Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, zmiešané pocity môžeme mať, ale podľa mňa dôležitý je výsledok a ja naozaj oceňujem tú snahu ministerstva sa s nami rozprávať o tom a počúvať naše pripomienky. A aj keď môžem povedať, že možnože argumenty neboli prijaté celkom, ale došli sme ku takému spoločnému výsledku, ktorý, verím, že naozaj významnou mierou vylepší to, čo ste sa snažili nejak kritizovať. 
Ja teda prosím aj vás, aj vašich kolegov o hlasovanie teda za pozmeňujúci návrh, aj potom za celý návrh.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu druhé čítanie návrhu, ktorý má zmierniť a odstrániť a riešiť krivdy minulosti. Mám to tak nejako v sebe, že stále mám pred očami či starších, či chorých, či chudobných, či deti, proste tých najzraniteľnejších, a skutočne najčastejšie sa vyjadrujem a riešim problémy práve týchto skupín najzraniteľnejších. Dnes teda riešime nie najchudobnejších, ale najstarších, ktorí akoby doplatili na to, že boli k systému vzhľadom na parametre predchádzajúcich právnych noriem, podľa ktorých im vypočítavali dôchodok, oveľa viac solidárni ako dôchodcovia, ktorí išli do dôchodku po roku 2003. Úplnú spravodlivosť na tomto svete ťažko nájdeme, ale môžeme sa k nej určite blížiť. A dnešná novela je toho príkladom, že chceme odstrániť jednu dlhoročnú skrivodlivosť. Samozrejme, tie spôsoby môžu byť rôzne. Ministerstvo si zvolilo svoju cestu, s ktorou možno nie vo všetkom súhlasíme, alebo tú paradigmu tak neprijmeme, ale rešpektujeme.
A teraz k zákonu samotnému. Predkladatelia si dali do Programového vyhlásenia vlády záväzok, musím podotknúť, že prvýkrát, odkedy sa s veľkou nespokojnosťou, s veľmi nespokojnou skupinou starodôchodcov stretáme a vnímame ju. Bolo to pre mňa prekvapujúce, ale o to vítanejšie, bol to záväzok odstrániť nespravodlivosti starodôchodcov, ktorí vnímali po prijatí práve zákona o sociálnom poistení. Zopakujem, hlavným dôvodov pre spracovanie novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení bolo zníženie rozdielov v dôchodkoch tzv. starodôchodcov a novodôchodcov. Predovšetkým išlo a ide o riešenie problému spravodlivosti v dôchodkovom systéme, lebo je faktom, že jedným žijúcim starobným dôchodcom boli priznávané starobné dôchodky vymerané na báze vysokej miery solidarity s reziduálnymi alebo zostatkovými prvkami zásluhovosti a druhým boli priznané starobné dôchodky na báze zásluhovosti so zostatkovými prvkami solidarity. To nemohlo viesť k ničomu inému ako k nemalým rozdielom v dôchodkoch osôb s nadpriemernými príjmami, pretože problém úrovne nízkych dôchodkov bol sčasti vyriešený zavedením minimálneho dôchodkového príjmu. Aj keď tiež len nedávno. Na zavedenie minimálneho dôchodku, naozajstného minimálneho dôchodku, si však ešte nejakú dobu počkáme, pretože minimálny starobný dôchodok je v našom ponímaní doživotná a individuálna dôchodková dávka, ktorej suma je závislá od príjmu z pozostalostných dôchodkov a túto vlastnosť dnes funkčný minimálny dôchodkový príjem nemá. Takže rozdiel vo vnímaní toho, čo existuje, a toho, čo by sme boli najradšej, keby existovalo.
Ústrednou témou novely teda ostáva spravodlivosť, lebo existujúci stav je nespravodlivý. Od vzniku alebo zavedenia zákona 461 každý rok niekoľkokrát v roku prichádzame nielen my, ale aj vláda vždy s úpravou nejakých nespravodlivostí, ktoré tam naozaj čiastkovo stále existujú.
O tom, čo je spravodlivosť, sa v literatúre popísalo hodne, určite nie som filozof a ani tu nie je priestor na rozvíjanie úvah na tému legálnej spravodlivosti, je vnímaná rôzne. A z toho vyplývajú aj rôzne východiská pri riešení problému vyrovnávania rozdielov v starobných dôchodkoch priznaných pred a po reforme dôchodkového systému. Nech sa na tému spravodlivosti v dôchodkových systémoch pozeráme z rôznych hľadísk, jedno by sme nemali pripustiť, a to je východisko založené na východisku právnych pozitivistov, podľa ktorých je spravodlivosť iracionálny ideál. "A kto a akokoľvek je snáď nepostrádateľný pre ľudské chcenie a konanie, ľudskému poznaniu ostáva neprístupný." To je citát od Hansa Kelsena.
Teraz po tom všetkom, čo som absolvovala na ministerstve, po viacerých stretnutiach, kde mi bolo umožnené nahliadnuť do útrob, do čriev, z čoho, prečo a ako ministerstvo navrhovalo odstrániť nespravodlivosti, už len konštatujem, že po počiatočnom preštudovaní navrhnutého riešenia som mala pocit, že autori novely boli inšpirovaní práve takýmto akoby iracionálnou ideou vnímania spravodlivosti. A z tohto východiska navrhli riešenie, ktoré nemá vcelku jasné pravidlá pre určenie adresátov navrhovanej zmeny. Teda toho, koho sa má novela týkať. Javilo sa nám nie racionálne vysvetliteľné a stále nemám úplne vo všetkom jasno, ako sa k navrhnutej selekcii poistencov došlo, a to bolo vlastne našou najväčšou výhradou voči navrhnutému riešeniu. Tým chcem povedať, že v stanovení hraníc oddeľujúcich tých, ktorým vznikne nárok na nové priznanie starobných dôchodkov, a tých, ktorým nevznikne nárok, veľmi cítiť, nám sa to naozaj javí ako subjektívne hodnotenie situácie a neplatí, že ide striktne o vylúčenie tých, ktorým by nevznikol nárok na vyšší dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.
Nie je dané vylučovacie pravidlo. Toto všetko som vlastne hovorila už v minulej debate. Teda v tom pôvodnom znení priamo tá selekčná hranica nie je jasne, jakoby nevidíme tie také jasné väzby na úroveň miezd v roku priznania starobného dôchodku. Ale možno, a to je podľa mňa hlavný dôvod výberu vášho spôsobu riešenia, obmedzené možnosti Sociálnej poisťovne, ktorá ako jedna z najväčších inštitúcií sa, bohužiaľ, roky trápi s nedokonalými IT systémami, pomocnými systémami.
Ak by som povedala našu predstavu, tak my vnímame spravodlivosť ako koncept vyváženého a zdôvodneného rozdeľovania spoločenských hodnôt a bremien, práv i povinností. Preto pred priamym určením selekčnej hranice dávame prednosť pravidlu na jej určenie pre všetky roky, v ktorých sa má prepočet uskutočniť. A pokiaľ sa má uplatniť zásluhovosť do už vyplácaných starobných dôchodkov, je treba určiť, ako sa k nej dostať.
Podľa našich prepočtov takto zvolenou ministerskou cestou nie je síce možné sa dopracovať k zásluhovým, k úplne zásluhovým dôchodkom, ale je možné sčasti sa k nim priblížiť s vedomím, že niektorým osobám sa pridá viac ako podľa zákona o sociálnom poistení, niektorým menej, niektorým vôbec. Toto je teda možnože taká tá najväčšia výčitka, ale vravím, že rešpektujem cestu, ktorou sa ministerstvo zvolilo, pretože vy ste tí, ktorí rozhodujú, určujú pravidlá. K tomu neni čo dodať.
K čomu sa však vôbec nedopracujeme ministerským prístupom, je odstránenie závislosti výkonu od úrovne miezd. Teda kým my považujeme za spravodlivé naozaj prepočítať všetky dôchodky, čo opäť zopakujem, že nie je dnes reálne, ktoré boli vymerané z priemerného osobného mzdového bodu cca 1,1 na plne zásluhovom princípe, ministerstvo práce zvolilo iný filter na zaradenie poistencov do prepočtu starobných dôchodkov, a to na báze pevne definovanej hranice pre jednotlivé roky 1988 až 2003.
Toto všetko, o čom som doteraz hovorila, sa nám javilo ako nie dobre vyriešené v novele voči najstarším poistencom. A práve toto boli témy, ktoré sme aj na ministerstve práce, sociálnych vecí otvárali a prechádzali. A našou snahou bolo zmierniť to, čo sa nám nezdalo správne uchopené alebo správne určené. Nebolo to jednoduché. Tá odlišnosť vnemu pri odstraňovaní rozdielov v úrovni starobných dôchodkov a komplikovanosť prepočtov dopadov rôznych variant riešenia vyžadoval a vyžaduje, aby sa v takej citlivej téme, ako sú starobné dôchodky, hľadali konsenzy v mene spravodlivosti, ktorá ako som hneď v úvode povedala, úplná spravodlivosť bude až niekde inde ako na tomto svete.
Moje prekvapenie a ústretovosť voči ministerstvu práce, sociálnych vecí by som chcela veľmi silne oceniť. Naozaj ministerstvo malo veľkú snahu vysvetľovať nám, prečo prišli s takým riešením. Ja to zaobalím možno tým, že je to reálne spracovateľný koncept, ktorý je schopný zadministrovať aj Sociálna poisťovňa. Verím, že keby tie problémy práve na strane Sociálnej poisťovne neexistovali, aj ministerstvo by uvažovalo možno o iných riešeniach. Takže vďaka ministerským úradníkom, celému ministerstvu za všetok čas a nasadenie v tom, aby nieže vyšli nám v ústrety, našim pripomienkam, ale hlavne mali snahu vyšpecifikovať hranice, ktoré rozšíria tých, ktorým budú spravodlivejšie nastavené podmienky pre zaradenie do výpočtu.
Sú teda dve miesta, kde sme vnímali navrhnuté riešenie ako nedostatočné. Jedno bolo dôchodky priznané pred októbrom 1988. A toto sú vlastne už aj dve časti pozmeňujúceho návrhu, ktorý, ja to budem asi veľakrát opakovať, ale ja naozaj musím oceňovať v tomto prípade ústretovosť ministerstva.
Takže prvý okruh problému. Vládny návrh obsahuje ako podmienku nároku, ten pôvodný návrh, ako podmienku nároku na jednorazové zvýšenie starobného dôchodku dosiahnutie priemerného mesačného príjmu z piatich zárobkovo najlepších rokov rozhodujúceho obdobia v sume 2 333 korún, čiže hrubý mesačný zárobok v sume 2 999 korún. Vzhľadom k faktu, že aj za socializmu priemerné mzdy rástli, medzi rokmi 1976 až 1988 išlo o nárast o 33 %, má priemerný hrubý zárobok 2 999 korún úplne inú úroveň ako v roku 1976 a inú v roku 1988. A ak sa chcem priblížiť aspoň trochu k zásluhovým dôchodkom, potom takto definovaná podmienka nároku nie je celkom správne navrhnutá. Navrhovali sme teda selekčnú hranicu viazať na úroveň priemernej mzdy v roku, ktorý predchádza roku priznania starobného dôchodku. Konkrétne v pozmeňovacom návrhu navrhujeme, aby sa tá fixná suma, ktorá bola ministerstvom určená na základe parametrov, z ktorých vychádzal prepočet celej novely, aby sa suma 25,50 eur priznala každému poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok z priemerného hrubého zárobku na úrovni 1,1-násobku priemernej mzdy zistenej v rozhodujúcom období. Takže toto je prvá skupina problémov, ktorá by mohla byť vyriešená v prospech ďalšej viac ako tisícky poistencov. Hovoríme teda o najstaršej skupine tých staro starodôchodcov, ja som si ich tak pracovne pomenovala, staro starodôchodcovia, všetci tí, ktorí išli do dôchodku pred októbrom 1988.
Rozširujeme, nejde nám o nič iné, len pravidlo v podstate, hej, dalo by sa tak všeobecne povedať, veľmi všeobecne a zhruba, že pravidlo, ktoré sa tiahne od najnovších rokov, teda mám tesne pred rokom 2003, sa presúva aj pred rok ´88, hej, ten 1,1-násobok priemernej mzdy, podľa toho budú posudzovaní aj tí na zaradenie, na stanovenie, na prisúdenie fixnej sumy k starobnému dôchodku. Doteraz, teda v tom pôvodnom znení, bola stanovená hranica 2 333, ktorá platila vlastne od roku ´88 až nižšie. Takže v prvej skupine staro starodôchodcov rozširujeme okruh ľudí, ktorí budú zaradení do, ktorí budú posúdení o zvýšenie dôchodku o 25,50.
Druhá časť problému, ktorá je riešená v pozmeňovacom návrhu, ktorý v závere budem čítať, to som ešte nepovedala, dôchodky priznané od októbra 1988 do decembra 2003. Aj v tejto skupine poistencov nám ide najmä o úpravu selekčných hraníc. Vysvetľovala som, čo sa nám na tom nezdá celkom správne. A oceňujem ústretovosť ministerstva v tom, že opäť prijali niektoré naše argumenty. Nie na všetkom sme sa dokázali zhodnúť, ale naozaj pri rešpekte ich spôsobu riešenia a vypočutí našich nejasností a to, čo sa nám zdá neprijateľné, tak sa upravili hranice, tie selekčné hranice, teda hranice, ktoré sú dôležité nato, aby starodôchodca bol započítaný do toho prepočtu, sa menia. A opäť na úroveň 1,1-násobku priemernej mzdy platnej v roku, ktorý predchádza roku priznania starobného dôchodku.
S týmito navrhnutými úpravami je návrh podľa prepočtov, ktoré sme si robili, určite spravodlivejší ako v predloženom znení a znamená aj zvýšenie počtu osôb alebo okruhu osôb, ktorým bude prepočítaný starobný dôchodok o niekoľko tisíc. A čo nás mimoriadne teší, je skutočnosť, že by sa dôchodky zdvihli práve aj tým najstarším poistencom, ktorí mali vyššie príjmy v minulosti.
My by sme možno úpravu dôchodkov riešili inak, ale voľby naozaj rozhodli, že vy stanovujete aj spôsoby riešenia a my sme len veľmi radi, ak prijmete aspoň niektoré naše pripomienky. A aj ak sa podarí naozaj, že pozmeňovací návrh, ktorý rozširuje túto skupinu poistencov hodných na prepočet alebo na zvýšenie dôchodku o takmer alebo viac ako 15-tisíc ľudí, tak možno ešte by si zaslúžila aj táto úprava jednu malú novelu, ale o tom už nebudem teraz hovoriť.
Takže povedala som dva okruhy, ktoré rieši pozmeňovací návrh, ktorý podávam nielen s kolegyňami Soňou Gaborčákovou, Silviou Shahzad, ale najmä pánami poslancami Ľubomírom Vážnym, s Jánom Podmanickým a Jozefom Burianom. Hlavným cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu je rozšíriť okruh osôb, ktoré budú posúdené na prepočet starobného dôchodku.
Možno by som ešte rada upozornila na jednu dôležitú vec. V mojom vystúpení v prvom čítaní k tejto novele zákona som konštatovala, že navrhovatelia pozabudli na jednu skupinu poistencov, a to na poistencov, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok pred rokom 2004 a ktorým bol po dovŕšení dôchodkového veku tento dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok. S týmito dôchodkami je neustály problém, lebo raz sú považované za starobné, raz sa s nimi zaobchádza ako s invalidnými. Ministerstvo práce nám dalo informáciu, a niekoľkokrát to bolo potvrdené, že na týchto poistencov sa nezabudlo a v prípade prepočtu starobných dôchodkov budú tieto dôchodky akoby v osobitnom režime, na ktorý treba verejnosť stále upozorňovať, a bola by som rada, keby médiá sa tejto téme naozaj venovali. Ako tiež viac rozhovorov sme mali na túto tému k invalidným dôchodkom, a tak, ako nám to bolo vysvetlené, chápem, že táto novela nevylučuje ani invalidných dôchodcov z prepočtov. Iná vec je potom možno rozprávať sa všeobecne o výške invalidných dôchodkov, hej, vzhľadom na súčasný stav. Takže naozaj tunák by si mohli možno aj médiá urobiť svoju úlohu v tom, v informovaní.
Alebo možno ešte, že či by nestálo za úvahu, keďže naozaj aj tie združenia zdravotne postihnutých však majú svojich odborníkov, ktorí to nedokážu tak dostatočne tak čítať, ako nám aj ministerstvo, aj Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že sa pristupuje k týmto prepočtom invalidných alebo starobných, alebo prekvalifikovaných dôchodkov, že či by nebolo vhodné spresnenie, potom precizovanie, ako gramatické sprecizovanie zákona, ale to naozaj do tejto časti viacej asi nepatrí.
Na konci vystúpenia také konštatovanie. Som prekvapená milo, že ministerstvo naozaj pristúpilo k zmene, alebo teda umožnilo nám takto navrhnutú zmenu, a teraz mám pocit, že tá novela je tak približne na jednej úrovni alebo celou novelou sa tiahne ten 1,1-násobok priemernej mzdy, čo považujem za naozaj za dobrý krok. A stále mi tam vyskakuje jeden rok, ´95, kde je tak, to som takisto hovorila v tom predchádzajúcom príspevku, kde tak príliš pozitívne oproti ostatným ročníkom pristupujeme k ročníku ´95. Je to, je to stále pre mňa prekvapením, aj keď sa mi to snažili vysvetliť, nebola som schopná to chápať.
Ale teda vráťme sa ku meritu, dôležitý je výsledok. Pokiaľ bude prijatý tento pozmeňovací návrh, tak skupina starodôchodcov, ktorá môže byť pozitívne naladená z tejto novely, sa rozširuje o 15 300 starodôchodcov. Náklady sú naozaj minimálne, myslím, že niečo cez 2 mil., a vieme, že vzhľadom na vek týchto starodôchodcov tá suma bude ďalšie roky vysoko pravdepodobne klesať. S takouto novelou sa prišlo, malo prísť dávno. Hovorila o tom každá vláda, ale jedine teraz si to dali do Programového vyhlásenia vlády a teraz sa k tomu reálne pristupuje. Takže teším sa z toho, že dôjde k zvýšeniu spravodlivosti u starodôchodcov, mnohí to budú mať také zadosťučinenie za roky, kedy o tom hovorili, a ja vás budem veľmi prosiť, aby ste takýto spoločný pozmeňovák, podpisy sú naozaj z každej politickej strany, aj potom následne podporili.
Pán minister, ďakujem za ústretovosť.
Dovoľte mi teda nakoniec prečítať samotné znenie pozmeňovacieho návrhu. Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad, Ľubomíra Vážneho, Jána Podmanického a Jozefa Buriana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 1 písm. a) sa suma "3 667 Sk" nahrádza sumou "2 733 Sk".
Už toto je prvý znak, že sa znižuje tá selekčná hranica.
2. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 1 písm. b) sa suma "3 667 Sk" nahrádza sumou "2 750 Sk".
3. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 1 písm. c) sa suma "3 675 Sk" nahrádza sumou "2 767 Sk".
4. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 3 písmeno a) znie: "a) 2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 8 525 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. a),".
5. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 3 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) až d), ktoré znejú:
"b) 2 600 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 600 Sk do sumy 8 690 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. b),
c) 2 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 700 Sk do sumy 8 901 Sk sa započítava 36 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. c),
d) 2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 9 162 Sk sa započítava 32 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. d),".
Doterajšie písmená b) až m) sa označujú ako písmená e) až p).
6. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 4 písm. a) v prvom bode až treťom bode sa slová "22 %" nahrádzajú slovami "27 %".
7. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 5 písm. a) v prvom bode až treťom bode sa slová "21 % nahrádzajú slovami "26 %".
8. V čl. I druhom bode § 293dt znie:
"§ 293dt
(1) Ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 a starobný dôchodok sa vypláca po decembri 2017, starobný dôchodok sa zvýši od 1. januára 2018 o 25,50 eur, ak starobný dôchodok bol priznaný
a) pred rokom 1965 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 509 Sk,
b) v roku
1. 1965 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 509 Sk,
2. 1966 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 536 Sk,
3. 1967 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 568 Sk,
4. 1968 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 619 Sk,
5. 1969 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 698 Sk,
6. 1970 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 794 Sk,
7. 1971 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 894 Sk,
8. 1972 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 998 Sk,
9. 1973 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 034 Sk,
10. 1974 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 063 Sk,
11. 1975 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 088 Sk,
12. 1976 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 114 Sk,
13. 1977 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 141 Sk,
14. 1978 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 166 Sk,
15. 1979 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 192 Sk,
16. 1980 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 217 Sk,
17. 1981 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 242 Sk,
18. 1982 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 264 Sk,
19. 1983 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 285 Sk,
20. 1984 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 304 Sk,
21." - už sa blížime ku koncu - "1985 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 322 Sk,
22. 1986 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk,
23. 1987 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk,
24. 1988 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk.
(2) Starobný dôchodok sa na účely odseku 1 považuje za priznaný v roku 1988, ak poistencovi bola suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 a nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne prvýkrát po 31. decembri 1988."
To je celé znenie pozmeňovacieho návrhu.
Ešte z tohto miesta by som chcela poďakovať aj pani Navrátilovej, ktorá teda urobila mravčiu prácu v tom, že vypočítala, možno určila možno sto tabuliek, podľa ktorých, ktorá nám dala návestie na to, že nie všetko možno by mohlo alebo že niektoré veci by sa mohli aj vylepšiť. Tak aj takto by som jej rada poďakovala, rovnako aj zopakujem, aj pánovi ministrovi a celému jeho tímu, ktorí túto novelu, ale aj pozmeňovací návrh pripravovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Každopádne, pán kolega, ďakujeme ti veľmi pekne za podporu, ktorá bola vyslovená v mene celého klubu, predpokladám, a verím, že nám ide o jeden cieľ. Naozaj o to, aby sa zosúladili alebo zrovnoprávnili rodičia, ktorí majú vlastné deti, s rodičmi, ktorí majú deti zverené do osobnej starostlivosti.
Je podľa mňa naozaj donebavolajúce, prečo by takíto rodičia, teda tí, čo majú deti v náhradnej starostlivosti, mali byť ukrátení o výšku príspevku, pretože, pretože náklady na činnosť, ktorú budú prevádzať, keď to tak škaredo poviem, je rovnaká. Potrebujú rovnako náklady na, na postieľku, na plienky, na oblečenie, ako aj biologickí rodičia. V tomto sa úplne zhodujeme. A ja si myslím vlastne, že zhodujeme sa vo všetkých tých pripomienkach, ktoré tu boli prednesené.
My sme išli do varianty menej ambicióznej, tak poviem, že naozaj sme to brali ako prvý nástroj, tým, že my sme netušili, že vy predkladáte tento návrh zákona na schôdzu, naozaj sme boli málo ambiciózni, menej ambiciózni, pretože sme si nechávali niektoré veci na ďalšie, možnože sme to brali ako otvorenie diskusie na túto tému. Určite, keď sme pripravovali návrh, sme uvažovali veľmi silne nad, nad otázkou odstránenia tej vekovej hranice, toho vekového cenzu šesť mesiacov a takisto rozšíriť to aj pre staršie deti.
Ale teda súhlasíme so všetkým, čo si povedal, a tešíme sa, že získa podporu tento návrh zákona. A dúfame, že aj širšiu.

Ďakujem obom kolegyniam za príspevky k tejto téme. Áno, náhradná starostlivosť je aj v očiach mnohých ľudí, mnohých občanov považovaná za niečo, nechcem povedať, menejcenné, ale nie rovnocenné s klasickým rodičovstvom a to je veľká chyba. Naozaj, prosím vás, začnime sa pozerať na náhradných rodičov, tí, ktorí majú už akýmkoľvek spôsobom to dieťa dané do starostlivosti, či sú adoptívnymi rodičmi, to je jedno, ale proste oni sa starajú o dieťa a to je dôležité. Neni dôležité, či sa stará biologický rodič alebo náhradný rodič. Preto si myslím, že je úplne dôvodné, aby sa sumy príspevkov pri narodení dieťaťa zjednotili, to je prvá vec. Druhá vec, ktorú takisto predkladáme alebo ktorú upravujeme, je ten spôsob žiadosti. Ak už sa matke, proste ak matka nemohla porodiť svoje vlastné dieťa, ale teda žiada si ho v náhradnej starostlivosti, podarilo sa jej ho získať v náhradnej starostlivosti, neviem používať správne slová, tak potom musí mať aj špeciálny režim v možnosti žiadať takýto príspevok. Načo nám je príspevok, ktorý v reálne ľudia nevedia využiť? Potom to vyzerá, ako len aby sme mali niečo na papieri.
A tretia vec, ktorú by som rada, rada poznamenala, že, že v podstate už sa v pléne objavil podobný návrh zákona, ktorý rieši podobné veci možnože trošku ešte rozšírenejšie, predpokladám, že o tom bude rozprávať aj kolega Dostál, a chcem povedať, že rovnako ako my žiadame o podporu ich novely, rovnako sme radi podporili aj novelu druhej opozičnej strany. Takže tak veľmi vhodne vybraná téma.
A aha, posledné ešte, ktoré som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, tak dovoľte mne už len zhrnúť to, čo bolo tuná počuté. Ďakujem pánovi poslancovi Baránikovi, že otvoril naozaj tému, ktorej sa tak bojíme v tej snahe, inokedy nie, ale v tejto veci sa tak bojíme možnože negatívne pomenovať niektoré veci, a tak naivne dúfame, že možno práve preto, aby nám to kolegovia z koalície podporili.
Máte pravdu v tom, že peňazí je dosť, len častokrát sa míňajú neefektívne. Roky sme nechali peniaze premrhávať alebo rozkrádať, ak použijem vaše slová, išlo nielen o peniaze zo štátneho rozpočtu, ale vieme, že aj z fondov Európskej únie. Ale nie o tomto sme chceli hovoriť vo všeobecnosti, ale naozaj verím tomu, že ak by sa našla politická vôľa, keď nie pre prijatie teraz v tejto chvíli tohto návrhu, ale na rozhovory, pretože tak ako ozaj kolegyňa pripomenula, vlastne už aj strana MOST - HÍD prichádza so zvýšenou daňovou odpočítateľnou položkou na daňovníka, čo je v podstate podobný princíp, hej. A vieme, kto sa postavil - na náš údiv - proti tomuto, takémuto opatreniu, ale zopakujem, je to investícia do budúcnosti našej spoločnosti, do budúcnosti fungovania našej spoločnosti, do toho, aby mal kto robiť na budúcnosť Slovenska i nás samých.
Pripomeniem, že ide o jeden z nástrojov, je nám jasné, že rodenie detí zvýšený daňový bonus nedokáže ovplyvniť. Ale možnože vo viacerých prípadoch sa to môže podariť. Treba vytvoriť súbor opatrení nielen ekonomických, aj vzdelávacích, aj, ja neviem, kultúrnych, rôzne formy, naozaj balík opatrení, ktoré pomôžu rodičom prijímať ďalšie deti. V žiadnom prípade nemáme snahu násilím nútiť rodičov, aby mali viac detí preto, lebo na tom zarobia. Toto nie je naozaj dôvodom na takúto novelu zákona.
Kolegyňa spomenula chudobu. Tento rok pri spracovávaní údajov Štatistického úradu, myslím, že tá metóda, alebo teda metóda EU SILK nám opäť povedala, že riziko chudoby sa na Slovensku opäť zvýšilo. Opäť o nejaký, možno nie veľký myslím, že 30-40-tisíc ľudí, nepamätám si to číslo presne, ale summa summarum je to takmer 700-tisíc ľudí, ktorí sú na Slovensku ohrození chudobou. Sú to ľudia, nie všetci, ktorí sú bez práce, pozor, sú to ľudia, ktorí pracujú, a jednou z rizikových skupín sú rodiny s viac deťmi, s viacerými deťmi alebo jednorodičovské rodiny, alebo samoživitelia, teda jeden rodič, ktorý sa stará o jedno alebo viac detí. Samozrejme, do tej skupiny patrili všeobecne všetky deti do 18 rokov a ostatné skupiny si nepamätám, ale už len tieto tri rizikové skupiny sú dôvodom na to, že treba sa skutočne zamyslieť nad daňovo-odvodovým systémom a nad zvýhodňovaním tých, ktorí si to zaslúžia, najviac zaslúžia v tejto spoločnosti. Pretože jednak robia niečo pre budúcnosť Slovenska, ale aj sami pre seba a pre štát v súčasnosti, lebo sú platiteľmi daní. Takže prosím aj vyzývam všetkých kolegov, aby sa zamysleli v tomto duchu nad uvedenou novelou.
Už iba posledná poznámka. Pani kolegyňa hovorila príklady z okolitých krajín, ktoré majú zavedené už progresívne zvýhodnenie daňového bonusu na deti alebo zvýhodnenie na dieťa. Rôzne modely predstavila, ale mňa zaujalo napríklad české riešenie v tom, že nezaviedli tú svoju konečnú sumu daňového zvýhodnenia naraz. Oni si to riziko rozdelili na štyri roky. Aj toto je cesta, len, prosím vás, začnime sa v spoločnosti o tejto téme naozaj vážne baviť a urobme niečo pre rodiny, ktoré nám živia, ktoré sa starajú o deti, ktoré sú budúcnosťou Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu zákona. (Potlesk.)