Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá z dôvodu transpozície smernice Rady č. 2013/59/EURATOM, ktorou sa ustanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a do návrhu zákona sa zároveň preberá už transponovaná smernica Rady č. 2013/51/EURATOM, ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu, a to z dôvodu zjednotenia problematiky radiačnej ochrany do jedného právneho predpisu.
Návrh zákona upravuje nový prístup k používaniu, kontrole rôznych druhov zdrojov ionizujúceho žiarenia. Návrh zákona upravuje aj činnosti v praxi už zavedené a zároveň ustanovuje nové povinnosti pri výkone štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany. Tento návrh zákona upravuje aj podmienky na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu v plánovanej situácii ožiarenia, k existujúcej situácii ožiarenia a v núdzovej situácii ožiarenia. Vykonávanie činnosti vedúcich k ožiareniu a poskytovanie služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany sa vzhľadom na výšku možného radiačného rizika rozdeľujú na činnosti a na služby, ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti návrhu tohto zákona. Činnosti a služby podliehajúce oznamovacej povinnosti, činnosti a služby podliehajúce registrácii a činnosti a služby, na vykonávanie ktorých je potrebné povolenie príslušného orgánu štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany.
Týmto návrhom zákona sa ďalej upravujú aj činnosti zabezpečujúce ochranu zdravia obyvateľov pri kontrole a monitoringu pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia a zabezpečuje bezpečnosť štátu a obyvateľov v radiačnej ochrane pri medzirezortnej spolupráci.
Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú niektoré s ním súvisiace zákony. Návrh zákona predpokladá aj dobudovanie komplexnej radiačnej monitorovacej siete, ktorú Slovensko nemá a za ktorú sme už niekoľko dekád aj kritizovaní. Investície v oblasti vybudovania radiačnej monitorovacej siete vrátane prevádzkových nákladov sa odhadujú zhruba na 21 mil. na nasledujúce tri roky. My pripravujeme v spolupráci aj s Úradom jadrového dozoru a Úradom verejného zdravotníctva zmenu v kompetenciách medzi týmito dvomi úradmi v oblasti monitoringu radiačnej ochrany a takisto prídeme s návrhom zavedenia tzv. poplatkov alebo udržateľnosti financovania radiačného monitoringu od jednotlivých eminentov radiačného žiarenia.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že tento predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem vám.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k odpovedi pre pána poslanca Jurzycu stručne skúsim odpovedať. OECD dáta sa vypĺňajú na základe daných možností informačných systémov jednotlivých členských krajín. Okrem kľúčových indikátorov sú mnohé, kde napríklad aj Slovensko vypĺňa a niektoré iné členské krajiny nie.
Na Slovensku v súčasnosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky disponuje údajmi o úmrtnosti pacientov do 30 dní po hospitalizácii a prezistí, prečo tieto údaje nie sú zasielané do OECD. K dnešnému dátumu nemáme systém merania času konzultácií u lekárov, čo je dôvod, prečo sa táto informácia nezasiela. Je možné, že niektoré členské krajiny túto hodnotu ručne dopočítavajú na základe počtu pacientskych návštev, ordinačného času lekárov, na základe elektronického zdravotníctva alebo iným spôsobom. Tento údaj vieme poskytnúť aj my, ale nevieme ho v súčasnosti presne merať a predpokladáme, že práve vďaka elektronickému zdravotníctvu budeme lepšie vedieť aproximovať tento údaj.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene ministra životného prostredia, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Lászlóa Sólymosa:
Cieľom distribúcie verejných investícií do životného prostredia je zvyšovanie jeho kvality. Slovensko vykazuje v medzinárodnom porovnaní nadpriemerné výsledky pri znižovaní skleníkových plynov, no veľkou výzvou je odpadové hospodárstvo alebo kvalita ovzdušia. Výdavky, ktoré Slovensko vynakladá na ochranu životného prostredia, sú porovnateľné s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom a ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Pravdou je, že zdroje Európskej únie sa v značnej miere podieľajú na budovaní environmentálnej infraštruktúry a bez nich by realizácia projektov v oblasti životného prostredia v takej miere, ako ju poznáme, nebola možná.
V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že budovanie environmentálnej infraštruktúry, napríklad v oblasti vodného hospodárstva, by bez využitia verejných zdrojov viedlo k zdraženiu verejnoprospešných služieb poskytovaných verejnou infraštruktúrou pre občanov, napríklad v prípade financovania budovania kanalizácie alebo vodovodu zo súkromných zdrojov, teda bez dotácií by došlo v súlade s pravidlami cenovej regulácie k nárastu cien vodného a stočného.
Rovnako netreba zabúdať ani na to, že existuje vzájomná súvislosť medzi požiadavkami vyplývajúcimi z legislatívy Európskej únie v oblasti životného prostredia na jednej strane a podporou z fondov Európskej únie poskytovanej v rámci kohéznej politiky na strane druhej. Cieľom kohéznej politiky je totiž okrem iného zabezpečiť plnenie požiadaviek environmentálnej legislatívy Európskej únie za účelom ochrany životného prostredia, ale aj zdravia občanov a zlepšenia ich kvality života. To je zrejmé aj na úrovni stratégie a politiky Európskej únie a jej cieľov v oblasti využívania fondov Európskej únie. Aj z tohto dôvodu Európska únia v rámci kohéznej politiky vytvára osobitný priestor a poskytuje vysoké sumy zdrojov práve na oblasť životného prostredia. Dôkazom toho je skutočnosť, že oblasť životného prostredia je jednou z oblastí, ktorá je v súlade s legislatívou Európskej únie oprávnená na podporu Kohézneho fondu. A práve z Kohézneho fondu je financovaný rozhodujúci podiel environmentálnej infraštruktúry.
V roku 2017 prebehla na ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom financií Slovenskej republiky revízia výdavkov s cieľom navrhnúť výdavkové a štrukturálne opatrenia na zefektívnenie investičného balíka a zvýšenie účinnosti jednotlivých programov na ochranu životného prostredia. Jedným z jej záverov bolo posilniť princíp hodnoty za peniaze v procese prípravy a hodnotenia investícií. Všetky veľké investičné projekty by mali mať na začiatku investičného procesu vypracovanú analýzu nákladov a prínosov.
V roku 2018 by sa mala aktualizovať rezortná metodika na hodnotenie nákladov a prínosov investičných projektov v životnom prostredí s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tak isto je vhodné uplatniť nové finančné mechanizmy pri udržateľnom financovaní životného prostredia. Jednou z možností, ktorá bola definovaná aj v spomínanej revízii výdavkov, bolo využiť potenciál Environmentálneho fondu a zvýšiť využívanie úverov, ktoré sú v súčasnosti nezaujímavým produktom, a to napríklad zavedením úverovo-dotačnej schémy.
Z pohľadu udržateľnosti verejných financií je potrebné rozšíriť a uplatňovať aj princíp "znečisťovateľ platí", teda náklady majú byť prenesené na znečisťovateľov. Tento princíp bol zavedený napríklad novelou zákona o odpadoch, kedy sa právnická osoba musí finančne postarať o výrobok v čase, keď sa stane odpadom.
Čo sa týka budúceho programového obdobia, čísla v objeme zdrojov z Európskej únie pre jednotlivé členské štáty zatiaľ nie sú známe. Rovnako nie sú známe jednotlivé oblasti podpory. Kohézna politika Európskej únie bude pokračovať aj naďalej a v záujme ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bude presadzovať v rámci nej možnosť podpory investícií do zlepšenia kvality a ochrany životného prostredia.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová, poprosím vás, kľud v sále.

Drucker, Tomáš, minister zdravotníctva SR
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Jurzyca, tím Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky spolupracoval aj s tímom docentky Gavurovej z Technickej univerzity Košice na prepočtoch odvrátiteľnej úmrtnosti na dátach za posledných desať rokov a prepočítal viaceré metodiky, ktoré potvrdili zlepšujúci sa, ale stále nepriaznivý trend.
Existuje viacero metodík počítania odvrátiteľnej úmrtnosti s tým, že jednotlivé metodiky sa pravidelne jemne revidujú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jakab, poprosím vás. Pán poslanec Jakab!

Drucker, Tomáš, minister zdravotníctva SR
Mení sa tam zaradenie diagnóz, ktorú sú už určené ako odvrátiteľné príčiny úmrtia, kde sa písala najčastejšia príčina srdcových zlyhaní, ktoré sú súčasťou každej metodiky odvrátiteľnej úmrtnosti a toto je najznámejšia príčina pre Slovensko. Ja netvrdím, že sú tam neni ostatné dôvody, o ktorých hovoríme v oblasti prevencie, ale máme veľký problém v oblasti prehliadok mŕtvych, kde za každým v zásade úmrtím je kardiovaskulárne zlyhanie, ale pokiaľ sa nedopíšu k prehliadkam mŕtveho tela ostatné diagnózy, čo sa častokrát stávalo tým, že prehliadky mŕtveho sa zapísali za tri-štyri minúty, hoci pacient bol v paliatívnom stave alebo teda v ochorení onkologickom a nedopísali sa ostatné sprievodné diagnózy, tak automaticky ho to vykázalo do odvrátiteľných úmrtí.
V kontexte tohto my očakávame v oblasti výkazníctva, na ktoré sa pýtate, lebo sú potom opatrenia aktívne, akými zabrániť odvrátiteľným úmrtiam, v oblasti výkazníctva práve projektom a schválenou legislatívou v oblasti prehliadky tiel, kde sa profesionalizujú prehliadky, prehliadači mŕtvych tiel, zavádzajú sa štandardy a takisto aj sankcie, kde očakávame, že sa oveľa významnejšie skvalitní výkazníctvo, ak ostávame teda v debate vo výkazníctve alebo v metodike zberu údajov.
Toľko k vašej otázke. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Jurzyca, v 17 dotknutých zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bola doposiaľ nájomná zmluva vypovedaná alebo ukončená. V ďalších prípadoch, kde boli uzatvorené zmluvy na dobu určitú bez možnosti vypovedania, nám uplynie v nasledujúcich mesiacoch v priebehu jedného roka doba nájmu a podľa predbežných výsledkov, ktoré máme, zhruba to vychádza okolo 50- až 70-tisíc eur na nemocnicu, čistý dopad, prírastok k hospodárskemu výsledku a lekáreň. Postupne sa zriaďujú lekárne, ktoré sú v pôsobnosti vždy príslušnej nemocnice. Toľko k odpovedi.

Ďakujem pekne.
Čo sa týka odpovede pánom poslancom z Ľudovej strany Naše Slovensko, ťažko sa reaguje, lebo to sú také nevecné otázky, treba možno sledovať legislatívny proces, za ktoré veci buď nehlasujete, alebo hlasujete, myslím si, že tých vecí ste boli prítomní už mnoho, ktoré sa udiali.
A ešte som nespomenul, 1. január je v zásade len jediný možný termín, odkedy sa dá zrušiť odvodová odpočítateľná položka, to znamená, my v priebehu roka ju v zásade nevieme zrušiť, lebo by sme to skomplikovali oveľa viacej.
A to, čo ste sa pýtali, pán Dostál, a v zásade aj pán Budaj, ja neviem, prečo to vnímate ako nejakú kritiku. My sme aj s pánom predsedom vlády od začiatku aj s pánom predsedom Národnej rady debatovali, že 13., 14. plat je ďalší stimul pre zamestnancov s tým, že pôjde na úkor aj zdravotného poistenia, a vzhľadom na to, že takýto stimul zamestnávatelia dostanú, a vzhľadom na súčasnú nezamestnanosť tak takúto, tak odvodová odpočítateľná položka nedáva pre nás už príliš zmysel a priestor, aby sme ju dávali. A to vôbec nevnímam ako kritiku pána Mihála. Pán Mihál len zopakoval to, čo dlhodobo hovoríme, takže je skôr naša argumentácia, prečo sme navrhli odvodovú odpočítateľnú položku zrušiť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebudem dlhý, iba skúsim zareagovať na to najpodstatnejšie.
Napriek tomu v úvode len jedna reakcia. My sme tu dnes skutočne vecne preto, pretože pán prezident využil svoje ústavné právo a vrátil zákon celý s jedným návrhom, a to je vypustiť časť, ktorá sa týka zrušenia odvodovej odpočítateľnej položky pre zamestnávateľov.
No tento zákon si zaslúži, aby bolo povedané, a možno už to niektorí tu spomenuli, že rieši široké spektrum zlepšenia zdravotnej starostlivosti, nielen čo sa týka v nemocniciach zavedením nových urgentných príjmov, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb ošetrovateľskej starostlivosti. Až 10-tisíc lôžok pre odkázané osoby môžu získať ošetrovateľskú starostlivosť.
Riešime komplexnú zmenu v oblasti prehliadok mŕtvych. Častokrát ľudia čakajú na prehliadku zosnulého hodiny a hodiny. Je to vec, ktorá trápi mnohých ľudí tejto krajiny a tento návrh zmeny zákona na to reflektuje.
Riešime aj otázku, keď som spomenul urgentné príjmy, aby sme znižovali zásadným spôsobom odvrátiteľné úmrtia.
Je tam viacero zmien z takzvanej aplikačnej praxe, ako je predpisovanie liekov pre pacientov s 12-mesačnou preskripciou, aby nemuseli čakať zbytočne každé tri mesiace v čakárňach.
Zavádzame zľavy pre držiteľov Zlatého Janského plakety.
Reagujeme takisto aj na špekulácie v oblasti zneužívania nášho systému zdravotného poistenia. Je pravda, že tak, ako to tu bolo povedané, v priebehu legislatívneho procesu sa prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu dostali v zásade len dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa tu dlhodobo diskutujú, a to sú doplnkové ordinačné hodiny a odvodová odpočítateľná položka.
Čo sa týka, veľmi stručne, toho, čo pán prezident kritizuje. Ja súhlasím, že nie je štandardným procesom taktok zavedenie alebo zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky v poriadku, ak to nejde štandardným legislatívnym procesom.
Tie dôvody prečo, ja som to povedal aj počas druhého čítania, keď sa tento zákon v decembri tu prerokovával. Tie dôvody sú preto, pretože štandardne legislatívny proces by trval zhruba 4-5 mesiacov. My sme o tom diskutovali, že sme chceli odvodovú odpočítateľnú položku rušiť k účinnosti 1. januáru 2019 s tým, že v priebehu času, ktorý ubehol od mája, júna, kedy sme o tom hovorili, došlo, a pán poslanec Mihál to spomenul, došlo k istým záväzkom koalície, že chce zaviesť 13. a 14. plat; 13. a 14. plat prinesie ďalšie odvodové úľavy pre zamestnávateľov aj na úrovni verejného zdravotného poistenia. A tie prvotné príčiny alebo dôvody, ktoré tu už aj pán spravodajca, aj viacerí povedali, je, že odvodová odpočítateľná položka, keď tu boli také debaty, nesystémový, systémový krok, bol to jednorazový stimul pre zamestnanosť v čase, keď nezamestnanosť na Slovensku dosahovala takmer 13 %. Áno, nie je systémový preto, a preto i jednorazový, pretože to bolo nastavené na nominálnych 570 eur. Všetci tomu rozumiete. A takisto viete, že by táto odvodová odpočítateľná v čase, odpočítateľná položka v čase bola zrušená sama sebou zvyšovaním miezd.
Ale to je podstatné na tejto veci, že my sme tak, ako to povedal pán poslanec Zelník alebo niekto iný, my sme peniaze z verejného zdravotného poistenia prepožičali v roku 2015 na podporu zamestnanosti. Prečo to nebolo z iných zdrojov, to je debata možno na tú dobu, prečo to nepochádzalo zo štátneho rozpočtu, ale verejné zdravotné poistenie tieto peniaze potrebuje, pretože zavádzame inovatívnu liečbu, zavádzame ošetrovateľskú starostlivosť, rastie nám kvalitnejšia diagnostika a tieto peniaze podľa nás v súčasnosti nie sú potrebné.
A ak by sme aj pripustili, že to malo trvať alebo sme to mohli urobiť od 1. januára 2019, ešte jeden podstatný faktor, len 30 % z tejto odvodovej odpočítateľnej položky zasiahne zamestnávateľov v roku 2018. Tak to je. Až 70 % z odvodovej odpočítateľnej položky ich zasiahne o rok neskôr, pretože sa takto uplatňuje odvodová odpočítateľná položka.
Ja som to skutočne prechádzal aj v rámci Hospodárskej a sociálnej rady so zamestnávateľmi a zamestnancami. Nemôžem povedať, že by zamestnávatelia skákali od radosti, ale prijali túto argumentáciu, nie sú z toho radi, ale chápu, že tieto peniaze dočasne získali z verejného zdravotného poistenia.
My musíme reflektovať na potrebu. Ja som si nechal vypracovať Inštitútom finančnej politiky dopadovú analýzu na prognózu zamestnanosti a trhu práce a tá nebola negatívna. To znamená, že to najlepšie, čo sme mohli urobiť, je, že sme navrhli napriek tomu, že sme nemali v tom čase možnosť to navrhnúť skôr, pretože nemôžme navrhovať v nesúvisiacich zákonoch, tak sme to mohli navrhnúť len teraz a dostatočne včas niekoľko mesiacov o tom hovoríme.
Ja sa za to môžem ospravedlniť, že to nejde štandardným legislatívnym procesom, ale toto je najlepšie, čo môžme urobiť pre verejné zdravotníctvo s najmenším dopadom pre nezamestnanosť.
Nepovažujem to za aroganciu moci, myslím si, že sme dokázali veľakrát reflektovať na rôzne návrhy, ktoré tu boli, ale považujem to za najlepšie riešenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pekné predpoludnie prajem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Chvíľku chcem zareagovať na tú minulú diskusiu aj tú dnešnú a za tú dnešnú sa vám chcem veľmi pekne poďakovať. Bola všeobecne vecná, mrzí ma, že tá minulá nebola celkom nad obsahom zákona. A osobitne sa chcem teda poďakovať aj pani poslankyni Šebovej, Gaborčákovej, pánovi poslancovi Bastrnákovi aj pánovi poslancovi Suchánekovi za tú vecnú časť v rozprave.
Dovoľte mi napriek tomu, že som to v úvodnom slove hovoril, trošku zrekapitulovať ešte raz, čo tento návrh zákona rieši, pretože väčšia časť rozpravy bola o dvoch pozmeňujúcich návrhoch zákona. Tento zákon rieši komplexne zmenu prehľadu mŕtvych tiel. Je to zásadná zmena, ktorá pomôže mnohým obyvateľom, ale aj poskytovateľom, lekárom. Možno ste zaznamenali z regiónov, odkiaľ zastupujete, alebo možno aj vlastné skúsenosti z rodiny máte, že sa čakalo niekoľko hodín na prehliadku mŕtveho, zosnulého. A okrem toho máme veľké problémy, ja som to už povedal, neberte to, prosím, ako alibizmus, ale jeden z dôvodov, prečo máme aj zlé výsledky v odvrátiteľnej úmrtnosti, je aj spôsob, akým sa vykazujú prehliadky mŕtvych tiel.
Druhá veľká, silná oblasť, ktorú tento návrh zákona rieši, sú urgentné príjmy. Pán poslanec Suchánek o tom hovoril, dotknem sa toho, veľmi kľúčová vec v oblasti stratifikácie, definovania štandardov úhrad. Veľmi málo sa o tom hovorilo, ale ďakujem za to pánovi poslancovi.
Ošetrovateľská starostlivosť. Mal som pocit, že keby pani poslankyňa Zahorčáková, Gaborčáková, pardon, dnes nevystúpila, tak by sme o tom ani, ani nepočuli. Veľká zmena, kvalitatívna zmena v oblasti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a sociálno-právnej kurately a ochrany detí, ktorá si myslím, že je veľkým krokom vpred pre mnohých, aj nás, čo sa týka rodiny, ale predovšetkým odkázaných ľudí.
Ďalšia významná zmena, ktorá tam je, je aj, sú to možno také menšie, ale veľmi kľúčové veci na odľahčenie "šasiek", predpisovanie liekov na dvanásťmesačnú viazanosť. To znamená, nemusia pacienti každé tri mesiace chodiť do ambulancie svojho špecialistu. Bavili sme sa o zmenách k štrajku, zjednodušenie systému, zmena platenia odvodov, ale len spôsobu úhrady, pretože zdravotné poistenie nie je tým nejakým spôsobom dotknuté. Áno, priznávam, z pléna pri prvom čítaní, kedy prišiel návrh o Jánskeho plakete, ja som informoval, že takúto komplexnú zmenu sme chceli urobiť, predložili teraz poslanci vo výbore aj za isté ocenenie celoživotného poslania pre prospech pacientov a systému. Oceňujeme držiteľov zlatého Jánskeho plakety, že im odpúšťame všetky poplatky, ktoré sú na pohotovostiach, a zaraďujeme do kategorizácie maximálneho stropu na doplatky za lieky, tak ako je to v kategórii, povedzme, dôchodcov.
No samozrejme, sú tu tie dve diskutované témy – doplnkové ordinačné hodiny a zrušenie odvodovej položky. Dovoľte mi krátke reakcie aj na pánov poslancov a ktorí tu dnes nie sú.
K pánovi Krajčímu. Povedal, že z verejného zdravotného poistenia je neefektívne vynaložených 1,5 mld. euro. Áno, vo faktických tu boli nejaké pripomienky. Ja len skúsim pár čísel k tomu, aby ste mali, budem hovoriť za čísla z roku 2016. Nie sú tak staré. Priame náklady na mzdy a odvody vo výške 2,18 mld. euro, teda takmer 51 % všetkých prostriedkov verejného zdravotného poistenia ide na osobné náklady, na mzdy a odvody zdravotníckym pracovníkom. Priame náklady na lieky, nie sú tam áčkové lieky a nie je tam špeciálny zdravotnícky materiál, 20 % z verejného zdravotného poistenia. Pardon, 30 %, 1,27 mld. euro. Máme druhé najnižšie ceny liekov v Európskej únii. Nemyslím si, že v oblasti priamych nákladov na lieky v nákupe by mohli sme hovoriť, že ide o nejakú významnú neefektivitu. Môžme hovoriť, do akej miery je potrebné predpisovať tieto lieky, to znamená, o spotrebe, a to sú úplne iné opatrenia, o ktorých môžem a budem debatovať.
Teraz nám vlastne zostáva 840 mil., teda žiadna 1,5 mld., ale poviem na čo všetko. Špeciálne zdravotnícky materiál, áčkové lieky, komplet celý spotrebný materiál, komplet celá zdravotnícka technika, energie, softvéry, IT služby, náklady na nehnuteľný majetok a hnuteľný majetok. Všetky ostatné služby, od účtovníctva, prania, upratovania, samozrejme, vrátane všetkých ziskov. Takto sa ľahko vypúšťajú balóniky o 1,5 mld. ukradnutých zo zdravotníctva.
Ja priznávam, že je miera neefektivity v spôsobe, akým máme nastavené zdravotníctvo, či potrebujeme toľko liečiť a potrebujeme robiť toľko výkonov. Tu bola debata, že najprv, že máme, pán Budaj, poslanec, spomínal, že štát má robiť diagnostiku, a potom hovoríme, že tu máme rôzne kauzy, kde sa zbytočne robí diagnostika. Nemáme pravidlá, koľko a akým spôsobom, ale robí sa na tom a spomeniem to, ale zásadná vec a ja dlhodobo hovorím, my nehodnotíme, koľko peňazí, alebo za peniaze, ktoré vynakladáme, a súhlasím s pánom Suchánekom, 6,9 % HDP nie je žiadne ohromné číslo, ale koľko, jak sa hovorí, muziky, koľko hodnoty dostávame za tieto peniaze. Nevieme to v súčasnosti dnes zhodnotiť. Je dobré, že zdravotná poisťovňa je v strate alebo je dobré, že je v zisku, keď nevieme, ako tieto peniaze vynaložila na nákup alebo na zagarantovanie zdravotnej starostlivosti?
Ďalej pán poslanec Suchánek povedal, že sestry majú u nás podpriemerné mzdy. Nie je tomu tak. Priemerná mzda našich sestier v našich štátnych nemocniciach je 125 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ak zarátam do toho celý sektor, sme niekde na 122 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. A tento návrh zákona rieši aj doplnenie sestry s novou kvalifikáciou a kompetenciou, ktorú sme zaviedli, sestra s pokročilou praxou, ktorá, sa vyžaduje špecializačné štúdium, potom päť rokov praxe a vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ale má ďalšie kompetencie, ktorej sa zvyšuje minimálna mzda o 20 percent. Máme ich zhruba dvetisíc. Nie je to ohromné číslo, ale je to jednoznačne smerovanie k tomu, aby sme mali celoživotné povolania, aby cítili tie sestry možnosti rastu. My nepotrebujeme mať 12-tisíc ani 20-tisíc sestier, všetky špecialistky a všetky s druhým stupňom vzdelania. Potrebujeme využiť odborné vzdelania aj iných zdravotníckych pracovníkov, tak ako sme to urobili so zdravotníckymi asistentami, stredoškolsky odborne vzdelanými osobami, ktoré majú nadobudnuté prislúchajúce odborné vzdelanie na výkone niektorých kompetencií.
Máme problém s demografiou a to je presne o tom. Viete, prejavuje sa aj u sestrách a v celej našej spoločnosti, veď to ja nemusím hovoriť, vy to viete. O chvíľku nám odíde jedna silná generácia takzvaných Husákových detí a tá sa prejavuje aj u sestrách. Máme 43, 44 rokov priemerný vek sestry a bude stále viac a viac, lebo táto silná generácia je tam. A že nám za 15, 20 rokov odíde, okrem samotnej negatívnej, negatívneho vplyvu demografie nám starne tým pádom populácia, ktorá bude viac chorá na chronické ochorenia, bude potrebovať viac ošetrovateľstva, naopak, budeme mať menej sestier. Práve preto sme zmenili kompetencie. Mali sme dvojnásobne vyššiu pôrodnosť v 70. rokoch, ako máme my. My nemôžme očakávať, že zrazu sa bude hlásiť dvojnásobný počet dnes mladých ľudí na sestry. Budeme s tým mať problém, hľadáme riešenia aj v oblasti vzdelávania, aj v oblasti kompetencií. A možno sa nevyhneme vôbec tomu, že budú musieť prísť sily aj zo zahraničia jedného dňa a vyrovnať niektoré oblasti.
K citáciám, k správam NKÚ z obdobia 2011 a 2015. Ja na to upozorňujem veľakrát. Hovoril som aj s pánom predsedom NKÚ, aby dostatočne upozorňoval, že hovoriť v septembri o výsledkoch kontrol, v septembri 2017, ktoré sa týkajú roku 2011, ´12, ´13, ´14, je také... Dobre, je to pravda. Ale mnoho z tých vecí už dávno nie sú pravda, o ktorých sa hovorí. A bola tu debata o priamych úhradách. A práve ja si myslím, a padlo to tu viackrát, že samotné poplatky vedú alebo kazia bezplatnosť zdravotníctva. Ak tie poplatky nie sú konkrétne, ako hovoríme, na mimozdravotnú starostlivosť pre účely, ja neviem, zbrojného preukazu, vodičského preukazu a tak ďalej, tak to narúšajú systém bezplatnosti. Súčasné zákony, tie zákony, ktoré často sú označované ako Zajacove zákony, už v 2004. určili možnosť toho, aby sa určilo presne, koľko zdravotnej starostlivosti má byť plne hradené, čiastočne hradené, vôbec nehradené. Na to zákony sú tu dávno platné. A my veľakrát o tom hovoríme, že treba určiť, čo by nemalo byť. Áno, toto treba určiť z vecného hľadiska. Aj ten návrh, ktorý tu dnes je, presne definuje, koľko z toho, vlastne na čo je nárok z verejného zdravotného poistenia.
Častokrát tu padla debata o tom, že však je poistený 24 hodín. No to máte pravdu, ale ja dávam veľmi podobný príklad aj v poistení nezamestnanosti. Ste poistený 24 hodín. Prečo nemá každý nezamestnaný nárok na 100-percentné krytie jeho mzdy, dokým si nenájde ďalšiu prácu? Lebo je tu, nazval niečo, čomu hovoríme poistné plnenie. To poistné plnenie odráža objem príspevkov, a my skutočne a priznávam, pán poslanec Suchánek, zdravotníctvo neni bezbrehá studnička na nekonečný účet. My musíme určiť priority. A priority, ak znamenajú 35 hodín v primárnom kontakte lekárov aj zároveň povinnosti, ktoré sme tu, vlastne na predchádzajúcej schôdzi ste schválili, my musíme určiť, že áno, špecialistov je nejaká sieť, ktorú budeme, nebudeme zazmluvňovať každého jedného, nebudeme mať 12 kardiocentier, aj keby sme mohli tých lekárov získať z Ameriky a z Nemecka, lebo na to nemáme a nie je to potrebné. To znamená, má to svoje určité, určité hranice.
K doplnkovým ordinačným hodinám. Len budem opakovať, čo tu bolo povedané, je to úplne novým inštitútom. Predovšetkým treba ale podčiarknuť, opakovane a opakovane, na dobrovoľnej báze a zároveň, ktoré nikoho neobmedzujú. Stimuluje to výrazne poskytovateľov, aby, a to dávam znova ten príklad, vy keď sa pozriete, koľko hodín ordinačných robia, mnohí nerobia ani tých 30 hodín. A robia možno 20 hodín, 25 hodín. Áno, robia preto toľko, pretože majú nejaký objem peňazí, ktoré dostávajú. Môžme sa pozrieť, či sa venujú každému pacientovi, toľko času možno, koľko by chceli z hľadiska svojho vnútorného pre... No nemôžu, pretože nevybodujú. No tak sme prešli na takýto systém úhrad a dnes im hovoríme, môžte robiť poobede, ak chcete, no ale ktokoľvek by to chcel, tak musí splniť nejaké ďalšie podmienky. To znamená, my ich začítame regulovať, nie všetkých, len vtedy, ak sa niekto hlási, že on teda zvláda robiť poobede. Tak mu vtedy hovoríme, tak ale 30 hodín týždenne, čo je možno viac v mnohých prípadoch, ako robí dnes. Rozširujeme tým pádom ordinačné hodiny v neplatiacich pacientoch. Je to jednoznačne väčšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A nenútime zároveň nikoho, alebo nenútime všetkých manažovať pacientov. Pretože je to skutočne rozdielne v jednotlivých špecializáciách, je to rozdielne možno v regiónoch. Ale ak niekto sa zasa hlási, že ja by som išiel do doplnkových hodín, kde hovoríme, no ale tam musíš objednávať, no tak tomu zasa dávame podmienku tú, že ak to teda ty dokážeš v tých doplnkových, tak asi to dokážeš aj v tých riadnych hodinách. Čo si zasa myslím, že je len skvalitnenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti v riadnych hodinách. Tam, ktorá je zdravotná starostlivosť hradená plne na základe verejného zdravotného poistenia, má byť bezplatná. Pre mňa viac ordinačných hodín je jednoznačne väčšia dostupnosť pre všetkých pacientov. Nie vybranej skupiny pacientov.
K pánovi poslancovi Mihálovi. No priznám sa, nie je tu, ale čakal som od neho viacej. Áno, priznávam sa, a to je aj reakcia k pánovi poslancovi Hegerovi, navrhujem zrušenie, odvodové odpočítateľné položky. Je to neštandardné z hľadiska legislatívneho procesu a celého konania? Nie je to tak celkom neočakávane a už vôbec si myslím, že to je nespravodlivé rušenie. Ja som bol aj na hospodárskej sociálnej rade. Myslím si, že napriek tomu, že teda nikto nemal, alebo zamestnávatelia nemohli tlieskať, tomu rozumejú. A nemajú argumenty proti, nemôžu mať proti. A ja vám ich poviem, prečo nemôžu mať. Zavedenie OOP predstavoval jednorazový stimul a nástroj na podporu trhu práce, zamestnanosti. Áno, mali sme vtedy zhruba, myslím, že bola vtedy, aby som sa presne, 13 % takmer celková, o 1,5 bodu sa nám to od januára do decembra v roku 2014 znížilo. Neviem si presne, som si nepozeral, kedy to bolo prerokovávané v parlamente, ale odvodová odpočítateľná položka bol stimul pre zamestnávateľov znížiť im zaťaženie ceny práce a samozrejme aj čistý príjem ešte istej skupiny zamestnancov. Viete, že 72 % takmer tých peňazí, odvodové odpočítateľné položky sú náklady zamestnávateľov a tých 28 % zamestnancov. Takže ten stimul pre zamestnanca v čistom príjme dnes je zhruba 5 eur na hlavu. Nebolo to tak ako v daňovo-odvodovej položke, to znamená, odpočítateľnej položke, že do prvých 570 euro. Ale bolo fixne povedané, že priemerná mzda zamestnanca 570 eur. Preto hovorím jednorazový v nominálnom vyjadrení. Postupne sublimuje tento nástroj. A tak isto v priebehu dvoch, troch rokov, keby sme nič nerušili, by odpadol.
Ale čo je podstatné? A podstatné je v tom, že tieto peniaze sa zobrali verejnému zdravotnému poisteniu. Ako k tomu prišlo verejné zdravotné poistenie? Prečo sa malo zrazu verejné zdravotné poistenie stať len tak? No bolo to jedno z opatrení v danom čase, vtedy sa povedal, no však pomôže to, tým sa zvýši EAO a tým pádom zasa to príde cez EAO a podobne. Ale videli ste, čo to urobilo v zdravotných poisťovniach, aký výpadok na príjmoch mali zdravotné poisťovne a dnes sa Všeobecná zdravotná poisťovňa nezbaví toho, že sa ukradli peniaze. Ale drvivá väčšina tých peňazí, prečo boli v strate, je, lebo 210 mil., oveľa viac, ako bol odhad v tom čase ministerstva financií, prišlo za odvodovo odpočítateľnú položku.
To, že sa zvyšujú výdavky pre nemocnice? No zvyšujú sa, pretože máme tu, máme tu zákon o minimálnych mzdách pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí, pre vašu informáciu, na budúci rok musí ísť pre nemocnice a záchranky, pretože teraz spadajú tam aj záchranky kvôli nočným, to bude asi 110 mil. eur medziročný nárast. Ja som povedal, 51 % z celého verejného zdravotného poistenia ide na osobné náklady.
No a prečo navrhujem teraz znížiť? Áno, ten dôvod je ten, že si myslím, že nezamestnanosť na trhu práce, súhlasím, je možno v regiónoch iná. My sme debatovali s ministerstvom financií na túto tému dlhšie. Pán minister financií je niekde tu, hovoril mi, dajme to od roku 2019. Hľadali sme, či od júla, ale tá komplikovanosť tej úpravy, dopadu na podnikateľov, na poisťovne robiť to v priebehu roka by bola tak náročná, že som nakoniec požiadal, dajme to sem, pretože toto opatrenie podľa mňa naplnilo svoj účel, môže skôr byť zrušené, ako sa odhadovalo plynule a nám to pomôže jednoznačne, pretože tie peniaze sa vrátia len tam, odkiaľ pochádzajú. A naďalej sme ponechali pre prípady najmenej zarábajúcich ľudí, že im je ponechaná odvodová odpočítateľná položka pre zamestnancov. To znamená, zhruba tých 30 % stále ostáva. A dopad pre podnikateľov, jedna je účtovná, druhá je kešová vec, ale 30 % len zamestnancov si uplatňovalo odvodovo-odpočítateľnú položku mesačne. To znamená, že v zásade 70 % o tom ani nevedelo, to necítilo? Neviem, ťažko dať tento záver. Ale len 30 % si požiadalo, tým pádom 70 % sa zúčtovávalo vždy na ďalší rok zdravotným poisťovniam, ktoré mali povinnosť. Aj teraz ten dopad pre verejné zdravotné poisťovne bude len na úrovni 30 percent. Zdravotné poisťovne kešovo dostanú len 30 % naviac, alebo teda dostanú a v budúcom roku nebudú musieť vrátiť 70 % tých peňazí. A to sa týka aj podnikateľského sektora na druhej strane.
K pani poslankyni Cigánikovej. Vy ste veľa hovorili o tom, že to treba ponechať na trh, že štát do toho príliš zasahuje a že to teda trh vyrieši. Ja vám poviem pár vecí a ja sa obávam, že práve trh bez významnejších pravidiel spôsobil to, čo tu dnes máme. Dám vám jeden príklad. Pán predseda výboru pre zdravotníctvo ho má rád tiež, prečo výkon, a teraz poviem, artroskopický miniinvazívny výkon je dvojnásobne, alebo mal, už nemá, mal dvojnásobne vyššiu cenu, môžme hovoriť samozrejme o materiáloch, ŠZM a podobne, ale len to počúvajte, ako laparoskopická cholekcystektómia, teda operácia žlčníka laparoskopicky. Laparoskopická operácia vo všeobecnosti, je jedno, či apendixu alebo žlčníka, je oveľa, mimoriadne náročnejšia operácia s vyššími rizikami. A pre nejakú príčinu trh vyriešil to, a neviem, kto si to tak nastavil v minulosti, že zrazu artroskopický zákrok, miniinvazívny artroskopický, do kolena, do kĺbu, bol dvojnásobne vyššie hradený. A keď sa pozriete na poskytovateľov v rámci artroskopie, koľko, 50 % hovoria teda odborníci, že robíme úplne zbytočných artroskopických zákrokov. Mal som pred rokom a pol jedného bývalého riaditeľa u mňa, ktorý mi hovoril, že ide zrušiť oddelenie traumatológie, už som tu hovoril, a ide z toho urobiť jednodňovku artroskopie. A pýtam sa prečo? Lebo to dobre zarába. Toto robí trh, keď nemáte nastavené riadne pravidlá, tak peniaze, to takto proste skĺznu všade.
A dnes hovoríme o tom, že máme, môžme sa pozrieť teda, koľko máme tých centier, ale ten problém, ktorý máme, že my nedosahujeme výsledky, lebo máme zlé ekonomické nastavenia. A máme na to riešenia, robíme štandardné diagnosticko-terapeutické postupy, GADlines. Ideme zmeniť zákon o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, kde chceme odmeňovať zdravotné poisťovne za dosiahnutý výsledok. Ale to, čo, to, čo vy hovoríte a ponuka, že dajme vyššiu cenu bodu, dajme viac peňazí do nemocníc, navýšme, vy ste spomínali, sestričkám peniaze radšej ako na lieky dať, ambulantný sektor. Ja si vôbec nemyslím, že bez toho, aby sme začali hodnotiť výsledky, pomôže naliatie akýchkoľvek peňazí do zdravotníctva. Pretože či je to ambulantný sektor, keď sa bavíme. Máme, dobre, však je to málo, ale neodliečia viacej ľudí. Proste bude lepšie platení a budú potrebovať vybodovať všetky peniaze ešte viacej. Takto sme nastavili systém bez motivácie za výsledok. Len za výkony.
K pánovi... A ešte možno jedna vec. Vy ste spomenuli nejakú vašu známu, ktorá má vysoké zdravotné odvody a prečo by ona mala byť trestaná tým, že by mala platiť. V prvom rade verejné zdravotné poistenie, vy viete, že je solidárne. A ten druhý bod tu je, ani vaša kolegyňa, ani ja, ani vy nevieme, zo dňa na deň sa nám môže zmeniť situácia. Niekto nezaplatil nič, ale hlavne odčerpáva. Niekto platí veľa do toho systému a možno nikdy nebude odčerpávať. Ale niekto aj platil veľa a zrazu sa mu zmení situácia a odčerpá strašne veľa peňazí. O tom je solidarita vo verejnom zdravotnom poistení.
Doplnkové ordinačné hodiny nie sú o solidarite. Doplnkové ordinačné hodiny sú od zásluhovosti úplne odčlenené. Ak chce byť niekto v solidarite, nech je. A my zlepšujeme kvalitu solidárneho zdravotného poistenia aj istými pravidlami, o ktorých som pred chvíľkou hovoril.
K pánovi poslancovi Beblavému, tiež tu nie je. (Reakcia z pléna.) Ste, pardon, prepáčte, tak môžem vám hovoriť priamo. Ťažko sa mi reaguje na niektoré veci, ktoré ste povedali, aby som fakt nepôsobil osobne, ale povedali ste jednu vec v úvode, že nepôjdete do obsahu. A s tým súhlasím, lebo vo veľa veciach tá kritika tu bola, ale nebola podľa mňa až tak veľmi obsažná a meritórne k tomuto návrhu zákona.
VŠZP nie je v bankrote. Áno, ocitla sa v ozdravnom pláne pre výpadok, predovšetkým výpadok príjmov. Samozrejme, to najhoršie, ktoré som ja kritizoval, bolo, že nikto nevedel povedať pravdu, že klamal v účtovníctve fiktívnymi technickými rezervami, ale v skutočnosti nemali príjmy. A výdavky, ktoré dali vyššie? No dali, pretože bol zákon o mzdách, museli dať. Dalo sa ambulantnému sektoru, lebo bolo treba dať ambulantnému sektoru. A treba ale aj povedať, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je jedným silným garantom v poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ja som to spomínal minule. Pre tých, ktorí ste ma nepočuli, pri teraz prepoisťovacej kampani je to krásne vidieť ako poistenci, ktorí odchádzajú z Unionu a Dôvery, tí, ktorí sú ekonomicky nákladní, prechádzajú do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. To mi chcete povedať, že to je nejaká marketingová reklamná kampaň poisťovne spôsobila? Nie, oni to vedia, oni to zistili na sebe, že proste im tie poisťovne neuhrádzajú.
Bol som v Národnom rehabilitačnom centre, kde sa mi pani riaditeľka sťažovala, že proste majú, zle sa vysvetľuje pacientom, ktorých po štyroch týždňoch súkromne poisťovne musia poslať, ale tá terapia je šesť až sedem týždňov. Ja hovorím: vypovedajte zmluvu! Veď vy neviete zabezpečiť ani v súlade s vašimi štandardami, že tá liečebná terapia bude dostačujúca za štyri týždne. A pacient si myslí, že to ho vyháňajú z rehabilitačného centra.
Takže ja si myslím, že pacienti vedia, kto platí, a vedia to aj poskytovatelia. A myslím si, že áno, tu je naša úloha zmeniť zákon o zdravotných poisťovniach, odmeňovať zdravotné poisťovne za výsledok bez rozdielu, či sú súkromné alebo štátne. Ak je tu vysoká odvrátiteľná úmrtnosť, ak tu máme vysoké diagnózy v onkológii, pokiaľ nebudeme dosahovať výsledky, tak nebude právo na výplatu nejakej odmeny a, naopak, budú nejaké sankcie. Vo vzťahu k našej to môžu byť, samozrejme, aj sankcie personálne.
Chcem povedať, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bude v tomto roku vo vyrovnanom hospodárení. Uvedomujem si, že to bol náročný krok. Je to podľa mňa výsledok dobrej práce a trpeli mnohí pri tom, aj poskytovatelia museli strpieť, že sa nebude navyšovať. Pozrite sa, Dozorná rada vo všeobecke, aj keď to trošku, ale reagujem na to, čo pán poslanec Beblavý spomínal, máme Dozornú radu nielen vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde je zastúpenie aj parlamentnej opozície, aj v úrade pre dohľad, zriadili sme dozorné orgány v nemocniciach, kde sú zástupcovia zamestnancov, v tých najväčších asi siedmich je tam zastúpenie komôr, je tam zastúpenie poisťovní a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni máme zastúpenie zamestnávateľov, či už teraz hovorím jednotlivých asociácií aj ministerstva financií, dokonca tretí sektor. Na mesačnej báze sa tam kontrolujú pomaly každá jedna zmluva. Myslím si, že toto sú jasné opatrenia proti tomu, aby sme hovorili, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v bankrote alebo že sa všade, a teraz použijem, bohužiaľ, kradne.
K pánovi poslancovi Matovičovi mám dve poznámky. Nie je tu. V úvode vystúpenia povedal, že predložený návrh zákona je o tom, ako zodrať ľudí z kože. No, to je to, čo som povedal ja v úvode. Mrzí ma, že možno pán poslanec nečítal predkladaciu správu ani k návrhu zákona. Tento návrh zákona komplexne rieši asi päť oblastí. Myslím si, že je to zákon vpred, ktorý pomáha. Zamerali sa len na bezobsažný prejav s cieľom pobúriť ľudí. Mrzí ma to, nemôžem k tomu iné povedať, to je viď jedna poznámka.
Tá druhá bude osobná, tá sa týka formy. Ak označí pán poslanec kohokoľvek Goebbelsom, a to v zásade, hovorím, iba za účelom nejakého individuálneho politického prospechu alebo nejakej pozornosti, ja osobne toto považujem za veľkú neúctu k tragédii generácií a našej civilizácii, ktorá sa udiala v minulom storočí. Je to necitlivé, nehumánne a osobne hovorím, pre mňa urážajúce. Mne polovica rodiny zomrela v koncentračnom tábore. Nepatrí to sem. Ja som to počul z jeho úst druhýkrát. Nepatrí proste niečo takéto sem.
Pani poslankyňa Šebová, vám sa chcem poďakovať za prvú takú meritórnu časť tej minulej časti. Skúsim vám odpovedať na tie otázky, čo ste mali. Rozdiel medzi zmluvným poskytovateľom a nezmluvným, a zmluvným, ktorý má doplnkové, a nezmluvným je v tom, je v predpisovaní liekov. Nezmluvný nemá právo, ani nebude mať právo, pretože v tej chvíli by sme nemali žiadneho zmluvného, lebo by nám poskytovatelia donútili všetkých chodiť v zásade len na úhrady. To znamená, v doplnkových ordinačných hodinách, a to je možno aj poznámka k pánovi poslancovi Budajovi, áno, SVaLZ-y a lieky sú plne hradené poistencovi, ktoré sú mu indikované a predpísané v rámci doplnkových ordinačných hodín. Áno, máme informačný systém na objednávanie aj na odporúčanie všeobecného lekára. Odporúčanie všeobecného lekára je zapracované do e-Healthu a je to jedna z požiadaviek. Dokým to nebude mať niekto, nebude môcť robiť.
Ja netvrdím, že sa teraz rozmohnem. Tak sa musíme na to naučiť a postupne, ja aj tých, 30-eurový limit, ktorý sa dal a bol tu 50 euro, tak som to aj do médií povedal, bohužiaľ, to je daň teraz pre mnohých aj tých, ktorí by chceli ísť na nejaké doplnkové vyšetrenia, že nebudú môcť ísť, lebo niektorí poskytovatelia, keď by chcel ísť niekto na kolonoskopiu a teraz sme hovorili o gastroenterológii vo všeobecnosti, kde je náročnejšie vybavenie technické a tie výkony zdravotných poisťovní presahujú úhradu 30 euro, nikto to nebude poskytovať v doplnkových ordinačných hodinách. Ale ak to má pomôcť zabráneniu emócií, ktorá sa tu zvrhla na 30- alebo 50-eurové jednorazové poplatky, no tak ja som za to, aj som požiadal a myslím si, že sme sa všetci zhodli na tom, dajme 30-eurový strop. Je to strop, ktorý garantuje, že podľa jednotlivých úkonov cenníka, ktoré už sú dnes známe všetky, pretože ich majú aj pre nepoistencov, ktoré sú, alebo na neindikované úkony musia mať cenník, tak je to po 3,50, 2,50, 7,50, 21 euro, závisí to, čo bude. Ale sme chceli garantovať pre každého nejaký strop za jednu návštevu. Je to nelogické, je, pretože všetci sa pozerajú, prečo chcete robiť strop, však keď niekto chce, nech ide, nech to je, koľko chce. Bol to prejav ochranného limitu, ktorý aj tak sa zvrhol do rozprávania o poplatkoch.
Ďalšia vaša otázka, prečo sa vyberá organizátor v kraji pri prehliadkach mŕtvych. My skutočne sme sa pozerali na profesionalizáciu. A tá profesionalizácia sa týka jednak garancií časových, ktoré, viete, sa v tom obchodno-právnom vzťahu oveľa jednoduchšie riešia. Sankcie, to znamená, neurobíš to, nespravil si to, máš sankciu za to. Oveľa náročnejšie sa to robí, keď máte vlastných zamestnancov. Takisto dnes sme mali lekárov, ktorí mali poverenia od vyšších, alebo teda od úradu, zle sa to robí. Organizátor na jeden kraj so všetkými právami a povinnosťami. Súhlasím, otázka je, a to je tiež výhrada pána predsedu Zelníka, či nebude potom, hovoria, dajte nám 50, 60, 70, 80 eur. To je prirodzené, že to niekto možnože do budúcna bude hovoriť. Asi 40 euro na desať rokov je neudržateľných, lebo nám bude rásť aj inflácia, index rastu cien, ale na štyri roky výberové konanie. Na štyri roky vieme zafixovať túto cenu. Ešte dnes nemáme výmer platobný alebo finančný, ale hovoríme, že ten dôvod je profesionalizácia. Až keď sa to nepodarí, ideme v podstate do dobrovoľnosti alebo ideme do povinnosti pre poskytovateľov.
Je tam lepšia kontrola. Samozrejme, tá bezodkladnosť, na ktorú ste sa pýtali v prípade lekárov, tá je len vtedy, keď neni organizátor, a je presne v zákone špecifikované, že bezodkladnosťou sa rozumie po skončení povinnosti ordinovať. Áno, pôjde to na úkor služby. To znamená, ak niekto zahlási, a nebudeme mať organizátora, a zahlási povinnosť nejakému lekárovi, ktorý len prišiel ráno do ordinačných hodín a má tam byť sedem hodín, sedem hodín budú čakať, ale toto my neočakávame, ale predovšetkým musí mať prednosť živý pacient v tomto aj za ten diskomfort, ktorý tu je. Ale aby toto nenastávalo, chceme práve mať profesionalizáciu a organizátora. RLP, áno, tam sme dali konkrétne veci. Tiež nemôže dôjsť k obmedzeniu záchrannej zdravotnej starostlivosti a máme kontrolu, ktorá je možnosť realizovať pitvy.
A teraz rýchlo len posledné. Pán Suchánek, poslanec, vám som v zásade povedal všetko. Vy ste sa opýtali, že treba zadefinovať, čo spadá. Ale už aj doplnkové ordinačné hodiny priamo definujú priamo, čo tým pádom nespadá. Veď to je priamo, tento návrh zákona hovorí, že my nenútime v rámci špecializovanej ambulantnej starostlivosti, koľko minimálne počet hodín má byť zazmluvnených, nechávame to na zmluvnú dohodu zdravotnej poisťovne a poskytovateľa, ale ak niekto chce doplnkové, vtedy začíname regulovať, už musí byť minimálne 30 hodín, 30 % pacientov, 30 % hodín, rovnaká garancia dostupnosti v prípade prvovyšetrenia a podobne, ale toto je podľa mňa jasná odpoveď na to, že ani ja, otvorene, nie som, nie som, by som povedal, šťastný, ak mám platiť niekom, čo pôjde štyrikrát navštíviť lekára, lebo si chce urobiť druhé, tretie, štvrté vyšetrenie. To nie je solidárne. Solidárne je to, ak niekto má odporúčanie od všeobecného lekára, aby sa dostal čo najrýchlejšie na zdravotnú starostlivosť. A toto ten návrh konkrétne aj rieši.
K pánovi, k pani poslankyni, pardon, Gaborčákovej, len k tej ošetrovateľskej starostlivosti, ospravedlňujem sa za ten dlhý, dlhý príhovor k tomu. Tá ošetrovateľská starostlivosť nie je automaticky plnohodnotnou zdravotnou starostlivosťou. To si treba uvedomiť. Zariadenia sociálnych služieb nebudú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Je to submnožina zdravotnej starostlivosti, ošetrovateľstvo. A to, prečo sme odišli od deviatich úkonov? Jednak preto, že to nefungovalo, ale po druhé, to boli reaktívne úkony na ošetrenie dekubitu, na ošetrenie rany. Viete, však to je pre mňa neskoro. Ošetrovateľská starostlivosť má za cieľ zabrániť destabilizácii pacienta, aj preto tá polohovateľná posteľ, aj preto antidekubitárne matrace. A áno, sestra špecialistka, je tam, myslím, že šesť špecializačných odborov, ktorá má byť ale ga-ran-tom. To znamená, dokonca je povedané, že môže byť až v dvoch, pre dve zariadenia sociálnych služieb garantom, a potom musí byť iná sestra vykonávajúca, nemusí to byť špecialistka, vykonávajúca tieto činnosti. Ale prečo možno tak prísne požiadavky? No, v ústavnej zdravotnej starostlivosti je poskytovaná zdravotná starostlivosť interdisciplinárne. Tam máte lekára, ktorý indikuje, a sú tam aj iné profesie, ktoré sa stará o toho pacienta. Zariadeniu sociálnych služieb to nechávame len na ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá má byť v súlade s nejakými štandardami. Áno, bolo tu povedané, o národných ošetrovateľských štandardoch. Ja tvrdím, nemôžu existovať národné ošetrovateľské štandardy vykusnuté z interdisciplinarity, hej. To znamená, musia byť súčasťou štandardných diagnostických a terapeutických postupov. Veď oni sa len vyskytnú v rámci celej starostlivosti o pacienta v nejakom čase s nejakými kompetenciami. Ten pacient musí byť indikovaný, diagnostikovaný. Ak to stačí na to, aby išiel do nejak fyzioterapie, alebo je potrebné na to nejaký lekársky postup alebo nejaký farmaceutický a v nejakej časti môže prísť kompetencia prislúchajúca sestre, ktorá sa stará o toho pacienta.
Čo chcem, vám ešte jednu vec v rýchlosti povedať. Desaťtisíc lôžok je tretina toho možno, čo by to chcelo; 12 mil. eur extra počítame na rok 2018 a náš odhad je 30 mil. eur na rok 2019. Tie majú pochádzať z verejného zdravotného poistenia. Áno, ja si uvedomujem, že môžu sa na to tváriť niektorí, že prečo to zasa ide preč. Je to významné skvalitnenie kvality života a starostlivosti o mnohé osoby, ktoré sú po ťažkých neurologických alebo sú v ťažkých neurologických stavoch, kde sú po mozgových cievnych príhodách, nevedia sa v zásade sa sami o seba postarať a je potrebné im dať adekvátnu ošetrovateľskú starostlivosť. Ale nie je to málo peňazí. A chceme, aby tieto peniaze boli priamo účelovo použité na ošetrovateľstvo. Preto dávame prísnejšie požiadavky na MTZ a na personálne vybavenie, aby sa nespotrebovali následne na iné činnosti. Tri tridsať lôžkodeň si myslím, že nie je málo peňazí. Ale to, čo som ešte chcel, poslednú, my pripravujeme zákon o dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ktorý bude riešiť aj dlhodobú intenzívnu zdravotnú starostlivosť, ktorá dnes nie je riešená, ODCH, ODCH v nemocniciach, prepojenie pacienta z akútnej do chronickej liečby, inštitucionálne ošetrovateľstvo, ešte raz budeme zaraďovať to, čo dnes tu je, do tohto konceptu, aj domáce ošetrovateľstvo, aj posudkové lekárstvo.
Je priestor debatovať na mnohé vylepšenia, ale dnes si to po dlhých, dlhých rokoch, rokoch vyžadovalo už, už si to veľmi pýtalo pomôcť týmto ľuďom.
A už poslednú vec, ktorú poviem, a to je k návrhu pána poslanca Matoviča. Chcem predovšetkým povedať, že ten návrh pozmeňovací nijakým spôsobom nesúvisí so zákonom o zdravotnej starostlivosti 576 z roku 2004, a preto ako navrhovateľ nesúhlasím s takýmto návrhom pozmeňovacím.
Ďakujem veľmi pekne a chcem vás poprosiť, napriek mnohej a dlhej diskusii, aby ste podporili tento zákon, pretože nie je iba o doplnkových ordinačných hodinách. Je o mnohých, mnohých dobrých veciach pre Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne. Dobré ráno.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto návrhom zákona sa upravuje viacero vecí. V prvom rade ide o poskytovanie ústavnej pohotovostnej služby, ktorá má byť poskytovaná poskytovateľom ústavnej starostlivosti, a to na urgentnom príjme 1. a 2. typu. Takisto podmienky ukončovania poskytovania takejto ústavnej pohotovostnej služby na urgentnom príjme 1. a 2. typu. Vytvára sa zároveň pevná sieť urgentných príjmov 1. a 2. typu a ustanovuje sa aj povinnosť zdravotnej poisťovni uzatvoriť zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom, ktorý je súčasťou tejto pevnej siete a spĺňa zákonom stanovené podmienky s paušálnou úhradou.
Predmetom predloženého zákona je ďalej aj úprava v obsahu a členení elektronickej zdravotnej knižky, ako aj zmena v prístupoch vybraných oprávnených osôb do elektronickej zdravotnej knižky.
Navrhuje sa zúženie údajov vedených v pacientskom sumári len na najdôležitejšie život zachraňujúce údaje. V rámci zavádzania elektronického zdravotníctva sa umožňuje vytvorenie a používanie lekárskych správ o poskytnutej zdravotnej starostlivosti v odporúčaniach všeobecného lekára na špecializovanú zdravotnú starostlivosť a lekárskych prepúšťacích správ v elektronickej podobe.
Návrhom sa ďalej umožňuje predpísanie humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetické potraviny v elektronickej podobe formou preskripčného záznamu a ich výdaj na základe tohto elektronického preskripčného záznamu. Rovnako sa zavádza možnosť viacnásobného predpísania humánneho lieku a jeho opakovaný výdaj na základe tzv. viacnásobného receptu s platnosťou až 12 mesiacov.
Navrhovanou úpravou sa tiež upravuje aj organizácia financovania vykonávania prehliadok mŕtvych tiel. Za tieto činnosti v súvislosti s vykonávaním prehliadok mŕtvych tiel a nariaďovania a vykonávania pitiev zodpovedá Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. V uvedenej súvislosti sa upravuje pôsobnosť úradu, ustanovujú sa súvislosti s povinnosťami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, lekára alebo organizátora pri vykonávaní prehliadok mŕtvych tiel, ale rovnako sa vytvára aj inštitút ukladania pokút za porušenie povinností v súvislosti s vykonávaním prehliadok mŕtvych tiel a nariaďovaním pitiev.
Tento zákon ďalej navrhuje aj ustanovenia paušálnej platby za ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok ustanovených v zákone. Navrhovaná úprava má za cieľ skvalitnenie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej služby a zabránenie destabilizácie osôb umiestnených v týchto zariadeniach.
Ďalej sa touto úpravou navrhuje aj riešenie, kedy do slovenského systému zdravotného zabezpečenia špekulatívne vstupujú osoby z iných krajín na základe výkonu ekonomickej činnosti, z ktorej im plynie nízka mzda. Na základe výkonu tejto činnosti ako jedinej deklarovanej ekonomickej aktivity vstupujú do systému zdravotného zabezpečenia Slovenskej republiky a následne oni a ich nezaopatrení rodinní príslušníci z nášho systému odčerpajú zdravotnú starostlivosť. Navrhuje sa, aby osoba, ktorá získa nárok pre vstup do systému Slovenskej republiky, mala mesačný príjem minimálne na úrovni minimálnej mzdy.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že aj tento predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nechcem to ja dlho naťahovať, ale aj tá téma si zaslúži, aj by som rád na niektoré veci zareagoval.
V prvom rade chcem sa poďakovať a pôjdem od konca, pretože v závere sa mi zdala, že tá téma alebo debata bola odborná, že niektorí si prečítali tu koncepciu a niektorí hovorili, že tú koncepcia chýba len preto, lebo si ju neprečítali.
A potom musím povedať znova, mne je to ľúto, pani Cigániková, ale ja fakt neviem, kto vám radí, a stačí si možno niečo len prečítať alebo sa na to opýtať, lebo to bolo spleť veľmi veľkých, by som povedal, až nezmyslov, ktoré ste prečítali od niekoho, a budem postupne na to reagovať.
V prvom rade to, čo vám bolo povedané od iných, štát je zlý vlastník. Častokrát to je pravda, pretože toto je ale nie dôsledok nejakého manažéra, toto je práve nedostatok ambície, ktorú ste aj týmto vyhlásením povedali, že rezignujeme na vzťah k veciam verejným. A pokiaľ budeme naňho rezignovať a dehonestovať tie veci a nemať ambíciu tie veci zlepšovať, no tak to bude vždy trvalo pravda.
A súkromné že sú lepšie? Ani to vôbec nie je pravda. Ja vám dám príklad. Pri prepoisťovaní Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Dôvery a Unionu, napr. teraz v rámci prepoistenia, čudujte sa, ale poistenci alebo osoby, ktoré sú ekonomicky nákladné, lebo to pekne vidíme, a to úrad aj zverejnil, prichádzajú do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nikto ich tam nenúti ísť, oni tam idú, lebo vedia, že Všeobecná zdravotná poisťovňa uhrádza zdravotnú starostlivosť pre nich. A tí, ktorí sú ekonomicky nenároční, v živote nepotrebovali v zásade nejakú nákladnú zdravotnú starostlivosť, tak tí odchádzajú, pretože boli v dobrej marketingovej kampani, a to je dôkaz toho, že štát si plní svoje záväzky. Napríklad konkrétne aj keď budeme porovnávať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, dobrá správa je, hoci som to ešte nezverejnil, Všeobecná zdravotná poisťovňa pravdepodobne v tomto roku dosiahne vyrovnané hospodárenie, lepšie povedané, v nejakom pozitívnom pluse. A podarilo sa nám za rok sa popasovať s tou nelichotivou situáciou, za ktorú, som aj povedal, nesie nejaká miera zodpovednosti výpadku financií, ktoré boli.
No a čo sa týka, ešte možno taká malá, drobná otázka. Ja by som bol fakt zvedavý, keby ste mali komplikáciu, a to je jedno, či by to išlo o pôrod, alebo inú komplikáciu, či by ste išli do súkromnej nemocnice. Neišli by ste a to nerobia ani pacienti, dokonca aj tie nemocnice. Ja som mal debatu s niektorými súkromníkmi, ani AGEL, ani Svet zdravia to nebol, a sami povedali, je to pravda, keď je to komplikovaný pacient, my ho radšej pošleme do univerzitnej nemocnice. A ja nie som proti vôbec, ja sa teším tomu. Pošlite ho do univerzitnej nemocnice, aspoň budeme špecializovať tú náročnú, medicínsky náročnú zdravotnú starostlivosť, len to treba financovať.
Ukončená hospitalizácia je veľký prežitok, ktorý je nezásluhový, to je pravda, ale na druhú stranu nám to aspoň nezvyšovalo financie, pretože DRG, o ktorom teda sa tu rozpráva, ako pán Jurzyca povedal, niekoľko rokov. Od 1. januára sme ho zaviedli, samozrejme, že ten, aby sme nedestabilizovali ten systém. Nemci ho implementovali 12 rokov, my sme ho naplánovali na päť rokov na plnohodnotný prechod na DRG. DRG nás bude všetkých nútiť k tomu, že čím komplikovanejšia záležitosť, tým viac peňazí dostanete. Sadne si štatutárny orgán, jedno, či to bude predstavenstvo, alebo rada riaditeľov, budú vidieť, aké majú náklady, a povedia si, no, chalani, tak len aby sme to dokázali zarobiť, tak musíte robiť tieto zložité veci. Pred rokom som mal jedného riaditeľa, ktorý mi hovorí, že ide zrušiť ortopedické oddelenie a bude robiť artroskopie, lebo to dobre zarába. Veď to je choré!
Celý systém, o ktorom ak hovoríme, že tu je, ktorý tu bol vytvorený za ostatné roky, je postavený na výkonoch, na tom, že proste dostane špecialista peniaze za to, keď bude proste liečiť. On sa nebude venovať pacientovi 45 minút, keď príde o peniaze, bude sa mu venovať 30 minút, lebo musí vybodovať. To isté dnes zavádzame do nemocníc. Ten systém sa nedá zmeniť nejakou jednoduchou zmenou. Samozrejme, pripravujeme štandardy, v tomto roku budú predstavené štandardy, zmena odmeňovania za výsledky, aj zdravotných poisťovní, aj poskytovateľov. Ale to je o niečom inom, ako je oddlženie, o ktorom dnes hovoríme.
A dovoľte mi ešte zareagovať aj na takých pár vecných faktorov. 647 mil. eur je dlh po lehote splatnosti k 31. 12. Áno, žiadame a pýtame si súhlas Národnej rady na použitie štátnych finančných aktív. Niektorí z vás vedia, čo sú štátne finančné aktíva, že to nie sú rozpočtované peniaze. Dobrá správa dokonca je to, že ministerstvo financií muselo v rámci Eurostatu do deficitu každého roka dať aj dlh nemocníc, takže v zásade nemá to dopad ani na verejné financie, nemá to dopad ani na deficit štátneho rozpočtu a dlh, pretože priebežne sa tieto peniaze účtovali. A je pravda, že to je účet. Ten účet nie je konečný.
A ja som písal veľa častí v tom dokumente, v tej koncepcii, a v mojom úvodnom slove som hneď povedal, oddlženie nie je štandardným nástrojom, nie je to dobré, že sme tu, ale riešiť to musíme. A keďže to musíme riešiť, tak to chceme vyriešiť čo najlepšie. A rovnako hovorím, že jednorazovým oddlžením sa to nezmení, pretože tie príčiny, ktoré tu sú, potrebujeme poodstraňovať.
Vy ste, pán poslanec Jurzyca, hovorili o niekoľkých dôvodoch alebo teda opatrení, ale tých opatrení tam bolo oveľa viacej, ktoré sme spustili a realizujú sa. Mnohé z tých dôvodov sú aj nehospodárnosť, možno znížený záujem realizácie niektorých zmien. Ja som pani ministerku spravodlivosti asi začiatkom roka poprosil, aby sme zosúladili aj hmotnoprávnu zodpovednosť štatutárnych orgánov, pretože podľa mňa nie je rozdiel, či je to príspevková organizácia, alebo akciová spoločnosť, keď bola donedávna taká alebo onaká. Ale rovnako nechcem útočiť na tých manažérov, veď oni sú každú chvíľu vystavovaní pocitu, že sú zlodeji, nemôžu byť nejakým spôsobom odmenení, a potom rozprávame, že ako nám chýbajú tí zlí manažéri. Koho tam chceme nájsť? Veď nikto nepríde pracovať do takého prostredia, keď každú chvíľu sú tí ľudia osočovaní a nemôžu byť ani zaplatení.
A tak ako povedal aj pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pokiaľ nebudeme schopní ufinancovávať naše záväzky a ak máme 80 % nákladov mzdových, no tak proste tam môže prísť aj čarodejník a niektoré veci neurobí. Ale tieto veci aj v jednotlivých opatreniach, ktoré sú dostatočne podľa mňa detailne popísané, v koncepcii sú napísané a ak chceme zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu, no tak sú opatrenia, áno, ozdravný plán je len terminus technicus práve na konkrétne exaktné opatrenie, ktoré sa posudzuje. Ja nemám žiadny problém, aj som to povedal, predkladať či cez výbor pre zdravotníctvo, aktuálny stav jeho plnenia, ale sú tam aj konkrétne sankcie za jeho nedodržiavanie.
Je to o štatutárnom orgáne, nie o riaditeľovi, takže ak je to kolektívny orgán, nútime, aby bol, aby sa kontrolovala tá vec, teda plnenie ozdravného plánu. Sú tam aj sankcie personálu, nielen voči manažmentu. My musíme aj tým zamestnancom povedať, že ak sa nebude dodržiavať plán, tak musia znášať spoluzodpovednosť, nebudú sa valorizovať mzdy nad rámec zákonom ustanovených povinností. Každý musí cítiť, že tá spoluzodpovednosť je, každý sa nejakým spôsobom len zbavuje zodpovednosti, ukazuje to, však to niekto vyrieši.
Nie je pravda, že ten dlh sa spôsobil len za vlád SMER-u. Ten dlh tu je, odnepamäti sa tu generujú dlhy a práve zlým nastavením každoročne, čím pravidelnejším oddlžovaním, a to je jedno, či v päťročných, alebo trojročných intervaloch. No tak všetci to vedia a keď tu bola debata o dodávateľoch špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ktorí dlžia najväčšiu časť dlhu, moja otázka, ja som s nimi niekoľkokrát rokoval, prečo dodávate? Prečo proste akceptujete to, že vám niekto tri roky dlží? Oni mi povedali, no lebo my držíme to zdravotníctvo. Hovorím, tak ho nedržte! Tak vyeskalujte tú situáciu, že nebudete dodávať. Veď to je choré, ako to niekto si môže proste v normálnom systéme dovoliť, lebo vedia, že sa to oddlží. Všetci sú nastavení na to, že to vedia, že sa to oddlží.
Ten neporiadok je tu dlhodobý a, samozrejme, aj tie riešenia, ktoré sú na zmenu, tak sú také, že ich ani nikto nechce proste prijať. Na konci dňa nikto nie je ochotný nejakým spôsobom urobiť akýkoľvek ústupok a zmenu, ani dodávatelia, ani zamestnanci, ani regióny. Ale ten návrh, ktorý tu dnes máme, je, že tu máme problém so zadlžením zdravotníctva, ktorý musíme riešiť. Ja som vôbec nie rád, že ho musím. Bol by som radšej, keby tu nebol. Ale alternatíva je, prosím vás, aká? Že to nebudeme riešiť? Že necháme, aby to zlikvidovalo naše nemocnice? Pýtajme sa, či tie opatrenia sú dostačujúce, čo urobíme v zásade preto, aby sa to neopakovalo.
Vopred pán minister financií, keď som mu prvýkrát povedal, že nečakaj odo mňa, že keď ty, teraz oddlžíme, že zajtra to prestane generovať dlhy. Za minulý rok sa nám podarilo o 20 mil. znížiť zadlžovanie. To znamená, že tempo rastu zadlžovania klesá. Tu boli nejaké také, že to najrýchlejšie a zároveň tempo rastu. Toto sú, neviem, čo sú to za vyjadrenia. Buď tempo rastu klesá, absolútna hodnota dlhu môže stúpať, však to je jasné, keď tempo rastu klesá, tak absolútna hodnota môže byť väčšia. Podstatné je, či nám klesá tempo zadlžovania. V tomto roku očakávame síce len o 10 mil. nižšie zadlženie, ale treba povedať, že sme mali len vo fakultných a univerzitných nemocniciach zvýšené náklady za mzdy o 16 miliónov. Boli tu opatrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne napríklad na zníženie cien za výkony CT rádiodiagnostiky, až o 20 % išli ceny. 60, 70 % týchto CT vyšetrení sa realizuje v nemocniciach. Nikto im to nevykompenzoval. A nie je to jednoduché tlačiť, samozrejme, aj na ľudí, aby zo dňa na deň proste sme zrazu buď prepustili ľudí, alebo zreorganizovali. Preto hovorím o piatich rokoch, o postupnej konvergencii k tomu, aby tieto nemocnice sa nezadlžili. Neklamem, ani vás nebudem zavádzať, že sa to urobí zo dňa na deň. A môžme o tom rozprávať.
Tu sa často používajú správy NKÚ. Všimli ste si, za aké obdobie hodnotené sú tie NKÚ? Za roky 2011 a ´15 a dávame ich v roku sedemnástom. Komisia teraz dávala správy z roku 2014. A neviem, prečo sa samobičujeme v tomto. Treba povedať, že máme nejakú ambíciu a víziu to zmeniť, a treba potom hodnotiť, či tie zmeny sa realizujú alebo nie. Ja som kedykoľvek pripravený vám ukazovať konkrétne veci, ktoré sa tu dejú, a nedá sa to hádzať politicky, že to je nejaká strana. Nikto nemal záujem, ani dnes ten záujem neni ani medzi samotnými zamestnancami, ani prednostami, ani primármi opustiť svoje pozície a niečo zmeniť.
Keď som sa s pánom prezidentom; pardon, poslednú vec; Gašparovičom minule rozprával, koľko vymenoval profesorov za jeho obdobie, povedal mi, že okolo 600, 700 profesorov a drvivá väčšina bola v zdravotníctve. 95 % tých profesorov sú z verejného zdravotníctva a z ošetrovateľstva. Tak kde je ambícia ľudí pracujúcich v sektore byť profesorom alebo docentom špecializácie, ktorú zastupujeme? Kde je ambícia vychovať si docentov a profesorov v tých špe...? To je problém ministra? To vôbec nie je problém ministra. Divíme sa, že nám odchádzajú ľudia, ale veď oni nevidia svoju budúcnosť. Keď vidia ešte tie priestory, súhlasím s vami. Ale keď nevidia tú sebarealizáciu vďaka tomu, že sami my, národ, ľudia, ktorí tu žijeme, sa proste bičujeme a nemáme záujem nič urobiť pre zlepšenie, len poukazujeme na niekoho tretieho, ako to zle, tak sa nemôžme čudovať v tomto.
A už končím, pardon, ja som presvedčený, že sa nám podarí veci posunúť vpred aj mnohými. A chcem sa poďakovať aj dnes za zmenu zákonov, aj za tie prechádzajúce. Nedá sa, neverím na revolúcie v tomto systéme, ak chceme mať nejakú mieru stability, ale dám vám príklady. Sú to ľudia známi, nemusím ich ani citovať alebo teda menovať. Nedávno sme mali prípad, kedy zrazil, bola jedna dopravná nehoda v Bruseli, pomerne vysoko postaveného človeka, mal opuch mozgu, drenáž. Keď už bol pri vedomí, všetko a išli ho, išli mu to vybrať, tak v podstate pri vedomí zvracal, zadusil sa, zástava srdca, niekoľko minút neokysličený mozog. V zásade má mozgovú smrť a povedali v Bruseli, že tak, je nám to ľúto, ale keď sa nepreberie, pôjde do eutanázie, pretože máme schválený, máme zákon o eutanázii. Toto by sa na Slovensku v živote nestalo!
Nedávno bol operovaný jeden náš kolega, nazvem to, v Paríži, kde šesť hodín čakal na, s bolesťami a nakoniec mal perforáciu slepého čreva. Ledva ho zachránili. Toto by sa nestalo na Slovensku aj napriek tomu, že máme v zlom stave proste mnohé nemocnice.
Ja netvrdím, veď máme 70 mil. každý rok nastavené peniaze, v rozpočte ideme obnovovať. Ak si myslí, že to Drucker alebo niekto iný takto (minister luskol prstami) za deň vylepší, no nevylepší to. Bude to trvať roky. Keď máme problém s nedostatkom špecializačných lekárov, ktoré sme si sami zrušili a povedzme si kedy, atestácie prvostupňové. A dnes nám chýbajú pedopsychiatri, chýbajú detskí dermatológovia, no chýbajú, lebo nám chýba prvostupňová atestácia detská. Ale to budú roky, kým tí ľudia budú mať päť rokov špecializáciu, kým prídu. A to nebudem rezignovať za to, že ten výsledok vám neviem preukázať dnes, že to nerobíme spoločne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)