Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, kolegovia, za vaše vyjadrenia k môjmu vystúpeniu. Chcem tu zvýrazniť jednu vec. Ja som si vytiahol prepisy z rokovania k prvému návrhu zákona o obchodných reťazcoch, ktorý som ja predkladal v roku 2002, ktorý bol schválený a potom vrátený prezidentom, a v roku 2003, ktorého som tiež bol spoluautor a predkladal ho Robert Fico vtedy, bol schválený, bol prijatý, vstúpila jeho účinnosť. Pri prerokovávaní týchto návrhov zákonov boli rovnaké strašenia o tom, že sa zavrú rôzne prevádzky, že sa zvýšia ceny, ak sa zamedzí teda tomu, s čím reťazce prišli, s nekalými praktikami a rôzne iné veci. Ak chcete, pozrite si to, ale, ale je to skutočne tak.
Páni, celkom ste ma nepochopili, ja som tu povedal, že zákon o obchodných reťazcoch mal isté nástroje, ktoré boli precizované, ktoré sa mohli stať nástrojmi, ktoré by boli rámcovali a vytvorili právny rámec pre fungovanie obchodných reťazcov v Slovenskej republike, a myslím si, že vtedy by aj ten, ten spoločný život prvovýroby a obchodníkov bol iný. A dal som to na margo s týmto návrhom, ktorý sa nezaoberá tým procesom, ale sa zaoberá len tou finančnou stránkou na konci procesu. Takže ja som povedal, že som skôr uprednostňoval toto, ale tak na polovicu ste ma asi pochopili.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, rozprava, ktorá tu prebieha k tomuto zákonu, sa mi celkom páčila najmä z toho vecného hľadiska, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy ústne, hoci som sa k niektorým otázkam vyjadril vo faktických poznámkach, ale predsa by som niektoré veci tu zvýraznil.
Nazdávam sa, že ten problém, že či je poslanecký návrh a že či je to návrh, ktorý predpokladá nejaké vážne odborné predpoklady u predkladateľov, nazdávam sa, že vôbec neni problém. Pán poslanec Dostál, my sme boli obaja koaliční poslanci v rokoch 1998 – 2002 v prvej Dzurindovej vláde, istý čas ste boli, áno? Áno a mnoho razy sa stalo, mnoho razy sa stalo, mnoho razy sa stalo, že sa návrhy, ktoré vláda nechcela dať, ako sa hovorí, cez vládu a konfrontovať sa možno aj v samom začiatku legislatívneho procesu možno aj s orgánmi Európskej únie, sa predkladali cez poslanecké návrhy. Ale to len na margo.
Hovorím tu alebo chcem povedať pár slov najmä preto, že som sa tejto problematike venoval, bol som spolutvorcom dvoch návrhov zákona o obchodných reťazcoch. Možno si na niektoré pamätáte. Ten jeden bol prijatý v závere tohto volebného obdobia, o ktorom som hovoril, v roku 2002, ale keďže bolo krátko pred skončením volebného obdobia, prezident na základe rozporov medzi poľnohospodármi, potravinármi a obchodníkmi nakoniec sa rozhodol nepodpísať tento zákon, ktorý bol v parlamente prijatý a tých 76 hlasov už v tej pohnutej dobe predvolebnej nezískal.
Hovorím to najmä preto, že som skôr zástanca takého úplného systémového riešenia prístupu k tejto problematike, pretože tam sa riešili také otázky, ako formulácie a stanovenie istých nástrojov, bola tam definícia ekonomickej sily, bola tam, boli tam nástroje, ktoré hovorili o zákaze tých nekalých praktík, boli tam veci ohľadne zastúpenia slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov. Toto všetko robilo ten návrh skutočne systémovým a keby bol vstúpil alebo keby bola jeho účinnosť, možno by bol to prostredie, to podnikateľské a trhové, spravil trošku precíznejším a aj spravodlivejším vo vzťahu k prvovýrobe. Ale keďže sa tak nestalo, tak máme, samozrejme, tento stav, ktorý je tu teraz.
Chcem tu zvýrazniť jednu vec, ktorú asi všetci chápeme, že obchodné reťazce zaviedli úplne novú kultúru predaja, prijateľnú pre nás občanov, pre kupujúcich, a asi nikto z nás to nebude spochybňovať. Zároveň ale zaviedli aj praktiky, ktoré boli nevídané v našich pomeroch, ale aj v pomeroch iných štátov. A keď sme robili aj zákon o obchodných reťazcoch, bola úprava, boli úpravy, zákonné úpravy, ktoré dávali určité rámce pre činnosť obchodných reťazcov v mnohých štátoch aj západnej Európy. Boli dokonca, niektoré mali dokonca aj povoľovacie konanie uzákonené, že koľko môže byť, ja neviem, plochy obchodných reťazcov v jednom regióne alebo v jednom okrese. Boli tam veci, ktorými sa zaoberal dokonca svojím výnosom francúzsky prezident ohľadne vynucovania si rôznych poplatkov pre zaradenie tovarov do predaja a tak ďalej. Toto nechcem už zvýrazňovať a myslím si, že to ani nemá význam, zvlášť keď sme na konci rozpravy.
Ja som už povedal na margo vystúpenia pána poslanca Hegera, že správne označil, že ten základný nástroj, odvod, je zavesený na konečnú fázu vlastne celého procesu. To znamená, že sa akoby nepára s tým, že čo je v procese vstupu produktov na pulty obchodných reťazcov, nezaoberá sa poplatkami, nezaoberá sa, ja neviem, dominantným postavením ani, ani zneužívaním ekonomickej sily, ani, ani inými vecami. Zaoberá sa tou, by som povedal, takou skratkou, je tu koniec procesu, sú tu nejaké tržby, je tu nejaký, je tu nejaký, nejaký objem a z toho je nejaký odvod.
Samozrejme, že je to, že je to z mnohých pohľadov, ak by sme to porovnávali so zákonmi o obchodných reťazcoch, možno menej systémový prvok, ale je to čosi, čo by malo priniesť, a ja to nazvem nie boj s obchodnými reťazcami, ale možno nejaké zoptimalizovanie toho, ako sa podieľať na tom, čo sa z predaja potravín získava. Myslím si ale, že v tomto ustanovení alebo v tomto návrhu zákona sú veci, ktoré by sa mali upraviť, nemala by byť asi, pravdepodobne paušalizácia najmä na slabých slovenských predajcov. Možno toto by bolo treba v druhom čítaní upraviť, aby sme nepostihli tých, ktorých postihnúť nechceme, alebo aby sme nechceli ešte od nich vytiahnuť to, čo možno je na ich, na ich prežitie skutočne, ako sa hovorí, posledné.
Z tohto pohľadu by som ako záver chcel povedať, budem presviedčať mojich kolegov, aby sme do druhého čítania tento návrh zákona postúpili, ale aby sme, ako sa hovorí, dali dohromady hlavy a pokúsili sa tie úpravy nejaké urobiť.
Ďakujem.

Len krátko, pán poslanec. Ja som pacifista, mne sa nepáči, keď sa hovorí o tom, že ideme bojovať proti obchodným reťazcom. Skôr poďme na tú líniu, ako bolo v tej debate na TA3, že skúsiť nájsť niečo optimálne a podeliť sa o tú veľkú maržu, tak aby bola aj v prospech tej prvovýroby poľnohospodárskej.
A druhú poznámku, áno, ste presne povedali, tu po prvýkrát ide o nástroj, ktorý sa, ako sa hovorí, nepapre s procesmi, ktoré sú, ale ide na tú konečnú fázu, k tým zdrojom, ktoré sa vytvárajú v priebehu, v priebehu predaja. Áno, je to tak.