Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Chcem upozorniť členov hospodárskeho výboru, že na zajtra zvolané stretnutie výboru je zrušené, nakoľko jediným bodom programu bolo pozvanie zástupcov U.S. Steelu, ktorí nás mali informovať o situácii, ktorá tam je a ktorá je medializovaná, a zástupcovia U.S. Steelu toto stretnutie nateraz odmietli. Takže budem vás potom neskôr informovať o ďalšom postupe.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je odbúranie neúmerne prísneho nastavenia limitov pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom voči limitom, ktoré stanovuje európska legislatíva.
Táto zmena by dosiahla pre mnohé firmy zníženie finančnej záťaže pre podnikateľov, a teda zlepšenie podnikateľského prostredia. Súčasne úprava totiž ide veľmi nad rámec európskej legislatívy, s čím sú spojené náklady pre firmy, ktoré by ich vôbec nemuseli mať a tieto zbytočné náklady im navyšujú výdavky, ktoré by mohli využiť oveľa lepšie, nie na povinnosť, ktorú majú a možno na rozvoj firmy, možno na odmeny, na zvýšené platy, na zníženie cien možno, čo by určite zvýšilo konkurencieschopnosť a podobne. Čiže opäť tu štát dáva nejakú povinnosť, ktorá je nad rámec povinnosti, ktorú nám kladie Európska únia. Zase sme si ako Slovensko spravili obrovskú nadprácu, čím sme dosiahli, že ďaleko väčší počet firiem dnes takúto povinnosť má a ďaleko viacej firiem si musí kupovať službu od inej firmy, za ktorú, samozrejme, musí platiť.
My preto navrhujeme v tejto oblasti také zmeny, ktoré predpokladajú, že povinné audity budú mať nastavené také limity, aké stanovuje Európska únia a ani o milimeter viac. Raz je tu axióma z Európskej únie a ja rozumiem tomu, že sú veci, s ktorými môžeme súhlasiť, nemusíme, ale jednoducho ich musíme aplikovať do nášho právneho poriadku, ale nemusíme tu robiť nadprácu a nemusíme zaťažovať ďaleko viacej ľudí, ďaleko viacej firiem, nemusíme zavádzať ďaleko viacej povinností, ak to nie je potrebné.
My preto navrhujeme riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku povinne, aby bola povinne overená audítorom vtedy, ak celková suma majetku presiahla milión eur, čiže suma milión eur sa nahrádza sumou 4 400 000 eur, čistý obrat presiahol 2 milióny eur, suma 2 milióny eur sa nahrádza sumou 8 800 000 eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30. Tridsať nahrádza sa počtom 50. To znamená, všetky tieto tri parametre boli tak upravené, ako stanovuje európska legislatíva.
Dnes je na Slovensku približne 6 500 podnikateľských subjektov, ktorým podľa súčasnej legislatívy vzniká povinnosť mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom, keďže im to vyplýva z týchto kritérií. Po prijatí navrhovaných zmien počet touto povinnosťou zaťažených podnikateľských subjektov klesne na približne 2 000 a predpokladané zníženie administratívnej záťaže, teda na ten rozdiel, čiže 4 500 podnikateľských subjektov. Môže sa to niekomu zdať málo, môže sa to niekomu zdať nepodstatné, môže sa to niekomu zdať, že to nie je ten pálčivý problém Slovenska. No choďte sa spýtať niekoho z tých 4 500 firiem, či by im takáto zmena nepomohla a že by si tú účtovnú závierku mohli dať overovať audítorom len v prípade, že tak chcú urobiť, ale nie preto, lebo im to zákon nariaďuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie. Čiže je súčasťou aj tohto návrhu zákona. Uvedieme, či má alebo nemá vplyv. Nemá vplyv. Predložený návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Navrhujeme účinnosť tejto legislatívnej zmeny na 1. januára 2017 a dovolím si požiadať ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona. Nie je kontroverzný, nikomu nepoškodí, nemá vplyv na verejné financie, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Aj súčasná vláda sa zaviazala, že chce podporovať podnikateľské prostredie, chce znižovať finančnú záťaž, ktorú dnes podnikatelia majú, tu je jedna z príležitostí.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem reagovať len na dve veci. Pani kolegyňa, ty si povedala, že sme nepredložili vplyv na štátny rozpočet. Neviem, či vieš, ale súčasťou každého predkladaného návrhu je aj informácia o tom, či bude mať alebo nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Aj súčasťou tohto nášho návrhu je takáto informácia. Nebude to mať vplyv na štátny rozpočet, pretože sa predpokladá, že tieto služby nad rámec - a nad rámec je to, že je to konanie zrýchlené - by si platili občania sami. Presne tak, ako je to napríklad pri vydávaní pasov. Je nejaká štandardná lehota a keď to chce niekto v zrýchlenom konaní, tak je za to proste príslušný poplatok. Čiže toľko k tomuto.
Či sú úrady pripravené odborne? No ja verím tomu, že ak odborne je pripravený úrad vydať nejaké povolenie, tak tá odbornosť je rovnaká, alebo teda vyžadovaná odbornosť je rovnaká, ak toto konanie má byť zrýchlené, tam si nemyslím, že by mala byť nejaká zvýšená náročnosť na odbornosť.
A povedala si ešte, že tento návrh je nepresný a nedôvodný. Tak ja si myslím, že ten dôvod naozaj je, pretože je kopa ľudí, ktorí by potrebovali v zrýchlenom konaní tieto doklady získať, sú ochotní si za to priplatiť, ale tú možnosť jednoducho nie je, nemajú, a toto si myslím, že je dostatočný dôvod sa zamyslieť nad tým, či by tie úrady mohli fungovať efektívnejšie za poplatok, samozrejme. A nepresný si nepovedala, že v čom. Takže verím tomu, že nám povieš, že v čom je nepresný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem pripojiť k predrečníkovi Jozefovi Rajtárovi s výzvou koaličných poslancov, aby zahlasovali za tento návrh na zmenu zákona, pretože naozaj si myslíme, že nie je kontroverzný, naozaj odstraňuje nejakú pokrivenosť v našom právnom systéme a pokiaľ tak nechcete urobiť, vážení kolegovia, ja vás veľmi pekne prosím, povedzte nám prečo. Povedzte nám jeden rozumný argument, prečo majú takéto nezmyselné pokuty v našom právnom poriadku priestor? Bude ešte jedna kolegyňa vystupovať v rozprave, prosím vás pekne, prihláste sa do faktických alebo prihláste sa do rozpravy vy a vysvetlite nám, prečo s takýmto návrhom na zmenu zákona nesúhlasíte? Prečo v lekárňach, prečo v očnej optike, prečo v nejakej malej drobnej predajni, v butiku s odevmi má byť nálepka s nápisom "zákaz fajčiť"? A pokiaľ nie je, prečo za to má byť sankcia? Prosím vás, vysvetlite nám, prečo s takýto niečím nesúhlasíte? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Cieľom tohto predloženého návrhu je zjednodušiť postupu podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Predloženým návrhom sa umožňuje, aby mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou, teda nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti.
V súčasnosti je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Súčasná konštrukcia teda, že musí ísť o dlh voči viac ako jednému veriteľovi – teda najmenej dvom –, sťažuje situáciu veriteľom a, naopak, uľahčuje situáciu dlžníkom. Toto nie je želaný stav, aby veritelia ťahali stále za kratší koniec. Každý, kto sa stretol s konkurzmi, vie, že sa bežne predávajú pohľadávky inému veriteľovi, aby boli dvaja a aby bola naplnená táto podmienka, aby existovali dvaja veritelia, ktorí môžu takýto podnet na začatie konania dať. Je to zbytočná komplikácia, nájsť niekoho, urobiť zmluvu o postúpení pohľadávok, ak za odplatu je potrebné platiť DPH, sú to zbytočné náklady, administratívne, na právnikov a podobne. Preto navrhujeme s kolegami, aby sa tento proces zjednodušil, aby jednoducho sme skrátili tú cestu, lebo na jednej strane je tá prekážka ľahko obíditeľná, ale zbytočne komplikuje život a predražuje to. Podľa navrhovanej úpravy bude na vyhlásenie konkurzu postačovať, ak bude dlžník v omeškaní aspoň jedného peňažného záväzku voči najmenej jednému veriteľovi a bude týmto veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Veriteľovi tak odpadne povinnosť hľadať na účely podania návrh na konkurz ďalšieho veriteľa, voči ktorému je dlžník v omeškaní.
Takto by mal vyzerať finálny stav, pokiaľ sa ctené plénum zhodne na tom, že toto naozaj zjednoduší veriteľom dostať sa k svojim peniazom a k nejakému spravodlivému procesu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže výrazne obmedzí možnosť zneužívania inštitútu reštrukturalizácie na zjednodušené zbavovanie sa dlhov.
Účinnosť tejto novely navrhujeme na 1. januára 2017.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Tiež chcem pripomenúť členom hospodárskeho výboru, že o 12,05 hodine budeme mať zasadnutie výboru v miestnosti č. 30 tu v hlavnej budove, čiže nie v našej miestnosti, ale tu v hlavnej budove – miestnosť č. 30. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ja nezvyknem v tejto sále ďakovať niekomu za vystúpenia. Robím to naozaj veľmi výnimočne, ale v tomto prípade mi nedá inak a chcem sa Jozefovi veľmi pekne poďakovať za odborné vystúpenie. Nebudem už argumentovať veci, ktoré tu dnes a včera odzneli niekoľkokrát, pretože ich premieľame sprava i zľava. Chcem len veľmi pekne poprosiť, tie reakcie, ktoré na teba, Jozef, sú, a odznelo tu dneska, že sú neodborné a podobne, ja chcem veriť, že na takto prednesené vystúpenie sa už takýto argument použiť nedá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste hovorili, že tá diskusia o tých stravných lístkoch je veľmi neodborná, že hovoríme o tom, že za to ten človek čo si môže kúpiť a čo si nemôže kúpiť. Ale to nebolo gro a ťažisko našej argumentácie neodbornej, to bola len reakcia na protiargument vášho pána ministra. Ja by som o tomto vôbec nehovorila. A povedzte mi, prosím vás pekne, čo je neodborné na tom, ak hovoríme, že stravné lístky sú zlé preto, lebo úplne zbytočne a nedôvodne navyšujú náklady zamestnávateľom, je to pre nich finančná, aj administratívna záťaž, čo je, prosím vás, neodborné na tom, že máme medzi sebou ľudí, ktorí majú špeciálne požiadavky na stravovanie – celiatici, vegetariáni a neviem proste kto všetko –, ktorých limitujeme tým, že im dávame stravné lístky, a môže byť ich kľudne veľa, ale rozhodne to nie sú všetky stravovacie zariadenia, kde môžu tieto lístky použiť, prosím vás, čo je neodborné na tom, že vy nútite zamestnanca aj zamestnávateľa kupovať za svoje stopercentne likvidné peniaze si cenný papier s limitovanou likviditou, čo je neodborné na tomto argumente, prosím vás pekne, navyše ich nútite kupovať si cenné papiere s exspiráciou, veď peniaze exspiráciu nemajú a vy ich nútite kupovať si stravné lístky, ktoré exspiráciu majú, čo je na tomto, prosím vás pekne, neodborné. A to nielenže zamestnávateľ tie stravné lístky platí, zamestnanci sa na ne rovnako skladajú, veď im sa strháva zo mzdy nejaká časť za tieto stravné lístky.
A spomínali ste ešte daňové hľadisko. Prosím vás pekne, okrem toho, že poslanci majú nezdanené, nezodvodnené paušálne náhrady, tak čo služobné cesty, diéty? Veď to je presne rovnaký príspevok na aj stravovanie a nikoho už nezaujíma, že či si ten vyslaný človek na služobnú cestu za to kúpi jedlo alebo niečo iné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela pridať k predrečníkovi Jozefovi Mihálovi s tou výzvou pre koaličných poslancov, aby sa naozaj zamysleli, či nie je jednoduchšie zaviesť do praxe, a teda podporiť aspoň niektoré z nami navrhovaných zákonov, drobné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia. A ani jedno z tých opatrení, ktoré tu navrhujeme, nejde proti zamestnancom a všetky spôsobia zlepšenie podnikateľského prostredia. Ako potom selektívne suplovať zlé podnikateľské prostredie kadejakými selektívnymi pomocami? Veď aj súčasná vláda avizuje, že chce podporiť malé, stredné podnikanie, že dokonca ide pripraviť zákon na podporu podnikania a na zlepšenie podnikateľského prostredia. Ale veď vy nemusíte vytvárať zákon na zlepšenie podnikateľského prostredia, úplne stačí, ak zo súčasného právneho poriadku jednoducho vyjmete veci, ktoré sú zbytočnou finančnou záťažou, zbytočnou administratívnou záťažou, ktoré sú brzdami v podnikaní, ktoré sú bariérami v podnikaní, bariérami vo vytváraní pracovných miest. Toto úplne stačí, nie potom suplovať niečo, čo tu je dohúkané tým, že je tu zlé podnikateľské prostredie, že sa tu nedá zamestnávať, že Zákonník práce je jedna veľká nášľapná mína pre každého jedného podnikateľa, ktorý chce vytvoriť pracovné miesto. Je to rizikové, jednoducho hlavne drobní podnikatelia si nevedia predstaviť dlhodobo zabezpečiť to všetko, čo im Zákonník práce ukladá, a preto potom tie pracovné miesta nevytvárajú. Toto je cesta, nie tu vytvárať nejaký nový zákon.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, máte pravdu. Istota, že za stravné lístky si zamestnanec nekúpi cigarety a alkohol, je síce pravda, ale to nijakým spôsobom nenarúša našu argumentáciu, že je ďaleko výhodnejšie z tých dôvodov, ktoré som spomenula, dať príplatok na stravné v peniazoch, lebo vy tým nezabezpečíte, že keď bude mať stravné lístky, budú sa zdravo stravovať a budú mať teplé jedlo. To vôbec nie, keď si za to proste kúpi kilo čokolády, tak si kúpi kilo čokolády a bude po jedle. Takže toľko k tomuto.
Hovoríte, že tým chránite vývarovne, no ja som trošku prekvapená, že takto otvorene sa tento argument dozvieme. Ja som si myslela, že je to lobing len tých emitentov, ale zjavne je to lobing ešte niekoho ďalšieho. Fajn, legitímne, ja som proti tomu.
Pán poslanec, hovoríte, že zamestnávatelia nie sú povinní. No tak § 39 Zákonníka práce hovorí o tom, že zamestnávatelia sú v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona 125 o BOZP povinní, a teraz citujem, "pravidelne, zrozumiteľne, preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a overovať ich znalosť". A toto robia autorizované autoškoly a taká povinnosť je a ja vám kľudne prinesiem príklad, kedy niekto dostal pokutu za to, že takéto niečo nemal. Takže toľko možno k tomu a viac asi nestihnem. Môžme podebatovať neformálne mimo.