Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem ospravedlniť kolegyňu Shahzad, ktorá musela ísť súrne na zdravotné ošetrenie a ktorá veľmi rada by sa vyjadrila k tejto problematike, keďže naozaj sa jej venovala od počiatku, tak by mala čo povedať. Hlavne jej "mesičom", ktorý mi povedala, že mám povedať, že bolo by vhodnejšie pred takýmto návrhom zákona sa rozprávať s ľuďmi, ktorých ste menovali, skôr, ako bol posunutý do druhého čítania, aby zbytočne...
Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem ospravedlniť kolegyňu Shahzad, ktorá musela ísť súrne na zdravotné ošetrenie a ktorá veľmi rada by sa vyjadrila k tejto problematike, keďže naozaj sa jej venovala od počiatku, tak by mala čo povedať. Hlavne jej "mesičom", ktorý mi povedala, že mám povedať, že bolo by vhodnejšie pred takýmto návrhom zákona sa rozprávať s ľuďmi, ktorých ste menovali, skôr, ako bol posunutý do druhého čítania, aby zbytočne nevznikali nejaké nedorozumenia, že chcú a nechcú pomôcť tejto komunite.
Ja začnem za seba asi toľko. V prvej časti by som sa venovala pôvodnému návrhu zákona a veciam, ktoré sa javili ako nie veľmi štandardné, ba spôsobovali určité anomálie v systéme špeciálnej pedagogiky ako takej. A v druhej časti by som sa presunula možno k porovnaniu teda vzdelávacieho systému, ktorý ste chceli vylepšiť.
V prvom rade je potrebné povedať a súhlasím s vami, pán predkladateľ, že deti, ktoré sú vzdelávanie inkluzívne, majú problém v rámci takéhoto vzdelávania v školách, kde ich dávajú do rovnakých tried s rôznymi postihmi. Ale to patrí aj deťom s vysokofunkčným autizmom, ale aj deti so zrakovým postihnutím a ďalšie deti. To by si vyžadovalo prepracovať systém inkluzívneho vzdelávania ako takého, ak by sme chceli pomáhať všetkým deťom, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, ktoré chceme integrovať a teda inkluzívne vzdelávať.
K pôvodnému návrhu zákona. Kľúčové pre predkladateľov bola teda spomínaná prioritne bilingválna metóda a úprava terminológie, ktorú nám ponúkali, aby teda vylepšili stav, ktorý bol dovtedy. Problém je, že aj bilingválna metóda ako taká, ktorá sa často používa a ktorú môžte vidieť aj v dôvodovej správe, ktorá sa nemení, nie je správna terminológia pre to, prečo chceli predkladatelia vyriešiť, keďže bol vydaný posudok Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý hovorí práve o slovenskom posunkovom jazyku ako metóde, ktorá pracuje či už v rámci špeciálneho školstva alebo teda inkluzívneho školstva.
Čo sa týka ďalšej terminológie, ktorú môžete vidieť v dôvodovej správe predkladateľov, a ktorí chceli opraviť pôvodnú, to opäť nebola správna terminológia, ktorú podľa mojich informácií teda v poslednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máme k dispozícii pred vchodom do sály, už teda je, je už zapracovaná správne.
Čo sa týka pôvodného návrhu, tak dali sme si vypracovať postoje ombudsmanky a teda aj komisárky pre zdravotne ťažko postihnutých. A obe nám povedali, že pôvodný zámer predkladateľov nielenže nerieši inkluzívne vzdelávanie, ale zavádza diskrimináciu, keďže preferoval vzdelávanie nepočujúcich detí v špeciálnych školách. To sa tiež podarilo prvým pozmeňujúcim návrhom upraviť, takže vítam to, že teda sme to odstránili.
Tretím kľúčovým bodom, ktorým chceli pomôcť predkladatelia zlepšiť podmienky teda vzdelávania detí v inkluzívnom vzdelávaní, bolo zavedenie alebo teda zabezpečenie pomôcok pre inkluzívne vzdelávanie v rámci prístroja, ktorý mal byť preplácaný cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa tiež pôvodne navrhovalo, ale neskôr v pozmeňovacích návrhoch odišlo, keďže musíme povedať, že deti, ktoré nie sú posúdené nad 50 % miery funkčnej poruchy, by túto pomôcku v žiadnom prípade nemohli dostať a teda v žiadnom prípade by im nepomohlo v inkluzívnom vzdelávaní.
Čo sa týka zabezpečení simultánneho prepisu hovorovej reči do textovej formy pre integrovaných žiakov v rámci inkluzívneho vzdelávania, doposiaľ neexistuje model financovania a je málo tlmočníkov. Nielenže tí tlmočníci neboli dnes po ruke, ale oni teda nie sú celkovo po ruke v rámci Slovenska. A teda toto je skutočnosť, ktorá funguje v rámci celého Slovenska, v rámci médií a predkladania teda do slovenského posunkového jazyka.
Prešla by som plynule k ministerstvu školstva, kde som absolvovala stretnutie po prvom pozmeňujúcom návrhu pani predkladateľky Smolíkovej, kde som teda rozprávala s ľuďmi z ministerstva a pýtala som sa, či sú zapracované vlastne také podmienky v rámci Štátneho pedagogického ústavu, ktorí žiadali, aby sa určité náležitosti dostali do pozmeňujúceho návrhu, ale neboli zapracované. To znamená, v prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Smolíkovej sa teda ponechalo ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť vytvárať osobitné vzdelávacie programy pre nepočujúce deti odlišné od detí s ľahšími formami sluchového postihnutia, čo, samozrejme, ak sa niekto vyzná v problematike špeciálneho školstva a teda aj vo vzdelávacích programoch, musí rozumieť aj tomu, že nemáme osobitné vzdelávacie programy pre deti so slabším sluchovým postihnutím, ako nemáme vzdelávacie programy pre deti ležiace vo variante C, lebo môžte tam mať teda aj deti ležiace, ktoré sú vo variante C, a aj tie, ktoré chodia. Toto bola pripomienka Štátneho pedagogického ústavu.
Ja chcem povedať, že osobne si myslím, že tie problémy, na ktoré ste aj poukazovali, sú oprávnené, lebo naozaj tie deti mávali a možno aj majú problém, čo sa týka inkluzívneho vzdelávania. Avšak myslím si, že pomohlo ministerstvo školstva školským zákonom, ktorý bol prijatý a teda daný do platnosti 1. 9. 2016. To znamená, že ešte nefunguje ani jeden školský rok, ale v rámci toho sa zavádzal vzdelávací program, do ktorého sa zavádzala výučba vyučovacieho predmetu, teda slovenský posunkový jazyk. K dispozícii sú podľa šiestich škôl, ktoré sa mi k tomu vyjadrovali, aj viaceré učebnice, ktoré majú prílohu s posunkami, a pri príprave ďalších učebných pomôcok bráni len nedostatok finančných prostriedkov. Ja som rada, že túto problematiku práve otvorilo SNS, lebo ich nominant je teda šéfom tohto rezortu. A ja verím aj po tých konzultáciách, že nájdeme nejaké spoločné riešenia, aby naozaj aspoň minimálne na tie učebné pomôcky sa tie peniaze zabezpečili. My sme včera aj s pánom poslancom hovorili, že nie je normálne a štandardné, že vlastne sa povie, že niet peňazí na to a tie deti v rámci Slovenskej republiky sú. Takže ja verím, že teda tú šnúru budeme ťahať aj ďalej.
Tiež možno mám takú len otázku na vás, navrhovatelia, či ste hovorili teda o tomto probléme aj v rámci programu Učiace sa Slovensko, či ste zhodnotili situáciu a perspektívy do budúcnosti pre žiakov so sluchovým postihnutím. Či teda ste tam aj navrhli ten slovenský posunkový jazyk a následne pomôcky, ktoré by sa mohli uhrádzať, a z akých zdrojov. A teda možno aj možnosti a zavedenie špecifických metód a zavedenie novej metodiky pre vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku. Prípadne ak príde požiadavka teda naozaj rodičov, aby tie ich dietky sa vzdelávali v rámci inkluzívneho vzdelávania, aby im to teda bolo umožnené, a nie, naopak, sa im hádzali polená pod nohy. Pomerne som sledovala tú diskusiu o tom programe, a preto možno, že či teda ste navrhovali tie veci.
A taktiež či ste hovorili o tom, že ak chceme tých pedagógov v slovenskom posunkovom jazyku mať, tak ich musíme ale aj vzdelávať na vysokých školách. Pretože naozaj, aby sme to dali ako prioritnú metódu, musíme mať na to aj pedagógov a kvalitných pedagógov, aby sme tieto náležitosti potom robili kvalitne a nie šité horúcou ihlou. Je potrebné, napríklad aj pri bilingválnej metóde, ktorú vy často spomínate, každopádne je to trošku užší profil, ale je potrebné ďalej pripraviť kurzy posunkového jazyka hlavne pre rodičov, lebo nie všetci, jedni áno, jedni nie, používajú túto formu. Taktiež pripraviť pedagógov a študentov pedagogiky sluchovo postihnutých, ako aj prípravu úplne nových učebných pomôcok, publikácií, ale aj technického vybavenia školských tried a prípravu tlmočníkov posunkového jazyka.
Čo sa týka možno tých vzdelávacích programov, tak špecifiká sú zavedené v publikácii Aplikácia vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním na strane 26 až 34, kde hovoríme o polysenzorických metódach, ktoré sa realizujú pomocou posunkov, monosenzorických metódach. Sú to metódy viac-menej verbálne. A taktiež sa využíva metóda tzv. ľahkej čitateľnosti, aby čítali s porozumením. Toto všetko tie vzdelávacie programy obsahujú. Problém je v tom, že nie je zabezpečené financovanie týchto vecí, takže aj celý ten problém, na ktorý predkladatelia, naozaj si myslím, že trefne ho vyzdvihli, ale je treba povedať, že ja keďže dlhodobo pracujem s deťmi so zdravotným znevýhodnením, tento problém celkovo inkluzívneho vzdelávania majú detičky rôznych zdravotných znevýhodnení, ale ja som rada, že ste vytiahli aspoň tieto deti. A ja verím, že máte ministra a že to dokážete presadiť a že týmto deťom v konečnom dôsledku pomôžeme.
Keď som sa pozerala na nový pozmeňovací návrh, ktorý je posledný zo série, tak musím, kolegovia, povedať, že sú tam zapracované veci, ktoré utriedia určite tú terminológiu, ako, ako pôvodne ste chceli a teda minimálne, minimálne sa pomôže aj istým spôsobom načať tie pomôcky a trošku to zefektívniť. Takže po strastiplnej ceste tých všetkých pozmeňujúcich návrhov, ktoré jeden prekrýval druhý, a v konečnom dôsledku tento je z nich najlepší a myslím si, že čiastočne pomôže teda zjednotiť terminológiu, ale každopádne ak chceme hovoriť o širšom kontexte v rámci inkluzívneho vzdelávania, tak to nebude stačiť, lebo nemáme len nepočujúce deti, ale aj ďalšie kategórie detí, ktoré potrebujú túto našu pomoc. A ja verím, že toto bude len začiatok. Ja sa tiež budem angažovať, ako ste ma vyzvali, že keď chcete, tak si to urobte komplexne, takže každopádne si myslím, že mi to aj prináleží, keďže som tu a teda záleží mi práve na deťoch, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis