Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

22.10.2019 o 15:53 hod.

JUDr.

Katarína Macháčková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2019 15:53 - 15:54 hod.

Katarína Macháčková Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o obecnom zriadení a o samospráve vyšších územných celkov (tlač 1733). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 18:59 - 19:00 hod.

Katarína Macháčková
Pekne, ja len veľmi naozaj stručne a krátko, že máte pravdu, pán poslanec Dostál, je to čisto praktická vec, nie politická. A určite by si to zaslúžilo tú podporu aj vládnej koalície, ale tak vieme, ako to tu chodí, ale teda určite je to praktická vec a je to už prežitok tejto doby, čo, ako, ako to funguje. Takže je to určite veľmi dobrý návrh. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.9.2019 18:41 - 18:42 hod.

Katarína Macháčková Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o samospráve vyšších celkov, tlač 1643. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.9.2019 18:15 - 18:16 hod.

Katarína Macháčková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov (tlač 1641).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 10:01 - 10:01 hod.

Katarína Macháčková
Pán poslanec, nemôžem súhlasiť s tým, že ja som nič neurobila. Práve naopak, ja si myslím, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? Takže ja myslím, že každý, kto situáciu pozná, vie, že som urobila. V tomto pravdu teda určite nemáte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 9:46 - 9:55 hod.

Katarína Macháčková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Takže, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja teda možno predostriem taký trošku iný pohľad, ktorý zodpovedá tej pozícii, v ktorej sa ja nachádzam, keďže som primátorka mesta Prievidza, a v našom meste teda žije veľa baníkov, veľa rodín je spätých s baníctvom a naozaj majú k tomuto veľmi silný vzťah.
Ja som v máji 2017 u nás v regióne otvorila diskusiu, ktorú som nazvala pracovne Vyfárajme z neistoty, a vtedy som začala hovoriť o tom, že bude treba riešiť, čo bude, keď skončí ťažba uhlia. Bola to veľmi ťažká situácia, pretože u nás ľudia boli zvyknutí stále na to, že tie bane tu boli, a mali takú predstavu, že snáď budú navždy a nechceli počuť tú pravdu, že tá ťažba raz skončí, či už to bude z dôvodu toho, že uhlie je neobnoviteľný zdroj energie, alebo z dôvodu aj európskej legislatívy. Už vtedy som upozorňovala na to, že túto situáciu treba riešiť, pretože je to len otázka času, a v náväznosti teda na tú prvú aktivitu som v októbri 2017 usporiadala okrúhly stôl, kde som teda pozvala aj zástupcov vlády, zástupcov zamestnávateľov rôznych organizácií občianskeho sektora, aby sme spoločne začali diskutovať o tom, čo treba na Hornej Nitre urobiť. Bohužiaľ, v tom období predstavitelia vlády neprijali pozvanie a neboli ochotní diskutovať na túto tému, pretože ja ako primátorka mesta som pre nich nebola partnerom.
V neskoršom období som s touto témou vystúpila na stretnutí Združení miest a obcí Hornej Nitry, kde teda som túto tému otvorila, a postupne vznikol taký úzus, že sa združenie teda pridalo k týmto aktivitám a začalo sa o tejto veci teda otvorene na Hornej Nitre diskutovať. V ďalšom období sme sa stali ako Prievidza a Horná Nitra súčasťou platformy pre uhoľné regióny, kde teda uhoľné regióny v procese transformácie, čo, samozrejme, pre náš región je dobrá správa, pretože sa dá predpokladať, že bude k nám smerovať pomoc z Európskej únie. Zatiaľ však môžme stále hovoriť len o nejakých predpokladoch, pretože žiadne ešte konkrétne informácie ani teda prostriedky región nedostal, takže sme naozaj len zatiaľ pri riešení celej tejto veci.
Neskôr teda vznikol Akčný plán rozvoja Hornej Nitry, ktorý spočiatku teda sa rodil ťažko, neskôr však, treba povedať, že naozaj bol otvorený a mali do tohto procesu právo vstúpiť všetci, ktorí teda mali o túto tému záujem, ktorí chceli diskutovať, a vznikol akčný plán, ktorý dokonca teda schválila vláda uznesením č. 336/2019, a vláda súčasne uložila ministerstvu hospodárstva a ministerstvu práce, sociálnych vecí, aby pripravila vlastne zákon, ktorý by riešil kompenzáciu pre baníkov.
Z tohto je teda zrejmé, že tento zákon mal byť pripravený ako vládny, dnes je predložený ako poslanecký, čo aj ja teda vnímam čiste ako politickú aktivitu, pretože keď teda sa to už išlo riešiť aj na úrovni poslancov, tak som sa mohla zapojiť napríklad aj ja, pretože kto iný má na tom záujem, aby sa to tam riešilo, keď nie ja. Takže vnímam to ako politickú aktivitu pred voľbami, ale treba povedať, že naozaj ten zákon, ktorý je pripravený, má viaceré nedostatky.
V prvom rade chcem poukázať na to, že rieši pomoc pre baníkov, ktorí pracujú v podzemí a napr. sa nezaoberá ľuďmi, ktorí pracujú na povrchu, častokrát títo ľudia boli práve že preradení na pracovisko z dôvodu nejakého zdravotného stavu zhoršeného, čiže pomoc pre týchto ľudí nerieši. Na rozdiel od kolegu teda Karola Galeka ja mám trošku iný názor, ja si myslím, že tí ľudia si tú pomoc zaslúžia, že majú právo na to, aby ten kompenzačný príspevok dostali, pretože naozaj mnohí teda majú rôzne zdravotné obmedzenia. Tá práca je dosť, je dosť taká, ťažšie sa budú z tejto práce ľudia rekvalifikovať na, na iné pracovné profesie, a teda je predpoklad, že dosť veľká časť tých ľudí, ktorí tam pracujú, naozaj bude mať s týmto problém, čiže tento krok ja, možno nie je systémový, ale považujem ho za riešenie tej situácie a ja ho v zásade teda podporujem, aj keď teda poviem ďalšie výhrady k tomu, ktoré mám.
Treba povedať, že máte pravdu v tom, že rieši podporu pre baníkov a sú tam aj iní zamestnanci iných odvetví, ktorí trebárs budú dotknutí tou ťažbou, napr. aj zamestnanci v elektrárňach niektorí, ktorí teda pracovali, a naozaj sa to týka len teda zamestnancov baní.
Ďalšia vec je, že treba povedať, že už v súčasnosti sa tam ľudia prepúšťajú, tá situácia je taká, že dnes rádovo v desiatkach ľudí ľudia už odchádzajú, a na druhej strane ja môžem povedať, že práve už aj tí, čo boli prepustení, tak tí tú kompenzáciu nedostanú a dostanú teda kompenzáciu tí, ktorí, ktorí budú, ak teda ten zákon bude schválený.
Musím súhlasiť s vami, že nemá úplne logiku to, že kompenzáciu budú dostávať aj mladí ľudia, ktorí teda tam robia minimálne po dobu troch rokov, nie päť rokov, ako včera hovoril pán Baška, je to tri roky, a teda títo ľudia takisto získajú nárok na kompenzačný príspevok a je to aj také, by som povedala, nespravodlivé voči tým ľuďom, ktorí tam naozaj robia 15 a viac rokov, že vlastne budú mať rovnaké, alebo teda to zvýhodnenie tam, teda ten príspevok je nižší, je po kratšiu dobu, ale teda budú ho tiež poberať.
Treba ďalej hovoriť o tom, že nie sú, pokiaľ hovoríme o nejakých ďalších podporných schémach, tie zatiaľ teda nemajú žiadnu konkrétnu podobu. Pokiaľ hovoríme o nejakom odstupnom, tak to je zákonný nárok zamestnancov, ktorí oni získavajú. Viem, že bola otvorená debata, čo sa týka odstupného, že by teda dokonca z Európskeho globalizačného fondu sa malo žiadať tie finančné prostriedky na odstupné, čo tiež považujem teda za značne diskutabilné, lebo naozaj, pokiaľ sa jedná o odstupné, to by malo vyplácať Hornonitrianske bane, a nie teda používať na to prostriedky Európskej únie. Treba povedať, že ale o tejto veci nie je rozhodnuté, je to v procese, a teda dnes ťažko predpokladať, ako to ešte celé vlastne dopadne.
Čo je nedostatkom tohto zákona, je, že teda v dôvodovej správe je uvedené, že by mal predkladateľ zámer, aby bolo, boli títo poberatelia oslobodení alebo dôchodkovo poistení ako poistenci štátu, ale nerieši sa tam vlastne zdravotné, nerieši sa tam teda zdravotné poistenie, či bude prispievať, alebo nie, a ďalej sa tam nerieši ani to, či bude oslobodený od dane z príjmu, alebo nebude. Rovnako je pravdou, že v zákone je vlastne, teda k zákonu, čo sa, bolo priložené vlastne vyjadrenie, stanovisko ministerstva financií, že teda nie je zabez..., nie je jasne zrejmé, odkiaľ teda tie finančné prostriedky na to budú, a toto, táto otázka teda nie je vyriešená, čo je chybou, a myslím, že to je aj práve dôsledok toho, že to neprešlo tým riadnym procesom v rámci medzi..., medzi..., teda pripomienkového konania, takže to je, myslím, ten dôsledok toho, ktorý tam nastal.
Čo sa týka tých rekvalifikácií, v podstate podľa tých informácií, ktoré máme, na rekvalifikácie by mali byť vyčlenené finančné prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje. Čo sa týka týchto finančných prostriedkov, naozaj budeme, bude treba skutočne zvážiť, pretože, poviem to veľmi zjednodušene, podľa tých informácií, ktoré zatiaľ máme, že ľudia by mali dostávať, 6 až 8 mesiacov by mala byť refundovaná mzda, pokiaľ budú v procese rekvalifikácie, a na druhej strane je fakt, že tie prostriedky sa vynaložia, keď ten zamestnanec skončí ten pracovný pomer, akú bude mať motiváciu ísť do práce, keď bude môcť získať zase kompenzačný príspevok, keď sa zaeviduje na úrade práce. Čiže toto je otázka, ktorá tu legitímne podľa mňa vzniká, a treba tiež teda sa ňou zaoberať.
Ja tento zákon do druhého čítania podporím. Ja verím, že v tom druhom čítaní sa odstránia tie nedostatky, o ktorých som hovorila, z hľadiska teda toho poistného, a teda hovorím, i keď to riešenie systémové nie je, ale je to pomoc pre tých ľudí, ktorí tam odpracovali roky, a myslím, že si to zaslúžia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 18:34 - 18:35 hod.

Katarína Macháčková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať svojmu kolegovi Jožkovi Mihálovi za podľa mňa veľmi objektívne zhrnutie tejto situácie, pretože naozaj nie je čiernobiela. Treba vidieť, že naozaj treba znižovať dane ľuďom, ale na druhej strane, pokiaľ hovoríme o obciach a mestách, tak nehovoríme o peniazoch pre starostov a primátorov, ale pre ľudí.
A pán poslanec Antal, nemôžem súhlasiť s tým, že hovoríte, že tento návrh prichádza v čase, kedy samosprávy majú prebytok peňazí. Treba povedať, že práve teraz, a však ste primátor, viete, aké všetky povinnosti na mestá sú, takže neprichádza to v čase, keď, kedy sú obce v nejakom čase blahobytu, ale kedy musíme znášať všetky opatrenia alebo teda vládne návrhy, ktoré tu boli prijaté, riešime minimálnu mzdu, z toho súvisiace zvyšovanie ostatných miezd, obedy zadarmo, rekreačné poukazy, toto všetko vlastne samosprávy znášajú. A teraz máme tu signály o blížiacej sa nejakej hospodárskej kríze a tento návrh prichádza v tomto čase. Takže ja si nemyslím, že to je obdobie teraz, ktoré bude, blaha a rozkvetu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

20.6.2018 12:21 - 12:24 hod.

Katarína Macháčková Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, má za cieľ umožniť obciam zavedenie vyššej dane z nehnuteľnosti pri tých stavbách a pozemkoch, ktoré sú buď dlhodobo neudržiavané či nevyužívané, a znížiť daň z nehnuteľností pri tých stavbách a pozemkoch, ktoré vlastník dá do nájmu alebo výpožičky na verejnoprospešný účel.
Uvedenú úpravu považujeme za nevyhnutné prijať z dôvodu, že na Slovensku sa nachádza veľké množstvo schátraných budov, ktoré majú vysoký architektonický význam, ale ktoré ich vlastníci nechávajú cielene schátrať. Dôvodom takéhoto konania je skutočnosť, že náklady na zbúranie stavieb sú častokrát nižšie ako náklady na jej rekonštrukciu. Okrem toho, že v mestách a obciach takto dochádza k znižovaniu kvality verejného priestoru, mestá prichádzajú o hodnotné architektonické diela, lebo výsledkom pasivity vlastníka býva to, že sa stavba dostane do tak zlého technického stavu, že vlastník získa povolenie na jej odstránenie.
Takto na Slovensku chátra napríklad liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, kúpele v Korytnici. Návrhom zákona chceme dosiahnuť, aby obce mohli ako správcovia dane prostredníctvom prijatia všeobecne záväzného nariadenia zvýšiť ročnú sadzbu dane z pozemkov pri pozemkoch
nachádzajúcich sa v jednotlivej časti mesta alebo v jeho jednotlivom katastrálnom území, ak ich vlastník alebo nájomca neudržiava v stave primeranom ich funkčnému využitiu, a zvýšiť ročnú sadzbu dane zo stavby nachádzajúcu sa v jednotlivej časti mesta alebo jednotlivom katastrálnom území, ak vlastník buď ju neudržiava v dobrom stavebnom stave, najmä ak dochádza k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, v prípade ak vlastník stavbu riadne neudržiava a stavebný úrad mu vo verejnom záujme nariadil, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu alebo stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby, a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby.
Výška ročnej sadzby je ohraničená hornou hranicou, nesmie presiahnuť desaťnásobok ročnej sadzby dane zo stavieb a pozemkov určenej správcom dane pre stavby vymedzené v § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach. Okrem uvedeného je cieľom zákona podporiť aktivity tých osôb, ktoré dajú do nájmu alebo výpožičky neudržiavaný pozemok alebo stavbu na verejnoprospešný účel. U týchto osôb by zákonodarca prijatím novely zákona umožnil obci prostredníctvom VZN oslobodiť od dane vlastníka takéhoto pozemku, alebo mu daňové zaťaženie znížiť.
Nadobudnutie účinnosti zákona je navrhnuté na 1. novembra 2018.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, som presvedčená, že návrh zákona prinesie mestám a obciam efektívny nástroj k skvalitneniu verejného priestoru v obciach a mestách a pomôže zachovať chátrajúce, architektonicky významné diela. Preto verím, že náš návrh si nájde u vás, vážené kolegyne a kolegovia, podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

20.6.2018 12:16 - 12:18 hod.

Katarína Macháčková Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Cieľom nášho návrhu je dať samosprávam do rúk silnejšie kompetencie voči developerom prostredníctvom podrobnejšej úpravy záväzných stanovísk k investičnej činnosti v obci, ktorých vydávanie predpokladá zákon o obecnom zriadení už v súčasnosti. Posúdenie, či dopravná infraštruktúra stačí na to, aby uniesla záťaž zvýšeného počtu ľudí v dôsledku nového developerského projektu je dnes vo všeobecnosti ponechané na zodpovednosť developera. Prax pritom ukazuje, že samotný výsledok posúdenia je ľahko ovplyvniteľný tým, z akých údajov sa vychádza a ako sa prepočítajú. Dôsledkom je, že súčasný systém vytvára konflikt záujmov pri schopnosti posúdiť predpokladanú dopravnú záťaž pre lokalitu objektívne. V rámci záväzných stanovísk, kde sú schválením zákona dopravné posúdenie, vydávané mestá a obce, neobstarávali by ho teda samotní developeri.
Zmenou oproti doterajšej právnej úprave by bola možnosť obce vydanie záväzného stanoviska spoplatniť, ak sa bude týkať investičných projektov s predpokladanou zastavanou plochou presahujúcou 500 metrov, čo sa v návrhu označuje ako záväzné stanovisko k investičným projektom. Výška úhrady by bola zákonom ohraničená a k jej ustanoveniu a zmene by mohli pristúpiť obce len s účinnosťou k začiatku kalendárneho roka. Pravidlá spoplatňovania by tým boli jasne dané počas celého roka.
Okrem dopravného posúdenia by sa obec v záväznom stanovisku vyjadrovala aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ku ktorým si žiadateľ záväzné stanovisko vyžiada. Zákon v tejto súvislosti zakotvuje pevné lehoty pre vydanie stanoviska a za nedodržanie termínu zavádza povinnosť vydať záväzné stanovisko k investičným projektom bezplatne.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 12:03 - 12:07 hod.

Katarína Macháčková Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, vizuálny smog trápi mnoho miest a obcí. Problémom sú vlastnícke práva, kedy mesto nemá dostatok nástrojov na reguláciu výskytu reklamy, ktorá je umiestnená na súkromných stavbách či pozemkoch.
Návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegom Miroslavom Beblavým a Vierou Dubačovou, môže pomôcť obciam efektívnejšie regulovať výskyt vonkajšej reklamy. Naším riešením je umožniť obciam šírenie vonkajšej reklamy zdaňovať.
Novela stavebného zákona, ktorá zaviedla nové procesné podmienky umiestňovania reklamných stavieb, neodstránila problémy, ktoré obce neustále s narastajúcim šírením vonkajšej reklamy majú, a v praxi často nastávajú práve tieto situácie. Mestá nemajú dosah na vonkajšiu reklamu, ktorá nespĺňa náležitosti definície reklamnej stavby v zmysle stavebného zákona, ako sú rôzne voľne položené pútače, áčka, reklamné plachty a podobne. Mestá nemajú nástroj, nástroje, ako vlastníka reklamného zariadenia regulovať a usmerniť pri umiestňovaní vonkajšej reklamy na súkromnom pozemku. Mestá nemajú dostatočné nástroje na to, aby reklamné stavby a pútače odstránili v prípade, že už využívané nie sú.
Je bežnou praxou a obštrukciou zo strany vlastníkov bilbordov, že aj keď mesto rozhodne v zmysle stavebného zákona o odstránení bilbordu, počas konania sa zmení jeho vlastník a celé konanie musí prebehnúť odznovu. Vlastníci budov a pozemkov, na ktorých je vonkajšia, tvrdia, vonkajšia reklama, tvrdia, že reklamné zariadenia nie sú ich a nemôžu ich odstrániť. Toto sú tie problémy, ktoré nastávajú najčastejšie.
Na základe pretrvávajúcich problémov pri aplikácii stavebného zákona v oblasti regulácie vonkajšej reklamy za najvhodnejšiu cestu na riešenie problému neustáleho narastania vizuálneho smogu považujeme zavedenie daňovej povinnosti pre osoby, ktoré sú vlastníkmi vonkajšej reklamy alebo stavieb a pozemkov, na ktorých sa vonkajšia reklama nachádza. V súčasnosti majú obce a mestá možnosť zdaňovať a regulovať výskyt vonkajšej reklamy totiž len v prípade, keď sú umiestnené na pozemkoch a stavbách vo vlastníctve mesta. V prípade umiestnenia reklamy na súkromnom pozemku sú však samosprávy bezzubé a sú nútené prizerať sa na to, ako vonkajšie reklamy na súkromných pozemkoch a stavbách neustále pribúdajú.
Túto prekážku odstraňuje náš návrh zákona, keď pri identifikácii daňovníka vychádza z princípu vlastník zodpovedá. Určenie, že daňovníkom dane za šírenie vonkajšej reklamy môže byť aj osoba, ktorá nie je vlastníkom reklamy, ale je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom sa reklama nachádza, odstráni problém s neustálym pátraním po vlastníkovi reklamy a zbavovanie sa zodpovednosti vlastníkov pozemkov za to, čo sa na ich nehnuteľnosti nachádza.
Uvedomujem si, že daňovníkom so zmluvami uzatvorenými pred nadobudnutím účinnosti novej úpravy, ktorých predmetom je šírenie vonkajšej reklamy, môžu po zavedení miestnej dane vzniknúť dodatočné náklady. Ak sa vlastník stavby a pozemku stane daňovníkom, vznikne mu povinnosť platiť daň, pričom náklady na daň nebude mať zohľadnené v odplate, ktorú mu za poskytnutie stavby alebo pozemku uhrádza vlastník reklamného zariadenia. S týmito nákladmi pri uzatváraní zmluvy nemohol daňovník počítať, a preto novela zákona pamätá aj na tieto prípady. V prechodných ustanoveniach zakotvuje právo daňovníka odstúpiť od zmluvy, ktorú má daňovník uzatvorenú s vlastníkom reklamy. Toto právo na odstúpenie od zmluvy mu vzniká dňom povinnosti, vzniku daňovej povinnosti, pričom zmluva zaniká doručením písomného odstúpenia inému účastníkovi zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy daňovníkovi zaniká pätnástym dňom po vzniku daňovej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti som presvedčená, že návrh zákona prinesie mestám a obciam efektívny nástroj k tomu, aby mohli eliminovať vizuálny smog na svojom území. Preto verím, že náš návrh si nájde u vás, vážené kolegyne a kolegovia, podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis