Videokanál poslanca

Ďakujem ešte raz. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom tohto predloženého návrhu zákona je odstránenie problémov v aplikačnej praxi, skvalitnenie služieb a zamedzenie výberu neoprávnených poplatkov, ktoré v súčasnom znení zákona neboli dostatočne precizované, a dochádzalo k obchádzaniu zákona alebo k nelegálnemu výberu poplatkov od pacientom.
Týmto návrhom zákona sa navrhuje aj transformácia poskytovania súčasnej lekárskej služby prvej pomoci na ambulantnú pohotovostnú službu, ktorá by od 1. júla 2018 mala úplne nahradiť súčasnú lekársku službu prvej pomoci, alebo skrátene LSPP. Ambulantná pohotovostná služba bude poskytovaná v tzv. pevných bodoch, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva osobitným predpisom. Na základe analýzy využívania súčasnej lekárskej služby prvej pomoci sa navrhuje umiestnenie pevných bodov do každého okresu, čo z pohľadu súčasnej dostupnosti zvýši počet okresných miest s takouto ambulantnou pohotovosťou až o 10 bodov. Ambulantnú pohotovostnú službu bude poskytovať a zabezpečovať organizátor, teda poskytovateľ, ktorému bude vydané povolenie ministerstva zdravotníctva na prevádzkovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby. Organizátor bude poskytovať a zabezpečovať pevnú ambulantnú pohotovostnú službu, a to od 16.00 do 23.00 hod. v pracovných dňoch a od 7.00 do 23.00 hod. v dňoch pracovného pokoja. Zároveň môže organizátor poskytovať aj doplnkovú ambulantnú pohotovostnú službu v rovnakých časových intervaloch alebo v skrátenom čase v inom mieste.
Čo sa týka celkovej dostupnosti lekárskej služby prvej pomoci, tá v súčasnosti bola až 95 % navštevovaná do 22.00 hod., zhruba 3 % do polnoci a len 1 % pacientov navštívilo lekársku službu prvej pomoci po polnoci.
Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovujú aj podmienky a pravidlá na výber organizátora poskytujúce takúto pevnú ambulantnú pohotovostnú službu v pevnom bode a nový spôsob financovania ambulantnej pohotovostnej služby v týchto pevných bodoch. Zároveň sa určuje aj minimálny rozsah ordinačných hodín pre ambulanciu všeobecného praktického lekára a to v rozsahu minimálne 30 hodín týždenne a najmenej týždenne s časom dvakrát týždenne s časom do 14.00 hod., kedy musí všeobecný praktický lekár poskytovať zdravotnú starostlivosť vo svojej ambulancii.
Vo vzťahu k navrhovanej úprave sa precizujú aj kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a samosprávnych krajov, ustanovujú sa nové povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne a určuje sa aj výška sankcií za porušenie týchto povinností. Súčasne sa navrhovanou právnou úpravou z dôvodu jednoznačnosti určuje výška úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a kvalitatívne sa rozširuje okruh osôb oslobodených od týchto úhrad, napríklad ide o ľudí s úrazmi, ľudia, ktorým je poskytovaná zdravotná starostlivosť aspoň dve hodiny, detí, ktorým bola nariadená súdom liečba.
Zavádzajú sa aj sankcie voči tým, ktorí neoprávnene podmieňujú objednanie na vyšetrenia alebo podmieňujú samotné vyšetrenie zdravotnej starostlivosti akoukoľvek protihodnotou. Chcem ubezpečiť, že sme nešli v tomto systéme rušiť systém poplatkov, ktoré by, alebo systém poskytovania doplnkových služieb, ktoré by nepodmieňovali zdravotnú starostlivosť a sú rýdzo na princípe dobrovoľnosti. Ale tam, kde poskytovateľ podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti zaplatením akéhokoľvek poplatku alebo objednaním sa na termín, podmieňuje zaplatením akéhokoľvek poplatku, a to sa týka aj tretích strán, to znamená, častokrát to bolo obchádzané aj v súčasnom znení zákona tretími stranami, to znamená, spoločnosťami, ktoré prevádzkovali rôzne informačné systémy, a tieto vyberali takéto poplatky, tak aj vo vzťahu k týmto osobám alebo subjektom bude oprávnené uložiť pokutu. Opakujem, ak poskytovateľ poskytuje doplnkové služby, či už ide o manažment pacienta, call centrá, objednávanie a tieto služby sú postavené na dobrovoľnosti, v takomto prípade sa nepovažuje za porušenie týchto ustanovení zákona.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že aj tento predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mihál, skúsim zareagovať na to, čo ste povedali. Čo sa týka odvodov odpočítateľnej položky, my už sme raz túto debatu tu mali a je pravda, že nie je variabilne nastavená relatívne na minimálnu mzdu, ale bola nastavená tvrdo. Myslím, že tá horná hranica je 570 alebo 580 eur, pokiaľ sa počíta. A tak ako ste spomenuli, je to opatrenie s účinnosťou k roku 2015. To znamená, teraz je, v zásade dva roky máme za sebou a beží tretí rok, podľa ktorého sa v zásade počíta pre najmenej zarábajúcich zamestnancov, by mali mať ako keby znížené zdravotné odvody. Vždy, pokiaľ ja mám informácie z ministerstva financií, vždy bola plánovaná táto odvodová odpočítateľná položka ako jednorazové opatrenie, nie ako systémové pre podporu najmenej zarábajúcich, s tým, že postupom času, ako sa mzda bude valorizovať, táto, tento nástroj a inštitút odvodovej odpočítateľnej položky by mal odísť.
Ja možno poviem ešte k tomu toľko, že v prípade odvodovej odpočítateľnej položky, ako ste spomenuli, máme to delenie 4 %, alebo v prípade zdravotného poistenia si platí zamestnanec a 10 % zamestnávateľ, takže si dovolím povedať, že aj samotná odvodová odpočítateľná položka skôr ide v prospech zamestnávateľov ako samotných zamestnancov. Za rok 2015 tí s tým dopadom, pretože zúčtovanie bolo v roku 2016, ja som to spomínal, to bolo v úrovni 209 mil. euro, ktoré pocítil systém verejného zdravotného poistenia. Úprimne sa vám priznám, že nie som úplne zástancom tohto modelu, dokonca si myslím, že práve s valorizáciou miezd a možnou rýchlejšou valorizáciou miezd a zamestnanosťou, keďže len 4 % idú v prospech zamestnancov a 10 % v prospech zamestnávateľov, by som dokonca ja aj odporúčal aj ministerstvu financií, aj vláde, aby sme úplne zrušili odvodovú odpočítateľnú položku v tej podobe, ako je dnes, pretože odčerpáva finančné prostriedky a neni na podporu samotných zamestnancov, ale viac na podporu zamestnávateľov.
A ak potrebujeme, dnes hovoríme o 150 miliónoch, ktoré chcem, pani poslankyňou Grausovou len spomenutých 150 miliónov, o ktoré sme vyčíslovali, sa týkali stavu k 1. januáru 21017. Daňová prognóza, ktorú zverejňuje ministerstvo financií, a zverejňovalo ju priebežne, vyzerá, že sa napĺňa. A my si sledujeme cash flow v zdravotných poisteniach aj príjmy za ekonomicky aktívnych poistencov a vyzerá, že zhruba tých 80 až 100 mil. v tomto roku budú vyššie príjmy. Možno o tom diskutovať, že, a tá debata bola viackrát aj na výbore pre zdravotníctvo, či majú ekonomicky aktívni ťahať a koľko by mal platiť štát. Ja som viac razy povedal, že výpočet, ktorý je dnes postavený na 4 %, je taký virtuálny a fiktívny, mali by sme sa zaoberať tou samotnou štruktúrou týchto poistencov štátu a im vypočítať podľa nejakých sadzieb alebo podľa sadzby a ich nejakých priemerných príjmov, ale predpokladám a som si istý, že štát si svoju povinnosť by plnil za poistencov štátu aj v prípade tomu, že by nebola konjunktúra. To znamená, že by sme mali zhoršenie stavu zamestnanosti a za ekonomicky aktívnych poistencov by bol prepad. To znamená, v tej chvíli by štát musel dofinancovávať.
A keď sa pozrieme na celkové výdavky, alebo či už budem na výdavkovej alebo príjmovej strane hovoriť za zdravotné poistenie, ani jeden rok sme nemali pokles na celkovom verejnom zdravotnom poistení. To znamená, vždy na strane štátu bola istá flexibilita. Stále tvrdím, že v systéme verejného zdravotného poistenia chýbajú peniaze, som si vedomý istej miery neefektivity, ktorá neznamená, že jedným veľkým potrubím sa odlievajú peniaze. Je to mnoho opatrení, ktoré realizujeme. Ja som pristal na ten princíp hodnoty za peniaze a realizácie viacerých projektov. Zdravotníctvo potrebuje aj investične viac peňazí a určite potrebuje aj viac peňazí na niektoré programy.
Tým budem reagovať aj na tú druhú vašu poznámku týkajúcu sa podpory športu. Ak si zoberieme zdravotnú poisťovňu, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ak dôjde aj k dofinancovávaniu, o ktorom hovoríme, je veľká pravdepodobnosť, že ešte zdravotná poisťovňa v tomto roku vykáže mínus 80 mil. hospodársky výsledok a musí pokračovať v opatreniach, aby v roku 2018 sa dostala na vyrovnané hospodárenie. Máme veľké, si myslím, že deficity v niektorom stave dofinancovávania. Pripravili sme momentálne aj návrh zmeny zákona k liekom. Našli sme úspory vnútorné, aby sme dokázali priniesť inovatívnu liečbu pre pacientov. Máme tu zákon v medzirezortnom alebo pomedzirezortnom, určite ste ho sledovali, týkal sa ošetrovateľskej starostlivosti, čo považujem za výrazne vyššiu kvalitu v oblasti sociálnych služieb, a to si bude vyžadovať možno v prvom roku 18 alebo predpokladám v nasledujúcich rokoch sa dostaneme až k 50 mil. eurám. Máme tu urgentné príjmy, to znamená, súhlasím s vami, že z hľadiska podielu tých peňazí, o ktorých ste hovorili vy, to nie je veľké percento, ale z pohľadu deficitnosti mnohých iných programov v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti priamej, nevieme dneska sa bez ďalšieho dofinancovania na toto pozrieť.
Súhlasím aj s tým, že treba sa viac venovať preventívnym programom, pretože sú významne lacnejšie ako potom následná liečba. Môžme hovoriť o programoch aj v oblasti vakcinácií, bavili sme sa o HPV, a iks vecí, ktoré sú priamo úmerné znižovaniu niektorých nákladov v oblasti diagnostiky a podobne.
Takže toľko moja reakcia, rozumiem, ale snažil som sa vám odpovedať na to veľmi vecne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorého cieľom je riešenie financovania zdravotnej starostlivosti zo systému verejného zdravotného poistenia, sa predkladá ako iniciatívny návrh. Návrh zákona zavádza sadzbu za poistencov štátu vo výške 4,73 %, čo predstavuje v nominálnom vyjadrení zvýšenie platby štátu v roku 2017 o sumu 50 498 703 eur za predpokladu účinnosti zákona od 1. novembra 2017. Kritickým faktom momentálnej situácie je výpadok príjmov zdravotných poisťovní z poistného plateného štátom oproti roku 2016. Pre zabezpečenie uhrádzania zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu je potrebné zo strany štátu tento výpadok príjmov doplniť tak, aby boli zabezpečené práva občanov.
Pripomínam, že pri schvaľovaní rozpočtu sme avizovali tento nedostatok. My sme sa dohodli s pánom ministrom financií, že urobíme v rámci projektu revízie výdavkov alebo v rámci projektu Hodnoty za peniaze niekoľko opatrení a dôjde k dofinancovaniu po tom, ako budú spresnené ukazovatele za príjmy ekonomicky aktívnych poistencov. V priebehu mesiaca apríl, máj, jún sme zhodnotili aj výsledok hospodárenia štátnej zdravotnej poisťovne a zostatky ostatných zdravotných poisťovní a predložili sme v mesiaci jún návrh tohto zákona alebo zmeny zákona na vládu s tým, že náš očakávaný odhad na výpadok oproti príjmom, ktoré sme predpokladali k 1. januáru t. r., bol mínus 150 miliónov eur a dohodli sme sa, že skutočné číslo, o ktorom teraz hovoríme, bude spresnené po daňovej prognóze 20. septembra podľa tohto, ako bude vyzerať celkový príjem alebo celkový podiel príjmov za ekonomicky aktívnych poistencov.
Výdavky z verejného zdravotného poistenia sa teda predpokladajú vo výške 4,7 mld. eur, čo predpokladá dofinancovanie na úrovni alebo nedostatok peňazí na úrovni 150 mi. eur. Po zohľadnení prognózy Inštitútu finančnej politiky o príjmoch ekonomicky aktívnych osôb 20. septembra sa bude suma dofinancovania korigovať podľa aktuálneho vývoja výdavkov a príjmov z verejného zdravotného poistenia v druhom čítaní vo výboroch. To znamená, že požiadame aj kolegov zo zdravotníckeho výboru, aby predložili pozmeňovací návrh zmeny zákona v súlade s prognózou Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií. Toto číslo teda môže byť buď potvrdené, alebo bude vyššie, alebo bude nižšie v závislosti práve od vývoja ekonomicky aktívnych poistencov.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rovnako mi dovoľte vysloviť moje presvedčenie aj v tomto prípade, že tento návrh zmeny zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky reaguje na požiadavky aplikačnej praxe pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácie na projekty v oblasti vedy a výskumu Vedeckou radou ministerstva zdravotníctva podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona.
Vedecká rada ako odborný poradný orgán ministra zdravotníctva plní v rámci svojej činnosti aj úlohy vedecko-výskumného zamerania v rámci rezortu zdravotníctva. Vzhľadom na to sú jej členovia vymenovávaní z pracovísk, zaoberajúcich sa vedeckými úlohami výskumu a vývoja v oblasti biomedicíny, ako sú napr. univerzity, vysoké školy, Slovenská akadémia vied a podobne. V rámci doterajšej právnej úpravy nie je možné hodnotiť mnohé žiadosti o dotácie, pri ktorých je člen vedeckej rady ako orgánu posudzujúceho žiadosti vo vzťahu k žiadateľovi, napríklad ako štatutárny orgán alebo člen jeho štatutárneho orgánu, zamestnanec a podobne. Vo veľkej väčšine prípadov sú však žiadateľmi o dotácie práve vyššie zmienené kvalitné vedecko-výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré doterajšia právna úprava takýmto spôsobom diskvalifikuje.
Cieľom predkladanej novely je preto upraviť proces hodnotenia žiadostí, kde žiadatelia sú v takom vzťahu k členovi vedeckej rady, aby bola zachovaná nestrannosť pri hodnotení žiadostí o poskytnutie dotácie a súčasne aby sa vytvoril priestor pre kvalitné vedecké projekty v záujme podpory výskumu a vývoja v oblasti zdravotníctva.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že aj tento predložený návrh zmeny zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1 o dve omamné látky prvej skupiny a dve psychotropné látky prvej skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 59. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a zločinnosť o jednu omamnú látku prvej skupiny a šesť psychotropných látok prvej skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 60. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a zločinnosť a doplniť jednu psychotropnú látku prvej skupiny na základe hodnotenia rizík novej psychoaktívnej látky v súlade s čl. 6 rozhodnutia Rady 2005/387/JHA o výmene informácií týkajúcich sa hodnotenia rizík a kontroly nových psychoaktívnych látok. Súčasne sa s prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe precizujú niektoré ustanovenia zákona, napríklad ustanovenia odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, v ktorých sa dopĺňajú doklady na preukazovanie odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, a navrhuje sa predĺžiť lehota troch rokov na šesť rokov na preukázanie, či riziková látka má vlastnosti omamnej látky alebo psychotropnej látky.
Návrh zákona prispeje k zvýšeniu sociálnej ochrany a k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto predloženého návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Nechcem vás dlho oberať o čas, ale skúsim zareagovať na niektoré veci aj na to, čo pán predseda výboru Zelník povedal. My sme s pani poslankyňou Zemanovou komunikovali a ja si myslím, že nemáme rozpory čo do cieľa, ktorý sa tým sleduje. Skutočne treba povedať, že charakter znečistenia, kvalitu podzemných vôd, je sledovaný ministerstvom životného prostredia. A ak hovoríme o environmentálnych záťažiach, tak tie treba vnímať, že sú veľmi dôležité, bez, samozrejme, bez nejakého komentára, ale treba povedať, že sú len jedným z možných faktorov a dôvodov znečistenia vôd.
Ak hovoríme o zákone, o ktorom teraz rokujeme, o zmene zákona o ochrane a podpore rozvoja verejného zdravia, tak v § 12 tohto zákona sa hovorí a sú taxatívne vymenované spôsoby, ktoré určujú konkrétne opatrenia na predchádzanie ochoreniam a bez ohľadu na príčinu alebo pôvod možného vzniku ochorenia. Vôbec to, že by mohla byť pravdepodobnosť vzniku nejakého ochorenia a to, o čom my diskutujeme teraz aj s pani Zemanovou, že viazať to nejak špecificky, keď tam sú presne už tie isté opatrenia napísané, len ešte raz ich zduplikujeme a napíšeme, že keď sa to týka environmentálnej záťaže, nič to nepridá na tom, že sa skvalitní fungovanie Úradu verejného zdravotníctva. Ak raz dnes sú definované tie opatrenia, ktoré sa majú sledovať, tak treba sa pýtať, prečo sa nedodržiava. To znamená, to čo aj povedal pán Zelník, čo navrhujem ja z titulu ministerstva, poďme sa pozrieť na to, ak ministerstvo životného prostredia určilo skládku a nejakú spádovú oblasť alebo mrak, ktoré vôbec hovoria o tom, že sa tam nachádzajú nejaké toxické látky, ktoré môžu mať vplyv na zdravie, tak dnes máme oporu v zákone na to, aby sa sledovali. A treba povedať, že ešte aj priamo v tom § 17 ods. 6 regionálne úrady verejného zdravia môžu rozšíriť monitorovanie ukazovateľov kvality pitnej vody o ďalšie látky, okrem iného aj parazity, mikroorganizmy, ale tie nás nezaujímajú tak v prípade environmentálneho znečistenia, o látky, ktoré neboli ustanovené v tých limitoch, o ktorých hovoríme vo vyhláške, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých koncentráciách môžu predstavovať riziko ohrozenia zdravia ľudí.
To znamená, áno, tu sa treba pozrieť na to, že ak je tu problém, dlhodobý problém neriešenia environmentálnych záťaží, lebo tých problémov v oblasti ochrany verejného zdravia je mnoho. Hygiena sa venuje mnohým veciam, majú nejaké kapacity, ale ak je tu úplne jasné, že v tejto otázke a v tejto oblasti je možno zanedbávaná táto činnosť, no tak povedal aj pán predseda výboru, že zvolá zdravotný výbor a pozve aj zástupcov ministerstva životného prostredia, aj hygieny alebo úradu verejného zdravia, aj ministerstva zdravotníctva, pozve aj vás ku konkrétnym problémom, hovoríme o vrakunskej skládke s konkrétnymi otázkami, akým spôsobom sa monitorujú tieto látky, prečo neni rozšírený povedzme zoznam alebo limity o niektoré látky a zároveň ako k tomu pristupuje, aby v kontexte už súčasného znenia zabezpečoval dostatočné počty kvality pitnej vody. Lebo celý ten, teraz nechcem to nazvať rozpor, je v tom, že akokoľvek doplníme čokoľvek do toho zákona, čo už v tom zákone je napísané, s tým neskvalitníme ten výkon verejnej moci, ktorý tu má byť a má zabezpečovať tie úlohy, ktoré zo zákona vyplývajú. O tom to je a ja si myslím, že toto chceme posunúť vpred. Takže len toľko som chcel zareagovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pekné popoludnie. Vážený pán predsedajúci, vážení, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladiť národné právne predpisy v oblasti pitnej vody s novou smernicou Európskej komisie, ktorou sa mení smernica o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. Problematiku pitnej vody upravujú aj právne predpisy rezortu životného prostredia, preto sa návrhom zákona dopĺňa aj zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Nová smernica upravuje najmä požiadavky na kontrolu kvality pitnej vody s cieľom zabezpečiť zdravotne bezpečnú pitnú vodu prostredníctvom programu monitorovania a manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou. Súčasne z návrhu zákona je pripravený aj návrh vyhlášky o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a kontrolu kvality pitnej vody, s ktorou sa nahradí doteraz platné nariadenie vlády.
Návrh zákona okrem nových požiadaviek a povinností, ktoré ustanovuje smernica, definuje pojmy, upravuje kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a povinnosti dodávateľov pitnej vody, ktoré boli v oblasti pitnej vody doteraz upravené nariadením vlády. Spresňuje a zjednocuje sa terminológia používaná v oblasti pitnej vody s vodárenskou terminológiou. Dopĺňajú sa tiež ustanovenia o sprístupňovaní informácie o kvalite pitnej vody a o výnimkách na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality, verejnosti.
Návrh zákona ďalej upravuje povinnosti vlastníkov bytových budov a nebytových budov, aby zabezpečili zachovanie kvality dodávanej pitnej vody vo vlastných domových rozvodoch a problematiku kvality výrobkov prichádzajúcich do styku s pitnou vodou. Návrh zákona zohľadňuje dlhoročné skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou.
Chcem doplniť, že na základe čítania, prvého čítania sme mali širšiu diskusiu aj s niektorými z vás a pripravili sa nejaké pozmeňovacie návrhy. Verím, že sme vysvetlili a ozrejmili súčasný návrh znenia zákona a že ho podporíte. Ďakujem veľmi pekne.

Môžeme to posudzovať. Môj osobný na teraz pohľad je, že by to bolo náročnejšie, tá infraštruktúra, ktorú si to vyžaduje, najmä teda pre tie doplňujúce zložky, pretože takáto lieková agentúra pritiahne strašne veľa ďalších partnerov. Vyžaduje si to dostupnosť aj dostatočne dobrú, medzinárodného letiska a dobrých spojení v rámci Európy. To je jeden bod.
A druhý, ten najväčší problém ja vnímam práve v tej otázke napríklad bilingválneho vzdelávania, pretože tisíce zamestnancom, majú svoje rodiny, ktorí veľmi, jeden z tých kritérií a tých akcentov je práve na otázku práve vzdelávania a zázemia pre tieto rodiny. Hovorím na rozdiel povedzme od tých veľkých investícií, ktoré sa realizovali, ten počet cudzincov, ktorý by prišiel na Slovensko, je niekoľko desať, stonásobne väčší, ako to bolo v prípade povedzme automobiliek.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, Slovenská republika prejavila záujem o presunutie Európskej liekovej agentúry z Londýna na Slovensko. Za týmto účelom sme aj zriadili medzirezortnú koordinačnú skupinu, ktorým hlavným gestorom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci aj s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Prvé stretnutie tejto medzirezortnej koordinačnej skupiny sa uskutočnilo 27. februára tohto roku a pod vedením mojej štátnej tajomníčky pani Andrey Kálavskej. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia všetkých dotknutých rezortov, ktoré môžu poskytnúť akékoľvek relevantné informácie pre potreby vypracovania návrhu ponuky Slovenskej republiky o uchádzanie sa o presídlenie Európskej liekovej agentúry z Londýna na Slovensko. Výsledkom prvého zasadnutia tejto pracovnej skupiny pre presídlenie Európskej liekovej agentúry bola dohoda o úzkej spolupráci medzi všetkými dotknutými rezortmi v podobe výmeny informácií súvisiace s presunom. Predstavitelia rezortu zdravotníctva tak isto iniciovali osobné stretnutie s riaditeľom Európskej liekovej agentúry, na základe ktorého sme získali v rámci rezortu dostačujúce dokumenty obsahujúce konkrétne kritériá, ktoré by sa mali podľa predstaviteľov Európskej liekovej agentúry splniť na to, aby sa táto agentúra mohla presťahovať.
Aktuálne tieto kritériá spracuvávame, v priebehu tohto týždňa ich rozpošleme všetkým rezortom na vypracovanie daných kritérií, ktoré spadajú pod jednotlivé rezorty. Predovšetkým idú otázka vzdelávania, sociálneho zabezpečenia zamestnancov liekovej agentúry na rozdiel od tých väčších investícií, ktoré tu boli aj v podobe automobiliek, v tomto prípade ide o väčší počet kmeňových zamestnancov, ktorí by sa sem presúvali až do úrovne tisíc. To znamená, je potrebné im zabezpečiť všetky adekvátne sociálne služby aj vrátane vzdelávania.
Na budúci týždeň... Ešte, ešte k tomu, k tým kritériám, pardon. Predmetné kritériá sú ale zatiaľ neoficiálne, my stále čakáme na oficiálne zverejnenie kritérií zo strany Európskej komisie. Na budúci týždeň je naplánované stretnutie ďalšie tejto koordinačnej skupiny, na ktorej sa dohodneme, či budeme predkladať samostatný materiál na rokovanie vlády, alebo pridáme iba doplňujúcu informáciu, súčasťou materiálu, ktorý predkladá ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí k príprave Slovenskej republiky na rokovanie o Brexite na 26. apríla.
Dvadsiateho deviateho apríla sa uskutoční summit Európskej únie, dvadsať sedmičky, kde Slovenská republika plánuje začať komunikáciu v prospech našej kandidatúry. Predpokladá sa, že zverejnené kritériá zo strany Európskej komisie budú prísne, ale napriek tomu Slovenská republika je odhodlaná a má ambíciu splniť tieto kritériá potrebné na získanie Európskej liekovej agentúry.
Ťažiskovým bodom ponuky budú závery Európskej rady z rokov 2003 a 2008, podľa ktorých by sa mali sídla budúcich úradov alebo agentúr v prvom rade nachádzať v členských štátoch, ktoré k Európskej únii pristúpili až v roku 2004 alebo neskôr, pričom náležitú prednosť by mali dostať tie členské štáty, v ktorých ešte žiadny úrad ani agentúra Európskej únie nesídli. Slovenská republika je jedna z piatich takýchto krajín, v ktorej sa nenachádza žiadna európska agentúra, navyše spomedzi týchto piatich krajín vychádza Slovensko ako ekonomicky najsilnejšia krajina. Slovenská republika sa navyše nachádza v bezpečnom prostredí, je členom eurozóny, je schengenského priestoru, disponuje vysokou vzdelanou pracovnou silou, čo sú ďalšie argumenty v prospech našej kandidatúry o presídlenie Európskej liekovej agentúry.
Napriek tomu vedenie Európskej liekovej agentúry sa vyjadrilo, že by preferovalo krajinu, ktorá už má skúsenosti s niektorou z európskych agentúr. My veríme, že podstatné bude pracovať aj na úrovni partnerov, to znamená, prostredníctvom rezortu zahraničných vecí presviedčať aj ostatných lídrov.
Ak sa bavíme o časovom horizonte, hovoríme zhruba o dvoch rokoch, dokedy je potrebné zabezpečiť všetky príslušné náležitosti. A okrem toho Slovenská republika sleduje situáciu aj v ostatných krajinách, ktoré prejavili záujem o získanie Európskej liekovej agentúry. Máme dosť informácií prostredníctvom partnerov z rezortu zahraničných vecí a jednotlivých ambasád, ktoré krajiny majú v akom štádiu rozpracované zhruba tieto, tieto materiály. Silným adeptom je Rakúsko, adeptom je aj Dánsko, tu si myslíme ale, že vzhľadom na to, že tam je aj Svetová zdravotnícka organizácia, budú možno slabším adeptom.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je nahradiť v prílohe č. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve niektoré časti, ktoré musia byť zmenené na základe potreby transpozície delegovaného rozhodnutia Komisie Európskej únie, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov lekárov, sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov, ale aj veterinárnych chirurgov a názvy špecializačných odborov v zdravotníckych povolaniach lekár a zubný lekár.
Uvedená príloha sa mení na základe skutočnosti, že niektoré členské štáty oznámili Európskej komisii aktualizáciu legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov a veterinárnych chirurgov.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rovnako verím, že aj tento predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.