Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni. Možno to bude aj čudné, ale začnem júnom 1992, kedy sme veľmi intenzívne začali pracovať tu v Národnej rade Slovenskej republiky na novej Ústave Slovenskej republiky. Súčasťou tejto diskusie bola aj téma inštitútu odvolávania predsedu vlády Slovenskej republiky. Tomuto inštitútu sme pri jeho zakotvovaní do ústavy venovali maximálnu pozornosť, pretože sme vychádzali z toho, že ide o mimoriadne vážny inštitút, ktorý sa nebude zneužívať v slovenskej politike, a že to je inštitút, ktorý bude použitý len vo výnimočných prípadoch.
Dámy a páni, je to len a len rešpekt k Ústave Slovenskej republiky, opakujem, len k ústave, že som tu dnes medzi vami, a verím, že je to len a len rešpekt k ústave vládnych poslancov, že tu dnes sedia, pretože rešpekt k navrhovateľom a k dôvodom tohto návrhu v žiadnom prípade nemôžeme mať. (Potlesk.)
Mal som veľmi múdreho starého otca, ktorý mi vždy hovoril: "Robert, ak ideš hovoriť o veciach, ktorým nerozumieš, veľmi správne vyberaj slová." Dovoľte mi, ja sa vôbec nebudem zaoberať tým, čo tu bolo tri hodiny hovorené, pretože nič z toho sa ma nedotklo, len to tak prešlo okolo mňa. Ale uvediem tri príklady, aké kvalitné toto vystúpenie bolo a či vôbec má alebo nemá význam sa zaoberať obsahovo tým, čo dnes opozícia hovorí. My sme chceli aj vo vláde Slovenskej republiky spracovať odborné stanovisko k návrhu na odvolanie predsedu vlády, ale nebolo k čomu, pretože okrem textu, ktorý predstavoval jeden a pol strany, tam bola podvodná fotografia, ktorá oficiálne bola súčasťou návrhu na odvolanie predsedu vlády.
Dámy a páni, len tri údaje a potom pôjdem ďalej. Bol som dnes obvinený, že som zastavil vyplácanie dividend zo Slovenských elektrární, aby tieto boli použité na dostavbu Mochoviec a na ďalšie investičné zámery. Páni z opozície, prosím, veď nebláznite! Veď to bolo súčasťou privatizácie v roku 2005 – 2006 a Ivan Mikloš to podpísal v desiatich listoch. (Potlesk.) Ako nás môžete obviňovať z toho, že my sme zastavili dividendy? Môžem dokonca, keď sa tu dnes tak veľa čítalo, mal som skôr pocit, že som na politickom školení mužstva ako v Národnej rade Slovenskej republiky, môžem takisto prečítať z mnohých médií, kde sa hovorí v súvislosti s kauzou Gorila, že v roku 2005 vznikla dohoda, že vláda po privatizácii neuvidí z elektrární dividendy, aby sa dostavali Mochovce, a to bez záväzných termínov. To sú veci, na ktoré existujú konkrétne dôkazy. Existuje list od ministra financií, ktorý ešte v rokoch 2010 až ´12, keď ste boli vo vláde, pán Matovič, potvrdzoval tento záväzok.
Po druhé, aby som ukázal, aká kvalita argumentov tu bola, by som povedal dve alebo tri slová k tzv. fotovoltike alebo k tým slnečným elektrárňam. A veľmi stručne. Myslím, vy ste spadli všetci z duba a dobre vysokého, pretože dovoľte, aby som vás informoval, že ak zoberieme termín od 1. januára 2009 do 31. 12. 2010 a, prosím, to už 31. 12. 2010 sme neboli, ak dobre rátam, polroka vo vláde, tak dohromady bolo nainštalovaných 190 MW. A potom ste nainštalovali od 1. 1. 2011 do 30. 6. 2011 300 MW výkonu fotovoltiky! O čom rozprávate?! Veď ste to robili vy! Podstatná časť fotovoltiky bola v roku 2011 nainštalovaná. Mám tu údaje, ktoré presne toto potvrdzujú. Čiže ďalší odborný údaj, ktorý potvrdzuje, že nemá význam sa baviť o týchto veciach, pretože ak niekto chce rozprávať o veciach, tak by mal byť presne informovaný. (Potlesk.)
Tretia vec, ktorú poviem (doznievanie potlesku), tretia vec, ktorú poviem, je, tu sa narába so všelijakými slovami, cena elektrickej energie, napríklad, že niekedy tá energia stála 90 eur za MW, potom, že klesla na 30 eur za megawatt. To je silová energia. Pán Matovič nemá ani predtuchy, o čom hovorí.
Ale keď to rozpráva, tak ja mu teda pripomeniem, že počas ich vládnutia v rokoch 2010 až ´12 tá cena išla na 45 až 50 eur. Ako je možné, keď to kleslo takmer na polovičku, že ste zdvíhali cenu elektrickej energie?! Jednoducho opäť obyčajné klamstvo, ktoré nemá význam tu ani len komentovať. Ale nebudem sa týmito vecami zaoberať. Povedal som, tie tri hodiny prázdnych rečí sa nikoho z nás nemohli dotknúť. Preto mi dovoľte, aby som sa venoval dvom alebo trom veciam.
Po prvé, chcem povedať, že nemôžeme mať, dámy a páni, žiadny rešpekt k predkladateľom tohto návrhu, a poviem z akých dôvodov. V roku 2008, keď už SPP bolo sprivatizované, tak nemeckí a francúzski majitelia navrhovali prudké zvýšenie cien plynu pre domácnosti. Vtedy sme prišli s návrhom, a bolo to zakotvené aj v zákone, že o cenových návrhoch nebude rozhodovať predstavenstvo, kde menšinový akcionár má väčšinu, ale o týchto cenových návrhoch bude rozhodovať valné zhromaždenie akcionárov. Čo ste urobili, dámy a páni, v roku 2010 až 2012, keď ste nastúpili?! Okamžite ste zákon zrušili a dali ste právo predkladať cenové návrhy predstavenstvu v SPP, kde napríklad zo siedmich členov štyroch členov mali Nemci a Francúzi a troch mal štát. Tak vy mi tu, prosím vás, nerozprávajte o tom, že kto, čo, kedy a ako robil v energetike! (Potlesk.)
Môžem ďalej uviesť, že v roku 2010 až ´12 sa SPP poponáhľal a podal 25-percentný návrh na zvýšenie ceny zemného plynu. Stačí si trošku pozrieť niektoré záznamy a zistíme, že vtedajší minister hospodárstva, nominovaný stranou SaS, pán Miškov okamžite vyšiel v ústrety. Napríklad už len tým, že sa snažil dosadiť za šéfa regulačného úradu človeka z SPP, ktorý tam bol vedúci regulácie a volal sa Ondrej Studenec. Tak tomu sa naozaj hovorí, že urobiť capa záhradníkom, posadiť takéhoto človeka do regulačného úradu. A mohol by som pokračovať ďalej. Prišli ste s takým návrhom, páni a dámy zo SaS-ky, vrátane pána Matoviča, že dokonca SDKÚ tento návrh aj s KDH odmietli, lebo to už išlo úplne cez hranicu.
Môžem potvrdiť, za celý tento návrh v prvom čítaní hlasoval celý poslanecký klub za stranu SaS, aj dnešný navrhovateľ, vtedy nezaradený poslanec Matovič. Ide o hlasovanie č. 131 na 26. schôdzi v V. volebnom období z 2. 12. 2011 o 11.23. Môžte si to skontrolovať, dámy a páni. (Potlesk.) Je to úplne evidentné a úplne jasné (doznievanie potlesku).
Niekto tu hovoril o nominantoch v štátnych spoločnostiach. Štátne spoločnosti prakticky už neexistujú. Existujú len akciové spoločnosti s účasťou štátu. Máme štátnu spoločnosť 100-percentnú, a to je Transpetrol, lebo sme ich získali naspäť do vlastníctva štátu. Pripomínam SaS-ke, že z vlastnej listiny kandidátskej tí, čo neprešli do parlamentu, boli nominovaní do spoločnosti ako predstavitelia štátu. Tak vy nám idete niečo vyčítať? A tie isté pravidlá, ktoré ste aplikovali, ktorými sa pani Radičová tak chválila, my používame pri nominácii. Ľudia musia prejsť cez konkrétne výberové konania.
A pripomínam ešte jeden údaj za všetky. Doteraz sa nominanti SaS súdia s košickou teplárňou o padáky vo výške okolo 90-tisíc eur. Tak o čom sa tu bavíme?! (Potlesk.) Aké máte morálne právo nám tu niečo v tomto duchu vyčítať? Nehovoriac o tom, že ste mali pripravenú privatizáciu všetkých šiestich teplární, čo sme my v každom prípade odmietli.
Dámy a páni, pokiaľ ide o samotné dôvody dnešnej schôdze. Myslím si, že situácia je ľahko popísateľná a všetci sme o nej dostatočne veľa hovorili. Ja nevidím žiadny dôvod sa k veciam vracať. Áno, vláda Slovenskej republiky a vládna koalícia použila politický tlak na regulačný úrad, ktorý prijal rozhodnutia, s ktorými sme neboli spokojní. Na základe tohto politického tlaku sa urobili náhradné rozhodnutia. Tieto rozhodnutia dnes monitorujeme. Vláda Slovenskej republiky nemá možnosť vstupovať do žiadnych cenových konaní. Môže len monitorovať, môže kontrolovať. A preto ak sa ukáže, že neboli napravené krivdy, ktoré boli spáchané, budeme opäť vytvárať na regulačný úrad primeraný politický tlak.
Úplne na záver, pretože povedzme si veľmi jasne, čo je účelom tejto schôdze. Účelom tejto schôdze, dámy a páni, je vyvolať konflikt. Účelom tejto schôdze je vyvolať ešte hlbšiu apatiu slovenskej verejnosti voči štandardným politickým stranám. Ja vás chcem požiadať, dámy a páni z vládnej koalície, ale ja sa obraciam predovšetkým na poslancov strany SMER – sociálna demokracia, nenechajte sa do tohto konfliktu vtiahnuť. Sme dostatočne skúsení. Dobre vieme, o čo pánovi Matovičovi a jemu podobným ľuďom ide, chaos, rozvrat, lebo nemajú čo iné ponúknuť.
Preto ak dovolíte, dámy a páni, v tomto okamihu nemám čo viac povedať na trojhodinové nezmyselné táraniny pána Matoviča. A poprosím vás, keby sme sa išli venovať normálnej robote.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Nebudem teraz... Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Nebudem zaťažovať číslami uznesení, pretože úradníci mi ich sem napísali asi 700, všelijakých čísiel a dátumov. Ja si myslím, že je dôležité povedať, že to bola najskôr Národná rada v roku 2011, ktorá prijala uznesenie, aby sme vykonali audit verejnej správy, na to, to bola vláda pani Radičovej, ktorá v roku 2012 prijala ďalšie uznesenie, a z tohto vyplynula pre ministerstvo vnútra a ministerstvo financií konečná úloha predložiť na rokovanie vlády súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy na základe výsledkov tohto auditu.
Daná úloha zohľadňujúca pritom zámer uznesenia Národnej rady, ako aj vecné dôvody venovať sa len územnej samospráve ako subsystému verejnej správy bola ministerstvami splnená a súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy vláda vzala na vedomie uznesením 226 zo 14. mája 2014. Pripomínam, že tento materiál nebol predmetom rokovania Národnej rady a nebol predložený na rokovanie Národnej rady. Komplexnosť auditu bola vo vzťahu k zámeru zachovaná. Audit bol, pokiaľ ide o územnú samosprávu a obidve jej úrovne, či už teda miestnu alebo regionálnu, všestranný a súhrnný a auditované boli nie len kompetencie originálne, ale aj kompetencie preneseného výkonu štátnej správy. Súbežne s auditom výkonu kompetencií verejnej správy prebiehala najrozsiahlejšia reforma miestnej štátnej správy za účelom jej modernizácie k programu ESO. Viete, že bola vytvorená nová štruktúra orgánov miestnej štátnej správy a v programe ESO boli rozpracované princípy integrácie v pôsobnosti špecializovanej štátnej správy do jedného okresného úradu. Myslím si, že tento program bol úspešný, a ja som bol sám svedkom mnohých prípadov, kedy sme priamo na mieste sledovali, ako došlo k tejto integrácii, ktorú sme považovali v danom okamihu za absolútne správne.
Teraz nás čaká otázka reformy samosprávy, ale to už je téma, o ktorej chcem predovšetkým hovoriť s predstaviteľmi ZMOS-u na najbližšom sneme ZMOS-u.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi krátko, pán poslanec. Máme tu voľby primátorov, starostov, ktoré sú jednokolové, a platí, že ten, kto získa najviac hlasov, tak stáva sa primátorom alebo sa stáva starostom konkrétnej obce. To je vec na diskusiu, že či majú mať takéto voľby jedno alebo dve kolá. Uvedomme si, že je pomerne nízky záujem voličov o tento typ volieb. Je to pravdepodobne aj preto, že doteraz sa nám nepodarilo celkom vysvetliť význam vyšších územných celkov verejnosti. Ja som rešpektoval rozhodnutie Národnej rady. Pozrite sa, pre mňa je to dobré v tom, že nemusím chodiť dvakrát po všelijakých volebných kampaniach, pôjdem iba raz a podporím toho, o kom si budem myslieť, že je vhodný župan. Možno to na niečo je dobré, že sa ľudia skoncentrujú na to jedno jediné kolo a že budú vedieť aj ohodnotiť rozhodnutia, ktoré župani prijali, pretože máme tu napríklad jeden kraj, ktorý nebude môcť čerpať z európskych fondov na cesty, a ďalšie a ďalšie príklady. Preto ja plne rešpektujem rozhodnutie Národnej rady ohľadne jedného kola. Ak sa dohodnete na niečom inom, tak sa dohodnite. Toto je mimo vlády Slovenskej republiky.

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Áno, rakúske prezidentské voľby zaujali našu aj európsku verejnosť z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo rakúsky ústavný súd rozhodol o zopakovaní druhého kola, takže voliči museli ísť k urnám celkovo v Rakúsku až trikrát. Po druhé však najmä preto, lebo kandidáti, ktorí postúpili do druhého kola, predstavovali v očiach verejnosti aj v očiach politických analytikov výrazné protichodné politické prúdy. Navyše toto rozhodnutie rakúskych voličov bolo vnímané vo svetle rozhodnutí občanov v iných krajinách, či už išlo o referendum v Spojenom kráľovstve alebo prezidentské voľby v Spojených štátoch. Myslím si, že rozhodovanie rakúskych voličov bolo do veľkej miery ovplyvňované aj diskusiou a postojmi k Európskej únii, i keď kampaň kandidátov bola založená na riešení vnútorných záležitostí krajiny a na postojoch k politike vlády.
Osobitne ma zaujal jeden fakt, že obidvaja kandidáti v kampani pred druhým kolom volieb zmenili svoju rétoriku a zaujali výrazne umiernenejšie postoje k európskym otázkam. Na jednej strane Alexander Van der Bellen ako výrazne proeurópsky politik upustil od svojej vízie spojených štátov európskych. Na druhej strane pravicový kandidát Hofer sa dištancoval od presadzovania extrémnych návrhov, akým by bolo napríklad referendum o možnom vystúpení Rakúska z Únie, ktoré sa očividne nestretlo s podporou rakúskeho obyvateľstva.
Novému rakúskemu prezidentovi pánovi Van der Bellenovi si aj z tohto miesta dovolím k víťazstvu zablahoželať. Verím, že v jeho novej funkcii sa mu bude dariť nadväzovať na proeurópsky odkaz rakúskych voličov a spoločne s predstaviteľmi, či už zo susedných alebo ďalších krajín Európskej únie, sa zasadí za posilnenie európskej myšlienky. Naša spolupráca a vzťahy s Rakúskom sú na stabilne vysokej úrovni. A preto som presvedčený, že aj nový prezident nadviaže na doterajší pozitívny vývoj a obe naše krajiny túto spoluprácu ešte viac zintenzívnia.
No a Taliansko. Pán poslanec, možno ste zachytili, že som sa zúčastnil rady PS v piatok, kde som povedal jednoduchú vetu: Voličov nemožno vydierať. Nikto nie je taký mačo na tomto svete, aby sa mohol postaviť a povedať voličom, ak nebudete v referende hlasovať a voliť tak, ako ja chcem, tak ja odstúpim. Nuž tak teda, všetci si povedali, no nech sa páči, tak teda odstúp. Od samého začiatku bolo evidentné, že dostane taliansky premiér na frak. A dostal ho teda absolútne statočne, pretože vydierať vnútropolitickou témou, ktorej dohromady nikto ani nerozumel, a trvať, že odstúpim z funkcie, pokiaľ nebudete voliť a hlasovať tak, ako ja chcem, je najväčšia politická chyba. Mrzí ma to preto, lebo takáto chyba sa stala aj vo Veľkej Británii, bola to čistá vnútropolitická agenda, ale v prípade Talianska, dámy a páni, máme krajinu, ktorá je v eurozóne. Ak teda prídu predčasné voľby, predstavme si, že komik vyhrá parlamentné voľby, zostaví vládu a môže dôjsť k referendu o eure a vtedy začína byť naozaj vážny problém. Preto si dovolím povedať, a bude sa na mňa hnevať, možno mi bude aj nadávať taliansky premiér Mario Renzi, zodpovedá priamo za možnú destabilizáciu, ktorá nastane v eurozóne v nasledujúcich mesiacoch, lebo vtiahol vnútropolitickú agendu do vecí, ktoré ovplyvňujú nie len celú Európu, aj celý svet. Opakujem, nikto nie je taký mačo, aby mohol vydierať voličov, a takým mačom nebol ani taliansky premiér Mario Renzi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za postavenú otázku. Dlhodobo sme zvažovali, ako podchytiť tému regionálnych rozdielov, ktoré na Slovensku máme, či chceme alebo nechceme, pretože ťažko možno predpokladať, že krajina sa bude rozvíjať rovnomerne, a musíme vychádzať z toho, že na Slovensku budú regióny, kde bude možnosť zamestnať sa, životná úroveň lepšia, ako to je možno v regiónoch iného charakteru.
Z toho dôvodu sme schválili zákon, a chcem poďakovať vám za podporu tejto legislatívy, o podpore najmenej rozvinutých okresov a chcem s potešením skonštatovať, že všade tam, kde zákon hovorí o najmenej rozvinutom okrese, je ich dvanásť, vláda vycestovala a priamo na mieste schvaľovala akčné plány, ktoré vychádzajú z príslušnej legislatívy.
Akčný plán, to je pokus dať dohromady všetky zdroje, všetku energiu, rovnako je akčný plán podporený aj regionálnym príspevkom, ktorý priamo vláda pridelila na príslušnom rokovaní v danom okresnom meste.
Dovoľte mi, aby som uviedol možno niekoľko čísiel pre vašu predstavu, že kde sa nachádzame v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V roku 2011, dámy a páni, bola miera priemernej evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 18,6 percenta. Potom v roku 2001 klesla na rekordných 8 %, potom narástla vďaka kríze v roku 2012 až na 14,4 % a opäť sme už teraz pod 10 percentami. Možno to, čo teraz poviem, vyvolá nepokoj alebo nesúhlas, ale poviem jednu jedinú vetu, kto chce na Slovensku pracovať, prácu si nájde. Práce je dosť, sme pod tlakom firiem, ktoré žiadajú dovážať zamestnancov zo zahraničia. Áno, uznávam, že základným problémom Slovenska je odmena, výška odmeny za prácu, ktorá môže v niektorých prípadoch demotivovať ľudí od toho, aby si hľadali stále zamestnanie.
Som presvedčený, že po tom, ako sme schválili tieto akčné plány až do roku 2020, že sme naštartovali významné impulzy v daných okresoch, pretože mal som možnosť vidieť na vlastné oči spoluprácu zamestnávateľov, zamestnancov, miestnej samosprávy, štátnej správy, štátu, možno aj mimovládnych organizácií, a nikto nemôže vládu obviniť, že pre dvanásť vybraných okresov sme schválili akčné plány od zeleného stola v Bratislave. Tieto akčné plány vznikali a boli tvorené priamo na mieste a sú šité na mieru každému jednému okresu.
Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov samozrejme vytvára aj ďalšie zvýhodnenia. Chcem vás, dámy a páni, ubezpečiť, že pri akomkoľvek záujme zahraničných investorov okamžite im ponúkame tieto regióny, kde majú zo zákona investori ešte viac výhod, ako to je možno v iných regiónoch Slovenska. Aj preto som rád, že začínajú sa objavovať veľké investície aj mimo západného Slovenska. Nedávno sme predstavili obrovskú investíciu, ktorá príde z Japonska do Košíc, pracujeme na ďalších veciach, ale vy sami dobre viete, že oznamujeme veci až vtedy, keď je takmer vec pripravená na úplnú realizáciu.
Dámy a páni, budeme aj vďaka vám, a chcem za to poďakovať, celý regionálny rozvoj kontrolovať cez Úrad vlády. Taká bola dohoda, ja túto dohodu plne rešpektujem. Tento osobitný útvar na Úrade vlády bude na jednej strane riešiť plnú implementáciu akčných plánov na päť rokov v 12-ch okresoch, ale súčasne bude pracovať aj na regionálnom rozvoji ako takom. Je veľmi dôležité, aby tu bola komunikácia s podpredsedom vlády pre investície, so SARIO-m a výsledky určite môžu prísť. Znovu s radosťou konštatujem, kto chce na Slovensku pracovať, prácu si nájde. Teraz stojíme pred témou, ako podporovať ďalší rast miezd. A nevylučujem, dámy a páni, že zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov budeme rozširovať na ďalšie okresy, pretože tento mechanizmus sa ukázal ako mimoriadne efektívny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty minister práce, sociálnych vecí a rodiny a zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ďalej je neprítomný, ale nie sú naňho žiadne otázky, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister vnútra, podpredseda vlády, nie sú naňho otázky. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti pani Žitňanská, nie sú na ňu žiadne otázky. Ďalej na zahraničnej pracovnej ceste je aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák a minister financií Peter Kažimír. Ani na jedného z nich nie sú otázky.
Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky postavené členmi parlamentu.

Ďakujem pekne. ESO je možno komplikované meno, komplikovaný názov, ale pôsobíte, dámy a páni, v regiónoch, pôsobíte v okresoch a viete, čo bolo v poslednom čase urobené. A napriek tomu, že minister vnútra Robert Kaliňák je dnes terčom všelijakých útokov, chcem potvrdiť, že nielen v tejto oblasti, ale aj v ďalších oblastiach urobil obrovský kus roboty.
Zjednodušene povedané ESO ako efektívna a spoľahlivá a otvorená verejná správa prináša svoje výsledky. My sme si dali za cieľ, že ESO má ušetriť takmer 700 miliónov eur a tento cieľ je naplnený. Dobre vieme, že sme povytvárali na úrovni okresov rôzne kontaktné pracoviská pre verejnosť. Pozrime sa - aby som nešiel ďaleko, sme tu teraz v Bratislave - na moderné kontaktné pracovisko, ktoré je vytvorené tu, ktoré umožňuje radovému občanovi, ktorý príde, aby si vybavil v podstate všetku agendu, ktorú potrebuje vybaviť na jednom mieste. Oceňujem záujem ministerstva vnútra, aby tieto priestory boli moderné. Použijem dokonca výraz "voňavé", aby ľudia, keď tam prídu, nemali pocit, že sú v nejakej zastaralej štátnej správe, ale že sú súčasťou moderného štátu, o ktorý sa všetci na Slovensku pokúšame a myslím si, že v tomto aj veľa robíme.
Tieto klientske pracoviská v okresných mestách a mestách, ktoré sú vzdialené od okresných miest viac ako 50 kilometrov, respektíve viac ako 1 hodinu cestovania verejnou dopravou, sú obrovským, obrovským úspechom tejto veľkej reformy, ktorú spustila Vláda Slovenskej republiky. Program ESO je rozdelený do viacerých etáp. Integrácia špecializovanej miestnej štátnej správy znamenala zrušenie špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni a vytvorenie jednotnej a prehľadnej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy. V zmysle územno-správneho členenia došlo k vytvoreniu siete 72 okresných úradov, jeden okres, jeden okresný úrad.
Často nie sme dostatočne statoční, aby sme si priznali niektoré chyby, ktoré boli v minulosti urobené. Teraz to poviem a média to zneužijú, ale okresné národné výbory nebola zlá myšlienka. A dnes je úplne evidentné, že návrat k pozícii, (reakcie z pléna) návrat k pozícii, dámy a páni, vy ste vtedy ani nežili, buďte ticho, o čom teraz hovorím, takže (potlesk) hovorím o skutočných, skutočných veciach. Viete, my teraz rozprávame o duálnom vzdelávaní a tvárime sa, aký sme našli nádherný recept na boj s nezamestnanosťou mladých ľudí. A nemali sme učňovské školy? Neboli? Ten systém učňovského vzdelávania bol skvelý a bol rešpektovaný na celom svete, na celom svete. A bolo množstvo dobrých vecí. A využijem túto príležitosť a poviem, len hlúpy tvrdí, že sa nezmýlil. A ja tvrdím, že do roku ´89 tu nebola čierna diera. Boli tu dobré veci a rozumný človek na dobré veci nadviaže a ich použije. Na zlé veci zabudne a ich odsúdi.
A pokiaľ ide o systém okresných úradov, (potlesk) pokiaľ ide o systém okresných úradov, je to dobrý návrat naspäť, takže, prosím, majte rešpekt k ľuďom, do roku ´89 tu nebola žiadna čierna diera. Dokonca si myslím, že aj vy ste asi študovali zadarmo, tak, prosím, buďte ticho.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Samochvála smrdí a asi nebolo by vhodné, aby som teraz sa pokúsil o akékoľvek zhodnotenie slovenského predsedníctva, toto hodnotenie budú robiť iní a nie my. Ja skôr poviem niekoľko faktov a skutočností, ktoré poukazujú na to, že zatiaľ sme nepokazili slovenské predsedníctvo. Skôr (povedané s úsmevom) to vymedzím takto.
Nastupovali sme do predsedníctva v pomerne ťažkom období. Európska únia je dnes v stave, ktorý ťažko závidieť. Dokonca viete, že sa objavujú rôzne hlasy predovšetkým na adresu V4, že dnes je akýmsi strojcom nešťastia v Európskej únii alebo názorov, ktoré nie sú zlučiteľné s Európou. Ale povedzme si, kde sú dnes vážne problémy?
Uvedomme si, že v Holandsku bolo referendum, ktoré prakticky zastavilo asociačnú dohodu s Ukrajinou. Pozrime sa, aké ťažkosti sme mali, pokiaľ ide o dohodu o voľnom obchode s Kanadou kvôli vnútroštátnym problémom v Belgicku, ale mám dobrú správu, dohodli sa a ja čakám, že by zajtra možno alebo cez víkend mohol byť summit, na ktorom by sa táto dohoda slávnostne podpísala za prítomnosti kanadského premiéra. Pozrime sa na udalosti vo Veľkej Británii. Čiže nie krajiny V4. Krajiny V4 prinášajú do Európskej únie obrovské množstvo pragmatizmu a zdravého rozumu. Sú to dnes často vyspelé demokracie, ktoré spôsobujú Európskej únii obrovské ťažkosti.
Za týchto podmienok slovenské predsedníctvo malo taký jednoduchý záväzok - nepresadzovať a nezneužívať predsedníctvo na presadzovanie svojich vlastných priorít, ale byť akýmsi čestným sprostredkovateľom tam, kde to je len trošku možné. A môžme sa pochváliť aj pár výsledkami.
Po prvé chcem povedať, že počas nášho predsedníctva došlo k ratifikácii Parížskej dohody o klíme. Prosím, a budem to hovoriť stále dookola, nepodceňujme túto dohodu, pretože na jednej strane to vyzerá ako niečo veľmi vzdialené od nás, na druhej strane sami si priznajte, najmä tí, čo bývate možno na juhu Slovenska, čo urobila klíma v poslednom období, že dnes možno pestujeme dole na juhu Slovenska plodiny, ktoré sa niekedy pestovali v Stredomorí a naopak to, čo nikdy nebolo hore na severe Slovenska, sa zrazu objavuje, čo bolo niekedy typické pre západné Slovensko. Čiže musíme spoločne v rámci Európy bojovať. Preto ratifikácia tejto dohody je obrovským úspechom nášho predsedníctva, lebo sme k tomu aj významne prispeli.
Ďalej na summite v Bratislave, ktorý už bol veľakrát predmetom diskusií aj tu v Národnej rade, sme sa zaviazali, že chceme čo najrýchlejšie zaviesť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, 6. októbra naštartované. Dvestopäťdesiat ľudí z tejto stráže pôsobí v Bulharsku vrátane aj ľudí zo Slovenska. Mrzí ma, že napriek pomerne výraznej ochrane vonkajších hraníc sú tu členské krajiny Európskej únie, ktoré majú stále tendenciu zavádzať vnútorné kontroly, čo je porušením, významným porušením pravidiel Schengenu.
Ak dôjde k podpisu dohody medzi Európskou úniou a Kanadou o voľnom obchode, takisto to považujeme za významný úspech slovenského predsedníctva, ale na čo sa najviac sústreďujeme v tomto okamihu, je decembrový summit, kde chceme ponúknuť alternatívu, pokiaľ ide, ako naložiť s migrantmi, ktorí sa nachádzajú na území Európskej únie. Veľmi rýchlo. Bol plán, ktorý bol prijatý napriek tomu, že sme s ním nesúhlasili o povinných kvótach. Stošesťdesiattisíc migrantov malo byť rozdelených. Absolútne fiasko. Dnes všetci konštatujeme, že kvóty ako také sú mŕtve. Je tu návrh komisie, ktorý hovorí o povinných kvótach do budúcnosti a o sankciách pre krajiny, ktoré nebudú tieto kvóty rešpektovať. Zdá sa, že tento návrh nemá žiadnu podporu medzi členským štátmi Európskej únie.
Preto je našou veľkou ambíciou, veľkou ambíciou prísť s kompromisným návrhom, ktorý postupne získava podporu aj ďalších partnerov.
Summa summarum, vážený pán poslanec, chcem povedať, hanbu sme neurobili a naopak som presvedčený, že keď budeme odovzdávať, a ja odchádzam budúci týždeň na Maltu baviť sa o predsedníctve na Malte, ja verím, že keď budeme odovzdávať 31. decembra naše predsedníctvo Malte, tak bude skonštatované, že malá, ale hrdá krajina Slovensko predsedníctvo v Európskej únii zvládla bravúrne a som o tom presvedčený.
Ďakujem všetkým členom vlády, ktorí sa o to pričinili. (Potlesk.)

Dobre. Ďakujem vám, pán poslanec, za vašu otázku. Prepáčte, že som hneď na úvod povedal ´dobre´, pretože pravdepodobne vláda, ktorej som premiérom, nemusí nikoho presviedčať o tom, že sociálny dialóg je pre nás pracovná metóda, ktorú používame každý deň. A sa nám tento sociálny dialóg aj mimoriadne osvedčil, pretože v jeho rámci sme schopní prijímať často mimoriadne ťažké a náročné rozhodnutia. Nakoniec podpora sociálneho dialógu je upravená aj v zákone o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni, teda zákon o tripartite. A chcel by som zvýrazniť, že nám nejde len o dobré vzťahy s odbormi, ale ide nám aj dobré vzťahy so zamestnávateľmi, pretože dohromady tvoríme tripartitu, pričom veľmi často prizývame ako partnerov predstaviteľov ZMOS-u a ďalších dôležitých inštitúcií, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som, aby som potvrdil to, čo som teraz povedal, zacitoval z Programového vyhlásenia vlády: "Vláda zabezpečí dôsledné uplatňovanie sociálneho dialógu ako jedného z rozhodujúcich nástrojov tvorby svojich rozhodnutí vo všetkých oblastiach a všetkých úrovniach odvetví a regiónov. V súlade so všeobecne akceptovanými európskymi zásadami zostane Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky kľúčovým konzultačným a dohodovacím orgánom vlády."
Myslím si, že by bolo asi nosenie dreva do lesa, keby som teraz robil nejaký výpis alebo súhrn rozhodnutí, ktoré sme prijali spoločne s našimi partnermi. Dovoľte mi však, aby som tak od srdca povedal niekoľko myšlienok, pokiaľ ide o odbory a pokiaľ ide o zamestnávateľov. Hovorím teraz nielen ako predseda vlády, ale hovorím ako predseda sociálnej demokracie.
Sme presvedčení, že sú tu často zamestnanci, ktorí okrem mzdy, ktorú majú, majú len určitý rozsah konkrétnych práv, ktoré im garantuje či už Zákonník práce alebo iné dohody. A musí byť našou povinnosťou garantovať, že tieto práva budú v plnej miere rešpektované. Ja by som rád zašiel ďalej a sme to už avizovali aj na nedávnom stretnutí, ktoré bolo v sobotu, keď som avizoval, že radi by sme ponúkli Národnej rade Slovenskej republiky myšlienku, že by sme trošku zosúladili alebo dali do rovnováhy ekonomické slobody, ktoré máme dobre definované v Ústave Slovenskej republiky so sociálnymi právami. A to nie je výmysel, ktorý by došiel priamo z našej kuchyne.
Dnes na úrovni Európskej únie, kde tiež funguje sociálny dialóg a mal som možnosť viesť tripartitu pred niekoľkými dňami v Bruseli, je myšlienka zakotviť takzvaný sociálny pilier alebo pilier základných sociálnych práv. Je to pre nás dobrá inšpirácia, pretože sú tu niektoré inštitúty, ktoré existujú, ale nemáme ich dostatočne zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Ja by som napríklad uviedol inštitút minimálnej mzdy. Asi nás nikto nepresvedčí, že tento inštitút treba zrušiť, lebo už aj to sme počuli. Vieme, ako je dôležité tlačiť na rast miezd na Slovensku a z tohto dôvodu by som privítal, keby napríklad inštitút minimálnej mzdy sa stal súčasťou sociálneho piliera, ktorý by sme zakotvili v Ústave Slovenskej republiky. Ale na toto potrebujeme podporu tak zamestnancov, ktorí sú dnes zastúpení a reprezentovaní odbormi, ako aj súhlas našich ďalších partnerov, v tomto prípade zamestnávateľov. Bol by to obrovský posun, keby sa nám takéto niečo podarilo.
Ja len využijem posledných pár sekúnd, aby som poďakoval partnerom sociálneho dialógu tak zamestnávateľom ako aj zamestnancom za to, čo sme spoločne dosiahli za ostatné roky, pretože tieto výsledky sú výsledky, na ktoré často pozitívne poukazuje celá Európa.
Takže ďakujem ešte raz za vašu otázku. (Potlesk.)