Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, keďže druhá otázka je prakticky totožná, môžem hovoriť 10 minút na túto tému, alebo si to rozdelím po 5 minút?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Po 5 minút.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Dobre, ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ešte som neodpovedal. Áno, to sme chceli po prvej otázke, aká potom so súhlasom pána poslanca Rašiho, môže aj on položiť doplňujúcu otázku.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Dobre, ďakujem pekne.
Dámy a páni, aby som vás, ďakujem za tieto otázky, nezaťažoval nejakou komplikovanou bruselskou terminológiou, chcem využiť tento priestor na jednoduché pomenovanie toho, čo nás čaká v najbližšom období v Európskej únii.
Ukazuje sa, že model fungovania Európskej únie začína trochu škrípať a predovšetkým členské štáty eurozóny, teda tie, ktoré majú spoločnú menu, vedia, že musia ešte hlbšie spolupracovať, mať ešte viac spoločných politík, aby tento projekt bol maximálne úspešný. Čakáme predovšetkým na prvé výzvy, ktoré prídu od motora európskej integrácie, a to je francúzsko-nemecký, pričom francúzsky prezident Emmanuel Macron sa už vyjadruje pomerne presne a možno rozhodujúcim momentom budú aj voľby v Nemecku, pretože do tohto tandemu by sa mal potom pridať nový spolkový kancelár alebo spolková kancelárka, pretože nemáme právo komentovať voľby v Nemecku a ani pravdepodobný výsledok. Je však úplne jedno, že či to bude spolková kancelárka alebo spolkový kancelár, tá orientácia smerom na hlbšiu integráciu v Európskej únii tu nepochybne bude.
Slovensko si uvedomuje, že vstup do Európskej únie v roku 2004 doteraz bol úspešný príbeh a nikto ho nespochybňuje. Ak pozrieme na parametre našej krajiny pred rokom 2004 a parametre v roku 2017, napriek tomu, že sme museli zaplatiť nejakú daň, ktorá je spojená s členstvom v Európskej únii, bolo to mimoriadne prospešné pre našu krajinu. Jednoducho nám integrácia svedčí ako malej krajine. Sme šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete, obrovské množstvo nášho exportu ide do krajín Európskej únie. Preto ak sa tu vytvára šanca ďalšej hlbšej integrácie v rámci eurozóny, tento vlak nám nesmie ujsť.
Klamal by som, keby som tvrdil, že táto integrácia bude lacná alebo jednoduchá. Musíme očakávať predovšetkým tlak na spojenie aktivít v obrannej politike. Aj preto sa Slovensko hrdo hlási do iniciatívy, ktorá sa nazýva PESCO, je to prehĺbená spolupráca v oblasti tzv. obranných techník a taktík, kde Slovensko musí rátať s tým, že budeme väčšou súčasťou rôznych európskych operácií a európskej spolupráce. Čaká nás hlbšia spolupráca, pokiaľ ide o oblasť sociálnych systémov, hlbšia spolupráca, pokiaľ ide o fiškálnu politiku. Toto všetko sú témy, na ktoré Slovensko bude musieť v krátkom čase odpovedať.
A som presvedčený, dámy a páni, že pred Slovenskom je historická šanca urobiť 10-ročný skok, nebude lacný, ale 10-ročný skok, a môžeme opäť výrazne priblížiť našu krajinu k priemeru životnej úrovne Európskej únie.
A s hrdosťou konštatujem, že patríme medzi krajiny, ktoré výrazne využili túto príležitosť približovať sa k priemernej životnej úrovni Európskej únie.
Čo sa bude diať v najbližších týždňov a mesiacoch? Predovšetkým a je to naša povinnosť aj voči našim kolegom, ktorí euro nemajú, aby tento proces bol maximálne inkluzívny, teda taký, že doňho budú zapojené aj členské štáty, ktoré dnes euro nemajú. Bolo by veľmi nesprávne, keby eurozóna sa integrovala hlbšie, možno iba nejaká časť krajín, a všetci ostatní sa na to budú iba pozerať. Musíme dať šancu aj štátom, ktoré euro nemajú, aby boli pri tom. A preto na rokovaní v Českej republike v Ledniciach sme plne podporili myšlienku predsedu vlády Českej republiky, aby bola možnosť ustanoviť pozíciu pozorovateľa v eurozóne, pretože bude to najmä eurozóna, kde táto integrácia bude veľmi, veľmi intenzívne prebiehať v najbližšom období.
Dilema, ktorá stojí teda pred nami, je, necháme si tento vlak ujsť a budeme možno členmi eurozóny, ktorí nebudú v tom jadre, alebo budeme robiť všetko pre to, aby sme to jadro stihli a v tom jadre sme aj zostali? Ja si myslím, že toto je historická šanca pre nás.
A ja potom využijem druhú otázku, aby som v tejto téme pokračoval.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, niekedy je ťažké v takej hektickej dobe sa vrátiť k normálnej práci, ale musíme to urobiť.
Dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí ich budú zastupovať.
Neprítomný je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Neprítomný je minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho podpredseda vlády Peter Pellegrini. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker, takisto ho bude zastupovať Peter Pellegrini. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister obrany Peter Gajdoš, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pani Matečná.
Ďalej otázky nie sú na podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, na ministra hospodárstva Petra Žigu a na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera.
Pán predsedajúci, som pripravený v stanovom čase odpovedať na postavené otázky členov parlamentu.

Ďakujem za vašu otázku, pán poslanec. Nebudem teraz komentovať a nebudem vôbec hovoriť na adresu opozičného politika, pretože téma je podstatne dôležitejšia ako to, čo povedal pán predseda SaS.
Dámy a páni, pre nás je otázka postavená veľmi jednoducho. Či chceme, alebo nechceme, po voľbách v Nemecku - a je úplne jedno, kto vyhrá, pretože aj v prípade pani Merkelovej, aj v prípade pán Schulza hovoríme o európskych politikoch a hovoríme o ľuďoch, ktorí sú za ďalšiu integráciu - sa naštartuje francúzsko-nemecký motor. A ja som mal možnosť hovoriť s francúzskym prezidentom o jeho predstavách a ambíciách a budeme musieť odpovedať na otázku, či sme pripravení urobiť nejaké rozhodnutia v našej krajine, ktoré nám zabezpečia, že ak sa vytvorí ešte v rámci eurozóny nejaká ďalšia superskupina, že v tej skupine aj budeme.
Ako predseda vlády hovorím, že je našou životnou povinnosťou byť v jadre Európskej únie, pretože integrácia doteraz nám veľmi svedčila. Veď sme zaplatili aj za vstup Európskej únie nejakú cenu. Spomeňme si, že sme museli zatvoriť dva zdravé bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, že sme museli urobiť ústupky v poľnohospodárskej politike. Ale asi zhodneme na tom, že výhody, ktoré sú spojené s členstvom v Európskej únii, že ich je podstatne viac ako tých nevýhod. Ak nám teda integrácia svedčí, ak máme euro, sme v Schengene, sme dosiahli najvyššiu možnú mieru integrácie, aká tu vôbec je, nemôžeme sa stavať nabok a povedať, že Nemecko a Francúzsko je nejaká okresná liga, ako povedal pán predseda Sulík. Ale to je jeho vyjadrenie. Verejnosť presne teda vie, o čo tu ide. Buď sa budeme ťahať k Nemecku a Francúzsku, alebo ku Grécku. Pán Sulík hovorí - Grécko. Ja hovorím - nie, ja hovorím - Nemecko a Francúzsko.
Lebo Slovensko má na to, aj pokiaľ ide o politickú stabilitu. Slovensko má na to, pokiaľ ide fiškálnu disciplínu. Uvedomme si, že máme historicky najnižší deficit. Uvedomme si, že máme historickú zamestnanosť a ja predpokladám, že v krátkom čase budeme mať historickú aj nezamestnanosť, teda najnižšiu, lebo v roku 2007-2008 sme boli niekde na úrovni 7,5 %. A k tejto hranici sa teraz aj približujeme. Sme šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete. 80 % možno nášho exportu je do krajín Európskej únie. My nemáme iné riešenie, ako byť v jadre.
Samozrejme, že to so sebou prinesie obrovské výzvy. Napríklad prezident Macron povedal veľmi jasne v rozhovore so mnou, on bude veľmi tlačiť, čo ma teda prekvapilo, na sociálny rozmer integrácie. A čo teraz urobíme, keď nám povie napríklad Európa, tak, dámy a páni, na Slovensku budete musieť zvýšiť minimálnu mzdu na 700 eur. Čo potom urobíme? Ustúpime a povieme, že nie, nie, nie, my nechceme 700 eur minimálnu mzdu, lebo to môže poškodiť nejakú časť podnikateľského sektora, a stratíme korporatívnu výhodu vstupu do jadra. Takéto témy pravdepodobne nás čakajú. Budeme musieť na ne vedieť aj reagovať, ale je hrozne dôležité, aby sme boli aj stabilní, aj pripravení o tom diskutovať.
Čiže ja som aj nakoniec veľmi rád tomu, čo pán Sulík povedal, pretože nás to veľmi jasne rozdeľuje. A verejnosť musí dnes vedieť, kto je za čo. Ja som za to, aby bolo Slovensko v spoločnosti najvyspelejších krajín Európskej únie. Ak má pán Sulík pocit, že máme byť v spoločnosti Grécka alebo niekoho iného, je to jeho suverénne rozhodnutie. Ak sa to nejakým ľuďom na Slovensku páči, tak môžem len zablahoželať. Ale ja si myslím, že my patríme niekde inde.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Nie. Pravdepodobne... (povedané so smiechom), ja možnože potom poprosím pána ministra o vysvetlenie, asi sa prerátaval, pán kolega, ten počet ľudí, ktorí došli na územie Slovenska, ale neprerátaval sa z tej kvóty 160-tisíc, ale z tých 18-tisíc, ktorí reálne boli premiestnení z Grécka a z Talianska. A keď prerátavate 18-tisíc, tak zrazu asýrski kresťania nám urobia splnený záväzok. Ale my sme sa k tým asýrskym kresťanom predsa jasne prihlásili a povedali, že ak máme niekoho doviezť na naše územie, musia to byť ľudia, ktorí sú kultúrne, nábožensky nám ako-tak aspoň trošku blízki. Toto je podľa mňa dôvod, prečo nebolo Slovensko zaradené, hoci my sme tí, ktorí sme urobili najviac povyku. Veď my sme boli tí, ktorí podali žalobu. O to viac.
Ale žiadny tajný záväzok. Myslím si, že ak si zoberiete všetky verejné vyjadrenia, ktoré robíme, tak nemôžme urobiť niečo, čo je v príkrom rozpore s našou oficiálnou politikou.
My sme mohli, a využijem ten čas ešte, pán kolega, počas slovenského predsedníctva túto tému nechať tak. Viete, čo hrozí? Hrozí totižto, že v septembri končia tieto povinné kvóty. A nemáme nič iné schválené. Je tu návrh Európskej komisie, ktorá hovorí, že treba zaviesť permanentné, stále kvóty, a že pokiaľ krajina odmietne prijať v rámci takéhoto rozhodnutia migranta, bude musieť zaplatiť 250-tisíc eur pokutu. Toto ale dnes odmieta nielen Slovensko, to odmieta veľmi veľa krajín. Čiže pravdepodobnosť, že niečo prejde z dielne Európskej komisie, je prakticky nulová. A nebudeme mať nič, lebo prestanú platiť aj kvóty v septembri.
Preto sme došli a povedali sme, že chceme systém efektívnej solidarity. Tento systém by spočíval v tom, ja to nechcem zľahčovať, lebo to je vážna téma, že by existovalo nejaké menu, kde by bolo povedané, že toto je povinná solidarita a z tej solidarity si môžete vybrať konkrétne opatrenie. Napríklad poviete, že my nechceme migrantov na našom území, a budem stále takto zdvíhať ruku a hovoriť, že terorizmus v Európe bol spôsobený tým, že sme podcenili migračnú krízu. Dnes sú odhady, ktoré hovoria, že až 0,5 % z ľudí, ktorí prekročili hranice Európskej únie, sú ľudia, ktorí majú kontakty na rôzne teroristické skupiny, čo je naozaj obrovské ohrozenie. Čiže tá krajina musí mať právo povedať, že ja nezoberiem migrantov, ale dám viac peňazí, dám možno viacej techniky alebo dám viacej ľudí na ochranu schengenských hraníc. Lebo solidarita musí byť prejavená. My nie sme krajina, ktorá by solidaritu nechcela prejavovať. Stačí, keď si spomenieme na to, ako sme pomohli Ukrajine so spätným tokom plynu. Takže my chceme byť solidárni, ale aby na druhej strane sa rešpektovali aj špecifiká jednotlivých členských štátov.
Žiadny záväzok nebol urobený. A pokúsil som sa vysvetliť, že prečo pravdepodobne Slovensko nebolo zaradené medzi tie štyri krajiny napriek tomu, že sme jediní, ktorí žalujú, ktorí sme podali veľkú žalobu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Chcem skonštatovať, že v tomto okamihu okrem vyjadrenia Európskej komisie ohľadne začatia konania voči našim partnerom z V4 nemáme k tejto veci bližšie informácie, a vývoj situácie a konanie Komisie budeme pozorne monitorovať, naviac je V4, kde sa stretávame, budúci týždeň, budeme o tom hovoriť podstatne intenzívnejšie.
Môžem len vás informovať, že Komisia v utorok 13. 6. potvrdila, že začala proces právneho konania proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku z dôvodu porušenia európskej legislatívy súvisiacej s prerozdelením žiadateľov o azyl. Právne konanie sa týka porušenia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra 2015 o zavedení tzv. povinných kvót. Podľa uvedeného rozhodnutia sa malo z Talianska a z Grécka premiestniť 160-tisíc migrantov na územie ostatných členských krajín Európskej únie. Toto rozhodnutie bolo prijaté, hoci proti nemu hlasovali Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko.
Ako viete, Slovenská republika podala už 2. decembra 2015 oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie na Súdny dvor v Luxemburgu. My sme tým chceli upozorniť predovšetkým na to, že rozhodnutie prijaté Radou ministrov vnútra je v rozpore s Európskou radou, ktorá jasne deklarovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty. Jednoducho najvyšší orgán Európskej únie Európska rada za účasti premiérov a hláv štátov rozhodla, že povinné kvóty nie, napriek tomu väčšina hlasov presadila na stretnutí ministrov vnútra tento právny dokument. Sme presvedčení, že v danom prípade ide o nelegislatívne opatrenie, ktorým dochádza k porušeniu práv národných parlamentov a práv Európskeho parlamentu. Rada ministrov vnútra mala podľa nás rozhodovať jednomyseľne, a nie väčšinovo, pretože predtým, ako Rada prijala napadnuté rozhodnutie, vykonala v návrhu Komisie viaceré zmeny a doplnenia, čím porušila podstatné procesné predpisy. Slovenská republika ihneď avizovala, že podáme žalobu, a svoj sľub sme aj naplnili.
Dámy a páni, migrácia je stále veľmi vážna téma, ale nemyslím si, že je vhodné, aby sme takúto citlivú problematiku zneužívali na politikárčenie. Ako predseda vlády som na jednej strane dbal, aby Slovenskej republike nebolo vnútené riešenie, ktoré by v budúcnosti mohlo vytvoriť vážne spoločenské problémy. Na druhej strane viem, že pred problematikou migrácie nie je možné utiecť. My sme vždy presadzovali systémové riešenia a môžem zopakovať, že sme ponúkli tzv. efektívnu solidaritu, ktorá znamená, že každá krajina musí určitým spôsobom prispieť, pokiaľ ide o dôsledky migrácie, ale musí mať suverénne právo si vybrať, akým spôsobom túto solidaritu prejaví. Ale každá krajina musí. A Slovensko je krajina, ktorá urobila v tomto množstvo zaujímavých opatrení. Spomeniem len napríklad Gabčíkovo, kde pomáhame výrazne Rakúsku so žiadateľmi o azyl v tejto krajine.
Aby som veľmi rýchlo ešte využil ten čas a odpovedal na vašu otázku, tak chcem zopakovať bez akéhokoľvek zaváhania, my sme kvóty vždy považovali, považujeme a budeme považovať za nezmyselné a technicky nezrealizovateľné. Myslíme si jednoducho, že sú to opatrenia, ktoré ani zďaleka neprinášajú taký efekt, ako by sa očakávalo.
Dámy a páni, pokiaľ ide o konkrétnu otázku, či sme prijali alebo neprijali nejaký utajovaný záväzok, chcem vás ubezpečiť, že jednou z charakteristík Európskej komisie je nezávislosť, Slovenská republika nerozhoduje za Komisiu a nemôže ovplyvniť jej rozhodnutia. Musím vás však všetkých ubezpečiť, že vláda nikdy neprijala žiadny tajný záväzok, pretože by to išlo proti našej oficiálnej politike, pokiaľ ide o kvóty. Naše záväzky sú len a len dobrovoľné a sú práve prejavom toho, že chceme, aby sa solidarita vyjadrovala podľa suverénneho pôsobenia daného štátu.
A rovnako chcem, aby som dal presnú informáciu, zopakovať, že v decembri 2015 sme prijali, a to je všeobecne známe, 149 asýrskych kresťanov z Iraku. Ide o ľudí, ktorí priamo utekajú pred terorom Islamského štátu. Vo februári 2016 týmto ľuďom bolo udelené humanitárne vízum. Momentálne títo ľudia žijú v okolí Nitry a prebieha ich integrácia do našej spoločnosti. Z tejto skupiny sa na Slovensku ešte nachádza 87 osôb. Z toho sa dokonca už aj tri deti narodili tu na území Slovenskej republiky. Ostatní opustili našu krajinu z dôvodu, že si nedokázali zvyknúť na kultúrne odlišnosti, a vrátili sa do Iraku.
Tiež ma prekvapilo, že tri krajiny boli vybrané, pokiaľ ide o Komisiu, Slovensko tam jednoducho nebolo, ale uvedomme si, že z tých 160-tisíc migrantov, ktorí mali byť premiestnení z Talianska, z Grécka, bolo premiestnených len... Pán minister, 18-tisíc je posledná správa? (Reakcia ministra.) Okolo 18-tisíc. Čiže povinné kvóty sú absolútnym fiaskom. A keď sa tých 18-tisíc preráta na jednotlivé krajiny, pravdepodobne naše rozhodnutie ohľadne asýrskych kresťanov zabralo a povedali, veď my sme nakoniec dobrovoľne sa rozhodli a niečo sme v tomto duchu aj urobili. Ale chcem sa spýtať mojich kolegov premiérov a pani premiérky Szydlo na najbližšom zasadnutí V4, ako to hodnotia a čo s tým budeme ďalej robiť.
Ale žiadny záväzok. Sme principiálne proti povinným kvótam. Na druhej strane tvrdím, že v rámci solidarity musíme nájsť spôsob, ako pomôžeme celej Európskej únii v boji proti dopadom migračnej krízy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil týchto členov vlády.
Na pracovnej ceste je minister školstva, vedy, výskumu a športu, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, zastupuje ho opäť podpredseda vlády pre investície. Minister životného prostredia, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície. Otázky nie sú na podpredsedu vlády a ministra vnútra, na ministra zdravotníctva, na ministra hospodárstva ani na ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky, tak ako boli postavené členmi parlamentu, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, toto naozaj považujem za podstatne vážnejšiu tému ako extrémne názory pána Dostála, pretože hovoríme o inštitúcii, ktorá dnes združuje takmer, možno viac ako 90 % všetkých primátorov a starostov. Inštitúcii, ktorá zohráva dôležitú úlohu v politike Slovenskej republiky.
Chcel by som oceniť túto spoluprácu a chcem oceniť aj to, že sa pravidelne stretávame a reagujeme na potreby miest a obcí. Chcel by som vám pripomenúť, dámy a páni, že je prax zavedená, na základe ktorej v priebehu roka sa vláda hlási k niektorým záväzkom vo vzťahu k samospráve a potom si robíme bezprostredne pred snemom ZMOS-u určité vyhodnotenie, inventúru, či tieto záväzky boli alebo neboli naplnené.
Teším sa, že pred dvoma dňami, a chcem poďakovať aj pani ministerke Matečnej, ktorá tu sedí, sme spoločne podpísali memorandum, ktoré hovorí o cestovnej mape pri implementácii významných operačných programov zabezpečujúcich rozvoja vidieka. Ide o Operačný program Rozvoj vidieka, ide o integrovaný operačný program. A je veľmi dobré, že dnes vedia primátori a starostovia, čo sa bude diať v najbližšom období, pokiaľ ide o čerpanie týchto finančných prostriedkov.
Dokonca v tomto memorande sme spoločne konštatovali s pani ministerkou aj s predsedom ZMOS-u, že v prípade vzniku dodatočných finančných zdrojov počas implementácie integrovaného regionálneho operačného programu, programu Rozvoja vidieka a po priebežnom naplnení cieľov obidvoch programov, ktoré vláda prijala a následne po predložení Slovenskou republikou Európska komisia schválila, vytvorí podmienky pre intenzívnejšie implementácie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou v objeme až do výšky 60 mil. eur. Jednoducho, keď budú peniaze, keď bude treba peniaze ďalšie, sme pripravení tieto peniaze nájsť. A tie možnosti sú rôzne, napríklad presunom z iných operačných programov alebo z iných zdrojov.
Pokiaľ ide o stretnutie so ZMOS-om v utorok, hovorili sme aj o opatreniach, ktoré sa dotýkajú limitov vo verejnom obstarávaní. Dámy a páni, my si možno ani neuvedomujeme, aké dôležité rozhodnutie sme prijali, pokiaľ ide o limity vo verejnom obstarávaní, pretože dávame priestor na miestny rozvoj. Dávame priestor na uplatnenie sa miestnych firiem, lokálnych firiem, že je nejaký okres a keď sa tam robilo štandardné verejné obstarávanie, tak sa mohlo stať, že tam prišli firmy z úplne z iných častí Slovenska, často rôzni špekulanti a podvodníci. Preto som veľmi rád, že v tomto prípade si budú môcť podstatne operatívnejšie primátori a starostovia organizovať svoj ekonomický život vo svojom regióne.
My sme tento limit v minulosti zvýšili na 5-tisíc eur a teraz sa nám podarilo zvýšiť limit na tovary na elektronickom trhovisku až na 15-tisíc eur a pri ostatných tovaroch a službách až na 50-tisíc eur. Čiže bavíme sa pomaly už v korunách ako miliónových sumách, kde bude môcť starosta a primátor podstatne jednoduchšie konať. Rovnako novelou zákona o verejnom obstarávaní pri zákone sme zvýšili limit na stavebné práce na 150-tisíc eur.
Ďalej chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že dnes sú mestá a obce vo vynikajúcej finančnej kondícii. Je to aj preto, lebo sme napravili to, čo urobila pravicová vláda, kedy ten podiel z dane z príjmu fyzických osôb bol výrazne znížený pre mestá a obce. My sme vrátili naspäť pomer 7:3. Sedemdesiat percent dostávajú obce a mestá a 30 percent dostávajú vyššie územné celky a môžem teda dnes skonštatovať aj po rozhovoroch s predstaviteľmi samosprávy, že finančná kondícia miest a obcí je naozaj veľmi dobrá, čo umožňuje našej samospráve, aby sa sústredila aj na ďalšie projekty, ktoré možno nemala možnosť financovať v minulosti. A v tomto duchu im chceme držať palce.
Pracujeme aj na sociálnom zabezpečení primátorov a starostov. Vážime si prácu týchto ľudí, pretože ak niekto je dvakrát, trikrát za sebou primátorom a starostom, veľmi ťažko sa zaraďuje vo svojom prostredí do možno pracovného pomeru a hľadáme nejaké možnosti, ako to máme pri policajtoch, pri vojakoch, týchto ľudí zabezpečiť a súčasne aj aby mali aj istotu, že po skončení takejto práce bude o nich primerane postarané.
Máme aj ďalšie rôzne projekty, ale ja verím, že bude príležitosť predovšetkým na sneme ZMOS-u, ktorý bude budúci týždeň v stredu, o nich bližšie hovoriť.
Ešte raz ďakujem za otázku. (Potlesk.)

No, ja teraz neviem, aký mám čas.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Päť minút znovu.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Môžem päť minút?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, samozrejme.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Dobre, ja budem veľmi, budem veľmi stručný. Predovšetkým, pán poslanec, ste prešli všelijakými stranami, ktoré nikdy nemali žiadny vplyv v tejto krajine. A treba pripomenúť aj to, že vaše extrémne názory, bohužiaľ, nikomu nepomáhajú. Ja nie som extrémista v názoroch. Vy ste extrémista v názoroch. (Potlesk.)
Prečo máme klamať? Ja si myslím, že rozumní ľudia z vecí, ktoré boli pozitívne, sa veľa poučia a z vecí, ktoré boli negatívne, odsúdia a odmietnu ich. Áno, v období do roku ´89 som aj ja žil. Mal som možnosť študovať a v roku 1987 som nastúpil do zamestnania. Možno je to krátke obdobie, ale ma nikdy neprinútite povedať, že to bola čierna diera. Nikdy. Pretože boli zlé veci a k tým sa staviam otvorene a odmietam ich. Porušovanie ľudských práv považujem za veľkú chybu, že krajina neumožnila ľuďom slobodne cestovať, že bola potláčaná náboženská sloboda, že boli potláčané iné ľudské práva. Áno, ale súčasne musím povedať, že ľudia vytvárali obrovské hodnoty.
Pán poslanec, politici ako vy, ste odovzdali Slovenský plynárenský priemysel Západu. Politici ako vy, ste odovzdali Slovenské elektrárne Západu. Politici ako vy, ste odovzdali distribučné firmy na elektrinu Západu. Vy ste to urobili. (Potlesk.) A tieto firmy, tieto firmy (doznievanie potlesku) nevznikli, nevznikli na ulici v roku ´89 v novembri. Tieto firmy sa budovali po desaťročia. Jednoducho boli výsledkom poctivej tvrdej roboty ľudí. To mám ľuďom napľuť do tváre kvôli vašim extrémnym názorom? Mám povedať dôchodcovi, ktorý má 70 rokov, že ty si vlastne nič neurobil? Ty si celý čas žil v nejakom režime, za ktorý sa máš hanbiť? Ja prejavujem svojimi postojmi k ľuďom to, že si ich vážim, lebo tí ľudia naozaj, naozaj tvrdo pracovali. A ja hovorím o hodnotách, ktoré boli vytvorené, o hodnotách, ktoré ste vy a vám podobní politici rozdali Západu zadarmo, za korunu. Takže toto je celý váš problém, ktorý ste urobili. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, je to zaujímavá otázka, ale typická pre vás. Na rôznych internetových fórach, ale, bohužiaľ, sa to už opakuje často aj v Národnej rade, dostávam otázky, na ktoré pýtajúci sa má už vopred jasnú odpoveď, lebo Fico, lebo medveď. Pamätám si aj vašu otázku z minulosti, keď ste sa ma spýtali, že či voľba nového riaditeľa RTVS nie je náhodou nedemokratická.
Pán poslanec, chcem vám jednoducho povedať, že nemôžem za povojnové usporiadanie Európy. Rád by som možno mal na to nejaký vplyv, ale to, čo sa udialo po roku 1945, bolo mimo mojich možností.
Pán poslanec, minulosť Slovenska je vykladaná v učebniciach dejepisu. A bez emócií a na základe faktov a úrovne poznania spoločenských javov hodnotia historici časy minulé, aj ich príčinné súvislosti. To, že povojnové usporiadanie Európy sa rodilo ešte pred koncom druhej svetovej vojny a bez zásadného vplyvu Slovákov na toto usporiadanie, je obsahom už stredoškolského štúdia. Ďalší vývoj na Slovensku v kontexte spoločného štátu Čechov a Slovákov a pod gesciou vtedajšieho Sovietskeho zväzu v ekonomickom previazaní v podobe Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a vojenského zväzku Varšavskej zmluvy popisujú učebnice tak isto. Slovensko má svoj historický osud, ktorý je determinovaný časom a priestorom, a hádam uznáte aj vy, pán poslanec, že pozitívom dnešnej doby je, že môžeme oveľa objektívnejšie hovoriť o minulosti, že súčasná história oveľa plastickejšie môže popisovať minulosť. Práve v tomto kontexte sa ukazuje, že čierno-biele videnie sveta snahe o pochopenie histórie veľmi nesvedčí.
Nekritického prístupu k hodnoteniu života spoločnosti sme si užili pred rokom 1989, ale užívame si ho, bohužiaľ, aj dnes. Diagonálne vzdialené názorové skupiny vychvaľujú alebo úplne zatracujú socialistický spoločenský systém pred rokom 1989 a oba extrémne názory nie sú objektívne. Môžu vychádzať z rôznych osobných skúseností, ale isto sú znakom nepoznania historických štúdií alebo aspoň učebníc zo stredných škôl. Šírenie poloprávd zbytočne polarizuje spoločnosť a pod ľúbivou zámienkou principiálneho postoja len odvádza pozornosť od riešenia súčasných akútnych vecí. Je paradoxom doby, že viac dostupných informácií a objektívnejší obraz o minulosti je pre pochopenie zložitejší a bez hlbšieho poznania a záujmu aj ľahšie manipulovateľný.
Ako som už povedal, nemal som absolútne žiadny vplyv na povojnové usporiadanie Európy. Ale zopakujem to, čo som jednoducho vždy povedal. Keď som v Nitre na 1. mája, pán poslanec, a za týmito slovami si stojím, na deň Sviatku práce hovoril o tom, že som nikdy nepatril k tým, ktorí v našej krajine pred rokom ´89 videli len čiernu dieru, hovoril som o nespochybniteľných výsledkoch práce a rešpekte k práci a generáciám ľudí, ktorí sú už dnes na dôchodku. Rešpekte k hodnotám, ktoré svojou prácou vytvorili. Dodal som aj to, čo už necitujete, že ak by toto nebola pravda, nebolo by čo na Slovensku privatizovať. A vy ste veľký podporca privatizácie, takže tešte sa z toho, čo ľudia za socializmu vybudovali (potlesk), lebo ste to všetko mohli potom aj porozkrádať (doznievanie potlesku). A v týchto metaforách o čiernej diere doslova išlo o privatizáciu, o dehonestáciu štátu. Keď sme so SMER-om prišli s témou sociálneho štátu a volali po väčších istotách pre ľudí, tak sme tu boli pomaly za kontrarevolucionárov, ktorí chcú zvrátiť, nebodaj, chod dejín.
Takže ja si za svojimi slovami, pán poslanec, stojím a vy tiež porozmýšľajte o tom, čo vám tá predchádzajúca doba dala. Pretože určite aj vám niečo musela dať.
Mám päť minút, nemôžem ísť ďalej.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, poverených ich zastupovaním. Neprítomný je minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, nie sú na neho žiadne otázky. A neprítomný by mal byť aj minister životného prostredia pán Sólymos, tak isto nie sú na neho postavené žiadne otázky.
Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom limite odpovedať na otázky členov parlamentu.