Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2019 o 16:29 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 16:29 - 16:31 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Pán poslanec Paška, dovoľte mi, aby som podporil to vaše tvrdenie ešte aj nálezom Ústavného súdu, ide o vypúšťanie § 1 ods. 2 kde sa hovorí, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Ústavný súd rozhodnutím 8/96 z roku 1997 hovorí: "Uvedené ustanovenie zákona o štátnom jazyku predovšetkým predpokladá súbežné používanie viacerých jazykov na území Slovenskej republiky a upravuje len ich vzájomný vzťah tak, že jeden z nich (jazyk slovenský) určuje ako štátny, ktorý v dôsledku toho nadobúda prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Jeho prednostné používanie je dôsledkom tak ústavnej časti v článku ústavy ako aj časti zákona o štátnom jazyku. Kvalifikácie štátneho jazyka Slovenskej republiky toto ustanovenie zákona o štátnom jazyku je však podľa právneho názoru Ústavného súdu potrebné vykladať vo väzbe na účasť jeho preambuly." To znamená, jasne hovorí, že je to v súlade je potrebný, a že zároveň štátny jazyk má integrujúcu funkciu čo je veľmi dôležité povedať aj v súvislosti s hocijakými problémami, ktoré môžu nastať právnymi napríklad aj záznamami v napríklad v školskej agende alebo cirkevnej agende, pretože raz môže nastať práve problém, ktorý tu riešime a to môže byť aj súdny alebo rozpor s ústavou. Takže, toto vypustenie nemá absolútne oporu, ktorú navrhuje táto skupina poslancov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:59 - 16:01 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, ja som sa už k niektorým argumentom vyjadroval, ale predsa len ešte raz poviem jeden z tých argumentov, kde navrhujete vypustiť § 3 ods. 2 písm. c) že v štátnom jazyku sa vedie celá úradná agenda, v zátvorke matriky, zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, úradné záznamy, informácie pre verejnosť a podobne, koniec zátvorky, agenda cirkvi a náboženských spoločností určená pre verejnosť. Tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu, myslí sa tým zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Avšak, oblasť vedenia krstných a sobášnych listov ako aj cirkevnej agendy s účinkami v civilnom práve je vyslovene povolená odporúčaniami vysokého komisára OBSE z Oslo z roku 1998 ako agenda, kde môže štát určiť vedenie tejto dokumentácie v štátnom jazyku. V žiadnom prípade agenda cirkvi nie je jazyk komunikácie cirkvi s verejnosťou. Čiže podľa vás je potrebné toto zrušiť. Nemožno si jednoducho zamieňať komunikáciu s verejnosťou s agendou cirkvi, to sú dve rôzne veci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 14:41 - 14:42 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Pán poslanec Hrnko, plne súhlasím s vami, že pani Kaščáková je v tom asi nevinne a že všetko je to záležitosť pánov poslancov Osuského a Dostála, ktorí neustále túto tému sa snažia živiť. Vy ste to popísali. Nechcem to ďalej popisovať, ale zhrniem to v jednom. Aj pani Kaščáková vám povedala, veď oni nechcú nič iné, iba vypustiť štátny jazyk. Nič iné. (Reakcie z pléna.) Veď čo je na tom? Iba vypustiť štátny jazyk.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Kaščáková, poprosím vás, vám nikto neskákal do reči.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
A poviem to slovami, poviem to slovami iného človeka, ktorý si myslím, že je povolaný, lingvista Ján Papuga hovorí o zbytočnom návrhu SaS. "Považujem to za politickú snahu, nie odbornú. Ide tam o menšinového voliča. Z odborného hľadiska nie je v tomto smere žiadny problém s používaním jazyka"- konštatoval Papuga. Podľa neho existujú iné závažné jazykové problémy, ktorými sa mali politici zaoberať. Napríklad to, že máme kodifikáciu jazyka, ktorá je niekoľko desaťročí stará alebo fakt, že deti na menšinových územiach niekedy skoro nerozumejú po slovensky. Ak sa objaví nejaká snaha o posilnenie vyučovania slovenčiny v týchto oblastiach, tak hneď ide o problém, že je to diskriminácia a pod. "Toto je len politický zbytočný krok" - uzavrel lingvista Papuga.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 14:26 - 14:28 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Pani kolegyňa Kaščáková, mrzí ma, že ste tu ostala osamotená a že ten ultraliberálny pohľad musíte obhajovať len vy sama. Áno, ja mám iný pohľad a som ho jasne zadefinoval. Ale mrzí ma, že používate také floskuly zdravý rozum, že každý kto má zdravý rozum. Ostatní nemajú zdravý rozum? Iba tí ktorí to predkladajú. A hovoríte o nejakom vytváraní a živení tohoto problému. Veď vy ho umelo vytvárate tým, že predkladáte túto novelu zákona. Ono to nie je potrebné. Zákon je zrozumiteľný, ale napadá mi, keď stále spomínate Mečiara a ako to bolo prijaté. My sa bavíme predsa o súčasnej agende, o tom, aký je dnes zákon a ten už je nejakým spôsobom upravený. Avšak používať neustále Mečiara ako to odstrašovanie, že všetkého je tu zlé. Áno, ja mám tiež výhrady voči mnohým veciam, ktoré tu vláda Vladimíra Mečiara urobila, ale to potom budeme spochybňovať aj Slovenskú republiku, ktorú tu aj vďaka Vladimír Mečiarovi vznikla? To za chvíľočku sa postavíte a budete hovoriť, tak Slovenská republika vznikla za Mečiara, tak ju musíme odmietnuť? Teraz som to možno pritiahol za vlasy, ale presne takto argumentujete. Lebo keď použijete Mečiara, tak to hneď ukazuje, akože to je úplná katastrofa. Ja som rád, že máme Slovenskú republiku, som rád, že Slovenská republika a sa osamostatnila a samotný život ukázal, že to bola správna cesta a dnes Slovenská republika má dobré vzťahy aj s Čechmi. Tak ich udržiavajme a buďme na seba tolerantný a vytvárajme tú toleranciu, ktorú tu máme aj s národnostnými menšinami a nie takto ju rozoštvávať ako to vy sa snažíte týmto návrhom. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2019 14:05 - 14:19 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, takže svoju prvú časť vystúpenia som ukončil tým, že keď som počúval vystúpenia k tomuto návrhu zákona od predkladateľov, tak som mal naozaj pocit, ako keby na Slovensku bola absolútna katastrofa pri používaní štátneho jazyka a používaní jazyka národnostných menšín tak ako to je za deklarované v Ústave Slovenskej republiky a definoval som to. A zároveň som povedal a znova to chcem zopakovať, Slovenská republika podľa môjho názoru určite budete so mnou súhlasiť je jedna z krajín, ktorá môže byť príkladom pre ostatné krajiny, ktoré majú aj národnostné menšiny z hľadiska komunikácie používania ich jazyka materinského ale aj mnoho iných štandardov a možno by som aj povedal nadštandardov, ktoré dnes i myslím, že národnostné menšiny majú. A to si myslím, že je absolútne správne a z toho dôvodu nie celkom rozumiem, prečo predkladatelia prichádzajú s takýmto návrhom, keď tu, nie je žiadny problém, ale budem s snažiť k tomu nejako prepracovať a budem aj reagovať na vystúpenie predovšetkým predkladateľov, takže povedal som k Ústave hlavne k tomu druhému článku o používaní iných jazykov, než jazyka v úradnom styku ustanoví iný zákon, tam nie je napísané, že by sme mali teraz mať zákon, ktorý práve povie, že nemá tam byť slovenský jazyk nejako zadefinovaný, tak ako to dneska navrhujú predkladatelia, ktorí dokonca hovoria vypustiť a teraz sa dostanem k tým jednotlivým bodom, budem sa snažiť pochopiť tú filozofiu predkladateľa. prvý bod navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Podľa ich názoru ide o čisto deklaratórne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Toto je argumentácia, pôjdem k druhému bodu. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie podľa ktorého je akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami neprípustný. Ide čisto o deklaratívne ustanovenie, ktorá nemá reálny vplyv. Nuž, potom si kladiem otázku, ak je to deklaratórne a nemá to na nič vplyv prečo predkladatelia to chcú teraz vypúšťať? Zrazu. Ak by som prijal trošičku ich filozofiu tak by som to chápal, že to v podstate nikomu ani neubližuje a nikomu to nepomáha, je to tam zadefinované ale musíme to odtiaľ dostať preč. Pretože teraz to precizujeme. Pod rúškom precizovania sa vyhadzujú akože deklaratórne veci ktoré nikomu absolútne nevadia ale pod týmto rúškom je potrebné zmeniť iné dôležité veci, ktoré sú v tom zákone. A toto je asi tá podstata prečo je tu ten zákon. V treťom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie podľa ktorého sa v štátnom jazyku vedie agenda cirkvi a náboženských spoločností určená pre verejnosť nie, je nevyhnutné zákonom prikazovať cirkvám a náboženským spoločenstvám v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou. A sme doma, teraz prichádzame ku koreňu vecí, toto boli len tie deklaratórne ktoré v podstate nemajú tam význam, ale toto sú tie dôležité veci. Čiže doteraz bol nejaký problém? Cítili ste, že by cirkvi sa nejakým spôsobom stávali a nejakým spôsobom dožadovali, že chcú komunikovať nejakým iným spôsobom ako doposiaľ je na definované v zákone ja teda som to nezachytil. Napriek tomu navrhovatelia cítia, že je to potrebné urobiť. V štvrtom bode navrhujú vypustiť ustanovenie podľa ktorého prípadne inojazyčné znenie kroník obcí musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Prečo zrazu je to takéto, takýto návrh? To azda niekomu vadí, že aby tu bolo jasne zadefinované, dobre tak, v inom jazyku sa napíše kronika ale je paralelne aj v slovenskom v štátnom jazyku. Aby mali k tomu prístup nielen pár, možno tisíc ľudí ale celý národ, alebo vôbec celé Slovensko, to znamená že bez toho, aby potrebovali nejaké tlmočenie hoci kedy mohli prísť a prečítať si to, veď to je len pre prospech aj samotných menšín. Aby sa mohli navzájom v tej diverzite jazykovej aj obohacovať, ja nevidím v tom absolútne problém, ale kolegovia majú. Navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov, pri označovaní obcí a ich častí, tak teda to už teraz, toto sú tie meritórne veci, ktoré dneska potrebujeme meniť? Lebo všetci teraz žiadajú, aby sme to uvoľnili ,no ja si myslím, že tak ako je to dnes zadefinované nie je žiaden problém.
===== navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí a ich časti ulíc. No tak, teda, to už teraz, toto sú tie meritórne veci, ktoré potrebujeme dneska meniť. Lebo všetci teraz žiadajú, aby sme to uvoľnili. No ja si myslím, že tak ako je to dnes zadefinované, nie je žiaden problém. Je to zrozumiteľné pre každého. A vie sa orientovať na Slovensku.
V šiestom bode navrhuje sa zmeniť úprava ustanovenia o vedení pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín. Nuž takže tu takisto pán Dostál sa vyjadril, že máme obrátiť to, že dnes sa musí všetko robiť v slovenskom jazyku a zaznamenávať a iba tie veci, ktoré zadefinuje ministerstvo, že môžu byť len v jazyku národnostných menšín. Keď sa obráti celé toto poradie, ako sa budeme vedieť orientovať, aj my, poslanci, ktorí budeme chcieť vedieť nejaké veci. Veď predsa máme nejakú kontrolnú činnosť. Ale aj všetci tí, ktorí na školských inšpekciách, atď. to používajú. A teraz, ešte raz, vôbec si nemyslím, že je to potrebné, pretože dnes to funguje.
V siedmom bode navrhuje sa vypustiť celý § 5, ktorý ustanovuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku. Konkrétne ide o elektronické médiá, miestny rozhlas a iné technické zariadenia, atď., atď. K tomuto už bolo naozaj povedané veľa, avšak je potrebné povedať, že toto ustanovenie rovnako nespôsobuje žiadne problémy. A ja si nepamätám, že by bola uložená nejaká pokuta v tejto veci, že niekto takéto niečo porušuje. Ale predovšetkým je dôležité, aby tá informácia zaznela aj v štátnom jazyku. A vôbec nie je problém, aby zaznela aj v tom inom jazyku. A ja si myslím, že je dobrá a som presvedčený, že aj tí, ktorí usporadúvajú tieto podujatia ako národnostné menšiny budú radi, keď sa ho budú môcť zúčastniť aj občania alebo ľudia Slováci, ktorí hovoria len po slovensky. Veď to predsa obohacuje nás všetkých, ktorí tu žijeme.
V ôsmom bode navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorých sa komunikácia medzi personálom v zdravotníckom zariadení a sociálnych služieb a ich pacientmi alebo klientmi vedie spravidla v štátnom jazyku. Bolo tu prednesený taký príklad od pána Dostála, tuším, že keď kamaráti jeden Slovák, druhý Maďar a ten Slovák vie aj po maďarsky, čiže bežne sa stretnú a debatujú po maďarsky. A teraz sa stretnú v nemocnici, tak prečo by nemohli hovoriť po maďarsky. No veď ale toto azda nie je problém. Kde predsa nie žalobca a nie je ani sudca, pre pána Jána, ale inú dôležitú situáciu už nenačrtol. Čo keď bude pacient, ktorý hovorí len po slovensky a príde lekár, ktorý bude hovoriť len po maďarsky. A teraz nechcem ani len po maďarsky, ale bude len po rusínsky, povedzme a nebude mu pacient vôbec rozumieť, alebo po rómsky. Tak tento zákon mu umožňuje, že chce, aby to bolo v slovenčine. A čo je na tom zlého? Azda nikto nebude napádať, keď bude aj ten pacient ovládať rómčinu, že budú debatovať, lebo ide o to, aby sa dorozumeli. Ale predsa vizita, záznamy a takéto veci, to je hľadanie chyby a nedostatkov, ktoré sú tam není.
V deviatom navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti sa zavádzajú, uvádzajú v štátnom jazyku. Nebudem už pokračovať ďalej, lebo v podstate každá táto vec vôbec nemá žiadne opodstatnenie, aby sa vypúšťala. Ale pôjdem k tým vyjadreniam predkladateľa.
Pán Dostál alebo začnem pánom Osuským, lebo ten začal. V školách obrátiť poradie. Slovenský jazyk a jazyk menšiny. Myslím si, že tu nie je dôvod, vysvetlil som, prečo to je tak. Argumentuje, že kodifikácia, ktorá sa uvádza je absolútne zbytočná, nepodstatná. No tak ju tam nechajte. Prečo ju musíte odtiaľ vyhadzovať. Ale ja si nemyslím, že zákonodarcovia tu kodifikáciu tam dali len tak zbytočne. Ale čo bolo zaujímavé pri vystúpení pána Osuského, že zrazu na mainstreamové médiá si dovolili nebodaj sa postaviť proti tomuto jazyku. Tie mainstreamovémédiá, ktoré neustále aj pán Osuský používa pri tom, keď kritizuje túto vládu alebo našu stranu. To je ten, ktorý sa vždy spolieha mainstreamové médiá, ktoré majú pravdu zaručene, atď., atď. A dneska ich zrazu kritizuje. Tak sa to vracia. Ponechať všetko tak, aby subjekty, ktoré niečo vykonávajú, aby si to upravili sami ako chcú. Áno, to je presne ten liberálny prístup, ktorý presadzujú liberálni poslanci. Ja si nemyslím, že je to tak, pretože je to v duchu takého, že však robte si čo chcete, my aj tak štát nepotrebujeme, potrebujeme ho úplne zúžiť. Ale keď už je zle, potom je ten štát zodpovedný, potom je ten štát, ktorý bude všetko sanovať, pretože jednoducho niečo zlyhalo. A to najlepšie vyjadrenie, ktoré povedal bolo, že navrhuje vypustiť slovenský jazyk, a to už som hovoril, nie obmedziť. Vypustiť znamená, že úplne vypustiť. Vymedziť, že tam ostane nejakým spôsobom. Čiže to je jasný dôvod, prečo to predkladali.
Máme podľa Dostála dôverovať v ľudský rozum a mať úctu k menšinám. Inými slovami ako keby povedal, že my všetci, čo sme iného názoru nemáme úctu k menšinám a nemáme ľudský rozum alebo niečo podobné. To sú také manipulatívne vyjadrenia, ktoré sa absolútne nezakladajú na pravde, ale je to typická liberálna agenda ako rozoštvávať ľudí. Nič iné len rozoštvávať, rozoštvávať a prinášať zákon o slovenskom jazyku. Nuž prepáčte, ale úctu máme aj k menšinovému, každému menšinovému jazyku, ale ja by som očakával, aby oni mali úctu aj k štátnemu jazyku slovenskému. Predpokladám, že ho majú, len nevyjadrujú to dostatočne.
Áno, a prečo to predkladajú, to už som aj povedal, že je to vyjadrené v tom, čo povedal pán Dostál, keď spomínal, že pán Osuský už tu mal ten zákon v roku 2014 a že zaň hlasovali aj poslanci z MOST-a - HÍD. Čiže predpokladá, že poslanci z MOST-a - HÍD opäť zaň zahlasujú. Čiže ja v tom vidím účelovosť. Teraz vrážať klin do koalície, lebo MOST je tam, ktorý môže potenciálne zahlasovať za tento zákon. Ale nemyslím si, že je tam úprimná snaha niečo naozaj riešiť.
A pani Zimenová hovorila, že na Slovensku po slovenský také vyjadrenia, alebo jedna krajina, jeden jazyk. Predtým ako to ona povedala, ja som nepočul, že by niekto takéto vyjadrenie tu v tomto parlamente mal. Čiže oni si naočkujú niečo, čo akože sa tu hovorí a vytvára sa tu nejaký dojem. A potom to komentuje, že je to je zlé. Toto nie je ten prístup ako korektne pristupovať k takýmto citlivým veciam. Ten kto chráni štátny jazyk alebo materinský jazyk, v tomto prípade štátny jazyk, ide do nacionalistického blúznenia. Toto povedala pani poslankyňa Zimenová. Toto je vytváranie nejakej súdržnosti? Toto je vytváranie nejakého spoludobrého nažívania? Lebo všetci tí, ktorí majú iní názor, tak sú nacionalistickí blúznitelia? To ma prekvapilo od pani Zimenovej.
A ešte tu máme, že mäkká regulácia, sú za to, aby bola mäkká regulácia a ešte dala otázku, toto sa, potom ako všetko povedala, toto sa tu v posledných rokoch na Slovensku deje. Nuž pani Zimenová nie je tu síce, ja sa chcem spýtať, čo sa na tom Slovensku tu také strašné deje. Povedzte mi, čo tu také strašné deje, keď ste vy tu položili takúto dôležitú otázku, priam principiálnu, toto sa tu na tom Slovensku dnes deje.
No a o sankciách som hovoril, ale chcem to povedať ešte aj teraz na záver. Viete, vyberať z toho, že sankcie sú zlé. Každý zákon by mal mať nejaké sankcie. A ja si myslím, že sa používajú rozumne. Nie pri takých prípadoch ako sám poslanec Dostál si namodeluje a potom sa ide udať. Pretože on chce len rozoštvávať, nič iné. Mám taký pocit. Ja si myslím, že tento zákon jednoducho je nepotrebný. Hovoria o tom aj lingvisti, ktorí sa vyjadrujú. Máme tu iné problémy, ktoré je potrebné riešiť, a nie takýto zákon. Čiže z tohto pohľadu chcem povedať, že za stranu SMER my tento návrh nepodporíme. A zároveň chcem predložiť aj procedurálny návrh, pán spravodajca, keby ste si zaznamenali, procedurálny návrh, aby hlasovali o tom, že o tomto zákone už nebudeme ďalej rokovať. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie. A ešte raz. My tento návrh nepodporíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2019 14:05 - 14:19 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, takže svoju prvú časť vystúpenia som ukončil tým, že keď som počúval vystúpenia k tomuto návrhu zákona od predkladateľov, tak som mal naozaj pocit, ako keby na Slovensku bola absolútna katastrofa pri používaní štátneho jazyka a používaní jazyka národnostných menšín tak ako to je za deklarované v Ústave Slovenskej republiky a definoval som to. A zároveň som povedal a znova to chcem zopakovať, Slovenská republika podľa môjho názoru určite budete so mnou súhlasiť je jedna z krajín, ktorá môže byť príkladom pre ostatné krajiny, ktoré majú aj národnostné menšiny z hľadiska komunikácie používania ich jazyka materinského ale aj mnoho iných štandardov a možno by som aj povedal nadštandardov, ktoré dnes i myslím, že národnostné menšiny majú. A to si myslím, že je absolútne správne a z toho dôvodu nie celkom rozumiem, prečo predkladatelia prichádzajú s takýmto návrhom, keď tu, nie je žiadny problém, ale budem s snažiť k tomu nejako prepracovať a budem aj reagovať na vystúpenie predovšetkým predkladateľov, takže povedal som k Ústave hlavne k tomu druhému článku o používaní iných jazykov, než jazyka v úradnom styku ustanoví iný zákon, tam nie je napísané, že by sme mali teraz mať zákon, ktorý práve povie, že nemá tam byť slovenský jazyk nejako zadefinovaný, tak ako to dneska navrhujú predkladatelia, ktorí dokonca hovoria vypustiť a teraz sa dostanem k tým jednotlivým bodom, budem sa snažiť pochopiť tú filozofiu predkladateľa. prvý bod navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Podľa ich názoru ide o čisto deklaratórne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Toto je argumentácia, pôjdem k druhému bodu. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie podľa ktorého je akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami neprípustný. Ide čisto o deklaratívne ustanovenie, ktorá nemá reálny vplyv. Nuž, potom si kladiem otázku, ak je to deklaratórne a nemá to na nič vplyv prečo predkladatelia to chcú teraz vypúšťať? Zrazu. Ak by som prijal trošičku ich filozofiu tak by som to chápal, že to v podstate nikomu ani neubližuje a nikomu to nepomáha, je to tam zadefinované ale musíme to odtiaľ dostať preč. Pretože teraz to precizujeme. Pod rúškom precizovania sa vyhadzujú akože deklaratórne veci ktoré nikomu absolútne nevadia ale pod týmto rúškom je potrebné zmeniť iné dôležité veci, ktoré sú v tom zákone. A toto je asi tá podstata prečo je tu ten zákon. V treťom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie podľa ktorého sa v štátnom jazyku vedie agenda cirkvi a náboženských spoločností určená pre verejnosť nie, je nevyhnutné zákonom prikazovať cirkvám a náboženským spoločenstvám v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou. A sme doma, teraz prichádzame ku koreňu vecí, toto boli len tie deklaratórne ktoré v podstate nemajú tam význam, ale toto sú tie dôležité veci. Čiže doteraz bol nejaký problém? Cítili ste, že by cirkvi sa nejakým spôsobom stávali a nejakým spôsobom dožadovali, že chcú komunikovať nejakým iným spôsobom ako doposiaľ je na definované v zákone ja teda som to nezachytil. Napriek tomu navrhovatelia cítia, že je to potrebné urobiť. V štvrtom bode navrhujú vypustiť ustanovenie podľa ktorého prípadne inojazyčné znenie kroník obcí musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Prečo zrazu je to takéto, takýto návrh? To azda niekomu vadí, že aby tu bolo jasne zadefinované, dobre tak, v inom jazyku sa napíše kronika ale je paralelne aj v slovenskom v štátnom jazyku. Aby mali k tomu prístup nielen pár, možno tisíc ľudí ale celý národ, alebo vôbec celé Slovensko, to znamená že bez toho, aby potrebovali nejaké tlmočenie hoci kedy mohli prísť a prečítať si to, veď to je len pre prospech aj samotných menšín. Aby sa mohli navzájom v tej diverzite jazykovej aj obohacovať, ja nevidím v tom absolútne problém, ale kolegovia majú. Navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov, pri označovaní obcí a ich častí, tak teda to už teraz, toto sú tie meritórne veci, ktoré dneska potrebujeme meniť? Lebo všetci teraz žiadajú, aby sme to uvoľnili ,no ja si myslím, že tak ako je to dnes zadefinované nie je žiaden problém.
===== navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí a ich časti ulíc. No tak, teda, to už teraz, toto sú tie meritórne veci, ktoré potrebujeme dneska meniť. Lebo všetci teraz žiadajú, aby sme to uvoľnili. No ja si myslím, že tak ako je to dnes zadefinované, nie je žiaden problém. Je to zrozumiteľné pre každého. A vie sa orientovať na Slovensku.
V šiestom bode navrhuje sa zmeniť úprava ustanovenia o vedení pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín. Nuž takže tu takisto pán Dostál sa vyjadril, že máme obrátiť to, že dnes sa musí všetko robiť v slovenskom jazyku a zaznamenávať a iba tie veci, ktoré zadefinuje ministerstvo, že môžu byť len v jazyku národnostných menšín. Keď sa obráti celé toto poradie, ako sa budeme vedieť orientovať, aj my, poslanci, ktorí budeme chcieť vedieť nejaké veci. Veď predsa máme nejakú kontrolnú činnosť. Ale aj všetci tí, ktorí na školských inšpekciách, atď. to používajú. A teraz, ešte raz, vôbec si nemyslím, že je to potrebné, pretože dnes to funguje.
V siedmom bode navrhuje sa vypustiť celý § 5, ktorý ustanovuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku. Konkrétne ide o elektronické médiá, miestny rozhlas a iné technické zariadenia, atď., atď. K tomuto už bolo naozaj povedané veľa, avšak je potrebné povedať, že toto ustanovenie rovnako nespôsobuje žiadne problémy. A ja si nepamätám, že by bola uložená nejaká pokuta v tejto veci, že niekto takéto niečo porušuje. Ale predovšetkým je dôležité, aby tá informácia zaznela aj v štátnom jazyku. A vôbec nie je problém, aby zaznela aj v tom inom jazyku. A ja si myslím, že je dobrá a som presvedčený, že aj tí, ktorí usporadúvajú tieto podujatia ako národnostné menšiny budú radi, keď sa ho budú môcť zúčastniť aj občania alebo ľudia Slováci, ktorí hovoria len po slovensky. Veď to predsa obohacuje nás všetkých, ktorí tu žijeme.
V ôsmom bode navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorých sa komunikácia medzi personálom v zdravotníckom zariadení a sociálnych služieb a ich pacientmi alebo klientmi vedie spravidla v štátnom jazyku. Bolo tu prednesený taký príklad od pána Dostála, tuším, že keď kamaráti jeden Slovák, druhý Maďar a ten Slovák vie aj po maďarsky, čiže bežne sa stretnú a debatujú po maďarsky. A teraz sa stretnú v nemocnici, tak prečo by nemohli hovoriť po maďarsky. No veď ale toto azda nie je problém. Kde predsa nie žalobca a nie je ani sudca, pre pána Jána, ale inú dôležitú situáciu už nenačrtol. Čo keď bude pacient, ktorý hovorí len po slovensky a príde lekár, ktorý bude hovoriť len po maďarsky. A teraz nechcem ani len po maďarsky, ale bude len po rusínsky, povedzme a nebude mu pacient vôbec rozumieť, alebo po rómsky. Tak tento zákon mu umožňuje, že chce, aby to bolo v slovenčine. A čo je na tom zlého? Azda nikto nebude napádať, keď bude aj ten pacient ovládať rómčinu, že budú debatovať, lebo ide o to, aby sa dorozumeli. Ale predsa vizita, záznamy a takéto veci, to je hľadanie chyby a nedostatkov, ktoré sú tam není.
V deviatom navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti sa zavádzajú, uvádzajú v štátnom jazyku. Nebudem už pokračovať ďalej, lebo v podstate každá táto vec vôbec nemá žiadne opodstatnenie, aby sa vypúšťala. Ale pôjdem k tým vyjadreniam predkladateľa.
Pán Dostál alebo začnem pánom Osuským, lebo ten začal. V školách obrátiť poradie. Slovenský jazyk a jazyk menšiny. Myslím si, že tu nie je dôvod, vysvetlil som, prečo to je tak. Argumentuje, že kodifikácia, ktorá sa uvádza je absolútne zbytočná, nepodstatná. No tak ju tam nechajte. Prečo ju musíte odtiaľ vyhadzovať. Ale ja si nemyslím, že zákonodarcovia tu kodifikáciu tam dali len tak zbytočne. Ale čo bolo zaujímavé pri vystúpení pána Osuského, že zrazu na mainstreamové médiá si dovolili nebodaj sa postaviť proti tomuto jazyku. Tie mainstreamovémédiá, ktoré neustále aj pán Osuský používa pri tom, keď kritizuje túto vládu alebo našu stranu. To je ten, ktorý sa vždy spolieha mainstreamové médiá, ktoré majú pravdu zaručene, atď., atď. A dneska ich zrazu kritizuje. Tak sa to vracia. Ponechať všetko tak, aby subjekty, ktoré niečo vykonávajú, aby si to upravili sami ako chcú. Áno, to je presne ten liberálny prístup, ktorý presadzujú liberálni poslanci. Ja si nemyslím, že je to tak, pretože je to v duchu takého, že však robte si čo chcete, my aj tak štát nepotrebujeme, potrebujeme ho úplne zúžiť. Ale keď už je zle, potom je ten štát zodpovedný, potom je ten štát, ktorý bude všetko sanovať, pretože jednoducho niečo zlyhalo. A to najlepšie vyjadrenie, ktoré povedal bolo, že navrhuje vypustiť slovenský jazyk, a to už som hovoril, nie obmedziť. Vypustiť znamená, že úplne vypustiť. Vymedziť, že tam ostane nejakým spôsobom. Čiže to je jasný dôvod, prečo to predkladali.
Máme podľa Dostála dôverovať v ľudský rozum a mať úctu k menšinám. Inými slovami ako keby povedal, že my všetci, čo sme iného názoru nemáme úctu k menšinám a nemáme ľudský rozum alebo niečo podobné. To sú také manipulatívne vyjadrenia, ktoré sa absolútne nezakladajú na pravde, ale je to typická liberálna agenda ako rozoštvávať ľudí. Nič iné len rozoštvávať, rozoštvávať a prinášať zákon o slovenskom jazyku. Nuž prepáčte, ale úctu máme aj k menšinovému, každému menšinovému jazyku, ale ja by som očakával, aby oni mali úctu aj k štátnemu jazyku slovenskému. Predpokladám, že ho majú, len nevyjadrujú to dostatočne.
Áno, a prečo to predkladajú, to už som aj povedal, že je to vyjadrené v tom, čo povedal pán Dostál, keď spomínal, že pán Osuský už tu mal ten zákon v roku 2014 a že zaň hlasovali aj poslanci z MOST-a - HÍD. Čiže predpokladá, že poslanci z MOST-a - HÍD opäť zaň zahlasujú. Čiže ja v tom vidím účelovosť. Teraz vrážať klin do koalície, lebo MOST je tam, ktorý môže potenciálne zahlasovať za tento zákon. Ale nemyslím si, že je tam úprimná snaha niečo naozaj riešiť.
A pani Zimenová hovorila, že na Slovensku po slovenský také vyjadrenia, alebo jedna krajina, jeden jazyk. Predtým ako to ona povedala, ja som nepočul, že by niekto takéto vyjadrenie tu v tomto parlamente mal. Čiže oni si naočkujú niečo, čo akože sa tu hovorí a vytvára sa tu nejaký dojem. A potom to komentuje, že je to je zlé. Toto nie je ten prístup ako korektne pristupovať k takýmto citlivým veciam. Ten kto chráni štátny jazyk alebo materinský jazyk, v tomto prípade štátny jazyk, ide do nacionalistického blúznenia. Toto povedala pani poslankyňa Zimenová. Toto je vytváranie nejakej súdržnosti? Toto je vytváranie nejakého spoludobrého nažívania? Lebo všetci tí, ktorí majú iní názor, tak sú nacionalistickí blúznitelia? To ma prekvapilo od pani Zimenovej.
A ešte tu máme, že mäkká regulácia, sú za to, aby bola mäkká regulácia a ešte dala otázku, toto sa, potom ako všetko povedala, toto sa tu v posledných rokoch na Slovensku deje. Nuž pani Zimenová nie je tu síce, ja sa chcem spýtať, čo sa na tom Slovensku tu také strašné deje. Povedzte mi, čo tu také strašné deje, keď ste vy tu položili takúto dôležitú otázku, priam principiálnu, toto sa tu na tom Slovensku dnes deje.
No a o sankciách som hovoril, ale chcem to povedať ešte aj teraz na záver. Viete, vyberať z toho, že sankcie sú zlé. Každý zákon by mal mať nejaké sankcie. A ja si myslím, že sa používajú rozumne. Nie pri takých prípadoch ako sám poslanec Dostál si namodeluje a potom sa ide udať. Pretože on chce len rozoštvávať, nič iné. Mám taký pocit. Ja si myslím, že tento zákon jednoducho je nepotrebný. Hovoria o tom aj lingvisti, ktorí sa vyjadrujú. Máme tu iné problémy, ktoré je potrebné riešiť, a nie takýto zákon. Čiže z tohto pohľadu chcem povedať, že za stranu SMER my tento návrh nepodporíme. A zároveň chcem predložiť aj procedurálny návrh, pán spravodajca, keby ste si zaznamenali, procedurálny návrh, aby hlasovali o tom, že o tomto zákone už nebudeme ďalej rokovať. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie. A ešte raz. My tento návrh nepodporíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 11:56 - 12:01 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, ctená snemovňa, na úvod ešte sa vrátim k tomu, čo teraz hovorila pani Kaščáková, kolegyňa, pretože sama sa pritom usmievala. Viete, mne to pripadalo tá argumentácia, čo ste povedali ako, ako sa snažiť argumentovať normalizátori v 70-tych rokoch, keď chceli presvedčiť všetkých, že tu nešlo o okupáciu, ale že tu išlo o internacionálnu pomoc. A teraz mi napadá v tej súvislosti s vašim návrhom, že tu máme ďalší izmus a že to je precisizmus alebo niečo podobné, lebo vy sa snažíte precizovať vlastne to, čo je údajne nejakým spôsobom zlé a keď som ja počúval vystúpenia hlavne predkladateľov, mal som pocit z tých vystúpení, že keď vyjdem von z tejto sály, že na Slovensku sa niečo hrozné deje, že tu v skutočnosti je problém pri používaní jazyka národnostných menšín, že tí ľudia sa nemôžu v krčmách rozprávať, že ľudia nemôžu ani v električkách si povedať szia alebo niečo podobne, hocičo iné. Pretože tento zákon szia, že, že tento zákon to všetko vlastne zakazuje. Ale to predsa nie je pravda a ja mám taký pocit, že, že toto ani v podstate strana SaS nechcela, že to priniesli do toho dvaja ľudia, ktorí sa na chrbte SaS vyviezli do tohto parlamentu pod hlavičkou OKS a tí sa snažia teraz pokračovať v téme, ktorú umelo stále nafukujú a poviem príklad. Ako sám pán Dostál tu, keď stál, povedal, že ja som navodil jednu atmosféru tak a tak a potom som sa išiel udať. To je azda jediný príklad, ktorý v podstate asi sa nešiel, lebo potom bola argumentácia, že v podstate samotné sankcie sú úplne zlé. Veď prečo by sme mali sankcionovať a ja som mal normálne pocit, hneď som listoval v rozpočte štátnom, že kde nájdem pokuty za porušenie jazykového zákona, našiel som tam takmer nulu ako keby z pokút pri udeľovaní porušovania jazyka štátneho sa naplňoval štátny rozpočet tak vrchovato, že to musíme akútne riešiť. Azda tomu nikto neverí prosím vás pekne. Takže poďme teda postupne kto čo vlastne predkladatelia uviedli vo svojom návrhu. Uvádzajú tam správne citáciu z Ústavy Slovenskej republiky, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Správne. Ale potom začnú polemizovať s druhou časťou článku 6, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanovuje zákon a to je zákon o používaní štátneho jazyka, ale v každom prípade národnostných menšín, čiže upravenia, to som práve chcel povedať teraz, keď ste mi do toho skočili, že zároveň sa nepíše v tom druhom článku, že ustanovuje ten zákon, ako sa nemá používať štátny jazyk. Veď to azda nie, ale podľa toho čo bolo povedané v rozprave, tak pán Dostál povedal, že my nenavrhujeme obmedziť používanie štátneho jazyka, my navrhujeme vypustiť. Nuž dámy a páni, ak teda rozumiem obsahu týchto dvoch slov, tak to je diametrálny rozdiel. Vypustiť, znamená, vôbec to tam nemať. Obmedziť, že ho trošičku nejakým spôsobom obmedzím, bude sa používať, ale vypustiť, že ho vôbec tam nebudem mať. Čiže tu sa pán Dostál krásne prihlásil k tomu, o čo mu ide a povedal ešte niečo ďalšie, keď polemizoval s pani kolegyňou tuším Sárközy alebo s niekým ďalším, ktorí tam diskutovali, že a pevne verí, že tak, ako sa v roku 2014 k novele, ktorú predkladal tuším pán poslanec Osuský, prihlásili poslanci za MOST-HÍD, že rovnako sa prihlásia aj teraz. Čiže cítite jednoznačne, že o čo tu ide? Tu je záujem predovšetkým vytvárať napätie, neustále vytvárať napätie spoločnosti, kde vládne normálny zmier. Kde Slovenská republika môže byť príkladom ako spolunažíva štátotvorný národ s národmi, ktoré sú menšinové. Vy môžete byť príkladom pre ostatných v Európe a všade inde akým spôsobom my dokážeme spolunažívať, vytvárať si tento priestor ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, nerád, budem vás musieť prerušiť, keďže sú aj výbory, je dvanásť hodín a pokračujeme o štrnástej hodine. Snažil som sa. Dobre.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Samozrejme rešpektujem pán predseda. Budem pokračovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre. Takže pokračujeme o štrnástej hodine.
(Prestávka.)
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 11:50 - 11:52 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, v podstate ste hovorili o tom čo vaši predchodcovia až sa mi zdalo, že ste mali jedno vystúpenie napísané, lebo rovnaké formulácie ste používali. Ale predsa len mi dovoľte, aby som tiež poukázal na niektoré časti. Lebo ste tam hovorili o tom, že ľudia keď sa dohodnú ako chcú debatovať tak nech debatujú. Veď tento zákon no tom nehovorí, tento zákon nehovorí o tom ako sa ľudia budú rozprávať v krčme hocikde kde sa stretnú spoločensky či po anglicky alebo po svahilsky. Tento zákon vážená pani poslankyňa, predsa hovorí o tom ako sa bude komunikovať v úradnom a spoločenskom živote. Kedy je potrebné zabezpečiť naplnenie ústavy tak ako je to zadefinované. Nuž a ešte ste hovorili, štát nech sa do toho nestará ak niekto chce robiť nejakú reláciu v esperante ak si to dobre pamätám. Nuž toto je myslím si, že signifikantné pre vašu stranu takýmto spôsobom komunikovať štát pretože vy by ste mali najradšej štát žiadny. Štát, ktorý sa do ničoho nestará ale až vtedy keď je zle až vtedy nech príde a všetko zasanuje pretože podľa hesla, ktoré neustále opakujete trh všetko vyrieši, nie je potrebné ani štát, aby tu bol, ale to je veľký omyl pretože štát je dôležitý, aby práve vytváral túto rovnováhu, aby zabezpečoval všetky práva, ktoré sú potrebné či pre štátotvorný národ a rovnako aj pre menšiny, ktoré v ňom žijú pani poslankyňa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 10:55 - 10:56 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
ktorí sa budú pozerať na tento záznam, že vy nie ste nepopísaný papier. Ale nemyslím to v zlom, pretože vidím aj z vašej strany, že máte záujem. Avšak, aby sme sa netvárili, že SMER - sociálna demokracia a tieto vlády nerobia pro rodinnú politiku. Práve naopak, mnoho opatrení, ktoré sme urobili prispievajú k stabilizácii jednak na materskej, ale rovnako aj na podporu natality. Áno, je treba urobiť veľa, ale na to je potrebné mať aj finančné prostriedky. Takže, pán Mihál, ešte raz. Vy ste všetky tie veci, o ktorých ste hovorili, mohli presadiť, mohli ste presadiť podporu osamelých matiek, predĺženie materskej a tak ďalej a tak ďalej. Áno, ešte pripomeniem. My sme tiež zvažovali, že či nepredĺžiť materskú, ale ukázalo sa, že zvýšenie rodičovského príspevku o tento nástroj je omnoho väčší záujem. Napokon Slovenská republika má jednu z najdlhších materských vôbec v rámci Európskej únie už dnes.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 10:54 - 10:56 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Pán poslanec Mihál, v prvom rade chcem poďakovať za to, že podporíte tento aj môj návrh, spolu s predkladateľmi. A chcem pripomenúť jednu vec, že keby to, čo ste vy hovorili, hovorila pani Verešová vo svojom vystúpení, tak by som to chápal. Pretože pani Verešová má svoju koncepciu, môžeme o nej polemizovať, avšak ešte nemala možnosť ju vláde napĺňať. Ale vy ste boli minister práce, sociálnych vecí, vy ste všetky tieto veci, o ktorých ste tu teraz hovorili, mohli napĺňať. Mohli ste riešiť osamelé matky, mohli ste predlžovať materskú a mohli ste dokonca zaviesť aj súbeh rodičovského príspevku s materskou. Čiže chcem to len pripomenúť aj pre všetkých, ktorí sa budú pozerať na tento záznam, že vy nie ste nepopísaný papier. Ale nemyslím to v zlom, pretože vidím aj z vašej strany, že máte záujem. Avšak, aby sme sa netvárili, že SMER - sociálna demokracia a tieto vlády nerobia prorodinnú politiku. Práve naopak, mnoho opatrení, ktoré sme urobili
=====
Skryt prepis