Videokanál poslanca

Ja by som si dovolil zareagovať a bude to podľa mňa aj podobný prípad ako pred chvíľou, lebo predpokladám, že pán poslanec Rajtár vystúpi s podobnou témou. Najprv chcem povedať, pán poslanec Beblavý, že, viete, máte so mnou tú skúsenosť, že keď nás neprekvapujete, tak vždycky sme schopní ako reagovať. Priznám sa, ja som o vašom poslaneckom návrhu nevedel, dozvedel som sa o ňom dnes a tak z tohto pohľadu neviem bezprostredne reagovať. Na prvé počutie to vôbec nevyzerá ako nejaký závažný problém, až na možno výdavky informačného systému, lebo to všetko, samozrejme, nič nie je len, len tak, že sa to dá proste zo dňa na deň urobiť.
Ale chcem povedať inú tému a tu trošku možno predbehnem a pán poslanec Rajtár potom možno aj zareaguje, je teraz viac tém, ktoré s tým súvisia a súvisia so zverejňovaním informácií, s daňovým tajomstvom. Máme tu teraz nejaký uzlík, ktorý sa rieši na finančnom výbore ohľadom zverejňovania informácií. Chcem povedať, že asi dozrela doba na to, aby sme rýchlo začali pracovať na novom koncepte a transparentnosti informácií z hľadiska daňových konaní a vôbec celého daňového režimu. To znamená, aj na základe tejto debaty sme sa dohodli na ministerstve financií, je to staré pár hodín, že oznamujem v podstate začať legislatívnu zmenu, ktorá sa bude týkať riešenia tohto problému, aby bola právna istota, ale aby prebehla aj naozaj debata o tom, čo zverejňované má byť a čo nemá byť, aby sme to robili s chladným rozumom.
Ja hneď v úvode vám chcem povedať, že bolo moje rozhodnutie pred dvoma rokmi, že sme zverejnili, alebo sme, zrušili sme daňové tajomstvo pre daňovú povinnosť právnických osôb. Môžete povedať, že tam nepredchádzala nejaká, tomuto rozhodnutiu nejaká veľká debata. Je to pravda, bolo to na, v podstate moje politické rozhodnutie, aj s rizikami, ktoré to prinášalo, a som presvedčený o tom, že to bolo dobré rozhodnutie. A mieru toho, kam, ako ďaleko môžme ísť, čo môže byť ako využívané, ako zneužívané, o tom by sme mali veľmi, veľmi poctivo hovoriť a má do toho právo hovoriť samozrejme aj podnikateľská obec a zástupcovia zamestnávateľov a všetci tí, ktorí platia dane alebo by mali platiť dane. Preto by som sa uchádzal. Preskúmame aj ten návrh, o ktorom hovoríte, je tu dostatok podľa mňa času a takisto vytvárame podľa mňa priestor, ktorý je normálne podľa mňa na objednávku spoločenskú a vyplýva aj z debát, hádok, obviňovania vzájomného. A ja chcem dopredu reagovať, že poďme sa teda otvorene baviť, počul som, že na výbore zaznela výzva od veľmi konzervatívneho politika typu pána Jurzycu, že zverejníme napríklad aj daňové priznania fyzických osôb. No na výbore to možno môžte povedať, ale skúste to povedať niekde verejne. To je vážna vec, naozaj je to vážnejšie ako nejaká snaha na niečo v nejakom momente reagovať. Podľa mňa si to zaslúži veľkú, veľkú debatu, aj odbornú, aj politickú, aj mediálnu. Čiže tu chcem povedať, že toto je, možno práve patrí do tej oblasti. Ale opakujem, poďme sa pozrieť na tento váš konkrétny návrh, o ktorom som počul dnes prvýkrát, aj počas legislatívneho procesu tejto novely zákona a ja vám len vravím, že v každom prípade sme tehotní na to, aby sme v oblasti narábania s dátami, v oblasti daňového procesu, ale aj, aj toho, kto ako sa môže pýšiť platením alebo neplatením daní a odvodov, lebo to nie je len o daniach, je to aj o odvodoch, že sme zrelí na to, aby, všetci sme zrelí na to, aby sme urobili zmeny.
Ďakujem.

Ďakujem. Takže ja už som vám časť úvodného slova v podstate povedal. V tomto zákone je telegraficky ide o odsunutie zavedenia tzv. samozdanenia dovozu tovaru, to znamená, pri dovoze z tretích krajín.
A ďalšiu, čo nie je úplne pozitívna správa pre prostredie podnikateľské, uznávam, v ďalšom ide o to, že v podstate v prípade zadržania nadmerného odpočtu v lehote 6 mesiacov od vyplatenia, od nároku na vyplatenie po 6 mesiacoch začne plynúť tzv. obdobie, keď bude musieť štát a finančná správa platiť úrok z nadmerného odpočtu, ktorý bude vo výške stanovenej vo výške dvojnásobku základnej sadzby Európskej centrálnej banky alebo v časoch, ako sú tieto, keď je táto sadzba záporná, aby sme z toho nevyšli s hanbou, je to stanovené na minimum 1,5 % per annum ročne. Nadväzne sa na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí plní v oblasti stavebníctva, po slovensky alebo slovensko-anglický, riverstage v stavebníctve, lebo samozdanenie v stavebníctve, ktoré funguje od 1. januára tohto roku, dopĺňame o ustanovenie, ktoré zabezpečí väčšiu právnu istotu pri uplatňovaní prenosu tejto daňovej povinnosti tak pre dodávateľa, aj pre odberateľa. A vychádzame z aplikačnej praxe z prvých mesiacov, keď v podstate vidíme, že sa, že reakcia stavebníkov a staviteľov je na toto opatrenie, povedal by som, rozpačitá z pohľadu toho, miery istoty, ako majú postupovať pri tých rôznych, rôznych službách, ktoré proste poskytujú, pretože tu je jednoznačne potrebné sa konzultovať s Finančnou správou.
Takže ak dodávateľ dodá stavebnú službu s prenosom daňovej povinnosti a na faktúre uvedie túto informáciu, platiť daň bude príjemca plnenia a súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku povinnosť, uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze. Čiže je tu väčšia miera flexibility a tento režim by sme radi udržali na časovo obmedzené obdobie, než si naša verejnosť podnikateľská zvykne na bývalú daň z obratu. Ak, tak čo sme starší, tak si to pamätáme, hej, ale toto v praxi po tých rokoch skúseností s iným systémom proste vytvára isté problémy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja vám len dám krátku informáciu. Ono návrh zákona má celkovo pozitívny vplyv jeden a pol milióna eur, to je v doložke, to sú aj plusové, aj mínusové položky. A podľa našich prognostikov alebo proste Inštitútu finančnej politiky, ktorý robí výpočet k jednotlivým zákonom, hlavne tzv. superzaisťovací príkaz mal mať jednoznačne pozitívny vplyv na verejné financie. Náklady spojené s udržaním alebo rozširovaním informačných systémov sú bežné,. Z tohto pohľadu tú samotnú sumu predpokladám, že môžeme riešiť na finančnom výbore, to znamená, pri tomto zákone už teraz vám môžem povedať, že bude teda prístupný prísť privolaný zástupca Finančnej správy. Podľa mojich informácií aj tak prezident Finančnej správy sa chystá na výbor finančný, kde, kde chce hovoriť o rozvoji v informačných systémoch vo Finančnej správe na najbližšie obdobie, keďže to to bolo predmetom veľkých debát a diskusií v poslednom období. Čiže treba dopredu podľa mňa o týchto veciach hovoriť, aby bola o tom diskusia aj väčšia miera transparentnosti.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Dámy a páni, zámerom vládneho návrhu zákona je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane cez daňové priznanie, tzv. samozdanenie dovozu tovaru v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy stanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy, ktorú zverejní Európska komisia v októbri za tento príslušný rozpočtový rok, bude väčší ako 11 percentuálnych bodov. Po slovensky povedané, aby sme odsunuli účinnosť tohto opatrenia až na moment, keď bude notifikované, uznané, že verejný dlh Slovenskej republiky je 1 % pod spodným limitom, tzv. sankčným limitom, sankčným pásmom dlhovej brzdy.
Dôvodom prehodnotenia a zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií. Samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára budúceho roku síce by neovplyvnilo aktuálny výnos DPH, znížilo by však hotovostný výnos z dane pridanej hodnoty v prvých troch mesiacoch roku budúcom už o necelých 600 mil. eur, čiže o 7 desatín percenta hrubého domáceho produktu. Pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty z roku 2016. Toto by negatívne ovplyvnilo výšku maastrichtského dlhu a aj úrokové náklady. Chcem povedať, že môžte vnímať a zamestnávateľská obec vníma kontroverzne toto opatrenie, pretože odsúvame samozdanenie, princíp samozdanenia pri dovoze z tretích krajín už asi tretíkrát, ale kľúčový dôvod je fiškálny. V danom prípade by išlo, pán poslanec Jurzyca, o jednorazové navýšenie maastrichtského dlhu a musím povedať, že pokiaľ vizionársky nedôjde k, podľa mňa k dohode na prípadných zmenách zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde by sa aj takéto propodnikateľské a prokonkurenčné opatrenie dalo premietnuť do tohto zákona, tak asi k nemu nebudem môcť pristúpiť, nebudeme môcť pristúpiť do momentu, nech sa reálne tento dlh naozaj nezníži.
Novelou sa ďalej navrhuje doplniť do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. To je opatrenie, tzv. úrok z nadmerného odpočtu, je to opatrenie, po ktorom naozaj hlavne v posledných rokoch sa volá. (Reakcie z pléna.) Preskočil som niekoho? Päť-šesť-tri. Škoda, lebo toto je celkom dobrá novela (minister hľadá podklady k predsedajúcim uvedenej j novele).
Tak, dámy a páni, aj toto je zaujímavá novela a hneď začnem tzv. superzaisťovacím príkazom. Opäť bez mučenia priznávam, že transponujeme toto opatrenie z legislatívneho poriadku Českej republiky. Ide vlastne o spôsob a spôsob toho, aby sa vedel štát v prípade, či už len podozrenia a podozrenia zo špekulatívneho obchodu, vedel zaistiť hotovosť. Toto opatrenie je nasmerované nie na zaistenie nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku, takého iného nefinančného charakteru. Ide o hotovosť na účtoch a dokonca aj o hotovosť, ktorá len príde na účet nejakej firmy, ktorá, ktorá je podozrivá z nejakej nekalej operácie. Tak v takom prípade vytvárame v podstate možnosť zaistenia takéhoto prostriedku na obdobie, pokiaľ sa tá situácia vyjasní, resp. je tam to normálne správne konanie. To znamená, môže sa dotknutý voči tomu brániť v rámci správneho konania odvolaním, ale kľúčové je, že tie prostriedky sú zadržiavané.
Snáď pochopíte, že v tej ére témy boja s daňovými únikmi je dostať sa k peniazom to kľúčové. To všetko ostatné je, samozrejme, tiež veľmi dôležité, ale v prípade krádeže na daniach je naozaj, v prípade hlavne organizovaných skupín, v prípade toho daňového, daňových trestných činov veľmi dôležité sa dostať v podstate k tej hodnote, o ktorú štát prišiel. Takže toto je superzaisťovací príkaz transponovaný na základe veľmi dobrých skúseností z Českej republiky.
S cieľom zjednodušiť výkon správy daní v súvislosti s podávaním daňových priznaní sa navrhuje, aby správca daní mohol opraviť nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku daní. Zavádzame tzv. inštitút vyrubovacieho rozkazu, ktorý zabezpečí pružnejšie vyrubenie daní v prípade, ak daňový subjekt neodstráni chyby v podanom daňovom priznaní, ktoré majú vplyv na výšku dane. Proti odvolaciemu rozkazu môže daňový subjekt podať odpor, ktorým sa iniciuje daňová kontrola. Ide o prípady, keď v podstate dochádza k nejakej, k nejakej chybe a sám daňovník si ju v podstate musí priznať, aby sme nemuseli otvárať daňovú kontrolu, na základe daňovej kontroly robiť nové v podstate vyrubenie. Toto je normálne správne konanie, vyrubovací rozkaz, ktorý skráti ten celý proces, a znamená to aj menšiu záťaž pre finančnú správu.
Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie sa navrhuje zaviesť elektronickú komunikáciu s bankami. A tak isto, aby sa mohol v oveľa väčšej miere využíval inštitút odkladov a splátok, navrhujeme v prípade žiadosti o odklad platenia dane, tej daňovej povinnosti, v prípade pri sumách do troch tisíc eur sa nebude vyžadovať v budúcnosti zabezpečenie dlžnej sumy záložným právom. Dnes sa tak deje, ale podnikateľ musí založiť v podstate túto dlžnú sumu časťou nejakého svojho majetku do troch tisíc eur. Navrhujeme, aby tak sa nemuselo diať, ale bude to rozhodnutie na základe daňovej spoľahlivosti toho-ktorého subjektu. Toľko asi a ešte raz sa ospravedlňujem za ten úvod.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi zareagovať hneď, lebo predpokladám, že ďalší poslanec, poslanec Jurzyca bude o tomto takisto hovoriť, a chcel by som mu vlastne dať priestor na to, aby zareagoval na to, čo budem hovoriť. A práve preto, že je to vysoko odborná záležitosť, ktorá sa môže trošku skĺznuť aj do populárnych vysvetlení, hlavne v novinových titulkoch, čo sa už napríklad v tomto prípade udialo pred voľbami v tomto roku. Tu bolo napríklad zase vznesené obvinenie, že tento rozpočet tohto roku je založený na hausnumerách, citujem.
Po prvé, pán poslanec a páni poslanci, lebo tuším, o čom bude hovoriť pán poslanec Jurzyca, a tento právny stav, ktorý je dnes, nie je v rozpore s tým, čo sa stalo posledné tri roky, dobre? Lebo naozaj posledné tri roky prerokuje, rozpočty roku ´16,´15 a ´14, idem takto dozadu, boli vytvorené v štátnom rozpočte rezervy, rezervy na úkor príjmov, dodatočných príjmov. To znamená, či už to urobila vláda alebo to urobila Národná rada nadprognózu, aktuálnu, ktorá bola buď v septembri v danom roku, alebo tesne pred pripravením rozpočtu niekde v novembri bola vytvorená ako keby záväzok, v súhrne, bojujeme s daňovými únikmi, chceme zvyšovať efektivitu daňovej sadzby, to znamená, chceme vyvíjať toľko a toľko viac. Oproti tomu boli technicky dané výdavky. Toto nikdy nebolo v rozpore so zákonom, to vás chcem upozorniť, že to nebolo v rozpore so zákonom. Keby bolo, dávno by ste nás roztrhali proste ako kus novín. Viete to veľmi dobre.
To znamená, tento text, ktorý tu dnes je, nie je zmenšenie transparentnosti, len legislatívne popísanie toho, čo sa reálne dialo. Pretože tri roky po sebe, aj keď bol vytvorený takýto typ rezervy, ktorý bol v rozpore, povedzme, s úzusom, so zvykmi, ako sa posledných 10 rokov tvoril rozpočet, tak napriek tomu táto rezerva nebola nikdy použitá bez toho, aby ten istý výbor, na ktorý sa odvolávate, dodatočne, keďže sedí štyrikrát do roka zo zákona, neschválil, že už sa naplnila táto rezerva. To je to, čo je tu napísané. To znamená, ja si neviem predstaviť a nikdy s tým nebudem súhlasiť, aby sa napríklad zo zákona obmedzil Národnej rade, vám, hej, právomoc, aby ste proste vstúpili do príjmovej a do výdavkovej strany štátneho rozpočtu. To nie je proste, principiálne je to v rozpore s fungovaním parlamentarizmu, aj keď si inštitúcia ako Rozpočtová rada alebo technokrati mysleli niečo iné. Nie je to možné. Nepodporujem takúto vec. Viete, že ako minister financií si neželám vstupy počas rokovania rozpočtu do príjmovej a výdavkovej strany. To určite nie. Ale z hľadiska princípov parlamentarizmu nemôžeme postaviť akúkoľvek technokratickú inštitúciu nad Národnú radu. To proste nie je možné. Ale čo vieme urobiť a čo sme prakticky vždycky urobili, čo som ja garantoval listom pánovi prezidentovi Kiskovi v januári tohto roku a čo som reálne robil aj dva roky predtým, nikdy sme neminuli ani cent, ani euro bez toho, aby sme nemali čierne na bielom potvrdené od Výboru pre daňové prognózy, že tie peniaze prišli.
A teraz, prečo tento neortodoxný prístup, ak mám to takto nazvať? No poviem vám prečo. Dávam vám do pozornosti asi tri týždne starú správu, report Inštitútu finančnej politiky, ktorý vyhodnocoval daňové prognózy za rok 2015. Aj pod mojím tlakom bude takto Inštitút finančnej politiky robiť aj naďalej. A tá správa je tristná, hej. Tá správa hovorí o tom, že prognóza, na ktorej bol založený rozpočet na rok ´15 sa odlišuje od skutočnosti ´15 o miliardu tristo miliónov eur. Takže ešte raz, naši, to všetko podpisujem, nezávislí analytici, nezávislí bankoví analytici, zástupcovia Národnej banky Slovenska, Inštitútu finančnej politiky, pracovníci ministerstva financií, veľavážení vedci z rozpočtovej rady sa sekli, všetci do jedného, plus-mínus 100 miliónov eur, o miliardu 300 miliónov eur. Najviac ináč rozpočtová rada, hej, poprichodom, nemôžem si to odpustiť, lebo tá má najväčšie problémy s týmto. Tak ja vám hovorím, že toto nie je normálne. Nie je normálne mať dva roky po sebe odklon prognózovaných príjmov a reálnych príjmov vyše 6 percent. Rok predtým to totiž bol odklon 7 percent. Toto číslo, miliarda 300, znamenalo z tých príjmov 6 percent. Tolerovaná odchýlka, na ktorej sa uzniesli naši vedci, pán Jurzyca o tom bude asi vedieť hovoriť viac, sú 2 percentá. Je to dohodnuté. To znamená, 2-percentný pesimistický odhad, to znamená, máme byť konzervatívni. Súhlasím. Rezort financií musí byť konzervatívny. Dohodnutá tolerovaná odchýlka sú 2 % mínus, ako keby podseknutie o 2 percentá. Lenže my dva roky po sebe máme obrovský odklon 6 a 7 percent, trojnásobok. A ja vám vravím, že to nie je normálne. A ja vám vravím, že zároveň chápem, že nie je úplne v silách týchto analytikov, ktorým ide aj o vlastnú tvár a vlastnú odbornosť, nie je možné v čase rozkývaného ekonomického cyklu, problémov s odhadovanou napríklad infláciou a defláciou. To všetko má vplyvy na daňové príjmy, ale hlavne v čase súboja s daňovými únikmi, kde za posledné tri roky dodatočne 2 miliardy na efektívnej daňovej sadzbe kumulatívne DPH, daň z príjmov právnických osôb a tak isto ale aj spotrebné dane.
To znamená, môžte hovoriť o tom, čo len chcete, čísla sú konkrétne. To znamená, kľúčové, to tiež sa dočítate z tohto reportu technokratov, kľúčový príspevok, pokiaľ viem, ak si dobre pamätám, tri štvrtiny z tohto extra príjmu bol daný na základe lepšej efektivity výberu a jedna štvrtina na základe makra, makroekonomického vývoja. A v tejto situácii ja vám len hovorím, že kumulatívne za tie dva roky sú to vyše 2 mld. miliardy eur. To znamená, ktoré v podstate podľa teórie, ktorú zastávate, pán poslanec, by mali byť neviditeľné, hej? A ja vám hovorím, že v čase rozkývaného ekonomického cyklu, v čase ako keby maratónu, ktorý sa tu proste beží, a z hľadiska prijímaných opatrení v oblasti, robili sme ten kontrolný výkaz, robili sme inštitucionálne zmeny, robili sme množstvo, celý balík opatrení v rôznych oblastiach, ktorý má efekt, ktorý má efekt v konkrétnych výsledkoch, a tým sú príjmy štátneho rozpočtu, či už na strane dane z príjmov alebo kľúčovo, s čím sme mnohí nerátali. Pamätáte si debatu o tom smrtonosnom elixíre Ruda Kaníka, tuto ho pozdravujem do Banskej Štiavnice, o tom, jak zvýšenie sadzieb danie z príjmu právnických osôb, aj váš slovutný predseda SAS o tom takisto hovoril, hovoril o dynamických efektoch pri zvyšovaní sadzby DPPO, mali klesať príjmy, teda na jedno percento? Nestalo sa tak. Nestalo sa tak, vďaka. Ale to nepadlo z neba, dámy a páni, ak to zvyknete vy hovoriť niektorí, aby ste proste nepripustili ani slovo, ani centimeter nejakého racionálneho konania tej-ktorej proste vlády. Je to proste naozaj výsledkom nejakého, nejakého typu snaženia.
Ale poďme od tohto preč, kto za čo môže, aby sme si tu nedávali medaily navzájom. Chcem hovoriť o tom, že táto legislatíva je reakciou na tento stav, ktorý nie je normálny z hľadiska, z hľadiska prognózovania, pretože dobre, chvalabohu, deje sa to na strane nadpríjmov, nie na strane inej, ako sme to zažili v roku 2009, to bolo proste fatálne. Ale odvtedy sa nám proste všetci prognostici podsekávajú. Sú oveľa konzervatívnejší, ako je realita. Akoby nedôverovali tomu, tomu, schopnosti udržať efektivitu tej daňovej sadzby pri rôznom type daní. A preto je potrebné na to nejakým spôsobom reagovať. Hovorím vám to, čo som hovoril pánovi prezidentovi v januári. Nikdy sme ani cent neminuli bez toho, aby tie peniaze neboli tým istým výborom, na ktorý sa odvolávate, potvrdené, že už tu sú. A to platí aj pre rok 2016. Mimochodom, tá rezerva, ktorá bola predmetom vášnivej debaty pri schvaľovaní rozpočtu na, tohto roku, je už naplnená, čo je len potvrdením toho, že to nie je zločin, ani trest z pohľadu Dostojevského, ale ani o idiotovi nemôžme ako hovoriť z pohľadu predkladateľa, ak chcete hovoriť o celom Dostojevského diele.
Chcem pomenovať tú vec, že sa uchádzam aj z hľadiska odbornej debaty pre pochopenie proste reálií, ktoré tu sú. Ja len opakujem, reálne výsledky, notifikované výsledky posledných dvoch a už aj dneska, dva a pol roka v podstate za sebou hovoria o tom, že máme fatálny odklon prognózovania od reality. A na to reaguje aj táto novela a toto konkrétne opatrenie k novele.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým úprava rozpočtového procesu v nadväznosti na aplikačnú prax na národnej úrovni vo vzťahu k predkladaniu návrhu rozpočtu verejnej správy Ministerstvom financií Slovenskej republiky vláde Slovenska, a to najmä ide o reguláciu čerpania výdavkov štátneho rozpočtu vo vzťahu k rozpočtovaným daňovým príjmom, to znamená, sprísnenie podmienok čerpania výdavkov, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy štátneho rozpočtu, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy, predkladaný návrh rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády bez fixného termínu 15. augusta.
V ďalšom ide o rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie s cieľom zjednotenia rozpočtovaných údajov v rozpočte a v skutočnosti. V čl. II až V sa zabezpečuje súlad so zákonom 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo vzťahu k vylúčeniu návrhu zákona o štátnom rozpočte ako špeciálneho zákona z procesu medzirezortného pripomienkového konania, ako aj vo vzťahu k predkladaniu údajov Ministerstvu financií Slovenskej republiky.
V návrhu novely zákona č. 583 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa premietajú zmeny súvisiace s aktuálnou novelou zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo vzťahu k rozpočtovaniu všetkých príjmov a výdavkov, s ktorými subjekt verejnej správy hospodári. Ďalej sa doplňujú ustanovenia o zverejňovaní údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom webového sídla ministerstva financií a zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia o hospodárení územnej samosprávy na základe aplikačnej praxe.
Toľko na úvod, ďakujem.

Ďakujem. Cieľom tohto zákona je vykonať zmeny v národnej úprave centrálnych depozitárov, teda v zákone o cenných papieroch, spočívajúcej hlavne vo vypustení úpravy duplicitnej s priamo vykonateľných nariadením Európskeho parlamentu a Rady. Ide o zlepšenie vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii v centrálnych depozitároch cenných papierov. Ide napríklad o zavedenie takzvaného "single passport" princípu, teda cezhraničné pôsobenie na základe povolenia centrálneho depozitára cenných papierov príslušným dohliadacím orgánom. Naším cieľom je zároveň implementovať, transponovať smernicu Komisie a Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení právnych predpisov finančnými inštitúciami príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom, teda v podmienkach Slovenskej republiky Národnej banky Slovenska. Ide o takzvaný whistleblowing. Ide o dosiahnutie väčšej ochrany nahlasujúcich osôb pred diskriminačným konaním zamestnávateľov a to prostredníctvom vytvorenia špeciálnych komunikačných kanálov v Národnej banke Slovenska.
V ďalšom sa snažíme riešiť podnety z aplikačnej praxe, najmä pokiaľ ide o zapojenie centrálnych depozitárov do projektu TARGET2-Securities. Ide o systém Európskej centrálnej banky na zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Veľmi vecne odpoveď v podstate na otázky, ktoré vzniesol pán poslanec Beblavý. Dáta za júl tohto roku, ktoré zverejnil Štatistický úrad a Národná banka Slovenska, hovoria o tom, že dynamika rastu poberateľov spotrebných úverov domácnosťami v júli tohto roku bola najväčšia od roku 2008. To znamená, naozaj máme tu fenomén, ktorý na jednej strane sa odzrkadľuje v správaní ľudí. Treba si to uvedomiť, že to je proste taký sociologický v podstate fakt, ľudia napriek tomu, že pozerajú možno prenosy aj z tejto Národnej rady, si myslia a prejavujú to teda odvahou požičať si, si myslia, že žijú v lepšom období. Áno? Napriek tomu, opakujem, čo čítajú v médiách, alebo ak sledujú tuto prenosy, kde je proste realita maľovaná nakrvavo, tak z titulu proste politického súboja, to stále proste zo slušnosti pridávam, tak ľudia svojím správaním spotrebiteľským aj v oblasti spotrebúvania týchto služieb ukazujú, že majú väčšiu odvahu vytvárať záväzky. Je to kľúčové preto, nie je to žiadna atómová veda, je to proste preto, že viac ľudí má prácu, pretože sa ľudia, v podstate je najvyšší počet voľných pracovných miest od krízy. To vytvára proste dojem a pocit, že si ľudia môžu požičať, lebo idete si požičať vtedy, ak máte odvahu a veríte v blízkej budúcnosti, že budeme môcť splácať.
Máme tu naozaj aj vysokú mieru konkurencie, o tom sme tiež hovorili. A máme ju aj vďaka tomu, že sme za posledné roky spolu niečo v tejto oblasti vykonali. A máme tu samozrejme aj javy, ktoré by som nazval kanibalizačné, v oblasti subjektov ktoré vystupujú na finančnom trhu. To znamená, viete, v podmienkach deflácie a záporných základných úrokových sadzieb je súboj proste o klienta, má niekedy smrtonosné v podstate účinky, či už na poskytovateľa služby alebo na jeho spotrebiteľa. No a my sme naozaj v prostredí, a tu odpovedám pánovi poslancovi, dlhodobej nerovnováhy, hej, asymetrie medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby. Tá asymetria je daná gramotnosťou finančnou, je daná schopnosťou proste vnímať, že všetky tie detaily, veľmi nebezpečné detaily závislostí, hej, na týchto službách. Myslím, že sme ďaleko od čias, od... Skúste niekedy v Spojených štátoch, ak sa dostanete k nejakému kanálu, máte tam celý, celý diapazón reklám, ktorý vám ponúkajú, vlastne reštrukturalizáciu úveru lacnejšie, budete šťastní, budete najšťastnejší človek na zemi, ak si požičiate tam alebo onam. A viete, že v tom je fígeľ. Je to úplne jasné, že v tom je nejaký fígeľ. A z tohto pohľadu tá asymetria je to, čomu sa treba roky venovať, lebo je to beh na dlhú trať a nemali by tu byť žiadne politické nálepky, ktoré by nás mali rozdeľovať k tomu, kto čo urobí, ako to proste vidí. Možno je tu oblasť populizmu, hej, ktorá sa vždycky do politiky a do legislatívneho procesu môže dostať, a tu treba byť veľmi opatrný.
A možno aj tu smeruje otázka poslanca Beblavého o tom, že či takáto, takáto legislatívna iniciatíva nemôže spôsobiť nejaký iný typ správania. To je ako déja vu, lebo ja sa môžem, tiež si vlastne spomenúť na minulý rok alebo predminulý rok, keď som tu reagoval na výzvy, povedzme, slávneho predsedu, terajšieho predsedu KDH, ktorý žiadal hento zakázať alebo toto zakázať v tejto oblasti, alebo aj iniciatívy niektoré, ktoré išli aj z úst pána poslanca Beblavého. Čiže tu opatrnosť je vždycky na mieste.
Bez mučenia priznávam, že to je kľúčovo legislatíva, ktorá je z dielne Národnej banky Slovenska. Iniciátorom je Národná banka Slovenska, kľúčová. My sme sa stotožnili po dlhšom čase s týmto znením novely. Nepredpokladáme cenový nárast, nepredpokladáme dopad na ceny. Dúfam, že tam nie je závan populizmu, pán poslanec, ak toto nastávate, lebo je to v rozpore s logikou. Ak totiž sa zníži počet dostupných klientov, v podstate konkurencia by sa mala ešte viac zvýšiť a nemalo by to pôsobiť na zvyšovanie cien, ale, naopak, na znižovanie. Ako máme množinu klientov, ktorí si môžu zobrať úver, je tu pretlak peňazí, hej, tá množina klientov sa zníži. To znamená, malo by to pôsobiť v prospech znižovania cien a naopak. Môj pohľad teraz od tohto pultu. A nemáme analýzu, ktorá by signalizovala, ani utajenú, ani verejnú, ktorá by signalizovala, že následkom tejto legislatívnej aktivity by mali narásť ceny.
Alternatívne prístupy. O tom je takisto ťažko hovoriť. Opäť neexistujú, zatiaľ neexistujú. Sú tu prvé, sú tu prvé signály takzvaného sociálneho bankovníctva, čo môže vyvolať u vás úsmev, ale jedna najväčšia slovenská banka sa venuje tejto činnosti, a nielen u nás na Slovensku, ale v rámci svojej skupiny, že začína projekt sociálneho bankovníctva. Ja dúfam, že to je proste fenomén, s ktorým budeme ďalej a ďalej pracovať, lebo to je na tej časti, to je tá sofistikovaná činnosť, ktorej sa niektoré banky chcú venovať. Ale v zásade platí, dámy a páni, proste to, čo platí už proste ako z biblie,. Ako ak si nemôžte požičať, pretože nie ste schopný vrátiť, tak si nemáte požičať. To je proste základný princíp. Lebo vy si požičiavate z hľadiska záväzku s tým, že vrátite. Ako to je proste úplný kľúč. A na tom nie je, to nie je ani komunistické, ani liberálne, ale nejaké podľa Boha a pravdy, hej. Keď si niečo požičiam, mám mu to vrátiť. A tento, tento pohľad hovorí len o tom, že sa proste prísnejšie musíme pozrieť na to, vytvárame pravidlá na to, aby niekto v mene mamony zisku, hej, pretože vieme, že vo finančných inštitúciách sú normálne najatí manažéri, ktorí sú odmeňovaní. Od čoho? Od biznisu, od splnenia obchodného plánu napríklad. A obchodný plán sa dá plniť aj teda v zmysle logiky, ale aj v rozpore so základnými biblickými zákonmi. Takže ide o to, aby sme dali možno v čase manažérskej hystérie v takýchto bankách a v nebankových subjektoch, aby nemohli požičať hocikomu preto, aby splnili obchodný plán a zároveň aby nemohli hocikoho chytiť do pasce zadlžovania. A viete, že z tých pascí je veľmi veľký problém sa dostať. A dostávam sa k prvej otázke, ktorú dal pán poslanec Beblavý. Áno, táto vláda možno máte pocit, že nie je systémová, nemá to vlastnú kapitolu, ale je tu proste inštiktívny, ale aj inštitucionálny pohyb z pohľadu riešenia krízy, osobných mnohých státisícov ľudí kríz, ktoré sa týkajú osobného zadlženia. A my veľmi podľa mňa premyslene riešime vec, ktorá je kľúčová aj pre rozvoj našej ekonomiky a budovanie nášho potenciálu ekonomiky. A tou je, mnohokrát som vám to hovoril, je nízka zamestnanosť. Táto krajina má nízku zamestnanosť v porovnaní s inými. A jednou z prekážok tejto, nárastu prirodzenej zamestnanosti je to, že ľudia odmietajú pracovať legálne, pretože sú tak zadlžení po uši, že všetko, čo zarobia, im zoberú exekútori alebo proste súdy cez splátky. Preto potrebujeme riešiť to, s čím príde pani ministerka Žitňanská, a preto potrebujeme aj zastaviť proste ten nával ľudí, ktorí sa nám môže vrhnúť proste do tej, do tej pasce ďalej. Čiže sú to podľa mňa racionálne kroky aj na jednej, aj na druhej strane. Ale ak tejto racionalite chcete pridať nejakú ďalšiu svoju myšlienku, tomu sa určite nemôžme, nemôžme brániť.
Ďakujem pekne.

Tak dúfam, že záverečná replika vo vzťahu osobného rozhovoru, ktorý tu mám s pánom Mihálom. Vidíte, pán Mihál, ste schopný v jednej vete uraziť dvoch ľudí. Urazili ste pána Buriana aj pána predsedu Národnej rady Danka, keď ste sa vyjadrili k ich rečovým schopnostiam. Viete, to je o tom, že tu hovoríte o mne, o tom, ako tuná vyrývam, tak vy ste proste sám osebe proste princíp vyrývania akože. A to je ten problém, ktorý máme možno aj my medzi sebou. V jednej vete ste urazili dvoch ľudí v odpovedi, ktorá nemusela mať tento, tento náboj.
Nie som odborník na sociálne služby, ale pamätám si ako občan v závere vlády Ivety Radičovej, keď ste presadili zákon, to platenie v podstate v týchto zariadeniach samotnými dôchodcami, pokiaľ viem, bolo tam až do nejakej sumy, tuším 50 %, alebo koľko si mal vlastným, buď rodina mu mala prispieť, alebo samotný dôchodca. Nie som v tejto oblasti odborník. Viem, že bola prijatá takáto, takýto zákon alebo podobný zákon na podobných princípoch, ktorý nútil v podstate samotných dôchodcov a ich rodinných príslušníkov prispievať. A potom si pamätám, a to je, to je proste obraz úplne jasného pokrytectva istých ľudí v istých kruhoch v politike, potom si pamätám tých istých ľudí, ktorí hlasovali za tento zákon z vašej dielne, ako sa chytali za ruky pred ministerstvom práce, sociálnych vecí, jeden z nich bol aj terajší župan a strašne voči tomu proste brojil a nesúhlasil s tým, pretože ľudia sa búrili. Ale to už ste boli vy preč a riešili ste si, lízali ste si rany z výsledku volieb v roku 2012, ktoré teda naozaj boli, boli chatrné, ledva ste sa dostali do Národnej rady. To bola moja reakcia na to, čo ste tu vypočítali, čo ste urobili. Ale čo ľudia vnímali, to bola druhá vec, alebo proste sa to určite odzrkadlilo aj na vašom volebnom výsledku v roku 2012.
Ja takisto neviem povedať, nie som poberateľ, nie som klient, chvalabohu, som ešte zdravý a nie som poberateľ tých služieb, ktorými sa rezort práce zaoberá, ale môžem vám povedať, že z vašej dielne vyšiel, napríklad novela zákona, nikdy som to verejne nepomenoval, ale vy ste mojej žene za moju prvorodenú dcéru znížili materskú z maxima na minimum svojím babráckym návrhom zákona. Ona bola platiteľka z maximálneho vymeriavacieho základu, potom pred, tesne pred pôrodom, pár mesiacov pred pôrodom vlastne si spoludobrovoľne prispievala a vy ste tuto nejakou, sociálnym inžinierstvom tuto v Národnej rade vtedy vlastne dávali nejakú minimálnu lehotu, ktorú ste museli, museli platiť ako dobrovoľný prispievateľ. Ona svoje tieto lehoty nedostala a z človeka, ktorý vás možno aj volil, z maximálnej materskej ste ju dostali na minimálnu materskú ako vlastne z minimálnej mzdy. Myslím, že vám o tom aj písala, asi je to nereprodukovateľné, čo vám písala, ale myslím si, že o vašom, vašich schopnostiach si urobila svoj dojem. Takže za moju prvorodenú dcéru vaša odbornosť a to, čo ste ľuďom akože dali, ja vám to viem podpísať čierne na bielom, čo ste dali. Aj to sa možno niekedy stane.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Za obdobie posledného roka dosiahol podľa Národnej banky Slovenska medziročný rast spotrebiteľských úverov úroveň až 15 percent. Je nevyhnutné, aby bol rast objemu spotrebiteľských úverov postavený na zdravých a udržateľných základoch a nebol len dôsledkom neobozretného poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi za účelom samozrejme maximalizácie zisku, ktoré malo v mnohých prípadoch negatívny dopad na spotrebiteľa.
Návrh zákona je teda reakciou na snahu Národnej banky Slovenska o väčšiu kontrolu v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov. Cieľom návrhu zákona je zabrániť preúverovaniu sa spotrebiteľov a to prostredníctvom napríklad aj týchto nástrojov.
Stanovenie ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, to je takzvaný scoring klienta. V ďalšom ide o stanovenie limitu na lehotu splatnosti a stanovenie požiadaviek na predkladanie dokladov a overovanie údajov o príjmoch spotrebiteľa, jeho zohľadnenie zníženia príjmu spotrebiteľa najmä z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného dôchodku.
Prijatím návrhu sa dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel nielen na samotné banky, ale na všetkých veriteľov, vrátane takzvaných nebankoviek, ktoré tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov. Po prijatí navrhovanej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch však bude pre spotrebiteľa s ohľadom na potrebu jeho posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver náročnejšie ho získať.
Návrh zákona obsahuje aj riešenie otázky postupovania pohľadávok tak, aby pohľadávka vyplývajúca zo spotrebiteľského úveru nemohla byť postúpená na iného ako na veriteľa s neobmedzenou licenciou Národnej rady Slovenska.
Obsahom návrhu je riešenie vzájomnej výmeny informácií medzi registrami spotrebiteľských úverov.
Ďakujem. Toľko na úvod, ďakujem.