Ďakujem pekne. Nechcel by som dlho zdržovať vecami, ktoré ja považujem za viac-menej formálne, ja som skôr vždy bol na tú obsahovú diskusiu a otázka procedúr a toho, že kto kedy chodí na obed, kto chce v akom čase rokovať a podobne, neviem, to by sme si mali asi poriešiť možno osobne a nezaťažovať tým verejnosť.
Ale len vysvetlím naozaj svoj postoj a už som to naznačil. Moja životná filozofia naozaj je, že venujme sa veciam, na ktorých...
Ďakujem pekne. Nechcel by som dlho zdržovať vecami, ktoré ja považujem za viac-menej formálne, ja som skôr vždy bol na tú obsahovú diskusiu a otázka procedúr a toho, že kto kedy chodí na obed, kto chce v akom čase rokovať a podobne, neviem, to by sme si mali asi poriešiť možno osobne a nezaťažovať tým verejnosť.
Ale len vysvetlím naozaj svoj postoj a už som to naznačil. Moja životná filozofia naozaj je, že venujme sa veciam, na ktorých skutočne záleží, a práve preto aj tento výbor týmto spôsobom vediem. Nevenujeme sa tisíckam technických smerníc, kde neexistuje priestor pre politickú diskusiu, pretože je to čisto odborná vec, ale, samozrejme, pokiaľ kolegovia z opozície by mali záujem o ktorúkoľvek technickú smernicu, otvoriť ju, hneď na prvom rokovaní výboru som povedal, máte možnosť a nijakým spôsobom vám nebudem brániť.
Dokonca existuje v rokovacom poriadku také usmernenie, že musí byť tretina poslancov na to, aby bol zvolaný mimoriadny výbor, ale také niečo u nás v zásade neplatí. Stalo sa dokonca, myslím, pri pánovi Kollárovi osobitne, ktorý by asi nenazbieral tú tretinu, že chcel rokovať o nejakej téme finančnej, no sme rokovali o tej finančnej téme. Došiel minister Kažimír, došiel alebo štátny tajomník Hudák. Čiže to proste stačí povedať, tam sú tie neformálne väzby veľmi silné a ja by som nechcel brániť v diskusii o týchto témach úplne nejakým spôsobom a zaráža ma tá kritika, že sa kolegovia, ktorí rozprávajú na tom výbore naozaj 40 minút, každý, venujú tomu, že majú málo priestoru. No tak, nemal som niekedy pocit, stane sa situácia, ako bolo s eurokomisárom Šefčovičom, že proste po troch mesiacoch dohadovania termínu, ktorý mal nabitý, sme proste museli rokovať spôsobom, že nebolo dosť času, mali sme tú hodinku. A proste to sú veci, ktoré neovplyvnite.
Rovnako sa stáva situácia, že, áno, keď rokujeme cez obed, tak je nevyhnutné prerušiť rokovanie. Ale opäť, stala sa takáto situácia nedávno, pán minister Kažimír takto musel odísť, lebo už, resp. my sme už museli ísť na rokovanie pléna, no tak sme sa dohodli, že budeme v diskusii pokračovať o týždeň opäť v obednej pauze a mali kolegovia priestoru, koľko len chceli.
Čiže toto sú naozaj fauly zo strany pána Kollára, lebo takto to proste nie je. Je tu ten priestor. A to, že ja sa snažím ústretovo vyhovieť aj kolegom, aby som ich sem neťahal kvôli jednému technickému bodu, ak teda nie je niečo dôležité, to považovať za niečo zlé?
Tak pokiaľ je niečo dôležité, tak sme sa vždy stretli. Pokiaľ sú dôležité témy, ale keď má pocit pán Kollár, že potrebujeme sa zviditeľniť k nejakej téme, čo je prirodzená politická záležitosť, tak tie dve hodiny, myslím, že v tom výbore, z ktorých si on uchmatne 45 minút svojimi príhovormi, myslím si, že by malo byť dostatočné. Ale pokiaľ sa mu to zdá byť málo, ja opakujem, nemám problém s tým, každý deň vypisovať výbor, aby tam od ráno do večera bol, aj tak sedím od rána do večera na výbore a od rána do večera riešim európske záležitosti.
A mám pocit, že by bolo ďaleko produktívnejšie aj pre výbor, aj pre Slovensko a pre tento parlament, aby som ich riešil spôsobom, akým ich riešim, to znamená kontaktom s Európskou komisiou, kontaktmi s kolegami zo zahraničných a európskych výborov celej Európy a tam riešime tie dôležité veci. Riešime ich, samozrejme, na výboroch.
Len mám niekedy pocit, že, že niektorým kolegom z opozície uchádza podstata legislatívneho procesu Európskej únie. Ako národný parlament, resp. výbor, ktorý má tú právomoc z ústavy, nemôže legislatívne vstupovať do legislatívnych aktov, ako sa mu zachce. Tam sú naozaj, však Európska únia v rámci legislatívneho procesu funguje v podstate ako dvojkomorový parlament. To znamená, najskôr predkladá iniciatívu Európska komisia, tam asi nie je o čom, no ale potom na konci toho procesu to schvaľuje Rada Európskej únie, čiže to sú práve tie Rady, ktoré my konzultujeme s ministrami a robíme to pravidelne, a Európsky parlament. Národný parlament alebo výbor pre európske záležitosti nemá právo vstupovať do tohto procesu inak, ako námietkovo v subsidiarite a proporcionalite v začiatku legislatívneho procesu. Potom môže viesť viac-menej neformálny politický dialóg, čo veľmi robíme s Európskou komisiou. Áno, môže.
Pokiaľ sa nazbiera dosť národných parlamentov, môže dať žltú kartu, čo sa stalo dvakrát v histórii, to je naša šanca. Ale to musí byť zase, opakujem, argument, že toto by bolo lepšie riešené na národnej úrovni. Argument subsidiarity. Ale, preboha, nemôžete v situácii napríklad pri prokuratúre, taká sa nám stala situácia, tak v Lisabonskej zmluve je čierne na bielom napísané, že Európska prokuratúra má byť ustanovená, a potom sa niektorí kolegovia z opozície tvárili, že ale my to nechceme, lebo, a teraz mali ix politických dôvod, však v pohode, legitímne. Myslím, že pán kolega Fronc nechcel Európsku prokuratúru.
A ja som v tej chvíli hovoril, že nemôžeme argumentovať vecnými, obsahovými dôvodmi, prečo to nechceme. Pointa je, či to je, alebo nie je v súlade s princípom subsidiarity. No a proste keď raz je niečo napísané v Lisabonskej zmluve, tak to je s princípom subsidiarity, nie je to konfrontačné. To znamená, že tu musíme dodržiavať aspoň elementárne pravidlá, lebo inak tá diskusia nebude mať žiaden zmysel. A potom nám iba Komisia povie, čo aj, samozrejme, povedala, že tie argumenty národných parlamentov sú absolútne mimo misu, lebo tak to proste bolo. My musíme dodržiavať pravidlá a subsidiarita má svoj zmysel, aj keď sa často politicky zneužíva. Čiže ja budem naozaj vždy proti tomu, aby sme zneužívali princíp subsidiarity na politikárčenie.
Ale vrátim sa k tomu, ako funguje ten legislatívny proces. Európsky parlament. Čiže tam treba, samozrejme, veľmi aktívne spolupracovať s Európskym parlamentom, ja som mal párkrát, párkrát výmeny s kolegami poslancami Európskeho parlamentu, aby mohli častejšie chodiť na výbor. Opäť mali problémy s termínmi, lebo si oni plánujú spôsob, svoj pracovný harmonogram takým spôsobom, že im nevyhovovali tie termíny výborov. Nemám pocit, že by sa národný parlament mal prispôsobovať Európskemu parlamentu v tom, kedy zvolá výbor, ale, samozrejme, opakujem opäť, som ústretový, to znamená, dokonca som sa dohodol s kolegami z Európskeho parlamentu, že dám priestor poslancom EP, aby v periodickom, v nejakej perióde došli na výbor pre európske záležitosti jeden za SMER, druhý za opozíciu a prišli predstaviť iniciatívy, na ktorých im záleží. S touto tradíciou začneme asi o mesiac, príde pán poslanec Maňka a teraz myslím, že pani poslankyňa Záborská alebo pán poslanec Štefanec, teraz som si neni istý, a do budúcnosti toto chcem opakovať ďalej. Proste nech sme naozaj v kontakte s tými poslancami Európskeho parlamentu aj týmto formalizovaným spôsobom. Ale aj doteraz majú oni, samozrejme, právo a, žiaľ, nevyužívajú ho úplne dôsledne, právo chodiť na výbor, otvárať témy, pýtať sa, takisto ako každý z nás. To znamená, že ten vzťah s Európskym parlamentom je z tohto hľadiska nadštandardný a chcel by som to ďalej rozvíjať a budem robiť, samozrejme, aj, aj ústretové kroky v prospech poslancov Európskeho parlamentu, tak ako ich robíme v prospech opozície a potom, potom človek dostane kritiku od pána Kollára, že napriek tomu je to málo. No tak mám pocit niekedy, že za dobrotu na žobrotu. Lebo - už to naznačil kolega - nemám pocit, že by pán poslanec Kollár bol práve ten, ktorý by tam od rána do večera sedel alebo keby došiel na výbor, že by nezdúchol hneď, jak skončí finančná téma. No okamžite ide preč. A väčšinou si príde päť minút po tom, ako začne výbor. Ako aj to je spôsob, a potom dôjde a kritizuje, že teda rokujeme, rokujeme málo. No tak nech tam sedí aspoň v tom čase, keď rokujeme, keď hovorí, že rokujeme málo.
Ale nechcem sa venovať pánovi Kollárovi, ja mám pocit, že, že jeho kritika bola skôr politicky motivovaná, nechcem ísť určite do nejakej osobnej roviny. Opakujem len, radšej venujme vecnej a odbornej diskusii na výbore, a tu som, nechcem teraz dávať za príklad kolegov zo SMER-u, ktorí sa očividne venujú tým témam, ktoré, ktoré sú predmetom ich záujmu. No tak pán poslanec Kollár tu vyčíta poslancom SMER-u, že sú málo aktívni. Tak každý má svoju tému. Nikto z nás nie je chrobák Truhlík. No tak proste, keď sa venujeme predovšetkým finančným témam, máme pána poslanca Petráka, ktorý sa venuje finančným témam. Keď sa venujeme zahraničnej politike, máme pani poslankyňu Nachtmannovú, ktorá sa venuje zahraničnej politike. A takto by som mohol pokračovať. A tieto témy otvárame, lebo sú kľúčové. Sociálne témy - pani poslankyňa Vaľová. Takto to máme rozdelené. Fungujeme, normálna štandardná deľba práce, výdobytok civilizácie. Čo je na tom zlé? Ja sa, samozrejme, venujem alebo snažím vyjadriť za SMER v rámci výboru k viacerým témam, pretože tou problematikou žijem dennodenne. Ale to sú proste úplne normálne veci.
A opäť cítim takú tú drobnú aroganciu, že ako ja som ten najmúdrejší, tu niektorí páni opoziční poslanci majú ten pocit, ja som ten najmúdrejší, ja mám teraz tu právo mentorovať, kto sa ako vyjadruje. Ako načo toto je dobré? Sa tu hrať na to, že niekto je proste jediný odborne zdatný a ponižovať tých ostatných, lebo, lebo čo? Ako ubudne z toho človeka, keď prejaví úctu voči kolegom? Ja mám niekedy normálne zlý pocit z takýchto diskusií.
Pán poslanec Kollár očividne chce viesť tento typ diskusie a zažívame od neho potom na výbore také mentorovanie, ktoré mne naozaj nie je blízke. On potom začne, že kto z vás čítal túto správu, a teraz tak ten pyšný pohľad, že on si niečo prečítal. Dá sa aj tak. Dá sa aj tak, ja, ja by som tento druh arogancie nerád rozvíjal. (Reakcia z pléna.) Čiže... A správa navyše neexistovala, čo pán poslanec Viskupič správne povedal, ale ani som mu to nechcel pripomínať. Ja naozaj nechcem ponižovať ľudí. Proste načo? Načo? Nie každý má tú potrebu, skúsme fungovať ako normálni ľudia. Veď nemusíme spolu súhlasiť. Však predpokladám, že mnohí kolegovia z pravice asi majú problém s mojimi ľavicovými názormi a budem sa s nimi vytrvalo a vášnivo polemizovať a argumentovať, ale to neznamená, že ich mám teraz nenávidieť, že to má byť nejaký ľudský rozmer, nejaký konflikt. Politika je o tom, máme iné názory - demokracia. A teraz sa zhadzovať, ponižovať, nenávidieť, pretože máme iné názory? Mne to nie je vlastné. Mne to nie je vlastné a som ochotný, hovorím, k ústretovým krokom a k všetkým možným pozitívnym reakciám ku kolegom z opozície, nevidím problém v tom, že máme iné názory.
Takže z hľadiska kritiky pána poslanca Mikloška, inak veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi, ktorý veľmi zdôraznil, že za prvé, že veľmi dobre pracuje odbor pre európske záležitosti, ktorý nám vypracúva materiály, a samotný výbor, chcel by som aj ja z tejto pozície oceniť prácu našich pracovníkov, ktorí pracujú naozaj veľmi dobre. Nie je pravdou, ako naznačoval pán kolega Viskupič, že by napríklad materiál k TTIP včera vypracovalo ministerstvo hospodárstva. Tak to keby vypracovalo ministerstvo hospodárstva, tak tam nenájdete iný kritický statement, a bolo to veľmi kritické, pretože u nás ľudia veľmi kriticky rozmýšľajú o týchto témach. A práve v tých témach, kde, kde cítim, že by sme mohli niečím prispieť, tie otváram. Viete, áno, pánovi Kollárovi prekáža, že vládni poslanci nemajú záujem sabotovať vládne, vládne pozície, náhrady. Ale však to je logika politiky. To ako keby vyčítal parlamentu, že schvaľuje vládne návrhy zákonov. No tak, pochopiteľne, sme vo vláde, sme vládni poslanci, pokiaľ máme nejaký problém s niečím, tak si to vydiskutujeme ešte aj predtým neformálne, nebudeme teraz využívať výbor na to, aby sme teraz potápali našich ministrov. To ak toto očakáva pán Kollár, tak nikdy nesplním jeho očakávania, nepovažujem toto za zmysel práce výboru.
Ale sú veci, kde máme, kde je priestor pre diskusiu, pretože aj poslanci výboru vnímajú niektoré európske témy veľmi kontroverzne. To znamená napríklad TTIP. TTIP, spomínaná dohoda o partnerstve medzi USA a Európskou úniou. Počuli ste pána ministra Lajčáka, ktorý veľmi priamočiaro podporuje TTIP, ale zoberte si názory poslancov výboru, ktorí sú veľmi kritickí. To je to je krásna ukážka toho, ako sa v SMER-e aj vo vláde diskutuje. Ako je parlament, ako tu funguje deľba moci, ako vieme diskutovať o veciach, ktoré sú európske, a na tie sa má zmysel sústrediť. Čiže nemá zmysel podľa mňa otvárať tie témy, kde je buď všeobecný súhlas, alebo nemáme čím prispieť, ale otvárame tie témy, kde môže existovať nejaká nezhoda, a to si vydiskutujme, to je otázka TTIP. Otvorili sme s pánom ministrom Kažimírom napríklad otázku Grécka. Alebo vzťahu ku Grécku. Ja som mal iný názor ako pán minister Kažimír, a to je úplne prirodzené. To je deľba moci medzi parlamentom a vládou. Tam, kde sú trecie plochy, tie diskutujme a myslím si, že na toto ten výbor slúži.
No a potom, samozrejme, opozícia má takisto právo mať iný názor. A opakujem, keď pán poslanec Kollár chce, vždy zvoláme výbor, väčšinou sú to finančné témy, tak vždy nakluše buď minister Kažimír, alebo pán štátny tajomník Hudák, ktorý má na starosti európsku agendu na ministerstve financií. Opäť spochybňovať to, že dôjde štátny tajomník, ktorý má túto agendu na starosti, pokiaľ je minister povedzme na vláde alebo pokiaľ minister má nejaké povinnosti zahraničné, neviem, aký má toto zmysel?
Zoberte si pána premiéra, ktorý má asi najnabitejší kalendár a harmonogram, harmonogram v tejto republike, a on na výbor, no hádam až na jednu výnimku, kedy proste sa to nedalo, lebo bol, myslím, práceneschopný, chorý, tak vždy na ten výbor príde. Pán premiér Fico je vždy na výbore a vtedy, keď raz nedošiel, tak poslal pána ministra Lajčáka. Toto pán Kollár nezmieni. Že proste toto je ten vzťah, ktorý si ja predstavujem.
Ale to platí aj pre ďalšie ministerstvá. Ministri chodia. Naozaj v prípadoch, že vecná agenda súvisí s náplňou práce pána štátneho tajomníka, som ochotný tolerovať, že príde štátny tajomník. Ale nestalo sa, že by chodili generálni riaditelia, nechcem to podporovať a budem vždy veľmi silne dbať na to, aby ten vzťah medzi parlamentom a vládou bol na tej najvyššej možnej úrovni. Čiže takúto kritiku takisto odmietam.
Vrátim sa k tomu pánovi poslancovi Mikloškovi, ktorý hovoril, že neprechádzajú opozičné návrhy. Len včera prešiel pozmeňovák pána Viskupiča. Pán Viskupič je opozičný politik. Ja si pamätám nedávno, keď bola veľká téma Rusko a tam naozaj bolo veľké napätie, lebo boli iné názory na Rusko alebo na tému Ukrajiny, tak prišiel pán Frešo s návrhom uznesenia ohľadom Ruska, dobre, zmenili sme si ho tak, aby sme, aby to vyhovovalo názoru väčšiny, lebo o tom je demokracia, ale pracovali sme s tým, s tým uznesením. To znamená, my nikdy nezamietame len tak hlava-nehlava len preto, že to je opozičné. Pracujeme s tými návrhmi, mám pocit, že tá atmosféra je relatívne konštruktívna. A to, čo predviedol pán Kollár, mi preto príde ako faul, lebo nie je to tak. Na tom výbore naozaj fungujeme, povedal by som, napriek tomu tvorivému nepokoju, napriek tomu, že spolu nesúhlasíme, fungujeme v relatívne konštruktívnej atmosfére a ja som rád, že sa diskutuje. Ja som veľmi rád.
Ja by som naozaj nechcel, aby sme tie veci brali čisto formálne, aby sme tam len tak sedeli, vypočuli si, aby štátny tajomník došiel a niečo prečítal, vypočujeme si, ideme na ďalší bod, na ďalší bod, toto nemá zmysel. Otváram iba tie veci, kde naozaj má zmysel politická diskusia. A takáto je moja filozofia, pokiaľ má niekto inú filozofiu, keď raz bude predsedom výboru, odporúčam realizovať.
Pán Kollár spomínal aj iné výbory. A tu si treba tiež uvedomiť tú politickú logiku tohto celého procesu. On hovoril o Veľkej Británii. Veľká Británia je jedna neuveriteľne euroskeptická krajina. Neuveriteľne euroskeptická. To na každom COSAC-u, COSAC, aby som hovoril aj kolegom, ktorí nie sú na výbore, COSAC, to je medzinárodné fórum, ktoré združuje výbory pre európske záležitosti z každého národného parlamentu, ešte aj niektorých nielen členských, ale ja nečlenských štátov Európskej únie, tak na každom tom COSAC-u sa vždy postaví ten britský predseda a vždy veľmi tvrdo útočí na Európsku úniu, na Komisiu, na akýkoľvek, náznaky silnejšieho európskej integrácie. No a pochopiteľne, štrukturálne za prvé Británia je silná krajina, ktorá má staf(???) na každú tému desiatich ľudí a platia možno sto odborníkov na témy, kde my naozaj nemáme možnosti také kapacitné, no ale ona logicky otvára témy, kde je kritická čoskoro vo všetkom, lebo Británia proste stojí jednou nohou von z Európskej únie už niekoľko rokov. No a to je logika toho politického procesu. Pochopiteľne, že predstavitelia, predstavitelia Labour, keby boli vo vláde, tak by asi mali možno iný postoj a možno by nevyužívali tie nástroje tak silne. Pre Britániu je to silná politická agenda. Tým pádom mám pocit, že aj na Slovensku tým, že existuje konsenzus na tom, že Európska únia a jej podpora si zaslúži, zaslúži podporu aj z ľavice, aj z pravice, nemám pocit, že by sme tu žili nejakými silnými európskymi témami. Keď sme nimi žili, to boli prípady eurovalu, prípad Grécka, prípad Ruska, a tak sme na výbore sedeli a rokovali neustále. Ja si pamätám, keď som začínal ako predseda výboru, euroval, to sme tam boli neustále. To boli veľké, vášnivé diskusie. To sme tým žili vyslovene aj v pléne. Ale, preboha, keď je to naozaj smernica o mandarínkach, nemá zmysel tu teraz zaťažovať nielenže plénum, ale vôbec diskusiu, politickú diskusiu na pôde výboru.
Čiže opakujem, vždy sa budem zameriavať na tie veci, na ktorých záleží, a kde Slovensko môže nejakým spôsobom prehovoriť.
A súvisí to aj s tým, čo pán kolega Kollár povedal, že Británia má mnohokrát častejšie možnosť prehovoriť do týchto vecí, a takisto Nemecko, takisto Francúzsko, ako Slovensko, ale Slovensko si musí vedieť potom vybrať, kde sú tie témy, ktoré sú tie najdôležitejšie pre nás, pre náš životný záujem, a práve tie sa snažím vo výbore diskutovať. Ja si myslím, že to je napríklad TTIP, ale aj mnohé finančné témy, ktoré otvárame, vrátane únikového balíku momentálne a ďalšie alebo vrátane FTT, čiže daní z finančných transakcií, a tých tém je veľmi veľa, alebo vrátane zahraničnej politiky otázky mieru, otázky vzťahov s Ruskom a podobne.
Takže taká je moja filozofia, nechcel by som dlho hovoriť, už to teda, samozrejme, ukončím do tej dvanástej, aby sme to zbytočne nenaťahovali. Ja chcem vyzvať kolegov z opozície, s ktorými mám inak normálne úplne normálny vzťah, ale to je, to je čaro politiky, že korektný vzťah v súkromí, a mimo, mimo kamier je jedna vec a potom, keď sa človek postaví pred tie kamery, tak má potrebu útočiť na, na, ako to predviedol jeden kolega, možnože, možnože to asi patrí k politike, zvykám si, už za tri roky som si zvykol na všeličo.
Ale chcel by som napriek tomu, napriek tým útokom vyzvať kolegov z opozície, aby sme pokračovali v tej diskusii, aká, aká je na výbore, a pokiaľ majú záujem o nejakú tému, stačí mi prísť povedať, napísať mail, si pamätám spoluprácu s pánom poslancom Štefancom, ktorý bol podpredseda výboru, no hocikedy mal potrebu zvolať nejaký výbor k nejakej téme, nikdy som mu v tom nebránil, a nepotreboval tretinu poslancov. Akoby, keby som sa bol striktne držal rokovacieho poriadku, tak by som ho tam naháňal, či máš podpisy, či máš všetko, kľudne sa bavme o čomkoľvek, lebo však o tom je tá demokracia, že sa o tých veciach bavíme. Ale vyčítať nám, že potom schvaľujeme vládne pozície, keď sme vládni poslanci, to je, to už naozaj mimo.
Veľmi ma zaujalo, zaujala, keď som sa pred asi týždňom stretol s predsedom výboru Bundestagu, európskeho výboru, ktorý tu bol na návšteve Slovenska, ktorý mi potvrdil, že nie je dobré, aby sme boli zahltení technokratickou agendou, aby nám úradníci vnucovali témy. A toto je filozofia, ktorú chcem aj ja vyznávať. On to hovoril v súvislosti s CASAC-mi. Mne sa naozaj niekedy tí poslanci alebo delegácie stanú takými, by som povedal, nosičmi správ alebo poslami správ od vládnych úradníkov, zoberú papiere, prečítajú stanovisko krajiny a vybavené.
Pán poslanec Viskupič mi potvrdí, že my bojujeme za Slovensko alebo za témy naše na COSAC-och, a veľmi aktívne, a nikdy to neni čítanie nejakých pozícií, veľmi aktívne sa zapájame. A toto je dôležité, to pán, myslím, že pán Viskupič by mohol vysvetliť pánovi Lipšicovi, že to sa mýli, že to nie je dôležité, tie COSAC-y sú dôležité, tie medzinárodné fóra sú mimoriadne dôležité, možnože ďaleko dôležitejšie alebo ďaleko väčšie páky tam máme ako národný parlament, než formalizované žlté karty, ktoré reálne nemáme moc ako využiť, keďže vždy musíme nazbierať dosť národných parlamentov za krátku lehotu, čo je skoro nemožné a málokedy sa to podarí.
Čiže z tohto hľadiska si myslím, že práve fóra medzinárodné, ako je COSAC, majú zmysel a tam sme veľmi aktívni a to je veľmi dobré. No a na takýchto fórach by nemali technokrati, úradníci udávať tempo. Preto aj keď budeme my ako predsedajúca krajina, a pokiaľ by sa stalo náhodou, že by som mal k tomu čo povedať ešte aj v tom čase, to znamená v tom roku, keď budeme predsedať, tak by som chcel veľmi silne, aby sme sa venovali politickým témam, politickým, nie technokratickým, nie úradným témam, politickým témam, kde sa naozaj otvorene porozprávame o TTIP-e, kde sa porozprávame otvorene aj o otázkach migrácie možno, aj o otázkach sociálnej Európy, o tom, čo trápi občanov. Ako neriešme, naozaj, nejakú CCTB, nejakú finančnú vec, nejaké dane, ktoré proste sú tak technokratickou témou, ktorá zaujíma síce pána Kollára, on sa potom rád ako vyvyšuje, že ako on je ten najmúdrejší, ale v zásade bavme sa politicky, niečo, čo ľuďom môže niečo priniesť.
A toto je moja filozofia, tú budem ďalej, ďalej rozvíjať aj počas predsedníctva, ak budem mať na tú možnosť, alebo resp. budeme sa snažiť vplývať týmto smerom aj na prácu výboru.
No a posledná vec, výbor pre európske záležitosti je veľmi silný výbor, veľmi formálne silný výbor, jeden z najsilnejších v Európe, z toho hľadiska, aké má právomoci. My sme boli budovaní na škandinávskom modele, myslím, že podľa vzoru Dánska, kde zaväzujeme vládu a môžme dokonca meniť mandát premiérovi na Európsku radu, čo je veľmi silné. A na druhej strane je to, je to páka, ktorou môžme zastaviť nejaký prípadný exekutívny priestor, ale nie je to nevyhnutné zneužívať. A opakujem, tým, že vo výbore je väčšina poslancov vládnej strany, nie je našou ambíciou, aby sme teraz, aby sme teraz potápali pozície vlády. Čiže treba chápať aj tú formálnu ústavnú logiku, aj tú politickú logiku a mám pocit, že z toho vychádza to, čo na výbore vidíme, veľmi kvalitné diskusie, častokrát odborné, nie vždy konsenzuálne, ale o tom to má byť, bavíme sa vecne, odborne, argumentačne a polemizujeme, ale nakoniec poslanci SMER-u sa vedia zhodnúť s pozíciami vlády, ktoré si častokrát aj predrokujeme, a to je podľa mňa prístup, ktorý je oveľa, oveľa viac prospieva aj stabilite tejto krajine, stabilite tohto parlamentu a stabilite výboru pre európske záležitosti.
Páni kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť a teším sa na ďalšiu spoluprácu aj s kolegami zo SMER-u, ktorých prácu si veľmi vážim, aj s kolegami opozície, ktorých prácu si vážim takisto, a verím tomu, že jedného dňa sa nám podarí zhodnúť na tom, že si budeme vážiť vzájomnú prácu alebo prácu navzájom a že takéto niečo si vypočujem aj od kolegov z opozície, bolo by to určite prospešné pre politickú kultúru na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis