Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1419. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za pripomienky. Ja hovorím to, že ak budeme vytláčať ľudí pre vierovyznania, budeme ich vtláčať do inej krajiny. Samozrejme, že tá migrácia sa nerozdelí na tých, ktorí sú ekonomickými migrantami a ktorí sú migrantami preto, že proste všetko im zoberú. Tak ako tam máte žiť? Jednoducho musíte odísť z tej krajiny. A ja hovorím o tom, že ak, ak urobíme všetko pre to ako krajina, že tí ľudia budú môcť ako menšina si teda vyznávať kresťanskú vieru, ich krajinám nebude ubližované, zistíme, kto je taký a kto je taký. Ale jednoznačné čísla prenasledovania kresťanov hovoria za svoje. To sa len stupňuje a je ich viac a viac. A naozaj ja si myslím, aj priamo, keď sme boli s kolegami teda v Maďarsku, že tí koptskí kresťania hovoria o tom, pomáhať v ich krajinách. Budovať tam infraštruktúru, školy, zdravotníctvo a neťahať ich národ preč. Oni chcú dať, doslova povedali: my chceme dať kvet, my chceme prísť k hrobu mojich predkov, ja nechcem odísť do inej krajiny. Ale pokiaľ tam nemá čo jesť, popierali sa mu práva, lebo je kresťan, tak jednoducho ako nečakajme, že sa migrácia sama od seba zmení, keď povieme, že nie, neprijmeme vás. Jednoducho treba začať robiť na miestach, kde vzniká problém a kde utláčajú tých ľudí.
Ďakujem.

Dobrý deň. Pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, taká prestrelka tu bola, že až som duševne nie v pohode (vyslovené s pobavením).
Ak chceme naozaj hovoriť o zahraničnej politike, mali by sme naozaj každý vyjadriť svoj názor, ale možno hľadať veci, na ktorých sa vieme zhodnúť a na ktoré, na ktorých sa nedokážeme zhodnúť, nemali by sme prenášať ako nástroj boja politického. Lebo myslím si, že ani tie, na ktorých by sme sa mohli zhodnúť, v konečnom dôsledku sa nezhodneme.
Moje vystúpenie teda k hodnoteniu priorít zahraničnej a európskej politiky bude venovaný skôr otázkam ľudskoprávneho charakteru a ich dopadom na migráciu v Európe. Teda ako moje dve kolegyne predo mnou, tiež sa budem zaoberať prenasledovaným kresťanom. Stúpajúci trend prenasledovania kresťanov, ale aj iných menšinových náboženských skupín pre ich vierovyznanie začína byť obrovský problém a teda má to obrovský vplyv na presídľovanie ľudí z Blízkeho východu do krajín Európskej únie. Tento fakt spôsobuje v Európe nemalý nárast politických subjektov, a nielen v Európe, ale aj teda na Slovensku, ktoré, v úvodzovkách, bojujú za národné záujmy iba spôsobom, že odmietajú prijímať týchto prenasledovaných kresťanov v ich domovských krajinách. Avšak ak sa jednotlivé krajiny v Európe nebudú ozývať v otázkach slobody vierovyznania, masívna migrácia ľudí nebude zastavená.
Ak sa prenasledovaných pre vieru zastaneme ako civilizované krajiny Európy, dáme im šancu, aby mohli ostať žiť v krajine, kde sa narodili oni a ich predkovia, nebudú mať dôvody odchádzať iba preto, že sú koptskí kresťania, že sa v dôsledku toho na nich pácha smrteľné násilie. Jasné, že tak odchádzajú do Európy na čas, pokiaľ pominú dôvody prenasledovania. Avšak dôvody prenasledovania nepominú. Ak sa ich nezastaneme, nepominie ani masívna migrácia, ktorá naozaj vyľudňuje kresťanov z Blízkeho východu.
Niečo o koptských kresťanoch. Mali sme tu teda aj pána biskupa, ktorého prijal aj môj biskup, teda ja som vierovyznaním gréckokatolíčka, a teda naozaj myslím si, že povedal jednu vec: "My nepotrebujeme ľutovanie, my potrebujeme, aby ste nám pomohli, aby sme mohli žiť v krajine, kde sme sa narodili. My nechceme žiť u vás, my chceme žiť v krajine, kde sme sa narodili. A my sme šikovní a my tam chceme ostať žiť, len potrebujeme dobudovať to, čo potrebujeme, nemocnice, školy a podobne."
Ja som si vybrala Egypt, keďže je destináciou Slovákov, kde častokrát trávime dovolenky, ale možnože málo z nás vie, že práve Egypt je jednou z mnohých krajín, kde sú kresťania náboženskou menšinou a kde čelia prenasledovaniu. Je ich tam len 10 % z 99-miliónovej populácie Egypta, ktorá je prevažne sunnitsko-moslimská.
Egyptskí kresťania sú často obeťami sociálneho vylúčenia a čelia neustále diskriminácii v oblastiach spravodlivosti, vzdelávania a základných sociálnych služieb, tomu sa venujem teda ja. Po vidieckych oblastiach sú častokrát kresťanské dievčatá, a to naozaj vo veku aj 6 rokov, ale spravidla je to 9 až 11 rokov, unášané a teda nútené na konverciu a teda aj na manželstvo. Mnohé tieto prípady nechcú zverejňovať aj konkrétna, konkrétny Egypt a teda naozaj malé dievčatá v ponímaní možno našich dcér alebo vašich vnučiek sú unášané aj tri mesiace mučené, aby teda konvertovali, alebo teda ak majú 11 rokov a do tých 13, aby si teda zobrali manželov, až tak následne sa izolovali od svojej kresťanskej rodiny. Toto sa deje v krajine, kde, kde my chodievame a kde robíme teda aj príjmy danej krajiny.
Tisíce cirkví stále čakajú na oficiálne uznanie a počas reportovacieho obdobia word-watch v roku 2019 tam boli desiatky útokov na kostoly. A napriek tomu aj napriek hroznému násiliu kresťania v Egypte ukázali neuveriteľnú milosť a odpustenie. Koptskí kresťania boli dokonca nominovaní na Nobelovu cenu za mier za rok 2018, za odmietnutie kolektívnej pomsty za smrtiace násilie. Toto je cesta.
Ako by mohlo pomôcť Slovensko? Domnievam sa, že najdôležitejšie pre trpiacich ľudí je zmieriť ich utrpenie a pomôcť im prežiť v ich domovine. Slovensko má na čele zahraničných vecí vás, pán minister, ktorý pomáhal zmierňovať utrpenie ľudí na Balkáne, keď sa tam vraždili a následne bolo potrebné Balkán postaviť na nohy. To isté potrebuje Východ. To znamená, angažovať sa v tom, aby sme sa zastali prenasledovaných kresťanov pre vieru, ktorých vytláčajú z ich domoviny, vytláčajú z ich pôdy práve do Európy, kde ich my nechceme prijímať. Po druhé, je veľmi dôležité dobre koordinovať distribúciu humanitárnej pomoci. Konkrétna pomoc solidarity s utrpením ľudí cez humanitárnu pomoc by mala smerovať na podporu prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín. Určitá časť percenta humanitárnej pomoci by sa zamerala práve na pomoc prenasledovaných pre ich vieru. Najlepšou alternatívou by bolo koordinovať túto pomoc V4 a dosiahlo by sa viac peňazí na adresnú pomoc práve pre tých, ktorí to potrebujú. Išlo by o výstavbu nemocníc, škôl, čím by sme mohli ľuďom umožniť to, aby prežili vo svojich domovinách, aby si vytvorili infraštruktúru, aby dokázali vzdelávať svoje deti, ktoré sú mimo vzdelávacieho procesu, a aby mohli ošetriť zranených práve v ich nemocniciach.
Jasné, že kvapka v mori je Slovensko, ale ak by sme spojili v rámci V4, verím, že teda by sa nám to spoločne podarilo. Máme na to aj legitímny nárok určiť si nejaké percento, pretože mám za to, že ak máme, máme bojovať s nejakou neregulovanou migráciou, my chceme riešiť príčiny tejto migrácie, a to je práve pomáhať v krajinách, kde našu pomoc potrebujú, aby tam mohli ostať žiť.
Svoj prejav skončím tým, že teda, ako som hovorila, som vierovyznaním gréckokatolíčka a v päťdesiatych rokoch chceli túto cirkev zlikvidovať. Možno je mi blízke práve to prenasledovanie kresťanov aj preto, lebo napríklad slovo gréckokatolík bolo vymazané zo slovníka slovenského jazyka v roku 1953. Likvidovali nás, naše staré mamy, kňazov a biskupov zatvárali. Toto nesmieme dopustiť, ani keď sa to deje vo svete.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pani kolegyňa, že si to poňala aj práve cez tú ľudskoprávnu tému. Doteraz sme viac-menej riešili takú politickú úroveň, ale naozaj to utrpenie ľudí, čo sa týka, prenasledovanie pre náboženstvo, sa stupňuje. Áno a potvrdzujem teda tvoje slová, že a štúdie hovoria o tom, že je stúpajúci trend prenasledovania kresťanov, ako aj iných menšín, čo sa týka náboženskej slobody, a skutočne stojí za to, aby sme určitú, určité percento konkrétnej pomoci práve zamerali na pomoc tým, ktorí to ozaj potrebujú, lebo potom naozaj sa tu hádame o nejakej masovej migrácii, ale v konečnom dôsledku je potrebné, aby tie školy, zdravotnícke zariadenia sa stavali tam, kde im to zlikvidovali a tí ľudia mohli ostať tam, kde, kde rástli, kde sú ich korene a kde sú ich príbuzní pochovaní. Ďakujem pekne.

Takže ešte raz, ale kratšie. Súhlasím vlastne s tým, že teda je potrebné naozaj urobiť tzv. oranžovú obálku. Mali sme to vlastne aj my v našom programe. Myslím, že je správne, aby ľudia boli informovaní o tom, ako teda sú na tom v rámci dôchodkového zabezpečenia.
Ale na čo chcem ja upriamiť pozornosť, je novelizačný bod 30 § 110, ktorým sa ukladá povinnosť správcovskej spoločnosti poskytovať bez súhlasu sporiteľov osobné údaje o sporiteľoch z dôvodov, ktoré nie sú bližšie špecifikované. Ide vlastne o značný zásah do ochrany osobných údajov, garantované zákonom č. 18/2018 o ochrane osobných údajov. V tomto zákone v § 7 sa uvádza: "Osobné údaje sa môžu získavať len na konkrétne určený, vyslovene uvedený a oprávnený účel a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom."
V návrhu zákona nie je uvedený žiaden konkrétny účel, a preto považujem túto časť novely za neakceptovateľnú a upozorňujem aj ostatných poslancov, aby si dobre všimli, čo má byť zavedené a či takto náhodou nejde o zásah do základných práv a slobôd občanov tohto štátu.
Preto vás chcem požiadať, pán minister, aby ste povedali vlastne konkrétny účel, pre ktorý sa majú osobné údaje poskytovať v podstate neobmedzenému počtu úradníkov ústrednej štátnej správy.
Ďakujem.

Dobrý večer, pán minister, pán predsedajúci, ctené plénum, ktoré je tu pomenej zastúpené, a vždy sa to stáva práve pri dôležitých sociálnych zákonoch, ktoré sa predkladajú v Národnej rade.
Ja by som sa rada vyjadrila teda k vianočnému príspevku. Suma vianočného príspevku je okrem iného závislá aj od sumy životného minima. Účinnosť zákona je navrhovaná k 1. 9. 2019, a pretože životné minimum sa upravuje k prvému júlu bežného roka, v súčasnosti nevieme presne určiť sumy vianočného príspevku.
V priložených materiáloch sa uvádza, že odhady dopadov boli kvantifikované na základe rastu inflácie nízkopríjmových domácností z makroekonomickej prognózy spracovanej Inštitútom finančnej politiky pre rok 2019. Tá uvádza pre rok 2019 infláciu na úrovni 2,4 %. Ale to je odhad vzťahujúci sa len k aprílu tohto roka a nie k júlu 2019. Otázka teda znie: S akou infláciou, rastom spotrebiteľských cien nízkopríjmových domácností boli vykonané odhady dopadov na verejné financie?
Jednou z vlastností dobrého dôchodkového systému je mať algoritmy určovania dôchodkových dávok, aby sa oplatilo platiť poistné na dôchodkové poistenie tak chudobným poistencom, ako aj bohatším poistencom. To si vyžaduje kombináciu zásluhovosti a solidarity, ktorá je výsledkom istého spoločenského konsenzu. To, že sa v našom systéme vyžaduje platenie poistného až do sedemnásobku priemernej mzdy a dôchodok sa vymeriava len maximálne trojnásobok priemernej mzdy, nie je spravodlivé voči nemalej skupine poistencov.
Rada by som teda upozornila na to, že každé nesystémové opatrenie, ktorým sa zvyšujú príjmy iba časti dôchodcov, a kritérium zvyšovania je vyplácaná suma dôchodku, je potrebné posudzovať aj z hľadiska zásluhovosti, aby sa nestalo, že osoby, ktoré nikdy nepracovali, neodviedli ani jedno euro do kasy Sociálnej poisťovne, dostanú priplatené na Vianoce viac ako osoby, ktoré pracovali 35 rokov za minimálnu mzdu. Rozdiel síce činí necelé 3 eura, ale ide o princíp, či práve ľudia, ktorí prispievajú vyššími odvodami do poistenia, či naozaj nestrácajú chuť platiť toto poistené, a teda tieto odvody.
Otázka dva teda znie: Je takýto spôsob určovania vianočného príspevku, v ktorom je prítomné zvýhodňovanie osôb, ktoré získali dobu poistenia výlučne z náhradných dôb, pred osobami, ktoré dlhodobo pracovali, spravodlivé? A aká je filozofia vianočného príspevku?
Vianočný príspevok je štátna dávka, sociálna dávka a je to veľmi špeciálna sociálna dávka. Kým u väčšiny štátnych sociálnych dávok sa testuje celkový príjem žiadateľa, u niektorých aj majetok žiadateľa, u vianočného príspevku sa testuje výlučne dôchodkový príjem. To, samozrejme, vedie k rôznym divným situáciám, keď dôchodca s nízkym dôchodkom, ale bývajúci vo vile, má nárok na vianočný príspevok, ale dôchodca s dôchodkom 700 eur, bývajúci v panelákovom byte, nárok na vianočný príspevok nemá. Ak je záujmom štátu prispievať k bohatším Vianociam dôchodcov, bolo by potrebné prijať iný koncept a do pozornosti štátu by sme mali zapracovať aj ľudí, ktorí počas svojho pracovného života platili nadpriemerné dane alebo odvody. Potom naozaj sa stáva v systéme, že ľudia sa snažia obchádzať tieto veci. A vieme, aká situácia, čo sa týka prognóz starnutia obyvateľstva, nás čaká, aby naozaj sa to nedemoralizovalo natoľko, kedy nám ľudia budú rozdeľovať jeden príjem na dve časti, aby nemuseli platiť odvody také, z ktorých povedia, že nič nemajú. Lebo keď si povieme, že naozaj musí platiť poistné sedemnásobok priemernej mzdy, ale vráti sa mu to len maximálne v trojnásobku mzdy, tak naozaj ide o veľký rozdiel. A naozaj to potom na Slovensku bude fungovať tak, že každý sa bude snažiť tieto veci obchádzať.
Je podľa vás správne, že štát nemyslí aj na skupiny dôchodcov, ktorí majú vyššie dôchodky? A pokiaľ mi chcete povedať, že majú vyššiu valorizáciu, tak to neberiem, lebo percentuálne k vyplácanému dôchodku majú najvyššiu valorizáciu práve najnižšie dôchodky. Tým pádom my vlastne týchto ľudí vôbec nemotivujeme, aby poistné a odvody platili.
Budem teda mať pozmeňujúci návrh a bude smerovať k tomu, aby z vianočnej pozornosti štátu neboli vynechaní žiadni dôchodcovia, a to zavedením minimálneho vianočného príspevku.
Nemôžem sa teda ubrániť tomu, že 100-percentné zvýšenie vianočného príspevku oproti predchádzajúcim rokom je predvolebné politikum. Mali ste na to viac rokov, aby ste pripravili také riešenie, ktoré by odmenilo ľudí, ktorí prispievali do dôchodkového poistenia. Áno, jedni prispievali viac, druhí menej. Ale obe skupiny si zaslúžia našu pozornosť. Jedni preto, že ich dôchodkové dávky sú nižšie, a tí druhí preto, že vďaka nim mohol štát solidárne prispievať tým, ktorí to ozaj potrebovali.
Aby som dala aj takú paralelu a príklad, tak teraz zavádzate v podstate rodičovský príspevok alebo chcete ho zaviesť diferencovane podľa toho, že či človek odrobil v minulosti, a príspevok, ktorý je štátna dávka, ktorá sa teda štandardne testuje a zohľadňuje sa sociálna situácia, budete podmieňovať tým, či niekto teda pracoval v minulosti alebo nie. A, naopak, tí, ktorí vlastne odvádzali nemalé dane a odvody, tak tí v podstate, keď sú na dôchodku, čo už nemajú ďalší príjem, týchto vlastne vždy nechávame niekde bokom. Takže ak chceme naozaj spravodlivo nastavovať systém, tak v štátnej sociálnej podpore nemôžme robiť rozdiely v rodičovskom príspevku, ale skôr pridať benefity tým, ktorí pracovali, a teda naozaj sa to dá premietnuť do poistnej dávky.
Takže ak chceme robiť systémovo a chceme, aby tí ľudia platili poctivo dane a odvody, tak musíme si urobiť poriadky aj v tom, čo chceme.
Ďakujem za pozornosť.