Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, rád by som predložil v prvom rade uznesenie. Bol by som bol rád, keby sme ho prijali na konci rozpravy pri hlasovaní, pretože si myslím, že by malo byť k tejto informácii niečo prijaté. A aj včera som pánovi kolegovi Viskupičovi povedal, že na druhej strane si myslím, že už by sme nemali substantívne pridávať nejaké veľké vyhlásenia, veľké deklarácie práve z toho dôvodu, že bolo historické, že táto Národná rada sa dokázala zhodnúť pred niekoľkými mesiacmi na vyhlásení, keď sme spoločne sa prihlásili k solidarite, ale zároveň odmietli povinné kvóty a nemali by sme tento akt devalvovať ďalšími novými a novými politickými vyhláseniami. Čiže na konci svojho príhovoru poviem a navrhnem uznesenie, ale predtým mi takisto dovoľte veľmi stručne sa vyjadriť k tejto téme. A pokúsim sa o to veľmi mierne, pretože priznám sa, že za ten čas, kým trvá táto migračná kríza a kým trvali predtým krízy, či už v Rusku, na Ukrajine a tak ďalej, tak sa vo mne aj hromadilo trošku hnevu na istý druh pokrytectva, ktorý si čoraz viac všímam u západných lídrov, no napriek tomu dneska ráno som si prečítal na internete, že Európska komisia chce stiahnuť návrh na tie povinné kvóty, čo ma trošku obmäkčilo. A pokúsim sa byť dneska o to priateľskejší a korektnejší voči našim európskym partnerom a pevne verím, že sa mi to podarí, väčšinou mi to nevyjde.
Čiže prvá vec.
Kto je tu humanista? To je základná otázka, ktorá tu dneska na západnom diskurze akýmsi spôsobom je nastolená. A trošku ma mrzí, že každý, kto odmieta povinné kvóty, je, aspoň keď máte skúsenosť so západnými médiami a západnými politikmi, považovaný pomaly za xenofóba, za rasistu. A takýmto urážlivým spôsobom sa pozerajú na strednú Európu, najmä na Česko, Slovensko, Maďarsko, ale aj Poľsko, Rumunsko a tak ďalej. Urážajú nás tým, že sme xenofóbni a že sme nesolidárni a že nie sme humanisti. Uráža to preto, pretože Slovensko takéto nie je, a včera to veľmi dobre povedal pán minister vnútra, pozrite sa okolo seba, žijú tu Vietnamci, žijú tu Číňania, žijú tu rôzne národnosti, žijeme v spolužití bez problémov. A ja s tým naozaj osobne nemám vôbec žiaden problém. A dokonca by som nešiel ani tak ďaleko ako ani niektorí kolegovia z konzervatívnych strán, keď tu hovoria o tom, že Európa sa stane islamskou.
Má aj, myslím, pán kolega Kuffa pravdu tu, hystériu treba robiť, lebo že tu hrozí nejaká islamizácia. Dneska v Európskej únii žije 6 % moslimov. Pri tých najdivokejších odhadoch, ktoré predpokladajú, že sa bude teraz moslimská populácia ďaleko viac reprodukovať ako tá, povedzme, nazvem to, kresťanská, alebo humanistická, proste európska, pôvodná, tak by malo byť v roku 2050, ak si dobre pamätám štatistiky, tých moslimov 9 alebo 10 %. Toľko je na Slovensku, mimochodom, maďarských spoluobčanov. A nemám pocit, že by tu hrozila maďarizácia. Čiže zase nerobme hystériu, nepreháňajme a snažme sa skôr vnímať tento problém ako nie stred kultúr a náboženstiev, nešírme náboženskú nenávisť, xenofóbne nálady, ako sa o to snažia niektoré nacistické kreatúry v uliciach. To je naozaj cesta, ktorá nikam nevedie.
Ale napriek tomu musíme jasne povedať, že to, čo robí niektorá časť západnej inteligencie, západní lídri, je jednoducho nesprávne. Tie povinné kvóty nič neriešia a nerobia z nás humanistov, práve, naopak, úplne na rovinu si povedzme, že najhumánnejšie riešenie, ktoré v tomto prípade možno nastaviť, je to, že tých utečencov jednoducho necháme ísť do Nemecka. To je teraz jediné humánne riešenie, jediné čisté riešenie, pretože keď sme humanisti, tak nám záleží na utečencoch. Čo chcú tí utečenci? Chcú ísť do Nemecka, do Holandska, do Švédska. A veľkí humanisti z Nemecka, Holandska, Švédska hovoria, no, počkajte, týchto utečencov treba internovať vo východnej Európe, je to z nich časť, ktorú vyberieme, časť z nich integrujeme povinne vo východnej Európe, zavrieme ich do táborov a tam ich skoncentrujeme. Toto je riešenie veľkých humanistov, tých slabučkých, chrumkavučkých humanistov zo západnej Európy. Tu je to pokrytectvo. No tak pokiaľ sú naozaj humanisti, tak by mali dbať na záujmy a želania utečencov, ktorých chcú chrániť. Takže bez kľučkovania, bez rôznych pokryteckých, účelových, manipulačných hier západná Európa by bola najhumánnejšia vtedy, pokiaľ by naozaj, keď už zavolala celú tú vlnu utečencov zo Sýrie, privítala všetkých, ktorí tam chcú ísť. To je humánne riešenie. A to je aj východisková poloha, pretože keby sme to nehnali tak spontánne na to, čo chcú títo utečenci, no tak by tam proste skončili. Všetci to dobre vieme. Všetci vieme, že spontánne, prirodzené riešenie v tom zmysle, že by vychádzalo z toho, ako sa tie veci dejú, bez regulácie, bez toho, že by sme zasahovali, by skončilo tak, že by tí ľudia skončili všetci v Nemecku, v Holandsku, vo Švédsku a v tých krajinách, vo Francúzsku, v Británii. No teraz nastupuje humánny západ, ktorý nám hovorí, aby sme my boli humanisti, tak si musíme časť z tohto sociálneho, ekonomického bremena zobrať. Okej, ale netvárme sa, že to je humánne voči utečencom, ani že to je solidárne s utečencami. Je to v protiklade k ich záujmom. Je to v protiklade k tomu, čo oni chcú. Čiže ak tu je niekto humanista, tak určite nie sú to kolegovia na západe. To, čo robia utečencom, nie je humánne a nie je solidárne.
A, viete, potom sa povie, no a však Nemci utečencov berú státisíce a vy ich nechcete zobrať niekoľko stoviek. To je argument, ktorý často zaznieva. Ale tu ako keby sa vychádzalo z predpokladu, že Nemci, Švédi, Francúzi, Briti proaktívne zvážajú tých ľudí zo Sýrie a dobre, že nechodia do Konga, že nechodia po celom svete s lietadlami na nakladanie utečencov. Ale tak to nie je, to nie je nejaká proaktívna ľudskosť. To je proste ich objektívny problém, ktorý majú. Tí ľudia tam idú a o niekoľko týždňov tam budú. To nie tak, že oni riešia teraz to, že sú strašní humanisti. Chcú od nás to isté. Oni riešia to, že majú problém, že tí ľudia chápu tieto krajiny ako cieľové. A tým pádom tam idú. A oni sa ich potrebujú zbaviť. Časti z nich sa potrebujú zbaviť oni, veľkí humanisti. A chcú sa ich zbaviť tým spôsobom, že ich pošlú do východnej Európy, aby sme ich zavreli do tých táborov, lebo inak ich tu neudržíte. Preto ja rozumiem tomu, že treba pomáhať utečencom a treba sa baviť o tom, ako im pomôcť, ale nenaskočme na hru západnej propagandy. Toto nie je o humanizme. Oni nie sú humanisti. Zabudnite na to. Oni sú tí, ktorí sa tých utečencov chcú zbaviť.
Navyše, títo veľkí humanisti, sladučkí, navoňaní, chrumkavučkí, ktorí nám rozprávajú stále o ľudských právach, stále o demokracii, stále o slobode, práve to sú oni, ktorí rozmlátili krajiny, z ktorých títo utečenci pochádzajú, rozmlátili Líbyu, rozmlátili Sýriu, rozmlátili Irak. V Iraku sa to celé začalo. Už si možno ani nespomínate na kolegov, ja nechcem ukazovať prstom na nich, ktorí hlasovali za to, aby aj slovenskí vojaci boli medzi americkými vojakmi, ktorí ničili Irak vo vojne, ktorá bola proti medzinárodnému právu, čiže ktorá bola zločinecká. Tým, že sa destabilizoval Irak, prelialo sa to úplne prirodzene do Sýrie, susednej krajiny, kde skončilo veľmi veľa práve islamských náboženských fundamentalistov z Iraku. Destabilizovalo to Sýriu, časom to išlo do Líbye, tam sa to celé začalo. Útok na tieto krajiny splodilo to, čím dneska žijeme.
A, viete, tu je taký ten krásny príklad, že keď sa niekto topí v rieke, tak mu pomôžeme a nepýtame sa na príčiny toho. To je, áno, pravda, ale predsa len by sme si mohli priblížiť komplexnejší obrázok toho topenia v rieke. Ono to je tak, že ten človek sa topí v rieke preto, lebo okolo išiel nejaký americký tanker, ktorý mu rozbil loď, a preto vypadol ten človek do tej vody. A teraz títo západní politici hovoria: „No však mu pomôžte, preboha, však on sa topí, nepýtajte sa na tie príčiny.“ Ale to je nezmyselné. My sa musíme pýtať na príčiny. Musíme ukázať na tú vojnovú loď, ktorá spôsobila túto tragédiu, a, áno, popritom pomáhať. Ale nezabúdajme na príčiny. To zabúdanie by bolo to najhoršie, čo môžeme spraviť. Za všetky tie vojny, ktoré destabilizovali Blízky východ, môžu západné veľmoci. Opakujem, za všetky tieto vojny môžu západné veľmoci.
Ja mám veľké obavy z takých rečí, ako tu niektorí kolegovia hovoria, že: „Však tam už nasaďme zase tie západné tanky a západné stíhačky, nech to tam celé zase rozbombardujú.“ Fakt si myslíte, že to je riešenie? Toto nie je riešenie. Áno, hovorme o tom, že musíme pomôcť miestnym lokálnym silám, ktoré tam môžu priniesť stabilitu, áno, aj režimy, s ktorými sme možno nesúhlasili hodnotovo, dokázali tam tú stabilitu v minulosti priniesť. A, žiaľ, západné veľmoci tieto režimy jeden po druhom odstránili dosť surovým a nepekným spôsobom. Keď ste videli fotky Kaddáfího, alebo keď ste videli popravu Husajna, ale keď ste videli všetky tie zverstvá, ktoré sa robili v mene západných chrumkavučkých, sladučkých rečí o ľudských právach, tak asi viete, o čom hovorím. Tie krajiny fungovali, boli stabilné. Nemuselo sa nám páčiť, že tam boli diktátori, sekulárni diktátori, ktorí často robili strašné veci svojim oponentom, mimochodom, tým oponentom, ktorí dneska tvoria jadro Islamského štátu. To je ďalšia vec, ktorá sa zabúda pripomenúť, diktátori v Líbyi, v Iraku, v Sýrii prenasledovali politickú opozíciu, ale tú tvorili predovšetkým náboženskí fundamentalisti, islamisti, práve tí, ktorých sa dneska bojíme. Čiže to je ten západný druh diskurzu, to je to pokrytectvo, ktoré ja odmietam bez ohľadu na to, že si vážim v mnohých veciach európskych partnerov.
A to treba opäť zdôrazniť, vraciam sa k tomu pôvodnému motívu, budem krotký, 99 % návrhov, s ktorými prišla Európska komisia, Slovensko schvaľuje. Sú dobré tie nápady, myslím, teraz riešenie migračnej krízy. Naozaj hovoria o veciach, ktoré sme navrhovali pôvodne aj my. Hovoria o tej väčšej ochrane hraníc, hovoria o tom, spravme fond pre Afriku, konečne pomáhajme tam, kde treba pomáhať, riešme tie príčiny, riešme chudobu, riešme vojny, riešme práve to, čo plodí príčiny migrácie. Teraz to Európska komisia konečne chce robiť.
Jediná vec z toho celého balíka, s ktorou Slovensko nesúhlasí, inak ho celý víta, sú práve povinné kvóty. Ale to je logické. A zabudnime teraz naozaj na chvíľočku na tie veľké krásne rečičky o ľudských právach, slobode, demokracii, humanizme a tak ďalej, pretože o tomto nie je politika naozaj, medzinárodná politika. Medzinárodná politika je o národných alebo štátnych záujmoch. Každá veľmoc má svoje záujmy a aby to tak nevyzeralo, tak surovo, tak reálpoliticky, tak cynicky, tak, samozrejme, svoje záujmy zabalí do krásneho balíka a zaviaže ružovou mašličkou a povie: „Nám predsa nejde o to, aby sme zvyšovali svoju moc. Nám ide o slobodu a demokraciu, na Ukrajine napríklad.“ Tak sa to krásne zaobalí a potom to vyzerá dobre. A ten istý prípad je aj dneska pri migračnej kríze. Záujem Nemecka, Francúzska, Británie, veľkých štátov, veľkých veľmocí, cieľových krajín, kam plynú migranti, aký je, čo myslíte, aký je? Je to zbavenie sa bremena, prerozdelenie bremena, aby nemuseli zobrať všetkých utečencov oni, ale aby to mohli prerozdeliť pekne do Estónska, do Lotyšska, kam naozaj ani jeden Sýrčan ísť nechce, ktorý sa vám bude hádzať o koľajnice, ako sa hádzali aj v Maďarsku. Nechcú tam ísť. A teraz tieto umelé riešenia sa vytvoria preto, aby sme hájili záujmy veľmocí. Takto naozaj ide o záujem veľmocí. Ale my, ktorí máme iné záujmy, náš záujem, kde by na Slovensko alebo v krajinách strednej Európy jediný ten utečenec nedošiel spontánne, možnože by došli dvadsiati utečenci, jediný by sem nešiel, išli by utečenci tadiaľto iba cez ako tranzit a skončili by v tom Nemecku, máme záujem, aby sa nerozhodovalo o nás bez nás, aby neboli tie povinné kvóty. A vyjadrili to kedysi ešte americké kolónie počas americkej revolúcie. No tak nezdaňujme bez reprezentácie, inými slovami neprerozdeľujte bremeno bez toho, aby sme nemohli k tomu niečo povedať. To je taká základná idea. Chráňme si v tomto našu suverenitu, tiež nielen preto, že sme nejakí ješitní, ale preto, že vieme, že 90 % slovenskej populácie tie povinné kvóty odmieta. A teraz sa môžeme baviť donekonečna, prečo ich odmieta. A môžu nás obviňovať zo všeličoho, ale pravdou je, že ak sme demokratickou republikou, a ňou sme, tak musíme rešpektovať mienku ľudí.
To je prvá vec.
Druhá vec.
Nemôžeme od strednej Európy, ktorá nemá také dlhoročné skúsenosti s konceptom multikulturalizmu (Ktovie, či ich chce mať. To je otázka pre nás, na dlhšiu diskusiu.), očakávať to, čo sa v Rakúsku podarilo za 20 rokov, že tam priniesli ľudí z iných krajín, z iných kultúr. A v Británii to máte dvesto rokov, kde tí ľudia naozaj spolu žijú. To má prebehnúť za dva týždne na Slovensku, v Čechách, v Lotyšsku, v Estónsku? Za dva týždne tu chceme mať naozaj multikulturálnu spoločnosť, kde si všetci zvykneme na seba, budeme sa mať radi? To sú proste utópie, bez ohľadu na to, že mne by sa ten obrázok mohol páčiť, lebo ja mám moslimov rád. Ja vám to poviem úplne na rovinu. Mne sa naozaj hnusia reči o tom, že všetci moslimovia sú teroristi alebo všetci zlí ľudia. Mám veľa moslimských priateľov a, povedal by som, sú zdvorilejší a v mnohých veciach srdečnejší ľudia než ľudia, ktorých poznám z našej kultúry. To sú fantastickí ľudia. Robiť z nich teroristov len preto, že teraz nejakí blázni z tejto kultúry odrezávajú hlavy, hádzať ich do jedného vreca s takými je jednoducho obludné. To si povedzme.
Čiže, áno, odmietam xenofóbiu, odmietam fašizmus akéhokoľvek typu, ale na druhej strane som realista, viem, že keď ich sem priveziete 50-tisíc, čo znamená to číslo, ktoré naozaj hrozí do budúcnosti, keď tu budú povinné kvóty, však napokon tá vojna v Sýrii, to si povedzme na rovinu, bude pokračovať, lebo s Ruskom sa nikto dohodnúť nechce, aj keď by podľa mňa jediná šanca bola do toho Rusko zapojiť. Tá vojna bude pokračovať a ďalej tam budú obete. Sýria má dvadsať miliónov obyvateľov? No tak, si to vyrátajte, koľko sem bude prúdiť ľudí a tak ďalej a tak ďalej? No jedného dňa tu budeme stáť pred otázkou, že už ďalších z nich aj tí najväčší humanisti v tých kaviarňach v Mníchove nebudú vedieť prijať. A čo potom povedia? „Týchto už ďalej nezoberieme, náš humanizmus sa končí v tejto chvíli. Doteraz sme zobrali tých mladých mužov, ale vy, ktorí ste nemali pôvodne peniaze na to, aby ste zaplatili pašerákom, tak vy už sem nemôžete byť zobratí.“ Čiže tých najchudobnejších, najzraniteľnejších v tej Sýrii necháme a tak tú strednú triedu, ktorá mohla do budúcnosti budovať Sýriu opätovne, zoberieme. Tá trieda mala peniaze hneď ako prvá. Toto sú také absurdity. Toto nemá žiadnu konzistentnosť. Ani keď to berieme z toho hľadiska, ktoré ponúkajú utopickí humanisti v kaviarňach niekde na západe.
Navyše, a to je ďalšia vec, viete, a to tu povedal vlastne minister vnútra veľmi presne, lebo on s tým naozaj žije každý deň bez ohľadu na to, že si to niekto môže myslieť, že hovorí tvrdo, no tak integrovať utečenca, to nie je tak, že mu donesiete deku. To zase fakt je pravda. To nie je tak, že sa teraz rozbúši srdiečko v kaviarni nejakého intelektuála, ktorý sa teraz zoberie, zoberie deku, zoberie sveter, zoberie demižón vody, dôjde do toho tábora, prvý deň tam bude kŕmiť utečencov, druhý deň ho to bude ešte trošku baviť, no a tretí deň už pôjde zase na tú kávu. A tým sa nekončí príbeh, lebo ten utečenec potrebuje takúto opateru najbližších 15 rokov. Sociálna integrácia tu znamená dať mu kurzy, pomôcť mu s robotou, pomôcť mu integrovať sa. Už do toho štát musí mimoriadne investovať. A to nie je tak, že mu teraz donesiete do tábora dečku. To naozaj nie je o tom. Je to krásne, treba to robiť, treba pomáhať.
Tu by som inak chcel veľmi oceniť, tých ľudí, ktorí nielen pomáhajú momentálne Sýrčanom, ale ktorí aj pomáhajú, a viem o nich veľmi dlho, ľuďom na Ukrajine v Donbase, na ktorých sa trošku zabúda, ktorí, mimochodom, sú utečencami v ďaleko ťažších podmienkach z toho hľadiska, že musia prežiť na Ukrajine ukrutnú zimu, ktorá sa blíži. To je predsa len trošku rozdiel medzi Tureckom, Sýriou.
A ďalšia vec je aj to, že dneska tí Sýrčania neutekajú zo Sýrie primárne. Sú už momentálne v Turecku tí, ktorí plynú momentálne do Európy. A to je ďalšia vec. A to je inak krásne, že ono tri roky sú už v tých táboroch v Turecku. Počuli ste niekedy na západe od nejakého lídra, od nejakej Merkelovej, Camerona, Hollanda, ktorý by sa postavil a hovoril, že to je predsa nemožné, ako môžeme v tom Turecku nechávať tých ľudí? Tri roky tu nikto nič nehovoril. Tri roky boli v tom Turecku. Nikto nehovoril o veľkom humanizme, o tom, že im musíme pomôcť lebo inak to nejde, lebo inak oni zomrú v Turecku, v bezpečnej krajine, mimochodom. Oni sa pohli preto z Turecka po troch rokoch, lebo Merkelová vyhlásila: „Ste tu vítaní.“ Nikoho v Európe sa nepýtala, či toto môže povedať. A vedela, že to bude mať dôsledky, znamenať domino efekt pre celú Európu. Ale teraz už chce spoločný postup zrazu. Oni sú vítaní, tak naozaj prišli. Ja by som spravil to isté. Prišiel by som tak do toho Nemecka. Tak som vítaný, nie? Ona zavrie hranice, ale my nie sme humanisti, ona je humanistka.
Opäť sa teraz také červené svetielko ukázalo, takže nebudem pokračovať, chcem byť dneska dobrý na svojich európskych partnerov, pretože naozaj ma potešila správa, že sťahujú návrh na povinné kvóty, čím aj odpovedajú kolegom, ktorí hovorili, že my sme už prehrali. Počul som to od kolegov z pravice, my sme už prehrali, tie povinné kvóty budú. Tak som to počul včera, keď premiér povedal, že tu budeme bojovať. Tak kolegovia z pravice povedali: „Načo by ste bojovali, to je celé politikárčenie, tie povinné kvóty budú.“ Nebudú a Slovensko, Česko a ďalšie krajiny strednej Európy tento boj môžu vyhrať aj preto, že sa Európa, pevne verím, spamätala, že nebude presadzovať symbolické riešenie, ktoré by nakoniec aj tak nič nevyriešilo, pretože, a to je svätá pravda, by tu tí utečenci jednoducho neostali, išli by za svojimi rodinami, za svojimi komunitami do západnej Európy.
A potom ešte jedna z posledných poznámok. Nechcem hovoriť dlho. Potom sa ešte vysmievajú niektorí kritici vlády, že Slovensko nie je atraktívna krajina pre utečencov, že to je priznanie, že ako je na Slovensku zle. Ani, mimochodom, Rakúsko nie je atraktívna krajina pre utečencov. Ja neviem povedzte hociktorému Slovákovi a spýtajte sa ho, či v Rakúsku je tak zle. Obávam sa, že vám povie, že Rakúsko je jedna z najvyspelejších krajín, kde je fantastický sociálny štát, ekonomická situácia a tak ďalej. Ale utečenci idú do toho Nemecka, pretože tam majú ďaleko prívetivejší prístup z hľadiska migračných úradov. A idú tam hlavne preto, že tam majú komunity, rodiny, náboženskú infraštruktúru a perspektívu z hľadiska aj sociálnej a ekonomickej opatery. Opäť nebudem to teraz hodnotiť, asi by sme spravili to isté na ich mieste. To je fajn, druhá vec je, ako sa k tomu postaví štát, ale vysmievať sa teraz zo situácie v strednej Európe, ktorá úplne logicky nemohla za 25 rokov dobehnúť vyspelé veľmoci aj preto, aká je štruktúra svetovej ekonomiky, o ktorej môžeme dlho hovoriť, a spamätať sa teraz a zobudiť sa s tým, že, hm, na Slovensku máme nižšie sociálne dávky ako v Nemecku, no doteraz to nikto nevedel, až teraz na to došiel havran, to je fantastické, to sú proste také nezmysly. A teraz za to môže Fico, lebo proste na Slovensku máme dávky, ktoré sú v desiatkach, stovkách eur a v Nemecku ich majú za 600 eur, lebo, keby tu nebol Fico, tak by sme tu mali určite 60-tisícovú dávku. To je tak strašná demagógia, že ma to až bolí. A čudujem sa naozaj, že takéto nezmysly tu niekto preberá. Proste Slovensko niekam naozaj ide. Ide dopredu, ale nemôžme sa zrovnávať s Belgickom, Holandskom, Nemeckom a veľmocami, ktoré majú úplne iné postavenie v globálnej ekonomike, ktoré majú úplne inú históriu a ktoré majú obrovské národné bohatstvo, ku ktorému, žiaľ, mnohé tieto krajiny prispeli aj tým, ako ničili Afriku a iné krajiny tretieho sveta v minulosti, počas kolonizácie, počas imperializmu a podobne.
A tu by som inak, keď už hovoríme o tej ére kolonizácie a ére imperializmu, spomenul príklady z Afriky. A hovorím to často, lebo sa na to často zabúda. Spomeňme si na Kongo, ľudia v Sýrii trpia, o tom nepochybujem, v Kongu už niekoľko rokov, ak nie desaťročí je občianska vojna alebo niekoľko občianskych vojen, ktoré do veľkej miery podporujú nadnárodné korporácie a koncerny, ktoré tam ťažia koltán okrem iného, ktorý máte všetci vo svojich laptopoch a mobiloch. Viete, tieto korporácie si platia milície, ktoré tam rozdúchavajú násilie. Tých obetí je už cez milióny Konžanov, čo nikoho na západe nezaujímajú, a v tých kaviarňach, v tých starobaxoch si pekne ťukajú títo rozmaznaní malomeštiaci do svojich laptopov, ktoré vyrobili korporácie kvôli tomu koltánu, kvôli ktorému museli umrieť milióny ľudí v Kongu, ale to nikoho zaujíma, objednajú si ďalšiu kávičku. Nezvážame sem milióny Konžanov, neriešime týmto spôsobom ich situáciu. Viete, kde sú Konžania, ktorí utiekli z tejto vojny? Sú v Tanzánii. Je ich tam milión. Tanzánia je jedna z najchudobnejších krajín sveta a zvláda zobrať milión Konžanov, Nemecko najbohatšia krajina sveta nezvládne zobrať 800-tisíc utečencov. A keď ich teda chce zobrať, tak je to len pod podmienkou, že to musia solidárne znášať aj ostatné štáty. Prečo by to museli znášať? Nemecko, Holandsko, Belgicko, Švédsko, Francúzsko, Británia, krajiny jadra globálnej ekonomiky, najbohatšie majú najviac prostriedkov, aby sa postarali o tých najúbohejších ľudí. To je solidarita. Tak nech sa neoháňajú humanizmom, pokiaľ túto solidaritu nevedia prejaviť a pokiaľ nevedia naplniť želanie týchto utečencov, ktorí tam jednoducho chcú ísť.
To je toľko k humanizmu našich západných kolegov, ale opäť červené svetielko sa ukázalo, budem na nich dobrý, myslím, že taký som zatiaľ, dobre, áno.
A, pán kolega Šebej, ktorý to už nemôže počúvať, lebo ešte som nepovedal ani slovo o Amerike, ani o Izraeli, takže ale keď chcete, tak môžem aj o Amerike a Izraeli hovoriť, ste mi pripomenuli, neviem, prečo som sa na vás pozrel, som si spomenul na Ameriku a Izrael (Reakcia z pléna.), no, áno, americké vojny, dobre, takže nebudem dneska o Amerike a o Izraeli hovoriť, aj keď naozaj to, čo sa odpúšťa Izraelu, minulé leto robil tie vojny proti Palestínčanom, čo sa odpúšťa Amerike pri tých vojnách, to sú také veci, že nebudem o tom hovoriť, budem sa snažiť dneska hovoriť tak, aby sme nakoniec naozaj boli stále v tej konsenzuálnej podobe aj s pánom kolegom Šebejom, sa nám to málokedy podarí, tak si to vážme, v tom konsenze, že chceme byť solidárni. A to si stále opakujme, Slovensko bude pomáhať finančne, bude pomáhať materiálnou pomocou, bude pomáhať akýmkoľvek spôsobom, aby sme tento problém vyriešili, a opakujem to ešte raz, utečencom pomôžeme najviac tak, že ich necháme ísť na západ, lebo tam chcú ísť, a my môžeme, samozrejme, tam prispievať do spoločného balíka, my môžeme, samozrejme, pomáhať chrániť schengenskú hranicu.
A predsa ešte mi to napadlo, dám tomu ešte 5 minút, nebudem hovoriť viac než pol hodinu, ono tá reakcia na utečencov na Slovensku vyplýva z veľkej miery nie z toho, že by sme automaticky ich nemali radi, sú aj takí blázni, hej, ktorí ich nemajú radi, tých tu neriešim. Naozaj zúrim, keď počúvam tie príspevky na internete, kde všetkých moslimov hádžu do jedného vreca. To je tragédia. Aj takí sú, ale nie je ich väčšina. To je zopár fašistov, ktorí sa väčšinou zgrupia na nejakom námestí a potom mlátia rodiny s deťmi a nevinných cyklistov, ale drvivá väčšina slovenskej populácie, ktorá odmieta tie kvóty, to odmieta preto, lebo má strach z nekontrolovanej migrácie, nie z migrácie ako takej, ale z nekontrolovanej. No, preboha, ale to je logické, keď máte otvorené hranice, keď sú hranice korzom a prúdia tam ľudia, o ktorých nič nevieme, a tu má pravdu naozaj pán minister vnútra, každý štátnik toto povie: „Však vy si musíte chrániť štát pred ľuďmi, o ktorých nič neviete.“ Ja neviem keby som ja ako Blaha došiel do Ameriky bez toho, že by som prešiel kontrolou, tak by ma zastrelili okamžite, čo by tam možno spravili aj bez toho. Ale určite by ma tam nepustili prejsť cez hranice len tak ledabolo s tým, že o mne nič nevedia. Čo keď mám naozaj nejakú chorobu? Čo keď mám naozaj nejaké zlé úmysly? Odkiaľ majú vedieť, že to tak nie je? Ja verím, že ľudia sú dobrí, verím tomu. Som socialista, verím tomu, že ľudia sú dobrí v princípe, ale aj medzi tými dobrými ľuďmi sa vždy nájde niekto, kto má zlé úmysly. To hádam nikto nespochybní a od toho sú tie hraničné kontroly, že pozrieme človeku ten batôžtek, že zistíme na jeho zdravotnej karte, akú má príslušnú situáciu, že zistíme, ako sa on volá, aká je jeho história, že o ňom budeme vedieť. A kým toto vedieť nebudeme, tak sa ľudia budú báť. A keď ich strach budeme ignorovať, opovrhovaním, tak nám tu porastie Kotleba a fašisti.
A toto je vec, ktorú by si mala západná Európa, v ktorej rastú strašidelne fašisti, uvedomiť. Vo Švédsku, v Rakúsku, vo Francúzsku, v Holandsku, v Belgicku, všade tam, kde sa pozriete, rastú fašisti. A ja som si istý, že do piatich rokov budú vládnuť. Už dneska vo Fínsku sú súčasťou vládnej koalície krajiny pravičiari. Nehovorím, že to sú fašisti toho typu, ako to bolo za Hitlera, úplne tí najsurovejší v tom zmysle, že by teraz okamžite zavádzali koncentračné tábory. Oni sú sofistikovanejší, oni budú hovoriť, že chcú odstrániť demokraciu, ale nakoniec ju odstránia. Fašisti sú zlo. Fašistov treba nemilosrdne poraziť, ale nie tým, že budeme teraz ignorovať ľudí a vysmievať sa im za ich strach. Musíme nájsť toľko zodpovednosti, aby sme tento problém riešili realisticky. A keď iba pomáhajú tieto pokrytecké reči zo západu iba nárastu fašizmu v Európe, tak ich jednoducho neveďme a riešme nakoniec aj tie obavy ľudí.
A jednoducho chráňme hranice. To tak veľa chcem naozaj v 21. storočí, keď sa cítim ako nejaký strašný autoritatívny xenofóbny pravičiar, keď to poviem? Už naozaj mám niekedy pocit, keď to na Slovensku poviete, tak dobre že vás neoznačia za fašistu, lebo hranice, to je fašizmus. Takto už niekedy naozaj vyzerajú tie diskusie v tých kaviarňach. Takže chráňme hranice v tom zmysle, že sem púšťajme ľudí, o ktorých niečo vieme. A tým pomáhajme.
Dobre, takže na žiadosť pána kolegu Šebeja, už je preč, takže môžem chvíľku o tom Izraeli hovoriť? Necháme to tak.
By som predniesol uznesenie, ktoré, by som bol rád, keby sme prijali, pričom by sme ukončili diskusiu o migračnej kríze práve odkazom na deklaráciu, ktorú sme prijali v júni 2015, teda pred niekoľkými mesiacmi. V tej deklarácii je všetko, hodnotovo úplne všetko, čo tu chceme. A naďalej to platí. A je dobré, že tým ukazujeme, že sme principiálni, konzistentní, kontinuálni a stále chceme to isté s tým, že chceme pomáhať, že odmietame xenofóbiu a rasizmus, že nám záleží na utečencoch, na ich ľudských osudoch, ale že odmietame povinné kvóty ako nezmyselné, iracionálne, symbolické riešenie, ktoré v tomto nikam nevedie, iba rozdeľuje Európu, čo je tá najväčšia tragédia, takže, áno, riešme príčiny, zastavme vojny. Znie to, ja viem pekne, zastavme vojny, nie je to také ľahké.
Ja vám poviem, ak sa ma spýtate na konkrétne riešenie, dohodnime sa s Ruskom. Nič iné tu neexistuje, ako dohodnúť sa s Ruskom. Keď sa v Sýrii nedohodneme s Ruskom, Sýria bude ďalšie roky v chaose a utopená v krvi. Dohodnime sa s Ruskom. Bezpečnostná rada OSN musí v tomto prípade držať za jeden povraz, lebo tie obete na životoch budú pribúdať. A teraz neobviňujte ma z toho, že by som nejako túžil po tom, tu mať nejaký ruský svet a podobne. Proste toto je pragmatické, racionálne riešenie, dohodnúť sa s Ruskom, aby bol v Sýrii mier. Už zabudnite na tú rusofóbiu. Aj tí kolegovia, ktorí nechcú, aby som hovoril o Izraeli a Amerike, zabudnite na to. V tejto chvíli v Sýrii potrebujeme aj Rusko, aj Irán, aj štáty, ktoré nás môžu zbaviť Islamského štátu, inak to nejde. Takže to je takto.
Dovoľte mi teda predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii.
„Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie informáciu o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii, B. pripomína, že vláda Slovenskej republiky je na európskych fórach vo vzťahu k aktuálnej migračnej kríze viazaná Vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia zo dňa 24. júna 2015.“
Takto by mohlo znieť uznesenie, za ktoré by som zahlasoval z tejto diskusie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.