Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie jedného mladého a jedného starého populistu.
Ako ja už som počul v tejto miestnosti ako všeličo, ale teraz to, čo predviedol pán Simon, to je eskamotérstvo dané možno dlhodobým pobytom pod balkónom a nižšou kvalitou prostredia, ktoré je spojené s posedom v tejto oblasti, alebo teda nejakým iným, iným stavom.
A, pán poslanec, najprv taká že racionálna poloha ohľadom,...
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie jedného mladého a jedného starého populistu.
Ako ja už som počul v tejto miestnosti ako všeličo, ale teraz to, čo predviedol pán Simon, to je eskamotérstvo dané možno dlhodobým pobytom pod balkónom a nižšou kvalitou prostredia, ktoré je spojené s posedom v tejto oblasti, alebo teda nejakým iným, iným stavom.
A, pán poslanec, najprv taká že racionálna poloha ohľadom, ohľadom (povedané so smiechom) sadzieb, sadzieb zdaňovania dividend a podielov na zisku. Takže taká malá, malá historická prednáška o tom, ako to bolo. Áno?
To znamená v roku 2004, keď došlo k veľkej daňovej reforme, ste vo vláde, v ktorej ste tuším vy sedeli ako minister pôdohospodárstva, tuším že druhýkrát alebo prvýkrát. Nie, vtedy ste vyjednávali tie skvelé podmienky pre Slovensko z hľadiska, z hľadiska rovných podmienok slovenských poľnohospodárov a európskych. Doteraz sme sa tuším z toho nespamätali a doteraz ste aj podľa mňa tak veľmi obľúbený v agrosektore napriek tomu, že teda patríte k veľkým latifundistom v celom juhovýchodnom Slovensku, ak, dobre, alebo juhostrednom Slovensku, ak chcete hovoriť. Ale dobre. Rozhodli ste sa zaboriť svoj tesák do tejto témy, ktorá vám teda úplne podľa mňa neprináleží a z istého pohľadu, z pohľadu deľby podnikateľov na Mečiarových a Dzurindových privatizérov mi to celkom imponuje, lebo vy ste práve súčasť Dzurindových privatizérov a celá aj vaša ekipa, okolo ktorého sa vy, ktorou sa vy obklopujete, až nateraz na tento váš smutný politický záver, ktorý presadzujete počas tohto obdobia, keďže ste zostali jak Jakeš sám v plote. Takže vám chcem len povedať, že, pán poslanec Simon, že vy ste sa rozhodli v roku 2004, že do budúcnosti bude zdaňovanie dividend nula. Ja neviem, teda neviem, odkiaľ vychádza teda vaša predstava, že tí všetci, ktorí prišli k majetku počas džungľového kapitalizmu deväťdesiatych rokov, pri ktorom si cucli teda nielen Mečiarovi, alebo aj všelijakí kaníkovci a všelijakí... Malú, malú privatizáciu, pamätáte si? Malú privatizáciu a iné zázraky aj v pôdohospodárstve, aj pri štátnych majetkoch, pamätáte si to, veľmi dobre si to pamätáte, lebo podľa mňa ste boli priamo účastný.
Takže. Kde ste vy prišli na to, že všetkým týmto sa prestalo dariť v roku 2003 a potom už akože nepodnikali a nemali zisky, že stratili nejakú, nejakú komparatívnu výhodu v roku 2004? Veď vy ste im zrušili daň z dividend. Vy ste im potom zrušili daň z dividend, bola nulová. Podľa tejto falošnej predstavy, ktorú tu pred..., ktorú, ktorou tuná už asi dva mesiace ovievate média, chcete povedať, že všetci tí, tí zlí, ktorých vy teraz označujete za zlých, sa od roku 2004 išli, asi išli po žobraní. No tak to by som chcel teda vidieť. Vy ste im rozhodnutím vlády, takto ste zdvihli ruku, ak ste boli minister pôdohospodárstva na tej vláde, lebo ste hlasovali asi konsenzuálne, ako inak, ste im zrušili daň z dividend. A tento stav svojím spôsobom pokračoval až do roku 2011, keď konštruktéri z SaS prišli s mechanizmom zodvodnenia dividend, čo je proste unikát svetový, a ktorý funguje dodnes. Návrh, ktorý máte na stole, prísne rešpektuje retroaktivitu v oblasti nezdaňovania dividend, to znamená, máte tam roky 2004, 2004 až 2010, keď sú nulové dividendy a zostáva to aj tak. Nechcem riešiť teraz DNA podnikateľov, ktorí si nerozdelili zisk z tohto obdobia, či patrili k takým alebo onakým, ale budú mať vyplácanú dividendu s nulovým zdanením, ak tento zákon prejde. A tak je to aj dodnes. Tak je to aj dodnes. Potom tam máte 10 % sadzbu asi rok a potom tam máte 14 % sadzbu, ktorá bude platiť vrátane rozdelenia ziskov za rok 2016. Čiže prísne dodržiavanie právneho stavu, v akom to fungovalo.
To, na čo vy, to, na čo vy narážate, je systém, v ktorom, na ktorý ste sa rozhodli v roku 2004, a to ste povedali, všetci dopredu nula a všetci dozadu, všetci dozadu si to započítate do daňového priznania podľa sadzby vtedy 19 %, teraz 19 a 25. To bolo, vážený pane, kedy? V roku 2004. Koľko je odvtedy rokov? 12? Asi 12. Ak nejaké nerozdelené dividendy sú, máte pocit, že, že prečo neboli doteraz rozdelené tieto dividendy z týchto období? Z akých dôvodov? Z akých dôvodov neboli rozdelené dividendy z týchto období?
Návrh, ktorý je dnes na stole, zjednocuje systém zdaňovania a systém zodvodňovania. Systém zodvodňovania zostáva tak, ako je. Dokonca aj pri zrušení zdravotných, stropov zdravotných odvodov, zostáva zachovaný strop, ktorý sa bude, v podstate zostáva zachovaný vzorec stropu, ktorý, ktorým sa bude pokračovať do budúcnosti.
V prípade daní sme navrhli systém jednotný. Pretože ak to zostane po starom, a ja vám na záver poviem, že nemám s tým problém, ak to zostane po starom, tak všetci do roku 2004 budú zdaňovať, budú podávať daňové priznania ako fyzická osoba, príjem pôjde niekam, pôjde do obcí, potom do roku 2016 vrátane budú tri formy zodvodňovania, 0, 10 a 14, prosím, a od roku ’16 budeme mať nový systém zdaňovania, zrážková daň 7 %. Takže 5 spôsobov zdaňovania dividend. Ak sa vám toto zdá akože úplne, úplne v pohode, ja to nepovažujem teda za ideálne z hľadiska, z hľadiska konštrukcie legislatívy.
Náš návrh znel, ak, ak platí, ak sa platí daň, tak nech je jedna sadzba a jeden spôsob, nech je to zrážková daň a v danom prípade 7 %. Žiadny iný úmysel za tým nie je. To, že ste vy našli zase nejakú mrcinu, tak sa asi mrcinami asi musíte zaoberať. Toto je pre mňa naozaj nepochopiteľný postoj. Ale hovorím vám s napriahnutou rukou, ako sa tuto rozhodnete, ak je váš pozmeňovák technicko-, legislatívno-technicky správny, nemám najmenší problém. Nemám najmenší problém. Možno to budú väčšie príjmy, ale možno vôbec nie, lebo keď si nevyplatili doteraz, možno si ich nevyplatia ani ďalej. Takže, takže nemám s tým najmenší problém, len celý ten balast okolo toho, ktorý vy, ktorý ste, proste ste ušili takou smradľavou niťou, tak z toho sa, naozaj sa mi ako zastavuje rozum nad tým, že čo všetko vie vykonštruovať niekto, kto asi vie, čo všetko okolo toho môže naozaj byť.
Teraz druhý návrh, pána Beblavého. Pán poslanec Beblavý vie veľmi dobre, vie veľmi dobre, že sme pripravení vždycky pracovať na pozmeňovacích návrhoch. A vie veľmi takisto dobre, že ak máme druhé čítanie k zákonu, po ktorom asi tak o hodinu, o dve nasleduje zákon o štátnom rozpočte, ktorý je na stole asi tak mesiac, hej, z hľadiska možného pripomienkového konania, čo je teda na základe rozpočtových pravidiel novoprijatých stále teda podľa napríklad vás, pán poslanec, málo a krátky čas, tak teraz som pochopil, že pre vás je to naozaj krátko, ten mesiac, odkedy bol schválený rozpočet, tuším, tuším niekedy 7. októbra, čiže niečo vyše mesiaca. A tu, pán poslanec, vám chcem len povedať, že viete veľmi dobre, že tento váš pozmeňovací návrh nemôžem prijať. Pretože som ho teraz prvýkrát počul, pretože ste mi ho dopredu ani neoznámili, ani nezaslali nejakým spôsobom, kde by som sa mohol k nemu prakticky vyjadriť, čiže je to váš politický krok, ktorým oznamujete, že by ste chceli niečo urobiť.
Napriek tomu, hej, že ste to tak urobil, to znamená, ja vám dopredu hovorím, že pri tak vážnych veciach, ako..., ako je..., prepáčte, hľadám odpoveď, áno, ako je príjem zo zdaňovania, sa nemôžme rozhodovať v pléne, ale ja vám chcem povedať, že mám tu bleskový odhad dopadu návrhu pána poslanca Beblavého, z Inštitútu finančnej politiky, dobre, takže trošku, trošku to bude trvať dlhšie, ale vám to poviem, čítam vám dokument Inštitútu finančnej politiky, ktorý zatiaľ sme všetci obdarili dôveryhodnosťou.
Takže skupina poslancov okolo pána poslanca Beblavého navrhuje s účinnosťou od 1. 1. zvýšiť daňový bonus na vyživované dieťa zmenou zákona... bla, bla, bla... zo sumy 19,32 na sumu 32 eur. Tak to je, áno? Takže, takže to je prvá vec. Indexová..., teda z daňového bonusu rastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy za predchádzajúci rok zvýšiť úroveň nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2 na 22,65-násobku sumy, to je opísané z návrhu. Takže stanovisko IFP:
"Z ekonomického hľadiska v súčasnosti nevidíme dôvody na jeho výraznejšie zvyšovanie. Zákon zabezpečuje jeho automatickú valorizáciu, ktorá rešpektuje vývoj cenovej hladiny nízkopríjmových domácností. Od vypuknutia ekonomickej krízy rast priemernej aj nominálnej mzdy výrazne prevyšuje rast životných nákladov, ktoré prezentuje vývoj nízkopríjmovej inflácie na úrovni 11 %, áno, rast priemernej mzdy o 22 %, minimálnej mzdy o 37 %, vývoj nízkopríjmovej inflácie 11 %. Zmena indexu určeného na realizáciu na priemernú mzdu nereflektuje ekonomickú logiku indexácie, v čase recesie môže totiž priemerná mzda poklesnúť a vzrast inflácie, čím vzrastú celkové náklady domácností, ktoré ale nebudú odzrkadlené v raste daňového bonusu."
Úplne odborné stanovisko. V raste daňového bonusu. Úplne odborné stanovisko.
"Nárast daňového bonusu na 32 eur mesačne má negatívny vplyv na výnos dane z príjmov fyzických osôb, ktorých je 100 % podielovou daňou a v plnej miere by s ňou mali hospodáriť územné samosprávy."
To je kľúčové, dámy a páni. Návrh pána poslanca Beblavého tu, odtiaľ, z tohto miesta smeruje proti príjmom miest, obcí a krajov. Tak sa pozrime na to, čo z tohto miesta pán poslanec chce zobrať mestám, obciam a krajom: "Zvýšenie daňového bonusu od 1. 1. budúceho roku by znížilo príjmy obcí o 80 mil. eur a príjmy vyšších územných celkov o 34,3 mil. eur." Tu od tohto pultíku. Len taká malá výzva. Zmena koeficientu z 19,2, to je nezdaniteľné minimum, na 22,65. To je opäť dopad na, na mestá a obce.
"Pri ceteris paribus bude mať pozitívny vplyv pre zamestnancov, ktorých príjem je v rozpätí od 40 do 200 % priemernej mzdy, a výrazný nárast marginálneho zdanenia pri príjme vo výške dvojnásobku priemernej mzdy je spôsobený nezmenenou úrovňou ostatných koeficientov. Úprava koeficientu je nesystémová a demotivuje zamestnancov pri spomenutej úrovni mzdy. Zmena tohto minima bude mať zase dopad na príjmy obcí 156 mil. a VÚC 67 mil." Dobre? Táto pripomienka je zásadná, to je text, ktorý je u nás. "Kumulatívny vplyv oboch zmien spôsobí akruálny výpadok vo výške 368 mil. eur."
Pán poslanec, nemôžte to myslieť vážne, z tohto miesta nemôžte myslieť vážne, že by ste nás vyzývali na to, aby ste sa uchádzali o podporu hodinu pred tým, než začína rozprava k štátnemu rozpočtu. Takže ako oblasť, ako oblasť, ktorá, aby som bol ešte férový, je tu akruálny aj pozitívny dopad 49 mil. eur cez stimuly ekonomiky, lebo tie peniaze budú obiehať cez, cez vyššie príjmy ľudí, čiže ten, ten čistý netto dopad je, je, je 368 mínus 49, takže niečo cez 30..., 300 mil. eur.
To ja len chcem proste povedať, že oblasť, ktorá je, samozrejme, legitímne pomenovateľná, ale v návrhu zákona, ktorý, ktorý sme predložili, sme odzrkadlili koaličnú dohodu, ktorá je pretavená do programového vyhlásenia vlády, ku ktorému ste mali niekoľkodňovú debatu. A veľmi dobre viete, že pohľady na tzv. daňový odvodový mix sú aj v koalícii odlišné, pretože prichádzame z rôznych politických spektier.
SMER presadzoval z hľadiska svojho politického programu napríklad ďalšie znižovanie zdravotných odvodov pre vyššie alebo stredne zarábajúcich, čo sme jasne dokázali počas minulého volebného obdobia zavedením odpočítateľnej položky, ktorá sa zúčtováva vlastne až v posledných mesiacoch, a jej celkový účet nie je pôvodných 180 mil., ale vyše 200 mil. eur, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na disponibilných príjmoch ľudí a nižších nákladoch práce pre zamestnávateľov takýchto zamestnancov, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na ekonomickom raste, na vyšších, pozitívnych príjmov iných typoch daní, ale aj na trhu práce z hľadiska zamestnanosti. Čiže ako komplexné opatrenie.
Ale keďže koalícia je dohoda o konsenze, konsenzus bol stanovený na tom, že ideme znižovať sadzby priamych daní, to znamená, dane z príjmu právnických osôb, čo robíme týmto návrhom zákona, z 22 na 21 %, a ďalej sa zaväzujeme túto sadzbu prehodnocovať aj v ďalších rokoch. Ideme znižovať alebo zvyšovať, zvyšovať paušálne výdavky pre živnostníkov, toto je proste rozhodnutie rôznofarebne politicky zafarbenej koalície v oblasti vo vzťahu k daňovo-odvodovému mixu. (Ruch v sále.)
A dovolím si vás upozorniť, že rozpočtová doložka k tomuto návrhu zákona napriek tomu, že tu proste neustále nás šticujete ohľadom navyšovania príjmov štátu, doložka k tomuto zákonu má negatívny dopad na rok budúci práve kvôli zníženiu sadzby, a ak k tomu ešte príde pozmeňovací návrh z hľadiska zrušenia daňových licencií v ďalších rokoch, tak to bude ešte ten, ten negatívny dopad, dopad, samozrejme, zvýšený.
To znamená, ja to beriem ako veľmi populárny návrh, ktorým sa chcete ukázať, ktorým do istej miery, samozrejme, preukazujete aj typ svojej politiky, čo by ste chceli robiť, ale nemôžte to myslieť vážne, že by ste to chceli presadiť odtiaľto, v tomto bode, hodinu pred začatím rokovania o štátnom rozpočte, s dopadom mínus 300 mil. na život obcí, miest a žúp. To snáď, to nemôžte myslieť vážne.
Takže je to, je to taký politický trik ako možno, aj keď sa vrátim k debate k predchádzajúcim zákonom, lebo som nestihol záverečné slovo, nie je pravda, ak hovoríte, že pri odvode z regulovaných odvetví sa táto, tento odvod prenáša do cien. Nestalo sa tak, ani sa tak nestane, pretože to nedovoľuje regulačný vzorec. Prosím vás, nemúťte ľuďom hlavy ešte viac, ako ich mútite.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
