Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, boli sme oboznámení s tým, že v našej krajine prišlo k závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí, a to postupom štátnych orgánov, tých orgánov, ktorých jedinou a najdôležitejšou úlohou bolo deti chrániť. Hrubo sa spreneverili svojmu povolaniu a svojmu poslaniu. Poviem vám úprimne, je mi do plaču. Je mi do plaču nad...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, boli sme oboznámení s tým, že v našej krajine prišlo k závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí, a to postupom štátnych orgánov, tých orgánov, ktorých jedinou a najdôležitejšou úlohou bolo deti chrániť. Hrubo sa spreneverili svojmu povolaniu a svojmu poslaniu. Poviem vám úprimne, je mi do plaču. Je mi do plaču nad krajinou, v ktorej trpia deti a trpia vinou hlúpych, ľahostajných, mocibažných, arogantných a mamonárskych hlupákov. Pretože urobiť si džob z týrania detí, to chce naozaj hutnú dávku hyenizmu.
Témou dnešných dní je fašizmus a rôzni myslitelia na verejných fórach v teoretickej rovine dišputujú o tom, čo robiť, aby v budúcnosti neprichádzalo k dehonestovaniu človeka a jeho práv, pričom ľahostajne všetci prechádzajú okolo toho, že aktuálne a v súčasnosti sa pod vlajkou tohto štátu a s jeho požehnaním dejú neprístojnosti na ľudských právach, na právach detí, a to napriek našim zákonom, a to napriek medzinárodným dohovorom, ktorými sme viazaní. Zaviazali sme sa napríklad k tomuto: "Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa zabezpečia, aby žiadne dieťa nebolo podrobené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu."
Hanebne, hanebne sme sa spreneverili nielen medzinárodným zmluvám a prísľubom z nich vyplývajúcich, hanebne sme sa spreneverili hlavne tomu ľudskému v nás. Keď som minulé leto počúvala výpovede zúfalých rodičov o tom, ako ich maloleté deti boli v zariadení na resocializáciu sexuálne zneužité, bité, týrané, ako sa trápili na samotke bez záchodu a postele, a keď som bola svedkom ich beznádejných pokusov dovolať sa práva a spravodlivosti, opantal ma pocit zúfalstva, pretože títo ľudia, rodičia ublížených detí už dávno využili všetky možnosti, ktoré im naša legislatíva poskytovala. Sťažovali sa, podávali podnety na ústredie práce a ministerstvo, podávali trestné oznámenia a žiaden zo štátnych orgánov na ich apely adekvátne nereagoval. Všetky oficiálne náboje už boli vystrieľané, jedine preto som napísala článok, ktorý popísal aktuálnu situáciu jedinej dievčiny a jednej rodiny v zúfalej situácii, no v tejto chvíli nebola s podobným osudom jediná.
Podané trestné oznámenia na sexuálne zneužívanie, znásilnenie, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, trestný čin ohrozovania pohlavnou chorobou, týrania a zanedbávania boli odložené a zabudnuté, lebo to niekto zariadil. Je otrasné, hnusné a hanebné, že spravodlivosť začala fungovať až po medializácii. Odrazu mal tlačovku prezident Policajného zboru, ktorý v priamom prenose uvádzal na pravú mieru to, že zo zneužívania je skutočne podozrivý zamestnanec zariadenia. Vzápätí tlačovka Generálnej prokuratúry, že okamžite rozbiehajú šetrenie, a výsledkom tohto šetrenia bolo, že jedno trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužitia znovu otvárajú na základe nových informácií a druhé trestné stíhanie vo veci zločinu znásilnenia otvárajú znovu, pretože našli závažné pochybenia. Generálna prokuratúra zistila, že vyšetrovateľ vôbec nezisťoval skutkový stav veci, nevykonal ani len výsluch svedkov, nezaoberal sa listinnými dôkazmi a v priebehu vyšetrovania on, on porušil viaceré ustanovenia Trestného poriadku.
Čo si o tom pomyslieť, to naozaj je len medializácia zárukou práva a spravodlivosti? Nebyť jedného blogového článku, stíhania za zločiny by zostali zatvorené v archíve? V takomto štáte žijeme? A zatvorené v archíve aj s hrubými zanedbaniami a neodpustiteľnými chybami? A čo na to ministerstvo práce? Až po desiatkach podnetov na týranie, zanedbávanie, šikanovanie, neľudské zaobchádzanie poslalo do VIP zariadenia kontrolu, ktorá skontrolovala papiere. Nikto sa nepýtal detí, ako sa tam majú, nikto nekontroloval pracovné zmluvy zamestnancov, či sú odborne na úrovni a akú majú mzdu. Zo štyroch náhodne vybraných spisov pre ministerskú kontrolu bol každý jeden spis katastrofálny prípad. V prvom prípade dievča recidivovalo priamo v zariadení, v druhom prípade sa chlapec otrávil priamo v zariadení analgetikami, musel byť hospitalizovaný. V ďalšom prípade malo byť dievča zneužité zamestnancom a v poslednom prípade malo byť naozaj dievča znásilnené zástupcom riaditeľa. Trestom tomu dotyčnému malo byť udelenie výpovede jeho zamestnávateľom.
Po kontrole s takýmto výsledkom by bolo namieste zo strany ministerstva práce okamžite zariadenie zrušiť, alebo ak k tomu nemá vôľu, malo by ho aspoň oceniť rádom doktora Mengele, nech všetci vieme, na čom sme. Ak chceme tolerovať týranie, znásilňovanie, zneužívanie detí v ústavných zariadeniach zastrešených štátom, treba sa k tomu priznať, treba osloviť OSN, že odstupujeme od Všeobecnej deklarácie ľudských práv a rovnako odstupujeme od Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa. Ak nie sme schopní garantovať bezpečie a starostlivosť o naše deti, tak nie sme hodní, aby sme sa pridružovali ku krajinám, ktorým sú ich vlastné deti prioritou.
Kolorit absurdnosti doplňujú, doplňuje prípad komisárky pre deti pani Tomanovej, ktorá osobne je predmetom mimoriadnej správy verejného ochrancu práv, a to nie preto, že by sa k niečomu vyjadrila alebo nevyjadrila, ale preto, že ona sama je v kolosálnom konflikte záujmov. Býva totiž v dome, ktorý je multifunkčným zariadením, a spolu so svojou dcérou prevádzkuje detský domov, v ktorom nie sú rešpektované zákony. Podľa platnej legislatívy majú mať bábätká všetky - aj tie opustené - svoju vzťahovú osobu. Ak ju človek v rannom detstve nemá, je navždy hendikepovaný. Dom, v ktorom žije naša komisárka pre deti so svojou dcérou, je však z tejto povinnosti oslobodený. Predstavte si dom plný bábätiek, z ktorých každé potrebuje svoju mamu, a ona tam strieda vychošky v zmenách a dala im funkciu profesionálny rodič. V každom inom detskom domove je zakázané mať deti do šesť rokov veku na skupine, len u Tomanovej je všetko v poriadku. V dome, v ktorom býva komisárka pre deti! Robíme si z týchto funkcií srandu, robíme si srandu z medzinárodných dohovorov, smejeme sa z ľudských práv, smejeme sa z práv dieťaťa?! V tom prípade to deklarujme verejne, odstúpme od medzinárodných zmlúv, lebo ich nevieme napĺňať, lebo sme naplnení korupciou a klientelizmom.
No ak nejdeme odstúpiť od tých dohovorov, očakávam okamžité a radikálne zmeny. Súčasný stav nie sú schopní trpieť všetci tí, na ktorých bremeno neschopnosti štátu dopadá, sú to hlavne deti a ich rodičia, a to v celom diapazóne problémov, ktorý štát nevie a nechce riešiť. Ak si budeme chcieť zadefinovať úlohu štátu, jednou z jej najdôležitejších funkcií je strážiť práva jej občanov a spravodlivosť. V tejto funkcii štát na plnej čiare zlyhal, zlyhal kardinálne, neuchránil tých najslabších.
Čakám zmeny, volám po nich a budem nepríjemným tŕňom v oku a upriamujem pozornosť občanov a novinárov na to, aby sa zamerali na pranie peňazí v sociálnej sfére. Táto oblasť je totiž tak neprehľadná, že sa v nej topia peniaze, o ktorých by sa vám ani nezdalo. Nestarostlivosť, zanedbávanie, ignorácia klientov a zároveň obetí, to sú len vedľajšie efekty tohoto tunelovania. Ak minister práce Richter neodníme akreditáciu zariadeniu, ktoré porušilo mnohé paragrafy niekoľkých zákonov, ktoré konalo v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovensko viazané, ak minister Richter nezjedná vo svojom rezorte nápravu v zmysle zistení mimoriadnej správy verejného ochrancu práv, bude čeliť odvolávaniu za kardinálne prehrešky voči zákonom, voči ústave a voči medzinárodným zmluvám, ktorými je Slovensko viazané.
Dovoľte mi záverom poďakovať pani doktorke Dubovcovej za to, čo všetko vykonala v prospech tých malých, slabých a nepočutých. Bolo to jej posledné verejné vystúpenie v tejto funkcii a ja sa skláňam pred jej prácou. (Reakcia z pléna.) Teším sa, že nebolo, ale a vítam to. (Povedané so smiechom.) Skláňam sa pred vašou prácou, posunuli ste celú našu krajinu, posunuli ste ju nezabudnuteľne, a to k smerom k ľudskosti. Ďakujem za každého človeka, ktorému ste pomohli domôcť sa jeho práv, ďakujem za každého precitnutého štátneho úradníka, ktorý si uvedomil zmysel svojej práce. A ďakujem vám za túto mimoriadnu správu, a teda za všetky zachránené deti, lebo dúfam a verím, že zrkadlo, ktoré ste nastavovali, má veľkú silu a vedie ku zmenám.
Tak teda ďakujem za všetkých tých, ktorým ste pomohli, a ďakujem za Slovensko. (Potlesk.)
Skryt prepis
