o rozdelení bohatstva.
Hovorí sa, že nie sú zdroje. Nie sú zdroje? Keď bohatí bohatnú, nie sú zdroje? Korporácie majú také zisky, každý rok im rastú, nie sú zdroje? Bankám rastú zisky, nie sú zdroje? Páni kolegovia, je to o delení, je to o delení a o spravodlivom rozdelení bohatstva. A Európska únia, myslím si, má nádej, má potenciál na to, aby bohatstvo rozdeľovala spravodlivejšie.
Lenže bránia tomu viaceré aj štrukturálne príčiny. Napríklad jednou z nich je tzv. sociálny nacionalizmus. To znamená, že pokiaľ už dôjde na otázky daňovej politiky alebo sociálnych systémov, tak tam je zrazu každý najväčší nacionalista, dokonca aj najväčší liberál Sulík je v tej chvíli, alebo pán kolega Štefanec, v tej chvíli je ochotný skákať cez vatry zvrchovanosti len preto, aby ochromil naše nízke dane, lebo však predsa nízke dane pre korporácie, to je základ všetkého. Aby bohatí nemuseli platiť, to je základ. Toto má byť základ ekonomickej politiky našej pravice. A potom z čoho chcete financovať sociálny štát, lekárov, sestričky, učiteľov? Z čoho? Keď neplatia tí najbohatší, keď majú daňové prázdniny, každá veľká korporácia keď má veľké daňové prázdniny.
To sú naozaj ekonomicky neudržateľne tézy, ktoré ponúkajú neoliberáli, a obávam sa, že pokiaľ by takto Európska únia pokračovala, tak nemá žiadnu budúcnosť, alebo má budúcnosť, ale tá budúcnosť bude diktovaná extrémistami. Čiže neoliberálna Európa podľa môjho názoru vedie k extrémizmu, vedie k fašizácii a tomuto by som sa chcel veľmi, veľmi vyhnúť.
Tento sociálny nacionalizmus takisto je spochybňovaný aj v rámci dnešných diskusií v Európskej únii a je tu téza, ktorú veľmi silne podporujem, vybudovať niečo ako sociálna únia, vybudovať sociálnu úniu. To znamená, vytvoriť aspoň minimálne štandardy pre nejaké základné sociálne dávky a sociálnu podporu. Napríklad jedna myšlienka je, vytvorme spoločnú európsku dávku - podporu pre deti. Deti nemôžu za to, či sa narodili v Grécku, Švédsku, Nemecku, tam už hádam sa zhodneme aj v tom, že aj tí z vás, ktorí sú schopní a ochotní tu zasievať xenofóbne nálady tým, že rozdeľujú efektivitu národov podľa etnicity a hovoria o lenivých Grékoch a podobne, dokonca aj títo ľudia, verím tomu, že musia chápať to, že deti nemôžu za to, kde sa narodili. Tak poďme im dať všetkým dôstojnú životnú úroveň, všetkým dôstojnú životnú úroveň aspoň v rámci sociálnej pomoci a sociálnej podpory zo strany štátu. To je jedna z myšlienok sociálnej únie.
Ale jedna myšlienka je aj boj proti deflácii, boj proti znižovaniu miezd, opäť sme pri tom istom probléme. Dneska v rámci krízy sa konkurencieschopnosť zamieňa za to, že poďme znižovať sociálne štandardy a poďme znižovať mzdy pre zamestnancov. Ale to predsa je cesta do pekla. To naozaj chceme robiť ako tí Číňania za tých 50 centov na hodinu? Chceme tu vytvoriť podmienky ako v Latinskej Amerike v tých maquiladoras, v tých robotárňach, sweatshopoch, kde ľudia naozaj robia bez sociálnych práv? Naposledy sme videli, ako to dopadlo v Bangladéši, keď zhorelo asi 1 200 ľudí len preto, že neboli žiadne bezpečnostné a zdravotné podmienky v rámci práce. Toto je podmienka a toto sú modely, ktoré chceme napodobňovať?! Ja verím tomu, že nie a Európska únia je cesta, ako sa tomuto vyhnúť.
Čiže podporujem aj boj proti znižovaniu miezd, boj proti deflácii a boj proti sociálnemu dumpingu a boj proti pretekom ku dnu. Ono sa tomu hovorí preteky ku dnu. Preteky, v ktorých sa predháňame v rámci lákania zahraničných investorov v tom, aby sme im odpúšťali čo najviac daní, aby sme im dávali čo najlepšie sociálne podmienky, čo znamená, čo najhoršie sociálne podmienky pre ľudí práce, aby sme sa snažili ich motivovať vecami, ktoré by v rámci civilizovaného sveta nemali byť motiváciou.
Tretí dôvod, pre ktorý si myslím, že bude veľmi ťažké, aby sme zmenili Európsku úniu, aj keď je nemožné, je také zakódované elitárstvo v rámci európskych inštitúcií. Súvisí to už s 50. rokmi, kedy vznikala Európska únia. Európska únia vznikla na báze Monnetovej vízie, nebudem vás otravovať s históriou veľmi dlho, Monnetovej vízie, ktorá vychádzala z tzv. neofunkcionalizmu. Neofunkcionalizmus predpokladá, že európska integrácia sa buduje ponad hlavy občanov. Technokrati, elity rozhodujú, občania sa nemajú čo starať, pretože oni, tie technické elity, vedia lepšie, čo je dobré pre ľudí. To je taká tá základná predstava. Ľudia boli vylúčení z procesu európskej integrácie aj preto, že táto bola pôvodne budovaná na tzv. medzivládnom princípe. To znamená, že diplomati, ministri zahraničných vecí atď. rozhodovali o formách spolupráce. Ale diplomacia funguje, diplomacia funguje celkom prirodzene elitársky, ona vynecháva ľudí z rozhodovania, čo je celkom prirodzené a štandardné, to sú rokovania za zatvorenými dverami, tam verejnosť nemá prístup. Ale vo chvíli, kedy naozaj Európska únia získavala viac a viac právomocí, a najmä dnes po kríze, kedy získala naozaj kontrolu nad ekonomickou politikou národných štátov, sa tváriť o tom, že to má byť naďalej medzivládna organizácia, naďalej elitárska organizácia, nie, to nie je možné.
Aj preto oceňujem to, že viacerí lídri Európskej únie pochopili, že tento trend musíme zastaviť, a prišli s iniciatívami, ktoré maximálne podporujem. Jednou z tých iniciatív je Európska občianska iniciatíva. To spomínal aj kolega Mikloško, aj keď nepriamo, keď hovoril o nepodmienenom základnom príjme. Európska občianska iniciatíva dáva priamo občanom možnosť iniciovať návrh zákona alebo nejakú myšlienku, ktorá by mala byť v Európskej únii potom diskutovaná. A musí byť diskutovaná. Keď dostatok ľudí v Európskej únii dá tento návrh a podpíše petíciu, musí to byť na stole Európskej komisie.
V minulosti bola úspešná napríklad petícia, ktorá zabraňuje privatizácii vody, vodných zdrojov, veľmi, veľmi progresívne. Veľmi progresívna bola aj iniciatíva nepodmieneného základného príjmu, dalo by sa o nej dlho hovoriť, ale pán kolega Mikloško ma predbehol, naozaj veľmi, veľmi zaujímavá myšlienka a silne ju podporujem.
Okrem Európskej občianskej iniciatívy je tu ešte jeden rozmer, ktorým Európska únia reaguje na demokratický deficit, a to je posilňovanie národných parlamentov. Posilňovanie národných parlamentov, ktoré vidíme aj v oblasti, ktoré spomínal pán kolega Štefanec, že národné parlamenty a hlavne výbory pre európske záležitosti majú možnosť dávať Komisii tzv. žltú alebo oranžovú kartu, to, samozrejme, je možné. Najviac toto chcú využívať zhodou okolností Briti, ktorí sami ešte nevedia, či vôbec chcú ostať, alebo nechcú ostať v Európskej únii. Čo je pikantériou, že?
Ja si myslím, že oveľa zmysluplnejšou cestou je, aby sme podporovali politický dialóg s Komisiou, spomínal som to. Čiže nie hovoriť nie Európskej únii pri každom návrhu, ale povedať, ako si predstavujeme tento návrh, že inak, že tento návrh by mal byť iným spôsobom formulovaný. Ale nie neustálym takým tým sulíkovským, že poďme proti všetkým. To je naozaj vec, ktorá podľa mňa už nepatrí do modernej Európy. A ja sa čudujem pánovi kolegovi Štefancovi napríklad, že sa týmto sulíkovským spôsobom chce vydávať.
Ja, samozrejme, žltú kartu vo chvíľach, kedy je to potrebné, podporujem. Monti II, tam ste nekričali, pán kolega Štefanec, keď bol Monti II, že? Monti II bola smernica, ktorá umožňovala cezhraničnému kapitálu chodiť po celej Európe. A pokiaľ by náhodou štrajkovali v národných štátoch nejakí ľudia, tak im to zakázali súdy, pretože sloboda podnikania je dôležitejšia než právo zamestnancov na štrajk. To bolo Monti II, tam bol pán kolega Štefanec ticho. Prečo? Lebo jeho zaujímajú záujmy nadnárodného kapitálu, nie záujmy zamestnancov, to je základ. To je základ.
Čiže, pán kolega Štefanec, toľko k tým využívaným spôsobom, ako zvýšiť demokratickú legitimitu európskych procesov.
V tejto súvislosti by som veľmi silne chcel spomenúť a podporiť aj pána ministra v tom, že zriadili Národný konvent. Spomína sa to aj v zameraní a spomínala to aj pani kolegyňa Vášáryová, ktorá ma vyzývala, mimochodom, k zásadnému prejavu a teraz je preč, veľmi symptomatické, ale predsa budem reagovať aj na to, čo hovorila, aj keď tu nie je. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) A ja hovorím o pani Vášáryovej, ktorá na mňa reagovala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím, nediskutujte medzi sebou. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.
Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Takže Národný konvent. Kritizovala pána ministra Lajčáka za to, že Národný konvent, ktorý pripravil, je vraj oveľa horší ako Konvent o budúcnosti Európskej únii, ktorý kedysi v rokoch 2002 - 2003 pripravila Európska komisia a európske inštitúcie. Pritom Konvent o európskej budúcnosti v tomto období, ktorý vyprodukoval nakoniec euroústavu, ktorú potom odmietli Francúzi a Holanďania v referende, to je v každej učebnici Európskej únie konštatované, že to bolo jedno elitárske teleso, ktoré bolo absolútne nereprezentatívne. Absolútne nereprezentatívne. Tam boli seba spotvrdzujúce sa elity, ktoré si rozhodli, napísali nejaký text, žiadnych ľudí k tomu nevolali, žiadnu občiansku spoločnosť, nikoho, predložili občanom a tí ho odmietli. Toto je príklad pani kolegyne Vášáryovej.
Namiesto toho pán minister Lajčák a jeho ministerstvo pripravili Národný konvent, kde je možná participácia úplne každého, koho zaujíma európska problematika. Každého. Každý tam môže dôjsť, aj pani Vášáryová tam môže dôjsť. Ale toto je problém. Pretože ona si to predstavuje opäť elitársky, opäť tak, ako to už viackrát v európskej histórii zlyhalo. Toto, naozaj, horší príklad ako konvent, ten Giscardov konvent, si nemohla vybrať, lebo to bolo naozaj také faux pas, a Francúzi a Holanďania odmietli tú európsku ústavu práve preto, že bola taká byrokratická, pretože bola takto nastavená a že bola veľmi silne neoliberálna. Nie preto, že by bola, že by sa obávali svojej suverenity, preboha, toto je naozaj čistý nacionalistický bluf. Ľuďom ide o to, aby tá Európa si uchovala svoj sociálny model, to je ich základná starosť, aby mali prácu, aby mali základné sociálne, dôstojné štandardy. To je základ. A toto práve podľa ich názoru európska ústava negarantovala, preto ju odmietli. A obávam sa, že pokiaľ by sme sa vydali touto cestou, tak by sme dopadli veľmi zle aj my.
Preto oceňujem Národný konvent, s ktorým prišiel minister Lajčák. A pani kolegyni Vášáryovej tam chýbajú sektorové politiky. Preboha, však tam sú, ja som si pozrel, tri skupiny. Jedna, desať rokov členstva, no v každom jednom sektore sa to dá hodnotiť, nijak to nevylučuje sektorové politiky. K prezidencii, to znamená predsedníctvo Slovenska v Európskej únii. Tam tá plejáda tých tém a tých otáznikov ja tak široká, že akýkoľvek sektor môže byť zmienený. A potom k súčasnej vízii integrácie. No tam sa dá rozprávať o všetkom, od potravinárstva až po vojenskú techniku.
Čiže, naozaj, vyčítať ministerstvu Národný konvent je naozaj hlboké nepochopenie deliberatívnej demokracie. Deliberatívnej demokracie, to znamená demokracie, ktorá zapája aj verejnosť a chce s ňou diskutovať a kde sa tie záujmy naše vytvárajú v dialógu a kde nie sú len určené záujmami biznisu, o ktorých sa stará naša slávna pravica.
Čiže toľko k Národnému konventu. Ja naozaj oceňujem ministerskú iniciatívu aj preto, lebo viem, že ministerstvo zahraničných vecí, a ministerstvá zahraničných vecí, teraz nemyslím len slovenské, vo všeobecnosti fungovali a fungujú vždy na tých naozaj diskrétnych elitárskych bázach a to pochopenie pre to zapájanie tých bežných ľudí je naozaj veľmi obmedzené, ale to je logické, lebo diplomati pracujú naozaj týmto spôsobom. Ale vyprodukovať, aby z ministerstva bol vyprodukovaný takýto kvalitný formát, to treba naozaj oceniť a nieže ako pani kolegyňa Vášáryová kritizovať a, povedal by som, veľmi, veľmi lacno.
Ďalší dôvod, pre ktorý ja osobne považujem za veľmi ťažké, aby sme Európsku úniu spravili sociálnejšou a demokratickejšou, a o to, si myslím, že v našej vízii by malo ísť, je akási zmluvná predurčenosť Európskej únie. Vy môžte mať dneska navolených v rámci Komisie, Parlamentu, Európskeho súdneho dvora aj, ja neviem, trockistov, stalinistov, anarchistov, kohokoľvek, títo páni by tam nemali šancu niečo zmeniť, pretože zmluvy ich k tomu nezaväzujú. Zmluvy sú nastavené tak, že Európska únia sa má v prvom rade a výlučnom rade starať o voľný trh. Tak sú nastavené zmluvy. Ona tam tá sociálna dimenzia môže fungovať veľmi, veľmi tak nejak ako prívesok, to znamená, že môžeme sa odvolávať na konkurencieschopnosť, aby sme si ospravedlnili nejakú sociálnu reformu, ale v zásade vždy ide o voľný trh. Tak sú nastavené zmluvy. Čiže ak chceme zmeniť zmluvy, tak musíme, ak chceme zmeniť Európsku úniu, musíme zmeniť zmluvy, aby sme spravili Európsku úniu sociálnejšou a demokratickejšou.
Príklad. V roku 2007 rozhodol Európsky súdny dvor v prípadoch Laval a v prípadoch Viking. Veľmi stručne to zhodnotím alebo veľmi stručne to predstavím, tie prípady, ktoré ľuďom, ktorí nesledujú európsku problematiku, nie sú známe. V prípade Laval išlo o lotyšskú firmu, ktorá si zobrala zákazku vo Švédsku a chcela postaviť škôlku alebo zrekonštruovať škôlku v meste, myslím, Vaxholm. V tomto prípade sa však nepodriadila kolektívnej zmluve, ktorá je vo Švédsku nie záväzná ani daná zákonom, ale sa v rámci vyjednávania bežne akceptuje, a chcela si doniesť svojich lotyšských robotníkov, ktorí by pracovali za tretinové mzdy a nemali by skoro žiadne sociálne práva, poznáme to, hej, klasický sociálny dumping. Čo spravili švédske odbory? No zaštrajkovali, zablokovali stavenisko, firma skrachovala. To je úplne bežné vo Švédsku. Tam si nemôžu dovoľovať zamestnávatelia, čo si dovoľujú tu na Slovensku. Čo sa stalo? Táto firma lotyšská dala žalobu na Európsky súdny dvor, že toto bolo proti jej právu na podnikanie v Európskej únii. A ako rozhodol Európsky súdny dvor? Áno, priznali jej to. Švédske odbory museli platiť. O tomto je Európska únia. A potom sa čudujeme, že máme ľudí, ktorí nechcú takúto Európsku úniu. Pretože toto naozaj ohrozuje sociálne práva, základné sociálne práva, ako je právo na štrajk. Sociálne právo našich zamestnancov.
To isté príklad Viking. Loď, to bola nejaká lodná firma alebo firma, ktorá prevádzkovala trajekty v rámci, myslím, že teraz neviem, či Baltického mora, ktorá bola estónska, nie, takto, bola fínska, bola fínska, ale chcela zamestnávať estónskych lacnejších pracovníkov. Čo spravila? Vymenila vlajky. Dala preč fínsku vlajku, dala estónsku, vybavené, a zamestnávala ľudí za tretinové mzdy. Fíni prišli o robotu. To sú sociálne dumpingové záležitosti. A toto opäť posvätil Európsky sociálny dvor.
A ja iba opakujem, že Európsky sociálny dvor to neurobil preto, že tam sedia pätnásti zlomyseľní sudcovia, či koľkáti. Urobil to preto, lebo to je tak zmluvne predurčené. On musí chrániť to, čo je napísané v zmluvách. V zmluvách je napísané, že Európska únia je v prvom rade o voľnom trhu a o slobode podnikania. Vybavené! Pokiaľ nezmeníme zmluvy, tak tí ľudia nikdy neuveria tomu, že Európska únia myslí na nich. Lebo je nastavená naozaj veľmi elitárskym a veľmi neoliberálnym spôsobom.
Na druhej strane, a opäť, lebo ten proces je vždy ambivalentný. Aj v rámci primárneho práva sa nachádzajú v rámci európskeho primárneho práva klauzuly a niektoré v reforme texty, ktoré umožňujú oveľa sociálnejší rozmer Európskej únie. Spomeniem sociálnu klauzulu, ktorá je v Lisabonskej zmluve, ktorá žiada Komisiu a žiada tých ľudí, ktorí rozhodujú v Európskej únii, aby pri každom rozhodnutí dbala na sociálny rozmer: na zdravotníctvo, na prácu, na vzdelávanie a tak ďalej. Sociálna klauzula umožňuje veľmi veľa, ale musí byť veľmi dôsledne využívaná.
Takisto európska stratégia Európa 2020. Tam sú veľmi progresívne ciele z hľadiska chudoby, z hľadiska zelenej ekonomiky, z hľadiska vzdelávania, z hľadiska zamestnanosti. To všetko umožňuje Európskej komisii, aby bola, poviem to takto, oveľa sociálnodemokratickejšia alebo ľavicovejšia v tých svojich predstavách. Ale je tam aj veľmi veľa mantinelov, ktoré sú brázdami tomuto, tohoto procesu.
Posledný dôvod, ktorý spomeniem, ktorý štrukturálne bráni Európskej únii v takom nastavení, v akom je dnes, v tom, aby bola sociálnejšia a demokratickejšia, a to je problém globalizácie. Globalizácia nie je niečo, čo by sme mali a priori odmietať. V oblasti informačných technológií, v oblasti spolupráce, v oblasti priateľských vzťahov naprieč celou zemeguľou je to niečo, čo maximálne podporujem. Ale odmietam ekonomickú globalizáciu, ktorá sa deje od 70. až 80. rokov čisto v duchu liberalizácie, deregulácie a privatizácie, tzv. washingtonský konsenzus. To je niečo, čo je vyslovene nebezpečné pre sociálnu súdržnosť spoločnosti. Pre ľudí, ktorí nie sú tí najbohatší a ktorí nevlastnia korporácie. Pre tých je to veľmi, veľmi nebezpečné.
Príklad, a to je to slávne, to je to slávne tzv. štrajk kapitálu. Príklady sú viaceré. Keď sa snažia západné štáty napríklad v Európe zdaňovať nadnárodný biznis a kapitál, ten sa im vyhráža, že odíde, že pôjde na Ukrajinu, do Malajzie, do Filipín alebo do zón voľného obchodu v Číne, alebo pôjde vyrábať niekam do Hondurasu, kde tam budú tí ľudia robiť za tých 50 centov na hodinu. To je reálny štrajk kapitálu. Oni sa vyhrážajú. A tie národné štáty strácajú páky na to, ako regulovať vlastnú národnú ekonomiku.
Ako tomuto zabrániť? Európskou úniou. To je odpoveď, ktorú ponúkajú viacerí politici a viacerí teoretici. Pretože iba ako Európa môžme povedať nadnárodným korporáciám, ktoré sú dneska také silné a tak ziskuchtivé, a môžeme im povedať: Pokiaľ budete vyrábať svoje tovary v zónach voľného obchodu v Číne, kde naozaj platí 18-hodinový pracovný čas, žiadne PN-ky, žiadne sociálne práva, žiadne odbory, keď to budete vyrábať tam, tak sa na náš trh nedostanete. Pokiaľ nebudete vedieť vydokladovať, že váš tovar spĺňa sociálne a environmentálne štandardy, aké sú bežné v Európskej únii, tak na našom trhu nemáte čo robiť. Pretože to je za prvé nekalá konkurencia a oslabujete naše firmy, ale za druhé je to aj posvätenie vykorisťovania, toho najtupšieho vykorisťovania, najvulgárnejšieho vykorisťovania, aké existuje.
Viete si predstaviť situáciu, v akej pracujú títo ľudia v treťom svete? Naozaj v tej Guatemale, v tom Hondurase, v tej Číne, v tých Filipínach, Malajzii, Vietname a tak ďalej? Bez akýchkoľvek sociálnych práv. Bez akýchkoľvek sociálnych práv. Európska únia má tú moc. Má tú moc povedať nie, takéto praktiky my podporovať nebudeme. A môže to robiť práve v rámci vonkajšej obchodnej politiky, práve v rámci takých vecí, ako je obchodná zmluva s USA. Prečo to nerobí?
Obchodné zmluvy a táto normatívna moc Európskej únie, to znamená soft power, mäkká moc, že môžme vďaka svojej veľkosti, vďaka tomu, že sme obrovským trhom a môžme v mnohých veciach diktovať podmienky. Prečo to nevyužijeme? Prečo nechránime našich podnikateľov, našich zamestnancov, náš sociálny model, náš environmentálny model? Toto je jediná cesta, ktorú má Európska únia.
Pretože, opakujem, ak v budú tie preteky ku dnu prebiehať naďalej, tak skončíme pracovať aj my všetci ako v tej Číne, ako v tom Hondurase a budú z nás moderní otroci. Ak toto chceme, ak toto je vízia pravice, ak toto je tá slávna konkurencieschopnosť, tak neprosím, neprosím, ďakujem.
Čo sa týka týchto globálnych pretekov ku dnu, je to aj veľká otázka ľudských práv. A to je práve to, čo je takisto v agende ministerstva zahraničných vecí, ľudské práva. Poďme, sa čoraz viac zaoberajme sociálnymi právami. Nielen tými občianskymi, nielen tými politickými, sociálnymi právami. To znamená, aby ľudia mali dôstojný život, spravodlivé mzdy, aby mali zdravotnú opateru dostupnú a aby mali vzdelanie a toto všetko. Toto všetko je vlastne de facto možné zatiaľ iba v západnom svete, a v treťom svete je to vylúčené. Poďme oveľa viacej podporovať práve toto a to môžme dokázať len prostredníctvom Európskej únie. Čiže zase jedna z vecí, kde môžme Európsku úniu oveľa viac využiť, ako by sme využili potenciál Slovenska.
Čiže Európska únia je podľa môjho názoru naozaj v dnešnom nastavení veľmi, veľmi silne neoliberálna a nedemokratická, elitárska. Ale to neznamená, že by sme ju mali odmietať, navyše takým vulgárnym a hlúpym spôsobom, ako to urobil pán Sulík, kedy blokoval celú Európu a nechal spadnúť, spadnúť svoju vládu v takom nejakom politologickom rébuse, ktorý doteraz neviem rozlúsknuť. On nedospel ani k tomu, aby teda bol prijatý ten, to rozhodnutie, že aby nebol euroval, ale zároveň položil vládu. Čiže absolútne nelogické. Ja naozaj súhlasím a chcel by som mu týmto ešte raz verejne poďakovať za to, že tu sme, že tu som, lebo naozaj takéto niečo sa často nevidí. Ale máme právo kritizovať. Tu zase nesúhlasím s pani Vášáryovou, ktorá hovorí, že dneska, keď sme v Európskej únii, tak by sme mali tichučko byť na tom výbore a dobre a len aby pán premiér náhodou nepovedal krivého slova na Barrosa alebo na Európsku komisiu. To je nezmysel. My naše, naša povinnosť je chrániť si naše nielen záujmy, ale aj ten model, ktorý si predstavujeme v Európskej únii, chrániť našich občanov, chrániť Európu.
Čiže ja si osobne myslím, že aby sme dneska Európsku úniu podporovali, to je samozrejmé, ale inú Európsku úniu. Musí to byť iná Európa. Dneska vám vzniká v Európskej únii hnutie tzv. alter Európy, ktoré pôjde normálne v rámci svojich manifestov aj do európskych volieb. Alter Európa, iná Európa, sociálnejšia, demokratickejšia a oveľa zelenšia a oveľa spravodlivejšia. Lebo takú Európu, akú máme dneska, tú ľudia odmietajú naozaj mnohokrát veľmi legitímne. Ono to neni preto, že sú nacionalisti. Ale kde?!Oni sa boja toho, že ten sociálny vývoj je naozaj iba v prospech tých veľkých hráčov, v prospech bánk, v prospech korporácií, v prospech veľkých firiem. Ale my musíme podporovať práve tých našich občanov, zamestnancov a ľudí práce.
A ja to takisto nevnímam iba čisto účelovo. Ja sa vážne bojím toho, že narastá ten fašizmus a extrémizmus, pravicový extrémizmus v celej Európe. Ľavicový extrémizmus, ktorý by ste, samozrejme, radi zdôraznili, je marginálnou záležitosťou. Pravicový extrémizmus v Grécku Zlatý úsvit, tam už vraždia ľudí, preboha. Vo Švédsku, v Nórsku, vo Fínsku rastú euroskeptické pravicové a populistické strany. Vo Francúzsku som spomínal Le Penovú, ktorá vyhrala voľby. V Holandsku, takisto politik, ktorý bude, ak nevyhrá voľby, tak bude mimoriadne, mimoriadne silný. To isté platí pre ďalšie krajiny.
Toto je taký nebezpečný vývoj, ktorý mi veľmi, veľmi silne a desivo pripomína 30. roky 20. storočia, kedy práve k moci prišli kvôli kríze a kvôli tým obrovským nerovnostiam fašisti, nacisti v Nemecku a Taliansku. Toto pokiaľ chceme dopustiť, tak naozaj pokračujme v tom, čo robí dneska Európska únia. Poroztvárajme tie nožnice medzi bohatými a chudobnými a podporme biznis. To je presne to, čo robí dneska pravica, ale úplne, úplne nezodpovedne.
Preto Európska únia má dneska historickú príležitosť zastaviť tento trend. Zastaviť tie nerovnosti a tým pádom zastaviť aj ten extrémizmus. A vytvoriť sociálny zmier, to, čo chcel urobiť už Jacques Delors. Sociálny zmier. Jacques Delors píše s obrovskými iniciatívami. Charta základných sociálnych práv. Vďaka Delorsovi. Prišiel so sociálnym dialógom na európskej úrovni ešte v roku ´85, tzv. proces z Val Duchesse. Prišiel aj s myšlienkou, že musíme podporovať antidiskrimináciu a rovné práva medzi mužmi a ženami. Musíme podporovať práve tie sociálne práva, o ktorých som hovoril.
Tieto myšlienky boli upravené aj v Charte základných práv, ktorá bola výsledkom rokovania z Nice a ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy, teda Lisabonská zmluva jej dala legálny status. To sú veľké veci.
Keby pán kolega Sulík si občas prečítal, aké máme základné práva v rámci Európskej únie, v rámci tej charty, tak by zistil, že štvrtá hlava sa volá Solidarita a sú tam také veci, ako je participácia zamestnancov na rozhodovaní v podnikoch. Vec, ktorú absolútne odmieta. Sú tam veci, ako sociálne zabezpečenie, právo na vzdelanie, právo na dôchodkové zabezpečenie v tej podobe, v akej to majú na Západe.
Takže tie predstavy neoliberalizmu o tom, že my môžme teraz tu rúcať všetky sociálne rovnováhy a sociálne predstavy z minulosti, sú naozaj veľmi, veľmi mylné.
Čiže ak by sme si vedeli predstaviť Európsku úniu inakšiu, podľa môjho názoru by sme mali podporovať tri projekty, ktoré veľmi často a veľmi často spomínam na európskych fórach.
Prvý takýto projekt je už spomínaná sociálna ekonomika. Sociálna ekonomika, to znamená zapájať ľudí oveľa viac do ekonomiky, oveľa viac sa snažiť vytvoriť priestor pre družstvá, podporovať výrobné družstvá, podporovať úverové družstvá, podporovať všetky možné participatívne mechanizmy v rámci ekonomiky. To je jedna z ciest, ktorú považujem za veľmi, veľmi progresívnu.
Druhá vec, sociálna únia už spomínaná. Vytvorme nejaké nielen minimálne štandardy, ale do budúcnosti aj harmonizované, harmonizované prostredie, či už v oblasti sociálnych dávok, či už v oblasti daní, či už v oblasti, a to je, samozrejme, naozaj neprijateľná predstava pre našu pravicu, čo rešpektujem, akceptujem, ale naša predstava je iná. Musia skončiť preteky ku dnu, ktoré fungujú v Európskej únii. Inak nemáme budúcnosť. Žiadnu.
Dneska sa nám to môže javiť, že sa nám to oplatí, lebo môžme odoberať kapitál z Nemecka, Francúzska a z tých krajín, kde majú oveľa vyššie sociálne štandardy. Ale keď tie korporácie sa zdvihnú a pôjdu potom do Moldavska, na Ukrajinu, do Gruzínska alebo nakoniec do tej Číny, tak vtedy uvidíme, aké aj krátkozraké rozhodnutia sú, pokiaľ sa snažíme podporovať sociálny dumping a preteky ku dnu. Čiže toto by som naozaj veľmi silne, veľmi silne v tomto podporoval či už Francúzov, alebo západné štáty, ktoré podporujú sociálnu úniu.
No a tretia vec. Veľmi silný dôraz by som kládol na to, aby sme chránili európsky sociálny model pred tým, čomu sa hovorí neoliberálna globalizácia. To znamená, pred tým, aby neplatili pravidlá pre veľké firmy, ktoré si pendlujú po celom svete preto, aby mohli ľahšie vykorisťovať pracovnú silu. Naozaj, toto je veľmi nebezpečný trend. Ako Slovensko nemáme šancu sa tomuto brániť. Môžeme, samozrejme, drobné veci urobiť, ale to základné, čo má, tú základnú možnosť, ktorú má dneska, to má Európska únia. Európska únia, a práve preto som jej veľmi silným podporcom.
Podporujem Európsku úniu aj v oblastiach, ktoré dneska sú naozaj problematikou alebo sú témou zahraničnej politiky, či už je to oblasť Ukrajiny, alebo Východného partnerstva ako takého, ale tu by som naozaj vystríhal pred tým, aby sme sa púšťali do takých tých, ono to Hans Morgenthal nazval križiacka horlivosť, ktorá už zničila nejeden národ. Aby sme sa naozaj vyhli tomuto. Lebo my tým, dobre, pán kolega, ja neviem, Lipšic, ktorý bol teraz na Majdáne, alebo iní kolegovia, ktorí tu horlia za slobodu a demokraciu.
Ono to akože rozumiem tomu politickému náboju, hej, že chcú osloviť zopár voličov na Slovensku, ale oni tým strašne ubližujú tej Ukrajine. Pretože tá Ukrajina je naozaj v takej nestabilnej situácii, že tam naozaj reálne hrozí občianska vojna, a vy prilievate olej do ohňa. To je naozaj tak nezodpovedné. Ako samozrejme, že všetci chceme, aby sa Ukrajina vyvíjala čo najlepšie, a ja ako presvedčený Európan chcem, aby tam boli čo naj-, najhumánnejšie hodnoty, aj tá sloboda, aj tá demokracia, aj sociálna rovnosť, aj sociálna spravodlivosť, aj solidarita, všetko, čo v Európskej únii sa snažíme budovať.
Ale, preboha, to je suverénny štát. Ukrajina je suverénny štát a je naozaj rozdelená na dva tábory. Jeden je proeurópsky a druhý je skôr proruský. Vy nemôžete dneska povedať, že 99 % ľudí je za Európu a jeden zlý tyran, diktátor je proti. Takto to naozaj nie je. Tá krajina si to musí vysporiadať sama a my musíme podporovať dialóg. Križiacke horlenie naozaj dneska nemôže byť riešením.
Navyše je to podľa mňa nefér voči Ukrajincom, pokiaľ idete na Majdán burcovať ulicu, ktorá, ale keby došlo k boju, tak by ste boli prví, ktorí by zdupkali. A zo Slovenska sa potom krásne mudruje. Ale tí ľudia, preboha, oni v tej občianskej vojne, keby náhodou k nej došlo, božechráň, by museli žiť. Neburcujte! Je to nezodpovedné. A keď chcete bojovať, tak si tam choďte bojovať, dajte si nejaké svoje silónové tieto a choďte bojovať so samopalmi, ale, preboha, nerobte takéto nezodpovedné činy z hľadiska parlamentu, to je nezodpovedné a veľmi, veľmi naivné.
Čiže Ukrajinu všetci podporujeme a veľmi oceňujem to, čo robí pán minister aj ministerstvo zahraničných vecí. Že nerobí túto ideologickú nadprácu, ktorú robíte vy. Že sa snaží zmierňovať, že sa snaží vytvoriť konsenzuálnejšie prostredie a dialóg a niečo, čo Európska únia naozaj podporuje, to je zmier. Nikto nepotrebuje nestabilitu na Ukrajine. Čiže už tobôž nie my ako jej susedia. Čiže toľko z hľadiska Ukrajiny.
A vytvárať teraz taký obrázok, že pravica Slovenska tým, že podporuje Majdán veľmi hlasno a veľmi, veľmi neférovo, tak preto my sme akože tí, ktorí nebodaj podporujú Janukovyča. To je taká tá schéma, ktorú chcete vytvoriť. Čo je úplný nezmysel, ale úplný nezmysel. My podporujeme dialóg a riešenie, ktoré si vyberú Ukrajinci. Pretože my rešpektujeme suverenitu. (Reakcia z pléna.)
No, viete, jedna aj druhá strana robí všelijaké veci a to sú také tie lacné, lacné argumenty. To je asi, ako keby som ja teraz povedal, pán kolega Droba, že podporujete tých fašistov, ktorí sú na tom Majdáne. No asi nie, že? Ale dá sa to zneužiť, tento argument, lebo je tam veľa fašistov, veľa antisemitov. A naozaj dneska nikto nevie, nikto nemôže povedať, že títo sú bieli, títo sú čierni. Zopár ich tam je. No ja by som povedal, že viac než zopár.
Ale pointa je v tom, že nezneužívajme túto diskusiu na slovenský politický zápas. Tá Ukrajina si to nezaslúži. My ich podporujeme, ukrajinský dialóg a to je podľa mňa veľmi rozumná zahraničná politika zo strany, zo strany ministra zahraničných vecí pána Lajčáka.
Posledná vec, a tu je taká moja drobná partizánčina, ktorou by som chcel vyzvať pána, pána ministra, aby sme sa venovali niečomu, čo je naozaj veľmi, veľmi ďaleko, a chápem tomu, že to nemôže byť prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ale nemali by sme ignorovať túto oblasť, je to Latinská Amerika. Latinská Amerika, ku ktorej mám aj ja osobne veľmi blízko, patrím aj do skupiny priateľstva s Latinskou Amerikou a chcel by som veľmi, veľmi silne podporiť teraz nielen štáty, ktoré sú mi srdcu blízke, ako Bolívia, Venezuela alebo Argentína, ale aj štáty ako Brazília, aj štáty ako Paraguaj, Uruguaj, kde sú veľmi, veľmi progresívni politici. Pome sa, snažme sa čo najviac využívať tento potenciál, ktorý ponúka Latinská Amerika. A nebojme sa ani Kuby. Ja s Kubou veľmi dobre vychádzam, s pani veľvyslankyňou, ktorá má naozaj obavy o to, že zahraničná politika, našťastie nie slovenská, ale mnohých štátov, je diktovaná čistou ideológiou, čistou ideologickou nevraživosťou. Preboha, to, že americké obchodné, ekonomické embargo, blokáda Kuby je škandál, vie už celý svet. To je naozaj škandál, ktorý sa nedá ničím ospravedlniť. Tlačme na Spojené štáty americké, aby toto škandalózne rozhodnutie zrušilo, ktoré bolo vydané ešte kedysi uprostred studenej vojny a ktoré dneska nemá žiadne opodstatnenie.
Naozaj, snažme sa pomôcť tomu, aby ľudia, bežní ľudia, či už na Kube, alebo kdekoľvek na svete, neboli obetou ideologických hier. Musíme sa snažiť tým ľuďom pomáhať. A ja oceňujem aj to, že v rámci Kuby sa dejú isté reformy, a treba to oceniť a treba podporovať aj také projekty, ako je spolupráca v rámci Karibiku CELAC a ďalšie aktivity, ktoré môžu napomôcť tomu, aby bol ten svet mierumilovnejší. To je ten základ, aby sme nevytvárali ideologické nenávisti, ideologické nevraživosti, lebo takáto politika, a to tu predviedol aj pán kolega Šebej, pri všetkej úcte, naozaj nevedie k ničomu dobrému. Svet nie je čiernobiely. Naozaj, nie je to tu boj dobra a zla, nie je to boj, a spomínal som to aj predtým, nie je to boj Spoločenstva prsteňov a mordoru, svet má veľa odtieňov a musíme sa snažiť vždy nájsť nejakú spoločnú reč aj s tými, s ktorými sa možno nezhodneme. To je príklad, či už tu hovoril kolega Mikloško o Číne, alebo hovorí sa o Rusku a tak ďalej, preboha, to sú naši strategickí partneri. Musíme s nimi viesť dialóg. A nie dialóg taký, že teraz im vynadáme za to, že akí sú, a potom sa chceme s nimi baviť, to je také opäť sulíkovské. Nie, my potrebujeme viesť veľmi konštruktívny dialóg a povedať veľmi sebavedomo svoj názor.
A toto je posledná vec, ktorú by som chcel zdôrazniť. Slovensko má dneska, a sledujem to na tých európskych fórach, veľmi dobrú pozíciu. Aj preto, že máme ministra, ktorý je všeobecne uznávaný. Naozaj, to keď, to je "nebe a dudy", keď bol Dzurinda a keď je dneska pán kolega Lajčák, ktorý je všeobecne uznávaný svetový diplomat, to sa nedá porovnávať. Slovensko má veľmi dobrú pozíciu, aj vďaka jeho osobnému prístupu vybojoval veľmi veľa vecí aj v rámci Európskej únie. To si treba ceniť.
Slovensko má veľmi silný hlas. Sme malinký štát. Zoberte si, že zo 750 poslancov Európskeho parlamentu my máme 13. To my znamenáme veľkosťou, silou 13. A napriek tomu dokážeme presadzovať také veci, ktoré by sa pri takejto sile ani neočakávali. Či už to bolo v rámci viacročného finančného rámca, v rámci štrukturálnych fondov alebo v rámci N+3 a kopec iných technických vecí, ktoré možno unikajú verejnosti, ale sú strašne, strašne dôležité pre našu krajinu.
Prečo to my máme takúto pozíciu? Nielen preto, že teda pán minister Lajčák je mimoriadne uznávaný, ale aj preto, že sme konštruktívny a zodpovedný partner. Že sa nesprávame ako Sulík. Aj vďaka tomu vieme vybojovať veľa vecí. Naozaj konštruktívna kritika, to je to, čo Európska únia dneska potrebuje.
Takže opäť opakujem. Môžeme byť sebavedomí, môžeme byť hrdí na to, čo robíme, v rámci Európskej únie sme oveľa váženejší, než pripúšťajú mnohí kolegovia aj z opozície. Som veľmi rád, že na mnohých veciach v rámci európskej integrácie sa zhodneme a s výnimkou pár, pár populistov naozaj je tu podpora Európskej únie. To je veľmi dôležité.
Poďme sa teraz baviť nie o tom, že či áno, alebo nie Európska únia, poďme sa baviť o tom, ako má vyzerať Európska únia. Vy máte svoju legitímnu predstavu, pravicovú predstavu, Európa ako voľný trh. Moja predstava a predstava sociálnej demokracie je iná. Európa má byť sociálnejšia, má byť oveľa zelenšia a najmä participatívnejšia a demokratickejšia. A len vďaka tomu podľa môjho názoru dokážeme vybojovať boj, ktorý nás čaká a ktorý bude veľmi ťažký - boj s fašizmom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 14:27 - 14:28 hod.
Ľuboš BlahaTá myšlienka je veľmi jednoduchá. To...
Tá myšlienka je veľmi jednoduchá. To znamená, Brusel, ktorý dneska nemá možnosť nejakým spôsobom vyplácať akékoľvek sociálne dávky, by dostal právomoc, aby túto dávku celoeurópsku v pomere k tomu, aké sú jednotlivé priemerné mzdy v jednotlivých krajinách, vyplácal každému občanovi nepodmienene, to znamená bez ohľadu na to, že či je, alebo nie je v sociálnej núdzi.
Táto myšlienka vyplýva z mnohých liberálnych teórií, čiže nielen socialistických, liberálnych teórií, ktoré hovoria o tom, že každý človek má nárok na základnú slobodu a bez materiálneho zabezpečenia slobody jednoducho niet.
Čiže to je tá základná myšlienka a myslím si, že takéto niečo by pomohlo aj Európskej únii k tomu, aby získala väčšiu podporu medzi občanmi. A myslím si, že aj keď hovoríme o európskom občianstve, tak nemôžme vynechať sociálny rozmer. Občianstvo je naozaj aj o tom, aby sme ako občania si mohli reálne užívať tie základné politické a občianske slobody, a to bez peňazí jednoducho nejde.
Čiže veľmi som rád, že túto tému otvárate aj vy. Otvárajú ju naozaj mnohí progresívni politici aj filozofi, aj sociológovia v celej Európe a verím tomu, že do budúcnosti, keď sa znova bude takáto občianska iniciatíva zbiehať, tak podporíte aj vy.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 14:14 - 14:16 hod.
Ľuboš BlahaA podľa mňa to, že sa snažíte celú činnosť výboru zužovať iba na tie odôvodnené stanoviská, to je naozaj chybou, a strategickou chybou. Lebo subsidiarita, to je práve nástroj, kde vy môžte iba veľmi negatívne reagovať na to, čo Európska komisia prinesie, že to nechcete. Ale politický dialóg je práve spôsob, ako konštruktívne reagovať. A vy ste si sám zažili v bývalej vláde, aké je to, keď niekto reaguje iba negatívne, a aké to je, keď sa dá aj konštruktívne kritizovať.
Čiže naozaj určite neprikyvkávate, ťažké slovo, ale určite treba veľmi, veľmi dôstojne a veľmi konštruktívne reagovať aj na veci, ktoré idú z Európskej únie. To isté platí aj pre otázku tej obchodnej zmluvy s USA a ja o tom budem oveľa dlhšie hovoriť vo svojom príhovore.
Na jednej strane, samozrejme, všeobecne platí, že tá dohoda môže priniesť veľa osohov a veľa pozitív, ale je tam veľa drobností, ktoré môžu byť veľmi, veľmi nebezpečné, napríklad klauzula tzv. ISDS, budem o tom bližšie hovoriť, vy asi viete, o čom hovorím. To sú veci, ktoré môžu vážne ohroziť národný štát. Takže keď hovoríte o suverenite, skúste sa zamyslieť skôr nad týmto.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2014 11:56 - 11:58 hod.
Ľuboš BlahaTeraz globálne otepľovanie, tam naozaj to už bolo až absurdnejšie, než hovorí Klaus. To už naozaj bol skoro vtip. Ale to už nechám pánovi profesorovi Hubovi, aby na vás reagoval ako odborník. Tu naozaj silne s vami nesúhlasím.
Takže základný problém je medzi nami dvoma v tom, že ja nevnímam svet tak čierno-bielo. Vy to stále vnímate v tých intenciách studenej vojny, ako boj dobra a zla, satana a anjela alebo ja neviem Spoločenstva prsteňa a Mordoru. Ale takto ten svet nevyzerá, naozaj treba byť trošičku objektívnejší a možnože potom dospejete aj k takým civilizovanejším úvahám. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2014 11:12 - 11:14 hod.
Ľuboš BlahaĎalšia vec je, na výbore pre európske záležitosti že Robert Fico si dovolil trošku kritizovať Európsku úniu. Však, preboha, toho predklonu sa zbavte. Európska únia tu je na to. Tým, že my sme jej súčasťou, máme právo ju kritizovať, konštruktívne. Ten zmysel toho celého je konštruktívna kritika. Už sme v Europe Union, nie v Soviet Union. Tam sa nemohlo kritizovať. To je asi doba, v ktorej vy mentálne stále žijete. Ďakujem. (Potlesk.)