Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 10:40 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 10:40 - 10:54 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis

62.
Ďakujem za slovo. Trikrát a dosť, tak už asi nevystúpim (vyslovené s pobavením), pán minister, pri ďalších, lebo už vyzerám trápne asi, že sa hlásim k týmto iba ja. Ale teda ja som tu prišla preto, aby som pracovala a naozaj slúžila sociálnej oblasti, a preto si dovolím opäť vystúpiť k vianočnému aj teda príspevku.
Ja som v podstate v prvom čítaní povedala tú zásluhovosť a teda tú solidaritu, že ma mrzí práve na tom vianočnom príspevku tento aspekt, že stráca sa, stráca sa nejaký taký zmysel toho poisteneckého systému. Jednou z vlastností dobrého dôchodkového systému je taká konštrukcia dávkovej politiky, v ktorej sa oplatí odvádzať poistné na dôchodkové poistenie tak chudobným, ako aj bohatším poistencom. To vyžaduje zakomponovať do dôchodkových dávok kombináciu zásluhovosti a solidarity, ktorá je výsledkom istého spoločenského konsenzu. Rada by som upozornila na to, že každé opatrenie, ktorým sa upravujú dôchodkové príjmy mimosystémovými nástrojmi, môže, a spravidla sa to aj stáva, narušiť pomery solidarity a zásluhovosti až tak, že sa uprednostňujú záujmy poistencov, ktorí odvádzajú poistné kratšiu dobu a z nízkych, nižších vymeriavacích základov, pred poistencami, ktorí platili poistné pravidelne a dlhšiu dobu.
Navrhovaná konštrukcia vianočného príspevku je teda typickou ukážkou, ako trestať poistencov, ktorí do fondu starobného poistenia prispievali viac a dlhšiu dobu teda, a prispievali preto, aby bola finančná udržateľnosť dôchodkového systému. Ak by títo ľudia obchádzali odvody, tak by v podstate sme nemali možnosť vyplácať ľuďom dôchodkovú dávku. Preto ja poviem, že pri tom vianočnom príspevku možno vyčítam skôr, že sa vytráca v tomto vašom nástroji zásluhovosť v dôchodkovom systéme a do budúcnosti sa ozaj bude každý, každý zamestnanec, zamestnávateľ snažiť práve túto odvodovú povinnosť nejakým spôsobom obchádzať, aby teda, aby teda vlastne viac ušetril peňazí pre seba, pretože ak povie, že on dlhé roky prispieva a v konečnom dôsledku napríklad ten vianočný príspevok nedostane, tak si povie, že ten poistný model nie je preňho to pravé orechové. A teda obávam sa toho, že práve v budúcnosti ľudia, práve tí s nízkymi príjmami budú mať ešte oveľa nižšie dôchodky, ako ich majú teraz. Čiže veľmi buďme opatrení, opatrní s tým, ako, akými nástrojmi zasahujeme do dôchodkového systému nášho štátu.
Vládne dokumenty zdôrazňujú, že účelom novely zákona 592-ky je rozšíriť okruh poberateľov dôchodkových dávok, ktorým vznikne nárok na vianočný príspevok, a razantne zvýšiť sumu vianočného príspevku. Ja osobne nič proti tomu nemám. Ide len o to, aby sa nestalo, že nepracovanie začne mať pozitívny účinok na dôchodkové príjmy. A to sa práve začína diať.
Napríklad máme dve ženy, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok v tomto roku. Prvá bola poistená 30 rokov a poistné platila z minimálnej mzdy. Jej dôchodok spolu so zvýšením na minimálny starobný dôchodok je 278,09 eur a vznikne jej nárok na vianočný príspevok v sume 175,20 eur. Druhá žena, ktorá získala 20 rokov dôchodkového poistenia výlučne na základe náhradných dôb, to znamená len starostlivosťou o maloleté deti, nárok na starobný dôchodok bude k decembru 2019 v sume 80,3 eur a vianočný príspevok jej bude patriť v sume 200 eur. Z hľadiska poskytovania vianočného príspevku sa teda pracovať ľuďom neoplatí. Rozdiel 47,04 eur za tridsaťročnú platenú účasť na dôchodkovom poistení voči dvadsaťročnej neplatenej účasti je možno naozaj taká, taká diera, ktorá, cez tú dieru sa môže urobiť naozaj obrovská jama, z ktorej sa Slovensko nevyhrabe tak skoro.
Iste, môže zaznieť aj námietka, že vianočný príspevok je štátna sociálna dávka, ale ani štátne sociálne dávky by sa nemali poskytovať bez ohľadu na nejaký možno etický aspekt dávky, v mene ktorého sa usilovní ľudia v podstate trestajú nedostupnosťou určitých sociálnych benefitov. A v tomto prípade je to práve vianočný príspevok.
Ja teda navrhujem iný prístup k poskytovaniu vianočného príspevku, ktorý vlastne budem čítať v pozmeňujúcom návrhu. Ale ide vlastne o to, že vianočný príspevok je istá štátna sociálna dávka. Ale ide aj o to, že nesie so sebou istú pozornosť štátu k dôchodcom počas vianočného obdobia. Aspoň tak to teda deklarujeme. Lebo ak budeme hovoriť o trinástom dôchodku, tam, tam by sme museli ako zvážiť iné indikátory. Ale keď naozaj pointa je, že majú vyšší, teda vyššie náklady v čase Vianoc, tak z tejto pozornosti by nemal byť teda vylúčený žiaden dôchodca a nijaký poberateľ podľa mňa dôchodkovej dávky, lebo všetci majú zvýšené výdavky na Vianoce, a keď naozaj chceme aj trošku na jednej strane povedať, že ten sociálny benefit cez ten vianočný príspevok majú dostávať ľudia, ktorí do poistného systému prispievali, tak mali by to byť všetci poistenci.
Teda pozmeňujúci návrh, ktorý budem predkladať, bude poskytovať vianočný príspevok v sume 30 eur a všetkým poberateľom dôchodkových dávok a po b, zvýšenie sumy o 80 eur, ak dôchodková dávka je najviac v sume 65 % priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom za rok, ktorý predchádza roku výplaty vianočného príspevku, a doba poistenia a doba poistenia nebola získaná výlučne náhradnými dobami.
Dopady na štátny rozpočet. Tak podľa zverejnených východísk kvantifikácie dopadov vládneho návrhu na štátny rozpočet platí pre rok 2000 odhad, ktorý ste urobili. Nezabezpečenú sumu 895 eur 37 centov, ktorý, ktoré by prinášal môj pozmeňovák, by sa mohol vykryť z úspor na sociálnych dávkach, kde z doterajšieho vývoja výdavkov očakávame úsporu cca 60 miliónov eur. A ak by sme chceli chudobnejším dôchodcom ozaj pomôcť systémovo, tak ja by som navrhovala, aby sme zvážili mechanizmus zavedením tzv. osobitnej štátnej dávky príspevok na bývanie, kde by si mohli chudobní dôchodcovia platiť nájomné práve z tejto dávky, lebo dnes to nemôže urobiť dôchodca, ktorý sa nenachádza v hmotnej núdzi, hoci má nízky príjem. Ak by sme chceli robiť veci koncepčne, tak pri vianočnom príspevku by sme dávali plošne. Chudobnejším by som navrhla teda naozaj urobiť z príspevku na bývanie osobitnú štátnu dávku. A ja, taká moja srdcová záležitosť je teda naozaj, aby samosprávy zabezpečovali obed bez úhrady práve dôchodcom, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, a to či už starobní alebo invalidní. Takže ak by som ja mala tú moc, tak by som to teda riešila vo vzťahu k dôchodcom takto.
Ja teraz už len prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. l bod 1 znie:
1. V § 1 ods. 1 sa za slovom „dávku“ čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.“.
2. V čl. l sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
2. V § 1 ods. 2 sa za slovom „dávku“ čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne sumu určenú podľa odseku 1“.
3. V § 1 ods. 5 sa slová „sumu určenú podľa odseku 1“ v celom texte nahrádzajú slovami „65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. l v bode 2 v § 1 odsek 8 znie:
"(8) Suma vianočného príspevku je
a) 110 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je najviac 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok a poistenec podľa osobitného predpisu 11) získal v rozhodujúcom období na zistenie počtu rokov dôchodkového poistenia najmenej dva roky poistenia, počas ktorých zaplatil poistné,
b) 30 eur, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka je viac ako 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1) znie: § 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
4. V čl. I bod 3 znie:
V § 1 sa vypúšťa odsek 9. Doterajšie odseky 10 a 12 sa označujú ako odseky 9 a 11.
5. V čl. I sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 1 ods. 10 v úvodnej vete sa za slová v ods. 1, 2, 5 nahrádzajú slovami odseku 5.
Ďakujem, skončila som.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 10:32 - 10:34 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ja len krátko k tomuto návrhu zákona, lebo som sa nemohla dostať k vyhodnoteniu pripomienok. Tak ja by som sa, pán minister, chcela opýtať, ako ste sa vysporiadali s pripomienkami Generálnej prokuratúry, ktorá hovorí, že ústavné postavenie prokuratúry ako orgánu nedovoľuje, aby jednotlivé orgány prokuratúry boli koordinované výkonnou mocou, súčasťou ktorej ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepochybne je. V opačnom prípade prichádza do úvahy aj koordinácia súdov, ktoré taktiež nemalou mierou participujú pri ochrane detí pred násilím. Vypustenie orgánov prokuratúry z koordinácie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ale neznamená, že prokuratúry nemôžu rozpracovávať úlohy.
Čo sa týka ministerstva školstva, oni vlastne hovoria, že sú ústredným orgánom štátnej správy pre materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké, jazykové. Preto nie je možné, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny koordinovalo školy a školské zariadenia. A ministerstvo zdravotníctva, "žiadame z návrhu zákona vypustiť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjekty, ktorých postupy koordinuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny".
Keďže vnímam tento návrh zákona ako niečo, čo teda mali ste asi taký cieľ, aby to ministerstvo mohlo rýchlejšie konať v tých jednotlivých prípadoch a žiadali alebo teda vypracovali ste návrh zákona, aby teda ste mali ako keby navrch, ale pripomienky ukázali, že aj tieto ministerstvá to zrejme chápali inak. Tak ako ste sa s tým vysporiadali?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2019 10:21 - 10:22 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Áno, tejto problematike sa venujem dlhodobo. Preto som prišla do politiky, aby som upozorňovala, že ľudia trpia a že ten systém je potrebné v dnešnej dobe už nastaviť inak. Prichádza veľké množstvo ľudí s rôznymi diagnózami a ten sociálno-zdravotný systém je potrebné prepojiť. Bez toho sa nám to nepodarí. Určite treba navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku pre poskytovateľov sociálnych služieb na základe analýzy ekonomicky oprávnených nákladov z pohľadu nákladovosti, služby z účtovníctva, s využívaním ekonomických nástrojov. Ak toto neurobíme a nevstúpime a nebudeme sa báť ísť do reformy, tak vonku ľudia sa utrpenia nezbavia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 9:59 - 10:15 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán minister, pán predsedajúci. Dovolím si vystúpiť teda k návrhu zákona a povedať môj postoj k tomuto návrhu zákona, ako je to spravidla vždy. Nedá mi povedať, lebo mrzí ma to, že o sociálnych veciach hovorí veľa politikov, ale ak sa prejednávajú tieto, táto oblasť v pléne, tak je ich tu veľmi málo. Takže vrátim sa k tomu, čo chcem povedať.
Návrh zákona, ktorý predkladá vláda sa mení už štvrtýkrát za tri roky, odkedy som tu. Zhruba by som túto štvrtú novelu nazvala ďalším dôkazom toho, že dlhodobá starostlivosť o odkázaného človeka nebola v centre pozornosti tohto ministerstva desať rokov. Je v tom chaos. Slovensko má problém so zabezpečovaním základnej siete starostlivosti o chronicky choré dieťa či dospelého zdravotne ťažko postihnutého človeka. Dva hlavné okruhy, ktoré riešime po desiatich rokoch, sú teda, riešite teda, riešite vy, sú, aby sa platba za ošetrovateľský paušál neodpočítavala z príspevku, ktorý dostáva poskytovateľ podľa ekonomicky oprávnených nákladov. A druhým okruhom je, že zavádzate informačný systém po desiatich rokoch, lebo v podstate ste zistili, že neviete, aký je reálny stav v poskytovaní sociálnych služieb pre odkázaných ľudí v Slovenskej republike. Bez toho sa v podstate plánovať nedá.
Koncepcie viacerých vyšších územných celkov nenadväzujú na Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020. Dokonca vám nevadilo, že päť vyšších územných celkov odovzdalo svoje koncepcie pred vami vydaným dokumentom národných priorít rozvoja sociálnych služieb. Samozrejme, že potom potrebujeme vytvoriť informačný systém, ktorý nás zorientuje v tom, aké sú problémy v tejto oblasti dlhodobej starostlivosti, lebo máme rovnakých klientov, čo sa týka pacientov s chronickou diagnózou a teda u nás je to klient s ťažkým zdravotným postihnutím.
Vrátila by som sa k paušálnej dávke, keďže prvý okruh sa týka práve toho, aby poskytovateľom, ako správne ste to v predstavení zákona povedali, aby v jednoduchosti im ostali, ostalo viac peňazí. Ale ja idem upozorniť na to, že v minulosti tiež bolo možné uhrádzať pár úkonov ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a nefungovalo to. Preto sa zdravotná starostlivosť zariadení sociálnych služieb dnes neposkytuje, len sa zabezpečuje a nie sú nútení poskytovatelia sociálnych služieb poskytovať 24-hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Čo je problém, je to, že v podstate sa nám v praxi ukazuje, že ľudia poberajú lieky alebo teda injekcie od rôznych opatrovateľov a tak ďalej. To bolo v minulosti, prešli ste cez tie štyri novely ošetrovateľským paušálom, ale ten opäť neprináša v tej praxi taký efekt, aby sme si mohli povedať, že ideme skvalitňovať sociálny systém a že tí ľudia tú zdravotnú starostlivosť dostanú, ak sú v takzvaných kamenných domoch a pobytových službách už teda do konca svojho života väčšinou.
V tej paušálnej dávke, môžem povedať to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pri ošetrovateľskom paušále požaduje od zariadení sociálnych služieb, aby napríklad pre 43 poistencov museli vypracovať 300 listov, nielen návrhov a indikačných formulárov, kontrolných listov, ale prehodnotenie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti a z rôznych dôkazov z ošetrovateľskej dokumentácie v duchu neefektívnej byrokracie na úkor starostlivosti o chronicky chorého človeka. Pritom nič z toho legislatíva nevyžaduje, ak je prvýkrát pacient zaradený ako indikovaný a je doložený aj návrh a kontrolný list v zmysle legislatívy. V zmysle štandardu by teda postačovalo raz za šesť mesiacov pripraviť pre poskytovanie sociálnej služby kontrolný list, nový návrh a ďalšie dôkazy potrebné nie sú. Tým pádom sa brzdí zavádzanie paušálu a zariadenia sociálnych služieb sa naďalej nebudú uchádzať o tento paušál, pretože ak im vyškrtajú finančné prostriedky, tak samozrejme opäť sa do zariadení sociálnych služieb peniaze nedostanú. A dostávame sa zase do bodu a, ktorý bol pred novelou, kde sa uhrádzali len určité úkony v zdravotnej starostlivosti pre ťažko chronického a trpiaceho človeka v zariadení sociálnych služieb.
Ďalší problém je s uhrádzaním tohto paušálu. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári, že platí tento paušál, ale realita je iná. Majú síce zazmluvnené lôžka v zariadení sociálnych služieb, ale druhá vec, že ich neuhrádzajú. V tomto býva v praxi problém, lebo odkedy boli v ozdravnom pláne, hľadajú cestu ako ponížiť poskytovateľom platby. Výsledkom toho je to, že zariadenia sociálnych služieb sa húfne nehlásia k ošetrovateľskému paušálu a dostávame sa spiatočnícky naspäť, kde v podstate opäť nemôžme odkontrolovať 24-hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb práve s odkázaným človekom, ktorý trpí a je teda väčšinou na lôžku zariadenia sociálnych služieb s ošetrovateľským paušálom. Indikačné kritéria a v tom je potrebná nevyhnutná a rýchla aktualizácia vyhlášky z apríla 2018, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa dezinterpretuje, čo spôsobuje nenormálnu administratívnu záťaž. Neschvaľovanie pobytov, obavy ďalších zariadení sociálnych služieb vstúpiť do kontraktu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Štandard pre zariadenia sociálnych služieb máme platný od 1. 1. 2019. No treba urýchlene prijať aktualizáciu vyhlášky.
Ak aj formálne sa prijímajú nejaké kroky v sociálne oblasti, musia byť nevyhnutne, musia byť nevyhnutne konzultované s ministerstvom zdravotníctva a teda aj so sociálnymi poisťovňami. Dnes napríklad UNION nemá problém uhrádzať 333 lôžok, Dôvera 494 a Všeobecná zdravotná poisťovňa síce má zazmluvnených 3799 lôžok, ale z toho uhrádza veľmi malú časť a odkazuje sa na to, že klienti tam neboli plné obdobie. Ale pravdou je to, že v podstate tou byrokratickou záťažou chcú šetriť na preplácaní paušálu teda zariadeniam sociálnych služieb, a tí o to, jasné, že potom nemajú záujem, aby takýchto klientov prijímali do zariadení sociálnych služieb. Čiže do budúcnosti nás čaká kolaps toho, ako, ako zabezpečiť chronicky chorým ľuďom nie v nemocničnom prostredí dobrú a kvalitnú sociálno-zdravotnú starostlivosť.
Je to jedna časť, kde ešte minister Drucker v podstate 10-tisíc lôžok vyčlenil na to, aby sa zariadenia sociálnych služieb mohli zazmluvniť. Dnes môžme povedať, že nejakých necelých 800, sú to Union a Dôvera, ktoré aj riadne vyplácajú poskytovateľom sociálnych služieb, a Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári cez tú byrokraciu, že teda niečo nesplnili a v podstate nemá, nemá, nemá, neuhrádza teda všetku starostlivosť pre tie zariadenia, ktorú tam vykonávajú. Na druhej strane chcem povedať, že 6-tisíc, ďalších 6-tisíc lôžok by mohlo byť k dispozícii, ale nie sú, pretože máme rovnaké problémy, ako sme mali problémy uhrádzania zdravotnej starostlivosti s poisťovňou v minulom období. A skončilo to tak, že tí trpiaci ľudia v podstate tú zdravotnú starostlivosť nedostávajú cez zdravotnícky personál, lebo ten zdravotnícky personál si nevedia konkrétne zariadenia zaplatiť. Takže dnes, keď, samozrejme, je to dobrý krok, teda s tým vzorcom, aby sa to neodpočítavalo od príspevku na prevádzku. Na druhej strane musím povedať, že húfne sa nám nikto do toho opäť nehrnie, pretože máme rovnaké problémy ako v minulosti. Takže aj keď by im nejaké finančné prostriedky mohli ostať navyše, tak práve tá byrokracia a neuhrádzanie týchto lôžok v zariadeniach sociálnych služieb spôsobuje obrovský problém.
Aj keď prichádza táto legislatíva a je v podstate v prospech neverejných poskytovateľov, na druhej strane je tu obrovský problém vôbec rozvíjať ju takým smerom, aby trpiaci človek alebo človek s chronickou diagnózou, ktorý sa nachádza v pobytovom zariadení, dostal to, čo potrebuje. Pretože dostávame sa opäť, ako som hovorila, spiatočnícky naspäť. Ale aby zariadenia sociálnych služieb boli konkurencieschopné voči verejným poskytovateľom, aby v konečnom dôsledku ten občan dostal to, čo má, je potrebné urobiť také krátkodobé riešenia aj dlhodobé riešenia a naliať finančné prostriedky, zmeniť formu nastavenia legislatívy tak, aby sme teda mohli povedať, že o nášho človeka, ktorý sa nachádza v chronickom stave, je aj na Slovensku postarané.
Krátkodobými riešeniami z môjho pohľadu by bol v zákone 48, ktorý je teraz otvorený, vypustiť v § 77 ods. 12, ktorý porovnáva dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú verejnými poskytovateľmi za predchádzajúci rozpočtový rok, znižuje príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby o rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Vzhľadom na reálne zvyšovanie obligatórnych nákladov v každom roku je tento odstavec v zákone likvidačný pre neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb.
Po druhé. Dofinancovať zvýšené obligatórne náklady v roku 2018 cez mimoriadne dotáciu v rozpočte ministerstva práce. Zvýšené náklady poskytovateľov sociálnych služieb vznikli najmä zákonným zvýšením minimálnej mzdy, zrušením 10-percentnej úľavy na odvodoch v zdravotných poisťovniach nízkopríjmových skupín, zvýšenie príplatkov od 1. mája 2018, zvýšené náklady na zavádzanie štandardov kvality, zvýšené náklady na aplikáciu vyhlášky 529/2008 o minimálnych technických požiadavkách, zvýšením nákladov na splnenie smernice Európskej únie platnej od 1. mája.
Dlhodobým riešením je navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku pre poskytovateľov sociálnych služieb na základe analýzy ekonomicky oprávnených nákladov z pohľadu nákladovosti služby, z účtovníctva, s využívaním ekonomických nástrojov. Čiže museli by sme ísť do veľkej reformy, čo sa týka účtovania.
Po štvrté. Zrovnoprávniť právne formy z hľadiska inštitucionálnej stability verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb formou transformácie rozpočtových organizácií na príspevkové, príp. NO-čky.
Po piate. Vzhľadom na sociálne problémy a starnúce obyvateľstvo zanalyzovať a prehodnotiť financovanie sociálnych služieb novým spôsobom nastavenia financovania opatrovania.
K tomu je potrebné urobiť veľkú reformu. To, čo robíme, v podstate nastavuje len na ten systém, ktorý je. Ale tým, ako nám pribúda počet ľudí, ktorí sú chronicky chorí, ktorí sú ťažko chorí, ktorí sú v bdelej kóme, pribúda autizmus, potrebujeme nastaviť novú reformu o starostlivosti o ťažko chorých ľudí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2019 17:06 - 17:07 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Upraviť vymeriavací základ na poistné v súvislosti s 13. a 14. platom súvisí vlastne s ročným zúčtovaním poistného, ktorý iba chystáte. Pokiaľ ho neuvidíme, nemôžme sa na návrh, nemôžme teda návrh, váš návrh kvalifikovane posúdiť. Keďže vieme, že ročné zúčtovanie sa posúva, tak tým pádom nevieme na to reagovať, ako to bude súvisieť a či to bude kompaktné.
Čo sa týka žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti, má tiež určité anomálie, súvisí to práve s prípadom zamietnutia zaradenia uchádzača o zamestnanie.
No a čo sa týka tretej, tak vytvoríte dve skupiny žiadateľov o priznanie dávky v nezamestnanosti a tam tiež vidíme určité anomálie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2019 15:39 - 15:39 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem, pani kolegyňa, že si spomenula teda navýšenie aj personálu, lebo je veľmi dôležité, aby sa o tých ľudí mal kto aj starať. Ja som si dala porovnať, že oproti roku 2018 takmer v piatich krajoch navýšili počet zamestnancov. Čiže myslím si, že aj tie personálne štandardy, ktoré sa zaviedli v 448, sa premietli teda do prijímania nového personálu, ale dúfajme, že to bude aj kvalitný personál.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2019 15:22 - 15:23 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Tak, pani kolegyňa, dali ste mi do úst niečo, čo som nepovedala. My to máme pod kontrolou. Ja som také nikdy nič nepovedala, takže neviem, o čom hovoríte. No a keď hovoríte o Prešovskom kraji, ja si pamätám za moje zariadenie, že teda mali sme 20 klientov a zazmluvnil nám vyšší územný celok len 11 klientov, aj nám ich zaplatil a mali sme tých deviatich prepustiť. Takže ja ako nerozumiem akože, prečo teda sa opierate do mňa, keď ja som tú prácu robila a robím vždy tak, ako to cítim, a teda určite som nikdy nepovedala, že ja mám pod kontrolou Prešovský samosprávny kraj. Tak ja už vôbec nie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2019 15:04 - 15:06 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pani kolegyňa, za tvoj príspevok. Ty vieš vždy tak dať do toho také ratio, ty si taká tým známa. Ja, ja ťa len chcem upozorniť na to, že ty si povedala, že nemáme víziu. My máme víziu, oni nemajú víziu. Teda my máme víziu, ako budeme robiť veci. My budeme robiť reformu opatrovania, my zabezpečíme striebornú ekonomiku, čiže nielen výdavky, ale aj príjmy v rámci starnutia musia byť namieste, aby sme vedeli zaplatiť veci, ktoré potrebujeme v danej krajine. Ľudia práve na východe krajiny by mohli profitovať práve zo striebornej ekonomiky ako takej. Čiže nepotrebujeme mať len automobilky, ale musíme začať naozaj úplne realizovať našu víziu, ako má Slovensko vyzerať.
A čo sa týka tých zdravotných pomôcok, tak pán premiér, tuším, mal jednu tlačovú konferenciu, kde povedal, že sa nesmie stávať to, že človek nebude mať nárok na vozík, ale zistenia hovoria niečo iné. No tak neviem, či to len nebolo takto pred kamerami, ale nijaké nebadám iné posuny, čo sa týka legislatívy, alebo nič som tu neschvaľovala také, aby prišiel nový zákon o zdravotníckych pomôckach, kde by vlastne ten konkrétny zdravotne ťažko postihnutý pacient mal nárok na tú zdravotnícku pomôcku. A Petra Krištúfková by tu mohla povedať teraz jednu veľkú story, kde teda naozaj zháňa obyčajnú pľúcnu ventiláciu, aby človek sa nadýchol, aby sa nadýchol. Takže naozaj, zdravotnícke pomôcky – jedna katastrofa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2019 14:51 - 14:53 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Áno, ak navrhujeme správne riešenia, nemalo by to byť tak, že keď sú opozičné, tak sa neprijímajú, pretože práve tým nezmierňujeme utrpenie tých ľudí. A politika by sa mala robiť tak, aby naozaj sme robili veci, ktoré považujeme za dôležité. A na druhej strane, aby sa, aby to tí ľudia cítili práve tam, kde žijú a kde trpia. A naozaj myslím si, že osem kontrol je zúfalo málo. Ale nemyslím si ani to, že keď teraz budú mať odbor dohľadu a kontroly nad sociálnymi službami a to bude len pod jednou gesciou, že to bude správne riešenie. Pretože ak by to bolo zostavené tak, ako som povedala ja, že by to bolo teda aj komisárka, aj ombudsmanka a teda spojili by tri rôzne činnosti troch rôznych inštitúcií dohromady, tak neexistuje, že nevyjde z toho objektívny náhľad z tých šetrení, hej? A ak sa to zase bude robiť pod jednou inštitúciou, ja sa obávam, že opäť sa z toho stanú len tí, ktorým to prejde, však si to opravte, a tí, ktorých pár zobereme, že ste tí najhorší. Ale objektivita je práve v pluralite a myslím si, že to je cesta pre všetky: ombudsmanku, komisárku a teda aj pre ministerstvo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2019 14:19 - 14:48 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Príjemný deň. Pani komisárka, pán predsedajúci, kolegyňa, kolegyne, sme tu opäť v pléne po roku a teda opäť, ak sa pozrieme na spracovanú činnosť pani komisárky, musíme naozaj skonštatovať, že veľa vecí sa nepodarilo pohnúť v problematike pre zdravotne ťažko postihnutých. Veľa vecí sa dostalo von a zviditeľnilo sa, ale každopádne veľa trpiacich ľudí ostáva; ostáva doma, ostáva v nemocniciach, ostáva v sociálnych službách, a preto ja by som si dovolila upozorniť teda a možno potvrdiť pár oblastí, na ktoré ste zamerali aj vašu pozornosť. A teda prišla táto správa, a teda ja som si uvedomila, že tak ako pri správe NKÚ, tak aj pri vašej správe, aj pri, aj pri správe komisárky pre ZŤP som si potvrdila tie skutočnosti, s ktorými som prichádzala do parlamentu, a teda minimálne som na nich upozorňovala, ale dnes je to čierne na bielom. Preto veľmi pekne chcem poďakovať, že sa, že sa nebojíte dať veci na papier a teda bojujete za tých, ktorí to potrebujú.
Začala by som možno nie, nie tým, čo, čo už moji kolegovia počuli, sociálnymi službami, lebo to už vlastne všade sa vychádza najavo, že to vôbec nefunguje v tomto štáte a celý ten systém starostlivosti o chronicky chorých nefunguje na Slovensku, pretože je potrebné prepojiť sociálnu, zdravotnú starostlivosť a keď si každý budeme hrať na svojom piesku, samozrejme, nedospejeme k tomu, k čomu chceme.
Ja by som začala zamestnanosťou. Ja som opakovane hovorila o tom, že aj zákon o sociálnom podnikaní mal priniesť príležitosti práve pre ľudí, ktorí sú invalidní, a teda vaša správa tiež prichádza s tým, že ľudia so zdravotným znevýhodnením majú problém získať si vhodnú pracovnú pozíciu alebo pozíciu zodpovedajúcu vzdelaniu. A teda ja chcem povedať jednu vec, že sociálne podnikanie nie je nastavené tak, aby sa urýchlilo práve zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením, naopak, ide to veľmi pomaly a môžem to kľudne prirovnať aj k chráneným dielňam minulosti, kde nešlo o plošné nejaké navýšenie počtu ľudí, ktorí budú zamestnaní. Ale jedna skutočnosť je veľmi alarmujúca v našej krajine, že ľudia, ktorí sú posúdení na čiastočné invalidné dôchodky, si nemôžu nájsť prácu. Oni dostávajú okolo 90 eur, max 120 eur a oni si nedokážu zabezpečiť ďalší príjem z pracovnej činnosti a teda tým, že nie sú zamestnaní, naozaj žijú nieže na hranici chudoby, ale v chudobe. A to je obrovský problém skrz toho, že veľmi ľahko úrady práce, v podstate konštatujete to aj vy, dávajú súhlas na skončenie pracovného pomeru práve pre zdravotne ťažko postihnutých. Čiže na jednej strane nefunguje nám zákon o sociálnom podnikaní, na druhej strane, ak už nejaké pracovné miesta sú, je bežný postup úradu, že teda takéto pracovné miesta zruší. A tretí obrovský problém problematiky zamestnávania týchto ľudí spočíva aj v tom, že radšej si zaplatia peniaze, aby nemuseli vlastne mať určitý podiel ľudí, len aby ich nemuseli zamestnať.
To sú tri veľké problémy, ktoré sa neriešia desaťročie. Desaťročie. My vždy nájdeme nejakú bublinu, napríklad, ja neviem, zneužívali sa sociálne podniky, buch, zrušili sme sociálne podniky, chránené dielne sa nevidelo, zrušili sme chránené dielne. Ale tým, že naozaj udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku bude naozaj odkázaná na produktívne obyvateľstvo a vieme rodné, rodné listy už teraz, že jednoducho bude problém vôbec zabezpečiť dôchodok pre tých, ktorí budú mať nárok na dôchodok a nieto ešte invalidné dôchodky zvyšovať. Ak nenájdeme priestor, ako sfunkčniť zamestnávanie ľudí s čiastočným, s čiastočnou invaliditou, bude to obrovský problém a bude narastať počet chudobných, ktorí sú zároveň aj ťažko zdravotne postihnutí, a toto bude hlavná cieľová skupina, ktorej sa vy alebo neskôr ďalší komisár bude veľmi pravidelne dotýkať.
Čiže naozaj zamestnanosť je obrovský problém, ktorý nie je riešený v rámci Európy, patríme na posledné miesta v zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením, a teda okrem iného aj tvrdosť zákona o sociálnom poistení, ktorý povie, že musia mať toľko a toľko rokov odrobených, dokonca ich dáva do takej nevýhodnej pozície, že dokonca im nevzniká ani nárok na invalidný dôchodok. Oni si to nemajú kde odpracovať, to znamená, hovoríme o tom, že je obrovský problém so zamestnávaním. Na druhej strane na základe toho, že im nevytvárame priestor zamestnávať ich teda v tomto štáte, tak im ani neschválime pre tvrdosť zákona čiastočný invalidný dôchodok. Ďalší obrovský systémový problém našej krajiny.
Čo sa týka kompenzácií, tak poukazujete na rôznorodosť výkonu posudkovej činnosti. Pani komisárka, vieme obidve, je potrebné nanovo prekopať posudkový systém, musí ísť o jednotný posudkový systém, ktorý bude platiť všade rovnako, a teda chcem povedať, že aspoň 30 % s tých podnetov by bolo vyriešených práve tým, že by tá posudková činnosť bola jednotná.
Čo sa týka zrušenia príspevku na opatrovanie v prípade fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázanie na opatrovanie, ktoré sa poskytuje ambulantná služba v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, je absurdné. Lebo tých ľudí, ak teda zrušia na nich príspevok na opatrovanie, tak následne ich vytláčame práve do pobytových služieb a tam, výsledky ste povedali, po prvé, nemáme kapacity, po druhé, nemáme kvalitu, zatiaľ nemáme ani kontrolu kvality. To znamená, že ak prijmeme tento postup, že my im budeme rušiť príspevky na opatrovanie v domácom prostredí, pretože navštevujú ambulantnú službu nad štyri hodiny denne, zabezpečíme, páni poslanci, že týchto ľudí budeme tlačiť do pobytových služieb.
Ďalšia vec je nepriznávanie peňažného príspevku na opatrovanie pre deti s diabetes. Samozrejme, zvykli sme si na to, že tak ako Aspergerov syndróm, tak aj diabetes, aj ďalšie, ďalšie teda diagnózy, ktoré navonok a fyzicky vyzerajú, že tí ľudia sú v poriadku, sa v našom posudkovom systéme akoby hodnotili, že v podstate nepotrebujú kompenzácie. Práve z tohto dôvodu vám narastá počet ľudí, ktorí opätovne, opätovne sa im nepriznáva peňažný príspevok na opatrovanie. Je to niekde v hlavách. Je to v hlavách a myslím si, že naozaj je potrebné vzhľadom na tú jednotnú posudkovú činnosť prijímať aj opatrenia, kde naozaj vstúpime do debaty o medzinárodnej klasifikácii chorôb, ako je to v iných štátoch, a nebudeme mať pochybenia týkajúce sa priznávania kompenzačných príspevkov. To je ďalších 40 %, trúfnem si povedať, z tohto, čo vám predložili ako sťažnosti alebo teda podnety.
Niekoľkoročný nekončiaci rozhodovací proces o žiadostiach na poskytnutie príspevkov na kompenzácie, to je jeden kolotoč. To je jeden nekonečný príbeh pre ľudí, ktorí sa nevedia vymaniť a ktorých chce štát uštvať, aby sa neodvolávali, pretože to trvá veľmi dlho a tým pádom plno ľudí medzitým buď zomrie, alebo v podstate nemajú silu, lebo už ochorie aj ďalší člen domácnosti a v konečnom dôsledku tam nejakým takým samospádom tí ľudia nedotiahnu ten svoj nárok do konca. To je úplne jedna katastrofa. To je zase systémový problém.
Posudzovanie nákladov potrebných na odstraňovanie architektonických bariér, to ste vlastne krásne príkladom tu povedali, v podstate akoby sme ani nepozerali na to, že to je nejaký primárny problém, celé Slovensko na to pozerá, keď tam dá jeden schodolez, že je vyriešená bezbariérovosť a hotovo. Neexistuje. Mnohé sú nefunkčné, do mnohých vôbec nemôžte dať ani teda človeka, ktorý má zdravotné znevýhodnenie, mnohokrát ani rozmery proste nesedia na vozíky a tak ďalej a tak ďalej.
Nevhodné výroky zamestnancov úradov práce voči žiadateľom o peňažné príspevky, kde sa vyjadrujú vopred, že ani si nedávajte žiadosť, veď vy na to nemáte nárok. Tí ľudia sú strašne sklamaní, majú veľké utrpenie v domácom prostredí a keď dostanú od kompetentnej osoby ešte takúto informáciu, tak je to obrovská hanba pre Slovensko, že takto postupujeme.
Veľká agenda je vlastne poradenstvo, ktoré ste poskytovali klientom a to už v rôznych formách, a teda je namieste a aj som aj na poslednej hodine otázok kládla pánovi ministrovi Richterovi otázku, či si myslí, že je dostatočné poradenstvo pre ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku a či je efektívne a či majú teda úradníci čas a priestor takto poskytovať. Nebola som vyžrebovaná, ale budem sa domáhať teda odpovede, či to podľa neho je dostačujúce, pretože vo všetkých správach, ktoré predkladajú komisárky alebo ombudsmanka, všade vlastne sa na vás obracajú ľudia, lebo potrebujú poradenstvo. To znamená, ne-fun-gu-je poradenský systém na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto je vlastne len hlas kričajúci na púšti.
Čo sa týka, čo sa týka napríklad zneužívania seniorov, tak opakovane vlastne hovoríte, že teda je to obrovský problém a teda stojí to v centre vášho záujmu. My sme absolvovali spoločne už niekoľko konferencií, kde sme teda naozaj počuli aj v rámci diskusií spätnú väzbu, kde to nie je náš výmysel, deje sa to naprieč Slovenskom a deje sa to buď za zatvorenými domami; zatvorenými dverami v domácom prostredí, to si treba povedať na rovinu, že aj v rodinnom prostredí, kde sa nachádza senior, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, je odkázaný na pomoc, sa tak, tak kumuluje napätie, lebo sa nedokážu oňho postarať, až to vyústi k nejakému týraniu alebo zanedbávaniu starostlivosti.
Ďalší obrovský problém zneužívania a teda týrania seniorov by sme dali do kategórie inštitucionálnej, a to teda sociálnych služieb, na ktoré ste teda poukázali. Ďalšia obrovská množina je zdravotná starostlivosť, a teda poskytovanie práve ľuďom chronicky chorým zdravotnú starostlivosť v rámci Slovenska, kde už každý ich berie, že buď nech dožijú, alebo na to nemajú nárok, však im sa zdravie nepolepší. Čiže to je ďalšia obrovská inštitucionálna, inštitucionálne týranie, kde v podstate ten človek nemá kam ísť. Teraz momentálne riešime s kolegyňou Červeňákovou taký problém, kde človek má 70-ročný rakovinu prostaty a proste už ho v onkologickom ústave nemôžu držať a idú ho posúvať niekde inde a nijaká nemocnica ho nechce zobrať. Možno má pred sebou tri mesiace života, možno štyri mesiace života, proste nemáme, nemáme proste kde ho umiestniť, máme obrovský problém. Takže naozaj skrz toho prichádza veľa utrpenia pre tých ľudí a tí ľudia sa trápia a volajú nám, aby sme im zabezpečili normálnu vec, proste je z onkologického ústavu prepustený a potrebuje ísť na interné, hej, alebo na nejaké doliečovanie, ale v podstate nemá kde.
Ďalší obrovský problém podľa môjho názoru je teda aj zdravotníctvo, a to je zo súhrnu vašich zistení nespokojnosť podávateľov podnetov s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, to znamená, ja som hovorila len o tom, že nemajú kam ísť, ale tu je problém aj s tým, ako im poskytujú tú zdravotnú starostlivosť.
Potom je nedostatočná informácia o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie. Áno, potvrdzujem zo svojej praxe, že hlavne deti, ktoré majú byť zoperované do troch rokov a kde sú ťažké spazmy a je možné, že napríklad niektoré, áno, nebudú chodiť, ale aspoň budú chodiť pokolenačky, ak by boli zoperované, a väčšinou sa to robí v zahraničí, tak jednoducho by teda mali lepšiu kvalitu života, ako keď budú len ako dosky, hej, povedzme si na rovinu. Aj toto sa deje, že v podstate nemajú informácie, ak majú informácie a idú sa, idú na tú operáciu so svojím dieťaťom, mnohokrát im zdravotná poisťovňa nepreplatí ten pobyt, pretože prepláca len tomu dieťaťu, oni zbierajú peniaze alebo vrchnáčiky, aby teda to dieťa mohlo byť zoperované.
Ja som ešte počas pána Druckera hovorila o tom, že jednoducho je tu obrovský problém s tým, že musíme si pomenovať, či v zdravotníctve nemáme personál, nemáme operačné sály alebo v čom je problém, že takéto operácie nerobíme. Ak povieme, že to ani nebudeme robiť, lebo ich je niekoľko desiatok a neoplatí sa nám to, musíme si pomenovať, toto a toto zaplatíme. Ak toto neurobíme, tie vaše podniky a zistenia sa budú prehlbovať, pretože detičky naozaj sú viac-menej operované do troch rokov veku života, kde sa dá ešte niečo zlepšiť na ich budúcej invalidite, tak by som to povedala.
Problém je so schvaľovaním kúpeľnej starostlivosti, zdravotníckych pomôcok, to nám vlastne na tých, na tých debatách hovoria aj seniori, že majú obrovský problém, ale to máme aj my ľudia, ak vás zoperujú na bedrový kĺb, tak máte problém sa dostať na liečenie, pokiaľ sa tam dostanete, ten bedrový kĺb je už tak stuhnutý, že jednoducho už ostanete ako čiastočne invalidný celý život, hej, po tej operácii. Čiže to sú veci, ktoré tlačia ľudí do chronickej invalidity a vy to potom spätne dostávate cez tie zistenia ako podnety.
Nedobrovoľné hospitalizácie, umiestnenie do sieťových postelí, kde sme to už dávno zrušili, nevieme alternatívu, budú vám hovoriť, že oni si ubližujú, že to nie je možné. Všetko je možné, len musíme hľadať spôsoby ako na to. Ja napríklad päť rokov som bola pod supervíziou Švajčiarov a viem, že práve s týmto problémom sa dá krásne zápasiť a aj vyhrať ho, takže určite si treba nájsť inšpiráciu aj v zahraničí. Ak to nevieme, nemôžme o tom hovoriť, že sa nedá, ale treba ísť priamo tými konkrétnymi metódami na to, aby sme naozaj mi-ni-ma-li-zo-va-li tieto priestory, v konečnom dôsledku sa to nemusí robiť len v sieti, ale aj v rôznych takých protizáchvatových miestnostiach, ktoré úplne inač vyzerajú aj sú veľmi bezpečné pre konkrétneho človeka, ktorý si ubližuje.
Ďalšie problémy sú poplatky v zdravotníctve a následne aj tak neadekvátna pomoc. To je už len preto, že vôbec aby sa dostali na nejaké vyšetrenie, ktoré potrebujú. Ja som teraz mala podnet v podstate od pani jednej, ktorá hovorila, že musí uhradiť kožnej lekárke za ZŤP dcéru teda finančný prostriedok, lebo pani doktorka nemá zmluvu s poisťovňou a teda, bohužiaľ, to dievča má cysty pod očami, a teda nemôže sa dostať ani k lekárovi, takže je to úplne akože absurdné, aby sme my základnú starostlivosť, je, musí pozrieť ten kožný lekár a povedať, že tam je cysta a teda dať to na papier a ona sa môže ísť operovať do Prešova, aby teda to, čo má normálne fungovať, fungovalo. Hej? A to v podstate vy potom dostanete tie, ako také ďalšie následne, kde už tí ľudia sa nevedia kam obrátiť, tak sa obrátia k vám.
Veľká časť problémov je práve v sociálnych službách. Je to, je to teda téma, ktorej sa dlhodobo venujem. Myslím si, že, a poviem pravdu, keď ja som prišla pracovať do sociálnych služieb, tiež stačilo však len niečo. Veď nemáme peniaze, len stačí to, hej, a vyhovárať sa na tie peniaze. Ale nie je to, nie je to ani správne. A ja som vždy hovorila o tom, že ak to nevieme robiť, ak z toho klient nemá mať prospech, nerobme to vôbec. Áno?
Takže naozaj, ja už som povedala štyri body, ktoré potrebujú reformu, a to je teda: Príspevok musí ísť za človekom, ten si bude hovoriť, či chce byť zaňho opatrovaný v domácom prostredí súkromnou osobou, opatrovateľkou ako cudzím, cudzou osobou, alebo teda peniaze pôjdu do zariadení sociálnych služieb. Je potrebná reforma sociálno-zdravotnej starostlivosti, kde bude spoločný prienik práve pre chronicky chorých ľudí. Každopádne je potrebné pripraviť novú typológiu sociálnych služieb vzhľadom na demografický vývoj, diagnózy a teda nové veci, ktoré teda absolútne nefungujú na Slovensku. Čiže treba urobiť úplne novú reformu poskytovania starostlivosti o ľudí ako takých a dať príležitosť aj aktívnym seniorom. Ja som za to, aby sme začali viac robiť s aktivitou seniorov, aby sa nám do stupňa odkázanosti dostali čo najneskôr. A teda pripravujem, pripravujem jednu časť, ktorá bude práve podporovať aktívneho seniora, lebo na Slovensku je to tak, že keď dáte príspevok, tak všetci sú chorí, starí, chronickí, a teda naopak, my potrebujeme vybudovať nové Slovensko, ktoré bude riešiť tých, ktorí potrebujú starostlivosť, a tam investujeme aj viac peňazí, lebo pôjde o ľudí, ktorí to potrebujú, ale musíme investovať aj do aktivity a prevencie práve, práve tejto cieľovej skupiny.
V podstate ja nie som nadšená z toho, že odbor dohľadu a kontroly nad sociálnymi službami bude len v gescii ministerstva práce. Ja osobne si viem úplne predstaviť, aby ten tím bol vyskladaný z ministerstva, z komisárky pre deti, a teda z vášho úradu. A teda tá objektivita kvality poskytovanej služby aj tá supervízia zároveň, ktorú aj teraz už v podstate robíte, len, len, no, si ju nepomenujete, by som to tak povedala, tak toto dokážu urobiť ako váš úrad, tak aj mal by robiť úrad komisárky pre deti, aj teda ministerstvo. Nemyslím si, že najsprávnejšie riešenie je to dať ministerstvu, ale vždy to bude politický nominant a či už by tam bol niekto z nás, tak vždy by sa snažil obhajovať veci, že je to správne. A preto si myslím, že ten odbor by mal byť teda zložený z viacerých strán, a teda aj z komisárky, z vášho úradu, aj z ministerstva. A to by hovorili o tom, že sme nadstranícki, padne, komu padne a poďme riešiť systémové veci tak, ako v našom štáte je potrebné riešiť systémové veci, lebo nielen problematika zdravotne postihnutých, ale zlyháva nám aj rodinná politika a teda politika zamestnanosti, kde východ krajiny úplne ináč funguje, odstrihnutý od priemyslu.
Čiže naozaj tých problémov je veľké množstvo, ale každopádne to, čo teda ste dali podľa jednotlivých oblastí, s tým sa stotožňujem. Hovorím, že naozaj potrebujeme zmeny. Ja, čo sa týka vlastne týrania, ja som navrhla vlastne seniorskú linku, aby bola dotovaná zo strany štátu, pretože fórum na pomoc seniorom robí obrovskú, obrovskú službu štátu, a teda ak by sa registrovali ako sociálna služba, tak jednoznačne je možné prispieť na túto službu. A je tak nevyhnutná, pretože ľudia skôr nahlásia zneužívanie seniorov v domácom prostredí im ako nejakej polícii alebo, ja neviem, nejakému obecnému úradu. Čiže ak chceme chytiť problém za vlasy, tak ho musíme chytiť za vlasy. A to je naozaj nestranne od toho, že teda má to byť pod nejakou inštitúciou. Opäť je to, je to status, ktorý im prináleží.
Ďalšiu vec chcem povedať vzhľadom na to, čo ste hovorili, že nemajú finančné prostriedky, majú chabé oblečenie. Jednoznačne naozaj máme aj v domácom prostredí niečo do 5-tisíc ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi a ktorí by potrebovali minimálne zabezpečiť teplé jedlo denne, aby teda nechradli a teda nedostávali sa nám opakovane do hospitalizácií. Čiže tam som navrhovala, že práve tí, ktorí to potrebujú, ten obed nedostávajú. Takže som navrhovala, aby išla táto pomoc, a to by v podstate mohlo udržať aj tých chudobnejších práve v tom prostredí.
Navrhovala som aj oddeliť štátnu, štátny príspevok na bývanie ako osobitnú štátnu dávku, kde by to umožnilo človeku, seniorovi alebo zdravotne ťažko postihnutému žiť v osobitnom priestore. Za pomoci toho príspevku by si vedel zaplatiť nájom a tým pádom by sme ich neposúvali práve do tých pobytových služieb. Ide o systém pomoci, kde som navrhovala pre deti v školách, aby sa im nekrátil príspevok za opatrovanie. Tam to vládni poslanci zobrali, a teda minister Richter to zobral za svoje. Ale to, že je dieťa v ambulantných službách, to už za svoje nezobrali. To som tiež navrhovala. Navrhovala som aj teda, aby nemali problém autisti, Aspergerov syndróm s tým, aby dostali kompenzáciu na pomôcku, ktorú potrebujú. Neprešlo to. Čiže tých vecí, ak by sme si to vyskladali, len ktoré ja som v tomto volebnom období ponúkala a zostavili by sme ako spôsob riešenia, myslím si, že veľa tých vašich podnetov by sme, veľa tým podnetom by sme mohli predísť.
Čiže ja veľmi pekne vám ďakujem. Teším sa na ďalšiu spoluprácu. Myslím si, že vám ide o vec a mne ide tiež o vec, nejde mi o politiku. Ďakujem pekne.
Skryt prepis