Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, život sa začína počatím, biblická vierouka je náuka o živote, a nie o smrti. Je o záchrane každého, koho je možné zachrániť. Ježiš sám je nazývaný cestou, pravdou a životom a zomrel práve preto, aby iní ľudia mohli žiť. Biblia nás vyzýva, aby sme sa aj my postavili na stranu bezbranných a tých, ktorým sa ubližuje. Súčasná legislatíva umožňuje, aby sa človek správal v tejto oblasti úplne nezodpovedne a je potrebné ju zmeniť. Americký filozof Patrick Lee uvádza proti obhajovaniu morálnosti potratov nasledovné argumenty:
1. Úmyselné zabitie nevinnej osoby, je vždy morálne zlé.
2. Potrat je úmyselné zabitie nevinnej osoby.
3. Potrat je vždy preto morálne zlý.
Interrupcia je zámerným ukončením tehotenstva v ktoromkoľvek štádiu od počatia po narodenie, ktorého následkom je smrť zárodku, resp. plodu. Interrupcie sú rozporuplnou témou, eticky rozdeľujúcou ľudí na dva tábory. Rozpory vyvoláva otázka, či je zámerné ukončenie tehotenstva, ktoré by inak skončilo pôrodom, morálne prípustné, a ak, tak za akých okolností. K umelému odstráneniu plodu z tela matky sa rad historicky známych spoločností staval negatívne a v krajinách so silným katolíckym vplyvom túto činnosť prísne trestali.
Umelé odstránenie plodu z matky, z tela matky je záležitosť veľmi problematická z mnohých hľadísk - zdravotných, psychických, etických. Historicky je predmetom mnohých sporov aj legislatívnych a v mnohých štátoch bolo stále a je protiprávne. Až do prvej svetovej vojny právne poriadky, väčšina krajín potraty zakazovala. Právny štát, ktorý uzákonil umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy, bol Sovietsky zväz 18. novembra v roku 1920. Od polovice 50. rokov minulého storočia bol zákon o umelom prerušení tehotenstva na žiadosť ženy zavedený vo väčšine bývalých socialistických krajín s výnimkou Nemeckej demokratickej republiky, tu nadobudol platnosť až v roku 1965. A ešte Albánska. V Anglicku a vo Francúzsku sa to stalo až v 70. rokoch. U nás v bývalom Československu uviedli potratový zákon do praxe v roku 1957. Jeho vykonávacie predpisy však podmienky na vykonanie potratu rôznymi úpravami obmedzovali.
Od roku 1987 začal platiť zákon, ktorým sa zrušili potratové komisie a rozhodovanie o počte a čase nenarodených detí sa ponechalo na matku. Zároveň sa zaviedla nová technika vykonávania potratov, tzv. miniinterrupcie. V mnohých krajinách sveta je interrupcia ilegálna alebo veľmi problematická a žena musí pre súhlas s výkonom absolvovať schvaľovanie komisiou. Napríklad veľa žien z Poľska dnes podstupuje potraty na klinikách v Českej republike. Aj ženy z Írska cestujú z toho istého dôvodu do Anglicka. Interrupcia je veľmi citlivá téma, s ktorou sa potýkajú ženy nielen na Slovensku, ale po celom svete. Zlá finančná situácia, nízky vek ženy, nevyspelosť partnerov, tlak zo strany okolia, kariéra, zdravotné problémy, násilné trestné činy, to sú najčastejšie dôvody pre dobrovoľné prerušenie tehotenstva.
Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko predkladá zákon, ktorým chce zakázať potraty na vyžiadanie. Absolútny zákaz potratu by mal byť obmedzený v troch prípadoch - ohrozenie života matky bez časového obmedzenia s jej súhlasom, počatie v dôsledku z trestného činu znásilnenia do 12. týždňa alebo tzv. eugenický potrat, čo je nárok na potratenie nenarodeného dieťaťa s genetickou poruchou, do 24. týždňa. Životných princípov nie je až tak veľa, pre kresťana sú zhrnuté v Desatore. Preto chrániť ľudský život je preň základný princíp. Ak berieme svoje kresťanstvo zodpovedne, v tejto veci nemá priestor na uhnutie a na kompromis.
Tento postoj podporuje aj stanovisko cirkvi. Napriek tomu, že ani Starý, ani Nový zákon sa o vyvolanom prerušení tehotenstva nezmierňuje ani ho konkrétne nezakazuje. Cirkev vystupuje proti interrupciám veľmi rozhodne. Stanovisko súčasnej rímskokatolíckej cirkvi je najucelenejšie formulované v Deklarácii k vyvolanému potratu z roku 1974. Vyhlásenie si okrem iného všíma paradox, že tí istí ľudia, liberáli protestujú proti trestu smrti a vojnám a súčasne obhajujú interrupcie. Interrupcie, ako aj antikoncepciu a umelé oplodnenie odsudzoval so všetkou rozhodnosťou aj pápež Ján Pavol II., najkompletnejšie v encyklike o hodnote a neporušiteľnosti ľudského života Evangelium vitae. Dokument opäť zdôrazňuje, že interrupcie priamo porušujú právo na Božie prikázanie - nezabiješ.
Rád by som citoval pasáže z encykliky života pápeža Jána Pavla II., ktoré sa týkajú postoja kresťanských politikov k právnej ochrane života.
Čl. 90
- Politici ako povolaní do služieb človeku zo spoločnému dobrému, zo spoločnému dobrému majú povinnosť odvážne sa vyslovovať za život najmä vo sfére právnych nariadení.
2. V demokratickom systéme, kde sa zákony a rozhodnutia tvoria na základe súhlasu mnohých občanov, vo vedomí osôb, ktoré sú vykonávateľmi moci, môže byť oslabený pocit osobnej zodpovednosti. Nikto sa jej však nemôže zbaviť, najmä keď zastáva funkciu v oblasti zákonodarstva alebo správy.
3. I keď právo nie je jedným nástrojom obrany ľudského života, zohráva veľmi dôležitú, niekedy rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania určitého zmýšľania a určitých mravov.
Čl. 73
Ak nie je možné odmietnuť alebo úplne zrušiť zákon o umelom potrate, člen parlamentu, ktorého osobný absolútny nesúhlas s potratom je jasný a všetkým známy, konal by správne, keby podporil návrh, ktorých cieľom je obmedzenie škodlivosti takého zákona a umenšenie jeho negatívnych dôsledkov na poli kultúry a verejnej nemravnosti. Keď takto koná, robí správny a dovolený pokus obmedziť jeho škodlivé aspekty. Problém potratu je však oveľa komplikovanejší ako len to, či ide o hriech. Potrat predsa nie je vôbec dobrý ani pre matku, ženu, ktorá ho rozhodne, ktorá sa ho rozhodne podstúpiť. Veľa z nich toto svoje rozhodnutie spätne ľutuje, smútia, majú depresie, samovražedné sklony, narušený vzťah k deťom, k mužom, strácajú úctu samé k sebe. To sú vážne veci. Nie každá matka, ktorá bola na umelom potrate, musí mať takýto ťažký osud. Ale som si istý, že ich je veľa a že mnohé z nich toto svoje trápenie dusia vo svojom vnútri. Boja sa, že by boli nepochopené, veď šli na potrat dobrovoľne, tak čo sa teraz sťažujú.
Takáto izolácia ich trápenie ešte viac zosilňuje. Niekto by možno zastával postoj, nech je potrat legálny aspoň v prípade znásilnenia, ťažkej situácie, alebo keď ide o mladú mamičku. Je v tom niečo nepochopiteľné. Veď kto by nechcel takejto zranenej matke pomôcť, ale potrat nie je v tomto prípade dobré riešenie, práve naopak. Ak si matka uvedomuje hodnotu svojho dieťaťa a nechá sa do potratu dotlačiť okolnosťami, partnerom alebo rodičmi, práve u takejto matky je riziko psychických následkov potratu vyššie. Chápem, že pre niektoré ženy je ťažké prijať rolu matky. Musia zabiť kus seba, to, kým sú, to, kým chcú byť, ale ak sú tehotné, už sú mamy. Už to nikdy nebude inak bez ohľadu na to, čo urobia. Naša spoločnosť a kultúra by mala pomôcť prijať tento fakt, lebo ony si to s veľkou pravdepodobnosťou raz uvedomia, len to bolí, ak je to príliš neskoro. Interrupcie je problemat-, interrupcia je problematická nielen z psychického hľadiska a morálnej roviny, mnoho žien sa po prekonanom potrate trápi výčitkami svedomia, sužujú ich pocity straty, smútku. Morálne hodnoty sú pre každého z nás iné a psychické následky sa teda líšia najmä podľa toho, aké hodnoty vyznávame.
Interrupcia prináša aj mnoho zdravotných rizík, hoci medicína je v súčasnosti na veľmi vysokej úrovni, nejaký podob-, nejaký podobný výkon na ľudskom tele sa nezaobíde bez určitých rizík. Stále sa, bohužiaľ, vyskytujú prípady, keď sa žena po interrupcii mala pro-, keď žena po interrupcii mala problém otehotnieť alebo tehotenstvo udržať.
K podpore zákona o ochrane života vyzývajú poslancov tiež slovenskí proliferi. Plná zákonná ochrana nenarodeného dieťaťa ako jedinečnej ľudskej osoby je naším politickým i občianskym dlhom, morálnou povinnosťou a najváženejšou úlohou, uvádzajú proliferi vo svojej výzve, ktorú posielajú členom zákonodárneho zboru. Preto vítame a podporujeme každý rozumný krok k zákonnej ochrane nenarodeného dieťaťa bez ohľadu na politickú príslušnosť predkladateľov či podporovateľov. Každý legitímne zvolený politik má právo na povinnosť navrhovať, podporovať a schvaľovať také zákony, ktoré chránia život a dôstojnosť človeka. Ochrana, ba už aj pokus o ochranu života nevinného človeka, sú správne, bez ohľadu na to, kto ich realizuje. Ak ich treba podporovať, tak ich treba podporovať, píšu signatári. Výzvu podpísali známi slovenskí proliferi: Marek Michalčík, Kanet, Patrik Daniška, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, Anton Chromík, Aliancia za rodinu, Tomáš Kováčik, Asociácia za život a rodinu, Jana Tutková, Centrum pre bioetickú reformu, Andrej Ungvarský, Projekt 9 mesiacov za život, Dušan Škrula, Aliancia za život, Jozef Mikloško, Úsmev ako dar, Vladimír Krčméry, Vysoká škola zdravotnícka a sociálnej práce sv. Alžbety, a Juraj Šúst, Bratislava za život, prolife projekt Spoločenstva Ladislava Hanusa.
Bolo tu už viackrát povedané ohľadom, ako ten život vzniká v lone matky, ako sa spojí spermia a vajíčko, ako potom ten človiečik rastie, ako mu rastú a vyvíjajú sa orgány, ako ide, ako rastie ten nervový systém, aké má už genetické kódy od matky a od otca. A matka, ktorá sa rozhodne ukončiť ten život, lebo nevie, či sa oňho postará, alebo takéto veci, nikdy v tom nie je sama, stále sú v tom dvaja, stále je aj tam ten otec, ten partner, ktorý má tiež niečo do toho čo povedať. Stále je voľba výberu, nakoľko nemusí ísť hneď na potrat, môže sa poradiť s partnerom, ako som už povedal, so známymi, s doktorom, aké riziká sú, čo ako. Veľa žien, ktoré boli v mladosti, mali zhýralý život, chodili na výškrab dvakrát-trikrát, potom dospeli v roku nejakých 30, 31, mali už problém udržať ten plod v sebe v lone matky a už nevedia sa s tým zmieriť, lebo im doktor povie, je nám ľúto, ale už nebudete mať môcť deti.
Stále je šanca, máme tu šancu na adopciu, máme tu šancu dieťa dať do centra záchrany, ktoré keď sa rozhodne, že ho tam vloží, tak potom do 30 alebo do 60 dní môže ho, spätne sa oňho priznať a po určitých úkonoch a procesoch jej bude odovzdaných naspäť.
Ďakujem.
