Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, vo veľa veciach ste ma primäli k ďalším návrhom zákonov, takže ďalší návrh zákona o referende bude úplné zrušenie kvóra, to môžem (povedané so smiechom) už teraz povedať, veľmi podnetný návrh a myslím si, že by som si to vedel predstaviť pri 350-tisíc podpisoch bez obmedzenia času a kvórum nula. Máte pravdu, veľmi správne. A ja vám poviem jednu vec, s ktorou s vami nesúhlasím, že treba učiť národ na referendá na miestnej samosprávnej úrovni. Nemyslím si to, že proste človek má robiť vodičský preukaz a povedia mu, že choď, jazdite iba na hradských cestách, keď sa naučíš, potom môžeš ísť na diaľnicu. No na tej diaľnici sa ľahšie jazdí, ako na tých hradských cestách, to vám garantujem.
To znamená, že tento národ nie je hlúpy, ale nemá možnosti a my im, tie možnosti my im ako politici im, nedávame tomu národu využiť toto, tento inštitút referenda.
Krásny podnet ste dali, veľmi pekne ďakujem, nabudúce predložím tento návrh zákona, aby sme to úplne zrušili, to kvórum. Preto, lebo som presvedčený.
A teraz idem k tomu, k tej edukácii. Tak poďme učiť tých ľudí naučiť sa, zvyknúť si na referendum. To znamená, že spravíme prvé o rodine a dôjde iba 15 % a schválime ho. To bude úžasná vec, s pätnástimi percentami. Potom sa slniečkam všetkým vypáli kotol a potom asi pochopia alebo uvedomia si, že keď budú kašľať na veci verejné, tak potom nejakých 15 % obyvateľov tohto štátu im bude meniť životy a meniť zákony.
To znamená, že vám garantujem, pán poslanec, že v druhom akomkoľvek referende zrazu sa dostaví podstatne (povedané s úsmevom) viacej ľudí, aby si povedali, no tak treba sa zaujímať o veci verejné, nemôžem sa na to vykašľať, lebo potom nejakých 12 % o mne rozhodne. A to znamená, že týmto spôsobom poďme učiť ľudí. Poďme učiť ľudí a ja som to chcel spraviť ešte tak akože veľmi korektne tými 30 % kvôli tomu, aby proste to nebolo také ľahko, veľmi ľahko dosiahnuteľné. Ale potrebujeme tým ľuďom dať svetlo na konci tunela, že áno, tých 30 % sa dá, dá spraviť. Je to, potrebovalo by to veľmi veľa úsilia, veľmi veľa vysvetľovania, veľmi veľa marketingu, ale myslím si, že 30 % by sa dalo dosiahnuť. Ale môžeme sa baviť aj o dvadsiatich piatich percentách z OĽANA, lebo to je určite ľahšie dosiahnuteľné, jak naša, naša 30-percentná hranica tohto, tohto kvóra.
V každom prípade si myslím, že by sme sa ako poslanci, ako poslanci tohto národného parlamentu nemali, Národnej rady, nemali by sme sa báť hlasu ľudí, nemali by sme sa báť v zásadných témach, ktoré proste, ľudia už keď raz niekde dajú 350-tisíc podpisov, tak to musíme rešpektovať, preboha živého, to sú vážne veci a dovoľme týmto ľuďom sa rozhodnúť. Keď vidíme, že niečo nefunguje, tak to opravme. A keď vidíme, že to referendum naozaj pri tých päťdesiatich percentách nefunguje, tak to opravme. Keď sme schopní rešpektovať 12-percentnú účasť pri eurovoľbách, 42-percentnú účasť pri, za 42 % si vieme zvoliť predsedu, teda prezidenta republiky, nemáme s tým problém, a teraz sa budeme tam hádzať o zem, no a čo tých šesťdesiat, čo tých 60 % zvyšných, alebo, ja neviem, 58, ktoré sú nezúčastnili, jak tí si to teraz budú znášať toho nového prezidenta? No preboha živého, tak mali prísť a mohli vyjadriť sa. A keď nevyjadrili sa, je to ich problém, rešpektujme to.
Ale v tomto prípade si myslím, že by sme už konečne mali k tomuto prísť a urobiť to takým spôsobom, aby tam tí ľudia videli v tom zmysel. Keď ti raz niekto povie, že máme zákon, že môžete, ktorýkoľvek občan môžete slobodne, bez dane vyliezť na Mesiac. No môžeme prijať taký blbý zákon, už sme tuná kopec blbých zákonov prijali, ako posledne dvojpercentný odvod za reťazce a teraz ho meníme. Takže blbostí už tuná bolo prijatých dosť, môžeme aj toto urobiť. Lenže keď tí ľudia, im je jasné, že sa na ten Mesiac nedá vyliezť, tak, tak nebudú sa ho ani pokúšať, aj keď tunák taký zákon prijmeme. Tak proste keď im neumožníme aspoň vidieť to svetlo na konci tunela, tak, bohužiaľ, nebudú to využívať, pochopiteľne, lebo to nemá význam.
A jednu ešte poslednú vec by som chcel reagovať, ktorú ste povedali veľmi správne, že, a teraz mi to vypadlo (povedané so smiechom). Chcel som ešte reagovať na, na jeden moment. (Reakcia z pléna.) Áno, jasné (povedané so smiechom), dobre. Takže som sa, uletel som na dvojpercentnom (povedané so smiechom), takže mi, mi to dneska nenaskočí.
Cez to všetko vám ďakujem za vaše vystúpenie, preto, lebo keď toto nezmeníme, tak tí ľudia k tomuto referendu budú takýmto spôsobom pristupovať. Učiť ľudí na lokálnych úrovniach, ja si myslím, nemá význam. Treba učiť tých, ktorí sa nechcú zúčastňovať na veciach verejných, že pokiaľ sa nebudú zúčastňovať na veciach verejných, tak bude o nich rozhodovať menšina, ktorá sa je ochotná zúčastňovať na týchto veciach verejných. A tým my naučíme tých ľahostajných, benevolentných, ktorí na to kašľú, tak ich naučíme, že v prípade, že to nebudú využívať, no tak potom tá menšina bude rozhodovať o tej väčšine. A veľmi rýchle, ja si myslím, že sa naučia.
Ďakujem velice pekne za pozornosť.

Ja ďakujem pánovi kolegovi za vecné vystúpenie. Veľa podnetných vecí sme sa dozvedeli, na veľa podnetných vecí ste upozornili, cez to všetko nemyslím si, že, a musím to povedať, že to referendum, ktoré bolo v Chorvátsku a ktoré bolo aj u nás, že to je téma, ktorá by nemala rezonovať. Referendum o rodine je podľa mňa úplne to jedno z najdôležitejších otázok a tém v spoločnosti a netreba ho znižovať a znižovať mu absolútne váhu. Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Feckovi. Presne takto to vnímame aj my. Rovnako podporujeme aj váš návrh zákona. Môžeme sa o tom dohadovať či 25, 30. Môžeme sa o tom baviť. V každom prípade rozhodne súhlasím s tou myšlienkou, že tie kuvičie hlasy treba týmto umlčať. V prípade, že naozaj ľudí naučíme, aby využívali toto referendum a tak tí ostatní, ktorí doteraz na to kašľali a nezúčastňovali sa na veciach verejných a zistia, že nakoniec nejakých 30 % bude vedieť o nich rozhodovať, tak nikto im nebráni v tom ďalšom referende už prísť a rozhodnúť sa a dať ten svoj hlas a vyjadriť sa. Ja si myslím, že tých ľudí treba tomuto naučiť. Ale im treba dať nádej znížením toho kvóra. Lebo keď vidíte, veď my nevieme prezidenta zvoliť päťdesiatimi percentami, ale iba štyridsiatimi dvomi. Tak ako, čo chceme od tých ľudí, keď my si tuná nevieme najvyšších ústavných činiteľov zvoliť päťdesiatkou? To znamená, že ja vítam, že rovnako aj vaša strana teda tento podobný návrh zákona uviedla, teda na tejto schôdzi, rovnako zaňho zahlasujeme a som presvedčený, že celá občianska spoločnosť by tento inštitút uvítala, keby bol znížený, či už na 25 alebo 30 %. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi takými vlastnými slovami sa pozrieť na tento návrh zákona, ktorý predkladáme. A rád by som ho obhájil aj tým, že skutočne mal by to byť jeden inštitút, keď už si ľudia nevedia inak pomôcť, keď vidia, že predstavitelia štandardných politických strán, ktorí vládnu, kašľú na nich. Absolútne na nich kašľú a v zásadných otázkach by potrebovali sa domôcť nejakej zmeny, nejakého návrhu zákona alebo nejakého odvolania niečoho, tak môžu využiť inštitút referenda. Ale ako vidíte, z týchto siedmich referend bolo len jedno jediné jedine úspešné, a to bolo o vstupe do Európskej únie. To kvórum je veľmi vysoké. Je to 50 %. Z nášho pohľadu je to nesplniteľná hranica. Keď si uvedomíte, že tunák dnes nemáme absolútny problém za Slovensko vyslať trinástich, štrnástich poslancov, podľa toho brexitu, do Európskeho parlamentu, poslancov a nemáme problém z toho, že účasť je dvanásť, trinásťpercentná. Nemáme s tým problém, že iba 13 % oprávnených voličov sa vysloví za to, že koho posielame, kto nás bude zastupovať v Európskej únii, v tak dôležitej inštitúcii, to nemáme problém. Ale proste budeme tvrdošijne trvať na to, že na ľudí môžeme úplne kašľať, oni musia mať 50-percentné kvórum. To nám zrazu vadí, to musí byť 50 % a viac. Najradšej by to bolo 100 %, aby to vôbec neexistovalo. To je také akože, vážení občania, kašleme na vás, ale tvárime sa, že nie. To je presne výsledok tohto 50-percentného kvóra.
Ja mám pocit, ako keby sa tí politici báli tohto slova, slova ľudí. Keď sa niečo potrebuje zmeniť, no tak máte možnosť, ľudia, si vyzbierať referendum. Áno, najprv sa zbláznite, vyzbierajte 350-tisíc hlasov, 350-tisíc podpisov. A keď to máte, no tak potom to nebude platné, lebo vieme veľmi dobre, vieme, že to zase nenaplníme.
Ešte raz. Keď sme schopní ako krajina rešpektovať a akceptovať dvanásť, trinásťpercentnú účasť na voľbách a zvoliť si zástupcov v Európskom parlamente a nemáme s tým problém, že je to iba 13 %, s tým nemáme absolútny problém, tak budeme tvrdošijne vyžadovať 50 %, keď chceme vypočuť názor občanov.
Keď si zoberiete ďalšie voľby. Keď len teraz prezidentské voľby nedosiahli 50 %, no tak si máme povedať, no tak tieto voľby prezidentské by mali byť neplatné, lebo nebolo viacej ako 50 %? Poďme teraz sa hádzať o zem a poďme si povedať, že to je protiústavné? Preboha živého, prečo?
A keď sme schopní rešpektovať prezidenta, zvolenie prezidenta tejto krajiny štyridsiatimi ôsmimi alebo štyridsiatimi dvomi percentami, ja sa pýtam, prečo hlas ľudu musí byť 50 % oprávnených voličov? A aby tí ľudia mali aspoň nejaký pocit, že na nich nekašleme, že majú tú možnosť, aspoň na konci toho tunela je svetielko nádeje, tak znížme toto kvórum na 30 %. Ja nehovorím, že poďme na desať, lebo potom by sme zistili, že ten parlament neni v Národnej rade, ale vonku na ulici, na námestí, že by nám každý jeden zákon desiatimi percentami robili referendum jedno za druhým. To nie. To odmietame. Ale pri všetkej úcte, 30 % je taká, taká veľkosť čísla, ktoré nám zabezpečí, že to nebude robiť vyslovene námestie, každý jeden návrh zákona, ale že je to také kvórum, ktoré proste, fakt to musí byť vážna spoločenská téma, vážna otázka toho, aby naozaj to bolo naplnené. A týchto 30 %, sme presvedčení, že je a sme schopní naplniť. Tí ľudia musia mať pocit, že to má vôbec zmysel, že to má význam. Pokiaľ im povieme, že je to 50 %, tak ani neprídu, lebo vedia, že sa to aj tak nenaplní. Ale pri vízii tridsiatich percent vám garantujem, že ľudia by to raz za čas mohli využiť. A oni potrebujú mať pocit, že na nich nekašleme a že sa ich hlavne nebojíme.
Tu ide o to, že sa ich nebojíme, preto lebo toto, ja mám pocit, že sa dostalo do ústavy len preto, aby sme si povedali, no tak ako máme referendum, však sme nejakí demokrati. No lenže urobili sme to tak, aby to nikdy nebolo možné použiť tými obyčajnými, bežnými ľuďmi. Nikdy to nenaplnia. Tak silná vec, ako bola, ako bolo referendum, keď robil pán, myslím, to bol pán Chromík, nie? Tak to tiež nedosiahlo, nedosiahlo 30 %.
Takže preto tvrdím, že tá 30-percentná hranica je taká, že ľudia by mohli sa vybičovať, mohli by si povedať, áno, toto už je taká hranica, ktorú sme schopní zvládnuť a prísť tam. A ja vám garantujem, všetkým tým kuvičím hlasom, ktorí budú rozprávať, no jak môže 30 % rozhodnúť o nás sedemdesiatich. Tak vám garantujem, že keď sa na to vykašlete vy sedemdesiati, a zistíte, že vám to budú robiť tridsiatimi percentami, tak nikto vám nebráni dôjsť a pomaly naučiť tú spoločnosť, že môžeme tento inštitút využívať a že môžeme kľudne mať 40 a neskôr aj 50-percentné kvórum. Nevidím v tom absolútny problém. Len tým ľuďom treba dať túto nádej a možnosť, aby toto referendum mohli využívať.
Ešte raz. Vážení poslanci, vážené poslankyne, ak rešpektujeme, ak rešpektujeme voľby do Európskeho parlamentu s dvanástimi, štrnástimi percentami oprávnených voličov, ak rešpektujeme prezidenta republiky so štyridsiatimi dvomi percentami, ak toto rešpektujeme, preboha, prečo musíme nútiť ľudí, ľudí, ktorí chcú vysloviť nejaký názor, že môžeme vás vypočuť len vtedy, keď to bude 50 a viac? Veď to je absolútne nespravodlivé. Tak merajme jedným metrom. Tak si povedzme, tak pokiaľ nebude 50 % účasť na voľbách, no tak nemáme prezidenta, nemáme poslancov, nemáme nikoho. To znamená, že sami seba počúvame, sme so sebou spokojní a ak sa máme pozerať na ľudí, tak na nich kašleme. A toto chceme týmto návrhom zákona zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo. Napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi štátmi. Od vzniku samostatného štátu sa na Slovensku referendum uskutočnilo celkovo sedemkrát. Z tohto počtu jedno referendum bolo zmarené, päť bolo neúspešných pre nedostatočnú účasť a iba jedno referendum bolo úspešné, t. j. referendum konané 3. apríla 2004, ktorým sa rozhodovalo o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Účasť oprávnených voličov na úspešnom referende však len mierne prekročila 50-percentné kvórum vyžadované čl. 98 Ústavy Slovenskej republiky pre platnosť výsledkov referenda.
Analýza inštitútu referenda súbežne s aplikačnou praxou poukazujú na slabinu ústavnoprávnej úpravy referenda – je ňou dikcia čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžadujúca si účasť najmenej 50 % oprávnených voličov pre platnosť výsledkov referenda, ďalej len „referendové kvórum“. Vzhľadom na historické skúsenosti možno konštatovať, že striktná požiadavka 50 % referendového kvóra de facto oslabuje využitie tohto inštitútu priamej demokracie. Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu osciluje v intervale 13 % až 20 %. Z tohto vyplýva, že ani nie 20% obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby sa znížila podmienka nadpolovičnej účasti oprávnených voličov na platnosť celoštátneho referenda s tým, že bude postačovať účasť najmenej 30 % oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastniť sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade opakovane nechránia verejný záujem, ale záujmy finančných skupín.
Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre NR SR záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných či iných záujmových skupín.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že uvedené argumenty vás dostatočne presvedčili o správnosti zníženia podmienky nadpolovičnej účasti oprávnených voličov na platnosť celoštátneho referenda s tým, že bude postačovať účasť najmenej 30 % oprávnených voličov. Z uvedeného dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Ďakujem za pozornosť a zároveň vás chcem, pán predsedajúci, požiadať o prihlásenie sa do rozpravy.

Ďakujem. Ja by som len chcel upozorniť napríklad na to Rakúsko, že tam sú prídavky, u nás slabo nad 20 euro, tam sú prídavky od narodenia 114 euro, od troch rokov 121,90, od 10 rokov 141,50 a od 19 rokov 165 euro 10 centov. To znamená, že tie rodinné prídavky sú tam ďaleko vyššie a majú tam 100-eurový príplatok proste na tie učebnice, na tie školské pomôcky každý rok a nielen jednému prváčikovi. Keď sa len trošinku chceme priblížiť a ja som presvedčený, že tých 50 euro by sa v tom rozpočte pre tie naše deti malo nájsť. Ja už neviem fakt z tých mizerných podpor, z tých malých dotácií pre tie matky s deťmi, ja neviem už, odkiaľ tie ženy toto môžu zobrať a ako sa tunák vôbec dá žiť a nehľadieť na nich a tuná prezbrojovať armádu, pri všetkej úcte a všetko možné, nachádzať stámilióny až miliardy, a my nevieme nájsť na, na rodiny s deťmi pár, pár peňazí, tak to je naozaj tragédia tohto národa. Ďakujem.

Nie, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Na úvod som prečítal znenie, ale dovoľte mi, aby som sa k tomu vyjadril z môjho pohľadu.
Vstupoval som do politiky preto, aby som pomáhal ľuďom. Za tridsať rokov som rozdal obrovské množstvo peňazí, ktoré som zarobil v podnikaní, som rozdal na sociálne, charitatívne účely. Väčšinou to boli buď matky s deťmi, alebo boli to dôchodcovia, ktorí sa na mňa obracali. Toto boli hlavne tieto, tieto sféry ľudí, ktorí potrebujú najviac pomôcť. Matky s deťmi a dôchodci. Teraz tento konkrétny návrh zákona chce pomôcť hlavne dôchodcom a prečo o tom hovorím?
Viete, ja už som to tuná spomínal veľakrát, keď mi dôchodca napíše, že pán Kollár, mám taký nízky dôchodok, že keď si zaplatím všetky tie poplatky, ktoré musím, aby som mohla bývať, tak mi ostane pár drobných, pár desiatok eur drobných a ja sa môžem rozhodnúť, či to investujem do jedla alebo do liekov, lebo v tomto štáte ešte aj tí chudáci si musia z tých mizerných dôchodkov doplácať aj lieky. A teraz keď taký starý človek je zrobený, má kopec chorôb, naša zdravotná starostlivosť je mizerná a keď musí si tieto lieky doplácať, tak sa môže rozhodnúť, pán Kollár, ja môžem sa rozhodnúť, či zomriem na hlad alebo na moju chorobu, ale na obidve mi neostane.
Z tohto dôvodu sme sa rozhodli predložiť návrh zákona o 13. dôchodku. A prečo o tom hovorím? No nič enormne sa v tomto štáte neudeje preto, lebo každý rok tuná dôjde vianočný deduško, raz je to Fico, raz je to niekto iný, ale stále je to nejaký deduško, ktorý vám tunák začne štrngotať, že á, ideme vám dať, keď budete dobrí, budete nás voliť, dáme vám nejaký vianočný príspevok. Priatelia, ale tunák si to my zásadne mýlime. Tunák, tunák je psia povinnosť politikov starať sa o ľudí. Politik je nominovaný, je volený ľuďmi, je to ich zástupca a má psiu povinnosť sa starať o ľudí. Starať sa o ľudí a pomáhať im a my tunák za týchto 30 rokov, títo štandardní politici tunák vsugerovali tým chudákom ľuďom do hláv, že no tak príde, prídu Vianoce, tak možno, keď budete dobrí, tak vám dáme, z tých vašich peňazí vám dáme nejaký ten vianočný príspevok.
Vážení, ale ešte tá obludnosť je v tom, že ešte tí politici chcú od tých ľudí, aby im boli vďační. Aby im za ten pinat, za tú, oriešky, čo im darujú na tie Vianoce, aby ešte im boli vďační, ale uvedomme si, že to nie sú peniaze týchto politikov, to sú naše peniaze. To sú naše peniaze, ktoré máme dať tým dôchodcom, a nie tých politikov. A teraz tá zvrátenosť, že ten politik ešte chce vďačnosť. A preto predkladáme tento návrh zákona, aby sem neprišiel každý rok pseudoježiško a vytĺkal z toho politický kapitál každý jeden boží rok, tak ako každý jeden boží rok vytĺkali kapitál na zmrazovaní poslaneckých platov. Rovnaká blbosť.
Preto som presvedčený, že tieto peniaze patria ľuďom a tie peniaze patria ľuďom a my máme psiu povinnosť ako politici tým ľuďom pomáhať, a v tomto prípade dôchodcom, a nie ešte chcieť od tých ľudí a očakávať nejakú vďačnosť. My by sme mali byť vďační tým ľuďom, že nás tu ešte neukameňovali, že nás tunák nezobrali späť čo, že nás tunák nevyhodili z toho balkóna do Dunaja.
A preto, ak to má byť korektné, aby si s tým tentokrát táto vládna koalícia, na budúci rok to bude možno iná vládna koalícia, aby si z toho nevybíjali každý rok politický kapitál, poprosím vás, vážení kolegovia, podporte tento návrh zákona o 13. dôchodku. Je to spravené tak, aby tie vyššie príjmové dôchodky proste neboli tak zohľadnené. Tí nižší to majú podstatne vyššie, je to spravodlivo urobený výpočet, zamedzme tento populizmus, ktorý sem prináša každý rok nejaký Ježiško, ktorý je vo vláde a ktorý ešte požaduje vďačnosť. Nie. My politici máme byť vďační tým ľuďom. Vďační za to, že žijú v tomto štáte, kde majú špatnú zdravotnú starostlivosť, kde majú mizerné dôchodky a kde sa im zle žije a ešte si musia aj tie lieky doplácať. Veľmi pekne vás poprosím naprieč celým politickým spektrom, je to, teraz ste to vy, nabudúce to budeme my, zrušme tento nezmysel, buďme vďační tým ľuďom a je našou psou povinnosťou tým ľuďom pomáhať, a nie naopak.
Ďakujem velice pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár. Starostlivosť o dôchodcov a zvyšovanie ich životnej úrovne je jednou z priorít hnutia SME RODINA - Boris Kollár, ktoré pomáha ľuďom.
V tejto súvislosti si dovolím informovať, že od dôchodcov dostávam mnoho listov, ktorí sa sťažujú na ich zlú životnú situáciu, na nízke dôchodky, ktoré im pokryjú, ktoré im nepokrývajú ani životné náklady. Niekoľkým dôchodcom som prispel aj z vlastných finančných prostriedkov, mnohým som ale pomôcť už nemohol. Preto je prvoradým cieľom návrhu zákona pomôcť všetkým dôchodcom v ich neľahkej životnej situácii.
Ďalším cieľom predloženého návrhu zákona je stanovenie podmienky pre vyplácanie 13. dôchodku pre poberateľov starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo sociálneho dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou a poberateľovi dôchodku poskytovaného zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení vyplácaného úradmi príslušných rezortov, a to v splátke dôchodku platnej v decembri kalendárneho roka. Suma 13. dôchodku sa navrhuje stanoviť diferencovane, a to v závislosti od sumy dôchodku alebo úhrnu súm dôchodkov. V prípade, ak je dôchodok alebo suma viacerých dôchodkov nižšia ako životné minimum, navrhuje sa tejto skupine dôchodcov vyplatiť 13. dôchodok vo výške minimálnej mzdy. Vyššie ako životné minimum, navrhuje sa v tejto skupine dôchodcov vyplatiť 13. dôchodok vypočítaný podľa stanoveného vzorca, v zátvorke - 13. dôchodok sa bude rovnať sume minimálnej mzdy zníženej o koeficient 018 vynásobený rozdielom medzi dôchodkom a životným minimom.
Z uvedeného vyplýva, že návrh zákona vychádza z transformácie súčasne platného zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s istým rozdielom, že poberateľ dôchodku bude mať na 13. dôchodok zákonný nárok. Zároveň sa stanovujú jasné pravidlá pre výpočet 13. dôchodku tak, aby najviac pomohli dôchodcom s najnižšími dôchodkami.
Predkladaný návrh zákona bude mať nepriaznivý dopad na rozpočet verejnej správy, bude mať však pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv ani životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná s právom Európskej únie.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vysloviť presvedčenie o potrebe prijatia zákona o 13. dôchodku s cieľom zlepšiť život dôchodcom v Slovenskej republike. Z uvedeného dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem za pozornosť.
Pán predseda, zároveň sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem. Chcem pripomenúť všetkým členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že máme zasadnutie, zvolávam zasadnutie výboru na 12. hodinu v kancelárii č. 147a.