Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

25.6.2019 o 17:01 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.6.2019 17:01 - 17:02 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem za slovo. Chcem požiadať o stiahnutie mnou predkladaného zákona pod tlačou 1549, bod programu 81, a jeho zaradenie na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 10:12 - 10:14 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Čo sa týka toho rozpočtu, tak ja som hovorila o troch opatreniach a troch riešeniach. Čiže zvýšiť rodičovský príspevok plošne, predĺžiť poskytovanie materského na 40 týždňov a zaviesť súbeh poberania materského a rodičovského príspevku. Tým pádom by ste zvýhodnili pracujúce ženy, celkové výdavky na takéto riešenie budú veľmi podobné ako v návrhu ministerstva, teda vášho, len sa zvýši podiel výdavkov Sociálnej poisťovne, to ale až taký problém nie je, lebo ide o sumu 36 mil. a Fond nemocenského poistenia toto zvýšenie bez problémov vykryje, lebo je v prebytku.
Čo sa týka hmotnej núdze. Pán kolega, ak im zvýšite rodičovský príspevok, nevznikne im nárok na, týmto ženám, na príspevok v hmotnej núdzi. Lebo ak chcete, teda sa prepočítava týmto ľuďom nárok na hmotnú núdzu, zarátavajú sa tam aj materské, aj teda rodičovský príspevok, ak im ho zvýšite, odpočíta sa vám suma a nevznikne im nárok na hmotnú núdzu. A tým pádom, tým pádom chcem povedať jednu vec, že naozaj stratíte, teda posuniete z tejto časti menší počet ľudí, ako keby ste to plošne nastavili na vyššiu sumu. Všetkým. Rozumiete ma? Lebo by nedostávali hmotnú núdzu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 10:04 - 10:06 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Naozaj motivovať matky, aby chodili do práce, a pritom vychovávajú tri-štyri deti a naozaj tá demografia na Slovensku je, aká je, a naozaj nemôžme to dávať zarovno s tým, že koľko z nich je poberateľkami aj zároveň dávky v hmotnej núdzi, aj tie ženy možno v skromnejšom prostredí, ale tiež sa snažia postarať o tie deti. A keď sa o nich dobre nestarajú, tak ja jednoducho by som tento príspevok odobrala, ale neriešila to, že horšie sa starajú o dieťa ako iná rodina, ktorá má elektriku, ktorá má vodu. Jednoducho títo ľudia tiež nemajú peniaze a dostupnosť prostriedkov tak, ako to majú bežné rodiny. Aj ťažko si hľadajú prácu. A rómske ženy je úplne jedna katastrofa, jak si nevedia nájsť prácu.
Čiže naozaj nerobme z nich iba tie, ktoré nechcú pracovať, ale skutočne ich do práce nechcú zobrať. Väčšinou robia len na aktivačné práce alebo na rôzne paragrafy v rámci úradu práce.
A čo sa týka vlastne rodičovského príspevku, tak je to štátna sociálna dávka. Je postavená na, na teda štátnej sociálnej podpore a poskytuje sa plošne, kdežto sociálne poistenie je postavené na princípe poistného systému a tam si človek nejaké veci vkladá a neskôr, keď nastane udalosť, tak tieto peniaze získa späť. Čiže sú to úplne dve rozdielne veci, ktoré porovnávame.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2019 9:47 - 10:00 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, tak ja by som si dovolila tiež vystúpiť k návrhu zákona, ktorý predkladá strana SMER - sociálna demokracia. Ja sa tiež nemôžem stotožniť s tým, že sociálny systém v posledných rokoch je naozaj veľmi nabúravaný, a teda prestávajú platiť základné princípy, na ktorých je stavané sociálne zabezpečenie. Náš sociálny systém prestáva naozaj rozpoznávať, kto štátnu sociálnu pomoc potrebuje a kto nie. Pri opatreniach sa nezohľadňujú základné princípy sociálneho zabezpečenia, princíp spravodlivosti, solidarity, uniformity, adekvátnosti. Otvárajú sa tak pomyselné a nespravodlivé nožnice medzi zásluhovosťou a solidaritou. Tam, kde by som čakala, že podporíme solidaritu, tak tam zavádzame zásluhovosť a tam, kde by sme mali zohľadniť zásluhovosť, tam staviame na princípe solidarity. Takým veľmi dobrým príkladom je vianočný príspevok, kde zohľadňujeme solidaritu, a pritom ide o poistný systém, kde si človek prispieva do systému a na základe toho dostáva určitú dávku sociálneho poistenia. Naopak, sociálne zabezpečenie, kde patrí rodičovský príspevok, a teda je to, je to štátna dávka, tak tam ideme zavádzať teda zásluhovosť. Sú to neporovnateľné veci, ktoré nabúravajú sociálny systém. Ak sa budeme držať týchto princípov, ja vám garantujem, že naozaj nám, sa nám zrúti sociálny systém na Slovensku.
Sociálne zabezpečenie musí byť budované na nejakých princípoch, inak sa môže stať chaotickým a v konečnom dôsledku nefunkčným. V podstate štátne, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Štátne sociálne dávky sú súčasťou sociálneho zabezpečenia obyvateľstva, ktoré je v Slovenskej republike zabezpečované v rámci sociálneho poistenia, sociálnej pomoci a sociálnej podpory.
Rodičovský príspevok patrí medzi dávky štátnej sociálnej pomoci. Štátnou sociálnou podporou rozumieme štátom organizovanú solidaritu medzi občanmi, ktorá slúži k prekonaniu štátom uznaných sociálnych situácií a napríklad je to práve starostlivosť o maloleté dieťa. Čiže tam pliesť hrušky s jablkami a dávať tam zásluhovosť sa nepatrí.
Ako súčasť sociálneho zabezpečenia občanom musí jeho konštrukcia dodržiavať princíp solidarity, ktorý je de facto a de iure znamená buď plošné poskytovanie rodičovského príspevku každej oprávnenej osobe, alebo testovanie príjmu oprávnených osôb a poskytovanie rodičovského príspevku nepriamo závislého na príjme okruhu spoločne posudzovaných osôb. V žiadnom prípade nie je možné, aby sa boháčom poskytoval vyšší rodičovský príspevok a chudobnejším, to by v podstate bolo zavedenie princípu antisolidarity. A toto nás čaká. Rodičovský príspevok je sociálna dávka. Ako teda zdôvodníme, že boháčom sa bude vyplácať vyššia ako chudobnejším? Ide o kompenzáciu jeho nevyplácania počas poberania materského a v mene toho argumentu obrátime pojem sociálna úplne opačným smerom.
Zaujímavé na tejto situácii je napríklad aj to, že nikomu neprekáža súbeh starobného dôchodku a nemocenského u zamestnaných dôchodcov, čo sú dávky sociálneho poistenia. Ale súbeh materského a rodičovského príspevku sa vylučuje na Slovensku, pričom ide o dávky z dvoch odlišných zložiek sociálneho zabezpečenia. Nie je potrebné zvýhodňovať matky, ktoré pracujú, lebo až na malé výnimky pracujú všetky. Starostlivosť o maloleté deti je dosť ťažká práca. Len každej matke, aj tej pracujúcej, dajme zo sociálneho systému to, čo jej patrí pri každej štátom podporovanej sociálnej udalosti bez vzájomného podmieňovania podporných a poistných dávok.
Nik sa zatiaľ nepokúsil vysvetliť, prečo rodičovský príspevok sa nevypláca osobám, ktorým je poskytované materské. Prečo sú osoby, ktoré sú povinne nemocensky poistené trestané nedostupnosťou rodičovského príspevku počas podpornej doby na materské? Materské je poistná dávka, čiže vyplýva z toho poistné plnenie. A čo to má spoločné so štátnou podporou rodín s deťmi? Približne 140-tisíc poberateľov príspevku rodičovského je plus-mínus rozdelená na polovicu, tak to teda bolo medializované, znamená to, že 49 % by sa malo týkať rodičovský príspevok vo výške približne 370 eur a približne 51 % by sa malo týkať zvýšenie na 270 eur. Z uvedeného vyplýva, že 49 % žien, ktoré porodia dieťa, je nemocensky poistených. Len potom sa ťažko dá vysvetliť nasledujúce štatistické informácie, ktoré na svojom webovom portále zverejňuje Sociálna poisťovňa. Tá zas uvádza, že v roku 2018 bol priemerný mesačný počet vyplatených dávok materského 32 634, ročný počet vyplatených dávok teda bol 391 608. Mužov, ktorí poberali v roku 2018 materské, bolo podľa hovorcu Sociálnej poisťovne 13 100. Mužom sa poskytuje materské v priemere 6,45 mesiaca, teda spolu bolo mužom poskytnutých 84 495 materských, ostatných 307 113 dávok bolo určených ženám. Ženám je materské poskytované v priemere 7,83 mesiaca, z čoho vyplýva, že počet žien, ktorým bolo v roku 2018 poskytnuté materské, je 39 233 žien, čo predstavuje k počtu 57 369 narodených detí z cca 68 %.
Rada by som teda vedela, ako to teda je, koľko žien, ktoré porodia dieťa, je nemocensky poistených, lebo niekto robí nesprávny odhad. Dúfam, že sa mesačný počet vyplatených dávok nepovažoval v kvantifikácii finančných dopadov za počet žien, ktorým je poskytnuté materské, lebo ináč by to nesedelo.
Je jasné, že plošné zvýšenie rodičovského príspevku malo teda indukovať, malo teda indukovať rast pôrodnosti v prostredí, v ktorom sú jediným zdrojom príjmov sociálne príjmy. No ale to veľmi neplatí, pretože ja som si vyžiadala informáciu, kde som sa pýtala na to, koľko poberateľov rodičovského príspevku zároveň poberá aj dávky v hmotnej núdzi. Takže počúvajme.
Takmer 140-tisíc je poberateľov rodičovského príspevku, a teda tých, ktorí poberajú aj dávky v hmotnej núdzi, je len 13-tisíc; 13-tisíc, 140-tisíc. A my ideme zavádzať plošné delenie a dvojúrovňové rodičáky kvôli 13-tisíc ľuďom. To je, to je asi čudná vec, lebo ak som dobre rozumela, tak v rozprave sa hovorilo o tom, že len ten, kto nechce, v dnešnej dobe nepracuje, hej.
To znamená, že my sme zarátali do toho aj ženy, ktoré rodia reťazovo, to znamená, že s malým odstupom, a teda pri prvom dieťati vám vznikne nárok na materskú a už druhom, pri druhom alebo ak sa pritrafí aj tretie, tak tam už vlastne vám nevznikne nárok na materské, a tým pádom budete dvakrát trestaná, lebo v podstate dostanete ešte aj dokonca nižší rodičovský príspevok. Nehovoriac o tom, že ženy nám začínajú rodiť vo vyššom veku, a teda všetky študentky, aby mali nárok na vyšší rodičák do budúcnosti, sa budú snažiť porodiť dieťa až vtedy, ak splnia tú dobu poistenia, akú mu, ako ukladá štát, a teda naozaj my tú demografiu na Slovensku v živote nedobehneme.
Ponúka sa ale jednoduché a elegantné riešenie, ktoré má rovnaký dopad na príjmy poistených osôb a nedostáva sa do kolízie s princípami, na ktoré má byť budované sociálne zabezpečenie. Neuberá chudobným rodinám a dá sa dosiahnuť takými troma opatreniami, a to tým, že sa zvýši rodičovský príspevok všetkým oprávneným osobám o rovnakú sumu, ja hovorím napríklad tých 50 eur, ale dá sa urobiť aj z toho vyššia suma, čím bude dodržaný princíp solidarity a uniformity. To znamená, nie pre 13-tisíc ľudí budeme zbytok teda trestať.
Po druhé môžme predĺžiť poskytnutie materského príspevku, a to uznáme, že je to vhodné zo strany štátu, na 40 týždňov a dokonca môžme zaviesť aj súbeh poberania materského a rodičovského príspevku. Ak by sme chceli uprednostniť ženy, ktoré pracovali, aby bol rozdiel medzi tým, aby ich to motivovalo, aby pracovali, čo ja si myslím, že teda každá normálna rodina sa snaží, aby, aby teda vyžila, tak tá žena buď z toho, že chce pracovať alebo že musí pracovať, je v tej práci, ale aj keby sme nebrali tento indikátor do úvahy, tak je naozaj možné elegantným riešením všetkým nastaviť rovnaký rodičovský príspevok, pretože všetci sa starajú rovnako o to dieťa a tá štátna dávka je viazaná na starostlivosť o dieťa. My nabúravame základné princípy sociálneho zabezpečenia, ak toto urobíme.
Na druhej strane ak naozaj chceme podporiť pracujúce ženy, tak nech ide súbeh materského a rodičovského, a tým pádom budú tieto ženy uprednostnené, ktoré pracujú. Je to elegantné riešenie. Je postavené na princípoch sociálneho zabezpečenia a naozaj dosiahneme ten cieľ, aby niektorá cieľová skupina zbytočne neplietla vlastne základné princípy sociálneho zabezpečenia.
Takže ja osobne si myslím, že je a bude teda pre budúcu vládu veľmi dôležité prekopať základné princípy sociálneho zabezpečenia, aby nevznikol chaos v sociálnom systéme. Na druhej strane aby naozaj človek, ktorý pracuje v štáte, mal to zohľadnené v rámci dávok, ale nie tých, ktoré sú plošne dávané ako podpora zo strany štátu, ale tie, ktoré sú postavené na princípe zásluhovosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 9:37 - 9:38 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, že teda si poukázal aj na rozpočtové veci, ale načrtol si vlastne aj tie systémové.
No, ja mám tiež taký pocit, že náš sociálny systém prestáva rozpoznávať, kto štátnu sociálnu pomoc potrebuje a kto nie. Pri opatreniach sa prestávajú zohľadňovať základné princípy sociálneho zabezpečenia, a to princíp spravodlivosti, solidarita, uniformity a adekvátnosti. Otvárajú sa tak viac pomyselné nožnice medzi zásluhovosťou a solidaritou. Tam, kde by teda mal byť kladený podľa sociálneho zabezpečenia práve princíp solidarity, tam sa dáva princíp zásluhovosti a opačne.
Takže naozaj obávam sa, že ak budeme takto narúšať princípy sociálneho zabezpečenia, onedlho nastane čas, ako za pána Mečiara, keď sa zdvíhali dávky v hmotnej núdzi, ktoré boli v konečnom dôsledku už potom vyššie ako samotný zárobok.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 9:07 - 9:10 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia a kolegyne, pán predsedajúci, krátko by som vystúpila k návrhu zákona, ktorý teda máme v pléne.
Rozdiel v odchode do dôchodku medzi mužmi a ženami už raz na Slovensku bol, zrušil sa a zavedením dôchodkových stropov sa opäť zaviedol. Tento návrh bude prihliadať na osobitné životné situácie, akými sú výchova detí otcom po smrti matky.
Samotný návrh hovorí, že obdobie výchovy toho istého dieťaťa možno zohľadniť raz jednému poistencovi, a to prednostne žene. Avšak samotný návrh ani dôvodová správa nehovorí o tom, že by sa mala starostlivosť nejako dokazovať. Nezohľadňuje sa ani fakt, kto z rodičov bol na materskej, prípadne rodičovskej.
Tiež chcem pripomenúť, že na účely budúceho započítavania rokov do dôchodku bude potrebné zadefinovať, čo patrí pod definíciu výchovy z hľadiska zabezpečenia školskej dochádzky alebo možno nejakého iného štandardu.
Nárok na zníženie odchodu budú mať aj tí, ktorí vychovávajú osvojené dieťa, ale aj tí, čo ho dostali do náhradnej starostlivosti. V takýchto situáciách nebude celkom spĺňaná podmienka vychovávať maloletého desať rokov. Ak sa teda dieťa dostane do rodiny, keď dovŕši napríklad osem rokov, stačí, ak sa oňho bude rodič starať päť rokov a dosiahne nárok na zníženie veku odchodu do dôchodku.
Pri doložke vplyvov, ktorá sa vyrátavala, v roku 2020 to, to bude stáť viac ako 9 mil., keďže práve v tomto roku sa má uplatniť prvýkrát odpočítavanie rokov do dôchodku, ale do týchto, týchto vlastne vplyvov a doložiek sa nezapočíta, nepočítalo s tým, že túto možnosť využijú už v prvých rokoch aj muži, ktorým zomrela manželka a ktorí majú zväčša vyššie dôchodky ako ženy, čo bude vlastne ten, ten systém predražovať.
Navyše sa pri doložke vplyvov nepočítalo s tým, že sa znižuje aj počet rokov na získanie nároku na minimálny dôchodok bez zníženia jeho sumy. V praxi treba teda rátať s tým, že ľudia budú dostávať rovnaký dôchodok, aj keď budú do Sociálnej poisťovne prispievať kratšie, čiže ten rozdiel bude tiež aj vo vzťahu tým minimálnym dôchodkom, bude musieť uhradiť teda štát a budeme musieť to zaplatiť teda zo štátnych peňazí, aby sa to nalialo do Sociálnej poisťovne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2019 12:06 - 12:07 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky pripomienky. Ja si myslím, že práve problematiku všeobecných lekárov sme určite neukončili. To je asi na dlhšie trate. Ale podstatné je, čo povedal pán Suchánek, aby sa nám nestalo, že naozaj lekári už teraz majú prideľovaných toľko tých pacientov, že nedokážu vlastne vyšetrovať všetkých. Ešte sa im pridajú kompetencie a ešte na to majú vlastne nejaké povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Aby nám s tým – tak ľudsky to poviem – nepraskli, lebo začneme praskať my tu všetci v štáte.
A čo sa týka pána Kéryho. Pán poslanec, čas ukáže, že či sa nebudeme vracať späť a späť práve pri obidvoch oblastiach, ktoré návrh rieši. Ja si osobne myslím, že ak je to raz v zákone, len to úrady nejakým spôsobom nevyužívajú, je to problém, a teda nie je potrebné to komplikovať inou právnou normou. Na druhej strane chcem povedať, k vymeriavacím základom, ja si myslím, že sa opakovane budeme musieť dostať, lebo naozaj ešte nie sú jasné ani pravidlá zúčtovania.
Takže ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 11:44 - 12:00 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskutujeme o návrhu krátkej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá z môjho pohľadu obsahuje oproti platnému právnemu stavu problematické zmeny a to tým, že: po prvé, zavádza už existujúcu možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti na úrade práce územne príslušnom na konanie o zaradení žiadateľa do evidencie nezamestnaných. Po druhé, umožňuje úradu práce nepostúpiť žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. A po tretie, zavádza pojem neprihliadania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, pričom nie je jasné, kto neprihliada na žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Problém sa týka správneho konania o dávke v nezamestnanosti, kde sa de facto vecne príslušným orgánom má stať tak úrad práce, ako aj Sociálna poisťovňa.
K prvému, problematickej zmene, by som povedala asi toľko. Správne konanie je právnymi normami upravený postup správnych orgánov, ktorý smeruje k vydaniu správneho aktu. V správnom konaní sa používajú dve procedurálne pravidlá, a síce procedurálne pravidlá vyplývajúce z príslušného zákona, takto je napríklad upravená procedúra správneho konania v zákone o sociálnom poistení, všeobecné procedurálne pravidlá, ktoré sú obsiahnuté napríklad v zákone 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Je dôležité si pripomenúť aj to, čo je vecná príslušnosť správneho orgánu. Správne konanie môžu vykonávať orgány verejnej správy, ktoré sú k tomu určené konkrétnou právnou normou. Je platným právnym aktom, ak úrad práce akokoľvek zasiahne do konania o dávkach sociálneho poistenia. Pripomínam teda autorom novely, že aj v platnom právnom stave je možné prijať žiadosť o dávku v nezamestnanosti úradom práce. Zákon o správnom konaní v § 20 sa k tomu stavia tak, ako som citovala.
Druhú problematickú zmenu, návrh ignoruje povinnosť vyplývajúcu z § 20 zákona o správnom konaní postúpiť bezodkladne takúto žiadosť Sociálnej poisťovni a ani nenavrhuje prípadnú zmenu v § 20 zákona o správnom konaní, ktorá by takýto postup umožnila. Teda chce zaviesť stav, v ktorom by úrady práce ignorovali zákon o správnom konaní. Jednoducho povedané, pri dodržiavaní zákonnosti budú úrady práce aj v navrhovanom právnom stave povinné bezodkladne postúpiť žiadosť o dávku v nezamestnanosti Sociálnej poisťovni, inak porušia čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Tretia problematická zmena z môjho pohľadu je v rozhodovacej činnosti úradov práce. Je dlhodobo čitateľná snaha redukovať počty rozhodnutí o uplatnení nárokov občanov, ktoré spadajú do ich rozhodovacej činnosti. Ide o model, ak sa dávka prizná, vydá správny orgán oznámenie o priznaní dávky. Ak sa neprizná, vydá správny orgán rozhodnutie, voči ktorému sa už, voči ktorému sa možno odvolať. V podstate tým úrad práce v prípade nezaradenia do evidencie nezamestnaných nepostúpi žiadosť o dávku Sociálnej poisťovni a de facto zabráni konaniu o dávke v nezamestnanosti ako správny orgán, ktorý nie je vecne príslušný. Preto by sa mala podľa môjho názoru celá časť návrhu týkajúca sa podávania žiadosti o dávky v nezamestnanosti na úradoch práce z návrhu vypustiť. Pretože tu si niekto mýli elektronickú výmenu informácií medzi štátnymi orgánmi s výmenou kompetencií štátnych orgánov. Nič nebráni tomu, aby žiadateľ o zaradenie do evidencie nezamestnaných nevyplnil s touto žiadosťou aj žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Úrad práce postúpi žiadosť Sociálnej poisťovni, ktorá začne konanie a preruší ho vtedy, kým jej úrad nezašle rozhodnutie o zamietnutí zaradenia do evidencie alebo oznámenia o zaradení do evidencie.
K vymeriavaciemu základu na sociálne poistenie sa nebudem vyjadrovať. Keby mal niekto zadanie vytvoriť čo najkomplikovanejší model poskytovania peňažného plnenia v období dovoleniek a Vianoc, čiže 13. a 14. plat, tak predložený návrh by bol medzi top favoritmi na víťaza. Napríklad podmieňovať redukovanie vymeriavacieho základu o časť vyplateného 14. platu vyplateným 13. platom je vec, v ktorej sa ťažko hľadá logika a k tomu sa určite ešte párkrát v budúcnosti budeme, bude potrebné vrátiť, a teda určite sa to bude do budúcnosti upravovať.
Máme otvorený zákon o sociálnom poistení a ja teda budem predkladať aj návrh zákona na základe združenia všeobecných lekárov pre dospelých. Úplne v krátkosti, členom Výboru Národnej rady pre sociálne veci bol zaslaný práve združením všeobecných lekárov pre dospelých žiadosť, aby sme teda ich, vypočuli ich požiadavky. Oni sa snažili takto vecne to riešiť aj s ministerstvom práce, ministerstvom zdravotníctva, Sociálnou poisťovňou a ide o, hlavný dôvod to, že v podstate ich ambulancie sú blokované pri tom, ako musia prehodnocovať péenky, a teda aj pri diagnózach, kedy, napríklad onkologických chorobách, kde naozaj je jasne zjavné na základe diagnózy a určenie, určením choroby, že ide o takú chorobu, ktorá za pár dní sa nezlepší. Napríklad ide o onkologické ochorenia a podobne alebo napríklad stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdiečka, stavy po operáciách s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy, napríklad ak si odrežú ruku a podobne. Aj pri týchto, aj pri týchto diagnózach musia mať blokované ambulancie, a teda nemôžu vykonávať, nemôžu vykonávať vyšetrenie svojich pacientov, pretože zákon im ukladá, aby aj v prípadoch, kde naozaj nie je možné, že sa zo dňa na deň zmení diagnóza, aby sa, teda bolo nutné, aby ten človek prišiel na miesto a ešte aj bol vyhodnocovaný posudkovým lekárom.
Tiež sa zvyšuje počet vykonateľných kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu, počet vykonávaných péeniek, počet novoohlásených óčeeriek navyšuje sa. Príde novela, kde budeme hovoriť o tzv. dlhodobej óčeerke, kde to všetko komplikuje vlastne frekvenciu toho, koľkokrát príde pacient na preposúdenie práve do ambulancie všeobecného lekára. Čiže tento môj pozmeňujúci návrh sa bude týkať práve zníženia frekvencie kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu podľa diagnóz. A teda budem vynímať aj onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, po operáciách s totálnou náhradou, stavy po transformácii orgánov a ťažké polytraumy, aby nebolo nutné týchto ľudí v podstate volať na tú posudkovú činnosť, keď vieme, že tá choroba bude trvať aj naďalej.
Ja teda navrhujem, aby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nebola osobná účasť poistenca alebo poškodeného nevyhnutná, to jest aby poistenec a poškodený boli pri výkone tejto posudkovej činnosti prítomní len vtedy, ak o to vyslovene posudkový lekár požiada. Samozrejme, v súlade s vládnym návrhom zákona zostáva zachované, že poistenec alebo poškodený budú vždy prítomní pri výkone lekárskej posudkovej činnosti, ak to sami, ak o to sami požiadajú. Súčasne tiež zostáva zachované, že ustanovenie sa netýka kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne pracovne neschopného poistenca.
Taktiež navrhujem, aby sa kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu vykonávala v lehotách určených posudkovým lekárom, nie však častejšie ako jedenkrát za dva mesiace. Kontrola sa vykoná v čase ordinačných hodín ošetrujúceho lekára, pričom jej trvanie je zvyčajne 1,5 hodiny. Počas toho času nemôže ošetrujúci lekár realizovať iné zdravotnícke výkony pre ostatných poistencov, čo sa prejaví nielen v bodovom súčte výkonov, ale aj vo finančnom ohodnotení na konci mesiaca, pričom odhadom ide o sumu približne 120 eur na mesiac a teda 1 440 eur ročne.
Taktiež sa navrhuje, aby sa z tejto, aby z tejto kontroly boli vyňaté prípady, u ktorých je jednoznačný predpoklad trvania dočasnej pracovnej neschopnosti najmenej 12 mesiacov. Ide o prípady, ktoré som spomínala, ako onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdca s výnimkou revaskulačných operácií, stavy po operácii s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy.
Za účelom zvyšovania efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti s dôrazom na úsporu finančných prostriedkov sa navrhuje, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykazoval potvrdenia o zdravotných výkonoch na účely sociálneho poistenia elektronicky. Ja som to už hovorila aj pánovi Rašimu, že jednoducho v dnešnej dobe péenky sa vypisujú na starých písacích strojoch a tí lekári už nedokážu mnohí ani zohnať tie pásky do tých strojov, takže naozaj aj pre, pre aj prehľadnosť, aj preto, aby šetrili títo lekári čas na pacienta, je potrebné, aby sa to zabezpečovalo elektronicky. Je naozaj načase, aby takéto náležitosti boli riešené v našom štáte, pretože je neprípustné, že lekár špecialista alebo aj všeobecný lekár zbytočne stráca čas tým, že musí vypísať péenku jednoducho na písacom stroji z roku Pána.
Takže ja už len prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v § 153 ods. 5 sa slová "ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú slovami "ak o to posudkový lekár požiada".
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 5, ktoré znejú:
"2. V § 153 ods. 8 prvá veta znie: „Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z podkladov ošetrujúceho lekára, 87), a spolupracuje s týmto lekárom, so všeobecným lekárom pre dospelých, 87a), a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne."
Poznámky pod čiarou k odkazom 87 a 87a znejú:
"87) § 2 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
87a) § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. V § 154 ods. 3 písm. c) sa slová "určenom posudkovým lekárom" nahrádzajú slovami „dohodnutom s posudkovým lekárom".
4. V § 154 ods. 3 písm. d) sa slová "ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú slovami "ak o to posudkový lekár požiada".
5. V § 154 ods. 5 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom" a vypúšťa sa druhá veta."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I doterajší bod 2 znie:
"2. V § 154 ods. 6 znie:
"(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom najviac raz za dva mesiace. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa nevykonáva v prípadoch, ak pracovná neschopnosť posudzovanej osoby trvá najmenej 12 mesiacov."."
4. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 233 ods. 2 písm. c) sa na začiatku vkladá slovo "elektronicky"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 10:40 - 10:54 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis

62.
Ďakujem za slovo. Trikrát a dosť, tak už asi nevystúpim (vyslovené s pobavením), pán minister, pri ďalších, lebo už vyzerám trápne asi, že sa hlásim k týmto iba ja. Ale teda ja som tu prišla preto, aby som pracovala a naozaj slúžila sociálnej oblasti, a preto si dovolím opäť vystúpiť k vianočnému aj teda príspevku.
Ja som v podstate v prvom čítaní povedala tú zásluhovosť a teda tú solidaritu, že ma mrzí práve na tom vianočnom príspevku tento aspekt, že stráca sa, stráca sa nejaký taký zmysel toho poisteneckého systému. Jednou z vlastností dobrého dôchodkového systému je taká konštrukcia dávkovej politiky, v ktorej sa oplatí odvádzať poistné na dôchodkové poistenie tak chudobným, ako aj bohatším poistencom. To vyžaduje zakomponovať do dôchodkových dávok kombináciu zásluhovosti a solidarity, ktorá je výsledkom istého spoločenského konsenzu. Rada by som upozornila na to, že každé opatrenie, ktorým sa upravujú dôchodkové príjmy mimosystémovými nástrojmi, môže, a spravidla sa to aj stáva, narušiť pomery solidarity a zásluhovosti až tak, že sa uprednostňujú záujmy poistencov, ktorí odvádzajú poistné kratšiu dobu a z nízkych, nižších vymeriavacích základov, pred poistencami, ktorí platili poistné pravidelne a dlhšiu dobu.
Navrhovaná konštrukcia vianočného príspevku je teda typickou ukážkou, ako trestať poistencov, ktorí do fondu starobného poistenia prispievali viac a dlhšiu dobu teda, a prispievali preto, aby bola finančná udržateľnosť dôchodkového systému. Ak by títo ľudia obchádzali odvody, tak by v podstate sme nemali možnosť vyplácať ľuďom dôchodkovú dávku. Preto ja poviem, že pri tom vianočnom príspevku možno vyčítam skôr, že sa vytráca v tomto vašom nástroji zásluhovosť v dôchodkovom systéme a do budúcnosti sa ozaj bude každý, každý zamestnanec, zamestnávateľ snažiť práve túto odvodovú povinnosť nejakým spôsobom obchádzať, aby teda, aby teda vlastne viac ušetril peňazí pre seba, pretože ak povie, že on dlhé roky prispieva a v konečnom dôsledku napríklad ten vianočný príspevok nedostane, tak si povie, že ten poistný model nie je preňho to pravé orechové. A teda obávam sa toho, že práve v budúcnosti ľudia, práve tí s nízkymi príjmami budú mať ešte oveľa nižšie dôchodky, ako ich majú teraz. Čiže veľmi buďme opatrení, opatrní s tým, ako, akými nástrojmi zasahujeme do dôchodkového systému nášho štátu.
Vládne dokumenty zdôrazňujú, že účelom novely zákona 592-ky je rozšíriť okruh poberateľov dôchodkových dávok, ktorým vznikne nárok na vianočný príspevok, a razantne zvýšiť sumu vianočného príspevku. Ja osobne nič proti tomu nemám. Ide len o to, aby sa nestalo, že nepracovanie začne mať pozitívny účinok na dôchodkové príjmy. A to sa práve začína diať.
Napríklad máme dve ženy, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok v tomto roku. Prvá bola poistená 30 rokov a poistné platila z minimálnej mzdy. Jej dôchodok spolu so zvýšením na minimálny starobný dôchodok je 278,09 eur a vznikne jej nárok na vianočný príspevok v sume 175,20 eur. Druhá žena, ktorá získala 20 rokov dôchodkového poistenia výlučne na základe náhradných dôb, to znamená len starostlivosťou o maloleté deti, nárok na starobný dôchodok bude k decembru 2019 v sume 80,3 eur a vianočný príspevok jej bude patriť v sume 200 eur. Z hľadiska poskytovania vianočného príspevku sa teda pracovať ľuďom neoplatí. Rozdiel 47,04 eur za tridsaťročnú platenú účasť na dôchodkovom poistení voči dvadsaťročnej neplatenej účasti je možno naozaj taká, taká diera, ktorá, cez tú dieru sa môže urobiť naozaj obrovská jama, z ktorej sa Slovensko nevyhrabe tak skoro.
Iste, môže zaznieť aj námietka, že vianočný príspevok je štátna sociálna dávka, ale ani štátne sociálne dávky by sa nemali poskytovať bez ohľadu na nejaký možno etický aspekt dávky, v mene ktorého sa usilovní ľudia v podstate trestajú nedostupnosťou určitých sociálnych benefitov. A v tomto prípade je to práve vianočný príspevok.
Ja teda navrhujem iný prístup k poskytovaniu vianočného príspevku, ktorý vlastne budem čítať v pozmeňujúcom návrhu. Ale ide vlastne o to, že vianočný príspevok je istá štátna sociálna dávka. Ale ide aj o to, že nesie so sebou istú pozornosť štátu k dôchodcom počas vianočného obdobia. Aspoň tak to teda deklarujeme. Lebo ak budeme hovoriť o trinástom dôchodku, tam, tam by sme museli ako zvážiť iné indikátory. Ale keď naozaj pointa je, že majú vyšší, teda vyššie náklady v čase Vianoc, tak z tejto pozornosti by nemal byť teda vylúčený žiaden dôchodca a nijaký poberateľ podľa mňa dôchodkovej dávky, lebo všetci majú zvýšené výdavky na Vianoce, a keď naozaj chceme aj trošku na jednej strane povedať, že ten sociálny benefit cez ten vianočný príspevok majú dostávať ľudia, ktorí do poistného systému prispievali, tak mali by to byť všetci poistenci.
Teda pozmeňujúci návrh, ktorý budem predkladať, bude poskytovať vianočný príspevok v sume 30 eur a všetkým poberateľom dôchodkových dávok a po b, zvýšenie sumy o 80 eur, ak dôchodková dávka je najviac v sume 65 % priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom za rok, ktorý predchádza roku výplaty vianočného príspevku, a doba poistenia a doba poistenia nebola získaná výlučne náhradnými dobami.
Dopady na štátny rozpočet. Tak podľa zverejnených východísk kvantifikácie dopadov vládneho návrhu na štátny rozpočet platí pre rok 2000 odhad, ktorý ste urobili. Nezabezpečenú sumu 895 eur 37 centov, ktorý, ktoré by prinášal môj pozmeňovák, by sa mohol vykryť z úspor na sociálnych dávkach, kde z doterajšieho vývoja výdavkov očakávame úsporu cca 60 miliónov eur. A ak by sme chceli chudobnejším dôchodcom ozaj pomôcť systémovo, tak ja by som navrhovala, aby sme zvážili mechanizmus zavedením tzv. osobitnej štátnej dávky príspevok na bývanie, kde by si mohli chudobní dôchodcovia platiť nájomné práve z tejto dávky, lebo dnes to nemôže urobiť dôchodca, ktorý sa nenachádza v hmotnej núdzi, hoci má nízky príjem. Ak by sme chceli robiť veci koncepčne, tak pri vianočnom príspevku by sme dávali plošne. Chudobnejším by som navrhla teda naozaj urobiť z príspevku na bývanie osobitnú štátnu dávku. A ja, taká moja srdcová záležitosť je teda naozaj, aby samosprávy zabezpečovali obed bez úhrady práve dôchodcom, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, a to či už starobní alebo invalidní. Takže ak by som ja mala tú moc, tak by som to teda riešila vo vzťahu k dôchodcom takto.
Ja teraz už len prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. l bod 1 znie:
1. V § 1 ods. 1 sa za slovom „dávku“ čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.“.
2. V čl. l sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
2. V § 1 ods. 2 sa za slovom „dávku“ čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne sumu určenú podľa odseku 1“.
3. V § 1 ods. 5 sa slová „sumu určenú podľa odseku 1“ v celom texte nahrádzajú slovami „65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. l v bode 2 v § 1 odsek 8 znie:
"(8) Suma vianočného príspevku je
a) 110 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je najviac 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok a poistenec podľa osobitného predpisu 11) získal v rozhodujúcom období na zistenie počtu rokov dôchodkového poistenia najmenej dva roky poistenia, počas ktorých zaplatil poistné,
b) 30 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je viac ako 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1) znie: § 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
4. V čl. I bod 3 znie:
V § 1 sa vypúšťa odsek 9. Doterajšie odseky 10 a 12 sa označujú ako odseky 9 a 11.
5. V čl. I sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 1 ods. 10 v úvodnej vete sa za slová v ods. 1, 2, 5 nahrádzajú slovami odseku 5.
Ďakujem, skončila som.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 10:32 - 10:34 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ja len krátko k tomuto návrhu zákona, lebo som sa nemohla dostať k vyhodnoteniu pripomienok. Tak ja by som sa, pán minister, chcela opýtať, ako ste sa vysporiadali s pripomienkami Generálnej prokuratúry, ktorá hovorí, že ústavné postavenie prokuratúry ako orgánu nedovoľuje, aby jednotlivé orgány prokuratúry boli koordinované výkonnou mocou, súčasťou ktorej ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepochybne je. V opačnom prípade prichádza do úvahy aj koordinácia súdov, ktoré taktiež nemalou mierou participujú pri ochrane detí pred násilím. Vypustenie orgánov prokuratúry z koordinácie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ale neznamená, že prokuratúry nemôžu rozpracovávať úlohy.
Čo sa týka ministerstva školstva, oni vlastne hovoria, že sú ústredným orgánom štátnej správy pre materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké, jazykové. Preto nie je možné, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny koordinovalo školy a školské zariadenia. A ministerstvo zdravotníctva, "žiadame z návrhu zákona vypustiť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjekty, ktorých postupy koordinuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny".
Keďže vnímam tento návrh zákona ako niečo, čo teda mali ste asi taký cieľ, aby to ministerstvo mohlo rýchlejšie konať v tých jednotlivých prípadoch a žiadali alebo teda vypracovali ste návrh zákona, aby teda ste mali ako keby navrch, ale pripomienky ukázali, že aj tieto ministerstvá to zrejme chápali inak. Tak ako ste sa s tým vysporiadali?
Ďakujem.
Skryt prepis