Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegovia, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že po dlhom čase sa tuná budeme venovať trochu športu, a ja by som chcel na rozdiel od svojich predrečníkov hovoriť trošku k realite, k tomu, jak to funguje na Slovensku, k tomu, jako by sme sa mali viacej venovať mládeži, a, samozrejme, by som rád vyzdvihol našich ľudí, ktorí sa venujú športu.
To, že šport je fenomén, o tom netreba rozprávať. Ja si pamätám tuná, keď na tomto mieste stál, pred neviem koľkými rokmi tu bol predseda Európskeho parlamentu pán Schulz a v tom období zhodou okolností prebiehali Preteky mieru, a keď som ho počúval, jak tuná začal chváliť Petra Sagana, tak normálne som tomu ani neveril, že tak môže poznať detaily jeho výsledkov a jeho schopností, daností. Takže som bol veľmi prekvapený, že človek sledoval nášho, nášho športovca, ktorý, si myslím, že je momentálne ikonou a spolu s ostatnými športovcami. A to je jedno, či je to Cibulková, či to je Tóth, či sú to tí ďalší, hokejisti, futbalisti a tak ďalej. Sú to ako ikony nášho, našej krajiny. Ja si myslím, že málo, málo sa nejak preferujú u nás, málo sa o nich píše, málo sa o nich rozpráva, pretože sú to ľudia, ktorí skutočne túto krajinu preslávili. Si myslím, že sú najlepšími ambasádormi našej krajiny, a nepochybujem o tom, že v celom svete ich poznajú ďaleko lepšie ako nás všetkých, ktorí tu sedíme.
Nie som však, nie som zástanca rôznych štatistických výsledkov, ale v súvislosti so športom predsa len uvediem niekoľko čísiel. Podľa prieskumu spred viac ako roka, na ktorom sa zúčastnili 28-tisíc respondentov rôznych sociálnych vrstiev v 28 členských krajinách Európskej únie, sa 42 % ľudí žijúcich v Európskej únii vôbec športu nevenujú. Naopak, pravidelne športuje 8 % obyvateľov a 33 % ľudí si zašportuje s určitou pravidelnosťou a 17 % len málokedy. To znamená, že toho priestoru na šport by bolo treba skutočne viacej.
Ale čo sa týka Slovenska, som hlboko presvedčený o tom, že máme dobre vytvorené podmienky. A myslím si, že veľa ľudí hlavne zásluhou týchto športovcov, ktorí preslávili túto krajinu, sa nejak dostáva do toho. A myslím si, že taký Peter Sagan úplne pobláznil Slovensko, čo sa týka cyklistiky. Samozrejme, že aj ostatní športovci nejak sú vzormi mladých ľudí, ktorí ich chcú napodobňovať, ktorí chcú sa podobať im. Ale na to všecko, aby sme im vytvorili, aby mali vzťah k tomu-ktorému športu, im musíme vytvoriť podmienky. Vytvorili sme, opravili sme dosť futbalových štadiónov. Dali sme do poriadku hokejové štadióny. Postavili sme viacúčelové ihriská. Čiže ak chceme dostať tých mladých ľudí k športu, musíme im predovšetkým vytvárať podmienky na to, aby mali záujem športovať. To je jedna vec.
Druhá vec, si myslím, že budú musieť byť aj vedení pod odborným vedením. Predsa nie je mysliteľné, aby človek, ktorý nemá vzťah k tomu športu až taký, mal trénovať dieťa, ktorému znechutí ten-ktorý, ten ktorýkoľvek druh športu. Takže si myslím, že treba sa zamerať aj na to, či tréneri v mládežníckych mužstvách sú tí, ktorí pritiahnu mladých ľudí k tomu, aby mali citový vzťah k tomu klubu, aby mali vzťah k reprezentácii, a tak ďalej. Čiže myslím, že máme dosť času a priestoru na to, aby sme tiež sa zamerali na kvalitu ľudí, ktorí sa venujú mladým športovcom.
Ja verím, že čo sa týka Slovenska ako takého, ktorá sme malá krajina a dokázali sme sa presadiť v Európe, dokázali sme sa presadiť vo svete, si myslím, že je to skutočne veľký úspech a týchto športovcov si treba vážiť. Len v nemalej miere a v nepodstatnej miere si myslím, že sa dosť zabúda na rodičov. Pretože tí boli nositeľmi v začiatku ich tréningového procesu, tí boli tí, ktorí sa im venovali. Chodili s nimi na tréningy a si myslím, že v nepodstatnej miere a hlavne dneska by sme mali viacej o nich vedieť. Koľko je rôznych relácii v televíznych novinách, v reláciách, v športe, a tak ďalej, ale neviem, či niektorí ste osobne videli pána Cibulku, či ste, osobne poznáte jeho, jeho manželku, či poznáme tých rodičov, ktorí by nám mohli povedať alebo povedať tým rodičom terajším, ako by mali nasledovať, ako by sa mali pripraviť. Pretože vývoj toho dieťaťa je dosť zložitý a môže byť akýkoľvek talent, nemusí sa presadiť v športe a nemusí byť talent a dokáže sa presadiť, pretože to obdobie vývoja toho dieťaťa je skutočne komplikované, kedy tá puberta úplne ako zariadi to, že talentovaný športovec končí. Takže bolo by dobré sa zamerať na, aj na túto otázku. A v nepodstatnej miere tu nejde len o tie výsledky alebo výkony, ale ide aj o to, aby tie deti sa radovali na ten samotný tréning, aby tam mali svojich priateľov, aby sa tešili na trénera, aby cítili, že ten šport neni len o výsledkoch, ale je aj o tom, že mám tam svojich priateľov.
Ja by som vám na záver chcel povedať dve také príhody, ktoré som zažil. A mám priateľa, ktorý hrával v anglickej lige 15 rokov v poprednom klube, a keď som sa ho opýtal, aby mi povedal najväčší zážitok, ktorý zažil v tom klube, a vyhrali Anglický pohár, mali úžasné výsledky, tak viete, čo mi povedal? "Najväčší zážitok môj bol vtedy, keď som mal trinásť rokov a išiel som zo štadióna domov a strašne pršalo. A najlepší hráč toho nášho klubu ma spoznal a zaviezol ma domov." Tak som začal vtedy o tom rozmýšľať a nechcel som tomu veriť, že toto bolo to, čo ho najviac nejako oslovilo.
A ešte by som chcel povedať ďalšiu jednu príhodu, že teraz bude oslavovať ikona slovenského futbalu Laco Petráš okrúhle narodeniny. A povedal mi takú vec nedávno pri káve, že vieš čo, ja by som chcel ísť na zápas Škótsko - Slovensko. A ja som sa ho pýtal: "No a kvôli čomu, povedz mi, kvôli čomu?" A on povedal: "Vieš, kvôli čomu? Chcem počuť tých 50-tisíc divákov, jak spievajú hymnu. To by som chcel ešte raz počuť."
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
