Videokanál poslanca

98.
Ďakujem. Ja by som rád pripomenul kolegom, že zajtra o 8.00 hod. ráno bude európsky výbor spolu s finančným výborom zasadať o otázke Grécka. Budeme hovoriť s ministrom Kažimírom. Poprosím vás o dochvíľnosť, presne o 8.00 hod. začíname v miestnosti č. 30.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte iba pripomenúť, že o dvanástej máme európsky výbor s tým, že vás poprosím o dochvíľnosť, páni kolegovia, príde premiér Fico, ale už o 12.30 musí cestovať do Bruselu na summit o migrácii. Čiže začneme presne o 12.00.
Ďakujem.

18.
Ďakujem pekne. Pán kolega, plne s vami súhlasím, že treba pomáhať utečencom, tým ľuďom, ktorí sú prenasledovaní, a tam sa zhodneme. Zhodneme sa aj s vládou, ktorá úplne jasne hovorí, že dobrovoľne musíme pomáhať, ale odmietame princíp povinných kvót, samozrejme, že utečencom pomáhať chceme. Zároveň sa s vami zhodneme aj v tom, že treba bojovať proti xenofóbii, islamofóbii a tak ďalej, čiže to sme úplne zajedno, proti rasizmu, fašizmu, tam nie je žiadna nezhoda.
A dokonca s vami plne súhlasím s vašou analýzou Eritrey, kde ste, citujem vás, hovorili veľmi správne, tí ľudia sú tam verbovaní a musia robiť za dva doláre denne dvanásť hodín denne nútené práce. Lenže toto sa nedeje iba vo vojenskom štáte Eritrea, to sa deje prakticky v každej africkej krajine, ale nie kvôli vojenským režimom, kvôli západným koncernom. Takisto za dva doláre denne dvanásť hodín denne sa robí v Hondurase v Strednej Amerike, kde to robia nadnárodné korporácie, západné nadnárodné korporácie.
Zoberte si, aká je situácia v Maquiladora, viete, o čom hovorím, čo sa deje v Hondurase, v Kostarike, aká je situácia v Sierra Leone, v Kongu, aká je situácia v Burundi, v Libérii, kde sú tie západné koncerny, ktoré takto otročia ľudí. To nie sú vojnové štáty, takže treba, samozrejme, upozorniť aj na tie vojny. A samozrejme, že máte pravdu, v Etiópii čínske koncerny, jasné, jasné.
Problém je to, čo pápež František nazval štrukturálne zvrhlý ekonomický systém. S tým ja mám problém. Teraz je úplne jedno, či sa bavíme konkrétne o západnej nadnárodnej korporácii, alebo čínskom koncerne. Bavíme sa o štrukturálne zvrhlom ekonomickom systéme, a ten, žiaľ, podporujú aj také inštitúcie, ako je Medzinárodný menový fond, Svetová banka, a podporujú to aj západné veľmoci. Iba si to pomenujme, Západ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za to, čo napáchal v Afrike, o to ide.

42.
Pán kolega, ja iba veľmi, veľmi vecne. Ako podľa mňa zbytočne tie osobné útoky tu predvádzate aj voči pánovi premiérovi, ktorý to myslí dobre s tým referendom. Hovorí ako o poslednej možnosti. A zneužívať to na to, aby ste si interpretovali tie veci, aby ste zase osobne útočili. Viete, ja keď som pred chvíľou vystupoval a hovoril som svoj osobný názor, hovoril som svoju interpretáciu udalostí, ja som do nikoho z vás neútočil. Ale vy útočíte do mňa, vy útočíte do pána premiéra Fica. Načo je to dobré práve v tejto téme, to by som sa chcel spýtať. Pretože môžeme mať iný názor na príčiny problému, môžeme mať iný názor na interpretáciu aj tých kvót, aj ďalších vecí, prečo tento problém migrácie vzniká, ale treba to rešpektovať. Môže to byť iný názor. Ja rešpektujem váš iný názor. Mali ste tak isto priestor na to, aby ste ho povedali. Ja som vám nekričal, aby ste skončili. Ale prečo tie osobné útoky, to mi povedzte! Potrebujeme to v tej politike? Musíte byť takýto osobný? Musíte byť takýto zlý?
Ďakujem.

38.
Ďakujem pekne za poznámky. Chcel by som len opäť zdôrazniť, že sme sa zhodli na texte vyhlásenia, čo je také spoločné minimum, a za to veľmi pekne ďakujem. Ale ako sme si aj povedali na tých stretnutiach a Juro Droba to vie, každý zo svojich vlastných dôvodov, hodnotových dôvodov, to znamená, máme niektoré interpretácie tejto situácie iné, a treba to zdôrazniť, to je úplne legitímne. Ako vytvárať tu umelú situáciu, že všetci máme ten istý názor na túto istú otázku, je nezmysel. Vieme sa zhodnúť na tom, na tej koncovke, že sme proti kvótam, že sme za solidaritu, že sme proti extrémizmu a tak ďalej, ale tie vlastné dôvody musíme povedať. Ľavicový dôvod, ľavicové príčiny a ľavica interpretuje tieto veci inak, a to som sa snažil zdôrazniť.
Ospravedlňujem sa, že som si ukradol pätnásť minút, z toho čo vy tu už rozprávate pravičiari, asi siedmi ste už hovorili pätnásť minút, tak ja ako ľavičiar som si dovolil pätnásť minút porozprávať. No fakt sa ospravedlňujem, pán Brocka, to je tragédia parlamentarizmu.
Takže nie je to ideologizácia, pán Lipšic. Je to proste úplne legitímna snaha interpretovať veci tak, ako to vníma ľavica na Slovensku, alebo ako to vnímajú ľavičiari.
Teraz k tomu Dublinu. Sám dobre viete, že tu je jedna norma, že to je norma, je tu rozdiel normy a faktu. Norma je, tak ako vravíte, áno, deportujú ich, keď ich nájdu, ale deje sa to. Deje sa to, to je fakticita. To znamená, prečo je Slovensko tranzitnou krajinou? Však teoreticky, keď sem všetci tí ľudia došli, tak mali tu zostať, neostali, lebo sa to deje, odchádzajú na ten Západ. Je to tak, fakt a norma tu v tomto smere narážajú na rozpor.
A potom, pán kolega Poliačik, iba vecne: Áno, rozširujeme uznesenie, ktoré bolo navrhnuté, o bod 2, hej.
A teraz k tomu pojmu progresívny ľavičiar. Pán kolega, to je normálny politologický terminus technicus, to neni názov strany, má sa tým na mysli, že som kultúrne liberálny, teda v otázkach kultúry a etiky som liberálny, to je to progresívne, tak sa to nazýva, označuje, je to zaužívané, a teraz keď budete ten pojem rozvádzať, že to je pokrok a budete tam hľadať nejaké špekulácie, takto to nefunguje, dobre? Je to terminus technicus a viete, keď budete po mne hulákať práve vy, ktorý tu naozaj mlátite poslancov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

18.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem predlžovať túto diskusiu, napokon veľa už bolo povedané za stranu SMER, a to hlavné pánom premiérom, pánom ministrom vnútra. Ja sám som sa vyjadroval aj s kolegami – či už v televízii, alebo aj v iných médiách, takže nechcem opakovať všetky tie argumenty a predlžovať diskusiu, čiže aj keď túto tému sledujem posledné mesiace veľmi intenzívne a mám na srdci toho veľa a by som aj chcel hovoriť možno nejakú hodinku aj dlhšie, ale je pravdou, že nerád by som tu zdržoval čas a opakoval argumenty, ktoré už aj do veľkej miery odzneli.
V tejto fáze chcem naozaj oceniť ten spoločný prístup, ktorý teda nebýva až takým zvykom v tomto parlamente, niečo, čo na Slovensku by mohlo vydláždiť novú cestu, akúsi snahu o kompromis alebo konsenzus v istých otázkach zahraničnej politiky, ktorá by sa mohla vrátiť na pôdu parlamentu. No a aby sme ten konsenzus, ktorý sme vyjadrili tým uznesením spoločným, aby sme mu dali ešte väčšiu váhu, tak by som chcel nadviazať na príspevky či už pána premiéra, alebo aj kolegov, ktoré odzneli v rozprave, a dovoľujem si doplniť navrhované uznesenie o bod 2 v znení:
"Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie stanovisko Slovenskej republiky k problematike migrácie zaradenej do programu Európskej rady, ktorá sa uskutoční v dňoch 25. a 26. júna 2015, ako je uvedené vo Vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia."
Čiže ide o schválenie záväzného mandátu pre predsedu vlády na rokovanie Európskej rady, to znamená proces, ktorý pravidelne robievame na európskom výbore, zaväzujeme vládu, zaväzujeme premiéra a týmto spôsobom by sme spoločné vyhlásenie celej Národnej rady chápali ako mandát pre premiéra na Európsku radu v otázke kvót.
Čiže toto je môj návrh, aby sme ešte posilnili váhu nášho spoločného vyhlásenia, ktoré má nielen ten politický rozmer, ktorý malo aj doteraz, ale tým pádom získa aj veľmi silný diplomatický rozmer z hľadiska vyjednávania pána premiéra na Európskej rade. Čiže toľko z tej technickej stránky, toľko je môj formálny návrh a ja už len veľmi stručne nadviažem na diskusiu, ktorá tu bola, ako som avizoval, nebudem hovoriť dlho, aby som nepredlžoval diskusiu, len niektoré veci by som naozaj chcel zdôrazniť.
Nemusím asi špeciálne zdôrazňovať to, že som progresívny ľavičiar, to znamená, že sa hlásim k hodnotám tolerancie, otvorenosti a hnusí sa mi rasizmus. Hnusí sa mi xenofóbia, hnusí sa mi fašizmus a veľmi ma mrzí aj to, čo sa udialo v sobotu, a to som rád, že sme sa zhodli opäť naprieč politickým spektrom, že neonacizmus, fašizmus a všetky formy zneužívania tejto háklivej témy na vytĺkanie politického kapitálu zo strany neonacistov, fašistov a extrémistov sú niečím odsúdeniahodným, a som rád, že sme to veľmi ostro odsúdili aj v uznesení Národnej rady. Mrzí ma aj to, že tam na tom pochode boli aj ľudia, ktorí sa nechali pomýliť a zneužiť fašistami na to, aby si fašisti robili svoju politiku na tejto téme, politiku násilia, netolerancie a extrémizmu, a aj preto som rád, že môžme vyjadriť náš postoj ako všetci a že tu nezaznievajú naozaj hlasy, ktoré by podporovali neonacistický pochod.
Na druhej strane bez ohľadu na to, ako veľmi si vážim iné kultúry, ako veľmi si vážim iné náboženstvá, ako veľmi si vážim iné etniká, ako veľmi si vážim a mám priateľov medzi Afričanmi, Ázijčanmi, Američanmi, bez ohľadu na toto všetko si myslím, že kvóty sú jeden bohapustý nezmysel. Ale toto vôbec na Slovensku nemôže stáť otázka, že si musíme vybrať jeden z dvoch extrémov. Na jednej strane máme extrém kvóty, radikálne riešenie, ktoré ide úplne proti vôli jednotlivých regiónov, od zeleného stola, administratívny extrémizmus. Na druhej strane máme pouličný extrémizmus, to znamená ľudí, ktorí nenávidia všetko, čo je iné ako oni, v zásade všetko, čo trošičku rozmýšľa, fašisti, neonacisti, ktorí by najradšej naozaj obesili nás tu všetkých, to je to naj asi humánnejšie, čo dokázalo z nich vyjsť, najradšej by zničili všetky iné kultúry, všetky iné rasy, všetko iné, to je niečo, čo treba veľmi, veľmi jasne pomenovať a bojovať proti tomu čo najtvrdšie.
Nemusíme si vyberať medzi týmito dvoma extrémami. Slovensko nechce kvóty, drvivá väčšina Slovenska nechce kvóty a zároveň nechce fašizmus a odmieta fašizmus. Toto nie sú naše voľby. Toto sú dva extrémy. A ak tu chce niekto teraz vytvárať ilúziu, že keď si proti kvótam, tak si ako fašisti, alebo keď nie si proti kvótam, tak zase patríš do druhého extrému, nemusíme si vyberať, nemusíme robiť túto voľbu.
Naša voľba je, že budeme na jednej strane sa snažiť na dobrovoľnom princípe pomáhať ľuďom, ktorí si zaslúžia pomoc, a preto sme vyjadrili aj v uznesení, ako veľmi nám je ľúto, aké utrpenie zažívajú migranti v Stredozemnom mori, všetci migranti, aj tí ilegálni, aj tí ekonomickí, ale vieme pomôcť na základe azylového práva iba tým, ktorí spĺňajú podmienky na azyl, a nechceme vstupovať do prirodzeného procesu, ktorý je nastavený. A ten prirodzený proces funguje tak, že tí ľudia dôjdu na hranicu Európskej únie do štátu, to znamená Grécko, Taliansko, Malta, ktorý je ako ich prvý na ich ceste, tam požiadajú o azyl, ak sa im to nepodarí požiadať v ich cieľových krajinách, to znamená vo Francúzsku, Nemecku, a keď ten azyl dostanú, tak veľmi často plynú práve do cieľových krajín, kde majú svoje komunity, náboženskú infraštruktúru alebo sociálnoekonomické podmienky také, aké si predstavujú. To je, takto to väčšinou funguje. Takto to väčšinou funguje a, žiaľ, častokrát to funguje aj s prispením rôznych zločineckých skupín, ktoré vlastne len obchodujú s ľuďmi.
Teraz tento proces je vlastne alebo tento problém, ktorý tu nastal, je vlastne horúcim zemiakom, ktorý si teraz prehadzujú tie krajiny vstupné, Taliansko, Grécko, Malta, s krajinami cieľovými, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko, tými najbohatšími štátmi. Tento problém, konkrétne problém Afričanov a Ázijčanov sa netýka, keby sme išli prirodzeným vývojom, Slovenska, pretože títo ľudia nechcú ísť na Slovensko. Nechcú ísť na Slovensko, nechcú ísť do Čiech, nechcú ísť do Poľska, do Maďarska, do Estónska, Litvy ani Lotyšska.
A teraz Európska komisia prišla s umelým návrhom, ktorý má týchto ľudí prerozdeliť akože spravodlivo medzi celú Európsku úniu. Tu je ten pes zakopaný. A teraz, keby to bola len formalita, že teraz zoberme 700 – 800 ľudí, ktorých nám pridelili na kvóty, dáme ich do našich azylových táborov a potom oni o dva dni aj tak odídu do Nemecka, kam vlastne reálne chcú ísť, keby to takto bolo, tak tu nie je takýto humbuk. Problém je, že Európska únia si chce postrážiť, aby tu tí ľudia ostali, aby ostali na Slovensku. Aby tu boli nútene internovaní. A tu začína byť problém. S týmto ja mám problém. Za prvé, je to proti ľudským právam, proti slobode a slobodnej vôli týchto ľudí, ktorí tu nechcú byť, oni tu majú byť nútene internovaní v mene humanizmu a solidarity. Fantastické! Toto je prvá vec, ktorú Európska komisia nijakým spôsobom nedomyslela.
Druhá vec, hovorí sa veľa o solidarite s utečencami, s migrantmi, s Afričanmi, a pritom sa zabúda na to, že my vlastne ideme solidarizovať systémom kvót s najväčšími a najbohatšími štátmi Európskej únie. S tými cieľovými štátmi. S Nemeckom, Francúzskom, lebo tam by skončili tí utečenci. Toto je zneužívanie témy, to je manipulácia, že z nás robia tých nesolidárnych. My chceme pomáhať utečencom, chceme pomáhať Afričanom, ale my v tejto fáze máme pomáhať Nemcom, Francúzom, Holanďanom, Belgičanom. Toto je veľká falošnosť, keď niekto z nás robí tých xenofóbov a zo seba robí chrumkavých humanistov, pritom títo chrumkavučkí humanisti v prvom rade nesú zodpovednosť za tie tragédie, ktoré sa mnohým týmto Afričanom dejú. Kto rozmlátil Líbyu? Kto rozmlátil Irak? Kto rozmlátil alebo pomáhal rozmlátiť Sýriu, kto rozmlátil Afganistan? Kto za tieto vlny migračné môže? Slovensko?
Nie. Spojené štáty americké a západné veľmoci, ktoré tieto vojny spískali. V prípade Iraku vojna, ktorá bola medzinárodným zločinom, porušením medzinárodného práva. V prípade Líbye sa odstránil absolútne nezmyselne síce diktátor, ktorý nám nemusel byť nijakým spôsobom sympatický, ale bol v stabilnej krajine, ktorá bola nárazníkovou zónou pred vlnami migrantov. Dneska nesú západné veľmoci následky svojich činov. V indickej filozofii sa tomu hovorí karma. A túto svoju karmu by radi prerozdelili spravodlivo medzi krajiny, ktoré tento problém nezapríčinili. To je prvá vec, s ktorou mám vážny problém.
Druhá vec, historická. Po stáročia kolonializmu alebo minimálne skoro dvoch stáročiach kolonializmu, otrokárstva, ktoré zneužívali mnohé západné veľmoci na to, aby vybudovali svoje národné bohatstvo, po tom, čo rumplovali Afriku, dneska je Afrika zúboženým kontinentom. Tí ľudia unikajú z tej krajiny nie preto, že by to robili z plezíru, alebo z tých krajín afrických, ale preto mnohokrát, že vidia ako jedinú šancu, ako prežiť. Samozrejme, sú tam špekulanti, sú tam podvodníci a je tam aj obchod s ľuďmi, ale mnohí ľudia veľmi reálne majú nulovú perspektívu v Afrike aj kvôli tomu, čo Západ narobil s Afrikou po stáročia. Vojny, krviprelievanie, hladomory, to tá história je jedna vec. Ale zoberte si, čo ešte dneska robia, a to už bolo spomínané, nadnárodné korporácie pochádzajúce zo Západu, keď ťažia rôzne nerastné bohatstvo v Afrike, keď napríklad ťažia koltan v Kongu, to je, to ani nie je naozaj vykorisťovanie, ten pojem by som ani nepoužíval, to je čisté otročenie. Však tých ľudí zabíjajú, znásilňujú, nechávajú ich spávať postojačky a podobne. O tom treba veľa čítať, o tom treba sa veľa dozvedieť, aby sme zistili, aká tam je falošnosť. Na jednej strane vám títo ľudia z týchto... (Výkriky z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán kolega, budete taký láskavý, prosím, tak ako naozaj..., toto už je tak flagrantný spôsob porušovania...

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Pán Brocka, ja sa s vami nebudem baviť týmto spôsobom, pretože... (Výkriky z pléna.) Pán Brocka... (Reakcia z pléna.) Dobre, budem svoje slovo sa snažiť dodržať, dokončím myšlienku, keď ma nebudete prerušovať, a poprosím vás, pán kolega, správajte sa ako slušný človek a nehučte po mne. Dobre, pán Brocka, máte svoj vek a správať sa takýmto spôsobom ako v škôlke, to je naozaj niečo neuveriteľné! (Reakcia z pléna.)
Áno, poúčam staršieho človeka, pretože sa správa ako dieťa. Nemáte po mne čo ziapať! Dobre.
Ďalšia vec. Dokončím túto myšlienku. To, čo robia nadnárodné korporácie v Kongu, je naozaj odsúdeniahodné a musíme si uvedomiť, že Západ nesie veľkú časť zodpovednosti za to, čo sa deje v Afrike.
A teraz na žiadosť pána Brocku, ktorý má určite dôležitejšie veci, čo má povedať, a budem veľmi strážiť jeho čas, poviem iba posledné slová.
Som veľmi rád, že táto deklarácia hovorí, že ideme po príčinách problémov. To znamená, že chceme pomáhať Afrike, chceme pomáhať, aby sme ju dostali z chudoby, aby sme tam už viac neviedli vojny. A naznačuje, že by sme mali bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, že by sme mali bojovať proti obchodovaniu so zbraňami, že by sme mali pomáhať Afrike sociálne a ekonomicky, že by sme mali sa snažiť Afriku integrovať aj do svetového obchodu, pretože ju vylučujeme tým, povedzme Európska únia, že vylučuje poľnohospodárske výrobky, v ktorých je Afrika najlepšia, z liberalizačných režimov, čiže je tam viacero štrukturálnych problémov, ktoré musíme vedieť riešiť.
Ja aj poviem na záver iba jednu vec a pomôžem si autorom, ktorý nie je z mojej tradície politického myslenia, ale z tradície, ktorú predstavuje kresťanská pravica, s pápežom Františkom, ktorý povedal v najnovšej encyklike, kde pramenia problémy, odkiaľ to celé ide. A použijem jeho slová, nebudem hovoriť žiadne slová z ľavicovej terminológie, jeho slová. Štrukturálne zvrhlý ekonomický systém, kde bohatí vykorisťujú chudobných. Tu je základný problém, o ktorom dneska hovoríme, a to nehovorím ja, to hovorí pápež František. Ak tento problém nevyriešime, budeme tu mať nové vlny utečencov, nové vlny imigrantov a Európa bude utopená týmito vlnami. Môžeme riešiť následky donekonečna. Ale kým nevyriešime príčiny, nevyriešili sme nič.
Toľko som chcel povedať, ďakujem za pozornosť aj pánovi Brockovi. Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja iba vecne k tomu zovšeobecňovaniu ohľadom toho prísneho azylu. Lebo tam to trošku, chýba tomu logika, ale naozaj budem veľmi vecný.
Na jednej strane hovoríte, že Slovensko je iba tranzitnou krajinou. To znamená, že tí azylanti, ktorí by dostali teoreticky azyl tu, aj tak chcú ísť niekam inam. Tak mi vysvetlite dôvod, prečo by Slovensko malo mať potrebu tým ľuďom nedávať azyl, keď aj tak vie, že títo ľudia sa poberú do Nemecka, do Francúzska? Čiže tam vám chýba tá logika. Buď je pravda jedna vec, že nechránime seba tým, že im nedávame azyl, ale Európsku úniu, to je prvá možnosť, alebo druhá možnosť, čo by bolo vlastne vo vzťahu k Európskej únii mimoriadne solidárne, alebo je tam možnosť tá, a to je naozaj reálny fakt, že mnohí tí ľudia sem chodia, ani nechcú požiadať o azyl tu, ale chcú oňho požiadať ďalej, čo najďalej na Západ, aby tam potom ďalej mohli legálne žiť.
Lebo vy ste obišli jednu základnú vec. On keď ten azyl dostane tu na Slovensku, on síce potom pôjde do toho Nemecka a Francúzska, ale oni ho tam môžu kedykoľvek nájsť a deportovať zase na Slovensku. Toto nie je taká, že voľná, si môže voľne behať po Európe. Tu je ten problém s tými kvótami. Keby bol ten problém s kvótami taký, že nám sem dajú do azylových táborov 700 ľudí a tí ľudia sa za dva dni poberú preč do Nemecka, do Holandska, tak s tým, preboha, nikto nemá problém. Toto nie je problém kvót. Problém s kvótami je ten, že tí ľudia tu budú nútene internovaní. O to sa chce Komisia postarať, že tu budú musieť byť alebo žiť nelegálne vo Francúzsku, v Holandsku a kedykoľvek byť deportovaní.
Toto je ten zásadný problém, kde ideme proti slobodnej vôli týchto ľudí a tvárime sa, že sme solidárni s nimi, s tými utečencami. Toto je práve právny problém, prečo odmietam veľmi silne kvóty.
A posledná vec. Súhlasím, na Slovensku treba viac tolerancie. Ale zhodnime sa na tom, že to, čo budovali v Holandsku 200 rokov, to, čo budovali v Rakúsku 20 rokov, tú multikulturálnu, otvorenú, tolerantnú spoločnosť, to tu nevybudujete za dva týždne. A keď to niekto robí, tak aby kontraproduktívne nalieval viac síl neonacistom - a to sme videli v sobotu, žiaľ.

Ďakujem pekne. Pán minister, nadviažem na toho gréckeho komisára, ktorý hovoril o dobrom začiatku, vlastnou osobnou skúsenosťou. Ja som bol asi pred dvoma týždňami v holandskom parlamente a rokovali sme najmä o kvótach, najmä o migrácii. A za prvé, keď poviete, že celá slovenská politická scéna sa zhodla na tejto otázke, tak to má mimoriadnu silu. To si naozaj asi všetci vieme, a preto je veľmi dobré, že to uznesenie ide konsenzuálne a celá politická scéna sa na tom dokáže zhodnúť. Na druhej strane len doplním, veľmi zle pôsobí, naopak, ten pochod neonacistov, ktorý tu bol, ktorý nám mimoriadne škodí, robí hanbu Slovenskej republike. Čiže každý, kto tam bol, by si mal uvedomiť, že škodí Slovensku. A, naopak, toto je cesta, ako môžem pomáhať Slovensku.
No ale, viete, v tom holandskom parlamente, aby som len demonštroval tú atmosféru, začal som tým Gréckom. Tak tam tá moja holandská kolegyňa, nebudem hovoriť meno, povedala, že, hm, aj oni sú proti kvótam, lebo riešia iba azylantov a nie ekonomických migrantov. A oni by radi chceli čo najviac ešte aj ekonomických migrantov. Úplne obrátená filozofia. Oni si myslia, že sem nasťahujú miliardu Afričanov a tým vyriešia problém Afriky. A toto som počul od úplne zmysluplnej relevantnej politickej strany v Holandsku. Takto tam je vedená tá diskusia. Úplne inak ako tu.
Čiže sme mali úplne iné kultúrne stereotypy. Inak je pravdou, že Holandsko tam, kde máte 1 000 euro ako základnú sociálnu dávku pre každého, tak pokiaľ majú dosť peňazí na to, aby riešili problémy Afriky celé, tak nech sa im tam nasťahuje aj miliarda Afričanov, ja teraz nebudem im nejakým spôsobom oponovať. Len si myslím, že by nemali nanucovať tento druh diskurzu aj do Slovenska, kde všetci dobre vieme realisticky, a teraz naozaj všetci, aj ja osobitne patrím k tomu, čo sa politologicky nazýva progresívna ľavica, je mi veľmi ľúto tých ľudí, všetci sme solidárni s tými ľuďmi, ale, preboha, nemôžete vyriešiť problém Afriky tým, že ju sem presťahujete! Čo tak tie peniaze investovať do Afriky a konečne pomôcť Afrike, konečne riešiť príčiny a nielen následky? A to je práve to, na čo zabúdajú niektorí kolegovia na Západe. Čiže, len mimochodom, v Holandsku má momentálne protiimigračná strana cez 20 %. Aj to sú dôsledky, žiaľ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja budem reagovať iba na tú jednu poznámku, lebo inak sa viac-menej zhodneme, však boli sme na tých spoločných rokovaniach o uznesení.
Keď hovoríte, a úplne správne, Západ to do veľkej miery, to, ako dneska sa Afrika má, spôsobil. Do veľkej miery je zodpovedný Západ. Len potom ste dodali, áno, aj my nesieme zodpovednosť.
Viete, v tejto chvíli ako dá sa, samozrejme, hovoriť o tom, že Slovensko je nejakou súčasťou Západu tým, že je súčasťou Európskej únie. Ale hovoriť, že my nesieme zodpovednosť za to, ako sa ubližovalo Afrike po stáročia, to pravda proste nie je.
Zoberte si rok 1914, je krásna mapka, chodí to aj po internete, kde sa ukazuje, ako bola rozdelená Afrika, keď boli kolónie, keď bol západný imperializmus úplne v tej najväčšej sláve. Tak ako tam to máte, tie machuľky, Francúzsko, Británia, Holandsko, Taliansko, Belgicko. Nie Slovensko. To znamená, Afrika bola durch celá rozdelená medzi západné veľmoci. Toto máme na mysli, keď hovoríme o tom, že Západ v tomto zmysle slova je zodpovedný za utrpenie Afriky.
To isté, keď povieme vojny. No, ako Bushova vojna v Iraku bola vojna nás, čo sme, chceli sme tú vojnu? Ja teda určite nie. Ja som protestoval proti tej vojne, nehovoriac o Líbyi. To bola akcia, kde Slovensko proste nemalo, nie je vinné za to, ako sa rozmlátila Líbya a že sa vôbec nemyslelo na to, čo bude s tou krajinou potom, ako ju rozmlátime a vrhneme diktátora.
Čiže toto sú veci, za ktoré môže Západ, v tom zmysle slova západné veľmoci.
A to isté aj s tými západnými korporáciami, koncernami. Je nejaká nadnárodná korporácia, ktorá by sídlila na Slovensku alebo ktorá by tu mala nejaké korene, ktorá by vykorisťovala a otročila Afriku? No nemám ten pocit. Slovensko nie je zodpovedné. Slovensko nie je západná veľmoc. Slovensko neubližovalo Afrike.
Ale, áno, chceme pomáhať Afrike, s tým súhlasím, len určite nie takým spôsobom, že nám nanútia západné veľmoci kvóty, čím si riešia problém, ktorý si spôsobili samiy A tu je ten pes zakopaný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mikloško, takisto by som rád ocenil, že ste nadviazal na tú myšlienku o tom odpustení dlhu, čo je mimochodom dlhodobá myšlienka aj Európskeho sociálneho fóra. A teda za seba hovorím, že aj ľavice, ľavice v celom svete. Čiže som rád, že sa na tomto zhodneme.
Skôr kritickejšie by som vnímal vašu, vašu poznámku, že reagujeme neskoro. Sám dobre viete, lebo ste členom európskeho výboru ako náhradník, že európsky výbor za posledné mesiace hádam nerokoval o ničom inom tak intenzívne, ako o probléme migrácií. Dokonca v tom apríli, kedy bol pán premiér na Rade, kde prijali ten princíp dobrovoľnosti, tak na našom výbore bola búrlivá diskusia, dali sme mandát pánovi premiérovi. Potom, keď nastalo to, čo nastať nemalo, že Komisia ignorovala ten mandát Rady a prišla s návrhom povinných kvót, tak sme opäť viackrát rokovali s pánom ministrom vnútra, s pánom ministrom zahraničných vecí, s pánom premiérom. Čiže hovoriť, že to ignorujeme, je naozaj mimo, mimo akejkoľvek reality.
Čo je dôvod, že na to reagujeme v pléne, je práve ten, že Európska komisia obišla Európsku radu a prišla s princípom, kde chce nanútiť kvóty členským štátom aj proti Európskej rade. A tu naozaj viním západné veľmoci z toho, že sa snažia riešiť vlastný problém, ktorý majú. Lebo tu nejde o utečencov. Utečencom všetci idú a chcú pomáhať. Tu je problém so západnými veľmocami, hlavne s tými najbohatšími krajinami, ktoré sú cieľovými krajinami, kam títo migranti prúdia, a oni si chcú vyriešiť tento vlastný problém.
Čiže, viete, na jednej strane tu máme deklarovaný humanizmus, ale na druhej strane nepomáhame utečencom, ale pomáhame tým najbohatším veľmociam. Na jednej strane sa deklaruje obrovská solidarita s utečencami, ale pomáhame paradoxne tým najbohatším a tým najväčším, najsilnejším. Na jednej strane hovoríme o tom, že poďme pomáhať utečencom, ale úplne zabúdame na to, že v Afrike ďalej zostávajú a hladujú ľudia, ktorí nemajú dosť peňazí na to, aby zaplatili prevádzačom. Čiže toto sú naozaj polovičné a falošnosolidárne riešenia.
Ďakujem.