Videokanál poslanca

Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom tohto predloženého návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1 zákona o dve omamné látky I. skupiny, dve psychotropné látky I. skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 59. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a zločinnosť. Ďalej o jednu omamnú látku I. skupiny a šesť psychotropných látok I. skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 60. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a zločinnosť. A doplniť jednu psychotropnú látku I. skupiny na základe hodnotenia rizík novej psychoaktívnej látky v súlade s čl. 6 rozhodnutia Rady z roku 2005 o výmene informácií týkajúcich sa hodnotenia rizík a kontroly nových psychoaktívnych látok.
Súčasne sa s prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe precizujú niektoré ustanovenia zákona, napríklad ustanovenia o odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, v ktorých sa dopĺňajú doklady na preukazovanie odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami a navrhuje sa predĺžiť lehotu troch rokov na šesť rokov na preukázanie, či riziková látka má vlastnosti omamnej látky alebo psychotropnej látky.
Návrh zákona prispeje k zvýšeniu sociálnej ochrany a k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok. Doplním potom, poprosili sme ešte v rámci výboru pre zdravotníctvo, aby sa doplnili ešte dve látky, ktoré boli v rozhodnutí v septembri zaradené na zoznam psychoaktívnych látok. Takže toto je pozmeňovací návrh, ktorý bol v zásade požiadaný aj z našej strany, z ministerstva zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Krátko zareagujem na tých pár vecí. V prvom rade by som chcel sa poďakovať za tú absolútne vecnú debatu a chcel by som podporiť aj ja z pozície ministerstva zdravotníctva ten zámer, o ktorom pán poslanec Suchánek hovoril a či už v podobe pozmeňovacieho zámeru, alebo teda návrhu, alebo konkrétne samotného účelu, ktorý tým sleduje.
My sme, chcem povedať, rovnako, a boli za mnou aj pani poslankyne Bašistová a Vaľová, týkajúce sa podpory pre darcovstvo krvi v súvislosti aj s diskusiou pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Richterom, že či by bolo možné sa vrátiť k tomu voľnému dňu a podobne. Ja som debatoval aj so Združením miest a obcí Slovenska, že aj na úrovni ZMOS-u by bolo fajn, keby sa podporovali nielen donori v oblasti krvi, ale aj v ostatných otázkach každý tou oblasťou, ktorou môže pomôcť. A za stranu štátu súhlasím, že by sme asi mali sa viacej venovať otázke darcovstva. My možno v tej otázke darcovstva krvi nie sme na tom tak zle ako v otázkach darcovstva orgánov, v dôsledku čoho napríklad my sme boli aj vyradení z programu transplantácie pľúc, že sme nedarovali za celú tú oblasť ani jeden orgán pľúc a tým pádom sme museli hľadať náhradné riešenie. Našli sme pomerne kvalitné a dobré v Čechách, ale všeobecne, či ide o darcovstvo kostnej dreni a podobne.
My sme zvažovali a chceli sme priamo do toho návrhu zákona, ktorý teraz bude v prvom čítaní, týkajúci sa úhrady, rozsahu a úhrady za lieky, zákon č. 363, kde sme chceli takisto oslobodiť od doplatkov za lieky osoby, ktoré sú darcami Janského plakety. Rovnako sme zvažovali do zákona o zdravotnej starostlivosti 576 to, čo navrhujete, od rôznych poplatkov, v technickej veci iba sme zlyhali. Bavili by sme sa, ako by mohli zdravotné poisťovne mať túto informáciu. Červený kríž, Červený kríž nebol schopný nám túto informáciu dávať.
Takže ja som nevidel a neviem sa vyjadriť k tomu technicko-legislatívnemu. Hovoril som aj s pánom spravodajcom, predsedom výboru pre zdravotníctvo. Ak je to technicko-legislatívne v poriadku, možnože to nebude úplne vymožiteľné a ľudia sa budú sťažovať, že v zásade sa nedá preukázať tým, že sú držiteľmi, pretože musí tam urobiť niečo aj Červený kríž, ktorý musí potvrdzovať tieto darcovstvá, ktorý nám zatiaľ povedal, že to nemá tú databázu. Ale možnože treba k tomu pristúpiť a sa tie procesy budú musieť upraviť. Ja som podporcom tohto a nielen v tejto otázke, ale aj v akejkoľvek, ak je to technicko-legislatívne čisté, tak ja by som odporúčal, aby ste to zvážili.
Čo sa týka tých otázok, ktoré tu boli, ale myslím si, že pán poslanec Osuský povedal presne. Do 22. hodiny má zmysel zabezpečovať ambulantnú pohotovostnú službu napriek tomu, že častokrát aj do 22. hodiny tam chodia ľudia práve ekonomicky aktívni, pre ktorých je diskomfortom počas dňa ísť. Preto aj ten návrh, ktorý sme mali my a upravil sa vo výbore o rozšírení počtu ambulantných hodín. Uvedomujem si aj to, že proste máme tu málo aj prestarnutých všeobecných lekárov, je aj ustanovenie v zákone dnes navrhnuté, že môže byť v prípadoch hodných osobitého zreteľa, to sa týka napríklad vek, to sa týka spádovej oblasti, aj skrátená táto doba vyšším územným celkom, ako je povedzme navrhnutých teraz tých 35 hodín. Ale neviem si úplne ani ja predstaviť, že niekto sa o jednej vyberie na ambulantnú pohotovostnú službu, ktorá skutočne nerieši ani infarkt, nerieši ani zlomeninu nohy, nič proste, ja tomu nerozumiem, že prečo by sme to mali platiť. A problém je, že ak máme nedostatok lekárov a títo tam do rána do siedmej sedia a nepríde im ani jeden pacient a na druhý deň majú nastúpiť do svojich ambulancií a ordinovať, tak to mi príde absolútne nešťastné riešenie.
Takže toto je náš návrh, prečo si myslíme, že to postačuje. Radšej predĺžiť a radšej sa orientovať na to, aby počas dňa ordinačné hodiny boli dobre zabezpečené, aby boli lepšie podmienky vytvorené, a myslím si, že pacient sa dostane k svojej zdravotnej starostlivosti.
A nechcem byť teda taký ako nevrlý, ale chcel by som sa vás opýtať, či viete, kde sa nachádza LSPP v Bratislave, na ktorých uliciach. Pretože si myslím, že to drvivá väčšina Bratislavčanov nevie. A napriek tomu, že je dnes LSPP zabezpečené nepretržite 24 hodín do siedmej hodiny rána, tak tam drvivá väčšina Bratislavčanov nechodí aj tak. A chodievajú, keď sme sa bavili o tých bodoch, chodievajú do nemocníc.
Tento nový model umožní aj nemocniciam, pretože organizátori nebudú môcť alebo nebudú povinní iba na organizáciu cez všeobecných praktických lekárov, ale aj internistické odbory budú oprávnené vykonávať ambulantnú pohotovostnú službu, čo napríklad umožní vo veľkých mestách, aby sa o takúto pozíciu organizátora uchádzali aj nemocnice, ktoré už majú povedzme urgentný príjem alebo ústavnú pohotovostnú službu, vedia si vykryť niektoré činnosti svojimi internistami, dostanú za to zaplatené a pre pacienta je to určite jednoduchšie, kde nemusí premýšľať, kde je LSPP, na ktorú aj tak neprídu a idú na urgentný príjem. Takže tá triáž, to triedenie môže prebehnúť priamo tam.
No a to, čo ste sa, pani poslankyňa Grausová, pýtali, ak si zobereme súčasný stav, aký je, vyšší územný celok alebo samosprávny kraj dnes rozpisuje služby obdobným organizátorom, ktoré sú LSPP. My sme len sa snažili urobiť poriadok v tom, aby bolo jasne definované, že v každom jednom okresnom meste má byť zriadené. Dnes nemáme desať okresných miest a máme, naopak, mestá, v ktorých sú zriadené po dve LSPP a máme menšie obce, tak sa to tak nejako povytváralo. Sami asi viete aj z tej činnosti samosprávneho kraja, že ako to funguje. A samosprávny kraj rozpisoval poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti k týmto organizátorom. My dnes navrhujeme, aby sa organizovali predovšetkým sami. Ale musíme myslieť, keďže samosprávne kraje sú zodpovedné za vydávanie povolení aj všeobecným alebo poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti, a keď to celé zlyhá, tak, áno, nastupuje ako keby súčasný režim, že samosprávny kraj rozpíše počas toho obdobia. Pokiaľ by toto trvalo dlho, tak tu vzniká nárok na zrušenie povolenia zo strany ministerstva. Zároveň platí, že počas tej doby, za ktorú tieto povinnosti si neplní tento organizátor, je mu znižovaná odmena, ale je povinný hradiť mzdu lekárom, ktorí uňho slúžia.
A, áno, aby sme vyšli trošku aj v takej motivácii negatívnej, takto to poviem, tak tlačíme, keďže sme prvýkrát zákonom určili minimálne mzdové nároky týchto slúžiacich lekárov na 12 eur na hodinu, pokiaľ by takíto lekári slúžili len na základe rozpisu, to znamená, že by nedošlo k dohode alebo by sa to chcelo nejakým spôsobom bojkotovať, tak pokiaľ by to malo dlhodobo takto byť, tak ani tých 12 eur neni fixných, až o 40 % môže klesnúť odmena lekára. Iným spôsobom vytvárame tlak na nich, aby sa radšej zorganizovali dobrovoľne, lebo majú garantovaných 12 euro. Ak to budú robiť na základe rozpisu, ktorý, sami vieme, že ani dnes nefunguje, každý to poznáte, že keď ste nútený na niečo, tak to nefunguje. Keď to robíte dobrovoľne, tak to zrazu funguje. A preto chceme skutočne podporiť ten systém dobrovoľnosti.
A k pani poslankyni Šebovej k prehliadkam mŕtvych. Treba povedať, že prehliadky mŕtvych nijakým spôsobom neboli šetrené alebo ošetrené LSPP. To bol len zažitý spôsob, že LSPP vykonávali počas služieb prehliadky mŕtvych alebo obhliadky. Ale práve toto je niečo, s čím nemôžme súhlasiť. Veď LSPP alebo ambulantná pohotovosť slúži pre pacientov a nie na to, aby chodili tí lekári počas služby na prehliadku mŕtvych za to, že teraz, pardon, poviem, možno tam nikto nechodí a dostanú za to peniaze. A v zmysle zákona takúto povinnosť má kapitovaný, alebo teda poskytovateľ všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorý má aj kapitáciu a kapitovaného pacienta. Samozrejme, v dôsledku prirodzenej migrácie vám prídu rodičia, ktorí sú úplne niekde inde kapitovaní. Zničilo sa to, nefungujú nám prehliadky mŕtvych. Ale máte v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorý rieši prehliadky mŕtvych veľmi obdobným spôsobom ako tu a budem potom o tom hovoriť, aby som viac nehovoril, ale od 1. januára majú byť riešené aj prehliadky mŕtvych väčšou mierou profesionalizácie a organizácie. Len upozorňujem na to, že LSPP ani doteraz nemali čo riešiť obhliadky mŕtvych. To, že to robili, to nie je správne, pretože potom neboli k dispozícii svojim pacientom. A len opäť demonštrujeme, že to nikomu nechýbalo, lebo na tie LSPP-čky mnohokrát ani neprišli ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom tohto predloženého návrhu zákona je odstránenie problémov v aplikačnej praxi, skvalitnenie služieb a zamedzenie výberu neoprávnených poplatkov, ktoré v súčasnom znení zákona neboli dostatočne precizované alebo dochádzalo k obchádzaniu zákona, alebo k nelegálnemu výberu poplatkov od pacientov.
Týmto návrhom zákona sa navrhuje predovšetkým transformácia poskytovania súčasnej lekárskej služby prvej pomoci na ambulantnú pohotovostnú službu, ktorá by od 1. júla 2018 mala úplne nahradiť súčasnú lekársku službu prvej pomoci. Ambulantná pohotovostná služba bude poskytovaná v tzv. pevných bodoch, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva osobitným predpisom. Na základe analýzy využívania súčasnej lekárskej služby prvej pomoci sa navrhuje umiestnenie takýchto pevných bodov do každého okresu Slovenska okrem bratislavského a košického obvodu, čo z pohľadu súčasnej dostupnosti zvýši počet okresných miest s takouto ambulantnou pohotovosťou o 10 bodov. Ambulantnú pohotovostnú službu bude poskytovať a zabezpečovať organizátor, teda poskytovateľ, ktorému bude vydané povolenie ministerstva zdravotníctva na prevádzkovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby.
Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovujú podmienky a pravidlá na výber organizátora poskytujúceho pevnú ambulantnú pohotovostnú službu v pevnom bode, nový spôsob financovania ambulantnej pohotovostnej služby v pevných bodoch a zároveň sa aj určuje minimálny rozsah ordinačných hodín ambulancie všeobecného praktického lekára.
Vo vzťahu k navrhovanej úprave sa precizuje kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a samosprávnych krajov, ktoré ustanovujú aj nové povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne a určuje sa aj výška sankcií za porušenie týchto povinností. Súčasne sa navrhovanou právnou úpravou z dôvodu jednoznačnosti určuje výška úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ide napríklad o výpis z karty pacienta. Takáto regulácia nebola v súčasnosti spresnená, my sme vyregulovali maximálnu výšku úhrady do 2 eur z výpisu z karty pacienta pre zdravotné účely. To znamená pre prípad, že ide o výpis zo zdravotnej dokumentácie pacienta pre iné ako zdravotné účely, či už ide o súkromné zdravotné poistenie a podobne. Tam takáto regulácia ustanovená nie je.
Zároveň sme kvalitatívne aj rozšírili okruh osôb oslobodených od niektorých úhrad. To sa týka samotnej ambulantnej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby. Doteraz boli oslobodené osoby, iba ktoré následne boli hospitalizované v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti, po novom by mali byť oslobodení aj ľudia, ktorí navštívia ambulantnú pohotovostnú službu alebo ústavnú pohotovostnú službu, teda urgentné príjmy nemocníc, s úrazmi ľudia, ktorým bude poskytnutá zdravotná starostlivosť po dobu aspoň 2 hodín, deti, ktorým bola nariadená liečba a zdravotne ťažko postihnuté osoby.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že aj tento predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja vás nechcem dlho v týchto diskusiách oberať o čas, ale padli tu otázky a mojou povinnosťou je na ne odpovedať.
V prvom rade asi taká spoločná, ktorá tu padla, bola otázka, akým spôsobom sme zostavovali U platbu za poistencov štátu v minulom roku. Od úvodu, myslím si, nielen z mojej pozície, ale aj z pozície asi všetkých členov výboru pre zdravotníctvo bolo namietané, že objem finančných prostriedkov smerujúcich na zdravotníctvo je nízky. Treba si povedať ale, že objem na verejnú zdravotnú starostlivosť alebo objem peňazí, ktoré smerujú na verejné zdravotné poistenie, sa skladá z dvoch zložiek, vy to viete dobre, jedno sú poistenci ekonomicky aktívni, to znamená zamestnanci a zamestnávatelia, a druhá zložka sú poistenci štátu. Nemá zmysel sa rozprávať o jednej bez druhej, to si treba povedať. A celkové verejné zdroje na zdravotné poistenie alebo potom následne na zdravotnú starostlivosť nám medziročne stúpajú zhruba, keď by som to absolútne povedal, možno okolo 200 až 300 mil. eur ročne. A skladajú sa z rôznych oblastí, náklady na lieky nám stúpali. Môžem povedať, že tento rok prvýkrát, ak neberiem metodicky referencovanie liekov, sa nám podarilo zastaviť výdavky. Za I. polrok máme pokles výdavkov za lieky.
Je tam značná časť za nemocnice v dôsledku platového automatu, ktorý je potrebné nejakým spôsobom odzrkadľovať. Áno, druhá oblasť je ambulantný sektor, komplexne celý, na ktoré, na ktoré takisto si pýtajú zdroje poskytovatelia. A minulý rok, keď sme zostavovali rozpočet, tak sme kričali, že peňazí je málo, ale zároveň bola debata aj s ministerstvom financií aj po tom, ako prišiel problém, nazvime to, ukázal sa problém z hľadiska toho, ako sa účtovali technické rezervy, že sa zazmluvnilo viac, ako bolo príjmov. Treba povedať, že jeden z kľúčových dôvodov, prečo zrazu poklesli príjmy vo verejnom zdravotnom poistení, bolo zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky. Tá za rok 2015 predstavovala celkový objem 209 mil. eur, ktoré vypadli z verejného zdravotného poistenia a neboli nahradené ďalšími zdrojmi. Boli nahrádzané len prirodzenou, lepšou ekonomickou aktivitou.
Prečo hovorím tak zložito o tomto? Keď sa štátu darí ekonomicky, súhlasím, že je aj lepší výber daní, lepšia zamestnanosť, tak nám automaticky, ak je väčšia zamestnanosť a rastú nám mzdy, prichádza do verejného zdravotného poistenia cez zdravotné odvody viac peňazí. To, čo ministerstvo financií hovorí, tak asi nám automaticky nerastie oveľa viac chorobnosť ani výdavky, takže brzdíme z hľadiska objemu peňazí, ktoré chodí za platbu poistencov štátu a naopak, povinnosť štátu bude potrebná dorovnávať túto úhradu v prípade, keď sa tak dariť nebude, bude vyššia miera nezamestnanosti a podobne.
Ja nemôžem povedať, že na tento typ debaty by som bol hluchý a nepočúval ho. Preto som hovoril, že, áno, zaujíma ma celkový objem finančných prostriedkov. Možno ten ukazovateľ 4, 5, 3,8 alebo 4,5 % nie je správny a treba sa rozprávať o skutočnej, by som povedal, nákladovosti na jedného poistenca bez ohľadu na to, či je zamestnaný alebo nezamestnaný, závisí tu demografia, chorobnosť a tak ďalej. A od toho odvíjať istú úhradu. To je debata, na ktorú ja som aj s ministerstvom financií, by som povedal, taký názorovo v nezhode a budeme chcieť urobiť v tomto tiež poriadok.
Ale keď sme pristúpili na konci roka k debate, že či to má byť štyri alebo viacej, ja som tvrdil, že bude treba, aby to bolo minimálne o 150 mil. eur viacej, ako bol navrhnutý, 4 %, tak bolo povedané, že dobre, máme tu zámer v revízii výdavkov, zámer v opatreniach, máme tu, máme tu otázku Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ak nalejeme dnes veľa peňazí do zdravotníctva, tak nebude snaha ani ambícia z celého sektora sa tomu prispôsobiť. Ale aj z ministerstva financií bol prísľub, že k dofinancovaniu dôjde. A tento prísľub som si ja vymáhal hneď na začiatku na jar a takto sme aj vo výbore diskutovali, aj sa nakoniec tu v pléne schválilo v doložke, alebo teda v uznesení k rozpočtu, že sa vyhradí 50 mil. v pokladničnej správe pre zdravotníctvo, ktoré bude dofinancované, a procesne sme si povedali, počkáme na finálny účet za rok 2016, počkáme, ako dopadne Všeobecná zdravotná poisťovňa. To sa udialo. My sme začali pracovať aj na koncepte oddlženia, aj na dofinancovaní a v júni sme takýto zámer predstavili s ministerstvom financií verejne a následne išiel normálne, štandardne legislatívnym procesom na vládu návrh zákona, ktorý tu dnes prerokúvavame.
To znamená, tento prípad zvýšenia za poistencov, platbu za poistencov štátu nebol prípadom, tak ako sa to robilo v minulosti, že na poslednú chvíľu sa v otvorenom zákone novelizuje zákon č. 580 o zdravotnom poistení, ale tento zákon je iniciatívny vládny návrh zákona, ktorý bol predložený na vládu v júni a priamo v predkladacej správe zákona hovoríme o tom, o celom tomto procese, čo som povedal, aj s tým, že číslo 50 mil. euro sa spresní vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo po tom, ako bude zverejnená prognóza 20. septembra. A po 20. septembri v diskusiách aj s ministerstvom financií sme prišli k záveru, že napriek tomu, že za ekonomicky aktívnych poistencov do zdravotného, verejného zdravotného poistenia príde v tomto roku zhruba o 100 mil. eur viacej, ako bolo počítané na začiatku roka, tak po dohode s ministerstvom financií sme povedali, že navrhuje sa, že príde 100 mil. euro, pretože my sme počítali s úverom pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a takýmto spôsobom príde k vykrytiu niektorých výnosov.
Prichádza legitímna otázka od všetkých, že, dobre, ako k tomu teda prídu ostatné zdravotné poisťovne, súkromné. Ja to, čo som povedal na výbore, poviem aj tu, nemám prečo sa, prečo to skrývať. Naša požiadavka - a nie je to prvýkrát, čo došlo k takejto situácii - smerujúca k súkromným zdravotným poisťovniam bola, že celý rok sme robili opatrenia. Nie je dôvod navyšovať ďalšie úhrady, pretože máme pred sebou konsolidačné obdobie, ten účet je jasný a peniaze, ktoré prídu, zostanú na účtoch a budú použité na zdravotnú starostlivosť v nasledujúcich obdobiach, ak takéto navýšenia nebudú použité na tvorbu zisku alebo vyplácanie zisku.
A teraz komplexne k tej problematike k vášmu pozmeňovaciemu návrhu, lebo je to podstatné povedať. My si uvedomujeme, že táto téma je citlivá, že je legitímna, debatovať o tom, že či z verejného zdravotného poistenia sa má tvoriť zisk, alebo nemá, resp. potom aká má byť odmena za niekoho, kto pôsobí na trhu a spravuje tie peniaze, či to robí zadarmo, alebo to spracuje za poplatok. Máme pripravený koncept, ktorý si myslím, že ale v prvom rade musí byť aj v súlade už dnes nie s jednoduchým právnym stavom, a to je nález Ústavného súdu z 26. januára 2011.
A dovoľte mi malinkú, malý exkurz do faktov. Osemdesiat, pardon, 49 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky 15. 10. 2008 doručilo návrh Ústavnému súdu na začatie konania o súlade zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky, nebudem citovať vôbec, čo tam je, všetky tie ustanovenia, a v súlade s čl. 1 dodatku Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, to na základné a je to, má to, myslím, 87 strán, ten nález, odôvodnenie, ale to základné, čo sa žaluje, aby som vám pripomenul, je neprístupný (pozn. red.: správne "neprípustný") zásah do vlastníckeho práva, po prvé, neprípustný zásah do princípu, princípov právneho štátu, neprípustný zásah do práva podnikať, neprístupný, neprípustný zásah, pardon, do povinnosti chrániť hospodársku súťaž. V náleze Ústavného súdu sa rozhodlo o nesúlade tohto zákona, pretože sú tam tri veci, v ktorých sa vyhovelo. V prvom rade sa vyhovelo v náleze Ústavného súdu, že "došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných zdravotných poisťovní", to citujem z nálezu Ústavného súdu, "súkromných zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva disponovať s vlastnými majetkovými hodnotami v súvislosti so zákazom zisku". Po druhé, "došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do práva súkromných zdravotných poisťovní vo sfére verejného zdravotného poistenia, ktoré im bolo priznané pôvodným znením zákona".
A aby som bol teraz ešte konzekventný, neviem, či ste si všimli, že Národná rada prehrala súd s Európskou zdravotnou poisťovňou - čo je pre mňa úplne nepochopiteľný precedens - za zákonodarnú činnosť Národnej rady o obmedzení zisku zdravotných poisťovní. Nie je to ešte v konečnom dopade právoplatné rozhodnutie, ale zdá sa mi to dosť vážne, ak je Národná rada žalovaná za zákonodarnú činnosť o náhrade škody a ušlého zisku.
A tento právny skutkový stav, ktorý tu máme, sa mu musíme istým spôsobom vysporiadať. Neberte to v zlom teraz, ale myslím si, že ten návrh, ktorý máte, by bol v príkrom rozpore s týmto nálezom Ústavného súdu. My pracujeme na tom, aby sme obmedzili alebo regulovali ziskovosť. Ani nejde o to, že by sa mal tvoriť zisk verejného zdravotného poistenia, môžme hovoriť o správnom fonde. Chceme odmeňovať a hodnotiť zdravotné poisťovne podľa toho, ako si plnia svoje povinnosti z hľadiska kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré dosahujú. A ak sme hodnotení za odvrátiteľnú úmrtnosť, ak sme hodnotení za výskyt kolorektálneho karcinómu, chorobnosti pôvodne, tak ak niekto spravuje tie peniaze a zazmluvňuje, tak za to má byť hodnotený. A podľa úspešnosti týchto ukazovateľov môžme debatovať o tom, či to robí dobre, alebo nie a za to si viem predstaviť priznať istú odmenu. Toto je nejaký princíp, o ktorom hovorím, ale musíme sa popasovať s týmto nálezom Ústavného súdu, na ktorý samotných 49 poslancov Národnej rady, ktorí napádali práve ziskovosť a neboli to, nechcem teraz hovoriť, neboli to poslanci za stranu SMER v tom čase, ktorí to, ktorí to napadli, a sme v nie príjemnom, by som povedal, právnom, kde môžem mať na to ja svoj laickoprávny názor a aj ako právnik, ale mám takýto právny skutkový stav a musíme sa s ním vysporiadať.
No a čo ste sa spýtali poslednú vec, a to ste sa pýtali, že aký mám názor na to zníženie. Postupoval by som rovnako. Zníženie zo 4 na 3,78 bolo postavené na dohode a pán poslanec Suchánek povedal a vy všetci viete, že do zdravotníctva neišlo veľa peňazí v minulosti, do investícií, boli tu nejaké operačné programy. My sme sa zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády, že musí pravidelne, a nejde o to, aby prišlo jedenkrát 70 alebo raz 200, ani sa to nedá poriadne vyčerpať, obstarávania, projekty, aby to bolo, musia to byť dlhodobé peniaze tak, aby boli adresne a účelne využité. Žiadal som ministerstvo financií, že každoročne je potrebné, aby do štátneho rozpočtu chodili peniaze okrem európskych prostriedkov a nielen pre štátne zdravotné zariadenia. Áno, teraz riešime zdravotné zariadenia štátne, ktoré nie sú oprávnené na eurofondy, alebo sú to proste tie najväčšie nemocnice, ale do budúcna to majú byť aj peniaze aj pre ostatných poskytovateľov na granty rôzne a podobne. Tak návrh, ktorý prišiel, a ja som ho tu obhajoval, bol, že sa zrušili stropy na zdravotné poistenie. Debata tu bola, že to je nespravodlivé voči a trestanie úspešných ľudí. Moja argumentácia bola, že si viem predstaviť rôzne systémy, ale zrovnoprávnili sme v podstate odvody za zdravotné poistenie všetkých zarábajúcich a sľúbili sme, že tieto peniaze použijeme na investície, že ich neprehajdákame alebo neprejeme. No a práve preto, že sa zrušili zdravotné odvody, prišlo zhruba okolo tých 80, pardon, stropy zo zdravotných odvodov zhruba 86 mil. eur cez ekonomicky aktívnych poistencov, no a preto sa znižovalo len technicky. Tieto peniaze sú určené aj na budúci, teda v návrhu štátneho rozpočtu aj na tento rok, aj na ďalší rok ako peniaze, ktoré sa stále počítajú podľa pôvodného čísla, koľko to bolo peňazí, keby to bolo, keby tie stropy existovali a koľko sa ušetrilo a idú do kapitálových výdavkov.
To, že celkový objem peňazí bol menší, je pravda, ale dohodli sme si ten mechanizmus, že príde, robte opatrenia, príde k dofinancovaniu. Keby nedošlo tak, ako došlo, vtedy by sme mali ten problém, o ktorom hovoríte aj v tej diskusii, že to je nekorektné, ale nikto, teraz chcem povedať aj za poslancov všetkých, ktorí boli, nebol spokojný s návrhom rozpočtu, ani ministerstvo, ale držali sme dohodu o tom, že je potrebné preukázať opatrenia, je potrebné vidieť čísla a potom dôjde k dofinancovaniu.
Nie je to, pani poslankyňa, na poslednú chvíľu, vy to viete, a to, že to číslo sa zmenilo, zmenilo sa, ale my sme, ja som naňho upozorňoval aj tu v prvom čítaní v pléne, že sa zmení po prognóze a po dohode s ministerstvom financií, že to môže byť menej ako 50 a viacej ako 50 mil. eur.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorého cieľom je riešenie financovania zdravotnej starostlivosti zo systému verejného zdravotného poistenia, sa predkladá ako iniciatívny návrh. Vládny návrh... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci... Prosím vás, pán minister, ešte chvíľku.
Páni poslanci, nechcem vás upozorňovať menovite, ale ak tu nebude kľud, budem to robiť, takisto aj panie poslankyne. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Drucker, Tomáš, minister zdravotníctva SR
Ďakujem.
Vládny návrh zákona zavádzal sadzbu za poistencov štátu vo výške 4,73 %, čo predstavovalo v nominálnom vyjadrení zvýšenie platby štátu v roku 2017 o sumu 50 498 703 eur za predpokladu účinnosti zákona od 1. novembra 2017. Kritickým faktom momentálnej situácie je výpadok príjmov zdravotných poisťovni z poistného plateného štátom oproti roku 2016, pre zabezpečovanie uhrádzania zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu je potrebné zo strany štátu tento výpadok príjmov doplniť tak, aby boli zabezpečené práva občanov vyplývajúce z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky.
Úroveň skutočnej potreby financovania rezortu je vidno predovšetkým na raste dlhu zdravotníckych zariadení. Tento rast dlhu reprezentuje skutočnosť, že výdavky zdravotných poisťovní sú aj z dôvodu nepostačujúcich príjmov rozpočtované na nižšej úrovni, ako je skutočná potreba. Riešením situácie je kombinácia úspor na úrovni jednotlivých nemocníc, na úrovni úspor zo strany zdravotných poisťovní a potreby dofinancovania. Výdavky verejného zdravotného poistenia sa predpokladajú v roku 2017 vo výške 4,7 mld., čo predpokladá dofinancovanie systému na úrovni 150 mil. eur, avšak po dohode s ministerstvom financií sme navrhovali 50 mil. eur, nakoľko sa predpokladá aj priaznivejší vývoj príjmov od ekonomicky aktívnych osôb.
Po zohľadnení prognózy Inštitútu finančnej politiky o príjmoch od ekonomicky aktívnych osôb zo septembra roku 2017 sa suma dofinancovania a celkový objem výdavkov a odhad príjmov koriguje podľa aktuálneho vývoja výdavkov a príjmov verejného zdravotného poistenia na sadzbu 5,67 %, čo predstavuje v nominálnom vyjadrení zvýšenie platby štátu v roku 2017 o sumu zhruba 100 mil. eur.
Chcem ešte raz podotknúť to, čo som vyjadril aj v prvom čítaní, že tento vládny návrh zákona bol vopred komunikovaný ešte od minulého roku od októbra, že dôjde k dofinancu platieb za poistencov štátu. My sme s pánom ministrom financií čakali, ako dopadnú výdavky za rok 2016 a zúčtovanie zdravotných poisťovní. V júni sme predstavili tento zámer dofinancovania, vláda tento návrh legislatívny schválila s tým, že konečné číslo za dofinancovanie platbu poistencov štátu v roku 2017 bude spresnené po finálnej daňovej prognóze z 20. septembra v druhom čítaní vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo.
Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, verím, že tento návrh zmeny zákona podporíte.
Ďakujem.

A vo všetkej úcte aj k Útvaru hodnota za peniaze, nepokladám ich za meritum toho, že majú patent na rozum. My sme pripravení s nimi komunikovať, už niekoľkokrát sa preukázalo, že nemali správne dáta a mali sme ich správne my. Považujem obidva inštitúty, našej zdravotnej politiky aj finančnej politiky, za seberovné, je to na nich, aby komunikovali. My rešpektujeme, že tie väčšie investície majú posúdiť, rovnako sme sa dostali možno v niektorých situáciách do zložitejších vysvetlení, či to bola otázka dekategorizácie 147 liekov, ktoré prišli práve z Inštitútu finančnej politiky, že existuje na to efektívnejšie liečba, preukázalo sa, že neexistuje. Takže ja by som dnes nechcel povedať, že Útvar hodnoty za peniaze, keď to dáme posúdiť tam, potom je to modla a vtedy je to v poriadku. Každé ministerstvo má mať kvalitný analytický tím, zodpovedať si za tie dáta. A súhlasím, že nech tu existuje niekto, kto to porovnáva, a my sme si takéto overenie s nimi nechali urobiť, nech sa pozrú na náš model. Tak to bolo aj v iných prípadoch, aj teraz. Tá spolupráca je dobrá aj s tímom, ktorý je v rámci podpredsedu vlády, aj z ÚHP, ale, ale nerád by som sa, teraz skĺzaval do toho, že pokiaľ inštitút hodnoty za peniaze nebude preverovať každú jednu vec za 5 miliónov, tak to nie je v poriadku. Za to si musia zodpovedať ministerstvá a ja považujem náš Inštitút zdravotnej politiky za veľmi kvalitný.

Ďakujem pekne. Vážení, pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, poslanci, ministerstvo zdravotníctva, ako povedal pán podpredseda vlády, má svoj vlastný analytický tím, Inštitút zdravotnej politiky, ktorý úzko spolupracuje aj s Inštitútom finančnej politiky, aj s Útvarom hodnoty za peniaze. Každú jednu vec, ktorú, na ktorej pracujeme či priamo alebo obstarávanie aj vo vzťahu k nemocniciach posudzuje Inštitút zdravotnej politiky. Vo vzťahu k tomuto tendru poviem pár vecí, ale zodpoviem najprv vašu otázku presne.
Inštitút zdravotnej politiky komunikoval s Útvarom hodnota za peniaze, kde im v zásade dal informáciu o tom, že takúto vec posudzuje a aký je model, ale nie je povinnosť si nechávať vypracovať k tomu finálne stanovisko.
Čo sa týka samotného tendra, pretože odzneli niektoré veci, v médiách som na ne reagoval, a obstaráva sa zhruba 152 vozidiel sanitiek. Doteraz aj tie predchádzajúce obstarávania vzbudzovali tiež niektoré otázky. My sme povedali, že chceme obstarať konečnú cenu, to znamená, že nechceme obstarať vozidlá, potom samostatne prístroje, potom servisy, poistenia, a nakoniec sa ukáže, že tam treba také priame rokovacie konania a podobne. Tuto sme povedali, že chceme, aby sa súťažilo o konečnú cenu. Predpoklad hodnoty jedného vozidla je na úrovni okolo 100-tisíc, 120-tisíc, z tých výpočtov, ktoré sme robili my, oslovovali sme jednotlivé spoločnosti, vrátane DPH, čo zodpovedá cenám, ktoré sme si robili aj z okolitých krajín vrátane aj súkromných prevádzkovateľov.
Čo sa týka ostatných nákladov, ktoré sú zahrnuté a ktoré požadujeme, sú kompletné servisné služby nielen na vozidle, ale aj na zdravotnej technike. Ak hovorím o tej cene, tak to je plnohodnotne v plnej verzii vybavenia zdravotníckeho a tak isto aj s kompletným, integráciou informačno-komunikačných zariadení, ktoré tam ani v súčasnosti neboli. Je tam kompletný servis na zdravotnú techniku, na vozidlo, havarijné poistenia, náhradné diely, aj zimné, letné pneumatiky a podobne. Odhad náš vychádza, že je to minimálne 5 až 6 mil. nižšia cena, ako to bolo v súčasnosti. A máme nejaké benchmarky týkajúce sa odhadu ceny. My sme oslovili tri najväčšie lízingové spoločnosti na Slovensku a tie, ktoré robia na splátky, oslovili sme ich so špecifikáciou, aby nám zhruba urobili odhad ceny, a na základe toho sme dali predpokladanú hodnotu zákazky.
Bude elektronická aukcia, je otvorená, je to medzinárodná súťaž, aby sa prihlásil každý. Myslím si, že sú nediskriminačné tie podmienky. A v prípade ak sa nepreukáže očakávaná úspora a cena, ktorú my predpokladáme, tak, tak ako som ju urobil aj v prípade tendra na postele, tak takýto tender zrušíme. Ale vopred hovoriť, že je to zlé, tak ťažko sa mi vyjadruje na také posolstvá. Rovnaké som mal aj v prípade CT prístrojov, rovnaké sme mali aj v prípade iných vecí a ukázalo sa, že tomu tak nie je. No tak treba počkať na to, ako to dopadne a ja som pripravený samozrejme zodpovedať vtedy, keď to bude, keď to bude na hrane alebo keď to bude zlé. Ale urobili sme dosť veľa opravných mechanizmov, aby sa nám toto nestalo. A opakujem, pre mňa konečná cena je férové, aby sme ju posudzovali a nie tváriť sa, že obstarávam samostatne vozidlo a potom na to budeme nabaľovať potichu ďalšie náklady. Pardon, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Skúsim v krátkosti zareagovať na pani poslankyňu Kiššovú. A v prvom rade chcem povedať, že potvrdzujem, že takáto zmena zákona tu už v minulosti bola, a dôvod, prečo sa musela vrátiť späť, bolo konanie Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike za porušenie smernice, pretože smernica aj Európska komisia požaduje kontinuálny a stály dohľad nad pracovným prostredím. Toto je zásadný, by som povedal, rozpor medzi tým, prečo tvrdíme, že nemôžme zrušiť absolútne takúto kontrolu. Spôsob, ako chceme vykonať takýto dohľad kontinuálne a stály dohľad nad pracovným prostredím, je rôzny. My sme sa rozhodli, že budeme posudzovať zdravotné riziko jednorazovo v kategórii 1 pri podstatnej zmene a jednorazovo, alebo teda každých 18 mesiacov v prípade kategórie 2. Povedal som, že to bolo po dlhej diskusie so všetkými účastníkmi, ktorých sa to dotýka.
A čo sa týka bezpečnostných technikov, treba povedať, že výskyt chorôb z povolania sa nám vo všetkých kategórií okrem kategórie 2 znižuje. A práve kategória 2 výskytu chorôb z povolaní sa nám zvyšuje. Je pravda, že to je aj najväčší počet zamestnancov, ale zvyšuje sa nám. Pani poslankyňa Gaborčáková povedala, aké má skúsenosti s vykonávaním tejto pracovnej zdravotnej služby, a o tom sú aj bezpečnostní technici. Ak by bezpečností technici fungovali správne a boli schopní posúdiť takéto zdravotné riziko z vykonávanej práce, asi by sme nemali nárast alebo trend nárastu počtu výskytu chorôb. Ja netvrdím, že to číslo je alarmujúce, že ich je tisíc, aj 400 ročne je dosť, a preto sme sa zaoberali tým.
A keď ste tak trošku sugestívne povedali, že jeden biznis zrušíme a niekomu ho zavádzame. My umožňujeme, aby akýkoľvek lekár, ktorý bude mať špecializáciu z praktického lekárstva, mohol vykonať takýto zdravotný posudok. To nie je šité na nikoho, naopak, otvárame to na rozdiel od toho stavu, ktorý bol v súčasnosti, že to vykonávali možno dve spoločnosti, takúto pracovnú zdravotnú službu.
Súhlasím s vami, že tá záťaž istá pre kategóriu alebo pre zamestnávateľov zamestnávajúcich zamestnancov v kategórii 2 s vykazovaním bude nejaká, preto sme pristúpili na elektronické vykazovanie. Môžme o tom ešte diskutovať, ako to čo najviac zjednodušiť, ale dôvod vám poviem, prečo je, pretože aj kategória 2 obsahuje niektoré typy zamestnancov, ktoré by mohli byť sprísnené, a niektoré, ktoré by mohli byť posudzované ako v kategórii 1. Takže potrebujeme získať údaje o týchto zamestnancoch, či je to najvhodnejšie dnes riešenie, ako veľmi zaťažíme tých zamestnávateľov, to je, to je absolútne fér debata, ale ten účel a dôvod je, aby sme mali údaje o týchto zamestnancoch a mohli aj pristúpiť možno aj na jednu stranu k zníženiu a na druhej možno sprísneniu nejakého posudzovania. To je ten dôvod. Takže dôvod, prečo nie sme schopní zrušiť, je skutočne, že takýto stav právny tu už bol a museli sme ho napraviť práve k výhradám Európskej komisie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ak som, už mi kolega písal, dlho rozprával.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zmena systému pracovnej zdravotnej služby pri zachovaní čo najvyššej dosiahnutej miery ochrany zdravia zamestnancov pri práci, a to v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.
Povinnosťou zamestnávateľov zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu trvalým zmluvným vzťahom sa nahrádza upresnením povinnosti zamestnávateľov zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov z expozície faktorom práce a pracovného prostredia v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, pričom frekvencia posúdenia zdravotného rizika raz ročne bola ponechaná iba na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce kategórie 3 a 4. Na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú práce v kategórii 2, budú zamestnávatelia zabezpečovať posúdenie zdravotného rizika práci vždy pri podstatnej zmene organizácie práce, najmenej však raz za 18 mesiacov, a v kategórii 1 budú zdravotné posudzované, zdravotné riziko posudzované vždy iba pri podstatnej zmene organizácie práce.
Táto úprava predpokladá zníženie finančných nákladov pre zamestnávateľov. Modifikuje sa aj povinnosť zamestnávateľov viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórii práce len na 2., 3. alebo 4. kategóriu, pričom sa návrhom zákona vymedzujú údaje tejto evidencie. Údaje z evidencie týkajúce sa zamestnávateľov vykonávajúcich prácu zaradenú do 2. kategórie bude zamestnávateľ oznamovať elektronickou formou každoročne k 31. decembru príslušného, príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
Zároveň sa zrušuje vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technickom alebo bezpečnostnou technickou službou, nakoľko tieto uvedené pracovné pozície nie sú vzdelaním odborne spôsobilé na posudzovanie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia. V tomto bode trval aj náš rozpor s Republikovou úniou.
A dovolím si len krátko ešte raz zmieniť, lebo už boli niektoré aj komentáre na tom. My sme pristúpili s cieľom zjednodušiť administratívne zaťaženie na jednej strane podnikateľského sektora, na druhej strane zachovanie bezpečnosti a ochrany alebo zdravia zamestnancov aj v súlade s príslušnou smernicou Rady. Nejde o BOZP. Ide o posudzovanie zdravotného rizika. To znamená, že aj samotní bezpečnostní technici, prečo sme nesúhlasili s tým, aby boli oprávnení posudzovať takéto zdravotné riziko, bolo v tom, že častokrát ani samotní lekári nie sú oprávnení realizovať, musia mať ďalšiu doplnkovú špecializáciu. A v tomto ohľade požadujeme, aby to zdravotné vzdelanie tam bolo dostatočné, kto bude posudzovať expozíciu zdravotného, zo zdravotného rizika.
Kategória 1 zamestnancov a kategória 2 zamestnancov tvoria až 95 % zamestnancov Slovenska a významným spôsobom sa zníži teda pre mnohých zamestnávateľov administrácia, pretože nebudú povinní každoročne si platiť pracovnú zdravotnú službu, ale žiadame ich, aby pri podstatnej zmene organizácie práce, to znamená, u mnohých to bude iba jednorazovo, bol vyhotovený takýto posudok, ktorý môžu vypracovať aj lekári príslušní, ktorí budú mať príslušnú, príslušné odborné vzdelanie pre, pre posudzovanie takéhoto pracovného a z pracovného lekárstva pre posudzovanie takéhoto zdravotného rizika. A v prípade kategórie 2 sme povedali, teda pri podstatnej zmene a z 12 mesiacov po diskusii sme prešli na 18 mesiacov.
Mali sme tu dlhý, dlhé debaty odborné aj s Úradom verejného zdravotníctva, aj s Komisiou, aj s odbormi a zamestnávateľmi a nakoniec sme našli kompromisné riešenie o 18, na 18 mesiacoch. Áno, možno by sme mohli hovoriť o 24 mesiacoch, úplne zrušiť, v kategórii 2 by sme boli na hrane už aj smernice, aj, by som povedal, tej zodpovednosti za to, aby sme takýchto zamestnancov skutočne nevystavili prípadnému zdravotnému riziku a následkom.
Toto je zdôvodnenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne a chcem vás poprosiť o podporu aj tohto návrhu.

Ďakujem pekne. Pekné dopoludnie všetkým ešte. Ja som si spísal poznámky, tak skúsim na ne reagovať, myslím si, že, tak ako to tu odznelo, oblasť, ktorú, na ktorú reagujeme dnes, si zaslúži takúto diskusiu aj reakcie, takže nechcem byť ani dlhý, ale chcem zareagovať na pár vecí.
Viac razy tu odznelo, na jednej strane problém s tzv. nepretržitosťou, na ktorú aj, pani Cigániková, aj, pani Nehézová, ste reagovali, že rušíme istý typ nepretržitosti, zároveň ste poukazovali viacerí na to, že máme problém s počtom všeobecných praktických lekárov, s prestarnutím a podobne. Tieto dve veci vzájomne sú v istej, v istom vzťahu a aj preto sme a pre viaceré dôvody sme ustúpili z nepretržitosti, pretože sa ukázala ako nevyužívaná, neefektívna a spôsobovala aj to, že lekári skutočne po polnoci boli povinní zostávať v ambulanciách do 7.00 hod. ráno bez pacientov a nemohli ani nastúpiť potom následne do ambulancií, pretože zasa museli dodržiavať aj Zákonník práce. Ak nastupovali, tak to bolo v rozpore so Zákonníkom práce. To znamená, pretože ich bolo málo, to znamená, neboli náhrady a vypadávali nám, ale pokiaľ by sme cítili, že tí pacienti po polnoci navštevujú takéto typy pohotovostí, a tu by som sa ešte na chvíľku pristavil pri tej terminológii, o ktorej tu bola. My nehovoríme, alebo teda v prípade ambulantnej pohotovosti ide ako keby o doplnenie tých riadnych ordinačných hodín počas dňa, ktoré hovoril aj pán poslanec Krajčí, že keby ich bolo viacej do 18.00 hod., nemuseli by byť v pohotovosti. No môže sa vám stať aj o 20.00 hod. večer alebo vášmu dieťaťu, že je mu náhle zle a podobne, a máte pocit, že by ste vyhľadali takúto lekársku pomoc, ale nejde o neodkladnú starostlivosť v zmysle ohrozovania života.
Ja chápem, že sme mnohí alebo väčšina sme laici a ťažko sa nám rozhoduje, ale keď pociťujeme, že ten stav je závažný, tak voláme práve záchrannú zdravotnú službu. Ale z podstaty veci ja si úplne neviem predstaviť, že niekto sa o 2.00 hod. ráno zobudí a ide k svojmu praktickému lekárovi. Buď ten zdravotný stav je tak vážny, že si zavolám tú záchranku, ale, aby som sa ja v noci obliekol do kabáta a rozhodol sa ísť o 2.00 hod. v noci k svojmu praktickému lekárovi, a my sa bavíme, že všeobecný praktický lekár, ktorý slúži v týchto ambulantných pohotovostiach, je schopný vám poskytnúť istý typ zdravotnej starostlivosti, nie všetko. To znamená, že, a štatistiky to ukázali, že drvivá väčšina ľudí navštívi tieto pohotovosti do 22.00 hod. večer, a tu s vami súhlasím, že jedným z dôvodov je, že mnohí ekonomicky aktívni ľudia, ktorí majú povedzme, sú prechladnutí, možno majú chrípku, nenavštívia počas dňa svojho všeobecného praktického lekára, lebo im to nevyhovuje zo zamestnania, a navštívia pohotovosť. A teda sa môžeme diskutovať o tom, či to je úplne zneužívanie systému, alebo nie je to zneužívanie systému, no aj preto na pohotovosti je ten poplatok 2 eurá, pretože už istým spôsobom dopĺňa. Pohotovosť by vám nemala spôsobiť, keď sa bavíme o dostupnosti, že ten pacient sa dostane do situácie, ak hovoríme o ambulantnej, že by bol ohrozený na živote. Aj keby nenavštívil vôbec tú ambulantnú pohotovosť a na druhý deň išiel k svojmu praktickému lekárovi. Ak ten zdravotný stav pacienta je vážny, ide predsa do nemocnice na urgent alebo na ústavnú pohotovostnú službu, volá záchranku. A tu s vami súhlasím, že dochádza k veľkému zneužívaniu záchrannej zdravotnej služby, a ja som aj za ministerstvo a myslím si, že aj vo výbore určite bude podpora na debaty ohľadom toho, ako zabrániť zneužívaniu. Len tá téma je mimoriadne citlivá, mediálne veľmi, viete, ľahko zneužívaná a nájsť tú správnu konštrukciu, technickú konštrukciu, ako zabrániť zneužívaniu, je skutočne zložité.
My sme, ja vám dám príklad, v prípade napr. zvýšenia poplatkov na urgentoch alebo v ústavnej pohotovostnej služby z tých 1,99 na 10 euro rozšírili významným spôsobom okruh osôb, ktoré budú oslobodené od takéhoto poplatku, čo v súčasnosti neboli oslobodení takíto pacienti. A napriek tomu sme zachytili a bolo cítiť aj mediálne, aj, aj možno medzi pacientmi, obava o to, že proste títo ľudia budú musieť platiť vysoké peniaze, ak budeme sa baviť o zneužívaní záchraniek, tak máte pravdu, 10 euro mnohých istým spôsobom neodradí, ale akákoľvek vyššia sankcia, a teraz ide o to, kto by ju posudzoval, to zneužívanie, môže spôsobovať potom zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Takže do tohto sme úplne neišli.
No a vrátim sa ešte k tej debate o nepretržitosti. My sme navrhli 23.00 hod. Veľká debata bola, či do 22.00 hod., ale aj vzhľadom na to, že ešte po tej 22.00 hod. sú nejaké 4 % ľudí a po polnoci, ako bolo povedané, je to častokrát jeden pacient. My tam máme vyčíslené do 1 %, a tí, ktorí s tým robíte, taktiež viete. A 23.00 hod. sme dali aj preto, nemalo už zmysel ísť do polnoci, pretože v tom prípade narážame aj na problémy z hľadiska tých zamestnancov a ľudí, ktorí budú slúžiť, sestry. Nie všetci sú mobilní sami, to znamená, prímestská autobusová doprava a pod. má svoje limity, preto sme išli na 23.00 hod., otvorene si myslím, že aj 22.00 hod. je úplne schodná z hľadiska tohto, a potom by som radšej pristúpil k tomu, že dajme vyššiu alebo väčšiu povinnosť slúžiť počas dňa, nie 30 hodín, ale 40 hodín a dajme do 15.00 hod., na počet hodín je to to isté. No a ak budeme hovoriť o znižovaní, ktorá tu aj pani poslankyňa Cigániková spomenula, že znižujeme body, pevná sieť, doplnková sieť. Ja na to nazerám trošku aj z pohľadu toho verejného záujmu, že my asi nejdeme hradiť úplne všetko z verejných prostriedkov a mali by sme zabezpečiť dostupnosť a rozsah. A z hľadiska dostupnosti tiež nemá zmysel, aby sme mali 6 transplantačných centier a všetky platili na transplantáciu pečene a mali tu transplantáciu pľúc, ktorú, nemáme na to ani expertov, teraz sme o tom diskutovali, máme 10, 8-10 pacientov ročne, ale to sa týka aj dostupnosti.
Či máme mať všeobecného praktického lekára na spádovú oblasť každých 300 alebo na 300 obyvateľov, alebo 1 500? Máme mať ordinačné hodiny od 7.00 hod. rána do 19.00 hod. večera? Samozrejme, že dnes máme problém s nedostupnosťou, ale keď nastavíme tie podmienky a budeme to dobre financovať, tak za nejakých 10 rokov alebo 8 rokov budeme mať dostatočný počet lekárov, ktorí to budú slúžiť. Otázku si musíme postaviť, či toto kryje ten verejný záujem a či je to potrebné.
No a my sme na tento verejný záujem pozerali aj na to, že sme definovali pevnú sieť okresnými mestami. Okresnými mestami preto, pretože aj z hľadiska práve administratívno-správneho fungovania okresné mestá majú mnoho iných vecí zabezpečených, konkrétne aj tú prímestskú autobusovú dopravu, dostupnosť. Dnes máme LSPP v niektorých mestách dvojmo, to znamená, v niektorých mestách sú dve LSPP, čo je podľa mňa úplne zbytočné, a napríklad v desiatich okresných mestách nemáme vôbec ambulantnú pohotovostnú službu. To znamená, ak sa bavíme o skutočnej dostupnosti, považujem, že sme zvýšili dostupnosť a kvalitu, pretože pre obyvateľov z hľadiska, teraz jak ste spomenuli povedzme lazy, dostupnosť, tak práve prímestská autobusová doprava je tá podstatná, aby, a tá je nastavená aj na systém okresných miest. A áno, sú tam niektoré mestá možno, keď ste spomenuli Šamorín, ktoré vypadli, ale nemyslím si, že by sa významným spôsobom pre týchto obyvateľov znižovala dostupnosť.
Doplnková... Pardon, doplnková sieť je o tom, že môže si organizátor aj v inom meste zriadiť, a ja si myslím, že nemá dôvod, ak v Šamoríne funguje, on bude rád, má tam ľudí, lekárov a budú tam chodiť pacienti, pretože rozdeľujeme úhradu paušálnu a za výkony.
No a čo sa týka ešte možno aj tej dostupnosti, vy ste spomenuli niekoľkokrát prestarnutý, nazvime to, kmeň všeobecných praktických lekárov, máte pravdu, a nedostupnosť. Mnohí vypovedajú, nechcú slúžiť, a preto sme zvolili aj systém organizátorov a dobrovoľnosti. To znamená, v prvom kole my chceme, aby sa našli tí, viete, keď som začal diskusiu s lekármi, a či už išlo o ambulantných lekárov a teraz povedzme z Asociácie súkromných lekárov, ale aj so samotnou komorou, tak všetci hovorili, že LSPP je zlé, treba to zrušiť. Keď sme predstavili koncept o tom, že sa zorganizujte, a vytvorili sme v zásade možnosť, aby aj samotné nemocnice zabezpečovali takéhoto pohotovosti. A ja nabádam naše veľké nemocnice, aby sa prihlásili potom do súťaží, pretože vo veľkých mestách a dám aj Bratislavu, ak by som, a verím si v tomto, že ak by som si dal urobiť prieskum medzi ľuďmi, nech mi povedia, kde sa nachádza LSPP v Bratislave, tak by nevedeli. Nevedeli, pretože to vie možno pár domov v okolí toho bodu, že tam je nejaká pohotovosť, a všetci chodievajú aj tak do nemocnice. A podľa návrhu, ktorý predkladáme alebo predkladám, bude možné, aby takýmto organizátorom sa stala aj nemocnica. To znamená, na jednom mieste potom pacient príde, bude vytriedený, ak je to vážny stav, posúvajú ho k špecialistovi. Ak je to, bude tam slúžiť buď všeobecný praktický lekár a rozširujeme aj špecializačný odbor o internistické odbory pre slúženie na ambulantnej pohotovosti. Tým umožňujeme, aby sme získali aj pre tých organizátorov, alebo dávali príležitosť, aby si zorganizovali túto službu.
A ak budeme hovoriť o tom, že či rezidentský program, ste, pán poslanec Krajčí, povedali, že nerieši. No ja si myslím, že rezidentský program je základom problému, ktorý tu máme. Aj problém s kompetenciami všeobecných praktických lekárov je veľký, pretože ak niekto chodí na víkendové preškolenie na to, aby vyhodnocoval EKG vyšetrenie, tak je to nepostačujúce. To vám asi kolegovia lekári povedia. Žiaľ, stalo sa nám to, ja súhlasím, že za tých dvadsaťpäť rokov naši všeobecní praktickí lekári nie sú schopní robiť mnohé vyšetrenia, a v tom sa, a v tejto oblasti sa deje, verte mi, veľa, ak by ste aj s hlavnou odborníčkou pani Balúškovou hovorili, mnoho vecí, mnoho nových ďalších doplnkových výkonov, ale my potrebujeme získať aj kvalifikovaných ľudí. Rezidentský program je o tom, že, viete, že my zafinancúvavame zamestnávateľov, aby zamestnávali nemocnice, ľudí, ktorí sa vyškolia nie dva týždne na interne, ale aby tri roky, počas ktorého takéto špecializačné štúdium trvá, tu si treba uvedomiť, že tri roky nám trvá, kým získame nového všeobecného praktického lekára.
Debatujeme aj o tom, či vieme robiť doplnkové atestácie. A v problematike atestácií máme obrovský problém, ako sme prešli na prvý stupeň atestácie. Tu sa pripravuje zmena, aby sme získali niektoré chýbajúce špecializácie. Môžme hovoriť predovšetkým o pediatrických špecializačných odboroch, ktoré v minulosti mali prvý stupeň, dnes nám chýbajú mnohé špecializačné odbory pre deti, lebo nemajú prvý stupeň v oblasti pediatrie.
A tu vrátim sa k všeobecným praktickým lekárom, my ročne budeme schopní získať zhruba sto lekárov, všeobecných praktických lekárov. Aj tu sme už a vy ste schválili zmenu zákona nedávno, kde sme navrhli, že lekár, ktorý je zaradený do rezidentského programu, pokiaľ nenastúpi v istom časovom období a neodslúži ako všeobecný praktický lekár i niekoľko rokov, bude povinný vrátiť peniaze za toto štúdium, čím chceme zabrániť tomu, aby nám títo lekári ostali potom v nemocniciach, a verte mi, že už sme mali tie signály, keď to bol šikovný človek, tak, samozrejme, že už primár na interne alebo niekde sa o neho usiloval. Dávame ročne v tomto roku 7,5 mil. eur na rezidentský program, v budúcom roku to možno bude 100 mil. Chceme rozšíriť rezidentské programy a iné špecializácie. Diskutujeme aj o tom, či nerozšíriť o sestry a podobne, ale myslím si, že rezidentský program je predpokladom na to, aby sme debatovali, že kompetencie, ktoré zverujeme všeobecným praktickým lekárom, budú schopní vykonávať. Darmo mi urobí predoperačné vyšetrenie všeobecný praktický lekár, keď ho nemocnica odmietne, a urobí si ho potom druhýkrát na internom oddelení. To nám je zbytočné. To znamená, my potrebujeme mať takých všeobecných praktických lekárov, ktorí tieto kompetencie plne vykonávajú.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní je opätovná novelizácia zákona o zdravotnej starostlivosti, pretože sme pracovali na viacerých etapách. Prvá, ktorú predkladáme teraz, druhá sa bude týkať aj urgentných príjmov, aj, aj spomínanej včera diskutovanej ošetrovateľskej starostlivosti v domovoch sociálnych služieb, ale máme tam napr. aj návrh zmeny preskripčných opatrení, že už špecialista bude môcť urobiť viazanú preskripciu na 12 mesiacov. Dnes ste museli chodiť k špecialistovi sa posadiť na to, aby vám urobil predpis liekov, zbytočne, úplne zbytočne, pretože zaťažované ambulancie pre pacienta, pacient, a budeme sa baviť o cievnych mozgových príhodách s vážnymi neurologickými problémami, ktoré majú potom následky aj urologické, sú to inkontinetní pacienti. Načo chodia opakovane k urológom overiť, či ten stav sa za tri mesiace nezlepšil? Hej, to znamená, že sú tu praktické opatrenia ani nie náročné, a chceme presúvať viac zdravotnej starostlivosti na všeobecných praktických lekárov, ale zmenou zákona toto nedosiahnete.
To dosiahnete postupným vzdelávaním tých ľudí a získaním nových kapacít. Ja môžem navrhnúť a môžme tu alebo vy schválite návrh zákona, ale bude nevykonateľný, pokiaľ nedokážeme robiť aj tie opatrenia aj v povedzme v oblasti získavania nových pracovníkov.
A čo sa týka riešenia poplatkov. Vy ste spomenuli, pani poslankyňa Cigániková, na jednu stranu, že vám vadia nulové poplatky, potom ste tak trošku povedali, že sa vám zdá, že zvyšujeme. My sme, my sme, áno, máte pravdu, že sme v podstate previedli nariadenie vlády do zákona, a kedykoľvek je možné rovnakým spôsobom, predpokladám, že vláda, ktorá vládne, má väčšinu v parlamente, to znamená, kedykoľvek je možné zmeniť aj túto oblasť. Zaokrúhlili sme poplatky. Centové poplatky sme zaokrúhlili. Zaviedli sme jeden poplatok regulatívne a to je odpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorý dnes nebol regulovaný, a častokrát sa stávalo, že sa to dávalo za 5, za 10 euro. My sme len povedali, že odpis zo zdravotnej dokumentácie pacienta na zdravotné účely má byť za 2 eurá. Alebo do dvoch euro. Ak je to na účely iné, to znamená napríklad súkromné zdravotné..., súkromné komerčné poistenie a podobne, zamestnávatelia, tam sme nechali svet absolútne liberalizovaný, nech to robia pre tie súkromné poisťovne aj za 30 euro lekári, ale pre pacienta, ktorý potrebuje zo svojej, zdravotnú dokumentáciu, kým neni plnohodnotne, ani do budúcna nemôžme čakať z hľadiska elektronického zdravotníctva, že celá historická dokumentácia sa ocitne v elektronickom svete, to nám nikto neurobí. Žiadny praktický lekár nezačne pretypovávať historickú zdravotnú dokumentáciu. Bude povinnosť viesť novú elektronickú zdravotnú dokumentáciu, ale tú starú mnohí budú ešte niekedy potrebovať. No a o poplatku 1,99 na 2 eurá asi netreba diskutovať ako o zvýšení, pri konverzii na, na euro sa dala presný prepočet, zaokrúhlilo sa 1,99. Myslím si, že to je aj ekonomickejšie, aby to boli 2 eurá. Ale opakujem, aj v prípade 2 eur, aj 10 eur sme rozšírili významným spôsobom okruh osôb, ktoré budú oslobodené od takéhoto poplatku.
A čo sa týka tých ordinačných hodín, je pravda, že vyšší územný celok alebo samosprávny kraj je ten v súčasnosti, ktorý ambulanciám, či už špecializovaným, alebo všeobecným praktickým lekárom schvaľujú ordinačné hodiny. Nebol ten, to schvaľovanie ordinačných hodín nemá žiadne ukotvenie v zákone. To znamená, nie je povedané, že či ste povinný schváliť, alebo nie ste povinný schváliť, keď vám navrhne, takže je tu skôr také zvykové, by som povedal, až právo, ktoré nemá opodstatnenie v zákone. Prečo niektorý vyšší územný celok sa rozhodne neschváliť? Pretože na to nemá žiadnu zákonnú kompetenciu. Súhlasím s vami. A zároveň tá aplikačná prax bola taká, akú hovoríte, že všeobecný praktický lekár častokrát, a ja nechcem, aby to znelo proti nim, lebo skutočne boli nejaký ten čas na takej, na takej periférii záujmu aj z hľadiska financovania. A my nechceme prísť ani o tých 80-ročných. Možno niekto hovorí, že predá poistný kmeň. Vôbec sa... Alebo to sa ani nechcem venovať tomu. Ale som rád, že vôbec slúžia tí lekári zatiaľ.
A ale treba zároveň, a ja som tú debatu s nimi mal, nepáčila sa im, že sme chceli zaviesť tých 30 hodín aspoň, a prikláňam sa aj k 35 aj 40 radšej v tej riadnej časti ordinačných hodín ako povedzme v tých nočných hodinách v pohotovosti. Pretože povedať, že vykonávam administratívu počas mojich ordinačných hodín, a nikto nepovedal, že to nemôže vykonávať a od 12.00 hod. tam nie som, a síce tvrdím, že mám ordinačné hodiny, ale vykonávam administratívu, no tak pacienti, ktorí skutočne tam potrebovali alebo prišli o 12.00 hod., nemali túto dostupnosť. Ja viem, že to nerieši všetko, a viem, že by bolo lepšie mať do 16.00 hod., ale nemáme tých ľudí. A pre nás je podstatné, aj keď hovoríme o, o tých okolnostiach hodných osobitného zreteľa, tam sme veľmi, by som povedal, fér, si myslím, reagujeme na to, že v niektorých regiónoch sú lekári praktickí, ktorí sú ochotní ísť do vedľajšej dediny na dve hodiny a odslúžiť tam raz za dva dni. A teraz ak by sme my povedali, že má na tej ambulancii, tak tam chodiť nebude. To znamená, my sme reagovali na takéto prípady, aby v takýchto prípadoch sme nemali povinnosť im dávať, pretože ak by sme im tú povinnosť dali, tak ten lekár povie, tak ja tam chodiť nebudem a budem si slúžiť len v mojom meste. A v tej chvíli riešte si to, vážení obyvatelia a samospráva, ako chcete.
Môžeme a som úplne otvorený, bavme sa o technicko-legislatívnom znení, aby bolo dostatočne určité, nedalo sa obchádzať a podobne. Účel bol tento a úmysel.
O zhoršení geografickej dostupnosti som teda reagoval aj na vás, pán poslanec Krajčí, z hľadiska tých okresných miest. A áno, máte pravdu, očakávame zhruba v dnešnom, dnes ide na LSPP asi 16 mil. euro. Niekde je to pre niekoho možno efektívne, pre mnohých lekárov slúžiacich je to neefektívne. Môžeme debatovať, či sú kapitovaní, v akej výške a podobne. Budeme dávať zhruba o 2 mil. euro viacej, 18 mil. euro. A opäť hovorím, naším cieľom je, aby organizátor, ktorý získa takéto povolenie na 6 rokov, a v mnohých prípadoch, som presvedčený, že to budú aj nemocnice, zabezpečoval túto činnosť sám, ako nikto o to sa nemusel ďalej starať.
Pani poslankyňa Nehézová reagovala, že sa jej nepáči, že v prípade, že tento organizátor neplní svoje povinnosti, nastupuje samosprávny kraj. Ale tomu je aj dnes tak. A aké máte vy oprávnenie? No zo zákona. V zákone je striktne uvedené, že v prípade, že samosprávny kraj, presne tá kompetencia samosprávnemu kraju zverená v prípade, že organizátor si nezabezpečuje svoju povinnosť, samosprávny kraj môže zveriť túto kompetenciu najbližšej nemocnici, ak sa s ňou dohodne, môže ju zveriť nejakému inému organizátorovi, ak sa s ním dohodne. Ak sa s nikým nedohodne, tak ju zverí akémukoľvek poskytovateľovi všeobecnej praktickej ambulancie alebo ambulancie všeobecného praktického lekára s povinnosťou rozpisu v spádovej oblasti služieb lekárov. Súčasné znenie. To je to krajné riešenie, kde len chceme zabezpečiť, aby všeobecný praktický lekár bol povinný slúžiť do tej 23.00 hod. takisto, a samosprávny kraj vykoná takýto rozpis, ako ho robíme my. Ak by sme mali ísť týmto scenárom, tak tvrdím, že bol, potom by zákon nebol vôbec účinný. Lebo toto je, toto je zabezpečenie niečoho, čo nefunguje.
Ak by z dlhodobého hľadiska ste napríklad v nejakom okresnom meste nevedeli nájsť zabezpečenie pohotovosti, tak áno, v takom prípade nemusíte opakovať tretíkrát verejné obstarávanie, alebo teda ministerstvo, pardon, lebo toto realizuje ministerstvo, a môžeme takisto prejsť iba na, iba na rozpis.
Myslím si, že... Ešte, ešte môžem povedať k výjazdom. No je pravda, že povinnosť, alebo teda to právo na výjazd sme zmenili na oprávnenie iba čisto, že lekárska, alebo lekár slúžiaci na ambulancii pohotovostnej služby môže ísť na výjazd k pacientovi. Ale dôvod je opäť, že, ten, aby sa nám nestalo to, čo sa nám stávalo, že lekár sa nenachádzal ani na ambulancii LSPP. Ťažko my budeme zisťovať teraz, či išiel za pacientom, alebo neišiel za pacientom, zároveň robili obhliadky alebo prehliadky mŕtvych tiel títo lekári. Je pripravený návrh zmeny zákona. Aj týkajú sa prehliadky mŕtvych tiel.
Takže ak chceme buď zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pohotovosť, no tak sa musíme na to zamerať. A preto sme povedali, môžu sa robiť aj návštevné služby. Ale musí byť v prvom rade zabezpečená na mieste takáto pohotovosť. Ak to niekto je schopný, samozrejme, nie sme proti tomu a vítam to. Aj ja som podporovateľom domácich lekárov alebo rodinných lekárov. Ale musíme sa k tomu dopracovať, musíme mať skutočne najprv zabezpečenú dostupnosť kvalitných lekárov, nahradiť nových lekárov.
A opakujem, v oblasti kompetencií sa robí. Veľmi intenzívne pracujem aj s jednotlivými spoločnosťami, aj s hlavným odborníkom. Mení sa významným spôsobom rozsah kompetencií. Nie všetci to zvládajú, samozrejme. Ale verím, že tým prílevom nových rezidentov budeme mať už erudovaných a kvalitných ľudí na súčasné potreby a aj... A naším cieľom je, aby sme primárny kontakt významným spôsobom zlepšili. Myslím si, že som zodpovedal na všetky. Ale, samozrejme, že som pripravený aj vo výbore reagovať na ďalšie podnety.
Chcem sa vám poďakovať aj za tú debatu, lebo videl som, že ste si to naštudovali. Áno, reagujeme na oblasť, ktorá je problematická dnes. Nie je to riešenie na všetko, ale ja ak mám pracovať štyri roky a potom prísť s jedným ohromným zákonom, vytvorili by sme množstvo, množstvo problémov, zmien. Preto sme prišli so zmenami v LSPP alebo v poplatkoch, v zmenách v niektorej z aplikačnej praxe, teraz sú tu urgenty, prehliadky mŕtvych. Tie sa všetky týkajú ambulantnej sféry a istým spôsobom fungovania, urgenty nemocníc. Takže ja verím, že aj tie veci, ktoré možno niekedy vám chýbajú, tu idú komplementárne, a verím, že tento zákon predložím v krátkom čase na vládu. Takže niekedy možno v októbri by ste ho mali aj v prvom čítaní v parlamente.
Ďakujem veľmi pekne.