Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, vážené kolegyne, dovoľte, aby v krátkosti a pokúsil by som sa len čiste z odborného hľadiska priblížiť tento problém.
Na jednej strane plne chápem dôvody aj odôvodnenie kolegov, ktorí vehementne bojujú za tento zákon, aby to prešlo, avšak musím povedať, že skúsme sa, tak ako každá minca má dve strany, aj tento zákon má dve strany a musíme sa rozhodnúť a je treba sa rozhodnúť, že ktorá je...
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, vážené kolegyne, dovoľte, aby v krátkosti a pokúsil by som sa len čiste z odborného hľadiska priblížiť tento problém.
Na jednej strane plne chápem dôvody aj odôvodnenie kolegov, ktorí vehementne bojujú za tento zákon, aby to prešlo, avšak musím povedať, že skúsme sa, tak ako každá minca má dve strany, aj tento zákon má dve strany a musíme sa rozhodnúť a je treba sa rozhodnúť, že ktorá je podstatnejšia pre obyvateľstvo, či tzv. bezpečné potraviny, resp. verejné zdravie alebo ekonomické straty potencionálne, ktoré sú vyčíslené alebo boli vyčíslené pánom kolegom. Totižto problém je čiste, by som povedal, odborný, právny a budem ako čítať.
Takže: "Do obehu je zakázané uvádzať potraviny po uplynutom dátume spotreby", to je v poriadku, "alebo po dátume minimálnej trvanlivosti. To však neplatí, ak potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nie je zdraviu škodlivá, nevhodná na ľudskú spotrebu, ani skazená." Vzniká otázka, kto určuje, že táto potravina je, neni zdraviu škodlivá a nie je vhodná pre ľudskú spotrebu.
Tie termíny, čo tu spomínali kolegovia, je presne o tom, že výrobca, jednak určuje ich výrobca a jednak výrobca garantuje do toho dátumu, že nikomu nič sa nestane, keď tú potravinu kúpi a zje. Akonáhle tá, po tej dobe niekto spotrebuje tú potravinu, to neznamená, že je ešte pokazená, ale tú zodpovednosť nepreberá nikto. To znamená, že hocikto, či už obchod alebo hocikto iný po dátume, týchto dátumoch predáva naďalej alebo nejakým spôsobom distribuoval naďalej tie potraviny, preberá na seba riziko, že tá potravina môže byť nezdravá alebo škodlivá zdraviu. A v tomto je problém. Ja som zvedavý, že kto, ktorá inštitúcia, ktorá firma bude ochotná to urobiť.
Z hľadiska Štátnej veterinárnej správy, z hľadiska epizotológie, práve o to sa jedná, že možnože v tisíc, desaťtisíc, stotisíc prípadoch nič sa nestane, ale po roku, po dvoch rokoch stane sa niečo, že niekto nedodrží či už dobu schladzovania, či hladinu schladzovania, dobu, hocijaké iné pravidlá a jednoducho stane sa, že v danej potravine sa premnožia choroboplodné zárodky a jeden jediný človek sa pokazí a následne pokazí celú skupinu, väčšiu skupinu a vznikne nejaká epidémia. A vtedy začína problém - kto predal tú potravinu, kto dovolil, aby tá potravina mohla ísť do obehu? A toto je otázka ochrany zdravia populácie. Preto nie je možné v žiadnom prípade predávať potraviny po týchto dátumoch.
Druhá vec je, že tie dátumy, či sú dostatočne dlhé alebo nie sú, alebo nedá sa s nimi nejako predĺžiť alebo väčšiu garanciu. Bežne u liekoch, lebo to sa tiež stáva, sa robí tak, že ak sa zvýši veľké množstvo nejakých liekov, jednoducho sa vyberú kontrolné vzorky, odskúšajú to, urobia biologický pokus. Ak to funguje, tak predĺžia dátum spotreby alebo trvanlivosti, alebo ten dátum ďalej ešte o pol roka, o rok. Lenže v potravinách, kde tie doby sú jeden, dva, tri, štyri dni, týždeň, jednoducho to sa nedá.
Preto si myslím, že neni tento problém až taký veľký, ako sa to opisuje. A keď to zoberieme úplne z druhej strany, vlastne je to problém jedine obchodu a veľkoobchodu, lebo neni to tajomstvo, čím viac objednáte, tým sú väčšie marže, čím, tým viacej, tým nižšia je nákupná cena. To znamená, keby sa objednalo častejšie viac, tá cena by bola síce vysoká, ale nebol by problém, že tie potraviny nebudú. A toto by malo byť podľa mňa umenie obchodu odhadnúť ten objem objednaných alebo nákupu, aby nechýbal na pultoch, aby aj odišlo. A tie "malé straty", ktoré sú potom po dátume spotreby alebo po lehote minimálnej trvanlivosti, normálne môže byť vyhadzované. Ale to už je otázka obchodných reťazcí, veľkoobchodov, lebo dakedy v tých malých obchodoch to nefungovalo. Ak je malý predajca, vie presne, že koľko má zákazníkov, koľko si objedná a keď náhodou nie, tak jednoducho skonzumuje to sám.
A opakujem, nie je problém, keď niekto to skonzumuje individuálne, zoberie si to domov sám, lebo keby náhodou došlo k nejakému ochoreniu, nakazeniu, tak tá malá skupina ľudí, to sa dá riešiť. Problém v tých potravinových reťazcoch a veľkoobchodoch je presne tá, to, že táto potravina hoc aj jedna nakazená po dátumoch môže spôsobiť epidémiu, ktorá má neskutočnú aj tak ekonomickú alebo, samozrejme, aj ľudský problém.
Preto si myslím, že uvedomme si problém. Skúsme rozmýšľať v budúcnosti nad riešením tohto problému či už zvýšením alebo natiahnutím týchto lehôt alebo nejakým iným spôsobom, ale potraviny dávať do obehu bez toho, aby mali zodpovedného, ktorý garantuje nezávadnosť, jednoducho ja si myslím, že v žiadnom štáte to nemôže prejsť, resp. môže to byť jedine na osobnej zodpovednosti kupujúceho, lenže tiež som skeptický v tom smere, že kupujúcich, aby sme presvedčili, ale vyškolili v tom, že aké riziká podstupujú, ak takúto potravinu kupujú, ale v žiadnom prípade nemôže to ísť v obchodoch.
Ďalšia otázka, čo tu kolega hovoril, likvidácia. To by som tiež vedel si predstaviť, dokonca plánujeme aj v budúcnosti nejaký zákon predložiť, aby tie potraviny mohli byť použité, aby nemuseli sa zlikvidovať či už v kafilérkách alebo už nenávratne a doslova mohli byť použité pre "skomovanie" smerom k zvieratám alebo nie pre ľudskú spotrebu a tým pádom by sme aspoň časť ceny alebo minimálne tú biologickú hodnotu potravín vedeli zachrániť do budúcnosti, aby sme neplytvali tými potravinami, ale jednoducho, kým nevyriešime problém, že kto preberá zodpovednosť po dátume spotreby alebo lehote tej druhej, jednoducho takýto zákon nemôže prejsť, lebo ohrozujeme tým zdravie populácie.
Ďakujem.
Skryt prepis
