Videokanál poslanca

Je strašné, ak sa dozvedáme o rozkrádaní miliónov. Ale podľa mňa ešte strašnejšie je, keď počujeme, ako sa ubližuje deťom, ako sa ponižujú ľudia, ako sa zohyzďujú duše ľudí, a pán minister sa chváli tým, koľko toho urobil.
Pán minister, ešte možno nedávno, možno mesiac dozadu si všetci pamätáme, ako ste hovorili, že žiadne systémové zmeny netreba, lebo išlo o zlyhanie jedného zariadenia, jedného človeka, proste niekto jeden, že to bolo len také náhodné pochybenie, samozrejme, dôsledky sa nerobili žiadne, ale teraz zisťujeme, že ustupujete od tohto a priznávate, že ide o systémové zlyhanie. Lebo robíte systémové zmeny, chystáte veľké zmeny. Čo sa to stalo, že zrazu prichádzate k tomu? Ale bez ohľadu na to zariadenie, z príbehy ktorých detí sme tunak počúvali, stále funguje, stále sú tam deti a to vás vôbec netrápi. Dôležité, že idete vytvoriť nový systém, ktorý bude ochraňovať deti. Lebo štát má zodpovednosť. Ste sa prebrali dneska alebo čo?! Štát mal zodpovednosť dlhé roky za tie deti, ktoré sú zverené súdom do starostlivosti. Vy jednoducho si neviete priznať, že ministerstvo doteraz naozaj nemalo nastavené mechanizmy na kontrolu takýchto zariadení a špeciálne na kontrolu Čistého dňa. Je mi úprimne ľúto, že ste spreneverili všetky svoje hodnoty a neviem čo na zakrývanie špinavostí v Čistom dni.

Chcela by som pripomenúť zasadanie výboru pre ľudské práva a národnostné miestnosti, národnostné menšiny dnes v miestnosti č. 183 a ďakujem. A hneď po, hneď, nedokončila som, že hneď po skončení rokovania, teda po 12.00 hodine.

Ďakujem pekne. Áno, právo vynucovať možno reguláciou nie je z vášho pohľadu dobré a súhlasím s tým, že už dnes tu máme dostatok právnych rôznych, ja neviem, zákonov, proste máme dostatok zákonov a aj tak nevieme vynucovať v iných oblastiach, hej? Pozrime sa na korupciu, na, ja neviem, aj, čo sa týka ochrany detí, hej, máme pekné zákony, ktoré, bohužiaľ, v praxi nevieme napĺňať, to máte pravdu. Ale na druhej strane ak vidíme, že sme naozaj rekordérmi v práci v nedeľu, okolo 20 % ľudí, všetkých ľudí na Slovensku pracuje v nedeľu a vo vedľajšom Maďarsku ani nie 6 %, tak nie je to dôvod na to, aby sme do Zákonníka práce jasne stanoveli, stanovili, že práca v nedeľu má byť viac ohodnotená? No nie je to bežný deň. Sobota, nedeľa neni bežný deň. Tak ako kolega Matovič povedal, aj ja sa vždy teším na víkend. Naozaj. Vždy sa teším, že odtiaľto odídeme, vyčistíme si hlavu s rodinou. Keď sú nejaké podujatia, je to už predsa iné, ako byť v pracovnom nasadení a v strese v rokovacej sále. To sám uznáte. Som presvedčená o tom, že práve úpravou Zákonníka práce v tomto smere môžeme dosiahnuť to, že zamestnávatelia si budú viac vážiť zamestnancov a zamestnanci budú spokojnejšie chodiť do tej práce, ktorá je nevyhnutná. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne kratučko sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Vašečka, alebo ktorý predkladáme vlastne ako klub OĽANO - NOVA.
Týka sa Zákonníka práce. Je to druhá novela, ktorá je z našej dielne na tejto schôdzi. A zopakujem to, čo som povedala vo faktickej poznámke. V žiadnom prípade nemôžme hovoriť, že je v rozpore so zákonom, ktorý, alebo s novelou, ktorú sme na tejto schôdzi predkladali ohľadom regulácie maloobchodného predaja v nedeľu. Sme si istí, že na obidve novely, ktoré sme predstavili, vedia výrazným spôsobom pomôcť pracujúcim ľuďom a nebojím sa povedať, vo veľkej miere, čo sa týka nedieľ, pracujúcim ženám v tom, aby sa zlepšila ich životná, životný štýl, aj životná situácia a psychická pohoda, jednoducho, aby sa aj ženy v spoločnosti cítili lepšie. Pretože tie príplatky, ktoré majú ženy v nedeľu v maloobchodnom predaji, sú často almužny. Ak môžem povedať konkrétny prípad, 10 eur za službu v nedeľu, myslím, že ani jeden z vás by za toto, za takúto, za takýto príplatok nepracoval.
Dnešnú novelu, ktorú dávame do placu, tá sa týka zväčša výrobných sfér alebo vlastne tým, že nie sú, tým, že neprešli ani voľné nedele, tak sa týka všetkých pracujúcich, ktorí pracujú cez víkendy. Nemusí to byť pravidelná činnosť, môže to byť len činnosť z času na čas, ale každopádne táto novela zákona sa dotkne každého jedného pracujúceho človeka. Myslím si, že v dnešnej dobe si zaslúži každý jeden, aby mal finančné ohodnotenie za svoju prácu dostatočné, nielen za kvalitu vykonanej práce, ale aj preto, lebo trávi v práci viac času, ako iní ľudia. Musíme si naozaj uvedomiť, že ten víkend má svoju hodnotu, historickú hodnotu, teraz nehovorím len o nedeli, ale víkend, ktorý aj dnešný Zákonník práce hovorí, kde dnešný Zákonník práce hovorí, že po piatich dňoch musí mať každý jeden človek aspoň dva dni v týždni za sebou nepretržite voľno. Obvykle, aj v Zákonníku práce sa píše, je to sobota, nedeľa. Samozrejme, že sú prevádzky, kde sú tieto časy menené podľa naozaj prevádzkového času alebo výrobných časov.
Povedzme si, aké máme v Zákonníku práce dnes príplatky. Máme tam sviatok, štátne sviatky, pri ktorých majú zamestnanci príplatok 50 %. Teraz si ešte aj uvedomme, že zároveň v tento deň sa obmedzil aj predaj, maloobchodný predaj. S tým súhlasím, ale presne v podobnej línii sme aj my chceli, aby existoval, pokiaľ ľudia pracujú, príplatok priamo za nedeľu, za prácu na nedeľu, za nedeľu. Ďalej máme v Zákonníku práce príplatok za, za akoby nadčas, to je 25 % a príplatok za nočnú smenu 20 %. Pri nadčasoch si uvedomme, že pracovník by nemal prekročiť počet hodín vyšší, ako je 150 hodín ročne.
Hovorili sme o pracujúcej chudobe a zopakujem, že na Slovensku sa, bohužiaľ, táto skupina ľudí nieže znižuje, ale kumuluje. Kumuluje sa nám počet ľudí, ktorí zarábajú stále nízku mzdu a teraz neberem v úvahu to, že minimálna mzda sa každoročne zvyšuje, ale každoročne sa nám zároveň zvyšuje aj skupina, ktorá pracuje za veľmi nízke mzdy. Takže ak chceme nehať pracovníkov robiť cez víkendy, nech za to majú poriadne zaplatené. To je podľa nás veľmi dôležité.
Dovoľte mi tiež povedať, že pravidelný oddych má veľký vplyv na výkonnosť zamestnancov, na psychickú pohodu, na celkové fungovanie rodiny a preto si myslím, že aj zamestnávateľ by si mal veľmi premyslieť, že či tú nedeľnú prácu naozaj potrebuje, lebo, lebo potrebuje rozvíjať firmu alebo to vyžadujú jeho zákazky, alebo sa vie vzhľadom na to, ak by bol prijatý takýto príplatok k práci za sobotu a nedeľu, alebo si to vie vykryť aj inou formou v priebehu pracovného týždňa.
Je úplne hrozné, ak si pomyslím na ženy, myslím, že to spo..., áno, spomínal to aj Igor Matovič, ktoré robia vo výrobných fabrikách v nepretržitých prevádzkach. Ja viem, že to je možno iná téma, ale proste tie ženy sú v 50. rokoch naozaj odpísané, a čo je najhoršie, podpisuje sa to najmä na ich zdravotnom stave.
Rovnako si musíme uvedomiť, že Slovensko je najhoršie na tom z krajín Európskej únie, čo sa týka v dožitom zdraví žien. Na Slovensku sa dožíva v zdraví žena 54 rokov, najhoršie v celej Európskej únii. Päťdesiatštyri? (Reakcia z pléna.) Päťdesiatšesť, päťdesiatštyri, 54,6 roka. Najhoršie v celej Európskej únii. Aj to je dôvod, aby sa zamestnávatelia naozaj zamerali na to, aby ak už trvajú na tom, že je nutné, aby ich zamestnanci pracovali cez víkend, boli za to aj adekvátne ohodnotení. Bude to taký bič na zamestnávateľov, ale v duchu, že radšej nech si premyslia, či je nutné, aby pracovali cez víkend, alebo potom musia mať ochotu zaplatiť im dostatočný príplatok.
Nedávno sme sa stretli s pánom Machynom, nebolo to oficiálne rokovanie. Náhodne sme sa stretli na jednej akcii. Pýtala som sa ho, aký má postoj k takémuto návrhu zákona. Povedal, že veľmi pozitívny. Ale čo ma, čo ma zarazilo, tak povedal, že on nemá dôvod bojovať za všetkých takýchto zamestnancov, ktorí nie sú viazaní kolektívnou zmluvou, ktorí nie sú jednoducho v odboroch. A toto sa mi zdalo naozaj veľmi smutné konštatovanie od predsedu odborového združenia, pretože on to videl jedine tak, že veď stačí nahnať všetkých zamestnancov do košiara odborov a my im to vybavíme.
Ďakujem za všetku prácu, ktorú odborári robia v tomto smere. Naozaj mnohokrát sa snažia, aj sa im podarí vylobovať mzdy zamestnancov, aj príplatky, aj rôzne sociálne benefity pre svojich zamestnancov, ale treba si uvedomiť, že nie naozaj v každom výrobnom podniku alebo nie všade, aj práve v tom, v tej sfére obchodu, maloobchodu je možné, aby zamestnanci vstupovali do odborov. Vyslovene zamestnávatelia majú s tým problém a môžme si hovoriť o tom, že majú na to právo, aby sa zaradili do odborov, alebo aby vstúpili do odborov, ale realita je taká, že často aj pod hrozbou, pod hrozbou výpovede radšej nevstúpia.
Takže sociálni partneri sčasti s týmto návrhom zákona určite budú súhlasiť. Mnohí zamestnávatelia, ktorí majú organizovaný, organizovaných zamestnancov v odboroch, s tým nemajú už dnes problém, pretože takéto benefity zväčša ponúkajú, ale prosím vás, buďme solidárni aj s tými, ktorí v odboroch nie sú. Preto verím, že sa podarí tento návrh zákona dostať do spoločnosti a dostať najmä aspoň do druhého čítania, kedy by sa, verím, že rozprúdila aj širšia debata.
Ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. No treba si hlavne uvedomiť, že v dnešnom Zákonníku práce alebo z dnešného Zákonníka práce sa vytratil pojem práca alebo dni pracovného pokoja, ktorý bol zavedený v našom Zákonníku práce. Dnes už, bohužiaľ, nie je a tak sa naozaj stáva, že ľudia, ktorí pracujú v sobotu, v nedeľu, majú príplatok, pokiaľ nie sú viazaní kolektívnou zmluvou tie prevádzky, tak majú príplatok 25 %. Je to žalostne málo na to, že rodina nemôže byť práve z dôvodu pracovného vyťaženia pokope.
Tento nástroj, ktorý zavádzame, rovnako ako Igor Matovič povedal, nie je absolútne v rozpore s tým, čo sme predkladali nedávno, voľné nedele. Ale je to náhrada pre, možno pre výrobnú, najmä pre výrobnú sféru, ak by sa prijali voľné nedele, je to náhrada pre výrobnú sféru, aby pracovníci sa dostali na lepšie finančné ohodnotenie. Veľmi často tunák spomíname, že na Slovensku existuje pracujúca chudoba, pracujúca chudoba a to znamená, že máme ľudí, ktorí zarábajú veľmi málo. Aj toto je potom takým príkladom a dôvodom na to, aby sa ich chudoba znižovala, aby sme tu nemali ľudí, ktorí celý mesiac hrdlačia, naozaj hrdlačia, a príplatky za to, že hrdlačia aj cez víkend, sú úplne mizivé. Je to hanbou štátu a som presvedčená o tom, že príplatky za sobotu a nedeľu majú úplné opodstatnenie. Aj zamestnávateľ si potom rozmyslí, že či je naozaj nutné, aby pracovali cez víkend. A nehovoríme o tom, že prevádzky, ako sú automobilový priemysel, majú naozaj aj stopercentné príplatky za víkendovú prácu. Prečo by to nemali mať všetci?
Ďakujem pekne.

Už iba kratučko. Chcem naozaj poprosiť kolegov, aby, možnože aj tých, ktorí sa tomu nevenujú špeciálne, aby zahlasovali za tento návrh zákona, ktorý otvára možno priestor pre rozvoj ambulantných služieb a teda zároveň stacionárov. Podmienky tak, ako nastavila vláda alebo ministerstvo práce, sú naozaj likvidačné. Takže poďme skúsiť zmierniť podmienky tak, aby bola účelne a kvalitne poskytovaná služba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, hovorila si, že sa zvýšil – no, finančný? – no, že štát platí viac teda za tie stacionáre, no ale stále si uvedomme, že ide aj teraz, aj pri tom všetkom, ako sa hovorí o tom zneužívaní, o 3-tisíc klientov v porovnaní s 15- alebo 16-tisícami ľudí, ktorí sú v pobytových službách dokopy. Takže je to aj tak nepomerné číslo. Alebo keď si to porovnáme s tým, že v odkázanosti je ročne 55-tisíc ľudí, tak 3-tisíc, to je úplne nič oproti tomu, koľko ľudí zostáva v starostlivosti a bez možnože nejakej pomoci štátu. Tak podľa mňa stále neobstojí tá podmienka, že ministerstvo išlo takýmito tvrdými, tvrdými opatreniami na likvidáciu denných stacionárov, namiesto toho, aby rozvíjalo ambulantné služby, ktoré sú aj tak veľmi slabo rozvinuté na Slovensku. Ďakujem pekne.

Mne sa páčilo, ako si, pani kolegyňa, zdôrazňovala komunitný princíp tejto služby. Naozaj je faktom, že ak sa štát vyberie spôsobom podpory komunitných služieb, to znamená, aj práve, aj tieto ambulantné služby sú takýmto, tak štát v podstate na tom môže ušetriť. Môže to mať veľmi pozitívny efekt pre štát. Naopak, ak sa rozhodne práve likvidáciou týchto stacionárov alebo všeobecne ambulantných služieb ísť, teda touto cestou likvidácie, tak na to doplatí finančne. Bude to pre štát oveľa väčšia záťaž, ak budú ľudia umiestnení v pobytových službách.
Prvoradá by jednoznačne mala byť kvalita. A tam súhlasím úplne s tebou, že pokiaľ sa stanovili podmienky pre poskytovateľov tak, aby stacionáre mali snahu zobrať čo najviac klientov, tunak možno čiastočne zodpoviem, že áno, kapacita zariadenia je stanovená na nejaký počet klientov alebo na počet zriadených miest, ale tu sa bavíme o tom, že ak je stanovený počet zriadených miest, tak tie stacionáre budú nútené si to vykryť väčším počtom klientov, keďže oni naozaj chýbajú častejšie ako zdraví ľudia. Takže budem veľmi rada, keď sa podarí vyrokovať pre stacionáre reálne podmienky, za ktorých budú vedieť fungovať, za ktorých budú vedieť poskytovať kvalitnú službu. Lebo všetkým by nám malo ísť o to, aby sa neposkytovalo aj zo zdravotného poistenia viac financií, ako by bolo nutné. A práve aj pôsobením denných stacionárov sa to zníženie zdravotných financií zo zdravotníctva môže unížiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem ešte raz tým, že vysvetlím teda, o čo nám ide v tejto predkladanej novele zákona.
Povedala by som, že navrhujeme v nej tri dôležité body, ktoré sa týkajú záchrany stacionárov na Slovensku ako jedného z komunitných riešení alebo z ambulantnej formy poskytovania sociálnej služby.
Ide nám o to, aby sa obsadenosť miesta, zriadeného miesta znížila z 80 na 60 hodín na mesiac. Aby sme rozdelili stacionáre podľa odkázanosti a podľa toho určili aj počet odborného personálu. Navrhujeme pri III. a IV. stupni odkázanosti deväť odborných pracovníkov, teda pri deviatich klientoch jedného odborného pracovníka a pri V. a VI. stupni ostáva nezmenený počet, tak ako je v novele, šesť klientov na jedného odborného pracovníka.
Takisto navrhujeme kvôli poskytnutiu finančného príspevku rozdelenie stacionárov v tomto, v tejto veci na stacionáre, ktoré ak poskytujú službu deťom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali.
Páni poslanci, budem vás upozorňovať po mene. Pán poslanec Antal, pán poslanec Vážny, pani poslankyňa Pfundtner, rušíte.
Nech sa páči (potlesk), môžte pokračovať.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj sa veľmi zle rozpráva, zle sa človeku sústredí na to, čo chce povedať. Takže ďakujem za kľud v miestnosti.
Takže tretí bod. V treťom bode sa venujeme finančnému príspevku pre stacionáre, ktorý navrhujeme rozdeliť zvlášť pre deti alebo inú sumu pre deti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Beblavý!

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
... a inú sumu pre dospelých. Pre dospelých ponechávame príspevok vo výške 184 eur, tak ako to je dodnes. A pre zariadenia pre deti alebo pre stacionáre, ktoré sa venujú službám pre deti, navrhujeme príspevok vo výške 280 eur. To sú tri body, ktoré sa týkajú vyslovene záchrany stacionárov, denných stacionárov. A posledný bod, ktorý sme zaradili k oblasti sociálnych služieb, a týkajú sa vyslovene zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby, je opäť zvýšenie finančného príspevku pre tieto zariadenia alebo teda pre klientov týchto zariadení, a to z dnešných 320 eur na 435 eur.
Začnem tým posledným bodom. Už od septembra alebo od jesene minulého roku sledujeme, že práve tieto zariadenia, teda zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby, majú veľké problémy s udržateľnosťou svojich služieb. Určite si spomínate, alebo každý z nás, predpokladám, že videl v televízii rôzne relácie, šoty, skrátka, kde sa poskytovatelia sociálnych služieb nevedia domôcť svojich práv v tom zmysle, že vláda každoročne dvíha minimálnu mzdu a na druhej strane príspevok, ktorý pochádza od štátu, sa nejakým spôsobom voči tomu nereguluje. Je stále stanovená, už od prijatia zákona od roku 2004 je suma, ktorá sa poskytuje na jedného klienta v tomto zariadení, stále 320 eur. Uvedomte si, koľkokrát sa už zvyšovala minimálna mzda. Veľakrát, naozaj veľakrát a im stále, náklady sa im dvíhajú, ale, bohužiaľ, nevedia, z čoho by to mali vykryť, ak chcú, aby klienti to vedeli aj uplatiť. Nemôžme si zakrývať pred problémom oči. Určite každý viete, že tie príspevky, ktoré berú zariadenia v okolí Bratislavy, sú už teraz na dostatočne vysokej výške a hádam nikto nechce, aby do týchto zariadení nemal prístup každý jeden občan.
Takže to je dôvod, prečo sme sa rozhodli zahnúť do oblasti úprav sociálnych služieb práve aj výšku poskytovaného príspevku v zariadení pre seniorov a opatrovateľskej služby. Už v návrhu štátneho rozpočtu sme podávali pozmeňovací návrh, ktorý by vykryl práve straty alebo možnože to, čo bude tento rok chýbať. Ešte to nie sú straty, alebo teda ony podnikajú so stratou, tie neziskové organizácie sú stále v strate, hej, stále sa potrebujú dofinancovať, ale skrátka aby tento rok, keďže už vyčerpali všetky možné zdroje ako vykryť tieto mínusy, tak žiadajú, veľmi tuho žiadajú, aby im bol zvýšený príspevok. Možnože im by stačilo, ak by zvýšili formou dotácie jednorazovej, keďže vieme, že sa pripravuje nový zákon o sociálnych službách. Doteraz neboli ich žiadosti vypočuté a ministerstvo sa stále správa, akoby oni boli tí zlí, tí, ktorí zneužívajú finančné prostriedky. Tu by som len upozornila, že tu máme x iných zariadení, ktoré sa nevenujú seniorom a ktoré dokážu zneužívať finančné prostriedky. Tak hlavne výzva na ministerstvo, aby riešilo svoje kontrolné mechanizmy k tomu, aby sa nezneužívali prostriedky. Ale ak sa vrátime k zariadeniam pre seniorov a zariadeniam opatrovateľskej starostlivosti, tam je evidentné, že ony, ak vyčerpali všetky zdroje, im môže sa veľmi ľahko stať, že nebudú vedieť ufinancovať túto službu a budú nútené ukončiť pôsobenie tejto služby. Ak si spomeniete, pár rokov dozadu sa menil, menil, zadefinovanie alebo funkcia, zadefinovanie niektorých služieb. Už vtedy na to upozorňovali zariadenia poskytujúce sociálne služby a hovorili o tom, že len kvôli tomu, že prišla vládna novela, budú musieť preregistrovávať svoje služby na iný druh. Toto asi nemá byť zmyslom pôsobenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže skrátka našou snahou je teraz, aby tento rok sa našla ešte finančná injekcia na to, aby mohli fungovať v kľude ďalej zariadenia, ktoré sa naozaj starajú o ľudí, o občanov, ktorí nie sú občanmi tretej kategórie. Sú to normálni, rovnocenní občania a štát má zabezpečiť alebo zagarantovať pomoc týmto občanom.
Keď sa vrátime k stacionáru, na poslednej schôdzi parlament schválil novelu zákona o sociálnych službách, ktorou chcel klepnúť po palcoch nepoctivým zriaďovateľom denných stacionárov. Je takým verejným tajomstvom, že takéto zariadenia začali po zavedení tejto služby vyrastať ako huby po daždi. Získať povolenie od VÚC-ky nebol absolútne žiaden problém. A tak veľakrát i fiktívna činnosť stacionárov bola pre niektorých jedincov výborným zdrojom príjmu. Nesmieme však zabúdať, že každoročne nám do systému odkázanosti pribúda množstvo ľudí. Ročne máme viac ako 55-tisíc ľudí, ktorí sú odkázaní, ktorí sú len v domácej starostlivosti. A štát by sa mal vedieť rozhodnúť, či pôjde cestou pomoci formou ambulantných služieb, a to znamená, nastaviť podmienky tak, aby tu vedeli fungovať ambulantné sociálne služby, alebo zaťažiť štát investovaním do zvyšovania počtu miest v celoročných zariadeniach. Pripomeniem, že v denných stacionároch je niečo cez 3-tisíc alebo bolo niečo cez 3-tisíc v zariadeniach sociálnych služieb, mám na mysli zariadenia pre seniorov a opatrovateľskej služby, tam je cez 15-tisíc verejných aj neverejných. Takže je to naozaj nepomerne menej v denných stacionároch, ľudí, ktorí sa nachádzajú. A malo by byť práve snahou štátu o rozvoj ambulantných služieb, ktoré sú menšou záťažou pre štát.
Ak ministerstvo odkazovalo na to, že niekto klame a podvádza, ministerstvo musí mať nastavené kontrolné mechanizmy tak, aby takéto konanie odhalilo a okamžite konalo, aby nenechalo takéto zariadenia fungovať celé štyri roky. Aj keď vieme, že najväčší problém nastal vtedy, keď pribudli do tejto služby aj seniori. Neberieme však ako férové a určite ani nie ako spravodlivé riešenie plošnú likvidáciu služby pre občanov, čo novelou, ktorú zaviedlo ministerstvo len na minulej schôdzi, bude dochádzať.
Treba si uvedomiť, aký zmysel malo zriadenie služby denných stacionárov. Denný stacionár má za úlohu odľahčiť rodine, ktorá sa stará o svojho zdravotne ťažko postihnutého člena rodiny alebo odkázaného člena rodiny a odkázanému zabezpečiť rozvoj či udržanie jeho schopnosti a zručnosti, aby vydržal čo najdlhšie vo svojom prirodzenom najčastejšie rodinnom prostredí. Je zodpovednosťou štátu, aby využíval verejné financie čo najefektívnejšie vzhľadom práve na pomoc občanom. Táto služba je jednou z lacnejších a efektívnejších foriem pomoci rodinám. A ministerstvo urobilo čo? Niežeby sa vysporiadalo s fiktívnymi poskytovateľmi, ale zmenilo fungovanie tak, že aj zriaďovatelia poskytujúci kvalitnú službu začali mať reálne problémy s fungovaním.
Podávame novelu, ktorá zmierni následky vládnych zmien s čo najvyšším zreteľom na kvalitu poskytovanej služby a čo najvyšším zreteľom pre ľudí využívajúcich túto službu. Treba si uvedomiť, že takáto služba je zameraná viac na prevenciu a udržanie zdravotného stavu.
Kratučko by som sa dotkla ešte situácie, ktorá súvisí veľmi s dennými stacionármi, a to so zdravotníckou vyhláškou, ktorá takisto platí už od októbra minulého, nie – od októbra? – od októbra minulého roku. Táto zdravotnícka vyhláška, áno, veľmi potichu bola prijatá, dokonca sme boli zhrození, keď sme zistili, že s veľkou podporou úradníkov ministerských, priam oni boli, tí úradníci ministerskí, boli priamo tí, ktorí do vyhlášky dávali stvrdzujúce podmienky, ale v takom duchu, že ani len prechodné ustanovenia neboli ochotní akceptovať tak ako pri iných druhoch a typoch sociálnych služieb. Toto považujeme za naozaj veľmi nekorektné, pretože už vtedy mali na ministerstve informácie od priamych poskytovateľov sociálnych služieb, že takto postavené podmienky budú pre mnohých likvidačné.
A tak sa aj stalo. Nielenže sú likvidačné, ale stáva sa, stalo sa, že dokonca, príklad, tí, ktorí boli nútení kúpiť si lôžka, oddychové lôžka, hej, mohli to byť aj kreslá rôzneho druhu, si ich nakúpili, požičali sa na to peniaze a dnes už ministerstvo zisťuje, že naozaj úplne bezhlavo a hlúpo požadovalo podmienky, ktoré sú dnes v zdravotníckej vyhláške platné. A vieme, že zdravotnícka vyhláška sa opäť otvára, kde sa zjemňujú práve tie napadnuté ustanovenia. Takže koniec koncov to, čo mali donedávna ešte povinnosť stacionáre nakupovať, ja neviem, rozširovať možnože aj kapacitu svojich zariadení priamo budovaním, na čo uvažovali, akým spôsobom zoženú finančné prostriedky, zdá sa, že toto pominie a bude opäť vyhláška vrátená do voľnejšieho stavu. Nechcem povedať, nie, zle som sa vyjadrila, voľnejšieho, ale proste nebude tak tvrdo nastavená voči práve denným stacionárom.
Takže toto je opäť dôkaz, ako nesprávne postupuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako neodborne a úplne nekoncepčne pripravuje dokumenty, ktoré sa týkajú zariadení súvisiacich práve s ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže nám byť z toho akurát do plaču, všetkým. Nevraviac o tom, čo zažívajú poskytovatelia a, samozrejme, aj klienti s nimi.
Poslednú vec, ktorú spomeniem, je, že ministerstvo ako keby samo nevedelo, akým spôsobom má informovať poskytovateľov týchto služieb. Jedno hovorí na seminároch, ale v skutočnosti im to nikto písomne nepotvrdí, to, čo sa hovorí na seminároch. Čo si o tom môžu tí poskytovatelia myslieť? Čo si môžu myslieť o tom všetkom klienti týchto zariadení, ktorí sa obávajú, že o službu, ktorá im môže priniesť rozvoj, môžu prísť. Je to naozaj nehanebné, akým spôsobom sa správa ministerstvo. A to bol hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli podať novelu zákona o sociálnych službách, ktorou chceme zachrániť denné stacionáre, ktoré poskytujú ambulantnú službu sociálnej služby, áno, ambulantnú službu, tak.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.