Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy, páni, dovoľte mi, aby som sa v stručnosti vyjadril k správe o plnení úloh zahraničnej európskej politiky, ale aj širšie k vnútropolitickému, zahraničnopolitickému kontextu, v ktorom je predkladaná. Za bežných okolností by tieto správy boli štandardným odpočtom hodnotenia práce ministerstva zahraničných vecí. Ale dnes by som práve rád pridal dôraz na kontext, na fakt, že prostredie, v ktorom fungujeme, žijeme, bezpečnostné prostredie sa vyznačuje veľkou nestabilitou a nepredvídateľnosťou. A táto nepredvídateľnosť je azda najväčšia za posledné desaťročia. Čas predkladania tejto správy alebo týchto správ nie je tak úplne štandardný. Preto aj mojich niekoľko poznámok bude nielen k samotnému hodnoteniu.
Stačí si pozrieť najvýznamnejšie udalosti z uplynulých mesiacov, ktorých výsledky čakal málokto. Voľby v USA, brexit, ktoré predznamenali nepredvídateľnosť politiky v nasledujúcom období. Voľby vo Francúzsku dopadli víťazstvom proeurópskeho kandidáta, ale výsledky populistov sú stále vysoké. V tomto kontexte prevádzka zahraničnej politiky narastá na význame viac ako kedykoľvek predtým, najmä pre štát našej veľkosti, našej polohy a našich geopolitických možností. Nie je to pekná predstava, ako asi by sme skončili bez pomoci kľúčových spojencov.
Často počúvame, že zahraničná politika je najmä o záujmoch. Najmä o záujmoch tých veľkých a mocných, pretože tých menších a nie tak silných nik vlastne nepočúva. Iní hovoria, že zahraničná politika musí byť primárne o hodnotách. Myslím, že oba prístupy sú správne. Ten prvý platí najmä pre svet bez pravidiel fungovania vzťahov, bez hodnôt a bez systému. Je jasné, že pre Slovensko ako krajinu s limitovanými možnosťami a obmedzenými zdrojmi je dôležité, aby zahraničná politika bola založená práve na dohodnutých pravidlách, na zdieľaných hodnotách a spojeneckých záväzkoch.
Dovolím si povedať, že hlas Slovenska nebol v zahraničnej a európskej politike nikdy silnejší, ako je tomu za posledných 15 rokov, za obdobie, odkedy sme sa stali členmi Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Tieto organizácie neprispeli k zmenšeniu, neprispeli k zmenšeniu významu Slovenska na zahraničnopolitickej scéne, ako sa to niektorí snažia falošne tvrdiť. Práve naopak, prispeli k historicky bezprecedentnému významu našej vlasti v európskej aj zahraničnej politike.
Ak som hovoril o nepredvídateľnosti, je tu ešte jeden závažný moment. Dodržiavanie pravidiel medzinárodného usporiadania platného po druhej svetovej vojne, medzi ktoré patrí aj neporušiteľnosť hraníc. Je pre nás dôležité, aby sme sa zasadzovali za fungovanie pravidiel. V súčasnosti však v priamom prenose sledujeme, ako pravidlá prestávajú byť rešpektované, čo je nebezpečné práve pre menšie štáty. V Európe sa také niečo ako na Ukrajine a Kryme od druhej svetovej vojny nestalo a nesmieme to v žiadnom prípade podceniť. Pretože ak prestanú platiť pravidlá, medzinárodný poriadok, ako ho poznáme dnes, sa veľmi rýchlo zrúti a malé štáty ako Slovensko sa stanú hračkou v rukách tých silnejších.
Spomeniem len tri základné okruhy otázok, na ktoré som presvedčený, že naša politika by mala vedieť už v krátkej budúcnosti odpovedať. Po prvé, je to otázka vnútroštátneho konsenzu o základných otázkach zahraničnej politiky, bezpečnostnej politiky. Po druhé, myslím, že ešte viac ako za posledných 15 rokov práve dnes budeme musieť rozvinúť diskusiu o kľúčových spojeneckých vzťahoch v rámci Európskej únie, v rámci NATO. A po tretie, je to oblasť vzťahov so susedmi, a najmä regionálneho zoskupenia známeho pod názvom V4.
K prvému bodu, teda k otázke vnútroštátneho konsenzu. Nezdieľam až taký optimizmus, ako pán kolega Droba pred chvíľou prezentoval, preto, pretože si pamätám, že v otázkach vzťahu k Európskej únii, Severoatlantickej aliancii dlhé roky panovala široká politická zhoda medzi koalíciou, opozíciou v širokom politickom spektre. Toto základné zameranie vlastne nik nespochybňoval. Po posledných voľbách sa ale situácia veľmi zmenila. Máme tu zrazu politikov, ktorí spochybňujú význam organizácií, ako je Európska únia, ako je NATO, pre náš národ. Myslel som, že diskusie, prečo je dôležité, aby sme patrili na západ aj ideovo, politicky, že to už máme vlastne za sebou. A tu niekde z minulosti prišli niektorí, ktorí tú diskusiu zaspali. Nie každý sa teší jednotnej Európe a sú sily, ktoré nás chcú v Európe znovu rozložiť na jednotlivé malé štátiky, na jednotlivé malé záujmy, ubrať jej politickú silu. Veď s menšími sa lepšie dohaduje. Nástroje tak účinne využívajúce voľné šírenie informácií a dezinformácií sú v mnohých štátoch kladené na úroveň mimoriadne vážnej bezpečnostnej hrozby. Preto chcem apelovať aj na našu vládu, aby sa týmito hrozbami zaoberala oveľa intenzívnejšie, ako tomu je doposiaľ.
V druhom okruhu otázok v rámci, vzťahy vo vnútri EÚ a NATO. Európska integrácia oslavuje desiatky rokov, 60 rokov svojej existencie a zároveň stojí aj pred zásadnou diskusiou o svojej budúcnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Slovensko zatiaľ nemá na výber nič lepšie ako Európska únia. Len ťažko by sme hľadali asi krajinu tak vystavenú vonkajším vplyvom, ako je Slovensko. Tak otvorenú, ak chcete, a tak závislú od okolitého prostredia ekonomicky aj bezpečnostne. Sú chronicky známe údaje zo štatistiky, že celých 90 % nášho hrubého domáceho produktu produkuje vlastne export, že približne 70 % verejných investícií plynie z fondov EÚ, že 85 % nášho exportu ide do štátov Európskej únie a podobne. Nehovoriac o tom, že máme svoj hlas vo všetkých dôležitých európskych inštitúciách. Už sa o nás nerozhoduje v Berlíne a Moskve, ale spolupodieľame sa na budúcnosti Únie aj tým, aké postoje zaujmeme k najdôležitejším výzvam, ktoré nás tento rok budú čakať. Možno aj rozhodovanie o tom, či zostaneme v hlavnom integračnom jadre alebo opäť niekde na periférii.
Určite tiež treba podotknúť, že budúcnosť nemusí byť daná len tým, ako sa rozhodneme tu na Slovensku, aké scenáre si namaľujeme my. Bolo by však veľmi zlé, keby sme si túto situáciu komplikovali ešte viac vlastnými neuváženými krokmi. Chcem preto oceniť, že vláda sa pevne prihlásila k nášmu miestu v Európskej únii, že opakovane ústami ministra zahraničných vecí a v poslednom čase čoraz viac aj predsedu vlády ohlasuje náš záujem byť v centre diania, byť v integračnom jadre Únie. Samozrejme, že to nestačí. Samozrejme, že bude ešte veľa diskusií o jednotlivých politikách. Čo to v konečnom dôsledku bude znamenať, keď sa povie viacrýchlostná Európa? Je však dôležité, že na čele exekutívy stoja ľudia, ktorí vedia rozpoznať, že toto je náš skutočný národný záujem, že vedia, kde je sever. Napokon aj preto som sa; a napokon aj preto som podporil programové vyhlásenie tejto vlády.
So zahraničnou politikou je pevne spätá aj bezpečnostná politika. Zahraničná politika je doslova o všetkom, priamo súvisí s bezpečnostnou politikou a je osudovo zviazaná s existenciou štátu či národa. Napokon, v bezpečnostnej politike sa často uvádza, že takzvané mocenské vákuum neexistuje, pretože je okamžite vyplnené vplyvom alebo dosahom niektorého silnejšieho hráča. Som presvedčený, že každý, kto opätovne volá po takzvanej neutralite Slovenska, si je veľmi dobre vedomý, že takáto neexistuje. Že v skutočnosti volá po tom, aby sa Slovensko zaradilo pod vplyv niekoho silnejšieho, aby sme stratili vlastnú zahraničnú bezpečnostnú politiku.
Niet väčšieho garanta našich bezpečnostných záujmov v súčasnosti, ako je Severoatlantická aliancia. Podobne ako Európska únia po brexite, aj NATO po amerických voľbách stojí pred zásadnou diskusiou o svojom ďalšom osude. Je zrejmé, že Slovensko potrebuje viac investovať do vlastných ozbrojených síl a do ich vybavenia. Kvôli našej vlastnej bezpečnosti aj kvôli tomu, aby sme neoslabovali ostatných spojencov. Je preto potrebné venovať zvláštnu pozornosť práve rozvoju, modernizácii ozbrojených síl.
Domnievam sa, že je dôležité, aby zloženie parlamentu, ktoré má reálny dosah na to, ako budú vyzerať investície do našej obrany v najbližších rokoch, prejavilo svoju vôľu už teraz. Som preto rád, že už na tejto schôdzi prijmeme deklaráciu, ktorá bude znamenať záruky, že v Národnej rade nájde podporu navýšenie výdavkov do slovenských ozbrojených síl, do slovenskej obrany. Zároveň verím, že do budúcnosti bude slovenská vláda podporovať čo najväčšiu kooperáciu v oblasti obrany. Znamená to využiť všetky nástroje, ktoré sa ponúkajú či v Európskej únii, alebo NATO, aby tieto zvýšené výdavky boli zároveň čo najefektívnejšie využité. Európa môže byť silná, keď bude užšie a bližšie spolupracovať. A je to aj v našom silnom záujme. Veď expertné analýzy hovoria, že vytvorením spoločného obranného trhu v rámci Únie sa dokážu ušetriť desiatky miliárd eur kaž-do-roč-ne, aj našich, teda slovenských eur.
Napokon obrana a spolupráca je čoraz častejšie témou vrcholových stretnutí v európskej politike a je to oblasť, ktorá bude predurčovať osud ďalšej európskej integrácie a podľa môjho názoru by sme nemali ostať stranou. To ako spomínal pán kolega Šebej, že treba asi dobudovať Európsku úniu najmä na troch pilieroch: Ten jeden pilier predstavoval spoločný trh, druhý spoločná mena, tretí Schengen. Ja by som k tomu skromne poznamenal, že otázka spoločného obranného trhu je mimoriadne dôležitá, aktuálna a predpokladám, že bude čoskoro na stole, a verím, že aj na Slovensku.
V súvislosti s ďalšou budúcnosťou Európskej únie, NATO sú dôležité vzťahy s našimi najbližšími susedmi. Tu sa krátko pristavím, pretože nás čaká síce diskusia, tie veľké debaty o Európskej únii, o NATO, ale bude nás čakať, myslím, aj diskusia o budúcnosti regionálneho zoskupenia nazvaného V4. Iste to nie je prekonaný koncept. Susedské vzťahy sú mimoriadne dôležité. Stále je mimoriadne veľa otázok, ktoré má zmysel koordinovať a radiť sa a presadzovať, aké záujmy, a práve toto regionálne zoskupenie určite predstavuje užitočnú platformu. Domnievam sa však, že treba minimálne podotknúť, že istá opatrnosť je tu na mieste. Treba si totiž dávať pozor, aby sme uprednostnením nejakého typu regionálnej spolupráce nepoškodili svoje záujmy naviazané na integračné jadro Európy.
Ďalej by som v tomto momente asi nerád rozvádzal túto tému, ale chcel som na to upozorniť. Myslím, že je dôležité, že na tento moment práve teraz poukázať, a som rád, že aj v tejto oblasti môžme skôr vidieť trpezlivú nebombastickú prácu našej diplomacie. Jeden skúsený slovenský diplomat nedávno povedal vetu, ktorá ma veľmi zaujala a tou by som chcel aj ukončiť moje vystúpenie a zacitujem ju asi tak, že nemôžme si dovoliť diskusiu, kam chceme patriť, toto už nie je v záujme krajiny, nášho štátu. Koniec citátu. A v dobe nejasností, rozkývania všetkých naokolo je dobré mať pevné zástoje a presvedčenia a to platí tak pre nás aj pre našich susedov. Tak sa skúsme konečne zase aspoň na zásadných otázkach zhodnúť, držať líniu a presadiť národné záujmy, ktoré sú, verím, pre všetkých nás posvätné.
Ďakujem pekne.
