Videokanál poslanca

Ďakujem za toto vystúpenie. Musím ho absolútne podporiť a povedať jednu vec alebo sa opýtať poslancov: chránime vrabce? No nie, lebo ich je strašne veľa. A my tuná chránime medveďa, ktorý je premnožený. Medveď nie je zapísaný ani v červenej knihe ohrozených druhov. Takže my tu chránime ako nejakého jednorožca niečo, čo je absolútne premnožené a my čakáme, skutočne čakáme na prvú ľudskú tragédiu, kedy medveď zabije človeka. To, že ho dotrhá, to si prečítame v Novom Čase a tak si prejdeme na ďalšiu stránku, potom tam máme politiku a ešte ďalšiu stránku, máme tam Plačkovú a potom, že Lobotka je, je, bude otcom. To je fajn. A úplne na to kašleme. Do momentu, kým prvý medveď nezabije niekoho na Slovensku, prvý, prvý medveď.
Viete, kedy sme začali chrániť medvede? V tridsiatych rokoch minulého storočia, v štyridsiatych, okolo roku 1930 – 35, kedy bol maximálne ohrozený stav a bolo ich nejakých 30 alebo 35 medveďov. Vtedy to bolo namieste a odvtedy to ako dogmu posúvame si desiatkami rokov až do dnešného dňa. Z trusu medveďov bol robený tento výskum a len z trusu, čo našli, zistili, že je unikátnych okolo 1 200 až 1 300 jedincov. Poľovníci, ktorí sa naozaj do toho vyznajú, hovoria, že je tá populácia až na úrovni 2 000. Ideálny stav, kedy medvede nezasahujú do ľudských obydlí alebo sa nesťahujú bližšie k obyvateľom, je okolo 700 medveďov. A my tunak bez nadsádzky máme 1 500 až 2 000 medveďov. Skutočne sa im túlajú po dvoroch, ľudia sú nešťastní. Ja som sa rozprával s kopec primátormi.
My naozaj čakáme, keď prvý medveď zabije niekomu dieťa alebo zabije niekomu manželku?! Potom sa spamätáme, potom to budeme riešiť?! Teraz to, prosím vás pekne, kolegovia, riešme, kým je to namieste. Medveď nie je ohrozený druh. Prosím vás pekne, spravme s tým niečo! Ľudia na to čakajú. Ďakujem.

Ďakujem pekne, chcem upozorniť všetkých členov výboru pre verejnú správu, že máme o 12.00 hod. zasadnutie v miestnosti výboru č. 147a. Ďakujem.

Áno, my tiež nie vždy súhlasíme s týmto zrýchleným konaním, skráteným legislatívnym konaním, samozrejme, to máte pravdu. Ale nakoľko si treba uvedomiť, že sme tu mali dvoje voľby, ktoré nám jasne ukázali, že tie tretie strany, cez tie tretie strany sa dá veľmi, veľmi ľahko ovplyvňovať a financovať kampane zboku, tak je namieste, aby niekto nevykrikoval zase, že to urobili v normálnom konaní, potom sa to dostane niekedy v septembri a októbri a potom už nám všetkým vyletí dekel, to už určite aj mne by vyletel, že proste je to tesne pred voľbami. Dnes ešte tú, ten pocit, že je to tesne pred voľbami, ten pocit nemám a preto si myslím, že je namieste v tomto prípade použiť toto skrátené. Aby sme zase nevyužívali tento argument v septembri, októbri, že áno, je to, je to tesne pred voľbami. Ja som presvedčený, že toto je správna vec, možno sme to mali urobiť ďaleko skôr. A toto je výčitka aj voči vládnej koalícii, tento návrh zákona možno už mal platiť dávno pred týmto termínom, že mali to priniesť pred rokom a mohli sme to robiť normálnym spôsobom. Áno, s týmto súhlasím.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No viete, mne to tuná pripadá ako búrka v šerbli. Preto, lebo teraz sa tunak ideme, pri všetkej úcte, pán kolega, k vám, my zastávame úplne iný názor, ale nebudem vás kvôli tomu napádať, hejtovať, ani urážať, len vyslovím ten náš. Mne to pripadá ako búrka v šerbli.
O čo nám tuná ide? Ide nám tuná o to, aby, že demokracia môže byť demokraciou len vtedy, keď minieme 10 miliónov, 20 miliónov, 100 miliónov euro, keď minieme koľkokoľvek miliónov euro? Tuná ľudia nemajú čo jesť. Matky nemajú čo dať deťom do úst, nemajú ich za čo obliecť a my si tu chceme robiť kampane za 5, 10, 15, 20, 30 miliónov euro. A keď to teraz obmedzíme na 3,5, tak sa, tak nám ide vyletieť dekel preto, lebo náhodou nemôže nejaký oligarcha zaplatiť tučnú kampaň. A my sa tu ideme rozčuľovať, že tu nám niekto ide obmedziť naše volebné právo pred voľbami. Ale ja tu voľby ešte nevidím. My nevieme, či budú voľby v októbri, my nevieme, či budú v decembri, my nevieme, či budú v jasnom termíne, a keď, tak je to až rok 2020. Ešte stále sa píše rok 2019.
Ja toto nepovažujem, veď tuná táto vládna koalícia urobila kopec blbých zákonov, obmedzila nás kde-kade, ale toto ja necítim ako obmedzenie. Máme na to 3,5 milióna. Ja vôbec nemienim minúť 3,5 milióna. Ja radšej dám niečo chorým, chudobným deťom, ako by som mal vylepiť ďalších 100-tisíc bilbordov. A vy sa tuná bijete za nejakých oligarchov, ktorí to môžu porozhadzovať. Však vidíte, čo robia! Nemajú zaplatené dane, ale nemajú problém doniesť a požičať politickej strane peniaze. To vám neprekáža. To vám, ani ste nemukol, pán kolega, keď tuná niektorí poslanci nemali problém nemať zaplatené štátu dane, ale požičiavali jedna radosť strane, dávali vklady. To vám nevadilo. Mne toto napríklad vadí. Toto mi napríklad veľmi vadí.
A teraz pozrime sa na tých oligarchov. Máme tuná oligarchov dobrých a zlých. A ktorí sú tí zlí oligarchovia? To sú tí, ktorí sú nalepení na štát, proste berú tie financie, sú proste, veľmi toho nenavymýšľajú, len cucajú, drankajú ten štát a sprostým spôsobom nás všetkých okrádajú. A potom tu máme tých dobrých oligarchov, ktorí vlastnou myšlienkou, svojou pílou, v poriadku, ja to beriem, je to veľmi fajn, keď niekto z garáže vypracuje firmu, ktorá naozaj robí obrovské obraty, zisky, a to je úžasné. A to som rád, že keď proste takýmto spôsobom človek sa vypracuje. No a taký typický príklad takého dobrého môže byť napríklad Bill Gates alebo majiteľ Facebooku, proste z garáže vytvorili z ničoho nič. A zrazu, to sú tí dobrí, ktorí podporujú rôzne nadácie a kadečo, otvorené spoločnosti a neviem čo, a zrazu zistíme, že títo dobrí oligarchovia prestávajú platiť dane. Utekajú s tými daňami. Sú vyšetrovaní parlamentnými výbormi, sú vyšetrovaní senátmi a utekajú a neplatia dane. Napríklad aj na Slovensku. Vyberú to všetko a zmiznú s tým niekde preč. A musíme to riešiť preto, lebo týmto spôsobom to riešia. Potom neomaleným spôsobom potláčajú svoju konkurenciu, až gangsterským spôsobom.
A teraz sa pýtam, ešte stále sú dobrí oligarchovia? Alebo už sú, už sú teraz, dnes tí zlí? Z nich.
No a teraz si zoberte, z môjho pohľadu neexistuje dobrý a zlý oligarcha. Z môjho pohľadu existuje len oligarcha, ktorý má svoje záujmy. A keď si tak radi pomáhame tou Amerikou, tak jeden z najväčších investorov na svete Warren Buffett povedal: "Priatelia, žiadna večera nie je zadarmo." Takže ani ten dobrý oligarcha, ktorý do vás narve milióny eur, to nerobí len preto, že je tým dobrým oligarchom, ale má svoje záujmy.
A teraz sme pri koreni veci. Teraz si predstavte, že budeme tu mať v štáte o dva, o tri roky zákazku za 1, 2, 3, 5 mld. euro. A ja keby som bol ten dobrý oligarcha, nadnárodná korporácia, spoločnosť, tak si poviem, že chcem to vyhrať, tak čo urobím. Tak nafedrujem, vyberiem si nejakú politickú stranu, nafedrujem im jeden rok 10 miliónov, druhý rok 20. Nemá problém, taká firma nemá problém toto urobiť. A my týmto zákonom toto obmedzíme, aby sa nestalo, že si niekto takýmto spôsobom toto kúpi. Ja nebudem tuná bojovať proti tomuto návrhu zákona len preto, lebo to predložila vládna koalícia. Ja budem bojovať proti nim vtedy, keď predloží niečo, čo naozaj ide proti ľuďom, čo ide proti štátu. Ale v tomto prípade si myslím, že obmedzujeme, obmedzujeme možnosti okrivenia, okrivenia politickej súťaže.
Skutočne, pri všetkej úcte, my sa chystáme dať niekde medzi 500 až 500-tisíc až možno jedným miliónom euro do kampane. Predpokladám, že ostatné politické strany, tiež bude okolo jedného milióna. Možno tá najsilnejšia strana SMER, ktorá dostala od štátu, neviem, 17 miliónov, možno dá dva milióny. Ale určite nikto sa tu nechystá dať 10, 20, 30 miliónov. Dneska ako to máme nastavené môže niekto cez tie strany tam nasypať koľko len bude chcieť.
Ja neviem, pán kolega, ale moji kolegovia, či nám nestačí 3,5 milióna na kampaň? Aj novým politickým subjektom, ktoré nie sú v strane, ktoré, teda, nie sú v parlamente, ja si myslím, že 3,5 milióna je nehorázna suma, ktoré je nemorálne minúť, nemorálne. Tak prečo sa tunak ideme postaviť na hlavu a úplne sa z toho zblázniť, že čo totok tunak sa ide diať, lebo nebudeme môcť dať 20 miliónov. Čo sme sa zbláznili?! Toto, toto napadáme kvôli tomu?!
Však to je, no jeden rozumný návrh, ktorý proste obmedzí krivú súťaž. Tuná každá politická strana môže minúť tri milióny. Prosím, tak miňme tri milióny, ale cez tie všelijaké tretie strany, štvrté strany. Zrazu ten dá 100-tisíc, ten dá 300-tisíc, ten dá milión a zrazu zistíme, že vy ste ako strana síce dodržali tri milióny, ale potom tunak vedľa ste si to ešte našupali ďalšie dva, tri milióny. A to je korektné, si myslíte? To je korektné? To je ten boj proti tej, tej, to je boj za demokraciu?! To neni korektné, vážení. A je to nemorálne. Keď tunak deti nemajú čo jesť, je nemorálne míňať takéto obrovské sumy peňazí. Pre mňa, za mňa, keby bolo 500 tisíc, som za. Hlasujem okamžite za. Čo to je za morálku, sa bojovať a biť do pŕs, že pre boha živého, musíme tunák mať otvorené, musíme tuná míňať stámilióny. A kde sú tie decká? Ja neviem, či toto má nejaký zmysel vyhadzovať státisíce, milióny za bilbordy, miesto toho, aby sme sa hanbili a aby sme robili normálne korektnú kampaň za pár korún tak, ako sa patrí a radšej venovali tie peniaze deťom. Nie, my sa tuná ideme postaviť na hlavu a biť a búšiť zato, že proste musí to byť otvorené, musí to byť liberálne. Jasné. Musí tu byť možnosť, aby nejaký dobrý oligarcha došiel a nasypal tie ťažké milióny a skrivil celý trh. Ja neviem, či vám to nestačilo doteraz, keď ste dostali trikrát ukážku, ako to vyzerá. Či vám toto nestačilo, či to potrebujete ešte, dostať akože od podlahy na šupu po krížoch?
To znamená, že tri milióny je za mňa veľmi veľa. Milión by úplne stačilo, úplne by stačilo, aj 500-tisíc. My sme sa dostali do parlamentu za 350-tisíc euro, pre boha živého. A kľudne sme urobili konkurenciu SMER-u, ktorý má podstatne viacej finančných prostriedkov, ale bolo nás cítiť. A ja nebudem teraz tunák sa biť za to, že musí to byť otvorené. Milión úplne stačí. A my teraz tunak budeme toto napádať?
Práveže je to veľmi rozumný návrh zákona, ktorý určite podporíme, preto lebo obmedzí špekulantov, obmedzí tých dobrých investorov, tých oligarchov, tých dobrých, tých dobrých. A obmedzí to, aby sa mohol skriviť trh, aby sa mohla skriviť táto súťaž medzi politickými stranami, ktorí majú alebo aspoň sú, aspoň toľko rozumní, že nie sú ochotní dať dva, tri, päť miliónov euro do kampane preto, lebo je to nemorálne, priatelia. Je to nemorálne, je to sprosté a je to urážajúce tých obyčajných bežných ľudí, ktorí si nevedia kúpiť ani lieky, lebo ani to sme im neboli schopní tuná v tomto parlamente odsúhlasiť, aby tí chorí ľudia, tie matky s tými malými deťmi a dôchodcovia, aby si mohli ísť do tej lekárne zadarmo zobrať ten liek. Ani to nemôžu. A my tu budeme sa bojovať a hádzať o zem, aby sme napadli tento rozumný návrh zákona?! Akože pre mňa je to nepochopiteľné a ja za toto určite zahlasujem preto, lebo týmto odstavujeme tím špekulantov, tých dobrých investorov, tých dobrých oligarchov, ktorí majú len svoje záujmy. A je mi úplne jedno, či je to ESET alebo či je to PENTA alebo ktokoľvek. Je to raz oligarcha, ktorý má svoje záujmy a bude vplývať na tú politickú stranu.
Vy si myslíte, že nejaká večera je zadarmo? Žiadna večera neni zadarmo, žiadna finančná koruna, žiadne euro, ktoré dostanete od niekoho, je každé jedno investované s úmyslom, s úmyslom a so záujmom. A kým si to neuvedomíme, bude veľký problém. Tieto politické strany by mali prinášať hodnotové svoje riešenia, ktoré, o ktorých sú presvedčení. Ja nemusím súhlasiť s Kotlebom, nemusíte vy súhlasiť so mnou, ale, pre boha živého, buďme rôznorodí, buďme farební, ale nedovoľme, aby nejaké strany z vonku si nás kupovali týmto spôsobom. Tak to obmedzme a bude svätý pokoj. Tri milióny musí každému stačiť. Ja by som hlasoval za milión a veľmi ma mrzí a to vyčítam vládnej koalícii, že boli tak krátkozrakí a tak slepí, že to navrhli na tri milióny. Ja by som bol za milión.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne a poslanci, členovia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, dovoľujem si vás informovať, že dnes 26. 6. o dvanástej, 12.10, budeme mať mimoriadny výbor k skrátenému legislatívnemu návrhu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný, krátky, aby som nenaťahoval túto schôdzu, aby sme to stihli stihnúť do konca tohto týždňa.
Vážení, ja vás chcem len poprosiť naozaj o podporu tohto návrhu zákona. Iste si každý uvedomujete, aká je to veľmi nepríjemná záležitosť vôbec prejsť týmto kolom týchto exekučných konaní. Ako tuná môj kolega spomenul, cez milión ľudí má tieto exekúcie. My sa snažíme už 4 roky proti tomu bojovať, vládna koalícia zatiaľ o tom len reční, ale ešte nič pre to poriadne neurobila. A skutočne teraz, keď sme si uvedomili, že tento problém ešte si prenášame aj na vlastné deti, tak je pre nás absolútne neprijateľný. Ako bolo spomenuté, len v meste Žilina bolo týchto detí 300. To znamená, že to je 100-tisícové mesto, 300 detí je. Keď si zoberiete, koľko máme 100-tisícových miest, koľko je v Bratislave, koľko je v Košiciach, tak sa bavíme o tisícoch a tisícoch detí, ktoré budú v tomto registri.
Áno, Najvyšší súd zasiahol a povedal, že sa nemôže od týchto detí, nakoľko pani ombudsmanka podala sťažnosť, tak povedal, že nemôžu to teraz vymáhať. Ale ony sa nevymazali z tých registrov, ony tam sú. To znamená, že ich to jedného dňa dobehne. A teraz si treba naozaj uvedomiť, že také dieťa, ktoré ide zo štartu do života v osemnástich, devätnástich rokoch po skončení, dajme tomu, strednej školy, a jediné, čo mu tento štát pripraví, je exekúcia, za ktorú vôbec, ale vôbec nemôže, tak to bude pociťovať ako veľkú krivdu a nespravodlivosť a dostane nejakých 200 euro a s tým bude musieť vyžiť. Tak tá skepsa, frustrácia a vôbec pohľad na tento štát, a keď sa teraz všetci tvárime, že ako chceme slušné Slovensko a ako chceme, ja neviem, prinavrátiť dôveru v štát, tak toto sú tie prvé kroky, ktorými môžeme prinavrátiť dôveru mladých ľudí v štát. Aby vedel, že ten štát na nich myslí a že ten štát na nich nekašle a že za nich bojuje a že za nich pripravuje také návrhy zákonov, ktorú môžu im umožniť život v takej krajine, v takom štáte, na ktorý môžu byť hrdí.
Takže toto vás chcem poprosiť, je to, sú to naozaj naše deti, je to diera v zákone, poprosím vás naprieč celý politickým spektrom, teraz sa obraciam hlavne na stranu SMER, tunak sedia, na SNS, na stranu MOST, aby naozaj, skúste o tom porozmýšľať na najbližšom grémiu, alebo vlastne už za to budeme za chvíľku hlasovať, skúste sa o tom poradiť narýchlo, lebo je to dôležitá vec. Je to, nie je to politická záležitosť, neni to politikárčenie, je to len napravenie chorého stavu, ktorý sme nedopatrením my všetci dopustili, a poďme z toho tie deti dostať, lebo ony naozaj v šiestich rokoch nemôžu za to, že rodičia z akýchkoľvek dôvodov nezaplatili napríklad ten komunálny odpad. Skutočne, to 6-ročné dieťa za to naozaj nemôže a my ich musíme tie deti chrániť. Tie prípady sa množia a nie je to vždycky vinou tých rodičov. Môže sa stať, že je tam v tej rodine dopravná nehoda, vážna choroba. Tí ľudia, proste vypadne jeden príjem, ľudia splácajú tie hypotéky, už nemajú na to, aby zaplatili všetko. No tak samozrejme, najprv škrtajú veci, ktoré nie sú nutné, potrebujú sa najesť. Potrebujú zaplatiť tie základné potreby a už na nejaký komunál veľakrát nevychádza. Takže nie sú to všetko len lempli a povedať, to sú takí lempli, neplatili napríklad ten komunálny odpad. Preboha, buďme ľudia a skúsme tieto deti z toho dostať! Pekne vás prosím, nepolitikárčime a dostaňme z toho tie naše deti.
Ďakujem velice pekne za pozornosť.

Ďakujem. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Mazurekovi za jeho faktickú poznámku, ďakujem za podporu.
Rovnako chcem povedať, reagovať na pána Pčolinského, treba si uvedomiť, áno, ten alkohol je najrozšírenejšia droga. A my sa k nej nejak veľmi tolerantne správame. Nájdete mladého chlapca s pár gramami marihuany, tak ho ideme zavrieť na dvadsať rokov pomaličky, ale naše deti sa môžu kľudne ožierať od pätnástich a nepostihneme ani tých, ktorí im to predali, naliali, nepostihneme tie deti. Tvárime sa, ako keby sa nič nedialo. Vážení, pozor! To je trestný čin. Je to, pod osemnásť rokov je to trestný, je to zakázané zákonom. Preboha, my sa tu len tvárime, že však sme si na to zvykli. Tak keď tu všetci budeme fetovať, tak sa budeme tváriť, že fetovanie je okej? No v žiadnom prípade.
To znamená, že ten alkohol je veľmi, veľmi nepríjemná vec a treba proti nemu tvrdo, tvrdo, veľmi tvrdo zakročiť. Nemyslime si, že keď budeme k tomu tolerantní, že sa niečo, niečo, niečo podstatne zmení nejakou len osvetou. Nie. Musí nastúpiť represia a tá represia by mala byť podľa mňa ešte podstatne tvrdšia, ale chceli sme to urobiť ako prvý krok. A preto vám všetkým chcem veľmi pekne poďakovať, keď podporíte tento návrh zákona. Niekde začať musíme. Aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel len veľmi ľudsky ozrejmiť, prečo sme sa rozhodli k tomuto návrhu zákona. Viete, nerád používam, lebo v Rusku je to tak, alebo v Amerike je to tak, ale dovoľte mi, aby som vám priblížil situáciu, ako vyriešili tento problém v Amerike.
V Amerike je to vyriešené veľmi jednoducho. Každý takýto prevádzkovateľ, ktorý chce predávať alkohol, musí mať alkoholovú licenciu, licenciu na alkohol. Tá licencia nie je lacná. U nás to máte zadarmo. U nás si požiadate a máte. V Amerike musíte zaplatiť podľa typu prevádzky 5-, 10-, niektorí aj 20-tisíc dolárov na to, aby ste získali tú alkoholickú licenciu. Stáva sa, že na jednej ulici sú tri bary, sú vydané tri alkoholové licencie, už nemôžete získať štvrtú, piatu. Musíte si kúpiť od niekoho z tých prvých troch. A väčšinou sa to prepláca. Niekedy aj 20-, 50-, 100-tisíc dolárov dávajú za alkoholovú licenciu, lebo vedia, že tam vedia zarobiť, keď bude mať túto licenciu na alkohol. To znamená, že každý sa veľmi bojí o to, aby ju stratil, a dáva veľký pozor na to, aby náhodou nenalial niekomu, kto má pod 21 rokov, lebo v Amerike platí zákon, taká tá tzv. plnoletosť je až od 21, kedy môžu mladí ľudia chodiť do klubov, do barov a požívať alkoholické nápoje. To znamená, že v prípade, že by sa takéto niečo stalo a došla by kontrola a zistili by, že niekto je tam pod 21 rokov, tak ani sa nebudú pýtať, že či pil alebo nepil, on tam nemá čo hľadať a berú mu tú licenciu. To znamená, že v tom prípade si tento prevádzkovateľ veľmi úzkostlivo na každej bráne stráži a kontroluje IDE.
A prečo sme to predložili? No preto, lebo aj ja mám deti v tomto veku a ja som to zažil u mňa sám doma. Čiže ja sa tuná nebudem hrať, že som teda jednak spravodlivý medzi spravodlivými a taký, proste, ja som to mal u mňa doma. Tam moja dcéra vystrájala tiež v takomto nočnom podniku. Nemá tam čo robiť. A ja sa to dozviem z novín. To znamená, že, že ale tým nočným podnikom to vôbec nevadí, im to vôbec neprekáža.
Proste oni ich tam pustia, tá mládež sa tam nasáčkuje a minú tam 170 - 200 euro za večer. To znamená, že keď ten podnikateľ, keď im tam aj niekto dôjde, no tak tých 170 euro zaplatí a nič sa nedeje, ticho po pěšine. A to, keď chceme takto robiť ďalej, to neni len tunák, to neni len Kollárove decko, to je, to sú vaše deti, ani o tom možno veľakrát neviete, to sú deti druhých, ostatných, to je po celom Slovensku, proste neni problém v šenku naliať pod 18 rokov, to je bežná prax. Ale takto si vychovávame deti k alkoholizmu. Potom už len dospelý človek do 18, 19, 20 si nájde priateľku, nájde si ženu, bude ďalej pokračovať v alkoholizme, lebo už je dobre naučený, potom ju začne tĺcť a potom tu máme výsledok našich rodín - násilie v rodinách, alkoholizmus, strata, absolútny sociálny rozvrat a tak ďalej.
To znamená, že poďme už týmto zákonom to snažiť sa obmedziť, i keď vidíme, že tí podnikatelia nie sú zodpovední, lebo v prvom rade vidia zisk. Nie rozvrat v spoločnosti, nie postihnutie tých našich detí, ktoré proste potom veľakrát upadajú do alkoholizmu, lebo my si ich takto vlastne od pätnástich už vychovávame k tomu. My tuná, ktorí môžeme rozhodnúť o zákonoch, kašleme na to a tvárime sa, však máme zákon. No ale ten je špatný. Ten je veľmi zlý. To znamená, že keď neni nejaká represia, ktorá je dostatočná, no tak pozrite sa, čo sa deje v doprave napríklad. Mali sme teraz kopec úmrtí, no tak okamžite nastúpila represia. Začínajú platiť vyššie pokuty, polícia na to nastúpi, aby sme znížili tú nehodovosť a znížili aj úmrtnosť na tých cestách. No a teraz, keď nám sa tuná rozbieha alkoholizmus medzi deťmi, tak to je v poriadku, my sa tunák, si tunák hovkáme, prdkáme si tunák do tých lavíc a kašleme úplne na to, čo sa bude diať s našimi deťmi.
To znamená, že keď to nie sú zodpovední tí, tí prevádzkovatelia, no tak je na nás tá zodpovednosť, aby sme obmedzili a upravili ten zákon tak, aby sme im v tom zamedzili, lebo pre nich je ten zisk ďaleko vyšší ako nejaká trápna pokuta 170 euro, ktorú im môžete dávať do haleluja a nič sa im nestane. A preto vás chcem poprosiť, je to v jednom roku, to znamená, že môže sa stať, ja netvrdím, môže sa stať každému, že niekto si prešmykne, niektoré tie dievčatá, naozaj, sedemnásťročné už vyzerajú ako dvadsaťpäťročné baby, namachľujú sa, dajú si vysoké podpätky, neviete rozlíšiť. Ale môže sa stať. Preto sme to dali v troch (vyslovené s pobavením), ja to môžem povedať, to znamená, že v troch, trikrát tri, trikrát prípad v jednom roku sa môže stať, že môže pochybiť, ale keď to urobí na štvrtý, treba takémuto podnikateľovi zobrať tú licenciu preto, lebo aby už viacej nemohol predávať ten alkohol. To bude jediný bič a jediná zbraň na to, keď si niekto otvorí drahý klub a dá do toho niekoľko státisícov euro, možno veľakrát aj milión euro, tak si nenechá ten klub zavrieť kvôli nejakým 170 eurám. Ale dnes nemá žiadny problém to porušovať a povie si, tak to sú straty, ktoré sú povolené straty, ktoré sa o nič nejedná.
A cez to všetko musím povedať, že títo majitelia klubov sú tak dobre informovaní o všetkých policajných raziách, že dopredu vedia, dopredu vedia, ktorá zložka kedy im príde na kontrolu, či z daňového úradu, či zo ŠOI-ky alebo rovno z Policajného zboru. A to je veľmi nešťastné, že proste okamžite majú nahlásené a nemajú žiadne problémy. To znamená, že tá chorá spoločnosť je nielen v tomto, že máme zlé zákony a treba ich opraviť, ale že to ide až, proste tá korupcia siaha podstatne ďalej a ide až k Policajnému zboru a ide až ďalej k ostatným orgánom, ktoré by mali toto zabezpečiť a toto obmedziť.
Moja dcéra mala včera osemnásť rokov. Poprosila ma, aby som jej dal nejakú fotografiu, že proste s tou tortou. Tak som to urobil. A viete, čo som jej tam napísal? Že Alexandra má osemnásť rokov a konečne môže robiť to, čo už robí, legálne robiť to, čo už robí od pätnástich.
Takže ja si myslím, že je na mieste (vyslovené s pobavením) niečo s tým robiť. Ja sa tu nebudem hrať na nejakého vítečníka. Som človek z mäsa, z kostí, mám problémy ako každý ostatný rodič, ja tuná sa nebudem skrývať, toto nás napadlo presne vďaka, vďaka mojej vlastnej osobnej skúsenosti, že som si uvedomil, že ten problém tu je, mám ho aj ja, a tým pádom som sa ho rozhodol riešiť preto, lebo ten problém je tunák naozaj celospoločenský a vážny. Tí podnikatelia na to kašľú, vidia zisk, a na naše deti nemyslia. Proste je im to jedno. On bude vychovávať alkoholika od pätnástich, jemu je to absolútne šumafuk. A je len na nás, aby sme proste niečo s tým spravili.
Takže vás chcem, kolegovia, kolegyne, poprosiť, buďte tak dobrí, podporte tento návrh zákona a zastavme tento alkoholizmus u detí, lebo kvôli ziskom pár podnikateľom, aby sme si tunák ničili celú spoločnosť, vlastné deti, našu budúcnosť, je veľmi nešťastné. Lebo to neskôr má ďalekosiahle následky typu alkoholizmus, násilie v rodinách atď., atď., rozpad rodín. Takže som presvedčený, že chápete dôvod môjho, môjho návrhu zákona a ho podporíte.
Ďakujem velice pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pardon, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám spolu s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Petrou Krištúfkovou a Ľudovítom Gogom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov.
Naším cieľom je ochrániť maloleté osoby pred používaním alkoholických a iných návykových látok, a to sprísnením podmienok pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré predávajú alkoholické nápoje maloletým osobám do 15 rokov a mladistvým osobám do 18 rokov.
Zákon č. 219/1996 Z. z. obsahuje jednoznačný zákaz používania alkoholu a iných návykových látok maloletými osobami a mladistvými. Právnické osoby a fyzické osoby aj napriek uvedenému zákazu preverujú alebo nepreverujú vek zákazníka len v ojedinelých prípadoch a maloletým a mladistvým alkohol predávajú aj napriek hrozbe pokuty, ktorá je veľmi nízka. V prípade, že právnické osoby a fyzické osoby tieto pokuty aj opakovane zaplatia, nehrozí im žiadna ďalšia sankcia. Preto sa pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú oprávnenie na podnikanie predávať alkohol, navrhuje zaviesť zásadu trikrát a dosť. Z uvedeného vyplýva, že ak obec právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá má povolenie na podnikanie a predaj alkoholu, v priebehu jedného roku uloží trikrát pokutu 170 eur a viac, navrhuje sa, aby na návrh obce takejto právnickej osobe a fyzickej osobe Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré vydáva povolenie na predaj alkoholu, takéto povolenie na alkohol odňalo.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, nebude mať tiež dopad na životné prostredie, zamestnanosť, informatizáciu spoločnosti, ani podnikateľské prostredie. Predpokladá sa však jeho pozitívny sociálny vplyv, ako aj pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že uvedené argumenty vás dostatočne presvedčili o správnosti zavedenia zásady trikrát a dosť pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú oprávnenie na podnikanie a predávajú alkoholické nápoje maloletým osobám do pätnásť rokov a mladistvým osobám do osemnásť rokov. Z uvedeného dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužitím alkoholických nápojov a zriaďovaní a prevádzky protialkoholických záchytných izieb a doplnení zákona č. 467 o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov. Schválením tohto zákona spoločne pomôžeme najmä rodinám a ochránime mladých ľudí v Slovenskej republike pred alkoholizmom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Tak ja to vnímam, aj ten vládny návrh zákona 543, tá novela o ochrane prírody, ale aj táto 326-tka, ktorú teraz ideme robiť, obidva, je to šité horúcou ihlou. Skutočne je to veľmi, veľmi zlé, mali by sme to vrátiť na dopracovanie a vypočuť si všetky pripomienky. Na výjazdovom zasadnutí vlády 23. 10. 2018 v Javorovej doline premiér Pellegrini sľúbil, že pokiaľ nedôjde k dohode, mal na mysli odbornú dohodu, pretože tam boli aj odborníci z ministerstva pôdohospodárstva aj z ministerstva životného prostredia, ktorí mali diametrálne odlišné názory na riešenie problematiky. Dohodli sa, že tento zákon neprejde cez vládu, pokiaľ sa nedohodnú. No a vidíte, k dohode nedošlo a nebola k nemu realizovaná ani korektná odborná ani verejná diskusia.
Treba si uvedomiť, vážení, že s neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako jeden milión hektárov lesa, sa nik nebavil, vážení. Tunák sa musíme baviť o tomto. Jeden miliónov hektárov lesa vlastnia neštátni vlastníci a my si tunák mirnix-dirnix o nich rozhodujeme. Vlastnia viac ako 50 % výmery lesov Slovenska. Hodiť súkromných vlastníkov cez palubu si v súčasnosti nedovolí žiadna krajina Európskej únie, ale my si to urobíme bez problémov.
Ministerstvo životného prostredia sa nevysporiadalo s pripomienkami k novele, v Slovlex ich je k zákonu 915 a Odborový zväz Lesy, Drevo, Voda má 80, z ktorých bolo akceptovaných, vážení, štyri. Na pripomienkovanie boli k dispozícii dva materiály, ktoré neboli totožné a obiehali. Prax je taká, že sa počas pripomienkového konania, sa novela niekoľkokrát menila, dokonca v jednom dni aj dvakrát.
Viete, to znamená, že my si musíme uvedomiť, že toto je vážna vec a nemôžeme to urobiť bez vážnej odbornej diskusie. A keby ste počúvali tých ľudí, ktorí tam v tom lese hospodária, a to je proste tak veľká a široká téma, že nemôžeme si tu dovoliť tunák to takýmto prostým, takýmto rýchlym, horúcou ihlou to proste tunák ušiť. A rovnako musím povedať, že to má dosahy a dôsledky aj na, na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)