Videokanál poslanca

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Najmä k pani poslankyni, k pani Zemanovej krátko, ak môžem. Niektoré veci, ktoré boli povedané, si myslím, že možnože si treba dovysvetliť. My sme otvorení, tak ako povedal aj pán predseda výboru Zelník, ja som pripravený na to, aby sme, aby sme spolu podiskutovali prečo. Možno pár vecí, ktoré, ktoré povedať.
Vy ste sa pýtali na vplyv na podnikateľské prostredie, vyčíslenie. Tie povinnosti, ktoré boli dané nariadením vlády 354/2006, ktoré sa teraz rušia a nahrádzajú zákonom, v zásade tie povinnosti sa prenášajú. Vznikli tu ďalšie doplnkové, ale dobrovoľné povinnosti. My aj z diskusie s vodárenskými spoločnosťami sme sa zhodli, že je ťažké vyčísliť, keďže ide o doplnkové povinnosti, úplne. Ale môžme si toto prejsť a pozrieť sa na to.
Ochrana vodných zdrojov je síce v kompetencii ministerstva životného prostredia, vy ste hovorili aj, čo sa týka, hlavne čo sa týka tej vrakunskej skládky a o ochrane vodných zdrojov Žitného ostrova, ja dávam len do pozornosti, že v § 17a, kde je písané o povinnostiach dodávateľa pitnej vody a je presne povedané, kto sú títo dodávatelia, tak sú to aj vodárenské spoločnosti, aj všetky, všetci, všetky právnické osoby alebo fyzické osoby podnikatelia, ktoré narábajú s pitnou vodou či už v spracovávaní a podobne, a je napísané, že je povinný zabezpečiť, aby pitná voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti. To znamená, že akékoľvek znečisťujúce látky.
Teraz si to, ak som tomu správne rozumel, je možné, aby požiadal o výnimku, ale v takom prípade sa presne aj musí určiť, ktoré z týchto limitov ako nespĺňa alebo nevie splniť, a takisto musí byť vyhodnotenie zdravotného rizika, ktoré vykonáva osoba odborne spôsobilá na hodnotenie zdravotného rizika. To znamená, ak sa tam nachádzajú látky v súčasnosti, tak musia byť kontrolované. A preto možnože nie úplne rozumiem, že čo by sme tam ešte chceli doplniť, či to nejako expressis verbis nejak vyjadriť, ale tu je napísané úplne jasne, že má povinnosť dodávateľ, a to je v tej chvíli ktokoľvek, zabezpečiť, aby pitná voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti. Sú tam aj ďalšie, ale toto je najpodstatnejšia zložka.
Vy ste hovorili o tom, že prečo pitná voda v potravinárstve, a boli tu aj vlastne diskusie o tom, že za to by mal zodpovedať aj dodávateľ. Áno, ale niekedy, ako hovoríme, ak pracujú s vlastnou, s vlastným zdrojom a nie dodávateľsky, tak v tom prípade musí byť zodpovedný ten, kto narába s tou pitnou vodou v potravinárskom priemysle. Takto to vnímame, ale môžme si to, môžme si to pozrieť. To znamená, samozrejme, nemá zmysel, aby niekto kontroloval pitnú vodu od dodávateľa, ale len vtedy, ak pracuje s vlastným zdrojom pitnej vody a spracúva ho pre potravinárske účely. Je to ochrana, samozrejme, kvality potravín.
No a čo sa týka tých domov, tu vychádzame priamo zo smernice. Tu transponujeme požiadavku smernice, ktorá hovorí, pretože sa z aplikačnej praxe zistilo, že rozvody znečisťujú alebo znehodnocujú niektoré vlastnosti, senzorické vlastnosti vody. Takže tu transponujeme, tu asi nebudeme mať nejakú možnosť, ale prejdime si tie veci a jednu vec, ktorú možno, s ktorou sa ja stotožňujem, a to je tá zmena, ktorá tam prišla aj od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. My sme niekoľkokrát odmietli tento návrh, nakoniec bola požiadavka v rámci aj Legislatívnej rady vlády, kde si ju presadili, že chcú, nedarilo sa presadiť túto zmenu a som úplne s tým stotožnený, pretože nemáme na to my úplne pozitívny názor, nech sa to rieši samostatne, ale tiež je to asi legislatívnotechnická vec, či nejakým spôsobom to má umožniť alebo zosúladiť nejaký iný právny stav, ale nepatrí to do toho zákona. My sme neboli, opakujem veľmi otvorene, z toho nadšení, ale vyhoveli sme potom legisrade z titulu nejakého legislotechnického riešenia.
Toľko asi odo mňa, ale sme pripravení, samozrejme, na túto tému diskutovať.
A možno pani poslankyni Grausovej, neviem, no, ide o, je to medzirezortné pripomienkové konanie, je dostatočný priestor sa s tým návrhom zákona oboznámiť, či máme robiť ku všetkým návrhom zákona nejaké workshopy, neviem, skôr je to možno o tom, o čom hovoril aj pán poslanec Jurzyca, ak sú dotazy na strane poslancov a chcú sa oboznámiť, my sme pripravení, či už budete mať nejakých na to vyhradených ľudí, a pán poslanec Zelník za vás ako za Národnú radu povedal, že v tom legislatívnom procese v druhom čítaní sa bude chcieť oboznámiť s odbornými názormi, takže to je zasa nejaký proces na vašej strane. Ja sa z toho nechcem alibisticky vyvliekať, ale asi nie je úplne bežné, aby sme pred každým návrhom zákona robili nejaký workshop.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladiť národné právne predpisy v oblasti pitnej vody s novou smernicou Európskej komisie, ktorou sa mení smernica o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. Problematiku pitnej vody upravujú aj právne predpisy rezortu životného prostredia, a preto sa návrhom zákona dopĺňa aj zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
Nová smernica upravuje najmä požiadavky na kontrolu kvality pitnej vody s cieľom zabezpečiť zdravotne bezpečnú pitnú vodu prostredníctvom programu monitorovania a manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou. Súčasne s návrhom zákona je pripravený aj návrh vyhlášky o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a kontrolu kvality pitnej vody, ktorou sa nahradí doteraz platné nariadenie vlády.
Návrh zákona okrem nových požiadaviek a povinností, ktoré ustanovuje smernica, definuje aj pojmy, upravuje kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a povinnosti dodávateľov pitnej vody, ktoré boli v oblasti pitnej vody doteraz upravené nariadením vlády, spresňuje a zjednocuje sa terminológia používaná v oblasti pitnej vody z vodárenskou terminológiou.
Dopĺňajú sa tiež ustanovenia o sprístupňovaní informácií o kvalite pitnej vody a o výnimkách na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality verejnosti.
Návrh zákona ďalej upravuje povinnosti vlastníkov bytových budov a nebytových budov, aby zabezpečili zachovanie kvality dodávanej pitnej vody vo vlastných domových rozvodoch a problematiku kvality výrobkov prichádzajúcich do styku s pitnou vodou. Návrh zákona zohľadňuje aj dlhoročné skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vám predkladám návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky. Slovenská republika na summite NATO v júli 2016 vo Varšave podporila schválenie opatrenia na posilnenie kolektívnej obrany členských štátov NATO. Prezident Slovenskej republiky zároveň deklaroval vyslanie jednej roty ozbrojených síl Slovenskej republiky do Pobaltia v roku 2017 na obdobie troch mesiacov ako spoločného úsilia krajín Visegrádskej štvorky zameraného na uistenie východných spojencov NATO, tzv. assurnce measures.
Štáty V4 majú v pobaltských krajinách pôsobiť v štvrťročných cykloch postupne počas celého roku 2017, čo prispeje k doplneniu spôsobilosti v tomto regióne. Česká republika bude v prvom štvrťroku pôsobiť v Litve. Následne Slovenská republika v Lotyšsku. V treťom štvrťroku bude Maďarsko pôsobiť v Estónsku a nakoniec Poľsko v štvrtom štvrťroku v Lotyšsku.
Cieľom navrhovaného pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky je plniť výcvikové úlohy v Lotyšskej republike v rámci vzájomnej spolupráce ozbrojených síl. V súlade s tým sa predloženým materiálom navrhuje vyslať do Lotyšskej republiky do 152 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z tohto počtu je 150 príslušníkov mechanizovanej roty, ktorí budú vykonávať výcvikové úlohy, a dvaja príslušníci vojenskej polície Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorí budú vyslaní len v prípade potreby na nevyhnutnú dobu za účelom riešenia mimoriadnych situácií súvisiacich s plnením úloh mechanizovanej roty. Náklady súvisiace s vyslaním a pôsobením príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na uvedenej výcvikovej aktivite v sume 839-tisíc eur sú zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Predmetné vyslanie je nielen potvrdením vzájomnej spolupráce štátov Visegrádskej štvorky, ozbrojených síl Slovenskej republiky a krajín Pobaltia, ale aj predovšetkým preukázaním schopnosti plniť záväzky vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v NATO. Významným prínosom pre ozbrojené sily Slovenskej republiky je realizácia výcviku ich príslušníkov a zabezpečenie ich podpory na území iného členského štátu NATO. Predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, žiadam vás o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona v súlade s prehodnotenou stratégiou používania identifikácie občana vo vzťahu k národnému zdravotníckemu informačnému systému je zmena spôsobu identifikácie osoby pri prístupe k zdravotným údajom z elektronickej zdravotnej knižky u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako aj cez Národný portál zdravia. V záujme intenzívnejšieho využívania občianskych preukazov s elektronickým čipom aj v národnom zdravotníckom informačnom systéme sa navrhuje zrušenie vydávania preukazov poistenca s elektronickým čipom, ako aj ich používanie v národnom zdravotníckom informačnom systéme. Preukazy poistenca s elektronickým čipom malo Národné centrum zdravotníckych informácií začať vydávať od júna tohto roku. Osoby, ktorým bol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom, budú tak môcť takýto občiansky preukaz použiť aj na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke, ako aj na svoju identifikáciu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Súčasne sa navrhujú aj zmeny a doplnenia v obsahu jednotlivých registrov, ktoré tvoria údajovú základňu národného zdravotníckeho informačného systému. Navrhuje sa vytvorenie nového Národného registra osobitných organizácií v zdravotníctve.
Návrh zákona predpokladá prechodné ustanovenia do 31. decembra roku 2021, dokedy by mal byť vystavený takýto občiansky preukaz alebo jeho náhrada všetkým poistencom, teda aj maloletým osobám, cudzincom a starším osobám, ako je 65 rokov. Návrh zákona umožňuje teda používanie občianskych preukazov s elektronickým čipom. Tu zvýrazním, že v súčasnosti máme vydaných zhruba 1,5 mil. takýchto eID kariet s elektronickým čipom a zhruba 90-tisíc z nich majú aj aktívny certifikát. My navrhujeme, aby bolo možné používať na overenie používateľa prístup do zdravotnej dokumentácie, používateľa, ktorý má občiansky preukaz s elektronickým čipom, aj bez aktivovaného certifikátu. A na vlastnú voľbu bude môcť si zvoliť vyššiu úroveň bezpečnosti používateľ tým, že si aktivuje tzv. BOK kľúč. To znamená, že kto má aktivovaný certifikát, bude môcť používať aj tento BOK kľúč na overenie pri prístupe k zdravotnej dokumentácii.
Návrh zákona sa mení a návrhom zákona sa mení a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony s ním súvisiace.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám návrh zmeny zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je nahradiť v prílohe č. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve niektoré časti, ktoré musia byť zmenené na základe potreby transpozície delegovaného rozhodnutia Komisie Európskej únie, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov lekárov, sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov, ale i veterinárnych chirurgov a názvy špecializačných odborov v zdravotníckych povolaniach, lekár a zubný lekár. Uvedená príloha sa mení na základe skutočnosti, že niektoré členské štáty oznámili Európskej komisii aktualizáciu legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov a veterinárnych chirurgov. Slovenská republika v tejto oblasti nemá úplne pokrytie všetkých špecializácií, pokiaľ ide napríklad o špecializáciu diabetológia, ktorú je možné vykonávať len na Slovensku samostatne, prípadne v Českej republike. Táto špecializácia je subsumovaná pod endokrinológiou v zahraničí a rovnako špecialisti alebo odborníci zo zahraničia, pokiaľ by chceli slúžiť na Slovensku pod touto špecializáciou diabetológ, tak nemôžu, majú len osobitnú. Nič to ale neznamená pre tieto odborné špecializácie na Slovensku vykonávať aj naďalej svoju špecializačnú odbornú ambulantnú činnosť. My len nebudeme môcť týchto špecialistov uznávať pod kódom diabetológ v zahraničí a rovnako v prípade diabetológov, ktorí sú endokrinológmi všeobecne, budú môcť slúžiť na Slovensku nie pod naznačením diabetológ, ale endokrinológ.
V tejto súvislosti chcem ešte raz teda upozorniť, že boli také snahy, ktoré smerovali k tomu, aby sme zaviedli aj niektoré špecializácie, ktoré Európska komisia neuznáva, pokiaľ by sme chceli, aby takáto špecializačná činnosť bola uznaná, museli by sme mať súhlas dvoch tretín členských štátov, čo nepovažujeme v súčasnosti ani za potrebné.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni podpredsedovia Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a zosúladiť text zákona s nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1 025 z roku 2012 o európskej normalizácii a zosúladiť text zákona s novým legislatívnym rámcom Európskej únie na výrobky, ktorý je tvorený nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva 765 z roku 2008, ktorým sa ustanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 764 z roku 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768 z roku 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/468 Európskeho hospodárskeho spoločenstva, na základe ktorého sú pripravované nové smernice pre rôzne výrobkové skupiny, ktoré predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu, život, zdravie, majetok, životné prostredie a podobne, takzvané určené výrobky.
Cieľom právnej úpravy je zosúladiť slovenskú legislatívu s princípmi a požiadavkami európskej legislatívy a ustanoviť spoločný rámec pre oblasť technickej normalizácie, vnútrokomunitárne pripomienkové konania a výmenu informácií o technických predpisoch medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou a sprístupňovania výrobkov na trh. Návrh zákona zlepšuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady európskej z roku 2015/1 535, ktorá je kodifikovaným znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34. Pričom pôvodná transpozícia tejto smernice bola zabezpečená ešte v období pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii a za viac ako desaťročné obdobie je potrebné sprehľadniť povinnosti subjektov zapojených do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a upraviť v praxi nejednoznačné a ťažko vykonateľné ustanovenia, ktoré musia dodržiavať jednotlivé subjekty pôsobiace v oblasti metrológie na území Slovenskej republiky. Uvedený vládny návrh zákona v plnej miere akceptuje požiadavky vyplývajúce z medzinárodných a európskych dokumentov, ktoré sú kladené na meradlá, metrologické výkony, spotrebiteľsky balené výrobky a na metrológiu ako takú. Vládnym návrhom zákona sa má dosiahnuť vyšší stupeň zosúladenia s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a preventívne pôsobenie v záujme ochrany spotrebiteľov pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie či majetok. Vládny návrh zákona spresňuje niektoré definície týkajúce sa meradiel a špecifikáciu niektorých ustanovení týkajúcich sa overovania určených meradiel. Vládny návrh zákona ďalej spresňuje požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky, niektoré požiadavky na proces autorizácie a činnosť autorizovaných a registrovaných osôb. Upravuje rozsah pôsobnosti Slovenského metrologického inšpektorátu, spresňuje ustanovenia o výkone metrologického dozoru a vzťah k zahraničiu pri uvádzaní určených meradiel na trh a ich následnej metrologickej kontrole.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si váš požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (ďalej aj "atómový zákon") a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zabezpečuje predovšetkým úplnú transpozíciu smernice Rady č. 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa zriaďuje rámec spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.
Návrh tiež preberá vybrané ustanovenia smernice Rady č. 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, vecne spadajúceho do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.
Okrem už spomenutého ďalšími dôvodmi predloženia vládneho návrhu zákona sú: implementácia záverov obsiahnutých v náleze výboru pre súlad s Aahurským dohovorom, ktorý od roku 2009 do súčasnosti prerokovával dva prípady Slovenska vo vzťahu k Mochovciam 3, 4. Výsledkom je požiadavka na posilnenie práv zainteresovanej verejnosti v rozhodovacom procese v jadrovej energetike. Ďalej proces elektronizácie verejnej správy v podmienkach konaní na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky na základe zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Ďalej legislatívna úprava požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Konkrétne ide o Dohovor o včasnom oznamovaní jadrových havárií, Dohovor o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie a v neposlednej miere tiež sú tam podnety z aplikačnej praxe a zo vstupov účastníkov legislatívneho procesu.
Vládny návrh zákona ťažiskovo pokrýva nasledovné oblasti zmien: sprísnenie bezpečnostných požiadaviek pri prevádzke jadrových zariadení v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime, ako je koncept ochrany do hĺbky, kultúra jadrovej bezpečnosti, kvalifikovaný personál, zavedenie procesu samohodnotenia dozorných rámcov členských štátov a následného partnerského hodnotenia v desaťročnom cykle, úprava partnerského hodnotenia členských štátov na vybranú spoločnú technickú tému v oblasti jadrovej bezpečnosti, jadrových zariadení v šesťročnom cykle, sprísnenie požiadaviek v oblasti havarijnej pripravenosti a havarijnej odozvy, úprava činnosti styčného miesta, to jest pracoviska slúžiaceho na informovanie o jadrovej havárii a radiačnom ohrození, vyššia miera informovanosti a participácie verejnosti na rozhodovacích procesoch úradu za účelom zvýšenia transparentnosti, posilnenie informačnej povinnosti voči verejnosti týkajúcej sa opatrení na ochranu zdravia v súvislosti s potenciálnou jadrovou udalosťou a precizovanie spôsobu podávania žiadosti elektronickou formou.
Okrem vyššie spomenutých ťažiskových oblastí novelizácie v právnej úprave sa realizujú aj nevyhnutné legislatívno-technické zmeny, súvisiace s navrhovanou úpravou ťažiskových oblastí.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, ja len krátko. Takisto som na výbore povedal, ja chcem byť korektný a nechcem ani vo vzťahu k pánovi predsedovi SaS reagovať inak, neviem, ako prebiehala komunikácia, ale v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o parlamentnej opozícii. Tam sa nehovorí o opozičných stranách, ktoré sú v parlamente, a v súčasnosti skutočne nie je jednoduché rokovať len s parlamentnými stranami opozičnými. Ja som hľadal konštrukciu, ako to urobiť korektne. A zdalo sa mi aj pôvodne, keď som chcel a diskutoval som aj s pánom predsedom Národnej rady, aby sa vytvorila dohoda na strane celej parlamentnej opozície, teda strán aj nestrán, a nie je v mojich silách ani to teraz nechcem hádzať na pána predsedu Sulíka, ale hľadal som nejaký spôsob, ako to zrealizovať. Ja si neviem predstaviť, že by som oslovoval každého jedného poslanca nezaradeného, a zároveň a potom nebola by dohoda, vyberal by som si ja.
Tá dohoda bola aj s pánom predsedom Národnej rady. Bavil som sa o tom aj s pánom predsedom vlády, že treba zaujať nejaký postoj, ktorý je korektný vo vzťahu aj k opozícii, aj je nejako konštruktívny. Požiadal som pána predsedu Sulíka vzhľadom na to, že to je najsilnejšia opozičná parlamentná strana, a poprosil som ho. On zobral túto moju prosbu aj zareagoval na ňu tak, ako viete, listom, kde došlo k nejakej dohode parlamentnej opozície. A, samozrejme, ak je niekto – a teda povedzme vy alebo vaša strana – nespokojný, alebo možno opoziční poslanci, neviem, ako to prebiehalo, je to legitímne, len nie je to jednoduché nájsť nejakú mieru konsenzu na tri miesta. Ja považujem túto vec za najmožnejšiu, ako sme ju riešili, týmto spôsobom a najkorektnejšiu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má 5 členov, z toho jeden predseda, jeden podpredseda a troch členov dozornej rady.
MUDr. Ľubomíra Romanová, PhD. sa písomne vzdala funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a toto písomné oznámenie doručila Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 26 ods. 8 písm. a) zákona a vznikol dňom 30. júna 2016 výkon, pardon, ospravedlňujem sa, jej zanikol dňom 30. júna 2016 výkon funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Nakoľko podľa § 26 ods. 3 zákona členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, na základe spoločného návrhu parlamentnej opozície predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu PhDr. Ivety Pospíšilovej za podpredsedu dozornej rady. Navrhovaná kandidátka spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky na predmetnú funkciu.
Dovoľte mi len krátko uviesť, že v zmysle programového vyhlásenia vlády sa vláda zaviazala postúpiť a umožniť parlamentnej opozícii kontrolné; alebo účasť v kontrolných orgánoch Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v súlade s týmto programovým vyhlásením vlády som predložil aj novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorou sme zjemnili isté požiadavky na odbornú spôsobilosť členov orgánov predovšetkým v dozorných radách. Účinnosť tohto zákona nadobudla 1. novembra.
Zároveň som oslovil listom predsedu Národnej rady, aby prerokoval takéto, takúto požiadavku moju v zmysle programového vyhlásenia vlády s parlamentnou opozíciou. Po dohode s pánom predsedom Národnej rady som osobne rokoval s pánom predsedom Richardom Sulíkom, najväčšej teda parlamentnej opozičnej strany, a požiadal som ho následne aj listom, aby prerokoval takúto požiadavku s parlamentnou opozíciou, teda nielen parlamentnými stranami, ale všetkými, ktorí nie sú súčasťou vládnej koalície, a požiadal som ho o spoločnú nomináciu troch osôb. Jedna osoba je za člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorú som teraz uviedol v podobe návrhu na podpredsedu úradu, jeden člen do správnej rady úradu pre dohľad a jeden člen do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Vláda na svojom predchádzajúcom zasadnutí schválila člena správnej rady úradu a tak isto schválila návrh a doručila Kancelárii Národnej rady na predloženie na voľbu v Národnej rade.
Čo sa týka člena Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ja predpokladám, že v priebehu budúceho týždňa po tom, ako budú doručené všetky písomnosti za všetkých nominantov do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako jediný akcionár vymenujem týchto členov dozornej rady.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem.