Dobrý deň, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, páni ministri, ministerky, ja sa chcem vyjadriť k odpovedi ministra práce Jána Richtera, ktorú som podávala 18. januára 2019, evidovanú v zozname písomných odpovedí na interpeláciu poslancov pod č. 4.
Vážený pán minister, ktorý tu nie je, v januári tohto roku som vám zaslala interpeláciu vo veci zamietania materského pre otcov, ktorí si uplatnili nárok podľa § 49 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
V interpelácii sa dožadujem zodpovedania piatich otázok. A hneď úvodom musím konštatovať, že s takmer ani jednou z odpovedí nie som spokojná. Ani ste mi nevyvrátili moje obavy, že Sociálna poisťovňa postupuje pri priznávaní materského otcom v rozpore s dikciou zákona a nadväzujúcich právnych noriem.
Otázka číslo 1. Je pravda, že od septembra, resp. októbra 2018 sa zmenil postup Sociálnej poisťovne pri posudzovaní nárokov na dávku materské otcom, ktorí súčasne vykonávajú zárobkovú činnosť oproti predošlým mesiacom, dôsledkom ktorého je vyšší počet nepriznaných dávok materskej otcom v porovnaní s predošlými mesiacmi v roku 2018? Ak áno, na základe čoho takto Sociálna poisťovňa postupuje, keďže zákonné podmienky priznania nároku sa medzičasom nezmenili.
Odpovedali ste mi, že v rozhodovacej činnosti o nároku na materské pre otcov detí vychádza Sociálna poisťovňa výlučne zo zákona o sociálnom poistení a že každú žiadosť posudzuje individuálne. Čo to znamená, žiadosť je posudzovaná individuálne? Každá žiadosť o dávke sociálneho poistenia sa musí posudzovať individuálne, lebo kolektívne žiadosti o dávky neexistujú. Ale čo musí byť pri každom individuálnom posudzovaní rovnaké, pán minister, čiže pre každého poistenca sú zákonné podmienky nároku na dávku a len podľa nich môže správny orgán rozhodovať o nároku. Na toto som sa vás, pán minister, pýtala.
Princíp právnej istoty je v právnom poriadku implicitne zakotvený v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vyjadruje aj požiadavku na predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci. Postup orgánov verejnej moci musí byť predvídateľný a správny orgán nemôže skutkovo v podobných prípadoch rozhodovať rozdielne, čo sa práve v otcovských materských stalo. Pretože do septembra 2018 Sociálna poisťovňa rozhodovala inak ako po tomto zákone.
Dodatočné kritériá uvalené na rozhodovanie o nároku zo strany správneho orgánu nie sú právne prípustné a rovnako nie je možné, aby v obdobných situáciách správny orgán rozhodoval odlišne. A platí, že posudzovanie nároku nemôže ignorovať ostatné právne predpisy v oblasti starostlivosti o dieťa a najmä zákon o rodine, ktorý, ak sa pozrieme bližšie na tento prípad, tak ten je najvyšším zákonom, podľa ktorého mala Sociálna poisťovňa teda postupovať.
Vy však vo svojej odpovedi tvrdíte, že dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu by mohli byť vyhodnotené v odôvodniteľných prípadoch odlišne. No nemohli. Lebo by bol porušený princíp právnej istoty a tým súvisiace legitímne očakávania účastníkov správneho konania, tých biednych otcov. K tejto téme existuje desiatky judikátov Najvyššieho súdu.
Vy tvrdíte, že nárok na materské má podľa § 49 zákona o sociálnom poistení otec, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti po dohode s matkou. To je zámerne skreslená interpelácia § 49, ktorý hovorí o skupine iných poistencov, ktorým vzniká nárok na materské, ak prevzali dieťa do svojej starostlivosti, pričom akt preberania dieťaťa do starostlivosti nie je u všetkých iných poistencov rovnaký. U otca dieťaťa vzniká povinnosť starostlivosti o dieťa podľa § 28 zákona 36/2005 Z. z. o rodine narodením dieťaťa. Aká dohoda s matkou? To si majú dávať navzájom podpisy, že preberajú starostlivosť?! Pokiaľ žijú rodičia v spoločnej domácnosti, otec nemôže prebrať starostlivosť o dieťa od matky, pretože túto povinnosť už má. A matku môže zbaviť povinnosti starať sa o dieťa iba, opakujem, súd svojím súdnym rozhodnutím. Podľa § 28 zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností sústavná dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja teda rodičia, obaja za to dieťa. Aj keď ten otec pracuje a matka je na materskej, nezbavuje ho to práva, a teda povinnosti starať sa o to dieťa.
Preto takto, takéto dôvody na nepriznávanie otcovských sú podľa nášho názoru neopodstatnené až pobúrivé. U manžela matky dieťaťa, ktorá sa o dieťa nemôže starať, prevzatie starostlivosti o dieťa vyplýva z § 18, § 30 zákona o rodine, podľa ktorého na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Čiže sú len konkrétne prípady, kedy hovoríme, že jeden manžel prevezme starostlivosť o dieťa tým druhým. Ale to sú presne taxatívne v zákone o rodine vymedzené. U manželky alebo u manželky otca dieťaťa, ak matka nežije a ktorá prevzala dieťa do svojej starostlivosti, ide o rovnaký prípad ako u manželky matky dieťaťa. U inej osoby sa vyžaduje rozhodnutie súdu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti. Pretože starostlivosť o dieťa nie je v zákone o sociálnom poistení definovaná, platí to, čo je uvedené v zákone o rodine, ktorý je vo veci starostlivosti o deti k zákonu o sociálnom poistení v pozícii vyššiej (pozn. red.: správne "vyššej"). Rovnako nemôže byť inak ako súdom odňatá matke povinnosť starostlivosti o dieťa. Čiže tým, že Sociálna poisťovňa žiada, aby otec podpísal matke, matka otcovi, náš právny poriadok toto nepozná. Obidvaja sú rovnako zodpovední. Proste, keď ste v pracovnom pomere, neznamená, že vás to zbavuje zodpovednosti za to maloleté dieťa, prepánajána!
Druhá otázka. Je podľa názoru vášho ministerstva v zmysle zákona možné, aby poberateľ dávky materské vykonával súčasne pracovnú činnosť? Keby situácia nebola natoľko vážna, aká je, tak by som mohla s humorom poznamenať, že individuálne posudzovanie nároku na materské pre otcov na základe nedefinovaných podmienok nároku je právnym hitom roku 2018.
V odpovedi na moju otázku sa uvádza, že poistenec s nárokom na materské môže mať príjem, ale ak by sa preukázalo, že po ukončení výkonu práce z pracovného vzťahu, z ktorého poistencovi vznikol nárok na materské, uzatvorí s tým istým zamestnávateľom nový pracovný vzťah, mohlo by to znamenať, že pracovný vzťah bol ukončený len formálne za účelom simulovania podmienky nárokov.
S plnosťou vážnosťou, pán minister, žiadam z tohto miesta, aby ste mi označili, kde v zákone o sociálnom poistení je ukončenie pracovného vzťahu alebo prerušenie výkonu práce podmienkou nároku na materské. Mohlo by sa dedukovať, že ide o prípad, keď poistenec skončí pracovný pomer, ktorý založil povinné nemocenské poistenie, z ktorého bola priznaná materská, a so zamestnávateľom uzatvoril nový pracovný pomer s rovnakou pracovnou náplňou, aká bola v skončení v pracovnom pomere. Zákonník práce je založený na princípe zmluvnej slobody, ale zamestnanec a zamestnávateľ rozhodujú, či a ako skončia pracovný pomer alebo začnú nový pracovný pomer. Pri rozhodovaní o nároku na materské nemôže Sociálna poisťovňa vyhodnocovať dôvody, pre ktoré sa poistenec rozhodol skončiť pracovný pomer, lebo tým obmedzuje princíp zmluvnej slobody.
A pokračujeme ďalej. Tvrdím, že prerušenie pracovného vzťahu by bolo možné kvalifikovať ako predstieraný právny úkon s úmyslom vylákať materské, prestieraný právny úkon nemá právne účinky. Prerušenie pracovného vzťahu Zákonník práce nepozná. S istotou môžem tvrdiť, že v tomto prípade neprichádza k predstieranému právnemu úkonu, len to, čo neexistuje, nemožno teda predstierať.
Tak o čo tu vlastne ide? Pokiaľ sa len jedná o tento prípad, potom pracovný pomer otca, ktorý čerpá rodičovskú dovolenku po narodení dieťaťa podľa § 166 ods.1 Zákonníka práce, trvá, a to bez ohľadu, či má nárok na materské, alebo nie, a obdobie rodičovskej dovolenky otca podľa § 140a zákona práce je obdobím výkonu práce. Teda počas poberania materského nekončí výkon práce ani sa nekončí pracovný pomer.
Zhrnutie: Poberateľ materského môže vykonávať pracovnú činnosť s výnimkou prípadov, ak po skončení pracovného pomeru, z ktorého vznikol nárok na materské, uzatvorí so zamestnávateľom novú pracovnú zmluvu s rovnakou pracovnou náplňou, ako bola predchádzajúca, a začne zárobkovú činnosť s rovnakou pracovnou náplňou, ako bola v pôvodnej zmluve. V ostatných prípadoch môže mať príjem z pracovnej činnosti. To znamená, že ak neskončí pracovný pomer, z ktorého vznikol nárok na materské, môže pracovať neobmedzene.
To znamená, ak žena je na materskej dovolenke a popritom v minulosti čerpá materské práve z pracovného pomeru, že bola sekretárka a zároveň aj upratovala, a keď nastúpi na materskú, čerpá materské z pracovného pomeru ako sekretárka, ale môže následne pracovať ako upratovačka a vôbec jej materskú nezoberú. V tom prípade, že to nie je otec, čiže muž. Lebo v obdobnom prípade sa u mužov stáva to, že ak by toto robila žena, tak jednoducho nikto nemusí preukazovať, či teda preberá starostlivosť zo strany otca, ale ak to robí muž, tak jednoducho Sociálna poisťovňa si to vykladá, že má úplne iné podmienky ako u žien.
Tretia otázka. Má podľa vašej argumentácie sociálne poistenie, ktoré aktuálne používa na odôvodnenie zamietnutia dávky materské otcom, neupravená pracovná doba, rovnaký príjem oporu v zákone? Odpoveď žiadna.
To znamená, väčšina rušia tie, tie, tie materské, pretože tvrdia, že ten rodič má mať skrátený pracovný úväzok. Áno, je to logické, ale nie je to v zákone. Ak by to tam dali, môžu sa na to odvolávať. Oni to v zákone nemajú a neodpovedal mi na to ani pán minister. Čiže kde to je? Ak teda to je a je to sporné, tak jednoducho treba to riešiť.
Štvrtá otázka. Máte vedomosť o tom, akým spôsobom postupuje Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku na dávku materskej v prípade, že je žiadateľom otec dieťaťa a matka dieťaťa za predpokladu, že v oboch prípadoch ide o žiadateľov, ktorí by popri poberaní dávky materskej vykonávali aj pracovnú činnosť? To znamená, ja sa ich pýtam presne na ten prípad, čo som vám pred chvíľou vysvetľovala, že či, keď je žena na materskej, skúmajú, či popri materskej ešte nepracuje na nejaký iný pracovný úväzok. Ale u otcov to skúmajú. A pritom neexistuje iná právna norma, ktorá by určovala, že u žien je tak a u mužov tak. Jednoducho, ak to chceli urobiť a plošne, museli by to dať do návrhu zákona. Čiže odpoveď opäť žiadna, pretože, samozrejme, zákon to neurčuje.
Piata otázka bola. Dochádza podľa vášho názoru k porušovaniu ustanovenia § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku, ktorý definuje riadnu starostlivosť o dieťa a vzťahuje sa na zákon o sociálnom poistení, ak otec poberá dávku materské a o dieťa sa súčasne stará aj matka dieťaťa? Ak nejde o porušenie zákona, aké opatrenie mienite vyvodiť voči Sociálnej poisťovni za jej postup vo veci posudzovania nároku na dávku materskej v tomto kontexte?
Ministerstvo uvádza, že vo vzťahu k nároku na materské pojem riadna starostlivosť, že ju nie je možné aplikovať. S tým sa dá súhlasiť, ale nezodpovedanou otázkou je, ako Sociálna poisťovňa vyhodnocuje starostlivosť o dieťa, ak nie je v zákone definovaná. V podstate nemáme zadefinované, čo je to riadna starostlivosť a oni na základe definícii (pozn. red.: správne "definície"), ktorá neexistuje, rozhodujú.
Neodpustím si ešte jednu poznámku. Je mi jasné, že pracovníci Sociálnej poisťovne sú zatiahnutí do situácie, kedy musia fungovať aj v súlade s pokynmi Ústredia práce, pretože prvostupňové rozhodnutia sú akoby vytvorené systémom Ctrl C, Ctrl V. To znamená, ak sme dostali podnety od otcov, tak v podstate boli rovnaké odpovede a tieto odpovede v podstate boli postavené na tom, čo neexistuje. A v podstate na tom, že neexistuje definícia, čo je to riadna starostlivosť, a teda v podstate sa rozhoduje o nepriznaní nároku o niečom, čo vlastne v zákone ani neexistuje. A tak úbohí otcovia, ktorí chceli mať blízko k deťom, teraz fungujú bez peňazí a mnohí si museli zobrať pôžičky, aby mohli prežiť.
Takže som sklamaná, pán minister, a ak viete v tejto veci nejaké nové informácie, pretože na veľa otázok ste mi v interpelácii neodpovedali, tak vás v mene tých všetkých rodičov, utrápených otcov prosím, aby ste teda túto nápravu urobili.
Ďakujem.
