Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.10.2016 o 14:22 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2016 14:22 - 14:24 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať za všetky faktické poznámky a rada by som reagovala na pána kolegu Hegera, pretože si spomínam na tú diskusiu a spomínam si aj na výrok pani štátnej tajomníčky, že, že to si nemôžeme dovoliť. Ja sa chcem spýtať, kto sa kedy zaujíma o to, čo si môže podnikateľ dovoliť? Nad týmto sa niekedy niekto zamyslel? Akože štátna kasa si to nemôže dovoliť, tak poďme z toho spraviť povinnosť niekoho iného. A ja som presvedčená, že by to malo byť v krajine, ktorá chce ekonomicky prosperovať, práve naopak, práve tá štátna administratíva by tu mala byť práve pre podnikateľov, a nie naopak.
Chcem poďakovať aj pánovi kolegovi Baránikovi, že kvalifikovane povedal, ako to vlastne je s tými výrokmi, že ak tu takéto výroky existujú, tak naozaj pokiaľ sa toto ľudia dozvedia, že sa majú možnosť sťažovať a majú možnosť žalovať Slovenskú republiku za, za to, že teda im neboli vyplatené aj úroky z nevyplatenej dépeháčky, tak ja som potom zvedavá, že či na toto bude štátna kasa mať peniaze. A v celom tom kontexte, že včera sme sa tu rozprávali o zákone, ktorý je nazvaný, že podpora malých a stredných podnikateľov, kde sa hovorí o nejakých schémach pomoci, o nejakej štátnej pomoci a o tom, ako ideme podporovať. Samozrejme nič konkrétne, hej, len, že ideme a budeme a bude to všetko, super, tak tuto sú úplne konkrétne opatrenia ako tým ľuďom pomôcť a my sa tomu strašne bránime. Radšej vyrobíme nový zákon, ktorý nehovorí o ničom, ako keby sme mali zrušiť nejaké konkrétne povinnosti alebo konkrétne prekážky. A to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2016 14:03 - 14:16 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela k tomuto vládnemu návrhu zákona podať jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene svojom, v mene kolegov Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu a konkrétne sa tento pozmeňujúci návrh týka zadržiavania dépeháčky. Je to už niekoľkýkrát, čo tento návrh s kolegami podávame. Doteraz neúspešne a ja chcem veriť, že, že raz to príde a bude vypočutý minimálne tento náš návrh a bude aj zavedený do právneho systému Slovenska.
Sme presvedčení, že zadržiavanie dépeháčky niekoľko mesiacov a v prípade, že sa nepotvrdia podozrenia, pre ktoré boli tieto peniaze zadržiavané, ich vyplatenie bez akejkoľvek satisfakcie jednoducho nie je správne. Už len samotný fakt, že sa podnikateľom zadržiavajú ich vlastné peniaze, ktoré nemôžu opätovne dať do podnikania, nemôžu napríklad vyplatiť mzdy, jednoducho tie peniaze im chýbajú. Niektorým chýbajú natoľko, že si tie peniaze musia potom zháňať niekde inde, to samozrejme zase stojí peniaze, generuje im to zbytočné náklady len preto, že im tieto peniaze štát zadržiaval a ani nie je schopný im tie dodatočné náklady preplatiť.
Ja vnímam pozitívne to, že súčasťou tohto vládneho návrhu je akýsi posun v tejto veci, ale sme presvedčení, že nie je dostatočný. A preto teda sme sa rozhodli s kolegami, že podáme svoj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí vo veľmi skrátenej podobe o tom, že chceme skrátiť dobu, počas ktorej je možné zadržiavať dépeháčku na štyri mesiace. Potom sú v tom našom návrhu novely o tom, že pokiaľ sa teda vyvráti podozrenie, pre ktoré bola dépeháčka zadržiavaná, teda v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly, tak by mal byť úrok z tejto sumy vyplatený a teda platený od prvého dňa, odkedy tá dépeháčka zadržiavaná bola. Teda nielen po šiestich mesiacoch, tak ako tomu hovorí vládny návrh zákona. A tretia vec, ktorú v tomto pozmeňovacom návrhu riešime, je výška úroku. Vládny návrh hovorí o dvojnásobku úrokovej sadzby ECB-čky, my hovoríme o štvornásobku úrokovej sadzby ECB-čky, avšak minimálne 15 percent. A to, prečo chceme tú sadzbu nastaviť takto, je to preto, lebo úrok z omeškania je takto nastavený v prípade úrokov z omeškania, ktoré je povinný platiť daňový subjekt podľa § 156 zákona č. 563 o správe daní, čiže podľa daňového poriadku. My tvrdíme, že tu má byť uplatňovaný rovnaký meter pre štát a podnikateľa. To znamená, ak je daňový subjekt dlžný niečo finančnej správe a táto mu vyrubí úrok z omeškania v takejto výške, my hovoríme, taký istý úrok nech teda platí aj finančná správa podnikateľovi, ak mu zadržala jeho vlastné prostriedky takýmto spôsobom.
Chcela by som ešte zdôrazniť, že my nijakým spôsobom nespochybňujeme legitímny dôvod vykonávať kontroly a v prípadoch podozrenia zadržiavať dépeháčku, to je všetko úplne v poriadku. Ale musí tu existovať akýsi prístup aj k tým, ktorým táto dépeháčka bola zadržiavaná neoprávnene, čo teda si myslíme, že ak by sa takto nastavil, ako navrhujeme, by to bolo aj spravodlivé, aj korektné.
Rada by som tento váš návrh ešte oprela o isté výroky Európskeho súdneho dvoru v Luxemburgu. To, akým spôsobom vysporiadať nadmerný odpočet DPH, hovorí čl. 183, smernica o DPH. Hovorí konkrétne, že ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. A to, ktoré určia, má isté obmedzenia, a nie je to teda, že úplne hocijakým spôsobom si to, členské štáty, nastavte. Má to teda isté obmedzenia. Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu už pred mnohými rokmi potvrdil, že autonómia v tomto, teda v tom, čo uvádza ten čl. 183, je obmedzená tým, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť v primeranej lehote, vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom. A spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko. A ja som presvedčená, že ak celé mesiace má podnikateľ vo vysokých sumách neoprávnene zadržiavanú dépeháčku, tak nie je naplnená podmienka, že v nijakom prípade nesmie pre túto zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.
Ešte by som rada spomenula, že to, odkedy majú byť platené úroky, tak na to už existujú aj výroky európskeho súdu spred šestnástich rokov. Napríklad, pomôžem si jedným z nich, a je to konkrétne rozsudok vo veci Molenheide a iní, označený aj ako C-286/94 (bod 63), a ten hovorí, že v prípade zadržaných nadmerných odpočtov DPH musia byť úroky priznané odo dňa, kedy by bol nadmerný odpočet vyplatený za normálnych okolností. A to" za normálnych okolností" znamená, odo dňa, kedy bol nadmerný odpočet DPH podnikateľovi vyplatený, ak by nebola otvorená daňová kontrola. Takže aj v prípade, že naša legislatíva hovorí niečo iné, a my tu máme precedensy Európskeho súdneho dvora, tak sme presvedčení a sme toho právneho názoru, že tieto majú silu zákona a mali by byť uplatňované.
Toľko možno argumenty, prečo si myslíme, že takéto niečo by malo byť schválené a malo by byť vo vašom zákone o DPH prijaté.
A teraz, dámy a páni, prosím, dovoľte tú nudnú časť tejto mojej rozpravy, nudnejšiu, možno aj tá prvá bola nudná, a o to nudnejšiu prečítam, pozmeňujúci návrh, ak dovolíte. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 33112011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 183.
Keďže nemám okuliare, tak to asi také nudné nebude.
Takže bod 1. V čl. I sa za piaty novelizačný bod vkladá nový šiesty novelizačný bod, ktorý znie:
„6. V § 79 ods. 6 sa za slová „od skončenia daňovej kontroly," vkladajú slová „najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5," a za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak bol nadmerný odpočet vrátený podľa prvej vety pred skončením daňovej kontroly a daňovou kontrolou sa preukáže, že nadmerný odpočet mal byť vrátený v nižšej sume, je platiteľ povinný zistený rozdiel daňovému úradu vrátiť.".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zmena vládneho návrhu tým spôsobom, že v prípade daňovej kontroly dlhšej ako štyri mesiace daňový subjekt bude mať zo zákona nárok na vrátenie nadmerného odpočtu uplynutím tejto doby. Dôvodom navrhovanej zmeny je likvidačný charakter súčasného nastavenia vrátenia nadmerného odpočtu a ani vo vládnom návrhu navrhnutá zmena nenapráva tento stav dostatočným spôsobom. Predkladatelia rešpektujú legitímny záujem štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverení všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch, ochrana legitímneho záujmu štátu by však nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu. Doplnením novej štvrtej vety sa technicky rieši situácia, keď bol daňovému subjektu vrátený nadmerný odpočet vo vyššej sume, než mal byť vrátený; v tomto prípade sa zakladá daňovému subjektu povinnosť zistený rozdiel vrátil'.
V druhom bode. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a ods. 1 sa slová „nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa" nahrádzajú slovami „bol vrátený po uplynutí".
Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje, aby po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu mal platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu. Navrhnutou zmenou sa neskracuje dĺžka daňovej kontroly, len sa upravuje lehota, počas trvania ktorej sa vypočítava náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu.
Tretí bod. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a odsek 2 znie: „(2) Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak táto úroková sadzba nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 15 percent. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu z dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky obsiahnutého vo vládnom návrhu na štvornásobok tejto sadzby, najmenej však 15 % a zároveň sa mení nastavenie obdobia, za ktoré sa úrok vypočíta. Ide o analogické nastavenie výpočtu úrokov, ako v prípade úrokov z omeškania, ktoré sú povinné platiť daňové subjekty podľa § 156 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zatiaľ čo vládny návrh predpokladá výpočet úroku odo dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, predložený pozmeňujúci návrh predpokladá výpočet úroku už odo dňa nasledujúceho po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Ostatné parametre výpočtu zostávajú nezmenené.
Toľko znenie nášho pozmeňujúceho návrhu a chcem, poprosiť ctené plénum, možno aj naozaj s ohľadom na výroky Európskeho súdneho dvora, aby podporili tento pozmeňujúci návrh.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.10.2016 16:45 - 16:46 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No nemám sa čo sporiť, chcem veľmi pekne poďakovať za faktické poznámky.
Možno by som len doplnila to, čo hovoril kolega Dostál, že keď niečo prestane fungovať, tak to štát začne dotovať, tak na Slovensku funguje ešte tak, že keď niečo prestane fungovať, tak do toho vstúpi štát a má pocit, že to bude potom fungovať lepšie, to, bohužiaľ, celkom pravda nie je, pretože štát na, na množstve príkladov ukázal, ako nevie fungovať lepšie ako súkromný sektor.
A čo sa týka tej nárokovateľnosti, tej 100 % nárokovateľnosti, tým som nemala na mysli to, že teraz povedzme, že každý bude mať na tú podporu nárok, tým som myslela taký možno obrazný pohľad na tú 100 % nárokovateľnosť, že ak jednoducho znížime dane, tak budú nárokovateľné v 100 %, to znamená pre každého. A to, samozrejme, bol príklad pre..., ktorý by platil v prípade rovnej dane, nie v prípade progresívnej dane, ale tým som chcela povedať, že akékoľvek opatrenie by malo jednoducho platiť plošne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.10.2016 16:27 - 16:41 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, podnikateľské prostredie na Slovensku si po dvoch obdobiach vlády Roberta Fica skutočne zaslúži zvýšenú pozornosť. Niet pochýb aj o tom, že si zaslúži opatrenia na jeho zlepšenie, resp. na jeho podporu. Boli to totiž vlády, počas ktorých sa podnikateľom len nakladalo, počas ktorých podnikateľom pribúdali mnohé povinnosti, vznikali rôzne nové alebo sa zvyšovali existujúce poplatky alebo skryté dane. Bolo to obdobie počas... Boli to teda vlády, počas ktorých sa stalo napríklad neplatičstvo vládou chráneným prvkom v podnikaní, samozrejme, nie pre všetkých, ale len pre tých, ktorých si vláda vybrala, a mohla by som pokračovať. No vo všeobecnosti určite platí, že podnikateľské prostredie sa počas týchto období určite zhoršovalo. Možno aj preto som mala od tohto zákona veľké očakávania a o to viacej som možno z jeho obsahu sklamaná.
Celá podpora, o ktorej sa v tomto zákone hovorí, sa týka dotácií a rôznych iných foriem, či už priamej, alebo nepriamej podpory malých a stredných podnikateľov. Teda opäť princíp, že jedným ideme brať, aby sme druhým, tým, ktorých si my na ministerstve vyberieme, aby sme týmto mohli z toho spoločného vyzbieraného dať. Mnohí podnikatelia sa na to možno aj tešia, pretože možno nestrácajú nádej, že sa aj im z toho ujde, mnohí na druhej strane vyčkávajú na to, ako bude vyzerať aplikačná prax, a mnohí, ktorí už aké-také skúsenosti s tým, ako sa u nás na Slovensku rozdáva a ako to funguje, tak tí sú častokrát skeptickejší. Mnohí totižto už vedia, že ako to vyzerá, keď štát niečo rozdáva, keď pán minister alebo úradníci rozhodujú o tom, kto dostane, keď úradníci stanovujú podmienky, za akých sa niekto môže o niečo uchádzať, akým spôsobom sa formy pomoci schvaľujú a akým spôsobom ministerstvá vyberajú tých, ktorých podporia.
Ale bez ohľadu na tento proces, o ktorom som presvedčená, že bude opäť len zdrojom pre korupciu a klientelizmus, kde bude opäť fungovať mechanizmus, že naši ľudia a potom tí ostatní, tak som presvedčená, že napriek tomuto mimoriadne negatívnemu prvku je to aj veľmi neefektívna a nie zdravá podpora podnikania, a poviem aj, prečo si to myslím.
Po prvé deformuje podnikateľské prostredie, likviduje konkurenciu, buduje nezdravú odkázanosť firiem na štáte a v neposlednom rade prerozdeľovanie stojí peniaze, a to nielen teda peniaze súvisiace s administratívou toho prerozdeľovania, ale stojí to aj peniaze, ktoré sa častokrát na tej ceste stratia.
Vrátim sa k tomu, že deformuje takýto spôsob selektívneho rozdávania podnikateľské prostredie a likviduje konkurenciu. Pri rozdávaní totiž funguje, že ak jednému niečo dám, tak bezpodmienečne musím niekomu inému zobrať. A podpory tohto typu nie sú o ničom inom, len o tom, že štát mnohým berie cez dane, poplatky, skryté dane a podobne, aby niektorým mohol na druhej strane dať. Samozrejme, nie všetkým, lebo sú isté možnosti, isté limity, a preto teda nie všetkým. A to nie je všetko. Takýmto prerozdeľovaním sa vytvára nezdravá konkurencia, kde, samozrejme, tí, ktorí dostávajú, získavajú voči tým, ktorí nedostávajú, ale sa na to skladajú, veľkú konkurenčnú výhodu. A môžem to povedať na nejakom veľmi jednoduchom príklade.
Ak budete mať v nejakom meste nejakú malú pekáreň a táto dostane dotáciu alebo nejakú, nejakú formu pomoci od štátu a druhá pekáreň na inej ulici v tomto istom meste, tú podporu nedostane, tak jednoducho tá, ktorá tú podporu nedostane, bude veľmi ťažko konkurovať tej, ktorú, ktorá finančnú podporu dostala či už cenou produktu, alebo nejakými inými možnosťami. Toto, samozrejme, neplatí, len pokiaľ sa jedná o dve spoločnosti s rovnakým predmetom podnikania. Mohlo by sa zdať, že, že len v takomto prípade je tá konkurencia deformovaná a nezdravo štátom vytvorená.
Ono sa to môže stať aj v prípade, že sa jedná o dve rôzne firmy s rôznym predmetom podnikania, pretože stále sú tu isté trhy, na ktorých tieto firmy spoločne fungujú. Napríklad je to trh pracovnej pozície. Aj keď sa jedná o dve firmy, ktoré, z ktorých každá má v predmete podnikania niečo iné, stále je tu jeden trh s pracovnou silou, a ak jedna spoločnosť je štátom podporovaná, dotovaná, dostáva nejaké výhody, zvýhodnenia, pomoc rôznej formy, tak jednoducho aj na tomto poli bude ťahať za dlhší povraz, ako tá, ktorá túto pomoc nedostane.
Čo sa týka budovania nezdravej odkázanosti firiem na štáte, toto robí vláda Roberta Fica na každom kroku. Nerobí plošné pozitívne opatrenia pre všetkých, ale na viacerých frontoch selektívne rozdáva. A tých, ktorým rozdáva, tých si vyberá, samozrejme. Buduje si tak závislosť a odkázanosť ľudí na ich rozhodnutiach. Takáto filozofia zrejme prináša nejaké politické ovocie a politické pozitíva. Odkázaní a závislí ľudia alebo spoločnosti bývajú obyčajne manipulovateľní, častokrát aj poslušní, no nemá to nič spoločné s budovaním demokratickej, slobodnej a hlavne zdravej spoločnosti.
Keď som hovorila o tom, že prerozdeľovanie stojí peniaze, a teda nielen administratívne, ale aj tie, ktoré sa po ceste stratia, tak, bohužiaľ, toto je na Slovensku už takou všade prítomnou realitou, že ak štát niečo prerozdeľuje, tak je to jednoducho veľmi, veľmi drahé.
Dámy a páni, ja som presvedčená, že ak by tu bol úprimný záujem podporiť podnikateľov a podporiť malé a stredné podniky, tak existuje spôsob ďaleko efektívnejší, jednoduchší, spravodlivejší a dokonca bez týchto negatívnych efektov, ktoré som spomínala.
Čo sa týka spravodlivosti, dá sa dosiahnuť napríklad nárokovateľnosťou. Stopercentná nárokovateľnosť podpory, resp. pomoci je pri všetkých plošných opatreniach, rovnakých pre všetkých. Teda nie významná pomoc pre niekoho konkrétneho, ale pre všetkých rovnaká. Možno nižšia, ale rovnaká. Napríklad keby tu existovala úprimná snaha pomôcť podnikateľskému prostrediu, tak by mohla byť napríklad vo forme zníženia daňového a odvodového zaťaženia, možno nie tak veľkého, v menšej miere, ale pre všetkých rovnako.
Pán minister, ak chcete pomôcť podnikateľskému prostrediu, dá sa to, a teda nielen vy, pán minister, ale celkovo vaša vládna koalícia, pretože mnohé opatrenia sú na rôznych rezortoch, dá sa zjednodušiť zamestnávanie pre všetkých zmenami v Zákonníku práce. Mohli by ste zrušiť mnohé nezmyselné povinnosti, ktoré podnikateľov, hlavne tých malých a stredných, trápia, znížením byrokracie, znížením rôznej finančnej záťaže. Mohli by ste napríklad zrušiť pracovnú zdravotnú službu pre I. a II. kategóriu. Mohli by ste zrušiť koncesionárske poplatky. Mohli by ste zrušiť povinné preškoľovania vodičov alebo znížiť registračné poplatky na registráciu áut.
Jednoducho všetky povinnosti, ktoré štát podnikateľovi dáva, kde štát svojimi nariadeniami núti podnikateľov, aby si kupovali služby od iných podnikateľov, a tieto im nič neprinášajú. A mohli by ste sa napríklad zamyslieť aj nad bariérami vstupu do podnikania v podobe rôznych povinných licencií, ktoré stoja nielen peniaze, ale často sú aj bariérou, pretože, pretože tie licencie jednoducho treba získať, a nie vždy sú opodstatnené, naozaj nie vždy. Mohli by ste sa napríklad zamyslieť, či zákon, ktorý hovorí, resp. povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch, či prispeli k podpore podnikateľského prostredia, či skutočne sú vykonateľné, či sú zmysluplné, či prinesú nejakú pridanú hodnotu spoločnosti. Ak budeme nútiť každého jedného podnikateľa, ktorý či už dovezie niečo zo zahraničia v nejakom obale, alebo svoj produkt do nejakého obalu, ktorého reálnym výrobcom on nie je, len ho zabalí do kúpeného obalu, sa v zmysle zákona o odpadoch stáva výrobcom a súvisia s tým nejaké nie celkom malé povinnosti. Tu si dovolím povedať, že toto je úplne krásny, exemplárny prípad toho, ako sme práve nepodporili podnikateľov. Naopak, my sme im týmto strašne, strašne naložili a naložili sme vyše pol milióna podnikateľským subjektom nezmyselnú a nevykonateľnú povinnosť.
Veľký priestor je napríklad v zlepšení služieb úradov. Nech úradníci prestanú podnikateľov šikanovať či už rôznymi nezmyselnými pokutami za drobnosti, alebo tým, že od nich duplicitne vyžadujú mnohé doklady a potvrdenia, napríklad výpis z obchodného registra. Aj v tomto zákone uvádzate, že ak chce podnikateľ požiadať o nejakú podporu, tak súčasťou alebo teda náležitosťou takejto žiadosti je výpis z obchodného registra. Veď štát disponuje týmto registrom, štát si vie bez toho, aby ukladal toto podnikateľovi, vie si tento výpis získať vo vlastnej réžii.
Som presvedčená, že mnohí podnikatelia nepotrebujú dotácie vlády, ale stačilo by im, aby im štát napríklad len vrátil ich vlastné peniaze na vratkách DPH, ktoré im častokrát v priebehu, v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou celé mesiace - a niektorým, bohužiaľ, až roky - štát nevráti a znemožňuje im teda disponovať so svojimi vlastnými peniazmi.
Veľký priestor na podporu malého a stredného podnikania je aj v zvýšení právnej istoty. My tu máme množstvo nejasných zákonov, množstvo nevykonateľných povinností, už jednu som spomenula, tá o tých odpadoch, obaloch. Zákony sa prijímajú ako na páse. Veď tu pod rukami podnikateľov vzniká neuveriteľné množstvo povinností, každú chvíľu nejaký. Tu tiež ak by sme mali úprimný záujem podporiť podnikateľov, tak spravme to napríklad tým, že, že budeme zákony, ktoré im prinesú nejaké povinnosti, prijímať s účinnosťou od 1. 1. To nehovorím ani možno o vymožiteľnosti práva, ktoré je na Slovensku veľmi veľké a jednoducho je tiež veľkým polenom pre podnikateľov.
Sú to mnohé ďalšie opatrenia, ktoré by som mohla vymenovať a všetko sú to opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a sú preňho kľúčové. Dôsledok by bol, že podnikatelia budú odbremenení od byrokracie, budú mať viac času venovať sa svojmu podnikaniu, rozvoju svojich firiem, odmeneniu svojich zamestnancov a tomu všetkému, čomu sa venovať chcú a prečo svoje podnikanie zakladali. Znížila by sa im tak finančná záťaž, zostalo by im viac peňazí na to, aby sa rozhodli oni sami, do čoho investujú, či to budú školenia, alebo to budú workshopy, alebo to budú stáže, alebo vznik nových pracovných miest. Jednoducho toto by sme asi mali nechať na nich.
Aby som to na záver zhrnula, som presvedčená, že malí a strední podnikatelia potrebujú niečo úplne iné ako nový zákon s dotáciami a schémami pomoci. Potrebujú, aby ich štát jednoducho nechal na pokoji. Potrebujú, aby každú chvíľu niečo nereguloval, aby im každú chvíľu nevymýšľal nové povinnosti a poplatky, aby im, aby ich svojimi zásahmi nelikvidoval a nelikvidoval prirodzenú konkurenciu, ktorá má šancu vzniknúť, ak nebude štát stále niečo regulovať. Aby im jednoducho každú chvíľku nehádzal nejaké polená pod nohy.
Na to, aby sa prijali opatrenia na podporu podnikania, nestačí zákon, tak to nazvať, ale treba spraviť reálne opatrenia, o ktorých veľmi dobre vieme, že na podnikateľské prostredie by mali pozitívny vplyv, a ktoré, dnes vieme, že mu naozaj škodia. Nie kompenzovať nepriaznivé podnikateľské prostredie selektívnou pomocou od vlády. Na Slovensku potrebujeme také podnikateľské prostredie, kde majú šancu aj bez vládnej pomoci vznikať životaschopné firmy, kde existuje právna istota, kde existuje vymožiteľnosť práva a kde štát nelikviduje konkurenciu svojimi zásahmi.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2016 14:38 - 14:39 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela reagovať len na jednu poznámku, a to zrovna kolegu, ktorého to naopak strašne zaujíma, že po svojej poznámke odišiel zo sály. Ale je možné, že ma počuje. Ak argumentuje tým, že ak chceme mať nezávislú verejnú televíziu, respektíve nezávislé verejnoprávne médiá, tak musia mať nezávislé zdroje? Prosím vás pekne, to nemôžete myslieť vážne, toto. Veď sa tu už na nič nehrajme. Veď keď raz vláda má moc povedať, kto, ako, koľko, ako často má niekomu konkrétnemu platiť, tak o čo je to nezávislejšie, ako keď ten istý, tá vláda má tú moc povedať, že tie peniaze budú zo štátneho rozpočtu a ich výška bude takáto a takáto. O čo je tá jedna moc menšia a tá druhá väčšia alebo naopak. No nie je. Jednoducho vláda má tú moc povedať, akými zdrojmi verejnoprávna televízia bude disponovať, či už budú tie peniaze vyberané takto alebo inak a je to asi aj správne, že tú kompetenciu jednoducho vláda má mať, pretože je vláda, tak má mnohé kompetencie a toto je jedna z nich, to je v poriadku. Ale netvárme sa, že jeden z týchto dvoch spôsobov je nezávislejší. No nie je. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2016 14:25 - 14:31 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, koncesionárske poplatky považujem za nenáležitý, nesprávny a nespravodlivý a dokonca nesociálny odvod štátu. Je to jeden z mnohých spôsobov, akým štát finančne zaťažuje nielen občanov, ale aj podnikateľov, a to bez ohľadu na to, či služby verejnoprávnych médií využívajú, dokonca bez ohľadu na to, do akej príjmovej skupiny títo ľudia patria a aj bez ohľadu na to, či vôbec doma alebo na prevádzke firmy majú zariadenie, ktoré by im sledovanie verejnoprávneho vysielania vôbec umožnilo.
Som presvedčená, že ak sa spoločensky zhodneme na tom, že verejnoprávne vysielanie je verejný statok, a na tom sa zrejme zhodneme - aj keď to je tiež na diskusiu, lebo môžeme sa baviť o tom, či ako verejnoprávne médium v takejto forme a podobe potrebujeme televíziu, rozhlas alebo nejaké verejnoprávne sociálne siete alebo možno nejaké tlačoviny, toto všetko je na diskusiu, že čo by tam malo spadať, ale je to na inú diskusiu a vrátim sa teda k tomu, že sa spoločensky zhodneme -, že je to verejný statok, tak som presvedčená, že má byť hradený z kapitoly štátneho rozpočtu a nie takýmto výberom, ktorý sa nazýva koncesionársky poplatok.
Koncesionársky poplatok totižto tak, ako je nastavený, nie je ani koncesionársky a ani poplatok. Je to obyčajná, skrytá, dodatočná daň za niečo, čo sa štátna autorita rozhodla zdaniť. Ak by totiž išlo o poplatok, mal by byť spolu s dodávaním, resp. využívaním nejakej konkrétnej služby. V tomto prípade ale ide o platbu, kedy vôbec nie je isté, že k využívaniu nejakých služieb dochádza, obzvlášť vo firmách, kde zamestnávatelia zamestnávajú ľudí na niečo úplne iné, ako na to, aby v práci počas pracovnej doby sledovali televíziu alebo rozhlas. A to, že poplatok nie je viazaný na využívanie žiadnych služieb, je jasné už len z toho, že domácnosti ho musia platiť vtedy, ak majú do domácnosti zavedenú elektrinu a zamestnávatelia vtedy, ak zamestnávajú určitý počet ľudí. Čiže je viazaný na zástrčku a viazaný na konkrétny počet ľudí. Neviem, či tu nevidíte nejakú spojitosť s využívaním služieb, ale ja ju teda pri všetkej úcte nevidím.
Dovolím si ešte zopár argumentov, pre ktoré sme koncesionárske poplatky počas našej vlády zrušili v roku 2012, tie však boli ešte skôr, ako bolo možné ich zaviesť do života, opäť súčasnou vládou navrátené, resp. predchádzajúcou vládou Roberta Fica. A tie argumenty sú, ako som už povedala, je to dodatočné, nenáležité, nespravodlivé, nesociálne odvádzanie nejakého poplatku a nejakej dodatočnej dane štátu.
V prípade podnikateľov je komická ešte jedna vec, že firma ako taká, ako podnikateľský subjekt ani nemá ako využívať žiadne verejnoprávne médiá. Ak už ich niekto má šancu, aspoň teoretickú, využívať, tak sú to len fyzické osoby. A tieto fyzické osoby už platia poplatky ako domácnosti a preto je tu úplne nezmyselná duplicita.
Ďalej som presvedčená, že nedostatok financií v určitých rezortoch nemá byť riešený vyrubením nejakého dodatočného poplatku alebo zvýšením nejakého existujúceho, ideálne samozrejme na ťarchu podnikateľov, lebo tak sme si už zvykli, že tí podnikatelia všetko znesú. Výber koncesionárskych poplatkov je navyše veľmi nákladný. Podľa mojich informácií stojí ročne okolo milióna eur, a to je čistá strata, to je len proste, že sa z bodu A tie peniaze dostanú do bodu B, tak na ceste sa proste spotrebuje administratívne milión eur. To nie je 5 korún a to sú proste významné peniaze, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť, či toto je efektívny spôsob.
Výber koncesionárskych poplatkov okrem toho, že je nákladný, nie je ani efektívny z iného dôvodu. Poplatky platí okolo 1,2 milióna domácností a okolo 200-tisíc domácností tieto poplatky neplatí, sú vymáhané. To vymáhanie, samozrejme, tiež stojí nejaké peniaze, a to je jedna vec, kde dochádza k neefektivite. A druhý moment, kedy dochádza k neefektivite, je aj to, že ide o relatívne nízku mesačnú sumu. To znamená, každá domácnosť alebo podnikateľ musí mesačne odviesť relatívne nízku sumu, ale s tým sú spojené nejaké administratívne náklady, poplatky a toto je opäť proste absolútne nezmyselné.
V tejto súvislosti Podnikateľská aliancia Slovenska už navrhovala, aby ak už vláda nechce pristúpiť k zrušeniu teda týchto koncesionárskych poplatkov, nech aspoň zavedie možnosť ročnej platby, čo možno niektorí by uvítali, možno niektorí nie. Ale aspoň tam by k nejakému parciálnemu zlepšeniu a zníženiu tej administratívnej záťaže došlo.
Ďalší argument, príjmy z koncesionárskych poplatkov nie sú dostatočné. A preto je RTVS pravidelne dotovaná zo štátneho rozpočtu. Toto tiež nie je malými, zanedbateľnými sumami.
Čiže toľko možno naozaj veľmi stručne, veľmi vecne k mojim argumentom, prečo si myslím, že verejnoprávne médiá by nemali byť týmto spôsobom platené, ale mali by byť platené zo štátneho rozpočtu.
A možno už len na záver takú pikošku. To, že koncesionárske poplatky sú nezmysel a sú byrokratická záťaž, netvrdím len ja. O tom, aký je ten nezmysel, svedčí aj fakt, že tieto koncesionárske poplatky obsadili v roku 2015 tretiu priečku v ankete o byrokratický nezmysel roka. Verím, že nechcú útočiť na popredné priečky tejto súťaže aj naďalej a preto prosím ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.9.2016 11:22 - 11:23 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem pekne. Rovnako pripomínam členom hospodárskeho výboru, že o dvanástej máme zasadnutie výboru, ale nie v našich priestoroch, lebo nakoľko rokovanie bude v utajenom režime, tak v miestnosti č. 34, tu v hlavnej budove. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.9.2016 11:24 - 11:24 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem upozorniť a pripomenúť členom hospodárskeho výboru, že v utorok dvadsiateho, čiže budúci týždeň v utorok budeme mať zasadnutie výboru. Nebude v našich priestoroch, bude v miestnosti č. 34 tu v hlavnej budove o 12.00 hod.
Predmetom rokovania bude správa Value for many o stave projektu memoranda o spolupráci so spoločnosťou US Steel. Bude v režime vyhradenom, to znamená, že neverejné rokovanie, a máte k dispozícii materiál, ktorý bude premetom rokovania tohto výboru. Nachádza sa v trezore v podateľni u pani Elekovej, takže môžete si ho dovtedy naštudovať a v utorok o 12.00 hod. zasadnutie výboru, bude predmetom rokovania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 14:47 - 14:50 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja oceňujem kultúrne vystúpenie, ktorým ste sa nám prihovorili, hoci s niektorými myšlienkami nie celkom súhlasím. Súhlasím napríklad s tým, že slovo je hodnota, že sa ním dá veľmi veľa vecí vyjadriť, že sa ním dá zraniť, dá sa možno aj potešiť niekoho. Nesúhlasím len s tým, že práve na tomto základe má byť postavený nejaký limit, ktorý mne má limitovať moje vystúpenie v parlamente. Viete, každý z nás má tú rétoriku inú, má iný spôsob vyjadrovania. To, čo vy viete povedať za 10 minút, možno ja nedokážem povedať za 10 minút. Potrebujem na to možno 15 minút. To, čo vy dokážete vysvetliť desiatimi vetami, možno ja dokážem pätnástimi. Toto sú jednoducho veci, ktoré sú individuálne. Navyše, každý z nás hovorí k svojmu voličovi a ten volič je v každom prípade iný. A keď aj sa snažíme a snažili ste sa nám vysvetliť, že komunikácia má nejaké pravidlá, má nejaké atribúty, ja tomu veľmi dobre rozumiem. Ja som sa tým v minulom svojom povolaní zaoberala. Ale vy nechcite rokovacím poriadkom zaviesť medzi poslancami akúsi uniformitu vyjadrovania sa. Ten Igor Matovič má a vždy bude mať inú rétoriku, bude mať iný spôsob komunikovania, a tým nemyslím len verbálnu komunikáciu, aj to, akým spôsob sa oblieka, akým spôsobom komunikuje, že má vizuálne pomôcky a podobne. Veď on je taký, aký je, a preto na seba viaže istý typ voliča, práve preto, že je taký, aký je. My nechcime z neho spraviť uniformného, takého, aký, si my myslíme, že by mal byť.
A na záver len, možno ste si aj vy práve teraz vyskúšali, ako ľahkovážne by sa sľuby dávať nemali, lebo je ich potom veľmi ľahké porušiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2016 10:36 - 10:38 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som chcela reagovať na to, čo ste hovorili o politickej kultúre.
Viete, ja mám niekedy pocit, že práve týmto rokovacím poriadkom sa koalícia ako keby tvári, že my tu máme politickú kultúru ako jeden dokonalý diamant, ktorý už len treba vypulírovať, vyšpičkovať, treba ho ešte poriadne naleštiť a potom už to bude úplne dokonalé. A to vyleštenie dosiahneme tým, že poslanci nebudú chodiť v tričkách, že nebudú hovoriť viac ako určitý počet minút, že si neprinesú do pléna horalku, že toto sú tie detaily, ktoré už nás dovedú do tej dokonalosti.
Ale ja to vnímam úplne inak. My tu máme nie diamant, my tu máme jeden obrovský hnilý zemiak, my tu máme obrovskú mieru korupcie, my tu máme ignoráciu politických špičiek, ktoré sú denne obviňované z rôznych politických káuz, a toto je problém. A my tento jeden hnilý zemiak nedokážeme riešiť, ale ideme riešiť to, že či poslanci nosia tričká, alebo nosia blúzky, ktoré sa niekomu páčia alebo nepáčia. Naozaj by sme sa mali zamyslieť, či naozaj to množstvo energie by sme nemali venovať niekde úplne inde a efektívnejšie, aby sme sa nehanbili tam vonku chodiť po ulici.
Ďakujem.
Skryt prepis