Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu návrh zákona, ktorý nám tu vlastne, alebo dôvod, prečo ho máme, je to, že Ústavný súd konštatoval protiústavnosť v tých niektorých bodoch. V podstate ako opoziční poslanci sme sa uzhodli už pri prerokovávaní podobnej novely v roku 2013, že to, čo ste priniesli, pán minister, do parlamentu, je naozaj nad očakávania všetkých normálne alebo racionálne zmýšľajúcich ľudí.
Nielen v tom, že ste sa snažili, aby tie kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli rozširované, boli rozširované, ale vadilo nám najmä to, že boli rozširované bez toho, aby sa práve tí zamestnávatelia, ktorých by sa to dotklo, mali možnosť, aj keď nie sú, aj keď by neboli v nejakých združeniach, voči tomu nejakým spôsobom ohradiť. Proste nám to prišlo ako veľmi nesprávny krok urobený, kde neexistuje žiadny spôsob odvolania sa alebo proste nejakého opravného procesu. Proste, lebo ministerstvo sa tak rozhodlo. Ústavný súd dal za pravdu opozičným poslancom, a teda prichádzate s novelou, ktorá toto teraz rieši alebo našla mechanizmus, ktorým by to malo fungovať oveľa lepšie.
Možnosť rozšíriť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj bez súhlasu firiem sa v slovenskom právnom poriadku objavovala a opätovne rušila už niekoľkokrát. Zavedená bola už v roku 1992, platila až do roku 2004, keď ju zrušil bývalý minister Dzurindovej vlády pán Kaník. Po nástupe prvej vlády Roberta Fica koncom roka 2007 sa nedobrovoľné rozširovanie zmlúv do zákona opäť vrátilo. Zamestnávateľské združenia preto iniciovali podnet na Ústavný súd, kým však súd stihol prebehnúť, kabinet Ivety Radičovej v decembri roku 2010 zákon o kolektívnom vyjednávaní opäť novelizoval a rozširovanie kolektívnych zmlúv z vyššieho stupňa podmienil súhlasom zamestnávateľa. No zákon v tejto podobe vydržal len tri roky a vy ste ho vlastne tou novelou vrátili opäť do pôvodnej možnosti teda rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu firiem. Možnože takou kuriozitou bolo, že bolo, že práve vtedy sa proti vášmu návrhu postavil aj samotný prezident Ivan Gašparovič, a tomu isto nemôžete asi vyčítať, že by bol, že by mal s vtedajšou opozíciou nejaké priaznivé vzťahy. Novelu odmietol podpísať a vrátil ju parlamentu. K tomu ešte navrhol, aby sa rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa týkalo firiem s aspoň 50 zamestnancami, navyše aby firmy, ktoré už majú vlastné podnikové kolektívne zmluvy, sa nimi naďalej riadili a neboli zahrnuté do rozširovania záväznosti vyšších zmlúv.
Vy ste tieto pripomienky neprijali a zákon ste schválili teda v pôvodnom znení. No a novela opäť putovala na Ústavný súd a minulý rok teda bolo prijaté rozhodnutie, alebo Ústavný súd rozhodol, že v tých niektorých častiach je vaša novela protiústavná. Pritom berieme a berieme, že naozaj v mnohých krajinách Európskej únie je umožnené práve rozširovať alebo mať extenziu práve v týchto kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. V Nemecku aj v Česku, máte pravdu, ako ste sa, myslím, že vaše ministerstvo sa ohradilo, že majú podmienku reprezentatívnosti. V prípade Nemecka však musí byť pred rozšírením zmluvou pokrytých minimálne 50 % všetkých zamestnancov v oblasti jej pôsobenia. A extenzia musí byť vo verejnom záujme. Takisto dostatočnou reprezentatívnosťou podmieňujú rozširovanie zmlúv aj v Holandsku, Írsku, Fínsku, Maďarsku či Španielsku. Rovnakú podmienku reprezentatívnosti dal aj český ústavný súd, ktorý posudzoval ústavnosť mechanizmu extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Pán minister, predniesli ste nám alebo predstavili novelu, ktorou sa zabraňuje tomu najhoršiemu, aby novela alebo aby zákon samotný bol v rozpore s ústavou. Ja možno teraz nepoviem stanovisko, alebo teda takto, že som rada, že tá protiústavnosť bude odstránená touto novelou, avšak stále si myslím, že v prípade kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ste išli možno ďalej ako niektoré naše menšie podniky znesú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, tak mne nedá ešte dokončiť to, čo som začala počas faktickej poznámky. Kolegyňa Gaborčáková tunák spomínala tiež konkrétne prípady, ktoré by riešili krivdy starodôchodcov.
Takíto, vlastne to, o čom hovorila, už sme sa niekoľkokrát snažili aj tunák v pléne predkladať. Nestretlo sa to s pochopením na ministerstve a možnože, pán minister, naozaj teraz, keď riešite krivdy starodôchodcov, lebo to sa týka tohto obdobia, možnože by bolo zamyslieť sa alebo zobrať to ako námet na drobnú úpravu, lebo vtedy sme mali zistenie, že toto sa týka okruhu, veľmi malého okruhu počtu ľudí, takže nejaké veľké výdavky by to nespôsobovalo Sociálnej poisťovni, ale určite by to bolo spravodlivejším riešením.
Ale teda ešte k tomu, čo som začala vo faktickej poznámke. Budem veľmi krátko hovoriť teraz. Keď sme, keď som pozerala na ten graf, o ktorom som hovorila, alebo na tú tabuľku, kde boli farebne vyčlenené, bolo to naozaj veľa tabuliek. Alebo dala sa urobiť tabuľka, dali sa urobiť tabuľky podľa toho, aký priemerný, priemerný násobok priemernej mzdy človek dosahoval, dĺžku, dĺžku poistenia, proste všetko možné, tak všade tie tabuľky vychádzali približne rovnako, ale čo bolo obdivuhodné alebo podivuhodné pre mňa, takže pokiaľ tie útvary ľudí, ktoré sa, ktorých sa nejakým spôsobom pozitívne nedotkli prepočty alebo nijako nedotkli prepočty, mali vždy taký nejaký ucelený tvar, tak tabuľka, alebo teda tá časť tabuľky, ktorá sa týkala práve prepočtov podľa novely, pre určitú skupinu poistencov vychádzala naozaj zvláštne. Nieže celistvé pole, ktoré sa, kde sa farba zjemňovala, že to nebolo, možnože to bolo menej zaujímavé, ale proste vyskakovali tam vyslovene riadky poistencov, ktoré svietili extrémne červeno, čo znamená, že niekomu sa pridá akoby oveľa viac, ako by si, by sa v tom období možno zaslúžilo alebo patrilo, hej, ale vravím, že však čím viac ľudia dostanú, lebo predpokladám, že tá zásluhovosť tam je zohľadnená vo veľkej miere, tak ako podľa reformného modelu by to malo byť, tým by sme mali byť radšej, len teda prečo niektorí áno, niektorí nie. A neobstojí to celkom, čo ste hovorili, že teda tie miery náhrady sa určovali akože podľa priemernej mzdy, pretože ministerstvo, alebo teda úradníci, alebo teda proste ministerská skupina, ktorá sa v tom vyzná, určila tie hranice. A práve na základe určenia tých hraníc vznikali podľa mňa nie rovnaké rozmiestnenie tých, toho navýšenia dôchodkov.
Čo sa týka, čo sa týka starodôchodcov. Teda spred roku 1988. Pán minister, váš hovorca bol ten, ktorý dal mnohým starodôchodcom spred roku 1988 nádej, že bude upravený aj ich dôchodok, že to bolo naozaj zavádzanie ľudí. Na to nech si dáva pozor, pán, a nech hovorí, nech hovorí tak, ako je návrh naozaj urobený, ako je, ako je predstavený a ako je tuná blokovaný. No nebude mať každý to zvýšenie o 25,50. Vy to veľmi dobre viete a predpokladám, že vedel to aj pán hovorca, keď takúto vec vypúšťal vonku. Proste dochádza k zavádzaniu a tí ľudia naozaj v nádeji, že aj im bude odstránená spravodlivosť, sa dopytujú, budeme aj my zaradení do tohto a mnohým treba povedať, že mnohí nie.
A už iba sa dotknem oblasti, ktorú ste hovorili, že sa tak rozhnevali, že teda odmietate akékoľvek o tých komunistických papalášoch alebo... Fakt. Priemerné mzdy vtedy oscilovali okolo nejakej hodnoty. U všetkých zamestnaní, proste ten rozptyl bol veľmi malý a nastavená hodnota pri týchto starodôchodcoch je tak, že sa to dotkne tých najlepšie zarábajúcich, a teda povedzme si úprimne, kto boli v tom čase najlepšie zarábajúci. Väčšina ľudí bola okolo priemeru. Už si nepamätám to percento, ale veľká väčšina ľudí bola okolo priemeru a dnes dostávajú tie najnižšie dôchodky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi ministrovi za reakciu. Neviem, prečo ste sa, pán minister, tak strašne nahnevali, ste kričali na mňa, jako keby som vám hovorila niečo zlé. No teda mi je ľúto, ak som sa dotkla tými svojimi pripomienkami práce vášho ministerstva, ale povedala som proste pripomienky, ktoré vidím ako veľmi dôležité, pokiaľ sa chceme naozaj baviť o tom, že chceme odstrániť nespravodlivosti starého systému.
Spomínali ste tu, že práve to, že to prechodné obdobie pri zavádzaní reformnej novely neexistovalo, spôsobilo tieto problémy. Áno. A práve preto, rovnako to vnímam ako vy, a práve preto upozorňujem, aby sa nestalo niečo podobné aj teraz, lebo podľa všetkého tá diskriminácia na základe toho, že jeden je posudzovaný, alebo jeden sa narodí do októbra, druhý do decembra, môže stať, môže nastať. Proste je opäť predel pri zákone č. 100/1988 Z. z. v tom, akým spôsobom budú posudzovaní ľudia, do toho obdobia a po tom období. Takže upozorňujem naozaj na problémy, ktoré vidím ako možné a reálne. A nedá mi spomenúť, keď o tých grafoch, však naozaj nemôžme tu ukazovať grafy, ale proste mám pred očami takú tabuľku, peknú farebnú, taký farebný raster, kde je, ľudia ako sa narodili, aké závislé od toho, aké mali, aké mali mzdy a neviem ešte čo všetko proste (povedané so smiechom), ale ide o prepočet podľa novej Kaníkovej novely alebo oproti tomu, čo navrhujete. Tak tam bolo krásne vidno, ako tí, ktorým sa neoplatí zvyšovať, to bolo taký úhľadný útvar, potom bol útvar, ktorým, ktorým to vychádza narovnako, a červenou farbou boli tí, ktorým sa oplatí vlastne podľa nového, podľa novej, podľa novely opravovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pani kolegyni Sárközy. So všetkým, čo ste povedali, pani kolegyňa, súhlasím, môžem to podčiarknuť.
Presne preto som vymenovala tých päť takých veľkých problémov, ktoré v tejto novele vidím, aby sa naozaj dostalo naozajstnej spravodlivosti alebo aspoň tej čiastkovej, alebo, alebo, počkajte, vy ste to tak dobre nazvali, pocitu, aby sa napravil pocit, odstránil pocit skrivodlivosti. Presne v tomto duchu som aj ja hovorila o tých problémoch, ktoré vidím ako nášľapné míny v pripravenej novele. Takže poďme, spoločne sa pozrime na tie argumenty, ktoré viedli ministerstvo vytvoriť novelu takým spôsobom, akým vytvorili, a odstráňme to, čo naozaj bije do očí. Ja nerozumiem, naozaj nepochopila som – a to som nad tým sedela s viacerými ľuďmi niekoľko hodín, veľa hodín –, že prečo práve pri tých hraniciach, ja neviem, v roku ’92, ’95 dôjde k takému extrémnemu nárastu aj oproti Kaníkovej novele, že to sú špeciálne ročníky, ktoré dostanú viac ako, ako, nechcem povedať, by si zaslúžili. Samozrejme, každý si zaslúži čo najviac. Ale potom mi je ľúto, že prečo sú odtiaľ vypustení niektorí ľudia, ktorí by si to naozaj zaslúžili, lebo ich životná úroveň po štyridsiatich rokoch práce je mizerná. Takže odstráňme tie skrivodlivosti, ktoré sú tu trinásť rokov. A poviem opäť, že ja vítam, že prichádza ministerstvo práce s návrhom, ktorý chce odstrániť tú nespravodlivosť medzi starodôchodcami a novodôchodcami.
Takže poďme spoločne na to.

Ďakujem pekne aj kolegyniam. Ja teda verím, že pán minister na mnohé tie otázky, ktoré som predostrela vo svojej reči, bude vedieť vysvetliť. Ak to nebude vedieť vysvetliť sám, tak verím, že teda to stretnutie s ľuďmi z ministerstva prebehne.
A mňa naozaj veľmi zaujalo, keď sme prechádzali tie všetky tabuľky a proste tých tabuliek je tisíc, ktoré boli vypracované len kvôli tomu, aby, aby sme prišli na koreň veci, prečo ste postupovali tak, ako ste postupovali, a priznám sa, že neprišli sme úplne na to zdôvodnenie, že prečo ste išli takýmto spôsobom.
Všetci sme presvedčení, ktorí sme na tom robili, sme presvedčení o tom, že vec sa dala možno predniesť alebo urobiť, tá novela mohla byť jasnejšia a prehľadnejšia. A je mi úplne jasné, že tiež by sa asi našla skupina, ktorá by sa cítila nespravodlivo, ale toto naozaj, tak ako ste ten návrh pripravili, vyzerá, ako keby bola pripravená špeciálne pre niektoré ročníky. A toto je veľmi poburujúce pre mnohých ľudí.
Podľa mňa zákon má byť nastavený tak, aby viedol k spravodlivosti, nie k nespravodlivosti. Aj to a tie nastavenia pásiem, to je, jak keby ste si z brucha cucali v niektorých prípadoch. Alebo nastavenie tých percent hraníc. Takisto som presvedčená o tom, že, že to skôr slúži na nejaké, na odpútavanie alebo zavádzanie proste ľudí, ktorí sa by tomu radi porozumeli, ale nevedia tomu porozumieť, lebo je to strašne zložito nastavené.
Tiež pri vypracovávaní tých tabuliek sme sa, samozrejme, potýkali s problémami, že veľmi ťažko sa niektoré informácie dohľadávali. Samozrejme, ja neviem, hrubá mzda alebo priemerná mzda, to nebol problém, ale my máme čísla, koľkých ľudí sa tie-ktoré hranice týkajú. Vy to máte, ale napriek tomu, že takéto informácie máte, ste to nedali do dôvodovej správy, aby sme možnože lepšie a ľahšie a zrozumiteľnejšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, v roku 2004 začal platiť nový zákon o sociálnom poistení, ktorý smelo môžeme nazvať reformný, ktorý vniesol do systému oveľa väčšiu zásluhovosť, ale zároveň priniesol mnohé nespravodlivosti, ktoré sa postupne odstraňovali a odstraňujú sa vlastne aj dodnes.
Aj keď od reformy dôchodkového systému uplynulo už viac ako trinásť rokov, stále je čo nielen vylepšovať, ale najmä naprávať. Aj sami, náš klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, sme už viackrát navrhovali upraviť, ktoré tieto chyby eliminujú. Bohužiaľ, často k tým našim návrhom boli hluchí a slepí. Ale predsa len jedno pozitívum, viackrát sme predkladali zmeny týkajúce sa zrovnoprávnenia vdovcov a vdovíc, apelovali na zjednotenie podmienok, ukazovali na nespravodlivosti, nakoniec ste, samozrejme, neschválili náš návrh, ale pristúpili ste k odstráneniu takýchto nespravodlivostí. Potešilo nás to a akokoľvek si robíte zásluhy na tejto téme, sme radi, že vás často inšpirujeme.
Najviac kritizovaným miestom reformy bolo a je prechodné obdobie, ktoré vytvorilo dve skupiny dôchodcov, a to dôchodcov, ktorí splnili reformné podmienky nároku na starobný dôchodok po 31. 12. 2003, a tých, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Tým druhým sa začalo hovoriť starodôchodcovia a ich dôchodky sú v centre pozornosti práve predkladanej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. A o nich teda v tejto novele ide predovšetkým. Je faktom, že starobné dôchodky priznané od roku 2004 pre skupiny poistencov s vyššími zárobkami boli omnoho štedrejšie ako dôchodky vymerané pred týmto rokom a stačil jeden deň v dátume narodenia a z toho istého priemerného mesačného zárobku zisteného v rozhodujúcom období, sa dôchodky mohli odlišovať v desiatkach, v krajnom prípade aj v stovkách eur. Nech je to mementom pre každého, ktorý ide meniť parametre nastavenia dôchodkového systému vrátane ex post zmien, aby si ustrážil prechodné obdobie a nezopakoval chybu, ktorá sa stala. A musím konštatovať, že táto chyba sa duplikuje aj v predloženom návrhu, o čom budem hovoriť neskôr.
Určite sa nezapojím do diskusie, kto, kedy a prečo nezačal riešiť situáciu so starodôchodcami, a moje poznámky budú nasmerované výlučne do odbornej oblasti a vyzývam aj kolegov, aby takto viedli diskusiu. Pretože napriek všeobecne pozitívnemu prijímaniu predkladanej novely je o čom diskutovať a je čo vysvetľovať, lebo novela má nastražené viaceré legislatívne míny, ktoré bez hĺbkovej analýzy návrhu nie sú zjavné. Takže vítame, že vláda prišla s takýmto návrhom zákona, ale postupne vám ukážem, čo všetko sa nám zdá nespravodlivé, dokonca v niektorých prípadoch možno aj protiústavné. Navyše dôvodová správa je dosť slabo pripravená a akoby nekorešponduje so skutočným obsahom novely. Spôsobuje teda rôzne interpretačné problémy.
Takže prvé, čo vyčítam predkladanému materiálu, je nedostatočne spracovaná dôvodová správa, žiadne prepočty dopadov na obyvateľstvo, žiadna kvantifikácia východísk k návrhu vo vzťahu k cieľu novely. Je tu však i niekoľko kľúčových problémov, ktoré treba pomenovať hneď na začiatku schvaľovacieho procesu, a očakávam, že v priebehu prerokovania návrhov budú odstránené alebo vysvetlené.
Prvý problém, kvantifikácia rozdielu v dôchodkoch. Ako cieľ predkladanej novely uvádza dôvodová správa tento text, citujem: "Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto dosiahnuť taký stav, aby suma starobného dôchodku oboch skupín poberateľov bola približne rovnaká ako suma, ktorá by im bola určená na základe rovnakých zásluh, získaných v dôchodkovom systéme, ak by bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004." Keď si to pretlmočíme zrozumiteľnejšie, vy vo svojej dôvodovej správe píšete, že by sa k 1. 1. 2004 prepočítali starobné dôchodky tak, že zásluhy, mám na mysli priemerný osobný mzdový bod, by sa určil z obdobia pred splnením podmienok na starobný dôchodok, rovnako by sa zohľadnil počet rokov zamestnania ako počet rokov poistenia a vypočítal by sa, nazvem to pre jednoduchosť, Kaníkov dôchodok, ktorý by sa následne valorizoval od roku 2004 ako ostatné dôchodky priznané po roku 2004. Efektom takéhoto prístupu by však bolo, že starobní dôchodcovia, ktorým bol priznaný starobný dôchodok z rovnakých zásluh, by mali rovnaký starobný dôchodok a v roku 2017 by rozdiel medzi tzv. Kaníkovým alebo novým dôchodkom a ich terajším vyplácaným dôchodkom bol viac v niektorých prípadoch aj ako 266 eur.
No lenže predložený návrh takéto vyrovnanie rozdielov nerobí, a to je správne. Berem to ako naozaj, že takto sa to nemá byť, ale opäť zopakujem, že to nekorešponduje celkom s tým, čo ste dali do dôvodovej správy. Myslím si, že takýmto spôsobom sa to naozaj nemá robiť, lebo miera náhrady dôchodku s porovnateľným príjmom v čase klesá, a tento fenomén by sa tým pádom ignoroval. Takže voči akému rozdielu sa dôchodky vlastne vyrovnávajú? Ťažko posúdiť, nakoľko predložený návrh odstraňuje rozdiely v dôchodkoch, lebo nemáme tieto rozdiely, nevieme, teda ako sú kvantifikované tieto rozdiely. Takže odstraňuje rozdiely, ale my doteraz nevieme, ako, akým spôsobom, ako sú kvantifikované. Preto, pán minister, očakávam, že minimálne na zasadnutí výboru predložíte takúto analýzu rozdielov medzi vyplácanými dôchodkami a tzv. Kaníkovými dôchodkami a kvantifikáciu toho, ako sa návrh s rozdielmi vysporiadal. Inak žiadna diskusia nebude zmysluplná.
Druhý problém, voľba metódy vyrovnania rozdielov. Duch dôchodkovej reformy možno zredukovať do hesla, pracovať sa musí oplatiť aj kvôli dôchodkovému príjmu, čomu zodpovedal model priebežne financovaného dôchodkového systému a so zostatkovými prvkami solidarity. Aj keď sa miera solidarity v priebehu rokov 2004 až 2017 menila, ako dominantný princíp zostal princíp výkonu alebo, inak povedané, zásluhovosti, a pokiaľ sa ide niečo riešiť pre zníženie rozdielov v dôchodkoch pred a po 1. januári 2004, tento princíp musí byť starostlivo udržiavaný a strážený. Inak nepovedie k cieľu spravodlivého zníženia rozdielu v dôchodkoch. Rozdiely v dôchodkoch možno spravodlivo odstrániť len a len nástrojmi výkonového modelu dôchodkového zabezpečenia, t. j. prepočet výkonu cez osobné mzdové body a vysporiadania sa s odhadom dôchodkovej hodnoty. Ak sa na odstraňovaní rozdielov použijú nástroje solidárneho modelu dôchodkového zabezpečenia, zavádzaním rôznych horných a dolných hraníc, rôznych percent a dokonca vylúčenia niektorých skupín poistencov z prepočtu, tak ako ste to urobili vy, pán minister, vznikne jeden veľký, nezrozumiteľný chaos s ťažko zdôvodniteľnými rozdielmi v dôchodkoch a s podozrením, že ide o zvýšenie niekoho dôchodkov, a nie niektorých dôchodkov. Toto moje podozrenie vychádza z našich výpočtov, ktoré ukazujú na to, že sa okrem deklarovaného cieľa zníženia rozdielov ticho pridal cieľ zvýšiť bez opodstatnenia niektoré dôchodky nad rámec toho, čo by vygeneroval prepočet podľa reformy v roku 2004. A tu podotýkam, to nie sú moje výpočty, to sú výpočty ľudí, ktorí sa v tejto téme orientujú veľmi dobre.
A opäť uvediem príklad. Ak by sa prepočítali starobné dôchodky k termínu vzniku nároku z dvojnásobku priemernej mzdy v roku dvetisíc...,1995, potom vami navrhovaný systém prisúdi takémuto poistencovi o 91 eur vyšší dôchodok, ako by mu patril podľa Kaníka, ale pri trojnásobku priemernej mzdy by išlo o dôchodok o 36 eur nižší. Aj tu vidieť, ako zvolená metóda vyrovnávania rozdielov zlyháva. Treba tiež pripomenúť, že zásluhovosť sa meria cez osobné mzdové body, čo je podiel ročného vymeriavacieho základu a dvanásťnásobku priemernej mzdy. Zásluhovosť znamená, že starobný dôchodok vymeraný z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu bude vždy vyšší ako z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu. Snaha o imitovanie tohto prístupu cez komplikovanú manipuláciu s hrubými mzdami, ktorou sa vydali autori predkladanej novely, je nespoľahlivá. Ja neviem nájsť racionálny dôvod, prečo sa dôchodky priznané pred rokom 2004 jednoducho neprepočítali podľa toho nového, reformného alebo Kaníkovho konceptu ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Bolo by to určite jednoduché, len by sa musela definovať ADH-čka spätne, čo zasa, si myslím, že až taký problém dnes nie je.
Z uvedeného vyplýva, že minimálna požiadavka na úpravu dôchodkov, s ktorou sa musí stotožniť každý, kto má zdravý rozum, je, prepočítané dôchodky musia vykazovať zásluhovosť, lebo je to vlastnosť dôchodkov priznaných po roku 2003, a k tým sa chceme priblížiť a, samozrejme, nesmú byť vyššie, ako by boli vypočítané cez práve tú Kaníkovu reformu určenia sumy starobného dôchodku. Ak by sa tak stalo, išlo by o hrubé zneužitie dôvodu novely na účely, ktoré nie je možné pred verejnosťou obhájiť. Jednoducho by išlo o lúpež z dôchodkového systému a možnosť zneužitia vyrovnania dôchodkov na nekalé účely, a toto treba naozaj dôsledne preveriť.
Tretí problém. Ako je to s ústavnosťou predloženého návrhu? Každý, kto si len aspoň trochu pozornejšie prečítal návrh, zistil, že autori návrhu vylúčili isté skupiny dôchodcov z prepočtu. V dôvodovej správe sa uvádza, že vylúčenie sa týka tých poistencov, u ktorých možno predpokladať, že suma ich prepočítaného dôchodku by bola nižšia, ako by bola suma priznaná podľa zákona o sociálnom poistení. Na to, že nevieme, ako by sa prepočítal ich dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, to som hovorila, už keď som opisovala prvý problém, už samotný fakt, že vylúčenie nie je presne zákonom vymedzené, ale založené na úsudku úradníkov, je možno hodnotiť ako obmedzenie práva osôb na rovnaký prístup pred zákonom. Na vylúčenie má rozhodujúci vplyv suma priemerného mesačného zárobku zisteného pri splnení nároku na starobný dôchodok.
Hranica, ktorou sa vylučovanie dôchodcov z prepočtu vzťahuje, je kuriózna už len tým, ako ju popisuje dôvodová správa. Hranica sa určuje osobitne pre každý rok a toto citujem: "má rastúci trend, pretože je potrebné zohľadniť rast miezd v hospodárstve Slovenskej republiky". S týmto súhlasím, to, čo je napísané v dôvodovej správe.
A teraz skutočnosť. Ak má táto hranica naozaj rastúci trend, tak si každý pozeráme asi iné tabuľky alebo inú novelu. Však posúďte sami. V roku 1988 je hranica 3 667 Kčs. V roku 1992 o 2 900, to je rastúci trend. V roku 1993 o sumu 2 934 Kčs. A až v roku ’96 dosiahne hodnotu opäť 3 667 Kčs, teda ako v roku 1988. A tomuto sa naozaj hovorí rast a väzbu na rast priemernej mzdy v tomto kontexte beriem ako taký vtip. Čakám, pán minister, že minimálne vysvetlíte, o aké naviazanie na rast miezd ide. Skôr tu ide o také akési okaté zvýhodňovanie niektorých ročníkov dôchodcov. Ja by som sa asi hanbila s takýmto návrhom predstúpiť, na to treba buď naozaj veľmi silné argumenty, alebo vysokú dávku arogancie. Nerozumiem, čo má znamenať tá hranica 2 900 Kčs v roku 1992, že pre koho to je takto nastavené. To je ukážka prepočtu dôchodkov pre niekoho, a nie niektorých. Ak takto, ak toto ostane v návrhu, potom už môžeme pokojne dať do zákona aj menovité uvedenie sumy zvýšenia dôchodkov.
Ale toto nie je jediný problém. Zavedením hranice pre prepočet sa dostaneme do stavu, kedy v jednom roku budú počítané dôchodky podľa dvoch odlišných schém, a tým je porušený podľa mojej mienky aj článok 12 Ústavy Slovenskej republiky. Kde je teda tá rovnosť v právach? Keby sa prepočítali dôchodky všetkým, to znamená bez hraníc, a každý by dostal ten dôchodok, ktorý je vyšší, tak by to bolo v poriadku. Ale v tomto znení je to zrelé na podanie na Ústavný súd.
Štvrtý problém. Zásluhovosť áno, ale len občas? Je zrejmé, že predkladateľ sa musel vyrovnať s faktom, že o najstarších dôchodcoch nemá Sociálna poisťovňa k dispozícii údaje, o ich príspevkoch do dôchodkového systému. A je úplne pochopiteľné, že rozdelili starodôchodcov na dve skupiny, a to na dôchodcov, ktorým bol priznaný dôchodok pred účinnosťou zákona č. 100/1988 Z. z. a po jeho účinnosti. Pre starobné dôchodky priznané pred účinnosťou zákona č. 100/1988 Z. z. návrh predpokladá zvýšenie starobného dôchodku o 25,5 eur pri splnení podmienky, že starobný dôchodok bol priznaný najmenej z priemerného mesačného zárobku 2 333 korún. Z údajov teda... Alebo teda z vyjadrení v denníku SME je počet dôchodcov, ktorým je vyplácaný starobný dôchodok podľa zákona č. 121/1975 Z. z., to znamená pred prijatím tej novej, nového zákona č. 100/88 Z. z., prípadne aj podľa zákona č. 101/1964 Z. z. celkovo 60-tisíc. A z toho by podľa predloženého návrhu mal podľa predloženého návrhu, mal podľa ministerstva vzniknúť nárok na zvýšenie cirka 12,1 tisícom dôchodcov. V tejto časti návrhu mám teda tiež zopár pripomienok.
Taká technická, možno nedôležitá, ale tiež svedčí o prístupe. V podmienke nároku je uvedená - zrejme omylom - mena slovenská koruna, čo treba podľa mňa, podľa nás viacerých opraviť na koruny československé. Pretože slovenská koruna bola zavedená až od roku 1993. Chyby sa určite stávajú, ale na tejto chybe je zaujímavé práve to, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania prešla posudzovaním nemalého počtu právnikov alebo odborníkov na ministerstvách, na úrade vlády a nikoho to nenapadlo. Táto chyba sa dá teda ľahko odstrániť.
Možnože to, čo je trochu vážnejšia alebo horšie, to je iná vec. Zákon č. 100/1988 Z. z. bol účinný od 1. októbra 1988, a preto v tomto roku budú existovať poistenci, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Z. z., teda poistenci narodení od začiatku októbra do konca decembra a poistenci narodení od začiatku roka do konca septembra, a ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona ešte č. 121/1975 Z. z.. Na jedných sa bude sťahovať zvyšovanie starobných dôchodkov o 25,5 eur, eura a druhým sa bude dôchodok prepočítavať individuálne. U jedných je hranica priemerného mesačného zárobku na priznanie 2 333 Kčs, u druhých hranica príjmu 3 867 Kčs. A v prechodnom období roku 1988 sa dostane do rovnakej situácie, ako to bolo práve v roku 2004, keď sa táto nová reforma alebo Kaníkova reforma prijímala.
Uvediem tri príklady toho, čo sa stane. Takže poistenec, ktorý mal v roku ’88 priemerný hrubý zárobok rovný priemernej mzde, získa 25,5 eura, ak sa narodil medzi začiatkom januára do konca septembra, ale nič, ak sa narodil od začiatku októbra do konca decembra. Prvý bude mať doživotne o 25,5 eur vyšší dôchodok, ten druhý nie. Toto sa veľmi ťažko dá rozumne zdôvodniť.
Iný prípad. Poistenec, ktoré mal, ktorý mal priemerný hrubý zárobok na úrovni dvojnásobku priemernej mzdy v roku 1988, bude mať nárok na zvýšenie dôchodku v sume 25,5 eur, ak sa narodili od januára do konca septembra, o sumu 5,5 eur, ak sa narodil od 1. 10. do konca roku.
Ďalší prípad. Poistenec, ktorý mal priemerný hrubý zárobok na úrovni trojnásobku priemernej mzdy, bude mať nárok na 25,5 eur, ak sa narodil do konca septembra, a v sume 51,8 eur, ak sa narodil od začiatku októbra do konca decembra. Pán minister, potrebovali by sme to naozaj vysvetliť, lebo ide zjavne o legislatívny neporiadok.
Čo my povieme dôchodcom, prečo sme pripustili takýto stav, a kde je tá zásluhovosť pri takto nastavenom poskytovaní paušálnej sumy zvýšenia dôchodkov?! Z tohto návrhu dýcha duch diskriminácie najstarších dôchodcov. K tomu, aby sa dôchodcovi, ktorému bol priznaný dôchodok v roku 1976, zvýšil o 25 eur, musí byť splnená podmienka, že takýto dôchodca mal priemernú hrubú mzdu na úrovni 1,3-násobku priemernej mzdy v roku 1976. Ale pre rok 1987 už stačí len 0,99-násobok priemernej mzdy.
Pán minister, ak nechcete vyvolávať podozrenie, že ide o nejaký kalkul, chladný kalkul, ktorý je nepríjemné aj povedať, že totiž návrh je založený na pravdepodobnosti dožitia jednotlivých skupín dôchodcov do budúcich volieb, prosím vás, opravte to a vyzývam vás, aby ste boli veľkorysí aj k najstarším občanom. Napríklad aj s paušálnym zvýšením starobných dôchodkov osobám starším nad 90 rokov. Podľa nášho názoru by sa malo prijať najmä pravidlo, že paušálna suma zvýšenia sa poskytne v prípade, ak dôchodok bol vymeraný z priemerného hrubého zárobku na úrovni najmenej 1,1-násobku priemernej mzdy platnej v roku priznania dôchodku a všetkým osobám starším ako 90 rokov. To sú parametre, ktoré sa, samozrejme, dajú dohodnúť.
Nevieme a v dôvodovej správe nie je ani náznak toho, ako ste prišli k hranici 2 333 korún priemerného mesačného zárobku, čo je teda 2 999 hrubej mzdy. Za to, čo na túto tému povedal váš pán hovorca, by si možno zaslúžil ocenenie slovný úlet roka. On totiž v tlači uviedol alebo v tlači sme sa dočítali, že uviedol, že ide o priemernú mzdu za roky 1988 až 1991. Lenže tá je podľa štatistických údajov 3 146 Kčs. A zabil to tvrdením, že toto obdobie najlepšie charakterizuje mzdové pomery pred rokom 1988, čo je, samozrejme, dokonalá pravda.
Úplne najlepšie na tom budú dôchodcovia, ktorým bol vymeraný starobný dôchodok z priemerného mesačného zárobku 3-tisíc korún. To sú hrubé mzdy nad 4-tisíc korún v čase, keď napríklad v roku 1976 bola priemerná mzda okolo necelých 2 350 korún. V roku 1976 až ’88 takúto mzdu mali reálne vedúce kádre a tie boli prevažne z radov komunistickej strany. Tým už raz zvýšila dôchodok aj ministerka Tomanová o 26,6 eur, teda ich celkové zvýšenie bude 52,1 eur. Doprajme im, však to je v poriadku. Ale, pán minister, uvedomujete si, že takéto nadštandardné platy mali vtedy naozaj zväčša stranícki potentáti, najvyšší predstavitelia štátnych podnikov, funkcionári, komunistickí funkcionári a podobne?
Štvrtý problém. Vyrovnávanie rozdielov v dôchodkoch cez mieru náhrady. Dôvodová správa uvádza suché konštatovanie, že sa pre vyrovnanie rozdielov v dôchodkoch zvolilo vyrovnávanie mier náhrad pri priznaní starobného dôchodku a pri jeho prepočítavaní v roku 2004. Opäť ale nevieme, pri akom prepočítavaní. Len s mierami náhrad je dosť veľký problém. Autori porovnávajú mieru, mieru náhrady príjmu k dôchodkom z dvoch rôznych období, a to obdobia regulovaných miezd a dôchodkom nezávislým na raste miezd - a v podmienkach trhových miezd a dôchodkom naviazaným na rast miezd. To znamená, viaceré obdobia dávate dokopy. Porovnaniu mier náhrad medzi týmito skupinami chýba racionalita a vôbec neplatí, že z vyšších mier náhrad sú generované vyššie dôchodky. Tento prístup by bolo možné aplikovať asi od roku ’95, kedy už boli mzdy trhové a dôchodky pevne spojené s rastom miezd. Takto výrazne poškodzujete dôchodcov z roku 1988 až 1991, kedy sa dokonca ani nevalorizovali dôchodky, a ide o najnižšie dôchodky priznané od roku 1988.
A posledný problém. Formovanie akejsi dôchodkovej šľachty. Pokiaľ máte k dispozícii valorizačnú tabuľku, čo teda ministerstvo má, jej vytvorenie ináč je pre ľudí, ktorí nemajú také údaje ako vy k dispozícii, značne náročné, je potom jednoduché vypočítať, aká by bola suma starobného dôchodku prepočítaná navrhovanou metódou vyplácaná v roku 2017, prípadne aj v roku 2018. A potom sa v plnej nahote odhalia najväčšie problémy novely, že totiž vytvára akúsi dôchodkovú šľachtu, v ktorej sa budú vyplácať starobné dôchodky nad rámec reformných opatrení z roku 2004.
Ak by ste očakávali, že navrhovaná novela prisúdi najvyššie sumy zvýšenia dôchodkov z najvyšších násobkov priemernej mzdy, tak ako to reformný model predpokladal, ste na omyle. Ale kto je taký zaujímavý z poistencov, ktorým bol priznaný dôchodok v roku ’92, ’94 a ’95, netuším. Snáď nám tu, pán minister, zodpoviete a vysvetlíte. Týmto sa totiž zvýšia dôchodky najvýraznejšie nad hranicu reformovaných dôchodkov. A priznám sa, že skutočne nerozumiem, prečo práve títo. Faktom je, že, že ak sa prijme tento návrh zákona, bude existovať skupina poistencov s osobitným postavením v dôchodkovom poistení, pre ktorú budú dôchodky mimo rámca zdôvodniteľného zvýšenia, budú vyššie, ako by im patrili pri prepočítaní dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z. z., a to sme už takpovediac za čiarou.
Pán minister, naše hnutie má určite záujem a veľký záujem usporiadať pomery v dôchodkoch priznaných pred a po reforme. Nemôžeme však ale mlčať, ak prepočítanie nebude spravodlivé, a preto sa znovu pýtam, prečo neprepočítate rozdiely v dôchodkoch podľa pravidiel nastavených schémou z roku 2004 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. To je zásadná vec.
Ja vám ponúkam naše výpočty, prosím vás, poverte ľudí, s ktorými sa budeme vedieť rozprávať o prepočtoch, o detailoch výpočtov, a z vašej strany naozaj očakávam, že ústretovo pristúpite aj k návrhu, ktorý by sme radi v tom druhom čítaní predostreli. Najprv si treba jasne vyjasniť, čo ideme vyrovnávať, potrebujeme hlavne kvantifikáciu a metodiku výpočtu rozdielov. Je to cesta, po ktorej môžeme dospieť k pochopeniu možno vašich východísk a snáď aj k odstráneniu deformácií, ku ktorým táto novela chce smerovať.
Bolo by vhodné, keby ste na tému prepočtu dôchodkov možno zorganizovali aj diskusiu pre tých, ktorí o túto tému majú záujem, a ich a vaše odborné tímy nabádali k debatám. Možno na úplný záver, ak by som to nestihla, tak sa ospravedlňujem, ale toto tiež považujem za možno nie nosnú tému, ale dôležitú, že pobaviť sa aj o dôchodcoch, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, ale v súčasnosti sú vyplácané aj starobné dôchodky, na ktoré boli prekvalifikované invalidné dôchodky. Týchto sa prepočet dôchodkov nemôže týkať, lebo neboli priznané ako starobné dôchodky, a nie som si istá, že či existujú aj invalidné dôchodky vyplácané po dovŕšení dôchodkového veku.
A pokiaľ nemá dôjsť k diskriminácii invalidných dôchodcov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek pred rokom 2004, voči ktorej by sme sa bránili, potom žiadam, aby bol do prepočtu dôchodkov, aby bola do prepočtu dôchodkov zahrnutá i skupina občanov, ktorým boli prekvalifikované invalidné dôchodky na starobné dôchodky, prípadne aj invalidné dôchodky vyplácané po dovŕšení dôchodkového veku. To znamená, že existuje skupina dôchodcov, ktorým boli po dovŕšení dôchodkového veku prekvalifikované invalidné dôchodky na starobné dôchodky alebo majú naďalej vyplácané invalidné dôchodky. A myslím, že tejto skupine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa...

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Hneď končím, prepáčte.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Iste.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
... nemôžu vzniknúť, nemôže vzniknúť nárok na zvýšenie dôchodku, a to sa nám zdá naozaj nefér.
Pán minister, vypočítala som vám päť problémov takých veľkých, ktoré my, ktoré považujeme za zásadné, a verím, že teda bude ochota minimálne diskutovať o tom.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, milí páni, absolútne nemám chuť vystupovať po tom všetkom, čo som si tu vypočula. Poviem iba, že beriem to ako úbohosť a malosť pána podpredsedu, pána predsedu, ale musím povedať aj môjho kolegu.
K pánovi predsedovi musím zareagovať. Pán predseda Danko, vy ste skutočný populista. Na tej pracovnej ceste v Poľsku som bola s vami, ak si spomínate. A bola som to ja, ktorá som pochválila predsedu sejmu za to, akým spôsobom vedú rodinnú politiku. Nemali ste ani páru o tom, čo sa tam deje. My sme mali, bohužiaľ, alebo teda vďakabohu, na rozdiel od vás, naštudované materiály z Poľska. A ak by ste to vedeli, robíme to iným spôsobom ako v Poľsku a nerobíme to tak ako Poliaci. Toľko k pánovi predsedovi.
Dovolím si povedať naozaj len pár slov. Tak ako Igor Matovič hovoril, našou snahou je ohodnotiť prácu žien, aby boli ocenené v spoločnosti možno iným spôsobom, ako sme boli zvyknutí doteraz. A ide nám zároveň o ohodnotenie neplatenej práce. Je to pojem o ktorom sa v Európskej únii aj vo svete dosť rozpráva. Nie sú to feministické témy, nie sú to rodové témy. Sú to témy spoločenské, ktoré naozaj hýbu svetom. Pretože mnoho alebo veľká časť spoločnosti si uvedomuje, že zväčša ženská populácia vykonáva kopu práce, ktorá nie je nikde zohľadnená, nikde zaplatená, netvorí súčasť HDP, ale všetci vedia, že ju ženy vykonávajú. Už tu bolo kolegami spomenuté, že ženy dávajú tejto práci 31 % celkového času, celkového voľného času, muži 10 % celkového voľného času. Takže náš návrh spočíva v tom, že chceme, aby ženám bola takýmto spôsobom zohľadnená neplatená práca, čo sa vlastne naozaj podpíše pod, pod aspoň sociálny benefit, že budú môcť odchádzať do dôchodku skôr. Tu chcem ešte podotknúť, že tento návrh zákona sa netýka výsostne žien. Týka sa aj mužov, pokiaľ prebrali starostlivosť o svoje dieťa.
Igor Matovič podľa mňa veľmi dobre vysvetlil aj zdôvodnil, prečo sme sa rozhodli tak, ako sme sa rozhodli, že sme sa snažili naozaj myslieť na všetky kategórie aj detí, aj rodičov, aj rôznych životných situácií. Ošetrené to je napríklad pri striedavej starostlivosti, kedy rodičia, teda keby rodičom nie je napríklad umožnené, aby si rozdelili skrátenie odchodu do dôchodku. Ale v tom prípade, ak majú striedavú starostlivosť, tak táto výsada je prisúdená žene práve kvôli tomu, že ona znášala aj pôrod, aj tehotenské obdobie.
Skrátka, žena vo všeobecnosti, a platí to u nás, že má nižšie percento alebo zarába menej ako muži, v priemere je to na Slovensku o 16 percent. Sú krajiny, kde sú tieto rozdiely oveľa menšie. Sú krajiny, kde sú tieto rozdiely aj väčšie.
Dovoľte mi, ešte kolega Krajniak sa pýtal na porovnanie s inými krajinami, čo sa týka dožitia veku v zdraví. Nemám teda k dispozícii graf, o ktorom hovoril pán Jurzyca. Na Slovensku je vek dožitia v plnom zdraví žien 54,6 roka, v Rumunsku je to 59 rokov, v Poľsku 62,7 roka, v Maďarsku 60,8 roka, Česi majú vek dožitia 65 rokov. To znamená, o takmer deväť rokov viac ako na Slovensku. Najvyšší vek dožitia uvádza, je uvedený pri Malte, kde je 74.9 roka.
A ešte Igor Matovič, možnože len teda informácia, keď hovoril o dôchodku, že koľko ľudí dnes zarába na jedného človeka, na jedného dôchodcu. Dnes je to okolo 2,5 človeka na jedného dôchodcu. A vieme, že z prepočtov je jasné, že pokiaľ pôjdeme rovnakým tempom, tak o 35 rokov to bude niečo menej ako jeden na jedného. Viacej vám už nebudem k tomu rozprávať.
Som presvedčená o tom, že tento spôsob ako nieže motivovať ženy k tomu, aby sa rodilo viacej detí, ale ako matky alebo rodičov nejak ohodnotiť aj za to, že venovali spoločnosti prácu, ktorá sa nikde nepremieta. Preto si myslím, že je to veľmi dobrý návrh a prosím o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda veľmi krátko sa ešte predsa len vyjadriť k tomu, čo sme tu túto noc počuli. Priznám sa, že prišla som tu s rôznymi indíciami, hej, ktoré som... Ani som netušila, že niektoré z nich sa ukážu ako veľmi dôležité a možno aj urobia taký konečný dosť nepríjemný dojem na celej rozprave k odvolávaniu Richtera.
Od kolegov, ktorí, musím povedať, že veľmi silno, kolegov SMER-u, veľmi silno obhajovali, a tak až nevídane obhajovali svojho ministra, čo považujem za sympatické, sme sa dozvedeli, koľko dobrých vecí pán minister urobil. Len naozaj vždy je to o uhle pohľadu. Vypočítavali ste, aj on sám teda vypočítaval rôzne zmeny zákonov, vypočítaval, koľko peňazí investoval viac oproti predchádzajúcim rokom, ale zabudol sa pozrieť na všetky opatrenia, ktoré robil z pohľadu ľudí, pre ktorých ich robil. A to, opäť poviem tak ako vo svojom prvom príspevku, je asi to najdôležitejšie pre spoločnosť, pre občanov Slovenska, aby dopady zákonov boli na nich priaznivé, pre nich priaznivé, aby ľudia, ktorí potrebujú sociálnu službu, ju mohli mať k dispozícii v primeranej kvalite alebo v dobrej kvalite, aby každý jeden, kto potrebuje kompenzačnú pomôcku a má podľa parametrov na ňu nárok, ju aj dostal, aby nemusel zápasiť s úradmi a podobne. Takže možno áno, pán minister vie vypočítať množstvo zákonov, ktoré boli prijaté, ale ktoré my vnímame, že naozaj urobili veľký škrt pre mnohých občanov v tom, že nijako sa nezlepšila dostupnosť služieb, nijako sa nezlepšila kvalita služieb, nijako sa nezlepšilo, neskrátili čakacie lehoty na službu a podobne.
V oblasti zamestnanosti - tú považujem za možno jedinú oblasť, kde má možno morálne právo sa pán minister pochváliť, pretože dochádzalo k pozitívnym zmenám aj dochádza, a verím tomu, že aj bude dochádzať k pozitívnym zmenám, ale len vďaka tomu, že celá ekonomika Európy napreduje. Takže nie vďaka pánovi ministrovi, ale aj napriek tomu, že máme pána ministra Richtera, sa situácia v oblasti zamestnanosti zlepšuje. Ale zlepšuje sa nie tak ako v ostatnej časti Európy. Bohužiaľ.
My sme, naopak, poukazovali na najväčšiu kauzu alebo na kauzu, kvôli ktorej sa táto schôdza spustila, na kauzu Čistý deň, ktorá hovorí o tom, a za to viníme ministra, že konal nie dostatočne razantne na to, aby boli ochránené práva detí. Ľudské práva detí, adolescentov, ľudí, detí, ktorí, ktoré sú ešte závislé na tomto systéme. A, bohužiaľ, jeho konaním a naozaj veľmi čudným obhajovaním ponechania akreditácie sa to pre nás stáva úplne nepochopiteľným. A stále si kladieme otázku, že čo za tým musí byť. Financie sú malo, drogy sú málo, nevieme, čo by to mohlo byť. Ale niečo, proste čo nám, čo nás túto noc nenechalo spať, za tým musí byť. Pán minister hrá buď hru zariadenia, alebo zariadenie hrá hru pána ministra.
V závere by som už iba podotkla, že kauza Čistý deň má naozaj dve roviny. Jedna je trestnoprávna, na ktorú neustále poukazovali poslanci SMER-u, druhá rovina je ľudskoprávna alebo výkonu sociálnoprávnej ochrany, na ktorú zväčša poukazujeme, celá opozícia. Tváriť, že konať minister má začať až vtedy, keď bude, budú ukončené všetky vyšetrovania, keď bude vznesené obvinenie nebodaj, dokonca budeme čakať, kým rozhodne súd, je pre ministra práce úplne nehodné. Nehodné je to! Takéto čakanie absolútne nie je na mieste. Minister má konať, keď len má náznak podozrenia, pretože tých podozrení nie je len u jednej osoby, nejde o jedno sexuálne obťažovanie, o jedno, o jednu, o jeden nejaký sexuálny delikt, ale ide o výpovede viacerých chovancov bývalých aj terajších.
Pán minister, stále si myslím, že bolo by pre vás oveľa lepšie, keby ste so cťou sám odstúpili. Všetky ostatné pripomienky, ktoré sme dávali, čo sa týka oblasti sociálnych vecí alebo sociálnych politík, zopakujem iba, že sme, že boli podávané a vnímané najmä zo strany občanov, ktorým nie je poskytnutá adekvátna služba, hlavne vzhľadom k tomu, ako ste hovorili, ako sa vlastne by mala zlepšiť tá situácia. Ste päť rokov ministrom a neboli ste schopný vytvoriť systém financovania sociálnych služieb taký, aby vyhovoval celej spoločnosti. Aj to je dôvod na vaše odvolanie, pán minister.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister práve nebol v miestnosti, v rokovacej.
Pani kolegyňa, pýtala si sa, prečo minister nekoná. A vlastne my tu všetci sedíme preto, aby sme prišli na to, ale vidím, že teda až na to celkom neprídeme, že prečo tak veľmi chráni ten Čistý deň. Čo je v tom, prečo toľká nesmierna ochrana, keď vieme o stovkách prípadoch iných zariadení, kedy neváhal odobrať akreditáciu. Okamžite na základe jasných argumentov, že niečo chýbalo, niečo vyzeralo nie dobre, nevhodne. Neváhal, konal absolútne, v absolútnej rýchlosti.
Tiež ma zaráža, že či existuje ešte nejaký iný príklad neziskovky, ktorá by takým zvláštnym spôsobom reagovala na kontroly, dovtedy teda, kým nezačala táto kauza, ako bol práve Čistý deň. Väčšinou mám skúsenosti z rozhovorov s neziskovkami, že ak príde kontrola, sú nachystaní v pozore, dobre, že nie pod pazuchou so všetkými dokumentami, sú ochotní rozobrať celé zariadenie do šroubika, len aby vyhoveli každej jednej požiadavke kontrolórov. Ale pani Miková si nájde kopu paragrafov, kvôli ktorým neodovzdá materiály, ktoré si žiadajú kontrolóri, alebo povie, že na to nemajú právo, a proste vymyslí si tisíc úplne trápnych argumentov, ako keby si nepamätala, že jedno ustanovenie zmluvy, na základe ktorej odoberá peniaze od štátu, jej dáva priam príkaz spolupracovať pri kontrolách.
Ďakujem pekne.