Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem sa snažiť byť čo najúprimnejší. A naozaj táto kauza mňa osobne veľmi mrzí. A mrzí ma aj to, že sa tu diskusia vedie takým spôsobom, akým sa vedie. V tomto súhlasím aj s pánom kolegom Hrušovským, že je tu cítiť veľmi veľa nenávisti, zloby a padajú tu ťažké obvinenia, aj hrubé slová, ktoré by tu padať nemali. A naozaj ja nie som ten útlocitný, ktorý by nezniesol, čo znamená, že za svoj život presvedčeného ľavičiara v Bratislave som si zvykol na najrôznejšie útoky, a je to asi kultúra istej časti názorového spektra, ale snažím sa napriek tomu oplácať tieto útoky, síce expresívne, ale nikdy nie vulgárne, nikdy nie pejoratívne.
A to je to, čo je, mám pocit, chýba niektorým našim kolegom. Hovoriť o kandelábroch, zabíjaní, hovoriť výrazy, ktoré síce nie sú úplne vulgárne, aj keď aj takých kolegov tu máme, ktorí sa neštítia ani také používať, hovoriť o takých obvineniach ako – každý je tu zlodej, každý je tu podvodník, každý, každý, každý, každý zo SMER-u je prašivec a podobné veci. Každý nech si zhodnotí sám z občanov, či je toto tá správna cesta.
Ja som dúfal, že parlament by mal byť tá pôda, kde takéto výrazy zaznievať nebudú. Nezaznievajú v školách od učiteľov, nezaznievajú v nemocniciach od lekárov a asi nezaznievajú ani od rodičov, keď sa bavia so svojimi deťmi. Tak prečo zaznievajú tu v parlamente na adresu SMER-u? – to by ma naozaj zaujímalo. Nechcem moralizovať, nechcem moralizovať, ja som takisto veľmi expresívny. A opakujem, myslím si, že patrí konflikt k politike. Je vždy lepšie, keď je konflikt v parlamente, ako keď je v uliciach. Ale nie takýmto spôsobom. Dá sa aj argumentačne, dá sa aj expresívne, ale bez, bez osočovania a osobných útokov.
Čiže ja sa pokúsim, za prvé, vyhnúť osobným útokom a za druhé, dbať na to, aby sme si tu po sebe nevykrikovali, ako tu predviedol či už pán kolega Brocka alebo ďalší, keď sa snažili moji kolegovia zo SMER-u povedať svoj názor. To sa proste nerobí, to sa proste nerobí. A aj keď pani kolegyňa z OĽaNO hovorila o tom, že snažme sa o menšiu mieru nenávisti, tak mala pravdu, ale mala by toto smerovať predovšetkým na kolegov z opozície, ktorí dnes, žiaľ, častokrát sú za čiarou. Toľko k tej parlamentnej kultúre a toľko k tomu, akým spôsobom túto diskusiu vedieme. Ten spôsob sa mi naozaj nepáči. A aj keď viem, že ide o veľa, ide o veľa.
Je tu veľká téma. A to utrpenie tých živnostníkov, samozrejme každý z nás je spravodlivo nahnevaný na to, čo sa urobilo aj kvôli tomu zákonu o reštrukturalizácii, aj kvôli tomu tendru, ktorý spísala bývalá vláda, aj kvôli tým praktikám, ktoré podľa môjho názoru sú podvodné, ktoré spáchal Váhostav. Len vy neviete veci riešiť akýmsi krátkym procesom, ktorý by vynechal právo, vynechal legalitu, vynechal zákony. To sa proste nedá.
Keď nás tu poúča pán Lipšic o tom, že mali, alebo niektorí páni, ako Matovič či Hlina, že mali by sme zakročiť rázne, mali by sme všetkých dať do basy a podobne, no ako, poviem vám, že v istých dejinných etapách by sa to takto urobilo. Za Lenina, Stalina a verím tomu, že už by bol pravdepodobne každý, na koho by oni ukázali prstom, s najväčšou pravdepodobnosťou zavretý v base, alebo by už možno aj odvisol za svoje ekonomické zločiny. Je to pravdepodobné, je to možné. Ale my žijeme v právnom štáte, kde ani parlament, ani vláda nemôže vyšetriť, nemôže ukázať – tohto zavrite, nemôže vyvlastniť, koho sa jej zachce, takto to proste nejde. Čiže jediné, čo môžeme spraviť, je to, čo aj premiér Robert Fico spravil, že je súčinný s trestným vyšetrovaním od prokurátora, nezávislého prokurátora. Nezávislý vyšetrovateľ, to je naša jediná možná odpoveď.
Do budúcnosti by som bol naozaj veľmi rád, a to boli moje myšlienky, bol by som veľmi rád, keby tu bola zákonná možnosť prevziať podnik, ktorý robí takéto svinstvá, a pomôcť tým ľuďom. Štátom, áno, bol by som rád. Dokonca by som bol veľmi rád, keby sme mali také regulované prostredie trhu, že by takéto veci nastávať jednoducho nemohli. Lenže to musíte mať oveľa väčšiu prítomnosť štátu v ekonomike. Ale pravica tu nastavovala celé roky ten systém tak, aby ten štát bol v ekonomike čo najmenej. Ja by som bol veľmi rád, keby bolo štátu čo najviac v ekonomike, lebo takéto veci by sa nestávali. Neboli by takéto zákony o reštrukturalizácii, kde veľké banky môžu olúpiť malých živnostníkov. Také niečo by sa nestalo. Keby boli takéto veľké podniky, podniky nad 500 zamestnancov v rukách štátu, takéto niečo by sa nestalo. Keby boli namiesto takýchto akcioviek, ktoré sú cez rôzne schránky v zahraničí vlastnené, na Slovensku najmä družstvá a štátne podniky, takéto niečo by sa nestalo. Čiže áno, pokiaľ budeme do budúcnosti aj s požehnaním pravice, o čom veľmi pochybujem, týmto smerom uvažovať, ja budem prvý, ktorý takéto veci bude navrhovať.
Ale na Slovensku je, žiaľ, atmosféra úplne iná. Na Slovensku je atmosféra, aj vďaka pravici, aj vďaka médiám, aj vďaka vymývaniu mozgov, že štát je zlý vlastník, štát je to zlo a trh všetko vyrieši. No vyriešil! Trh to vyriešil! Trh to vyriešil tak, že živnostníci dostali 15 percent. Tak to vyriešil trh. Vy môžete potom samozrejme konšpirovať a budete konšpirovať o tom, že kto vlastní Váhostav, aké sú prepojenia, ja sa k tomu vyjadrím. Ale pravdou je, že toto sa môže stať hociktorej firme, ak je to voľno-trhové prostredie, tak hociktorá firma môže takto olúpiť tých malých živnostníkov. Hociktorá firma. A to je v poriadku, pani kolegovia z pravice? Asi nie, že?
A robí sa to podľa vášho zákona o reštrukturalizácii. Takže keď sa bavíme o politickej vine, ako to môžete zvaľovať na SMER? V roku 2005 kto prijal tento zákon? Dzurindova vláda, pravicová Dzurindova vláda. Kto tento zákon predkladal? Daniel Lipšic, ktorý tu dneska najviac vykrikuje.
Kto ho novelizoval? Tak, aby ešte viac pomohol bankám? Pretože banky mali veľmi silné postavenie už v tomto zákone, to všetci vieme. Ale ešte väčšie privilégiá bankám za Radičovej vlády dala pani Žitňanská, ďalšia z tých, ktorá dneska vykrikuje.
Čiže kto je vinníkom tejto kauzy, páni kolegovia? Bez toho, že by sme teraz konšpirovali a vytvárali tu všelijaké schémy, fotografie, ku ktorým sa tak isto vyjadrím: jednoducho pán Lipšic, pani Žitňanská, Dzurindova vláda, Radičovej vláda, slovenská pravica.
No a potom, čerešnička na torte, a to je dôvod nášho dnešného odvolávania, tender, o ktorom sa dneska bavíme, tender, kvôli ktorému si vytrpeli všetci tí živnostníci, ktorým my sa dneska snažíme pomáhať, tento tender spískal pán Figeľ, podpredseda Národnej rady, predseda KDH. Ktovie, či náhodou, že všetci zainteresovaní v tejto kauze nejakým spôsobom boli alebo sú spojení s KDH, s Kresťanskodemokratickým hnutím.
Či už je to pán Lipšic, ktorý bol bývalý člen KDH, veľmi významný, minister, ktorý tu teraz hovorí o tom, ako sú oligarchovia v ekonomike.
A kto ich tam pustil? (Potlesk.) Dzurindova vláda, v ktorej sedel aj Daniel Lipšic. On tu moralizoval, keď sme sa bavili o zdravotníctve, ale nechcem o tom hovoriť, o tom, že Penta je v zdravotníctve. No kto ju tam pustil? Vláda, v ktorej sedel Daniel Lipšic. A pán Uhliarik, že áno, so svojou čarovnou prezývkou.
Toto je fakt. Toto sú fakty. Čiže kto je politicky vinný, je podľa môjho názoru úplne jasné. A pán Lipšic neni jediný z KDH, ktorý má v tomto prsty. Pani Žitňanská bola tak isto nominantkou KDH ešte v čase Dzurindovej prvej vlády, keď bola štátnou tajomníčkou. Ktovie, či práve ona nepripravovala zákon o reštrukturalizácii, čo by bolo absurdné, že sa dneska ona ozýva. To sú neuveriteľné veci. To ako keby niekto postavil most a dobre vie, že tam sú chybné základy, potom most spadne a vinná je tá vláda, za ktorej to spadlo. To je takto asi nastavené. Takto to nejako je nastavené.
Vinný je ten, kto takto zle postavil ten most. Teraz nemyslím kolegov MOST-u. Kto zle postavil most? No predsa tí, ktorí zle nastavili zákon o reštrukturalizácii. Čiže kto? Žitňanská, Lipšic, pravica, a ten, kto urobil tender so Širokým, ktorý bol tak nastavený, že toto proste jednoducho muselo prísť. Alebo bola veľká pravdepodobnosť, že to príde.
Samozrejme, nikto to nevedel predvídať do takýchto extrémnych dôsledkov, ale je to tu. Trpia ľudia, trpia ich rodiny. A my musíme reagovať.
Ako môžeme reagovať? To je otázka. Sú dve cesty. Prvá je trestnoprávna. Ale opakujem, túto cestu sme si zvolili, samozrejme, podporujeme ju, ale nevieme ju vykonať. Nie, my nie sme nezávislí vyšetrovatelia, nie sme ani kati, ani sudcovia, ani prokurátori, my sme poslanci Národnej rady a bavíme sa o vláde, ktorá tak isto nemá právomoc vstupovať do vyšetrovania. Keby vstupovala, boli by ste za? Chceli by ste taký precedens, že by vláda teraz vstupovala do vyšetrovania, nezávislého? Budeme to takto robiť pravidelne? Vždy pri každej kauze si povie minister vnútra, minister spravodlivosti alebo dokonca premiér, tohto chcem odsúdiť? Takto ste to robili vy, páni kolegovia? Asi nie. Dúfajme, že nie. Tak prečo to očakávate od nás?
My sme dali všetky fakty, ktoré môže využiť nezávislý vyšetrovateľ, aby kauzu vyšetril. A ja budem veľmi rád, pokiaľ vinníci pôjdu do basy. Veľmi rád. Ja nebudem vôbec nijakým spôsobom protestovať, naopak, aj ma to možno zahreje pri srdiečku, pokiaľ Široký skončí v base. Veľmi rád. Myslím si, že nikto na Slovensku nemá momentálne pocit, že by tento človek si zaslúžil akúkoľvek obhajobu. A už vôbec nie poslanci SMER-u.
Je len vašou konšpiráciou, že spájate SMER so Širokým. Tam žiadne spojenie nie je a vy nemáte čo preukázať. Jedine vaše obrázky, ku ktorým sa teraz vyjadrím.
Takže čo vidím, aké obrázky? Vidím predsedu vlády so šéfom hokejového zväzu ako prijal hokejistov. Mimochodom, predpokladám, že tam boli hokejisti typu Bondra, typu Pálfy. To všetko sú Širokého ľudia? Takto to nejako vnímame? Čiže to je, predpokladám, aj z vášho pohľadu absurdné, že? Že sa predseda vlády stretne so šéfom hokejového zväzu, je úplne bežná vec. Že sú na hokeji pri sebe, veľmi bežná vec. A tento obrázok má teraz dokazovať niečo? To nemyslíte vážne, páni kolegovia! Alebo že ide premiér na kontrolný deň na stavby, ktoré, áno, vyhral Váhostav, čiže ich stavia, je tam šéf, alebo čo tam pán Široký, asi ako predstaviteľ nejakej stavebnej firmy. Všetci sú oblečení v tom, že je očividné, v nejakých oranžových vestách, že je očividné, že sú na stavbe, a vy z toho robíte kauzu, ako sa tam oni konšpirovali a teraz tam dohadovali to financovanie a takéto veci. To sú také číre nezmysly!
Čiže a to je jediný dôkaz. Toto je jediný dôkaz, pseudodôkaz, ktorým sa snažia oni navodiť atmosféru, že Široký má niečo so SMER-om.
A potom je tu ešte to, že Širokého rodina má nejaké kontakty s poslancami niektorými. Ja myslím, že jedinou poslankyňou SMER-u, ktorá má úplne legitímne niekoho z rodiny. Ale teraz čo chcete robiť, kolektívnu vinu?! Že každý, kto sa volá Široký v tejto republike, nemá byť kde zamestnaný? Ako toto tu chcete? Ako čo keď náhodou je dcéra, predpokladám, že to tak aj je, dcéra, či kto to je, nevesta pána Širokého, šikovná slečna, ktorá je asistentkou?
Alebo máme druhú možnosť, šikanovať, lynčovať. A teraz každý, kto sa volá Široký, automaticky nemôže mať žiadny džob. Toto chcete? Ja nie, ja nie. A pritom Široký, už som to viackrát povedal, je pre mňa niekto, kto si zaslúži to najtvrdšie potrestanie. A nielen preto, nielen preto, že si myslím, že robil podvody. Myslím si, že sa robili podvody vo Váhostave. Môj osobný názor. Ale aj preto, že nemám rád arogantných zbohatlíkov, a povedal som to viackrát. Nemám rád extrémne bohatých ľudí, ktorí k svojmu majetku došli bezohľadnosťou, vykorisťovaním a podvodmi. Nemám takých ľudí rád.
Ale Široký neni jediný na Slovensku takýto, pán Uhliarik. Penta, myslíte, že ako prišla k majetkom? Fantastickí ľudia? Morálni? Ohľaduplní? Asi ťažko. A všetky finančné skupiny, ktoré máte na Slovensku, sú také isté. A keď nájdeme spôsob ako ich zbaviť moci a majetku, ja budem veľmi rád a budem to pravidelne opakovať. Veľmi rád. Nájdime ten spôsob. Ale to by sme museli mať viac štátu v ekonomike. Nie menej, ako chcete vy, liberáli. Nie menej, ako chce pravica. Viac štátu v ekonomike.
Čiže môj názor je, že toto je kauza pravice, čo sú fakty. Zákon prijatý za čias pravice, aj tender spískaný za čias pravice.
A potom máte na druhej strane to, čo ponúka pravica, konšpirácie. Konšpirácie na základe fotografií, že premiér prijíma predsedu hokejového zväzu, alebo je na nejakej stavbe s vyhotovovateľom tejto stavby. Toto sú vaše dôkazy. Fantastické. Fakty – konšpirácie: vy konšpirujete, my hovoríme fakty. Je to veľmi jednoduchá rovnica.
Takže trestná zodpovednosť je vyvodená, to znamená, snažíme sa, podporujeme prokurátora, aby vyšetroval nezávisle túto kauzu. A ja budem veľmi rád, pokiaľ bude za podvod niekto odsúdený. A pokiaľ bude možnosť podvodníkom skonfiškovať majetok a rozdať ho tým ľuďom, bude to najlepšie riešenie. Bude.
Druhá vec je však aj politická, politická rovina a politická zodpovednosť. Pretože trestnoprávna zodpovednosť je v rukách nezávislého vyšetrovateľa. Ale je tu aj politická zodpovednosť. Politická zodpovednosť, ktorá je jednoznačne vyvoditeľná k tomu, kde to celé začalo.
No, dobre, môžte samozrejme hovoriť, začalo to dávno, pri zákone o reštrukturalizácii. Mimochodom, viete, koľkí poslanci SMER-u zahlasovali v tom čase za zákon o reštrukturalizácii? Ako tí vinníci, hej, my sme tí vinníci, SMER. Viete koľkáti? Nula. Nula poslancov SMER-u zahlasovalo v tom čase za zákon o reštrukturalizácii. A my máme byť tí vinní?!
Podľa tohto zákona o reštrukturalizácii nielen Široký a nielen Váhostav, ale ďalších 500, 500 firiem bolo reštrukturalizovaných a kopec ľudí olúpených. Vďaka vášmu zákonu, pravicovému zákonu.
Jediné, čo môžete vyčítať, čo hovoril aj pán kolega Viskupič, že prečo sme skorej ho nezmenili, čo je legitímne. Čo je jediná legitímna námietka. A tu bolo viackrát argumentované, že tu snaha bola, že sme tu mali zákon, že ho prezident Kiska vrátil. Mimochodom, prezident Kiska by sa k tomuto mohol vyjadriť, prečo ho vrátil, lebo aj on má tým pádom maslo na hlave. A potom sa nepodarilo ho opakovane schváliť, lebo vy ste zaňho nezahlasovali. Tak potom o čom hovoríte? Potom o čom hovoríte?
Ďalšia vec. Zákon o reštrukturalizácii, keď sa bavíme o vinníkoch, politických vinníkoch... Pán Zajac, skúsime to bez toho, že by ste ma vyrušovali? Skúsime to bez toho? Zákon o reštrukturalizácii navyše potom ešte raz prešiel jednou novelou. Novelou, ktorú podpísala pani Žitňanská, a ešte viac posilnila banky. Čiže tu sa roky vie, že zákon o reštrukturalizácii môže olúpiť tých najslabších, že im dá 15 %, 30 %, malilinko, a banky majú viac, tu sa roky to vie a potom dôjde morálny hrdina – pani Žitňanská, aby to napravila, a ešte viac posilní tých najsilnejších, banky. Fantastické. A vy s týmto kreditom teraz idete kritizovať nás. To je fantastické.
Ďalšia vec, keď hovoríme o politickej zodpovednosti, je to pán Lipšic. A tam to celé začalo. Tam to celé začalo, pretože on schválil tento zákon. Potom je to pani Žitňanská, pretože ona ho novelizovala ešte viac v prospech tých najsilnejších, ktorých vraj vy neobhajujete.
No a potom je tu čerešnička na torte, záver toho celého a začiatok tejto kauzy, ktorá je naozaj strašná, tender s Váhostavom. Tender s Váhostavom. Zoberte si, že tu sa vyčíta Robertovi Ficovi a jeho vláde, že ona je v nejakom spojení so Širokým.
Koľko tendrov a koľko biznisu urobila vláda Radičovej a pravicové vlády so Širokým? Je toto dôkaz toho, že pravica je napojená na Širokého? Je to dôkaz toho, že Figeľ a Široký sú nejakí vzájomní mafiáni alebo niečo podobné? Je to dôkaz?
Lebo ak analogicky chcete na základe tendrov obhajovať, alebo tézu, že SMER je nejakým spôsobom napojený na Širokého, tak potom ste naňho napojení aj vy. Alebo potom prestaňte používať takéto nezmysly ako dôkazy čohokoľvek. Pretože áno, Váhostav bola veľká firma, je ešte, predpokladám, veľká firma, kým nejakým spôsobom neskončí, dúfam, že veľmi rýchlo, pokiaľ robila podvody. Veľká firma, ktorá vyhrávala zákazky vo verejných súťažiach. A to neovplyvníte, to neovplyvníte. Ak máte nejaké dôkazy, došlo k nejakým podvodom, budem veľmi rád, pokiaľ ho predložíte a pokiaľ ľudia, ktorí spravili podvody, pôjdu sedieť. Budem veľmi rád. Ale pokiaľ nemáte dôkazy, iba konšpirujete, špekulujete, tak to nemá váhu a platí potom jedine logika. Logika hovorí, že pokiaľ obviňujete jednu vládu, že vyhrával a dávala tendre Širokému, tak potom musíte automaticky logicky obviniť rovnakým metrom aj tú druhú vládu. Takže vlastne hovoríte, že ste spojení so Širokým. Pravica je spojená so Širokým. To je jediný logický záver tohto celého. Ono je to o to tvrdšie, že vy to hovoríte sami osebe. My sme sa vždy dištancovali od Širokého.
A viete, má to aj ďalší celkom logický dôvod. SMER je najsilnejšia strana, to všetci vieme. Viete, koľko peňazí dostal za voľby? Kde by on potreboval sponzorov typu Širokého, na čo by ho potreboval? Ako rozumiem tomu, že KDH potrebuje sponzorov, lebo je malinká strana. Rozumiem, že ďalšie strany sú malé, že potrebujú sponzorov, aby si dokázali svoju politickú činnosť volebnú, predvolebnú, atď., financovať. Ale SMER?! Však SMER je, preboha, tak silná strana, ktorá toto vôbec nepotrebuje. Nepotrebuje žiadnych sponzorov. Samozrejme, že médiá budú roky a roky vytvárať ilúziu, že to sú sponzori SMER-u. V živote nepredložili jeden dôkaz.
A teraz zoberte si tú situáciu. Tak Daniel Lipšic a spol. tu hovoria o tom, že SMER je napojený na Širokého. Dva roky bol Lipšic, teraz, minister vnútra, predtým bol minister spravodlivosti. No prečo nepredloží nejaký dôkaz? Mal k dispozícii celý diapazón, všetkých vyšetrovateľov, ak teda on hovorí, že vyšetrovateľov má mať v rukách vláda, no všetko možné mohol využívať na to, aby dokázal, že je tu nejaké prepojenie. Nikdy nič nedokázal, lebo žiadne dôkazy nie sú, lebo nič také sa nikdy nestalo.
Médiá tu desaťročie špekulujú, vytvárajú všelijaké konšpirácie. Nikdy nikto nič nepredložil. A teraz mňa tu presviedčate, že ako môžeme obhajovať Širokého. Žiadneho Širokého tu nikto neobhajuje. Ak ten človek urobil podvod, patrí do basy. A ak bude nájdený spôsob aj vďaka vám, že sa ústavne spojíme a spravíme nejakú možnosť vyvlastniť, skonfiškovať, znárodniť majetok takýchto podvodníkov, tak budem len rád. Či nájdete túto odvahu, to je otázka. V prípadoch ako je tento. Že tu je vážne podozrenie, a pokiaľ bude preukázané, že došlo k podvodu, že sa vopred vedelo, že to je nízka cena, že sa nevyplatia tí jednoduchí ľudia, ktorí naozaj sa narobili, pokiaľ takéto prípady dôjdu. A my vieme, že tam je nejaké vlastnícke prepojenie. Ja by som bol veľmi rád, keby sme prestali s tou komédiou o ručení obmedzenom. Prestaňme s tým. Prečo by malo byť ručenie obmedzené pri takýchto obrovských firmách? Prečo? Lebo to je logika práve trhu. Podnikateľ môže byť nezodpovedný. To je čistý morálny hazard. Prečo by nereštrukturalizoval firmu alebo nedal ju do konkurzu? Však on má svoje majetky na Bahamách ďalej, vybavené. Tam budú trpieť tí, ktorí majú zákazky.
Tak to prelomme, páni z pravice! Ale to vy nechcete, lebo to je v rozpore s vašou ideológiou. Vy chcete podporovať čo najmenej štátu v ekonomike a čo najviac trhu. Lenže trh funguje presne takto: silnejší pes žerie. Silnejší pes požiera tých slabších. Takto funguje trh. A krásny príklad Váhostav a živnostníci. Viete, keby sme štát úplne vypratali z tejto sféry, tak ako by to dopadlo? Keby nebol žiaden zákon o reštrukturalizácii. Bol by konkurz? A nedostali by nič, nedostali by nič, tí najmenší. Alebo by sa dohodli nejakým spôsobom s veriteľmi, ale samozrejme najviac by dostali banky, pretože inak by nefinancovali žiadne projekty. Čiže úplne by to dopadlo identicky alebo ešte horšie.
Štát má morálnu povinnosť pomáhať tým najslabším. Taká je vízia sociálnej demokracie. A práve preto sa snažíme vstupovať do takýchto zákonov a budeme vstupovať v mene ochrany tých najslabších. A opäť jediné, čo vy môžte povedať, že sme to mali spraviť skorej. Snažili sme sa, ale bolo nám v tom zabránené aj pánom prezidentom Kiskom.
Čiže táto rovnica je úplne zrejmá. Politicky nesie zodpovednosť za Širokého a Váhostav pravica. Pravica, ktorá nielen Širokého, ale aj iné finančné skupiny vpustila do trhového prostredia. Vpustila do štátu, vpustila do tejto spoločnosti, či už v zdravotníctve, ako pozerám sa na pána Uhliarika, keby ste tu neboli, možno, že by som tak často neopakoval vaše meno, a ďalší, ktorí ste naozaj tieto finančné predátorské obludy vpustili do našej ekonomiky. A to bola chyba. Ďaleko viac štátu malo byť v ekonomike, ďaleko viac družstiev a ďaleko viac malých a stredných podnikateľov, ale nie takéto obludy (potlesk). Nie takéto obludy.
Dobre, toto je vec príčin tohto sporu.
Ďalšia vec je politická zodpovednosť a konkrétna zodpovednosť pána Figeľa, kvôli tomu sme tu teraz. Samozrejme je to niečo bezprecedentné. Ak teda vynecháme to, že strana SaS, ktorá neviem, akým právom sa teraz ozýva, strana SaS chcela odvolávať Roberta Fica ako podpredsedu parlamentu. Ale je pravdou, že ešte podpredseda parlamentu za opozíciu nebol odvolávaný. Čiže je to bezprecedentné. Ale takisto je bezprecedentné to, čo sa stalo živnostníkom v tejto kauze. To utrpenie je naozaj bezprecedentné a tá kauza je naozaj bezprecedentná. A tým pádom aj politická zodpovednosť pána Figeľa je bezprecedentná.
Navyše, a to je veľmi dôležité, tá politická kultúra, ktorá bola zavedená touto vládou, sa veľmi silne líši od tej, ktorá bola za vašej vlády, za vlády pravice, za vlády Ivety Radičovej. Robert Fico a SMER vyhral voľby jednoznačne v roku 2010 s, myslím, 35-mi percentami a dostal jedno kreslo podpredsedu. Opäť sme vyhrali voľby, máme sami vládu a dali sme opozícii dve kreslá, dve kreslá podpredsedu parlamentu. Keby sme hneď teraz zobrali jedno kreslo, tak by ste sa nemohli vôbec sťažovať, ale my sme ho nezobrali. Máte naňho nárok, dali sme vám ho. Ani sme dokonca nepovedali, že nemôže tam sedieť predstaviteľ KDH, je to vaša pozícia. Iba sme, alebo chceme vyvodiť zodpovednosť voči pánovi Figeľovi, osobnú zodpovednosť za to, čo spáchal v kauze s Váhostavom, za jeho kšeft so Širokým.
Chceme to spraviť, to je politický signál, politické gesto a jasná politická zodpovednosť, ktorej nie je schopný pán Figeľ. Viete, to je ďalšia krásna vec. SMER, keď bolo akékoľvek podozrenie z kauzy, okamžite reagoval a bola odvolaná podpredsedníčka, respektíve odstúpila sama, podpredsedníčka parlamentu, predseda parlamentu odstúpil sám, veľké gestá, veľké gestá, ministerka zdravotníctva. A vy tu čelíte takejto obrovitánskej kauze vašej vlády, ktorej dôsledky sú zrejmé dnes, a vy nie ste schopní vyvodiť politickú zodpovednosť. Vy sa tam držíte tej stoličky, aby vás proste, nič vás od nej neodlepí. A ja nerozumiem pánovi Figeľovi. Však to by bolo také gesto, ktoré keby spravil, tak by ukázal, že má aj nejaký štátnický rozmer. Ja tomu nerozumiem, ja tomu nerozumiem. Čiže taká tá závislosť (reakcia z pléna) na týchto parlamentných postoch... Pán Zajac, poprosím vás, však vy nie ste zase na úrovni niektorých kolegov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ste prihlásený do rozpravy, môžete potom povedať, čo uznáte za vhodné.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Však, skúsme naozaj s tým niečo a bez tej nenávisti. Čiže ja len naozaj argumentujem veľmi vecne, že pán kolega Figeľ mohol vyvodiť politickú zodpovednosť, a nemusí sa držať tej stoličky takým neurvalým spôsobom. Však napokon predpokladám, že nie je závislý na tom finančne, na tomto, na tejto pozícii, však dostával veľmi pekné peniaze z Európskej komisie, ešte aj veľmi dlho po tom, čo už nebol európskym komisárom, byt má, má PhD. titul, čiže je to veľmi vzdelaný človek. Jeho dizertačná práca je známa celej slovenskej spoločnosti ako mimoriadny výkvet. Myslím, že pán Figeľ sa nestratí. Takže prečo tá obava? No tak príde o post podpredsedu parlamentu. A mohli ste tam dať krásne pána Alojza Hlinu alebo iného pána, ktorý momentálne s vami spolupracuje, páni z KDH. Bolo by to krásne, že by ste ukázali, že KDH začína novú éru, dáva priestor aj mečiarovcom, to by bolo naozaj také gesto zmierenia, že aj poslednému mečiarovskému mohykánovi, pánovi Hlinovi, dávame priestor ako podpredsedovi parlamentu. A viete si predstaviť tú komédiu, ktorá by tu bola? To by určite prinieslo KDH veľmi veľa politických bodov, keby tu pán Hlina búchal tými topánkami po tej katedre, atď., to by bolo úžasné. Máte túto možnosť, myslím si, že je to dokonca oveľa šikovnejšie, ako teraz tu predvádzať to divadlo nenávisti, ten festival nenávisti, ako ju povedzme, niektorí kolegovia, keď tu po mne ručia a podobne predvádzajú, že pán Zajac?
Čiže skúsme vecne, skúsme vecne a bavme sa o tom, že kto nesie politickú zodpovednosť, a bavme sa o tom, čo ste robili vy. A to je vždy tak, že ono si vás to dobehne, karma. Proste, keď ste vy tie dva roky, keď ste vládli, tu naozaj dávali televízory a obmedzovali diskusiu, čo sme my nikdy nespravili, nikdy, ani keď tu pán Štefanec čítal telefóny zoznam, či čo to tu robil, tak sme nikdy neobmedzovali čas. Vy ste tu dali televízory a robili ste takéto veci.
Lámali ste ústavu kvôli voľbe generálneho prokurátora. Čo tu robil Sulík, to bolo niečo neuveriteľné. Ale vtedy som pána Hrušovského nepočul moralizovať. Dneska o tom hovorí, lebo ide o jeho straníckeho šéfa. Ide o KDH. To je to farizejské, lebo keď sa mi raz niečo nepáči, tak sa postavím a urobím a poviem, urobím gesto a poviem, že toto sa mi nepáči, aj keď je to moja vláda. Ale to Hrušovský, ani nikto z vás neurobil. Nikdy. A to za Sulíka... (Reakcia z pléna.) Dobre, pán Viskupič, neklamem, vy ste, dobre, možno mali nejaké tlačovky. Chceli ste odvolávať ako OĽaNO, chceli ste odvolávať nejakého ministra? Odvolali ste Mikloša za všetky tie škandály s daňovými rajmi? Odvolávali ste? Kedy? (Reakcia z pléna.) No dobre, takže, pán Viskupič, opäť sa ukazuje, že neklamem a že proste, ste neurobili to gesto, že by ste položili vládu, čo ste mohli urobiť kedykoľvek. Mali ste na to dostatočný počet poslancov, mohli ste položiť tú vládu za tie svinstvá, ktoré urobila, a neurobili ste to. Tak potom dneska nič nehovorte. Nič nehovorte.
Ďalšia vec, rovina riešenia, tá je najdôležitejšia. Lebo ja súhlasím asi s jedinou vecou, ktorá tu zaznieva z opozície, že tá diskusia o tom Figeľovi, to mohlo trvať hodinu, to mohlo trvať hodinu, bolo by to dokonca oveľa jednoduchšie, keby sa Figeľ ako chlap postavil a povedal: áno spravil som chybu, spravil som viacero chýb. A odstúpil by sám. A ponúkol by post nejakému svojmu kolegovi z KDH, vymenilo by sa to, všetko by bolo okej. Toto mohlo byť, toto mohla byť hodinová záležitosť. A mala to byť hodinová záležitosť, lebo keby sme boli vyspelá, keby opozícia bola vyspelá, alebo by sme tu mali takú kultúru, že by opozícia mala tú guráž, tak to mohlo byť za hodinu hotové. Ale my namiesto toho, aby sme teraz riešili konkrétne praktické riešenia ako pomôcť živnostníkom, ako obmedziť moc bánk, ako potrestať oligarchov, tak my namiesto toho tu riešime Figeľa, lebo sa mu nechce zo svojej stoličky. Toto je na tom to nepríjemné. Toto je to nepríjemné a toto si myslím, že by... (Výkrik v sále.) No pán Hlina už nevydržal, to som čakal. No, pán Hlina... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, už hovorte k veci.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Ja rozumiem tomu, že ľudia, ktorí naozaj... Viete, ja vám to poviem takto, ja som z vedeckého prostredia, pán Hlina. Ja som z vedeckého prostredia... (Výkriky z pléna.) Môžem dokončiť? Ja som zvyknutý (výkriky z pléna) na to, že my sa vieme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec! Pán poslanec, poprosím vás! Pán poslanec Hlina, vy keď tu stojíte, zbytočne vás koľko raz upozorním, že nehovoríte k veci, a hovoríte si svoje ďalej, takže rešpektujte pána poslanca a si ho v pokoji vypočujte. (Výkrik napomínaného poslanca.) Nech sa páči, tak môžete ísť do salónu.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
No, takže opustil nás pán Hlina. Dobre, ja vám to dokončím napriek tomu, budete ma počúvať, predpokladám, v salóne a tam budete hučať, ručať a to, čo robíte obvykle. Pán Hlina, ja som z vedeckého prostredia, ja som zvyknutý na to, že ľudia majú iný názor, a veľmi, veľmi tvrdo sa vieme pohádať, veľmi tvrdo. Ale nikdy nie takto. Ako toto je zoologická záhrada. Proste ručí, bučí, skáče, dupe orangutan, a nie človek, preboha! (Smiech v sále.) Toto, pán Hlina, nerobte, lebo tým vlastne znižujete úroveň tohto parlamentu, a to je to najhoršie.
A ja pritom nemám ale absolútne nič proti pánovi Hlinovi, ani proti nikomu z vás a v tomto smere absolútne súhlasím s pánom Hrušovským. Žiadna nenávisť, nie je tu nikto, koho by som nenávidel, nikto. A to je naozaj, veľmi vášnivo nesúhlasím s kolegami z pravice. Viete, že som veľmi vyhranený ľavičiar, veľmi vážne. Ale nenávisť osobná, ako tu predvádza pán Hlina, ktorý tu proste osobne útočí, nadáva na mňa a tak ďalej?! Toto som nezažil. Ja som naozaj bol veľmi šokovaný, keď som prišiel do parlamentu. Opakujem, nie som úzkoprsý, to znamená, útlocitný, ani nič podobné. Okej, keď teda treba, že si niekto uľaví, ventiluje sa, ja znesiem, mňa primitív nemôže uraziť. Ale napriek tomu si myslím, že by v parlamente takéto niečo nemalo byť. Možnože ako nejaký druh folklóru. Mne ten Hlina vlastne neprekáža, ani Matovič. Tak ono treba trošku aj zábavy niekedy. Ale keď už to prerastá do takýchto nejakých osočovacích rovín, nemorálnych útokov a keď mne, s prepáčením, ako nechcem sa nijakým spôsobom tu vyvyšovať svojím vzdelaním, ale mám väčšie vzdelanie ako pán Hlina, a pán Hlina mi tu teraz vykrikuje, že sa to nedá počúvať a podobne, rozumiete, to je, to je proste pod moju úroveň.
Čiže rovina riešení, vrátim sa k tomu. Rovina riešení je v prvom rade modelovaná dneska sociálnodemokratickou politikou. A to je veľmi dôležité. V prvom rade, kto to má zaplatiť? Lebo pomôcť tým ľuďom chceme, pomôcť tým ľuďom chceme. Ja si myslím, že toto aj tí slušnejší ľudia v pravici dokážu pochopiť, že pomôcť tým ľuďom chceme. Sú tu samozrejme názory a myslím, že to pán Hlina aj pán Lipšic tu vykrikovali, že za žiadnu cenu proste nemôžme pomáhať tým živnostníkom, lebo tým pomáhame Širokému. Čiže vlastne on by ich nechal tak, nech skapú, hej. To je, to je riešenie pána Hlinu. Ale sú tu riešenia, aj ktoré sú humánnejšie a civilizovanejšie, a ja som si istý, že aj viacerí kolegovia z pravice by ich podporili. A to sú riešenia, že týmto ľuďom pomôžeme nielen 15 %, ale 50 %, že dostanú. Dokonca môžu ísť až na 100 %, to sme bavili o tejto možnosti. Čiže tak, tak niečo humánne, čo sa snaží spraviť táto vláda, to by tu žiadna iná vláda pravice nespravila. Pravica by povedala: voľný trh, vybavené. Voľný trh, to by bola pravica. Prečo by mal štát vstupovať do tohto vzťahu obchodného? To by bola pravica.
Sociálna demokracia ponúka riešenie štátu, pretože štát musí pomáhať tým najslabším. A do budúcnosti to bude nielen prípad Váhostavu, ale aj ďalšie reštrukturalizácie, a to je pre mňa najkľúčovejšie, že aj ďalšie takéto situácie už budú do budúcnosti riešené spôsobom, ktorý bude v prospech bežných ľudí. Budú silnejší. Nebude to len o bankách, oligarchoch, bude to o týchto bežných ľuďom. A to je pre mňa veľmi, veľmi dôležité ako pre ľavičiara a pre celú ľavicu.
Kto to zaplatí? A tu je tá slávna téza pána Lipšica, vítam vás, pána Lipšica, ktorý hovorí, že to zaplatia bežní ľudia, daňoví poplatníci. My hovoríme, zaplatia to banky, lebo sme dali špeciálny bankový odvod. A teraz tu vytvára pán Lipšic ako alchýmiu, že však akonáhle už ten bankový odvod opustí banku a príde do štátneho rozpočtu, tak už to sú peniaze štátu a tým pádom sú to peniaze ľudí a tým pádom sú to peniaze daňových poplatníkov a tým pádom to zaplatia daňoví poplatníci. Takýto kolosálny nezmysel. Však ten daňový odvod je navyše, je navyše. To znamená, že bol špeciálne vybratý preto, aby sme mohli dať tie peniaze tým živnostníkom. A že sa to administruje cez štát, tak toto má byť argument, že to sú peniaze daňových poplatníkov? Nebláznite, nebláznite! To sú peniaze bánk, zaplatia to banky a taká má byť sociálna demokracia a taká je, že banky majú platiť tým slabším a nie tí slabší bankám. Tak to ma byť. Toto je ľavicové.
Potom hovorí, tuším pán Matovič to spomínal v tejto diskusii, že banky si to potom aj tak spätne vyberú od klientov, zvýšia poplatky. To je zaujímavý argument. To znamená, že nefunguje trhové prostredie? Nefunguje súťaž? To znamená, banky si môžu zdvíhať poplatky, lebo môžu robiť čo chcú s cenami svojimi, s poplatkami svojimi, lebo neni súťaž? Ak to tak je, páni kolegovia, tak opäť je tu len jedno riešenie, tie banky zbaviť takejto moci. Ak nemáme konkurenciu a banky si môžu zdvíhať poplatky, ako sa im chce, tak tu nemajú čo hľadať, lebo to nie je správne. Potom naozaj dajme tie banky pod väčšiu kontrolu štátu alebo vytvorme v tomto konkurenčnom prostredí naozajstné pravidlá, ktoré tie banky oslabia v tom, aby mohli zneužívať svoje postavenie a aby si mohli mirnix-dirnix zvyšovať svoje poplatky. No tak to by tu naozaj nemalo byť. Ale pokiaľ pripustíme, že nebudú zvyšovať poplatky, tak potom sa ich to naozaj dotkne a naozaj banky zaplatia, banky zaplatia to, čo sa napáchalo v kauze s Váhostavom. A to je veľmi dobré, to je veľmi dobré. Čiže platiť budú tí najsilnejší.
A nechcem to, aby to bolo chápané ako nejaký útok na banky, ale je pravdou, že v tejto kauze naozaj vyhrali banky a vyhrali tí najmocnejší, tí najbohatší vlastníci, akcionári, manažéri Váhostavu. A my to tu celé ideme zvrátiť, my to tu celé ideme zvrátiť. Oslabiť banky, oslabiť manažérov, dokonca budú trestne stíhaní, potrestať ich, oslabiť akcionárov. A ja hovorím, pokiaľ nájdeme nejakým ústavným spôsobom dohodu, aby sme zmenili ústavu a umožnili vstup štátu do takýchto firiem, vyvlastnenie podvodníkov, vyvlastnenie takýchto špekulantov, ja budem všetkými desiatimi za. Ak nájdeme legálny spôsob. Ale to musíte ísť do ústavy, musíte ísť do ústavy. Takže, páni kolegovia z pravice, pokiaľ by ste – (vyslovené s pobavením) ste sa oholili, pán Poliačik, ste ma až vyrušili tým, lebo som si vás všimol – pokiaľ nájdeme nejaký spôsob, tak budem, budem veľmi rád. A aj ako ľavičiar. A každý ľavičiar na Slovensku bude veľmi rád, keď nájdeme spôsob ako oslabiť moc oligarchov, moc veľkých firiem, korporácií, tých najbohatších, bánk a podobne. Ale to tu pravica nechce, ideologicky nechce.
A tu úplne najkrajšie predviedol pán Matovič včera, keď dal, už dneska asi okrídlenú hlášku, že: čo si to tu Blaha dovoľuje, že Blaha tu rozpráva, však on nikdy nezamestnal žiadneho človeka. To je niečo tak arogantné, čo pán Matovič povedal, že sa k tomu predsa len chvíľku vyjadrím. Neskutočná podnikateľská arogancia. Ako keby boli podnikatelia, ktorí zamestnávajú ľudí, nadľudia, a my, všetci ostatní, sme podľudia. Učitelia sú podľudia, učitelia nezamestnávajú ľudí. Lekári sú podľudia, nezamestnávajú ľudí. Stavbári, robotníci, predavačky, sestričky, všetci sú podľudia, lebo nezamestnávajú ľudí. A to hovorí líder Obyčajných ľudí. Povedzte mi, koľko obyčajných ľudí na Slovensku zamestnáva iných obyčajných ľudí. Obyčajní ľudia na Slovensku, 90 % nezamestnáva ľudí, pán Matovič. Nie je tu. A pán Matovič arogantne povie, že čo sa tu vy ozývate, keď ste nikdy nezamestnávali ľudí, a potom sa tu chváli tým, že on už v treťom ročníku na vysokej škole zamestnával 2-tisíc ľudí. Taká tá, a ja ako to, neni Matovič jediný, ja to počúvam často, takéto, takéto argumenty všelijakých tých zbohatlíkov a tých oligarchov, ktorí proste sa tu tvária a všelijakým médiám dávajú rozhovory, že však toľko daní platím, čo si to tu dovoľujú na mňa, ja tu zamestnávam toľko a toľko. Taká tá nadradenosť, tá podnikateľská. To je proste tá ideológia oligarchov. Čím viac ľudí zamestnávaš, tým viac si človek. Toto je ideológia Matoviča a ďalších pravicových ideológov. A to je niečo, z čoho mne osobne je naozaj zle.
Pretože na Slovensku je ďaleko viac a ďaleko viac si vážim slušných, pracovitých ľudí. Nemusia nikoho zamestnávať, nemusia. A ja tým nechcem nijakým spôsobom dehonestovať slušných podnikateľov, iba hovorím, že aj robotníci, aj učitelia, aj lekári, aj sestričky, aj pekári a môžem dlho, dlho menovať, 99 % na Slovensku ľudí možno nezamestnáva ľudí, ale zaslúžia si náš rešpekt a majú právo prehovoriť do verejnej diskusie tak isto, ako to právo mám aj ja, hoci som z vedeckého prostredia, vysokoškolský učiteľ. A nie, hanbím sa, nezamestnávam žiadnych ľudí, ako pán Matovič mi to musí odpustiť.
Ale naozaj to sú veci, ktoré, ktoré sú už za čiarou, pretože to je priam podnikateľský darwinizmus, že proste podnikatelia sú nadľudia, übermenschi, a my, všetci ostatní, máme poslúchať to, čo nám oni povedia. Plutokracia, toto by oni chceli. Vláda bohatých. Pripomínam pre pána Hlinu, chcel, aby som nepoužíval výrazy, ktorým by nemusel rozumieť. Plutokracia – vláda bohatých. Toto oni chcú? Že iba tí, ktorí zamestnávajú ľudí, iba tí bohatí, iba tí multimilionári, oligarchova, iba tí majú právo rozhodovať. A my, čo nezamestnávame, my máme proste len poslúchať. Diktatúra bohatých, to by tu chceli. Ale ja nie. A kým sociálna demokracia bude pri moci, takto to tu proste nebude. Bude tu vláda pre ľudí.
Už som tu spomínal, za pána Uhliarika v zdravotníctve to bola vláda pre Pentu, prostredníctvom Penty, ale za nás nie, za nás to bude vláda pre ľudí, prostredníctvom ľudí, ako to povedal Lincoln napokon.
Takže poviem už len posledné veci, lebo nechcem dlho. Koľko hovorím? Áno, už aj kolegovia mi hovoria, že, že by som nemal hovoriť dlhšie. Takže (reakcia z pléna)... Pán Lipšic, keby ste tu boli dlhšie, tak by ste ma počúvali, moje argumenty by ste počúvali. (Vyslovené s pobavením. Smiech v sále.) Keď ste došli nakoniec, tak už vám, žiaľ, žiaľ, môžem odporučiť len to, aby ste si ma potom pustili.
Takže a, pán Lipšic, škoda, že ste nepočuli to, čo som hovoril, kto za túto kauzu môže úplne od počiatku. Kto prijal zákon o reštrukturalizácii!? Kto ho predložil? Kto? (Reakcia z pléna.) Kto? Vy. Výborne. (Reakcia z pléna.) A poviete mi, že vy, dobre. To je to. Kto tu má maslo na hlave? Pravica: Lipšic, Žitňanská, Figeľ. Preto sme tu dnes, preto sme tu dnes. A keď sa tu aj kolegovia veľmi, veľmi domáhali nejakých reakcií, keď som povedal, že sme prišli ako záchrancovia, no je to tak. My ideme tých živnostníkov zachrániť. My im ideme dať cez banky také peniaze, aké si zaslúžia za svoju robotu. Ideme zmierňovať ich utrpenie a ďalšie utrpenie ľudí, ku ktorému by došli, keby tento zákon platil ďalej v tejto podobe, ako nastavila pravica. To je úlohou sociálnej demokracie, to je úlohou sociálnej demokracie a ja som hrdý na to, že sa ideme snažiť pomôcť týmto ľuďom. Vláda rieši túto problematiku, hľadá konkrétne riešenia, kým vy jediné, čo robíte, je, nadávate, vulgárne nás osočujete. Tu je ten krásny rozdiel.
My ponúkame riešenia pre tých slabších a vy ste vždy v minulosti kryli tých silnejších a dneska nám nadávate. Je to veľký paradox, je to veľký paradox. A ja chcem len povzbudiť svojich kolegov zo SMER-u – sociálnej demokracie, aby sme sa neznižovali na úroveň tuto kolegov. Nebudeme vulgárni, nebudeme pejoratívni, nebudeme vám nadávať, budeme možno expresívni, taká je parlamentná politika. Ale nikdy nebudeme hovoriť o kandelábroch, ako váš kolega, pán Poliačik (reakcia z pléna), ako váš kolega, pán Poliačik, pán Galko. Nebudeme nikdy hovoriť o zabíjaní a nebudeme tu viesť triedny boj proti obyčajným ľuďom. Myslím tým naozajstných obyčajných ľudí. Proti robotníkom, proti predavačkám, proti učiteľom, lekárom v mene nejakej ideológie oligarchov. To nikdy robiť nebudeme.
Ďakujem. (Potlesk.)