Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.6.2019 o 12:06 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2019 12:06 - 12:07 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak za všetky pripomienky. Ja si myslím, že práve problematiku všeobecných lekárov sme určite neukončili. To je asi na dlhšie trate, ale podstatné je, čo povedal pán Suchánek, aby sa nám nestalo, že naozaj lekári už teraz majú prideľovaných toľko tých pacientov, že nedokážu vlastne vyšetrovať všetkých. Ešte sa im pridajú kompetencie a ešte na to majú vlastne nejaké povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, aby nám s tým tak ľudsky to poviem, nepraskli, lebo začneme praskať my tu všetci v štáte.
A čo sa týka pána Kéryho. Pán poslanec, čas ukáže, že či sa nebudeme vracať späť a späť práve pri obidvoch oblastiach, ktoré návrh rieši. Ja si osobne myslím, že ak je to raz v zákone len to úrady nejakým spôsobom nevyužívajú. Je to problém, a teda nie je potrebné to komplikovať inou právnou normou. Na druhej strane chcem povedať, vymeriavacím základom ja si myslím, že sa opakovane budeme musieť dostať, lebo naozaj ešte nie sú jasné ani pravidlá zúčtovania. Takže, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 11:44 - 12:00 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň kolegovia, kolegyne, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, diskutujeme o návrhu krátkej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá z môjho pohľadu obsahuje oproti platnému právnemu stavu problematické zmeny a to tým, že po prvé, zavádza už existujúcu možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti na úrade práce územne príslušnom na konanie o zaradení žiadateľa do evidencie nezamestnaných. Po druhé, umožňuje úradu práce nepostúpiť žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. A po tretie, zavádza pojem neprihliadania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, pričom nie je jasné, kto neprihliada na žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Problém sa týka správneho konania o dávke v nezamestnanosti, kde sa de facto vecne príslušným orgánom má stať tak úrad práce, ako aj Sociálna poisťovňa.
K prvému, problematickej zmene, by som povedala asi toľko. Správne konanie je právnymi normami upravený postup správnych orgánov, ktorý smeruje k vydaniu správneho aktu. V správnom konaní sa používajú dve procedurálne pravidlá a síce, procedurálne pravidlá vyplývajúce z príslušného zákona, tak to je napríklad upravená procedúra správneho konania v zákone o sociálnom poistení. Všeobecné procedurálne pravidlá, ktorá sú obsiahnuté napríklad v zákone 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Je dôležité si pripomenúť aj to, čo je vecná príslušnosť správneho orgánu. Správne konanie môžu vykonávať orgány verejnej správy, ktoré sú k tomu určené konkrétnou právnou normou. Je platným právnym aktom, ak úrad práce akokoľvek zasiahne do konania o dávkach sociálneho poistenia. Pripomínam teda autorom novely, že aj v platnom právnom stave je možné prijať žiadosť o dávku v nezamestnanosti úradom práce. Zákon o správnom konaní v § 20 sa k tomu stavia tak ako som citovala. Druhú problematickú zmenu, návrh ignoruje povinnosť vyplývajúce z § 20 zákona o správnom konaní postúpiť bezodkladne takúto žiadosť Sociálnej poisťovni a ani nenavrhuje prípadnú zmenu v § 20 zákona o správnom konaní, ktorá by takýto postup umožnila. Teda chce zaviesť stav v ktorom by úrady práce ignorovali zákon o správnom konaní. Jednoducho povedané, pri dodržiavaní zákonnosti budú úrady práce aj v navrhovanom právnom stave povinné bezodkladne postúpiť žiadosť o dávku v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne, inak porušia čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu, a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Tretia problematická zmena, z môjho pohľadu, je v rozhodovacej činnosti úradov práce. Je dlhodobo čitateľná snaha redukovať počty rozhodnutí o uplatnení nárokov občanov, ktoré spadajú do ich rozhodovacej činnosti. Ide o model, ak sa dávka prizná, vydá správny orgán oznámenie o priznaní dávky. Ak sa neprizná, vydá správny orgán rozhodnutie voči ktorému sa už, voči ktorému sa možno odvolať. V podstate tým úrad práce, v prípade nezaradenie do evidencie nezamestnaných, a nepostúpi žiadosť o dávku Sociálnej poisťovni a de facto zabráni konaniu o dávke v nezamestnanosti, ako správny orgán, ktorý nie je vecne príslušný. Preto by sa mala, podľa môjho názoru, celá časť návrhu, týkajúce sa podávania žiadosti o dávky v nezamestnanosti na úradoch práce z návrhu vypustiť. Pretože tu si niekto mýli elektronickú výmenu informácií medzi štátnymi orgánmi s výmenou kompetencií štátnych orgánov. Nič nebráni tomu, aby žiadateľ o zaradenie do evidencie nezamestnaných nevyplnil s touto žiadosťou aj žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Úrad práce postúpi žiadosť sociálnej poisťovni, ktorá začne konanie a preruší ho vtedy, kým jej úrad nezašle rozhodnutie o zamietnutí zaradenia do evidencie, alebo oznámenia o zaradení do evidencie.
K vymeriavaciemu základu na sociálne poistenie sa nebudem vyjadrovať. Keby mal niekto zadanie vytvoriť čo najkomplikovanejší model poskytovania peňažného plnenia v období dovoleniek a Vianoc, čiže 13. a 14. plat, tak predložený návrh by bol medzi top favoritmi na víťaza.
Napríklad podmieňovať redukovanie vymeriavacieho základu o čas vyplateného 14. platu vyplatený 13. platom je vec v ktorej sa ťažko hľadá logika. A k tomu sa určite ešte párkrát v budúcnosti budeme, bude potrebné vrátiť a teda určite sa to bude do budúcnosti upravovať. Máme otvorený zákon o sociálnom poistení a ja teda budem predkladať aj návrh zákona na základe Združenia všeobecných lekárov pre dospelých. Úplne v krátkosti členom Výboru Národnej rady pre sociálne veci bol zaslaný práve Združením všeobecných lekárov pre dospelých žiadosť, aby sme teda vypočuli ich požiadavky. Oni sa snažili takto vecne to riešiť aj s ministerstvom práce, ministerstvom zdravotníctva, Sociálnou poisťovňou a ide o hlavný dôvod to, že v podstate ich ambulancie sú blokované pritom, ako musia prehodnocovať PN-ky a teda aj pri diagnózach, kedy napríklad onkologický chorobách, kde naozaj je jasne zjavné, na základe diagnózy a určenie, určením choroby, že ide o takú chorobu, ktorá za pár dní sa nezlepší. Napríklad ide o onkologické ochorenia a podobne, alebo napríklad stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdiečka, stavy po operáciách s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy, napríklad ak si odrežú ruku a podobne. Aj pri týchto diagnózach musia mať blokované ambulancie a teda nemôžu vykonávať, nemôžu vykonávať vyšetrenie svojich pacientov, pretože zákon im ukladá, aby aj v prípadoch, kde naozaj nie je možné, že sa zo dňa na deň zmení diagnóza, aby sa teda, bolo nutné, aby ten človek prišiel na miesto a ešte aj bol vyhodnocovaný posudkovým lekárom.
Tiež sa zvyšuje počet vykonateľných kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu, počet vykonávaných PN-iek, počet novoohlásených OČR-iek navyšuje sa. Príde novela, kde budeme hovoriť o takzvanej dlhodobej OČR, kde to všetko komplikuje vlastne frekvenciu toho, koľkokrát príde pacient na preposúdenie práve do ambulancie všeobecného lekára. Čiže tento môj pozmeňujúci návrh sa bude týkať práve zníženia frekvencie kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu podľa diagnóz. A teda budem vynímať aj onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, po operáciách s totálnou náhradou, stavy po transformácii orgánov a ťažké polytraumy, aby nebolo nutné týchto ľudí v postate volať na tú posudkovú činnosť keď vieme, že tá choroba bude trvať aj naďalej.
Ja teda navrhujem, aby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nebola osobná účasť poistenca alebo poškodeného nevyhnutná, t. j. aby poistenec a poškodený boli pri výkone tejto posudkovej činnosti prítomní len vtedy, ak o to vyslovene posudkový lekár požiada. Samozrejme, v súlade s vládnym návrhom zákona zostáva zachované, že poistenec alebo poškodený budú vždy prítomní pri výkone lekárskej posudkovej činnosti, ak o to sami požiadajú. Súčasne tiet zostáva zachované, že ustanovenie sa netýka kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne pracovne neschopného poistenca.
Taktiež navrhujem, aby sa kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu vykonávala v lehotách určených posudkovým lekárom, nie však častejšie ako jedenkrát za dva mesiace. Kontrola sa vykoná v čase ordinačných hodín ošetrujúceho lekára, pričom jej trvanie je zvyčajne 1,5 hodiny. Počas toho času nemôže ošetrujúci lekár realizovať iné zdravotnícke výkony pre ostatných poistencov, čo sa prejaví nielen v bodovom súčte výkonov, ale aj vo finančnom ohodnotení na konci mesiace, pričom odhadom ide o sumu približne 120 eur na mesiac a teda 1440 eur ročne.
Taktiež sa navrhuje, aby z tejto kontroly boli vyňaté prípady u ktorých je jednoznačný predpoklad trvania dočasnej pracovnej neschopnosti najmenej 12 mesiacov. Ide o prípady, ktoré som spomínala ako onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdca s výnimkou
===== sa navrhuje, aby z tejto kontroly boli vyňaté prípady, u ktorých je jednoznačný predpoklad trvania dočasnej pracovnej neschopnosti najmenej 12 mesiacov. Ide o prípady, ktoré som spomínala ako onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdca s výnimkou revaskulačných operácií, stavy po operácii s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy.
Za účelom zvyšovania efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti s dôrazom na úsporu finančných prostriedkov sa navrhuje, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykazoval potvrdenia o zdravotných výkonoch na účely sociálneho poistenia elektronicky. Ja som to už hovorila aj pánovi Rašimu, že jednoducho v dnešnej dobre PN-ky sa vypisujú na starých písacích strojoch a tí lekári už nedokážu mnohí ani zohnať tie pásky do tých strojoch, takže naozaj aj pre prehľadnosť, aj pre to, aby šetrili títo lekári čas na pacienta, je potrebné, aby sa to zabezpečovalo elektronicky. Je naozaj načase, aby takéto náležitosti boli riešené v našom štáte, pretože je neprípustné, že lekár špecialista alebo aj všeobecný lekár zbytočne stráca čas tým, že musí vypísať PN-ku jednoducho na písacom stroji z roku Pána.
Takže ja už len prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bode 1 v § 153 ods. 5 sa slová „ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú slovami „ak o to posudkový lekár požiada".
2. V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 5, ktoré znejú:
"2. V § 153 ods. 8 prvá veta znie: „Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z podkladov ošetrujúceho lekára a spolupracuje s týmto lekárom, so všeobecným lekárom pre dospelých a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 87 a 87a znejú:
„ § 2 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V § 8 ods. 3 písm. a) zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
3. V § 154 ods. 3 písm. c) sa za slová „určenom posudkovým lekárom" nahrádzajú slová „dohodnutom s posudkovým lekárom".
4. V § 154 ods. 3 písm. d) sa za slová "ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú sa slovami „ak to posudkový lekár požiada".
5. V § 154 ods. 5 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom" sa vypúšťa sa druhá veta.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1 doterajší bod 2 znie:
„2. V § 154 ods. 6 znie:
„(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom najviac raz za dva mesiace. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa nevykonáva v prípadoch, ak pracovná neschopnosť posudzovanej osoby trvá najmenej 12 mesiacov.".".
4. V čl. 1 sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
„6. V § 233 ods. 2 písm. c) sa na začiatku vkladá slovo „elektronicky".". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 11:44 - 12:00 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň kolegovia, kolegyne, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, diskutujeme o návrhu krátkej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá z môjho pohľadu obsahuje oproti platnému právnemu stavu problematické zmeny a to tým, že po prvé, zavádza už existujúcu možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti na úrade práce územne príslušnom na konanie o zaradení žiadateľa do evidencie nezamestnaných. Po druhé, umožňuje úradu práce nepostúpiť žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. A po tretie, zavádza pojem neprihliadania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, pričom nie je jasné, kto neprihliada na žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Problém sa týka správneho konania o dávke v nezamestnanosti, kde sa de facto vecne príslušným orgánom má stať tak úrad práce, ako aj Sociálna poisťovňa.
K prvému, problematickej zmene, by som povedala asi toľko. Správne konanie je právnymi normami upravený postup správnych orgánov, ktorý smeruje k vydaniu správneho aktu. V správnom konaní sa používajú dve procedurálne pravidlá a síce, procedurálne pravidlá vyplývajúce z príslušného zákona, tak to je napríklad upravená procedúra správneho konania v zákone o sociálnom poistení. Všeobecné procedurálne pravidlá, ktorá sú obsiahnuté napríklad v zákone 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Je dôležité si pripomenúť aj to, čo je vecná príslušnosť správneho orgánu. Správne konanie môžu vykonávať orgány verejnej správy, ktoré sú k tomu určené konkrétnou právnou normou. Je platným právnym aktom, ak úrad práce akokoľvek zasiahne do konania o dávkach sociálneho poistenia. Pripomínam teda autorom novely, že aj v platnom právnom stave je možné prijať žiadosť o dávku v nezamestnanosti úradom práce. Zákon o správnom konaní v § 20 sa k tomu stavia tak ako som citovala. Druhú problematickú zmenu, návrh ignoruje povinnosť vyplývajúce z § 20 zákona o správnom konaní postúpiť bezodkladne takúto žiadosť Sociálnej poisťovni a ani nenavrhuje prípadnú zmenu v § 20 zákona o správnom konaní, ktorá by takýto postup umožnila. Teda chce zaviesť stav v ktorom by úrady práce ignorovali zákon o správnom konaní. Jednoducho povedané, pri dodržiavaní zákonnosti budú úrady práce aj v navrhovanom právnom stave povinné bezodkladne postúpiť žiadosť o dávku v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne, inak porušia čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu, a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Tretia problematická zmena, z môjho pohľadu, je v rozhodovacej činnosti úradov práce. Je dlhodobo čitateľná snaha redukovať počty rozhodnutí o uplatnení nárokov občanov, ktoré spadajú do ich rozhodovacej činnosti. Ide o model, ak sa dávka prizná, vydá správny orgán oznámenie o priznaní dávky. Ak sa neprizná, vydá správny orgán rozhodnutie voči ktorému sa už, voči ktorému sa možno odvolať. V podstate tým úrad práce, v prípade nezaradenie do evidencie nezamestnaných, a nepostúpi žiadosť o dávku Sociálnej poisťovni a de facto zabráni konaniu o dávke v nezamestnanosti, ako správny orgán, ktorý nie je vecne príslušný. Preto by sa mala, podľa môjho názoru, celá časť návrhu, týkajúce sa podávania žiadosti o dávky v nezamestnanosti na úradoch práce z návrhu vypustiť. Pretože tu si niekto mýli elektronickú výmenu informácií medzi štátnymi orgánmi s výmenou kompetencií štátnych orgánov. Nič nebráni tomu, aby žiadateľ o zaradenie do evidencie nezamestnaných nevyplnil s touto žiadosťou aj žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Úrad práce postúpi žiadosť sociálnej poisťovni, ktorá začne konanie a preruší ho vtedy, kým jej úrad nezašle rozhodnutie o zamietnutí zaradenia do evidencie, alebo oznámenia o zaradení do evidencie.
K vymeriavaciemu základu na sociálne poistenie sa nebudem vyjadrovať. Keby mal niekto zadanie vytvoriť čo najkomplikovanejší model poskytovania peňažného plnenia v období dovoleniek a Vianoc, čiže 13. a 14. plat, tak predložený návrh by bol medzi top favoritmi na víťaza.
Napríklad podmieňovať redukovanie vymeriavacieho základu o čas vyplateného 14. platu vyplatený 13. platom je vec v ktorej sa ťažko hľadá logika. A k tomu sa určite ešte párkrát v budúcnosti budeme, bude potrebné vrátiť a teda určite sa to bude do budúcnosti upravovať. Máme otvorený zákon o sociálnom poistení a ja teda budem predkladať aj návrh zákona na základe Združenia všeobecných lekárov pre dospelých. Úplne v krátkosti členom Výboru Národnej rady pre sociálne veci bol zaslaný práve Združením všeobecných lekárov pre dospelých žiadosť, aby sme teda vypočuli ich požiadavky. Oni sa snažili takto vecne to riešiť aj s ministerstvom práce, ministerstvom zdravotníctva, Sociálnou poisťovňou a ide o hlavný dôvod to, že v podstate ich ambulancie sú blokované pritom, ako musia prehodnocovať PN-ky a teda aj pri diagnózach, kedy napríklad onkologický chorobách, kde naozaj je jasne zjavné, na základe diagnózy a určenie, určením choroby, že ide o takú chorobu, ktorá za pár dní sa nezlepší. Napríklad ide o onkologické ochorenia a podobne, alebo napríklad stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdiečka, stavy po operáciách s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy, napríklad ak si odrežú ruku a podobne. Aj pri týchto diagnózach musia mať blokované ambulancie a teda nemôžu vykonávať, nemôžu vykonávať vyšetrenie svojich pacientov, pretože zákon im ukladá, aby aj v prípadoch, kde naozaj nie je možné, že sa zo dňa na deň zmení diagnóza, aby sa teda, bolo nutné, aby ten človek prišiel na miesto a ešte aj bol vyhodnocovaný posudkovým lekárom.
Tiež sa zvyšuje počet vykonateľných kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu, počet vykonávaných PN-iek, počet novoohlásených OČR-iek navyšuje sa. Príde novela, kde budeme hovoriť o takzvanej dlhodobej OČR, kde to všetko komplikuje vlastne frekvenciu toho, koľkokrát príde pacient na preposúdenie práve do ambulancie všeobecného lekára. Čiže tento môj pozmeňujúci návrh sa bude týkať práve zníženia frekvencie kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu podľa diagnóz. A teda budem vynímať aj onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, po operáciách s totálnou náhradou, stavy po transformácii orgánov a ťažké polytraumy, aby nebolo nutné týchto ľudí v postate volať na tú posudkovú činnosť keď vieme, že tá choroba bude trvať aj naďalej.
Ja teda navrhujem, aby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nebola osobná účasť poistenca alebo poškodeného nevyhnutná, t. j. aby poistenec a poškodený boli pri výkone tejto posudkovej činnosti prítomní len vtedy, ak o to vyslovene posudkový lekár požiada. Samozrejme, v súlade s vládnym návrhom zákona zostáva zachované, že poistenec alebo poškodený budú vždy prítomní pri výkone lekárskej posudkovej činnosti, ak o to sami požiadajú. Súčasne tiet zostáva zachované, že ustanovenie sa netýka kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne pracovne neschopného poistenca.
Taktiež navrhujem, aby sa kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu vykonávala v lehotách určených posudkovým lekárom, nie však častejšie ako jedenkrát za dva mesiace. Kontrola sa vykoná v čase ordinačných hodín ošetrujúceho lekára, pričom jej trvanie je zvyčajne 1,5 hodiny. Počas toho času nemôže ošetrujúci lekár realizovať iné zdravotnícke výkony pre ostatných poistencov, čo sa prejaví nielen v bodovom súčte výkonov, ale aj vo finančnom ohodnotení na konci mesiace, pričom odhadom ide o sumu približne 120 eur na mesiac a teda 1440 eur ročne.
Taktiež sa navrhuje, aby z tejto kontroly boli vyňaté prípady u ktorých je jednoznačný predpoklad trvania dočasnej pracovnej neschopnosti najmenej 12 mesiacov. Ide o prípady, ktoré som spomínala ako onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdca s výnimkou
===== sa navrhuje, aby z tejto kontroly boli vyňaté prípady, u ktorých je jednoznačný predpoklad trvania dočasnej pracovnej neschopnosti najmenej 12 mesiacov. Ide o prípady, ktoré som spomínala ako onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdca s výnimkou revaskulačných operácií, stavy po operácii s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy.
Za účelom zvyšovania efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti s dôrazom na úsporu finančných prostriedkov sa navrhuje, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykazoval potvrdenia o zdravotných výkonoch na účely sociálneho poistenia elektronicky. Ja som to už hovorila aj pánovi Rašimu, že jednoducho v dnešnej dobre PN-ky sa vypisujú na starých písacích strojoch a tí lekári už nedokážu mnohí ani zohnať tie pásky do tých strojoch, takže naozaj aj pre prehľadnosť, aj pre to, aby šetrili títo lekári čas na pacienta, je potrebné, aby sa to zabezpečovalo elektronicky. Je naozaj načase, aby takéto náležitosti boli riešené v našom štáte, pretože je neprípustné, že lekár špecialista alebo aj všeobecný lekár zbytočne stráca čas tým, že musí vypísať PN-ku jednoducho na písacom stroji z roku Pána.
Takže ja už len prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bode 1 v § 153 ods. 5 sa slová „ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú slovami „ak o to posudkový lekár požiada".
2. V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 5, ktoré znejú:
"2. V § 153 ods. 8 prvá veta znie: „Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z podkladov ošetrujúceho lekára a spolupracuje s týmto lekárom, so všeobecným lekárom pre dospelých a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 87 a 87a znejú:
„ § 2 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V § 8 ods. 3 písm. a) zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
3. V § 154 ods. 3 písm. c) sa za slová „určenom posudkovým lekárom" nahrádzajú slová „dohodnutom s posudkovým lekárom".
4. V § 154 ods. 3 písm. d) sa za slová "ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú sa slovami „ak to posudkový lekár požiada".
5. V § 154 ods. 5 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom" sa vypúšťa sa druhá veta.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1 doterajší bod 2 znie:
„2. V § 154 ods. 6 znie:
„(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom najviac raz za dva mesiace. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa nevykonáva v prípadoch, ak pracovná neschopnosť posudzovanej osoby trvá najmenej 12 mesiacov.".".
4. V čl. 1 sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
„6. V § 233 ods. 2 písm. c) sa na začiatku vkladá slovo „elektronicky".". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 10:40 - 10:54 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Trikrát a dosť, tak už asi nevystúpim (povedané so smiechom), pán minister, pri ďalších, lebo už vyzerám trápne asi, že sa hlásim k týmto iba ja, ale teda ja som tu prišla preto, aby som pracovala a naozaj slúžila sociálnej oblasti a preto si dovolím opäť vystúpiť k vianočnému aj teda príspevku.
Ja som v podstate v prvom čítaní povedala tú zásluhovosť a teda tú solidaritu, že ma mrzí práve na tom vianočnom príspevku tento aspekt, že stráca sa, stráca sa nejaký taký zmysel toho poisteneckého systému. Jednou z vlastností dobrého dôchodkového systému je taká konštrukcia dávkovej politiky, ktorej sa oplatí odvádzať poistné na dôchodkové poistenie tak chudobným, ako aj bohatším poistencom. To vyžaduje zakomponovať do dôchodkových dávok kombináciu zásluhovosti a solidarity, ktorá je výsledkom istého spoločenského konsenzu. Rada by som upozornila na to, že každé opatrenie, ktorým sa upravujú dôchodkové príjmy mimosystémovými nástrojmi, môže a spravidla sa to aj stáva, narušiť pomery solidarity a zásluhovosti až tak, že sa uprednostňujú záujmy poistencov, ktorí odvádzajú poistné kratšiu dobu a z nízkych, z nižších vymeriavacích základov pred poistencami, ktorí platili poistné pravidelne a dlhšiu dobu.
Navrhovaná konštrukcia vianočného príspevku je teda typickou ukážkou, ako trestať poistencov, ktorí do fondu starobného poistenia prispievali viac a dlhšiu dobu teda, a prispievali preto, aby finančná udržateľnosť dôchodkového systému. Ak by títo ľudia obchádzali odvody, tak by v podstate sme nemali možnosť vyplácať ľuďom dôchodkovú dávku. Preto ja poviem, že pri tom vianočnom príspevku možno vyčítam skôr, že sa vytráca v tomto vašom nástroji zásluhovosť v dôchodkovom systéme a do budúcnosti sa ozaj bude každý, každý zamestnanec, zamestnávateľ snažiť práve túto odvodovú povinnosť nejakým spôsobom obchádzať, aby teda, aby teda vlastne viac ušetril peňazí pre seba, pretože ak povie, že on dlhé roky prispieva a v konečnom dôsledku napríklad ten vianočný príspevok nedostane, tak si povie, že ten poistný model nie je preňho to pravé orechové. A teda obávam sa toho, že práve v budúcnosti ľudia, práve tí s nízkymi príjmami budú mať ešte oveľa nižšie dôchodky, ako ich majú teraz. Čiže veľmi buďme opatrení, opatrní s tým, ako, akými nástrojmi zasahujeme do dôchodkového systému nášho štátu.
Vládne dokumenty zdôrazňujú, že účelom novely zákona 592-ky je rozšíriť okruh poberateľov dôchodkových dávok, ktorým vznikne nárok na vianočný príspevok a razantne zvýšiť sumu vianočného príspevku. Ja osobne nič proti tomu nemám. Ide len o to, aby sa nestalo, že nepracovanie začne mať pozitívny účinok na dôchodkové príjmy. A to sa práve začína diať. Napríklad máme dve ženy, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok v tomto roku. Prvá bola poistená 30 rokov a poistné platila z minimálnej mzdy. Jej dôchodok spolu so zvýšením na minimálny starobný dôchodok je 278,09 eur a vznikne jej nárok na vianočný príspevok v sume 175,20 eur. Druhá žena, ktorá získala 20 rokov dôchodkového poistenia výlučne na základe náhradných dôb, to znamená len starostlivosťou o maloleté deti, nárok na starobný dôchodok bude k decembru 2019 v sume 80,3 eur a vianočný príspevok jej bude patriť v sume 200 eur.
Z hľadiska poskytovania vianočného príspevku sa teda pracovať ľuďom neoplatí. Rozdiel 47,04 eur za tridsaťročnú platenú účasť na dôchodkovom poistení voči dvadsaťročnej neplatenej účasti je možno naozaj taká, taká diera, ktorá cez tú dieru sa môže urobiť naozaj obrovská jama, z ktorej sa Slovensko nevyhrabe tak skoro.
Iste, môže zaznieť aj námietka, že vianočný príspevok je štátna sociálna dávka, ale ani štátne sociálne dávky by nemali poskytovať bezohľadný (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) nejaký možno etický aspekt dávky, v mene ktorého sa usilovní ľudia v podstate trestajú nedostupnosťou určitých sociálnych benefitov. A v tomto prípade je to práve vianočný príspevok.
Ja teda navrhujem iný prístup k poskytovaniu vianočného príspevku, ktorý vlastne budem čítať v pozmeňujúcom návrhu, ale ide vlastne o to, že vianočný príspevok je istá štátna sociálna dávka. Ale ide aj o to, že nesie so sebou istú pozornosť štátu k dôchodcom počas vianočného obdobia. Aspoň tak to teda deklarujeme. Lebo ak budeme hovoriť o trinástom dôchodku, tam, tam by sme museli ako zvážiť iné indikátory. Ale keď naozaj pointa je, že majú vyšší, teda vyššie náklady v čase Vianoc, tak z tejto pozornosti by nemal byť teda vylúčený žiaden dôchodca a nijaký poberateľ podľa mňa dôchodkovej dávky, lebo všetci majú zvýšené výdavky na Vianoce a keď naozaj chceme aj trošku na jednej strane povedať, že ten sociálny benefit cez ten vianočný príspevok majú dostávať ľudia, ktorí do poistného systému prispievali, tak mali by to byť všetci poistenci.
Teda pozmeňujúci návrh, ktorý budem predkladať, bude poskytovať vianočný príspevok v sume 30 eur a všetkým poberateľom dôchodkových dávok a po b), zvýšenie sumy o 80 eur, ak dôchodková dávka je najviac v sume 65 % priemernej mzdy zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý predchádza roku výplaty vianočného príspevku a doba poistenia, a doba poistenia nebola získaná výlučne náhradnými dobami.
Dopady na štátny rozpočet, tak podľa zverejnených východísk kvantifikácie dopadov vládneho návrhu na štátny rozpočet platí pre rok 2000 odhad, ktorý ste urobili, nezabezpečenú sumu 895 eur 37 centov, ktorý, ktoré by prinášal môj pozmeňovák, by sa mohol vykryť z úspor na sociálnych dávkach, kde z doterajšieho vývoja výdavkov očakávame úsporu cca 60 miliónov eur. A ak by sme chceli chudobnejším dôchodcom ozaj pomôcť systémovo, tak ja by som navrhovala, aby sme zvážili mechanizmus zavedením tzv. osobitnej štátnej dávky, príspevok na bývanie, kde by si mohli chudobní dôchodcovia platiť nájomné práve z tejto dávky, lebo dnes to nemôže urobiť dôchodca, ktorý sa nenachádza v hmotnej núdzi, hoci má nízky príjem. Ak by sme chceli robiť veci koncepčne, tak pri vianočnom príspevku by sme dávali plošne. Chudobnejším by som navrhla teda naozaj urobiť z príspevku na bývanie osobitnú štátnu dávku, a ja a taká moja srdcová záležitosť je teda naozaj, aby samosprávy zabezpečovali obed bez úhrady práve dôchodcom, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, a to či už starobní alebo invalidní. Takže ak by som ja mala tú moc, tak by som to teda riešila vo vzťahu k dôchodcom takto.
Ja teraz už len prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. l bod 1 znie:
1. V § 1 ods. 1 sa za slovom "dávku" čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.".
2. V čl. l sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
2. V § 1 ods. 2 sa za slovom "dávku" čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne sumu určenú podľa odseku 1".
3. V § 1 ods. 5 sa slová "sumu určenú podľa odseku 1" v celom texte nahrádzajú slovami "65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. l v bode 2 v § 1 odsek 8 znie:
"8. Suma vianočného príspevku je
a) 110 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je najviac 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok a poistenec podľa osobitného predpisu11 získal v rozhodujúcom období na zistenie počtu rokov dôchodkového poistenia najmenej dva roky poistenia, počas ktorých zaplatil poistné,
b) 30 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je viac ako 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci...
===== 30 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je viac ako 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republike vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1) znie: § 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
4. V článku 1 bod 3 znie: V § 1 sa vypúšťa odsek 9. Doterajšie odseky 10 a 12 sa označujú ako odseky 9 a 11.
5. V článku 1 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. V § 1 ods. 10 v úvodnej vete sa za slová v ods. 1, 2, 5 nahrádzajú slovami odseku 5.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 10:40 - 10:54 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Trikrát a dosť, tak už asi nevystúpim (povedané so smiechom), pán minister, pri ďalších, lebo už vyzerám trápne asi, že sa hlásim k týmto iba ja, ale teda ja som tu prišla preto, aby som pracovala a naozaj slúžila sociálnej oblasti a preto si dovolím opäť vystúpiť k vianočnému aj teda príspevku.
Ja som v podstate v prvom čítaní povedala tú zásluhovosť a teda tú solidaritu, že ma mrzí práve na tom vianočnom príspevku tento aspekt, že stráca sa, stráca sa nejaký taký zmysel toho poisteneckého systému. Jednou z vlastností dobrého dôchodkového systému je taká konštrukcia dávkovej politiky, ktorej sa oplatí odvádzať poistné na dôchodkové poistenie tak chudobným, ako aj bohatším poistencom. To vyžaduje zakomponovať do dôchodkových dávok kombináciu zásluhovosti a solidarity, ktorá je výsledkom istého spoločenského konsenzu. Rada by som upozornila na to, že každé opatrenie, ktorým sa upravujú dôchodkové príjmy mimosystémovými nástrojmi, môže a spravidla sa to aj stáva, narušiť pomery solidarity a zásluhovosti až tak, že sa uprednostňujú záujmy poistencov, ktorí odvádzajú poistné kratšiu dobu a z nízkych, z nižších vymeriavacích základov pred poistencami, ktorí platili poistné pravidelne a dlhšiu dobu.
Navrhovaná konštrukcia vianočného príspevku je teda typickou ukážkou, ako trestať poistencov, ktorí do fondu starobného poistenia prispievali viac a dlhšiu dobu teda, a prispievali preto, aby finančná udržateľnosť dôchodkového systému. Ak by títo ľudia obchádzali odvody, tak by v podstate sme nemali možnosť vyplácať ľuďom dôchodkovú dávku. Preto ja poviem, že pri tom vianočnom príspevku možno vyčítam skôr, že sa vytráca v tomto vašom nástroji zásluhovosť v dôchodkovom systéme a do budúcnosti sa ozaj bude každý, každý zamestnanec, zamestnávateľ snažiť práve túto odvodovú povinnosť nejakým spôsobom obchádzať, aby teda, aby teda vlastne viac ušetril peňazí pre seba, pretože ak povie, že on dlhé roky prispieva a v konečnom dôsledku napríklad ten vianočný príspevok nedostane, tak si povie, že ten poistný model nie je preňho to pravé orechové. A teda obávam sa toho, že práve v budúcnosti ľudia, práve tí s nízkymi príjmami budú mať ešte oveľa nižšie dôchodky, ako ich majú teraz. Čiže veľmi buďme opatrení, opatrní s tým, ako, akými nástrojmi zasahujeme do dôchodkového systému nášho štátu.
Vládne dokumenty zdôrazňujú, že účelom novely zákona 592-ky je rozšíriť okruh poberateľov dôchodkových dávok, ktorým vznikne nárok na vianočný príspevok a razantne zvýšiť sumu vianočného príspevku. Ja osobne nič proti tomu nemám. Ide len o to, aby sa nestalo, že nepracovanie začne mať pozitívny účinok na dôchodkové príjmy. A to sa práve začína diať. Napríklad máme dve ženy, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok v tomto roku. Prvá bola poistená 30 rokov a poistné platila z minimálnej mzdy. Jej dôchodok spolu so zvýšením na minimálny starobný dôchodok je 278,09 eur a vznikne jej nárok na vianočný príspevok v sume 175,20 eur. Druhá žena, ktorá získala 20 rokov dôchodkového poistenia výlučne na základe náhradných dôb, to znamená len starostlivosťou o maloleté deti, nárok na starobný dôchodok bude k decembru 2019 v sume 80,3 eur a vianočný príspevok jej bude patriť v sume 200 eur.
Z hľadiska poskytovania vianočného príspevku sa teda pracovať ľuďom neoplatí. Rozdiel 47,04 eur za tridsaťročnú platenú účasť na dôchodkovom poistení voči dvadsaťročnej neplatenej účasti je možno naozaj taká, taká diera, ktorá cez tú dieru sa môže urobiť naozaj obrovská jama, z ktorej sa Slovensko nevyhrabe tak skoro.
Iste, môže zaznieť aj námietka, že vianočný príspevok je štátna sociálna dávka, ale ani štátne sociálne dávky by nemali poskytovať bezohľadný (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) nejaký možno etický aspekt dávky, v mene ktorého sa usilovní ľudia v podstate trestajú nedostupnosťou určitých sociálnych benefitov. A v tomto prípade je to práve vianočný príspevok.
Ja teda navrhujem iný prístup k poskytovaniu vianočného príspevku, ktorý vlastne budem čítať v pozmeňujúcom návrhu, ale ide vlastne o to, že vianočný príspevok je istá štátna sociálna dávka. Ale ide aj o to, že nesie so sebou istú pozornosť štátu k dôchodcom počas vianočného obdobia. Aspoň tak to teda deklarujeme. Lebo ak budeme hovoriť o trinástom dôchodku, tam, tam by sme museli ako zvážiť iné indikátory. Ale keď naozaj pointa je, že majú vyšší, teda vyššie náklady v čase Vianoc, tak z tejto pozornosti by nemal byť teda vylúčený žiaden dôchodca a nijaký poberateľ podľa mňa dôchodkovej dávky, lebo všetci majú zvýšené výdavky na Vianoce a keď naozaj chceme aj trošku na jednej strane povedať, že ten sociálny benefit cez ten vianočný príspevok majú dostávať ľudia, ktorí do poistného systému prispievali, tak mali by to byť všetci poistenci.
Teda pozmeňujúci návrh, ktorý budem predkladať, bude poskytovať vianočný príspevok v sume 30 eur a všetkým poberateľom dôchodkových dávok a po b), zvýšenie sumy o 80 eur, ak dôchodková dávka je najviac v sume 65 % priemernej mzdy zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý predchádza roku výplaty vianočného príspevku a doba poistenia, a doba poistenia nebola získaná výlučne náhradnými dobami.
Dopady na štátny rozpočet, tak podľa zverejnených východísk kvantifikácie dopadov vládneho návrhu na štátny rozpočet platí pre rok 2000 odhad, ktorý ste urobili, nezabezpečenú sumu 895 eur 37 centov, ktorý, ktoré by prinášal môj pozmeňovák, by sa mohol vykryť z úspor na sociálnych dávkach, kde z doterajšieho vývoja výdavkov očakávame úsporu cca 60 miliónov eur. A ak by sme chceli chudobnejším dôchodcom ozaj pomôcť systémovo, tak ja by som navrhovala, aby sme zvážili mechanizmus zavedením tzv. osobitnej štátnej dávky, príspevok na bývanie, kde by si mohli chudobní dôchodcovia platiť nájomné práve z tejto dávky, lebo dnes to nemôže urobiť dôchodca, ktorý sa nenachádza v hmotnej núdzi, hoci má nízky príjem. Ak by sme chceli robiť veci koncepčne, tak pri vianočnom príspevku by sme dávali plošne. Chudobnejším by som navrhla teda naozaj urobiť z príspevku na bývanie osobitnú štátnu dávku, a ja a taká moja srdcová záležitosť je teda naozaj, aby samosprávy zabezpečovali obed bez úhrady práve dôchodcom, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, a to či už starobní alebo invalidní. Takže ak by som ja mala tú moc, tak by som to teda riešila vo vzťahu k dôchodcom takto.
Ja teraz už len prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. l bod 1 znie:
1. V § 1 ods. 1 sa za slovom "dávku" čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.".
2. V čl. l sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
2. V § 1 ods. 2 sa za slovom "dávku" čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne sumu určenú podľa odseku 1".
3. V § 1 ods. 5 sa slová "sumu určenú podľa odseku 1" v celom texte nahrádzajú slovami "65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. l v bode 2 v § 1 odsek 8 znie:
"8. Suma vianočného príspevku je
a) 110 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je najviac 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok a poistenec podľa osobitného predpisu11 získal v rozhodujúcom období na zistenie počtu rokov dôchodkového poistenia najmenej dva roky poistenia, počas ktorých zaplatil poistné,
b) 30 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je viac ako 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci...
===== 30 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je viac ako 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republike vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1) znie: § 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
4. V článku 1 bod 3 znie: V § 1 sa vypúšťa odsek 9. Doterajšie odseky 10 a 12 sa označujú ako odseky 9 a 11.
5. V článku 1 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. V § 1 ods. 10 v úvodnej vete sa za slová v ods. 1, 2, 5 nahrádzajú slovami odseku 5.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 10:32 - 10:34 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ja len krátko k tomuto návrhu zákona, lebo som nemohla dostať k vyhodnoteniu pripomienok. Tak ja by som sa pán minister chcela opýtať, ako ste sa vysporiadali s pripomienkami Generálnej prokuratúry, ktorá hovorí, že ústavné postavenie prokuratúry ako orgánu nedovoľuje, aby jednotlivé orgány prokuratúry boli koordinované výkonnou mocou, súčasťou ktorej ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepochybne je. V opačnom prípade prichádza do úvahy aj koordinácia súdov, ktoré taktiež nemalou mierou participujú pri ochrane detí pred násilím. Vypustenie orgánov prokuratúry z koordinácie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ale neznamená, že prokuratúry nemôžu rozpracovávať úlohy.
Čo sa týka ministerstva školstva, oni vlastne hovoria, že sú ústredným orgánom štátnej správy pre materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké, jazykové. Preto nie je možné, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny koordinovalo školy a školské zariadenia. A ministerstvo zdravotníctva žiadame z návrhu zákona vypustiť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjekty, ktorých postupy koordinuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže vnímam tento návrh zákona ako niečo, čo teda mali ste asi taký cieľ, aby a to ministerstvo mohlo rýchlejšie konať v tých jednotlivých prípadoch a žiadali alebo teda vypracovali ste návrh zákona, aby teda ste mali ako keby návrh, ale pripomienky ukázali, že aj tieto ministerstvá to zrejme chápali inak, tak ako ste sa s tým vysporiadali. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2019 10:21 - 10:22 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Áno, tejto problematike sa venujem dlhodobo. Preto som prišla do politiky, aby som upozorňovala, že ľudia trpia. A že ten systém je potrebné v dnešnej dobe už nastaviť inak. Prichádza veľké množstvo ľudí s rôznymi diagnózami a ten sociálno-zdravotný systém je potrebné prepojiť. Bez toho sa nám to nepodarí. Určite treba navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku pre poskytovateľov sociálnych služieb na základe analýzy ekonomicky oprávnených nákladov z pohľadu nákladovosti, služby z účtovníctva, s využívaním ekonomických nástrojov. Ak toto neurobíme a nevstúpime a nebudeme sa báť ísť do reformy, tak vonku ľudia sa utrpenia nezbavia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 9:59 - 10:15 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán minister, pán predsedajúci, dovolím si vystúpiť teda k návrhu zákona a povedať môj postoj k tomuto návrhu zákona ako je to spravidla vždy. Nedá mi povedať, lebo mrzí ma to, že o sociálnych veciach hovorí veľa politikov, ale ak sa prejednávajú tieto, táto oblasť v pléne, tak je ich tu veľmi málo. Takže vrátim sa k tomu, čo chcem povedať. Návrh zákona, ktorý predkladá vláda sa mení už štvrtýkrát za tri roky od kedy som tu. Zhruba by som túto štvrtú novelu nazvala ďalším dôkazom toho, že dlhodobá starostlivosť o odkázaného človeka nebola v centre pozornosti tohto ministerstva desať rokov. Je v tom chaos. Slovensko má problém so zabezpečovaním základnej siete starostlivosti o chronicky choré dieťa, či dospelého zdravotne ťažko postihnutého človeka. Dva hlavné okruhy, ktoré riešime po desiatich rokoch sú teda, riešite teda riešite vy sú aby sa platba za ošetrovateľský paušál neodpočítavala s príspevku, ktorý dostáva poskytovateľ podľa ekonomicky oprávnených nákladov a druhým okruhom je, že zavádzate informačný systém po desiatich rokoch lebo v podstate ste zistili, že neviete aký je reálny stav v poskytovaní sociálnych služieb pre odkázaných ľudí v Slovenskej republike. Bez toho sa v podstate plánovať nedá. Koncepcie viacerých vyšších územných celkov nenadväzujú nad národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 a 2020. Dokonca vám nevadilo, že päť vyšších územných celkov odovzdalo svoje koncepcie pred vami vydaným dokumentom Národných priorít rozvoja sociálnych služieb. Samozrejme že potom potrebujeme vytvoriť informačný systém, ktorý nás zorientuje v tom aké sú problémy v tejto oblasti dlhodobej starostlivosti, lebo máme rovnakých klientov čo sa týka pacientov s chronickou diagnózou a teda u nás je to klient s ťažkým zdravotným postihnutím. Vrátila by som sa k paušálnej dávke keďže prvý okruh sa týka práve toho, aby poskytovateľom ako správne ste to v predstavení zákona povedali aby v jednoduchosti im ostali ostalo viac peňazí ale ja idem upozorniť na to ,že v minulosti, tiež bolo množné uhrádzať pár úkonov ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a nefungovalo to. Preto sa zdravotná starostlivosť zariadení sociálnych služieb dnes neposkytuje len sa zabezpečuje a nie sú nútení poskytovatelia sociálnych služieb poskytovať 24 hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Č je problém je to, že v podstate sa nám v praxi ukazuje, že ľudia poberajú lieky alebo teda injekcie od rôznych opatrovateľov a tak ďalej. To bolo v minulosti, prešli ste cez tie štyri novely ošetrovateľským paušálom ale ten opäť neprináša v tej praxi taký efekt, aby sme si mohli povedať, že ideme skvalitňovať sociálnych systém a že tí ľudia tú zdravotnú starostlivosť dostanú ak sú v takzvaných kamenných domov a pobytových službách už teda do konca svojho života väčšinou. V tej paušálnej dávke môžem povedať, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pri ošetrovateľskom paušále požaduje od zariadení sociálnych služieb aby napríklad pre 43 poistencov museli vypracovať 300 listov nielen návrhov a indikačných formulárov, kontrolných listov ale prehodnotený komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti a z rôznych dôkazov s ošetrovateľskej dokumentácie. V duchu neefektívnej byrokracie na úkor starostlivosti o chronicky chorého človeka. Pritom nič z toho legislatíva nevyžaduje ak je prvýkrát pacient zaradený ako indikovaný a je doložený aj návrh a kontrolný list v zmysle legislatívy. V zmysle štandardu by teda postačovalo raz za šesť mesiacov pripraviť pre poskytovanie sociálnej služby kontrolný list, nový návrh a ďalšie dôkazy potrebné nie sú. Tým pádom sa brzdí zavádzanie paušálu a zariadenia sociálnych služieb sa naďalej nebudú uchádzať o tento paušál, pretože ak im vyškrtajú finančné prostriedky, tak samozrejme opäť sa do zariadení sociálnych služieb peniaze nedostanú. A dostávame sa zase do bodu a) ktorý bol pred novelou, kde sa uhrádzali len určité úkony v zdravotnej starostlivosti pre ťažko chronického a trpiaceho človeka v zariadení sociálnych služieb. Ďalší problém je s uhrádzaním tohto paušálu. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári že platí tento paušál ale realita je iná. Majú síce zazmluvnené lôžka v zariadení sociálnych služieb, ale druhá vec, že ich neuhrádzajú. V tomto býva v praxi problém, lebo od kedy boli v ozdravnom pláne hľadajú cestu ako ponížiť poskytovateľom platby. Výsledkom toho je to, že zariadenia sociálnych služieb sa húfne nehlásia o ošetrovateľskému paušálu dostávame sa spiatočnícky naspäť kde v podstate opäť nemôžme odkontrolovať 24 hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. v práve s odkázaným človekom ktorý trpí a je teda väčšinou na lôžku. Zariadenia sociálnych služieb s ošetrovateľským paušálom indikačné a v tom je potrebná nevyhnutná a rýchla aktualizácia vyhlášky z apríla 2018, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa dezinterpretuje čo spôsobuje nenormálnu administratívnu záťaž. Neschvaľovanie pobytov obavy ďalších zariadení sociálnych služieb vstúpi do kontraktu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Štandard pre zariadenia sociálnych služieb máme platný od 1. 1. 2019. No treba urýchlene prijať aktualizáciu vyhlášky. Ak aj formálne sa prijímajú nejaké kroky v sociálne oblasti musia byť nevyhnutne, musia byť nevyhnutne konzultované s ministerstvom zdravotníctva a teda aj so sociálnymi poisťovňami. Dnes napríklad UNION nemá problém uhrádzať z 333 lôžok , Dôvera 494 a Všeobecná zdravotná poisťovňa síce má zazmluvnených 3799 lôžok, ale z toho uhrádza veľmi malú časť a odkazuje sa na to, že klienti tam neboli plné obdobie ale pravdou je to, že v podstate tou byrokratickou záťažou chcú šetriť na preplácaných paušálu, teda zariadení sociálnych služieb a tí o to jasne, že potom nemajú záujme aby takýchto klientov prijímali do zariadení sociálnych služieb. Čiže do budúcnosti nás čaká kolaps toho, ako zabezpečiť chronicky chorým ľuďom nie v nemocničnom prostredí dobrú a kvalitnú ...
===== jasné, že potom nemajú záujem, aby takýchto klientov prijímali do zariadení sociálnych služieb. Čiže do budúcnosti náš čaká kolaps toho, ako zabezpečiť chronicky chorým ľuďom nie v nemocničnom prostredí dobrú a kvalitnú sociálno-zdravotnú starostlivosť.
Je to jedna časť, kde ešte minister Drucker v podstate 10-tisíc lôžok vyčlenil na to, aby sa zariadenia sociálnych služieb mohli zazmluvniť. Dnes môžme povedať, že nejakých necelých 800, sú to Union a Dôveru, ktoré aj riadne vyplácajú poskytovateľom sociálnych služieb a Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári cez tú byrokraciu, že teda niečo nesplnili a v podstate nemá, neuhrádza teda všetku starostlivosť pre tie zariadenia, ktorú tam vykonávajú. Na druhej strane chcem povedať, že 6-tisíc, ďalších 6-tisíc lôžok by mohlo byť k dispozícii, ale nie sú, pretože máme rovnaké problémy, ako sme mali problémy s uhrádzaním zdravotnej starostlivosti s poisťovňou v minulom období. A skončilo to tak, že tí trpiaci ľudia v podstate tú zdravotnú starostlivosť nedostávajú cez zdravotnícky personál, lebo ten zdravotnícky personál si nevedia konkrétne zariadenia zaplatiť. Takže dnes, keď, samozrejme, je to dobrý krok, teda, s tým vzorcom, aby sa to neodpočítavalo od príspevku na prevádzku. Na druhej strane musím povedať, že húfne sa nám nikto do toho opäť nehrnie, pretože máme rovnaké problémy ako v minulosti. Takže aj keď by im nejaké finančné prostriedky mohli ostať navyše, tak práve tá byrokracia a neuhrádzanie týchto lôžok v zariadeniach sociálnych služieb spôsobuje obrovský problém.
Aj keď prichádza táto legislatíva a je v podstate v prospech neverejných poskytovateľov, na druhej strane je tu obrovský problém vôbec rozvíjať ju takým smerom, aby trpiaci človek alebo človek s chronickou diagnózou, ktorý sa nachádza v pobytovom zariadení dostal to, čo potrebuje. Pretože dostávame sa opäť, ako som hovorila, spiatočnícky naspäť. Ale aby zariadenia sociálnych služieb boli konkurencieschopné voči verejným poskytovateľom, aby v konečnom dôsledku ten občan dostal to čo má, je potrebné urobiť také krátkodobé riešenia, aj dlhodobé riešenia a naliať finančné prostriedky, zmeniť formu nastavenia legislatívy tak, aby sme, teda, mohli povedať, že o nášho človeka, ktorý sa nachádza v chronickom stave je aj na Slovensku postarané.
Krátkodobými riešeniami z môjho pohľadu by bol v zákone 48, ktorý je teraz otvorený, vypustiť v § 77 ods. 12, ktorý porovnáva dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú verejnými poskytovateľmi za predchádzajúci rozpočtový rok, znižuje príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby o rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Vzhľadom na reálne zvyšovanie obligatórnych nákladov v každom roku je tento odstavec v zákone likvidačný pre neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb.
Po druhé. Do financovať zvýšenie obligatórne náklady v roku 2018 cez mimoriadne dotáciu v rozpočte ministerstva práce. Zvýšené náklady poskytovateľov sociálnych služieb vznikli najmä zákonným zvýšením minimálnej mzdy, zrušením 10-percentnej úľavy na odvodoch v zdravotných poisťovniach nízkopríjmových skupín, zvýšenie príplatkov od 1. mája 2018, zvýšené náklady na zavádzanie štandardov kvality, zvýšené náklady na aplikáciu vyhlášky 529/2008 o minimálnych technických požiadavkách, zvýšením nákladov na splnenie smernice Európskej únie platnej od 1. mája.
Dlhodobým riešením je navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku pre poskytovateľov sociálnych služieb na základe analýzy ekonomicky oprávnených nákladov z pohľadu nákladovosti služby, z účtovníctva, s využívaním ekonomických nástrojov. Čiže museli by sme ísť do veľkej reformy, čo sa týka účtovania.
Po štvrté. Zrovnoprávniť právne formy z hľadiska inštitucionálnej stability verejných a neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb formou transformácie rozpočtových organizácií na príspevkové, príp. NO-čky. Po piate. Vzhľadom na sociálne problémy a starnúce obyvateľstvo zanalyzovať a prehodnotiť financovanie sociálnych služieb novým spôsobom nastavenia financovania opatrovania. K tomu je potrebné urobiť veľkú reformu.
To čo robíme, v podstate nastavuje len na ten systém, ktorý je. Ale tým, ako nám pribúda počet ľudí, ktorí sú chronicky chorí, ktorí sú ťažko chorí, ktorí sú v bdelej kóme, pribúda autizmus. Potrebujeme nastaviť novú reformu o starostlivosti o ťažko chorých ľudí. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 9:59 - 10:15 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán minister, pán predsedajúci, dovolím si vystúpiť teda k návrhu zákona a povedať môj postoj k tomuto návrhu zákona ako je to spravidla vždy. Nedá mi povedať, lebo mrzí ma to, že o sociálnych veciach hovorí veľa politikov, ale ak sa prejednávajú tieto, táto oblasť v pléne, tak je ich tu veľmi málo. Takže vrátim sa k tomu, čo chcem povedať. Návrh zákona, ktorý predkladá vláda sa mení už štvrtýkrát za tri roky od kedy som tu. Zhruba by som túto štvrtú novelu nazvala ďalším dôkazom toho, že dlhodobá starostlivosť o odkázaného človeka nebola v centre pozornosti tohto ministerstva desať rokov. Je v tom chaos. Slovensko má problém so zabezpečovaním základnej siete starostlivosti o chronicky choré dieťa, či dospelého zdravotne ťažko postihnutého človeka. Dva hlavné okruhy, ktoré riešime po desiatich rokoch sú teda, riešite teda riešite vy sú aby sa platba za ošetrovateľský paušál neodpočítavala s príspevku, ktorý dostáva poskytovateľ podľa ekonomicky oprávnených nákladov a druhým okruhom je, že zavádzate informačný systém po desiatich rokoch lebo v podstate ste zistili, že neviete aký je reálny stav v poskytovaní sociálnych služieb pre odkázaných ľudí v Slovenskej republike. Bez toho sa v podstate plánovať nedá. Koncepcie viacerých vyšších územných celkov nenadväzujú nad národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 a 2020. Dokonca vám nevadilo, že päť vyšších územných celkov odovzdalo svoje koncepcie pred vami vydaným dokumentom Národných priorít rozvoja sociálnych služieb. Samozrejme že potom potrebujeme vytvoriť informačný systém, ktorý nás zorientuje v tom aké sú problémy v tejto oblasti dlhodobej starostlivosti, lebo máme rovnakých klientov čo sa týka pacientov s chronickou diagnózou a teda u nás je to klient s ťažkým zdravotným postihnutím. Vrátila by som sa k paušálnej dávke keďže prvý okruh sa týka práve toho, aby poskytovateľom ako správne ste to v predstavení zákona povedali aby v jednoduchosti im ostali ostalo viac peňazí ale ja idem upozorniť na to ,že v minulosti, tiež bolo množné uhrádzať pár úkonov ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a nefungovalo to. Preto sa zdravotná starostlivosť zariadení sociálnych služieb dnes neposkytuje len sa zabezpečuje a nie sú nútení poskytovatelia sociálnych služieb poskytovať 24 hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Č je problém je to, že v podstate sa nám v praxi ukazuje, že ľudia poberajú lieky alebo teda injekcie od rôznych opatrovateľov a tak ďalej. To bolo v minulosti, prešli ste cez tie štyri novely ošetrovateľským paušálom ale ten opäť neprináša v tej praxi taký efekt, aby sme si mohli povedať, že ideme skvalitňovať sociálnych systém a že tí ľudia tú zdravotnú starostlivosť dostanú ak sú v takzvaných kamenných domov a pobytových službách už teda do konca svojho života väčšinou. V tej paušálnej dávke môžem povedať, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pri ošetrovateľskom paušále požaduje od zariadení sociálnych služieb aby napríklad pre 43 poistencov museli vypracovať 300 listov nielen návrhov a indikačných formulárov, kontrolných listov ale prehodnotený komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti a z rôznych dôkazov s ošetrovateľskej dokumentácie. V duchu neefektívnej byrokracie na úkor starostlivosti o chronicky chorého človeka. Pritom nič z toho legislatíva nevyžaduje ak je prvýkrát pacient zaradený ako indikovaný a je doložený aj návrh a kontrolný list v zmysle legislatívy. V zmysle štandardu by teda postačovalo raz za šesť mesiacov pripraviť pre poskytovanie sociálnej služby kontrolný list, nový návrh a ďalšie dôkazy potrebné nie sú. Tým pádom sa brzdí zavádzanie paušálu a zariadenia sociálnych služieb sa naďalej nebudú uchádzať o tento paušál, pretože ak im vyškrtajú finančné prostriedky, tak samozrejme opäť sa do zariadení sociálnych služieb peniaze nedostanú. A dostávame sa zase do bodu a) ktorý bol pred novelou, kde sa uhrádzali len určité úkony v zdravotnej starostlivosti pre ťažko chronického a trpiaceho človeka v zariadení sociálnych služieb. Ďalší problém je s uhrádzaním tohto paušálu. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári že platí tento paušál ale realita je iná. Majú síce zazmluvnené lôžka v zariadení sociálnych služieb, ale druhá vec, že ich neuhrádzajú. V tomto býva v praxi problém, lebo od kedy boli v ozdravnom pláne hľadajú cestu ako ponížiť poskytovateľom platby. Výsledkom toho je to, že zariadenia sociálnych služieb sa húfne nehlásia o ošetrovateľskému paušálu dostávame sa spiatočnícky naspäť kde v podstate opäť nemôžme odkontrolovať 24 hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. v práve s odkázaným človekom ktorý trpí a je teda väčšinou na lôžku. Zariadenia sociálnych služieb s ošetrovateľským paušálom indikačné a v tom je potrebná nevyhnutná a rýchla aktualizácia vyhlášky z apríla 2018, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa dezinterpretuje čo spôsobuje nenormálnu administratívnu záťaž. Neschvaľovanie pobytov obavy ďalších zariadení sociálnych služieb vstúpi do kontraktu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Štandard pre zariadenia sociálnych služieb máme platný od 1. 1. 2019. No treba urýchlene prijať aktualizáciu vyhlášky. Ak aj formálne sa prijímajú nejaké kroky v sociálne oblasti musia byť nevyhnutne, musia byť nevyhnutne konzultované s ministerstvom zdravotníctva a teda aj so sociálnymi poisťovňami. Dnes napríklad UNION nemá problém uhrádzať z 333 lôžok , Dôvera 494 a Všeobecná zdravotná poisťovňa síce má zazmluvnených 3799 lôžok, ale z toho uhrádza veľmi malú časť a odkazuje sa na to, že klienti tam neboli plné obdobie ale pravdou je to, že v podstate tou byrokratickou záťažou chcú šetriť na preplácaných paušálu, teda zariadení sociálnych služieb a tí o to jasne, že potom nemajú záujme aby takýchto klientov prijímali do zariadení sociálnych služieb. Čiže do budúcnosti nás čaká kolaps toho, ako zabezpečiť chronicky chorým ľuďom nie v nemocničnom prostredí dobrú a kvalitnú ...
===== jasné, že potom nemajú záujem, aby takýchto klientov prijímali do zariadení sociálnych služieb. Čiže do budúcnosti náš čaká kolaps toho, ako zabezpečiť chronicky chorým ľuďom nie v nemocničnom prostredí dobrú a kvalitnú sociálno-zdravotnú starostlivosť.
Je to jedna časť, kde ešte minister Drucker v podstate 10-tisíc lôžok vyčlenil na to, aby sa zariadenia sociálnych služieb mohli zazmluvniť. Dnes môžme povedať, že nejakých necelých 800, sú to Union a Dôveru, ktoré aj riadne vyplácajú poskytovateľom sociálnych služieb a Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári cez tú byrokraciu, že teda niečo nesplnili a v podstate nemá, neuhrádza teda všetku starostlivosť pre tie zariadenia, ktorú tam vykonávajú. Na druhej strane chcem povedať, že 6-tisíc, ďalších 6-tisíc lôžok by mohlo byť k dispozícii, ale nie sú, pretože máme rovnaké problémy, ako sme mali problémy s uhrádzaním zdravotnej starostlivosti s poisťovňou v minulom období. A skončilo to tak, že tí trpiaci ľudia v podstate tú zdravotnú starostlivosť nedostávajú cez zdravotnícky personál, lebo ten zdravotnícky personál si nevedia konkrétne zariadenia zaplatiť. Takže dnes, keď, samozrejme, je to dobrý krok, teda, s tým vzorcom, aby sa to neodpočítavalo od príspevku na prevádzku. Na druhej strane musím povedať, že húfne sa nám nikto do toho opäť nehrnie, pretože máme rovnaké problémy ako v minulosti. Takže aj keď by im nejaké finančné prostriedky mohli ostať navyše, tak práve tá byrokracia a neuhrádzanie týchto lôžok v zariadeniach sociálnych služieb spôsobuje obrovský problém.
Aj keď prichádza táto legislatíva a je v podstate v prospech neverejných poskytovateľov, na druhej strane je tu obrovský problém vôbec rozvíjať ju takým smerom, aby trpiaci človek alebo človek s chronickou diagnózou, ktorý sa nachádza v pobytovom zariadení dostal to, čo potrebuje. Pretože dostávame sa opäť, ako som hovorila, spiatočnícky naspäť. Ale aby zariadenia sociálnych služieb boli konkurencieschopné voči verejným poskytovateľom, aby v konečnom dôsledku ten občan dostal to čo má, je potrebné urobiť také krátkodobé riešenia, aj dlhodobé riešenia a naliať finančné prostriedky, zmeniť formu nastavenia legislatívy tak, aby sme, teda, mohli povedať, že o nášho človeka, ktorý sa nachádza v chronickom stave je aj na Slovensku postarané.
Krátkodobými riešeniami z môjho pohľadu by bol v zákone 48, ktorý je teraz otvorený, vypustiť v § 77 ods. 12, ktorý porovnáva dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú verejnými poskytovateľmi za predchádzajúci rozpočtový rok, znižuje príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby o rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Vzhľadom na reálne zvyšovanie obligatórnych nákladov v každom roku je tento odstavec v zákone likvidačný pre neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb.
Po druhé. Do financovať zvýšenie obligatórne náklady v roku 2018 cez mimoriadne dotáciu v rozpočte ministerstva práce. Zvýšené náklady poskytovateľov sociálnych služieb vznikli najmä zákonným zvýšením minimálnej mzdy, zrušením 10-percentnej úľavy na odvodoch v zdravotných poisťovniach nízkopríjmových skupín, zvýšenie príplatkov od 1. mája 2018, zvýšené náklady na zavádzanie štandardov kvality, zvýšené náklady na aplikáciu vyhlášky 529/2008 o minimálnych technických požiadavkách, zvýšením nákladov na splnenie smernice Európskej únie platnej od 1. mája.
Dlhodobým riešením je navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku pre poskytovateľov sociálnych služieb na základe analýzy ekonomicky oprávnených nákladov z pohľadu nákladovosti služby, z účtovníctva, s využívaním ekonomických nástrojov. Čiže museli by sme ísť do veľkej reformy, čo sa týka účtovania.
Po štvrté. Zrovnoprávniť právne formy z hľadiska inštitucionálnej stability verejných a neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb formou transformácie rozpočtových organizácií na príspevkové, príp. NO-čky. Po piate. Vzhľadom na sociálne problémy a starnúce obyvateľstvo zanalyzovať a prehodnotiť financovanie sociálnych služieb novým spôsobom nastavenia financovania opatrovania. K tomu je potrebné urobiť veľkú reformu.
To čo robíme, v podstate nastavuje len na ten systém, ktorý je. Ale tým, ako nám pribúda počet ľudí, ktorí sú chronicky chorí, ktorí sú ťažko chorí, ktorí sú v bdelej kóme, pribúda autizmus. Potrebujeme nastaviť novú reformu o starostlivosti o ťažko chorých ľudí. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2019 17:06 - 17:07 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Upraviť vymeriavací základ na poistné v súvislosti s 13. a 14. platom súvisí vlastne s ročným zúčtovaním poistného, ktorý iba chystáte. Pokiaľ ho neuvidíme, nemôžme sa na návrh, nemôžme teda návrh, váš návrh kvalifikovane posúdiť. Keďže vieme, že ročné zúčtovanie sa posúva, tak tým pádom nevieme na to reagovať, ako to bude súvisieť a či to bude kompaktné.
Čo sa týka žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti, má tiež určité anomálie, súvisí to práve s prípadom zamietnutia zaradenia uchádzača o zamestnanie.
No a čo sa týka tretej, tak vytvoríte dve skupiny žiadateľov o priznanie dávky v nezamestnanosti a tam tiež vidíme určité anomálie.
Ďakujem.
Skryt prepis