Videokanál poslanca

Ďakujem velice, Peter, za vystúpenie. Ja by som k nemu povedal len toľko, že ani Petrove vystúpenie, ani moje nie je útok na pani ministerku Sakovú, lebo principiálne nemáme absolútne žiadne problémy, ako vedie ministerstvo. Ani ju nenapádame, lebo si myslíme, že je to dobrý odborník, slušný človek. Rovnako môžem aj tu pred všetkými povedať, že aj s tou Threemou s tým Kočnerom stála na správnej strane, neni na nej jeden biľak. A som presvedčený, že, pani ministerka, ani vy toto ste nepriniesli, lebo ste chceli. Ste matkou, máte dieťa, tak isto nechcete, aby bolo ohrozené týmito 18-ročnými deťmi s kamiónmi v rukách. Takže asi ste boli dotlačená vládou, ale cez to všetko by som vás chcel možno ako matku poprosiť, aby ste sa na tento zákon pozreli a možno využili tú možnosť, ktorú spomínal pán Muňko, a urobili trochu pri tom nejakom pozmeňovacom návrhu zákona, aby sa to sprísnilo, aby sme naozaj chránili tie, tie naše rodiny. Ďakujem velice pekne.

Pán Budaj, ďakujem za podnetné, za podnetnú faktickú poznámku.
Pán Lukáč, máte pravdu, deťom kamión do rúk nepatrí.
Kolega Pčolinský, ďakujem.
Pán poslanec Marosz, ďakujem za vypichnutie kurzov.
A teraz tu chcem povedať, pani ministerka, prosím pekne, dobre počúvajte. Tunak sa bavíme o tých kurzoch. "Domnievam sa, že za navrhovaných podmienok nie je možné, aby vodiči prechádzali psychotestami a boli dosadzovaní na svoje miesta profesionálnych vodičov a boli dosadzovaní na svoje miesta vodičov v tak mladom veku. Pri vydávaní oprávnení pre profesionálnych vodičov sa posudzujú kritériá ako osobnosť a tiež napríklad zrelosť, ako je schopný v kritickom momente človek reagovať. Treba sa opýtať i posudkových lekárov, ktorí potvrdia, že osoby vo veku 12 až 20 rokov patria do kategórie adolescentov, doktori mi dajú za pravdu, a im na základe súčasných kritérií nie je možné vystaviť potrebné oprávnenie."
Pán kolega Muňko, musím povedať, že vašu faktickú beriem preto, lebo viem, že máte tieto kamióny, a som rád, že ste nedržali len stranícku líniu a že ste neopustili zdravý rozum a skutočne ste vypichli z reálnych podmienok napríklad, o ktorých vy viete v rámci týchto šoférov alebo máte nám čo k tomuto povedať. Pevne verím, že tie skúsenosti máte bohaté za tie, za tie roky, že skutočne toto je veľmi vážny problém, a ďakujem za vašu faktickú poznámku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky má na dnešnom programe prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1555. Pričom v uvedenej rozprave sa chcem zamerať predovšetkým na body 77 až 85 uvedeného návrhu. Zaujali ma totiž predovšetkým ustanovenia, ktoré upravujú vodičské oprávnenia skupiny C a CE, ktoré podľa vášho návrhu možno udeliť aj žiadateľovi, ktorý dovŕšil vek 18 rokov, ak ukončil kurz základnej kvalifikácie. A taktiež vodičské oprávnenie skupiny D a DE, ktoré navrhujete udeliť aj žiadateľovi, ktorý dovŕšil vek 21 rokov a ukončil kurz základnej kvalifikácie.
Vo vašom návrhu zákona, pani ministerka, navrhujete teda umožniť udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel nákladnej a osobnej dopravy aj v nižšom veku, ako je to momentálne v súčasnosti. Motorové vozidlá skupiny C a CE, vozidlá určené na prepravu tovaru s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony a motorové vozidlá skupiny D1, D1E, vozidlá určené na prepravu najviac 16 osôb s dĺžkou do 8 metrov, možno v súčasnosti viesť po dovŕšení 21 rokov. Motorové vozidlá skupiny D a DE, vozidlá určené na prepravu viac ako 8 osôb okrem vodiča, možno viesť po dovŕšení 24 rokov. Tieto maximálne, pardon, tieto minimálne roky sú spoločné v rámci celej Európskej únie a vychádzajú zo Smernice 2006/126/ES o vodičských preukazoch. V dôvodovej správe uvádzate, že táto smernica však nejasne v istej miere pripúšťala tieto roky znížiť a to za predpokladu aplikovania Smernice 2003/59/ES aj na udeľovanie vodičského oprávnenia.
Smernica 2003 2003/59/ES sa primárne vzťahuje na vodičov profesionálov a na základe nej môžu vodiči viesť motorové vozidlá určené na prepravu osôb alebo nákladu len po získaní základnej kvalifikácie. Okrem toho musia v pravidelných intervaloch, na Slovensku každých päť rokov, absolvovať pravidelný výcvik. Základná kvalifikácia a pravidelný výcvik sa vykonáva v školiacich strediskách, ktorými môžu byť aj autoškoly, pričom kurz základnej kvalifikácie môže prebiehať súčasne s vodičským kurzom žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia. Kurzy základnej kvalifikácie môžu riadne, môžu byť riadne, trvajú 280 hodín, alebo zrýchlené, trvajú 140 hodín. Takto to máte stanovené v odôvodnení návrhu zákona.
Tu sa chcem trochu pozastaviť a zdôrazniť, že čo je najskôr potrebné zmeniť, že čo, pardon, tu sa chcem pozastaviť a zdôrazniť, že čo najskôr je potrebné zmeniť systém celoživotného vzdelávania vodičov profesionálov skupiny C a D. Pripomenul by som predovšetkým zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov, ktorého realizácia je dnes v praxi nedostatočná a viac teoretická než praktická. Vodiči si za to nechcú platiť a sedieť v učebni, lebo častokrát sú skúsenejší než školiteľ. Rovnako sa stačí pozrieť na okolité štáty, z ktorých to robíme najhoršie.
Zákon č. 280/2006 Z. z. vznikol na základe nariadenia Európskej únie, pričom každý členský štát si školenie vodičov profesionálov pretavil do svojej legislatívy po svojom. Rakúsko trénuje vodičov na cvičiskách a zvyšuje im zručnosti, ktoré aj skúsenému vodičovi chýbajú. Na Slovensku si posadíme, si posadíme vodiča pekne do učebne, ak tam vôbec prídu, rozdáme pečiatky za účasť a všetci sú vysmiati a spokojní. Tu je potrebná komplexná zmena celoživotného vzdelávania vodičov profesionálov skupiny C a D a nie pripúšťať, ale nie púšťať na slovenské cesty tínedžerov sediacich za volantom kamiónu alebo autobusu.
Pani ministerka, uvedomte si, že do akého rizika idete, do akého rizika vystavujete vodičov na slovenských cestách. A to nie sú len tí mladí ľudia, ktorí teraz si urobili vodičský preukaz, a dáte im 20-, 40-tonový kolos bez akejkoľvek zručnosti a akejkoľvek skúsenosti. Ale vy nielen že ohrozujete ich životy, ale vy ohrozujete aj životy nás všetkých, vás, vašich detí, vašej rodiny, nás všetkých preto, lebo kamión v rukách neskúseného vodiča, ktorý má 18 rokov, včera získal vodičský preukaz, je zbraňou. Stretnúť sa, akékoľvek iné vozidlo, ktoré neni kamiónom, stretnúť sa s takýmto niečím na ceste je rovná smrť. Akékoľvek auto o váhe 1000 kg, 2000 kg, keď sa stretne, tá fyzika nepustí, s takýmto 40-tonovým kolosom, nemáte šancu takúto zrážku prežiť.
A si uvedomte, pani ministerka, čo vy idete tunak páchať. Ja by som si na vašom mieste toto na zodpovednosť nezobral. Každá jedna smrtiaca nehoda takéhoto mladého človeka bude na vašich pleciach, pani ministerka, ja by som to na vašom mieste nerobil, len vás na to upozorňujem.
Takto to máte stanovené teda v odôvodnení zákona. Tu sa treba pozastaviť, zdôrazniť čo najskôr, že potrebné je zamedziť systém celoživotného vzdelávania vodičov profesionálov.
Vyzývam vás, pani ministerka, ako aj predstaviteľov koaličných strán na prehodnotenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke napriek odborným opakovaným pripomienkam schválila vláda SR na svojom júnovom zasadnutí novelu zákona o cestnej premávke, kde navrhuje zníženie veku na udelenie vodičského oprávnenia C, nákladné vozidlá, z 21 na 18 rokov.
Priatelia, uvedomte si jednu vec. Ja si veľmi dobre pamätám, ako ja som robil vodičský preukaz. Mal som 17,5 roka, začal som si robiť vodičský preukaz, v osemnástich som ho dostal a bol som vyklepaný ako Sparta. Neviem, či si pamätáte tie cigarety. Ako Sparta. A minimálne dva roky som bol úplne pokakaný. A keď som konečne, ako sa snažil akože už nepozerať na šaltovaciu páku, keď som preraďoval, áno, to sú začiatočnícke chyby, tak som si myslel, že som majster sveta. A teraz si predstavte, že by som mal za sebou 20-, 40-tonový kolos. Mal by som jazdiť spústy, tisíce kilometrov v únave, v zácpach, v horúčave. A toto vy idete teraz vystaviť, takúto neodbornosť. Veď to, to je obrovská zbraň a strašná nezodpovednosť, čo idete robiť.
Ja vás chápem, pani ministerka, že je problém s vodičmi, že je absolútny problém, že majú títo ľudia, ale keď chcete už pomôcť tomuto sektoru a nie sú konkurencieschopní, ja viem, že vás tlačia, tak potom sa dohodnite naprieč vašim, s vašimi koaličnými partnermi a znížte odvody týmto vodičom, alebo im vydotujte naftu, čokoľvek, ale nehazardujte so zdravím ľudí, nehazardujte s ľudskými životmi, pre boha živého. Tak keď chcete veľmi pomôcť, tak to urobte tak, aby ste nám nezabíjali na tých cestách detí. Veď si zoberte, aké sú tam nehodovosti! Myslím, že tu to moji kolegovia už pred chvíľočkou spomenuli, pani ministerka, vy to veľmi dobre viete. Keď si zoberiete po udelení vodičského preukazu tých prvých 5 rokov, tam je najvyššia nehodovosť, je to až 26 percent. A pritom tých ľudí je strašne málo, si zoberte, že ich je len 8 % a majú takúto vysokú nehodovosť. A vy týmto deťom, ktorí ešte nemajú žiadne skúsenosti, ste ochotná znížiť ten vek na 18 rokov.
Viete, ja mám dnes nabehaných 1,5 milióna kilometrov. A keď sa ma spýtate, si dobrý vodič? Tak vám poviem, ešte nie som dobrý vodič, ešte nie som dobrý vodič. A keby ste mňa dnes posadili za kamión, po tridsiatich piatich rokoch šoférovania alebo koľko, a posadili ma za kamión, čo mám 1,5 milióna kilometrov a rôzne situácie v zadku a v rukách, a keby ste ma posadili za 40-tonový kolos, tak verte tomu, že by som sa vážne necítil komfortne ani bezpečne. A vy chcete deťom, ktoré si včera spravia vodičský preukaz, len preto, že nejakí dopravcovia nemajú, teda nemajú zamestnancov, tak vy chcete takto hazardovať.
Rovnako aj s pánom, pán kolega, ani s vami zrovna nesúhlasím preto, lebo že vy máte tiež deti. Ja neviem, či by ste chceli, aby 18-ročné decko šoférovalo autobus plný detí, ľudí, aj keď len po Bratislave. Asi by som nebol úplne nadšený tým, keby som vedel, že bude ho vodiť.
Ja vám poviem, moje deti si chodia občas aj do školy tým busom. Viete, že, keby som vedel, že ten bus, kde zoberú len 4 deti alebo 6 deti, že to šoféruje 18-ročný chlapec, myslíte si, že by som tam posadil moje decko? Ja nie. Vy áno? Ak si odpoviete ako ja, že áno, tak potom beriem späť. Ale ak poviete, že nie, tak potom nehovorte, aby šoféri autobusu mohli tiež chodiť od 18 rokov v mestskej hromadnej doprave. Prepáčte, to len, len, len som sa zamyslel. Tunak teraz ja neútočím na vás, ja len útočím na to, že toto je trestuhodná nezodpovednosť, čo chcete vy spáchať na našich cestách. Je to absolútna hlúposť a nezmysel. Keď chcete pomôcť, pomôžte, znížte im odvody, doplaťte im naftu, alebo nech neplatia také dane za naftu. Čokoľvek, ale nie s naším zdravím, pre boha živého. Štyridsaťtonový kolos v rukách 18 ročného decka je zbraňou, ktorá proste, keď sa niečo stane, čo štatistiky hovoria, že majú nadpriemernú nehodovosť, tak sa to rovná prakticky absolútnej smrti.
Pani ministerka, budete to mať vy na rukách. Ja by som na vašom mieste v žiadnom prípade takýto zákon nepodpísal a môžem tunak všetkým ľuďom sľúbiť, že keď sa nám podarí dostať do ďalšej vládnej koalície, to bude jedna z prvých vecí, že vás budeme chrániť aj týmto spôsobom, že toto nedovolíme. Ja by som nechcel tie dva roky alebo rok a pol alebo koľko to bude platiť, tŕpnuť na vašom mieste a čakať, že čo sa stane. Verte tomu, že prvá nehoda takéhoto 18-ročného kamionistu, budem vám stáť pred ministerstvom, to si môžete byť naprosto istá a budem vás za to osobne brať na zodpovednosť.
Bezpečnosť na cestách považujem za prvoradú záležitosť, ktorú nemožno nahrádzať a podriaďovať komerčným záujmom. Podľa mňa nejde len o otázku bezpečnosti prepravovaných ľudí a ostatných účastníkov cestnej premávky, ale o neskúsených mladých vodičov, ktorú som spomínal, s priveľkou zodpovednosťou. Otázka riadenia autobusov je podľa môjho názoru vozenie ľudí podstatne väčšia zodpovednosť ako vozenie nejakého nákladu, preto budeme apelovať na zachovanie súčasnej zákonnej úpravy, keďže podľa nášho názoru si mladý človek nedokáže uvedomiť všetky možné riziká, ktoré mu hrozia pri šoférovaní normálneho auta a nie ešte toho nákladného vozidla alebo autobusu.
Dôvodom trendu chýbajúcich vodičov je podľa tvrdení viacerých stavovských organizácií v oblasti nákladnej dopravy okrem iného vysoká odborná úroveň prípravy budúcich vodičov nákladnej dopravy, ktorá zahŕňa dlhodobé školenia, tréningy v oblasti techniky jazdy, konštrukcie motorového vozidla, sociálnej legislatívy, upevňovanie nákladu a tak ďalej. Kým si mladý človek sadne za volant kamióna, absolvuje navyše k vodičskému oprávneniu ešte minimálne 280 hodín odbornej a praktickej prípravy. Až po úspešnom absolvovaní tejto skúšky môžu byť vydané osvedčenia a o základnej kvalifikácii a kvalifikačná karta.
Chcem vám povedať jednu vec. Pri milióne kilometrov by som si ja dnes za kamión nesadol a vy nás tunak idete, celý slovenský národ vystaviť, vystaviť nás idete šoférom, deťom 18-ročným, ktorí si ešte veľakrát nevedia ani vlastný život predstaviť nejako a brať ho zodpovedne, kde večer potrebujú ešte chodiť po diskotékach, prípadne si dobre vypiť. A takýchto ľudí, mladí ľudia, ja ich neodsudzujem, ale proste aj ja som bol mladý, ja viem, čo som robil tiež, keď som mal 18 rokov. Veľakrát som to robil, aj keď to mám teraz, ale chcem povedať, že tí ľudia proste veľakrát nemajú tú zodpovednosť ako starší vodiči, že vie, že na druhý deň má dlhú šichtu, ale ešte pôjde do toho, na tú diskotéku sa pozabávať a vyspí sa len tri hodiny. Takýto človek nemá takú zodpovednosť, nemá absolútne skúsenosti a vy im chcete dať takúto 40-tonovú zbraň do ruky. Je to pre nás absolútne pre nás neprijateľné. Tento zákon nepodporíme a budem sa snažiť na všetkých sociálnych sieťach šíriť to, čo chcete spáchať na tomto národe a budem kontrolovať každú jednu dopravnú nehodu, ktorú spôsobí človek, ktorý bude pod 21 rokov, a budem vás skutočne brať na zodpovednosť, pani ministerka. Veľmi dobre si to rozmyslite, lebo vy to budete mať na rukách, vy, čo tu sedíte a predkladáte tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Prichádzam sem trochu zhrbený, padajú mi plecia, ohnutý chrbát preto, lebo cítim strašnú ťarchu, ťarchu zodpovednosti a výnimočnosti, že na jednej osobe, teda na mne, na jednej osobe stojí a padá otvorenie Národnej rady a vôbec fungovanie celej Národnej rady a mimoriadnej schôdzi ("schôdze", pozn. red.). Cítim sa veľmi výnimočne.
A teraz vážne. Uvedomte si, že ja som sa ospravedlnil dlhodobo, riadne som sa ospravedlnil kvôli riadnej, plánovanej ceste do Spojených štátov. Ja som nechcel o tom veľmi hovoriť, ale predbehol ma pán predseda Národnej rady Danko, ktorý začal hovoriť, že som si tam išiel dovolenkovať. Potom to poopravil, že som si išiel robiť PR. Ja som tam išiel kvôli tomu, čo robím v podstate celý svoj dospelý život, v nejakej forme pokúsiť sa pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.
A to najdôležitejšie teraz. Ja chápem, že pán predseda Danko to nevie, či nie je schopný pochopiť, možno jeho mentálna výbava na to nemá, že niekto sa snaží pomáhať ľuďom, pokiaľ môže. Pretože on celý svoj život miesto toho, aby ľuďom pomáhal, tak tých ľudí okrádal, prípadne v tom lepšom prípade na nich parazitoval či na nich kašľal. Samozrejme, že s tým súvisí, že nebol ochotný ospravedlniť moju neúčasť a toto chcem veľmi zdôrazniť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Držte sa témy, pán poslanec, nie som odvolávaný ja, takže.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
... pre takéhoto človeka je absolútne neospravedlniteľné, ak niekto sa snaží pomáhať ľuďom, a pritom tento človek, ktorý neakceptuje a neospravedlňuje pomoc iným, bez problémov vlastných poslancov SNS, absolútne bez problémov ospravedlní, ako za dôvod súkromná zahraničná cesta alebo dlhodobo plánovaná súkromná zahraničná cesta do Švajčiarska, alebo vo veľa prípadoch plánované stretnutia v regiónoch.
Viete, ukončím to tým, čím som začal, pre takéhoto človeka je absolútne neospravedlniteľné, ak sa niekto snaží pomáhať ľuďom.
Ďakujem. Som rád, že konečne tá schôdza bola otvorená.

Ďakujem za slovo. Ja som strašne rád, že som absolútne kľudný a som vôbec neni vtiahnutý do, do nejakých vybičovaných emócií a môžem sa tak aj možno z tohto miesta tak z nadhľadu na to pozerať a musím jasne povedať, že súhlasím s Igorom Matovičom vo všetkom, čo povedal, aj keď môžeme sa rozchádzať v tom, že používa to veľmi teatrálne, expresívne a ja neviem čokoľvek, ale on v tej samotnej podstate má pravdu, lebo bojuje za tých ľudí. A ja si myslím, že toto je účelom. Každého malo by byť účelom, každého z nás, ktorý tuná v tomto parlamente sedíme, aby sme bojovali za ľudí. Čiže preto sme sa aj my pridali k tomu, aby sme túto schôdzu mohli otvoriť.
Pán premiér nemal pravdu akurát v tom, že si nepozrel, kto všetko sa podpísal pod to, ale to je len detail. Ale nakoľko viete, že naša strana nepolitikárči, že veľakrát podporí aj koaličné návrhy, veľakrát aj návrhy ĽSNS preto, lebo nám je úplne jedno, kto to predkladá, ale dôležité je, že či ten zákon môže pomôcť ľuďom, a vtedy sme ochotní zahlasovať. Čiže nepolitikárčime a snažíme sa správať racionálne.
Takže teraz by som to ešte racionálnejšie chcel upozorniť na jednu vec, a to, aj keď sa možno viacerí z opozície na mňa nahneváte, ale chcem to povedať. Je veľký rozdiel medzi premiérom, bývalým premiérom Ficom a medzi premiérom Pellegrinim, lebo pán premiér Pellegrini tu sedí, počúva nás, neodišiel dozadu, neurobil tú aroganciu, že keď už sa tá schôdza zvolala, že by proste na nás kašľal a nesedel tu. A to mu slúži ku cti, aj keď síce by som mohol naňho vyskočiť, že sa ma dotkol, ale to už je druhá vec, to je politický boj. Treba povedať, že tento človek to robí úplne inak, ako to robil ten jeho predchodca, s ktorým absolútne nemôžem súhlasiť, myslím, s tým predchodcom.
A chcel som to povedať, lebo, lebo je dobré, keď si budeme diskutovať normálne, bez vášní, bez nejakých emócií, ale si jasne vypovedať tieto veci, ktoré na seba máme.
Ďakujem za pozornosť.

Martin, ďakujem pekne, že bojuješ takto za, za ľudí. A chcel by som už len dodať, že mňa úplne šokovalo, ten nulový dopad na štátny rozpočet, lebo tie dva, obidva zákony veľmi spolu súvisia, lebo postihnú presne týchto neštátnych hlavne vlastníkov. A že je to nulový dopad na štátny rozpočet, zavádzanie poslancov Národnej rady, vláda SR a verejnosť, predkladateľom novely, čiže ministerstvom, teraz v tomto životného prostredia.
Novela neprinesie zníženie, pardon, "novela prinesie zníženie celkovej produkcie lesného hospodárstva a podnikov z oblasti spracovania dreva a celulózy, zníženie zamestnanosti vo vedení rezortov a následne poklesu príjmu štátneho rozpočtu daní a odvodov". Žiadame vyčísliť výmeru lesov, pani ministerka, ktoré budú musieť byť prekategorizované, a následne určiť reálny výpadok na daniach z nehnuteľností.
Analýza, teda treba pripomenúť, že navýšenie bezzásahových území len národných parkov na 50 % výmery znamená nárast bezzásahového územia o cca 100-tisíc hektárov, čo predstavuje významný pokles produkčných možností. To má, samozrejme, negatívny vplyv na hospodárenie štátnych podnikov, podnikateľských subjektov poskytujúcich lesnícke činnosti, ale aj drevospracujúcich podnikov a podnikov zo sektoru papiera a celulózy. Zamestnanosť v lesníckom sektore nesúvisí len s výškou ťažby, ale priamo súvisí aj s ďalšími činnosťami, ako pestovanie a ochrana lesa, starostlivosť o drobné vodné toky, lesné cesty, chodníky, monitoring stavu lesa a poľovníctvo a tak ďalej. My chceme chrániť prírodu, ale integrovaným a proaktívnym spôsobom na základe serióznych vedeckých poznatkov a výskumov, ktoré budú vychádzať z poznania skutočného stavu potenciálu a potrieb slovenskej prírody a krajiny, a nie aplikáciou napríklad kanadskej divočiny na slovenské pomery.
Ďakujem.

Ďakujem obidvom pánom poslancom. Rovnako chcem povedať pánovi ministrovi Sólymosovi aj pani ministerke, to neni je útok na vás. Ja, mne je úplne jedno, že či to predkladáte vy alebo by za vás bol niekto úplne iný. To je zúfalý boj za tých neštátnych vlastníkov lesov, ktorí proste sa nám ponosujú, ktorí majú starosti, problém s tým, ako ste tuná, pán kolega, povedali pri tých kalamitách. Robia im obrovské problémy a robí im problém zákony o lesoch, robí im problém zákon o ochrane prírody. Ja bojujem, zúfalo bojujem za týchto ľudí. A to, neberte to osobne, to absolútne netreba brať osobne. Treba pomôcť tým ľuďom a ja vás o to ľudsky prosím. Stiahnite obidva zákony a, a pripravte to tak, aby sme vedeli urobiť takú väčšiu diskusiu. Jednak na úrovni odborníkov, ale na úrovni hlavne aj tých neštátnych vlastníkov, ktorí držia väčšinu územia. Majú cez jeden milión hektárov. O to chcem požiadať a chcem apelovať na vaše svedomie, aby ste naozaj na týchto ľudí, ktorí tuná žijú na Slovensku, mysleli. Ďakujem.

Ďakujem velice pekne, pán predsedajúci, za slovo. Prečo sa k tomu chcem vyjadriť? Nie som ani lesák, nie som ani poľnohospodár, pôdohospodár, ale som človek, ktorý chodí po regiónoch, som človek, ktorý chodí po Slovensku a je empatický, počúva ľudí. Baví sa hlavne s obyčajnými bežnými ľuďmi a počúva ich problémy.
Stretol som sa na Liptove s predsedami 60 urbárov, ktorí mi povedali, aké majú problémy aj so zákonom o ochrane prírody, ktorý úzko súvisí s novým zákonom, ktorý predložila pani ministerka pôdohospodárstva. To znamená, že potom, potom som bol na rokovaní asi so 100 urbármi, šéfmi urbárov v Snine a povedali úplne to isté. Títo ľudia predstavujú urbáre, ktoré združujú okolo 100- až 200-tisíc, myslím, ľudí, ktorí sú priamo účastníci týchto, týchto, podielnici týchto urbárov. A počúvam v kuse tie isté ponosy. A tieto dva zákony sa ich bytostne dotknú. A myslíte si, že sa s nimi niekto bavil? Nie. Absolútne sa s nimi nikto nebavil. Treba si uvedomiť, že oni majú jeden milión hektárov pôdy a týchto ľudí nikto nevypočul. Preto som tu a preto sa tomu chvíľku budem venovať.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 208/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 129/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov.
Úvodné slovo, nech sa páči. Pani ministerka v úvodnom slove pri predstavovaní novely zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v prvom čítaní uviedla, že sa veľmi teší, že môže v parlamente predložiť túto novelu, pretože lesy má veľmi rada a keby nešla študovať na poľnohospodársku univerzitu v Nitre, ako druhé jej povolanie by bolo lesné inžinierstvo. Preto je veľmi zarážajúce, že ako podpredsedkyňa vlády a ministerka pôdohospodárstva sa lesom vôbec nevenuje. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že novela zákona mala byť na základe úlohy č. 7 plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky predložená už v decembri roku 2017. Jej splnenie bolo odložené, jej splnenie bolo odložené na december 2018 a prax je taká, že o nej rokujeme až teraz pred koncom volebného obdobia, z čoho je zrejmé, že problematika slovenských lesov nepatrí medzi jej priority.
V dôvodnej správe k novele zákona je uvedené: "Návrh zákona v čl. I reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov obhospodarovateľov lesov, ako aj orgány štátnej správy lesného hospodárstva s cieľom upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy založenú na systéme administratívneho a odborného riadenia podľa programov starostlivosti o lesy s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť. Rozsah navrhovaných zmien, rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu zákona, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Predkladaný návrh zákona spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii z praxe."
Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo nedokáže efektívne komunikovať ani s odborníkmi, ktorí sú zamestnanci organizácií v jeho zakladateľskej a zriaďovateľskej pôsobnosti. Aké má rezort poznatky z aplikačnej praxe, keď s odborníkmi z lesníckej praxe nerieši ani základné problémy lesného hospodárstva? Keby mali zástupcovia ministerstva seriózny záujem o to, aká je aplikačná prax, dozvedeli by sa o tom, aká je lesnícka legislatíva prebyrokratizovaná a lesy zdrojovo poddimenzované. Že lesník ako zamestnanec, ktorý má byť dennodenne v teréne, pri výrobe, kontrole a ochrane lesa, sedí v kancelárii celé dni pri počítači nad papiermi. Vlastníci a obhospodarovatelia lesných pozemkov a orgány štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva sú tak v katastrofálnom stave, v akej ešte po 89. roku neboli.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, sú tesne pred kolapsom. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov sa nemá kto zastať a nenájdu oporu ani v tejto novele a ani na ministerstve. To som bol jasne svedkom toho, keď som sa bavil dokopy s 200 urbármi, zástupcami urbárov. A týchto ľudí sa absolútne nemá kto zastať. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov nemá sa kto zastať, nenájdu oporu ani v tejto novele, ani na ministerstve. V tomto ohľade významne zaostávame za našimi susedmi z Česka, z Poľska, Maďarska, o Rakúsku a Nemecku ani nehovorím.
Definovanie, definovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch bez seriózneho výskumu predovšetkým v obmedzení maximálnej plochy obnoveného prvku uvedenej v novele na 0,2 hektára je nezmysel. Podobný nezmysel je vo vyhlasovaní lesov osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. e) novely, ktorý znie: po "e) v chránených územiach, 21) v územiach medzinárodného významu 21a) a na lesných pozemkoch s výskytom chránených druhov". Z uvedeného vyplýva, že všade tam, kde sa na lesných pozemkoch nachádzajú chránené živočíchy, môžu byť vyhlásené lesy osobitného určenia. Tie majú osobitný režim hospodárenia a neplatia za ne ani dane z nehnuteľnosti obciam a mestám.
Načo máme potom 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí a 1004 maloplošných chránených území?
Zaujímalo by ma, ako bolo toto novelizačné ustanovenie prerokované so ZMOS-om. Zoberme za príklad len medveďa hnedého. Do Bruselu sme zaslali výmeru biotopov vhodnú pre tento druh 411-tisíc hektárov. Medveď hnedý je na Slovensku rozšírený na výmere väčšej ako je 1 milión 300-tisíc hektárov, čiže v prevažnej výmere mimo svojho prirodzeného výskytu. Na tejto výmere je možné vyhlásiť lesy osobitného určenia s diferencovaným, čiže obmedzeným spôsobom hospodárenia, pretože medveď je chránený druh. Aj keď sa vyskytuje v biotopoch mimo svojho, mimo svojich pôvodných biotopov, je brutálne premnožený, čím zaniká jeho, zmysel jeho ochrany, pretože chránený by mal byť druh, ktorý je ohrozený a jeho počty sú veľmi nízke. O tom som už pred chvíľočkou spomínal. Začali sme chrániť medveďa preto, lebo ho bolo iba 35 kusov v roku 1935, tak to bolo jasne namieste. Dneska si otvorte červenú knihu ohrozených druhov, ale medveďa tam nenájdete. Medveď je na Slovensku premnožený. Optimálny stav podľa poľovníkov a lesníkov je 700 medveďov, 700 kusov. Podľa prieskumu, podľa výskumu z trusu medveďa sa zistilo, že na Slovensku máme dokázateľné identifikovaných okolo 1200 alebo 1300 unikátnych, unikátnych zvierat medveďa hnedého a poľovníci tvrdia až o 2- tisíc kusoch. To znamená, že je absolútne premnožený. A on ten medveď potrebuje nejaké svoje územie. On tam nepustí ďalších. Proste tých mladých vyháňa ďalej a za chvíľku ich budeme mať na Kolibe. Len za chvíľočku.
Novela je zle pripravená. Nebola korektne prerokovaná s neštátnymi vlastníkmi, to upozorňujem, s neštátnymi vlastníkmi táto novela nebola prerokovaná. Pri jej tvorbe nebol využitý potenciál odborníkov v danej oblasti. Nerieši základné problémy lesov na Slovensku, ako je hynutie horských lesných smrečín, prípravou na klimatickú zmenu ani konflikt medzi záujmami ochrany prírody a trvalo udržateľného prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, s ktorými majú odborníci na lesy dlhodobé skúsenosti. Bola tvorená predovšetkým počas medzirezortných rokovaní zástupcov MPRV a MŽP pod nátlakom ministerstva životného prostredia.
Je to veľmi zlá vizitka SNS. Novela má 203 novelizačných bodov, čo je rozsah skôr na nový zákon. V mnohých ustanoveniach zbytočne komplikuje jeho vykonateľnosť a zavádza ďalšiu byrokraciu. Musíme si uvedomiť, že sa nachádzame v priestore, kde si naši susedia podstatne viac vážia svoje lesy a prikladajú im podstatne väčšiu vážnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v omnoho výraznejšom investovaní do lesov v dotačnej politike a transparentnejším a efektívnejším hospodárením s lesmi vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na nastupujúce klimatické zmeny súčasný stav lesov po rozsiahlych vetrových a následných podkôrnických kalamitách, ako aj meniaci sa socio-ekonomických pomerov a požiadavka spoločnosti na ekosystémové služby si zákon o lesoch žiada zásadnú zmenu. Zásadnú zmenu si vyžaduje zákon o lesoch aj vo väzbe na ustanovenia zákona o ochrane prírody krajiny.
Tuná by som sa chcel na chvíľočku zastaviť pri tej ochrane prírody krajiny. Priatelia, máme, sme teraz vystavení infringementu. A máme to tunak kvôli čomu? Máme to tunak, máme to tuna kvôli hlucháňovi. Vlastne kvôli hlucháňovi sme si, otvárame tento návrh zákona, teraz sa bavíme o ochrane, lebo to priamo súvisí s tými lesmi, to je večný boj. A musím ešte tunak aj spomenúť pána premiéra Pellegriniho, ktorý, ja neviem, či má váhu ešte v tomto štáte, lebo ja si myslím, že predseda vlády by mal mať nejakú váhu a nejaké slovo, ale na výjazdnom zasadnutí vlády 23.10. 2018 v Javorovej doline pán premiér Pellegrini sľúbil, že pokiaľ nedôjde k dohode medzi MPRV a MŽP a vlastníkmi, a teraz to chcem podčiarknuť, a vlastníkmi a správcami pozemkov v chránených územiach na tom, aké znenie bude mať novela zákona o ochrane prírody a následne tento zákon o lesoch, nebude zaradená na rokovanie vlády. A div sa svete, zrazu je to tuna na stole, aj napriek tomu je novela zákona v parlamente. Dohodli sa len čelní predstavitelia SNS, MOST – HÍD a celý slovenský vidiek, vlastníkov a správcov hodili cez palubu, k dohode nedošlo. Novela, k novele nebola realizovaná korektná odborná ani verejná diskusia s neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako jeden milión hektárov lesa, sa nik korektne nebavil, pritom vlastnia viac ako 50 % výmery lesov na Slovensku.
A kto sa týchto ľudí tuná zastal? Veď tí ľudia sú živitelia rodín, veď tí ľudia, keď im zakážeme tam pracovať a robiť, však oni to nechcú skántriť. Ktorý poľnohospodár podreže kravu? Potom nebude mať mlieko. A takisto ktorý lesák si vykynoží kompletne celý les? Však potom nebude môcť uživiť tú svoju rodinu. Od Márie Terézie to preberá, túto dedovizeň, otec to prenáša na syna, na vnuka dedo, takýmto spôsobom. A my tie lesy máme tu stále. To znamená, že sa asi na to tí rodičia, prarodičia, pra-prarodičia zodpovedne o to starali. A aj tí dnešní spracovatelia toho dreva, aj tí dnešní neštátni vlastníci sa o to, sa o to zodpovedne, zodpovedne sa, k tomuto pristupujú.
Beží tu teraz obrovská kampaň, všetci ideme ekologicky žiť a všetci sa tomu podriaďujeme a úplne sa ideme z toho pokakať. A poviem vám pravdu, že, že ja som bol, takisto som si fotil tie, tie holoruby a chodil som po Slovensku a som sa rozčuľoval nad tým všetkým. No a na to mi povedal jeden lesák: ´Vidíš tam ten holorub?´ No áno, vidím, však to je strašné. ´No tak choď sa tam pozrieť!´ Však to vidím. Tak som sa tam išiel pozrieť. Vážení, ten holorub nebol holorubom, ale boli tam metrové stromčeky už. Máme zákon, že keď niekto normálne vyťaží, lesák vyťaží proste časť lesa, do dvoch rokov musí vysadiť nový. A keď to neurobí, no tak dostane takú pálku, že sa mu neoplatilo to ani vyťažiť. Takže sa tu nebavme, že tunak sa len lesy drancujú. Však tí ľudia nie sú hlúpi, tí ľudia tam pracujú, tí ľudia tam majú tú pôdu a tie lesy od Márie Terézie. Tie rodiny sú tu dodnes, to sú jedny rody, to sú proste ľudia, ktorí tuná žijú, je to 200-tisíc ľudí, pre boha živého, ktorí z tohto každý rok nejaký peniažtok majú. A my sa musíme pozerať na týchto ľudí.
Však ako, veď je úplne choré, keď na Slovensku sa chráni cez 500 hektárov. Teraz som to pred chvíľkou spomínal, ale asi to ešte raz poviem, aké je to číslo, obrovské číslo, čo my všetko chránime na Slovensku a koľko je to v Rakúsku a vo Švajčiarsku napríklad. Takže Slovensko je lídrom vo výmere chránených území v Európe. Máme 9 národných parkov s celkovou výmerou územia 317 888 hektárov, pričom len ich ochranné pásmo predstavuje ďalších 270 127 hektárov. Až teraz chránených krajinných oblastí s celkovou výmerou 522 581 hektárov. Celková výmera týchto území je jeden milión hektárov. Toto sú údaje za našu národnú sústavu pre veľkoplošne chránené územia. Maloplošných chránených území je 1004 s výmerou ďalších 1 milión 054 tisíc hektárov a 9138 hektárov tvorí ich ochranné pásmo. Európsku sústavu chránených území tvorí 40 chránených vtáčích území o výmere 1 084 072 hektárov a 382 území európskeho významu s výmerou 587 174.
A viete, koľko majú vo Švajčiarsku, v tom vyspelom Švajčiarsku? Kde si vážia tú prírodu, kde si vážia tie hory, tú vodu, tie lesy. Vo Švajčiarsku majú jeden národný park Engadine s výmerom len 17-tisíc hektárov. Niekto to tam klčuje? Niekto to tam ničí? Niekto to tam rozvracia? Nikto. To si musíme uvedomiť.
Ďalej ma rozčuľuje aj pri jednom, aj pri druhom, keď som sa dočítal, že, lebo tieto dva zákony veľmi úzko súvisia, že to má nulový dopad na štátny rozpočet a je to absolútne zavádzanie poslancov Národnej rady a všetkých ľudí. Vláda Slovenskej republiky, a verejnosti, predkladateľov novely, čiže teraz sa bavíme o tom, o tej ochrane, novela prinesie zníženie celkovej produkcie lesného hospodárstva a podnikov z oblasti spracovania drevín, celulózy, zníženie zamestnanosti, toto všetko sa stane z uvedených rezortov a následne polovicu príjmov štátneho rozpočtu daní a odvodov.
Proste tam napísať, že má nulový dopad, teraz sa bavím, pani ministerka, nie o vašom zákone, ale ktorý s tým jasne súvisí, tak som hovoril o zákone, ktorý proste má nulový dopad.
Povedzte to tým ľuďom! Ja som s nimi sedel. Povedzte to tým ľuďom, ktorí živia tie, tie rodiny v tých lesoch, že to bude mať nulový dopad, keď im tam urobíte národný park, dáte tam nejaké, čo mi hovorili o tých napr. Pieninách, a zrazu tam nemôžete nič robiť. Keď si niekto vymyslí, že zrazu tam je nejaká mandelinka alebo je tam nejaký chránený, ja neviem, nejaký pišišvor malý. Alebo je tam, alebo si povieme, medveď. Tak na základe toho môžete obmedziť toho chudáka, ktorý, ktorý tam musí uživiť tú rodinu. Však tento štát je v mizérii a ľudia sú vyštvatí do zahraničia. Státisíce Slovákov pracujú v zahraničí, lebo boli vyštvatí z tejto republiky. Prečo? Lebo tuná je jedna obrovská mizéria. Tridsať rokov sa tuná striedajú vlády. Jedna kradne viac a druhá menej, tretia ešte viac. A tí ľudia museli odísť. A teraz ešte nejakí tu ostali, ťažia v tom lese to drevo, ešte sa snažia nejakým spôsobom uživiť tie rodiny. No neni potrebné aj tých poslať do prdele, že?! A týmto ich absolútne pošleme do kelu.
Myslíte, že sa s nimi niekto bavil? Viete, koľko tam bolo pripomienok? Nikto sa s nimi nebavil. A bavíme sa tuná kvôli tomu, to máme tu otvorené preto, lebo máme tam nejaký problém s hlucháňom. Tak cez hlucháňa sme tuná otvorili, tento návrh zákona, ktorý úzko súvisí aj s týmto.
Ja tuna chcem len sa zastať tých, tých neštátnych vlastníkov, neštátnych vlastníkov týchto lesných pozemkov. Tuna, čo pán minister povedal, to je na hanbu sveta, pred chvíľočkou, že 3 milióny, že im dá 3 milióny. Viete, čo to je 3 milióny? Veď to je výsmech, to je pľuvanec do tváre.
Ja som s tými ľuďmi sedel, rozprával im, aké majú ťažké roboty s nimi, jaký majú problém. A môžeme si povedať, ako sa k tomu postavia, k tomu lesu, aj, pani ministerka, ako je to v Nemecku, čo pre to robia Česi. Nemci, keď bola kalamita, okamžite tam poslali armádu. To je náš vzor Nemecko. Poslali tam armádu, aby to spracovali. Česi, tomu sa Babiš venuje konkrétne, aby to okamžite sa, bolo treba spracovať. Každý jeden lesohospodár vie, že keď padne tam strom a keď sa nevyťaží, keď ho okamžite odtiaľ nedostanete, do 10 – 12 dní, je problém, ten lykožrút vyletí a napadne mu ďalší zdravý les. Veď to vie aj malé decko. Len my im hádžeme klacky pod nohy. My sa ideme tváriť, že sme ekologickí, nechajme to na zemi, príroda si s tým poradí.
A ja sa pýtam, kto nakŕmi toho lesohospodára, kto dá tým deťom jesť?! To nás nezaujíma. Budeme ich chrániť a deti nech pomrú, pokapú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, kľud, nekričte, počujeme aj tak.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Pán predseda, pardon, ešte nie ste, pán podpredseda, prepáčte mi to, ale mňa to štve, toto, mňa to štve. To treba tým ľuďom povedať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale netreba na nich kričať.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja kričím na systém, na vás, konkrétne na vás (vyslovené s pobavením)...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na mňa duplom nekričte, lebo ešte naježeného Maďara ste nevideli.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
... tí, ktorí by to mali počúvať, tí tu nie sú. Možno by som mal ešte viac kričať, aby to bolo počuť až tam, kde sú zalezení v tých bufetoch, lebo by mali tu sedieť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak hovoríte aj o vašich poslancoch, ako vidím (vyslovené s pobavením).

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja tu za nich stojím a bojujem. Vaši tu nie sú.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ako, keď nie? Pozrite sa hore a pozrite sa na mňa, zum Beispiel.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Takže tuná sa treba zastať týchto neštátnych vlastníkov týchto lesov. Veď sú to poslední ľudia. Tie regióny sú vyľudnené. Hlavne tam, kde je najväčšia nezamestnanosť. Čo tým ľuďom ostalo? Poľnohospodárstvo a lesohosporárstvo, nič iné tam neostalo. A tí ľudia odchádzajú. Ešte aj týmto zabráňme, rozširujme tie územia, vymýšľajme si vtáčie územia. Však my tam chránime už pomaly celé Slovensko. Však zakážme vôbec chodiť do lesov!
Ale ja sa pýtam, že to treba zosúladiť. Ja som za ochranu prírody, absolútne, samozrejme, však nechceme tu mať len nejakú vyprahnutú púšť. Ale my tunak žijeme s našimi ľuďmi. My tu potrebujeme mať rodiny, ktoré tunak budú ďalej žiť a budú tu mať deti a deti budú mať ďalšie deti a nepotrebujeme mať našich ľudí v Nemecku, v Holandsku, v Anglicku, prípadne v Taliansku. Ale toto my takýmto spôsobom dospejeme. Ja som s tými ľuďmi rozprával, aké majú starosti, čo sa im tam stalo, napríklad na tých Pieninách. Proste to máte územie, kde normálne pracujete, a zrazu si niekto zmyslí urobiť čiaru. A myslíte si, že im niekto za to zaplatí? No nikto nič. A to, že niekto? Keď pán minister povie, že 3 milióny? Čo to je, preboha živého, 3 milióny?! Pre jedného človeka? Nekonečný peniaz. Pre 200-tisíc? Vydeľte si to. Bavíme sa o "pínac", o orieškoch, bavíme sa o centoch. Toto my sme ochotní dať tým ľuďom. My im zakážeme na ich vlastných pozemkoch, obmedzíme ich, dokonca ich nútime dnes spracovať kalamitné drevo, to im zničí ďalšiu, ďalšiu možnú úrodu vo forme zdravého lesa, ktorý je absolútne napadnutý.
Ja som v tej doline bol, kde bol pán premiér, kde sľúbil tým neštátnym vlastníkom, kde im to sľúbil, že to nepôjde do parlamentu. Je to tu, teraz tu stojím kvôli tomu. Oklamal ich. Jeho slovo má asi hodnotu, nechcem povedať čoho. Oklamal ich. Keď nechce niečo splniť, nech to nehovorí. Nikto ho nenútil dať tento sľub, ale pán premiér to jasne povedal, on im to sľúbil na výjazdovom zasadnutí vlády 23. 10. 2018 v Javorovej doline. Toto pán premiér Pellegrini povedal. Oklamal ich. Tí ľudia sú oklamaní. Je ich 200-tisíc, sú oklamaní a nahnevaní. A právom sú oklamaní, teda právom sú nahnevaní a sú veľmi sklamaní z tohto, akým spôsobom sa k nim pristupuje. Nikto s nimi nebavil sa a nerokoval, nikto ich nevypočul, ale sme ich kľudne schopní obmedziť. Vymýšľame rôzne ďalšie veci, ktoré im znemožňujú ťažbu. Robíme im problémy pri spracovaní kalamitného dreva.
Však v Nemecku použili armádu na to, aby vyťažili kalamitné drevo. Nie, my budeme tu mať prales. My si tu ideme tvoriť pralesy, musíme to ponechať na prírodu. A tých ľudí necháme na čo, ponecháme ich na čo? Na živorenie? Ponecháme ich na biedu, na mizériu? Na čo ich ponecháme?
Lebo ideme chrániť, ideme robiť, ideme tuná robiť pralesy, lebo tuná príroda si poradí sama. Treba chrániť prírodu, rozhodne áno, ale my chránime pomaly celé Slovensko. Však som vám tie výmery tu teraz prečítal. Vo Švajčiarsku majú 17-tisíc hektárov a tuná sa bavíme o miliónoch, rôznych nezmysloch. A tam obmedzujeme týchto, chudákov, ľudí, ktorí tuná nemôžu pracovať. Veď tí ľudia od nás nič nechcú, chcú od nás len svätý pokoj. Chcú platiť dane a chcú si zarobiť na chleba. A my im v tom bránime.
Tieto obidva zákony sú veľmi zle pripravené. Budeme proti nim bojovať, nepostavíme sa za ne. A chcem rovnako poprosiť pani ministerku aj pána ministra, aby tieto dva zákony úplne stiahli, aby sa poriadne pripravili, aby sa urobila celoštátna diskusia, ale hlavne, aby sa prizvali odborníci a prizvali sa tí zástupcovia tých urbárov, tých neštátnych vlastníkov, nie nejaká, akože sme sa bavili a teraz mi tuná povedia, že nejaké, že nejakí neštátni štyria, ktorí si dohodnú. Ale bavte sa s tými 200-tisíc ľuďmi, pre boha živého! Jak keby tento minister, čo tu pred chvíľočkou stál, by išiel za nimi, tak ho tam ubijú tými onými, smrečkami po hlave, keby za nimi tam došiel, by videl, čo týmto spôsobuje. Toto je absolútne zle pripravené.
Prosím pekne, pani ministerka, pán minister, stiahnite to. Pripravme to zodpovedne, toto je tak vážna vec, že k tomuto sa treba zodpovedne pripraviť sa k tomu, treba vypočuť tých ľudí. Tí ľudia neboli vypočutí, však tam bolo toľko pripomienok a nič nebolo zohľadnené. Nikto sa s nimi nebavil. Ja tu musím stáť, ja to musím povedať. By som sa hanbil im pozrieť do tváre a do očí by som sa hanbil im pozrieť, keby som tu nebol a neupozornil na to. Vy si urobte, čo chcete, ale tí ľudia vám vystavia účet.
Máme voľby za päť, šesť mesiacov a ja chcem týmto vyzvať všetkých tých ľudí, tých 200-tisíc vlastníkov tej pôdy. Dobre ma vypočujte a dobre sa pozrite, čo vám pripravia. A potom zistíte, keď začnú tieto dva zákony platiť, akým spôsobom budete obmedzení. Koľko ste mali pred rokom, pred dvomi rokmi podielov z týchto vašich pozemkoch a koľko budete mať na budúci rok a potom k tomu pristupujte aj pri, pri volebných urnách.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Zapnete ma? Ďakujem. Aj napriek tomu, že minister tvrdošijne presadzuje schválenie novely, ktorá má údajne zabrániť infringementu voči SR kvôli klesajúcim stavom hlucháňa hôrneho, pričom samo ministerstvo na otázky Bruselu, ktoré predchádzali infringementu, odpovedalo polopravdy, využívalo neoverené informácie, hľadalo chyby všade, len nie vo svojich radoch. Podávalo skreslené a neodborné informácie o obhospodarovaní lesov na Slovensku. Preto sa nemôžme čudovať, že Brusel začal voči nám konanie o infringemente. Treba presadzovať to, aby sa ochrana prírody realizovala integrovane a proaktívne za účasti všetkých zainteresovaných s dôrazom na vlastníkov, užívateľov a správcov pozemkov tak, ako je tomu vo vyspelej Európe, a nie vymýšľať nezmysly, čo koho napadne presadzovať v zákone.
Slovenská republika je lídrom chránených území v Európe. Máme deväť národných parkov s celkovou výmerou 317 889 hektárov, pričom ich ochranné pásmo predstavuje ďalších 270-tisíc. Čiže celkovo je to 522-tisíc hektárov. A na porovnanie, také vyspelé Švajčiarsko má jeden národný park Engadine s výmerou iba 17-tisíc hektárov. Je zarážajúce, že po tridsiatich rokoch po Nežnej revolúcii si ministerstvo životného prostredia dovolí predložiť do Národnej rady novelu zákona, v ktorej sa neguje jedno zo základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, a to je vlastnícke právo. Konkrétne ide o § 29 zákaz činnosti v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany v chránených vtáčích územiach neplatí. Súhlas na činnosť v prvom až piatom stupni ochrany sa nevyžaduje, ak, pôvodné znenie písm. d), ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku a o vykonávaní úloh horskou záchrannou službou. A teraz ste odtiaľ vyhodili to slovo "majetku", čo v praxi bude znamenať, že ak dôjde z titulu záujmov ochrany prírody k ohrozeniu majetku vlastníkov, nič sa nedeje, je to podľa tejto novely v poriadku.
A my tu musíme chrániť našich ľudí, ktorí majú tunak milión hektárov lesov, preboha živého. My si tuná vyhlasujeme národné parky a tým ľuďom štát za to nedá žiadnu kompenzáciu. Pokiaľ nemáme na kompenzáciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcel len k tomuto všetkému pripomenúť, že je tu jeden veľký problém, že tunak sa dohodli čelní predstavitelia SNS a MOST – HÍD, pritom pán Pellegrini povedal jasne, že príde, musí prísť k nejakej dohode medzi MPRV a ministerstvom životného prostredia a vlastníkmi a správcami pozemkov v chránených územiach. A tunak sme, vidíme, že dohodli sa len títo čelní predstavitelia. Celý slovenský vidiek vlastníkov a správcov hodili cez palubu. K dohode nedošlo. K novele nebola realizovaná korektná odborná ani verejná diskusia. S neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako 1 milión hektárov lesov, sa nikto konkrétne nebavil. Pritom vlastnia viac ako 50 percent výmery lesov Slovenska. Hodiť súkromných vlastníkov pri prerokovaní tak dôležitého zákona cez palubu si v súčasnosti nedovolí žiadna krajina Európskej únie. Pritom novela má 203 novelizačných ustanovení.
Preto súhlasím s tým, ktoré už tunak bolo povedané. Odložme to, tento navrhovaný zákon a prerokujme to s absolútnou pokorou a s účastníkom všetkých týchto ľudí. Lebo skutočne tunak si treba uvedomiť, že máme tunak, na ministerstve životného prostredia sa nevysporiadali s pripomienkami k novele. V SLOV-LEX-e je ich v novele zákona 915. Neboli akceptované pripomienky, Odborový zväz lesy, drevo, voda, ani Združenie zamestnávateľov lesného hospodárstva na Slovensku. Na pripomienkovanie boli k dispozícii dva materiály. Pričom samo ministerstvo na otázky, teraz, pardon, boli dva materiály. Prax bola taká, že počas pripomienkového konania sa novela niekoľkokrát menila, dokonca v jednom dni dvakrát, čo hraničí až s protiústavným postupom tvorby novely.
Absolútne chcem poukázať na to, že tunak máme 1 milión hektárov súkromných vlastníkov teda lesov, ktorým je bránené vykonávať činnosť aj týmto zákonom o ochrane prírody. S nimi sa nikto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)