Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.10.2016 o 14:56 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 26.10.2016 15:52 - 15:54 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Chcem sa poďakovať za všetky faktické pripomienky a chcem reagovať na Eugena Jurzycu, čo sa týka tých pokút. Toto je presne pocit, ktorý aj ja z nezmyselne nastavených pokút a nielen z toho, ale aj z nezmyselne nastavených pravidiel mám.
Jednoducho je to niekedy až, až sa neviem ubrániť pocitu, že je to proste cielene nástroj pre úradníkov do ruky, ktorí chcú začať šikanovať niekoho, na koho oni selektívne ukážu prstom.
Proste ak je, ak sú pravidlá nezmyselné, nelogické, nič neprinášajúce, alebo pokuty sú nezmyselné za naozaj nie dôvodné priestupky, tak aká jedine motivácia môže byť, len dať tým úradníkom do rúk nástroj, že keď si poviem, že tak teba idem teraz tu zlikvidovať alebo znepríjemniť ti život, tak tuto mám paletu možností. Ako iný dôvod v tom nevidím.
A treba si naozaj uvedomiť, že tí malí, strední podnikatelia, ktorí tu vytvárajú pracovné miesta a majú ešte chuť a silu podnikať a majú popri tejto celej byrokratickej mašinérii, ktorá je od vrchu až po spodok proste prešpikovaná v tom podnikateľskom prostredí, a keď ešte títo majú nejakú silu a chuť podnikať, tak miesto toho, aby sme sa zamysleli, že čím im vieme to podnikanie uľahčiť, tak nie, my im proste stále prikladáme.
A je potom strašne komické, keď tu vznikne v tejto snemovni zákon na podporu malého a stredného podnikania. Pritom by úplne stačilo zrušiť rôzne nezmyselné povinnosti a byrokratickú záťaž. Nepotrebujeme žiadny zákon, stačí možno tri-štyri veci zrušiť a dýchalo by sa týmto podnikateľom ľahšie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 26.10.2016 15:43 - 15:50 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, začnem jedným príbehom. Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate v nej ľudí a ako to už v živote chodí, z času na čas niekto neplánovane vypadne, napr. pre chorobu. A predstavte si, že tohto chýbajúceho zamestnanca nedokážete vykryť vlastnými zamestnancami, pretože napr. zhodou okolností jeden nemôže, u ďalšieho by ste prešvihli počet povolených, zákonom povolených nadčasov a u ďalšieho by ste nedodržali povinnú minimálnu prestávku. Máte však v zozname niekoľko potenciálnych záujemcov a s jedným z nich sa vám podarilo dohodnúť, že na druhý deň o šiestej ráno nastúpi. Nie je to však váš zamestnanec, je to len uchádzač, na ktorého ste si v minulosti počas nejakého výberového konania nechali kontakt pre prípad, že sa v budúcnosti preňho u vás vo fabrike nájde práca.
Tento človek je ochotný, podarí sa vám s ním dohodnúť, na druhý deň ráno o šiestej príde do práce a dohodnete si s ním pracovný pomer a nastúpi do zmeny. Potiaľto všetko v poriadku. Vašej účtovníčke začína pracovná doba až o ôsmej. Po príchode do práce spracuje všetky potrebné formality pre prihlásenie tohto nového zamestnanca na všetky povinné úrady a okolo deviatej ho prihlasuje aj do Sociálnej poisťovne. Od prvého dňa za tohto zamestnanca platíte riadne všetky odvody a plníte si všetky zákonné povinnosti. Potiaľto tiež všetko v pohode.
O niekoľko mesiacov vám príde do firmy kontrola z inšpektorátu práce. Tí zistia, že jeden váš nový zamestnanec nastúpil na rannú zmenu ráno o šiestej, no vy ste ho prihlásili do Sociálnej poisťovne až o 9.07. Vážny prúser. Toto je totiž dôvod, pre ktorý dostanete od inšpektorátu práce pokutu vo výške 2-tisíc eur, a to je tá najnižšia suma, ktorú vám podľa zákona musí kontrola udeliť.
Druhýkrát vyvalíte oči, keď zistíte, že táto dvojtisícová pokuta nie je všetko. Okrem pokuty ste sa dostali do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo vás ihneď diskvalifikovalo z možnosti uchádzať sa o verejné zákazky alebo o rôzne finančné príspevky od štátu. Teda niežeby ste mali pocit, že zrovna vy budete ten vyvolený, ktorý na takéto niečo má nárok a môže sa k takému niečomu dopracovať, ale celkom teoreticky tá možnosť existuje a existovala až do momentu, kedy ste sa teda dopustili tohto vážneho prehrešku a o tri hodiny neskôr ste nahlásili zamestnanca do Sociálnej poisťovne.
O niekoľko mesiacov chcete opäť prihlásiť nového zamestnanca, no v Sociálnej poisťovni preukazne nefunguje systém. Prihlásite tohto zamestnanca teda ihneď po sfunkčnení systému, samozrejme, s dátumom riadneho reálneho nástupu tohto nového zamestnanca, no opäť neskoro a scénka s kontrolou z inšpektorátu práce sa o niekoľko mesiacov opakuje, no pokuta už nie je 2-tisíc, ale pokuta je 5-tisíc eur.
Toto bol, dámy a páni, skutočný príbeh a chcem veriť, že sa nezdá absurdný len mne. Slušný podnikateľ vytvárajúci pracovné miesta, riadne platiaci dane, riadne platiaci odvody za svojich zamestnancov, akurát sa mu podarilo v dvoch prípadoch prihlásiť svojho zamestnanca neskôr, ako reálne tento nastúpil do práce, pričom – opakujem – riadne sa od prvého dňa zaňho platili všetky povinné odvody.
Tento prípad ma inšpiroval aj spolu s kolegami, k tomu, aby sme podali návrh na zmenu v zákone. Veríme totiž, že takáto realita, že takáto aplikačná prax nebola cieľom zákona o nelegálnej práci. A ja chcem veriť, že to je len výsledok nejakej nepozornosti alebo možno nie celkom dôsledného odhadnutia dopadov toho, ako je definícia nelegálnej práce dnes definovaná. A chcem veriť, že nikomu v tejto sále sa nezdá, že takto nastavený zákon, že takto nastavená definícia nelegálnej práce je v poriadku. Preto teda návrh takejto zmeny.
Cieľom nášho návrhu je zmeniť a zmierniť definíciu pojmu "nelegálne zamestnávanie". Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. To znamená, je zjavné, že ten zamestnávateľ pozná svoje povinnosti, že si ich splnil, že riadne platil, že štátnu kasu nepripravil ani o cent za tohto zamestnanca, len jednoducho tú povinnosť splnil dodatočne.
Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, resp. dohodu a podobne a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubovať mu pokutu za nelegálne zamestnávanie a to len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu alebo o dve neskôr, ako on reálne začal pracovať. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase kontroly vôbec, to znamená, je zjavné, že si zamestnávateľ túto povinnosť neplní.
Čo viac k tomu, dámy a páni, dodať? Ja chcem veriť, že na tomto reálnom prípade sme všetci videli, akú absurditu máme v našom legislatívnom poriadku, a že prispejeme všetci k tomu, aby sme ju odstránili. Ak niekto o hodinu, dve, tri neskôr prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je to nelegálny zamestnávateľ, nemá byť na zozname nelegálnych zamestnávateľov, nemá mať takéto vysoké pokuty, nemá mu byť znemožnený prístup k štátnym zákazkám, nemá mať potiaže s bankou, s obchodnými partnermi a neviem s kým všetkým len preto, lebo sa ocitne na takomto blackliste. Takže chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili a aby prešiel do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 26.10.2016 15:36 - 15:41 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predložiť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 266).
Cieľom navrhovanej zmeny zákona je zmeniť a zmierniť definíciu nelegálneho zamestnávania. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne. A to aj v tom prípade, ak v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu alebo podobný pomer zamestnanecký a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie len a len preto, že k prihláseniu tohto zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu po tom, čo začal pracovať. Podľa platného zákona totiž prípad uvedený v predchádzajúcej vete je definovaný ako nelegálne zamestnávanie. To znamená, ak zamestnanca prihlásite do poisťovne neskôr, ako začal pracovať, hoci zaňho od toho prvého momentu začnete riadne odvádzať všetky odvody, aj tak je to považované za nelegálne zamestnávanie s príslušnými konsekvenciami.
Podľa nás ide o neprimeranú tvrdosť zákona. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len také prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce. V praxi sa totiž často stáva, že zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro len preto, lebo zodpovedná mzdová účtovníčka z rôznych dôvodov prišla do práce neskôr, a preto neskoro prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne. V takýchto prípadoch rozhodne nie je spravodlivé viniť zamestnávateľa zo zamestnávania načierno a udeľovať mu pokutu vo výške minimálne 2-tisíc eur, to je totiž najnižšia suma, akú môže zamestnávateľ dostať, a navyše takýto zamestnávateľ sa dostane na register čiernych zamestnávateľov a je mu zneprístupnená napríklad možnosť uchádzať sa o verejné zákazky.
V návrhu zákona preto meníme časť definície nelegálneho zamestnávania uvedenú v § 2 ods. 2 písm. b) platného zákona, vzťahujúci sa na prípady, kedy zamestnávateľ síce uzavrie so zamestnancom pracovnoprávny vzťah, čiže pracovný pomer alebo dohodu, alebo štátnozamestnanecký vzťah, ale prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro.
Podľa predloženého návrhu nelegálnym zamestnávaním bude nesplnenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne do dňa začatia kontroly inšpektorátom práce. Ak bude zamestnanec pri začatí kontroly prihlásený do Sociálnej poisťovne, nebude to považované za nelegálne zamestnávanie a zamestnávateľ nebude znášať pokutu zo strany inšpektorátu práce, len prípadnú pokutu za neskoré prihlásenie, ktoré mu udelí Sociálna poisťovňa.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy, nezakladá vplyvy na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2017.
Ďakujem pekne. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy, pán spravodajca.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2016 10:07 - 10:08 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja som sa teraz dozvedela, že cez faktickú poznámku nie je možné podať takýto procedurálny návrh, tak preto využívam možnosť povedať ho v rozprave.
V prvom rade ale chcem naozaj veľmi pekne poďakovať pánovi kolegovi Antalovi za to, že s touto iniciatívou prišiel. Samozrejme, aj pánovi ministrovi, že na záver tohto boli vyslyšané naozaj tie problémy, ktoré sú spojené s týmto zákonom. A chcem teda podať procedurálny návrh, aby v prvom rade, ako už povedala pani kolegyňa poslankyňa Zemanová, nebola v tomto prípade uplatnená skrátená doba, a teda aby bola využitá, aby bolo využitých tých 48 hodín a aby sa najprv hlasovalo o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Antala a až v prípade, že by tam ten pozmeňujúci návrh neprešiel, až potom aby bolo hlasované o našich dvoch, a teda v poradí, v akom boli podané. Čiže najprv o mojom, v prípade, že tento neprejde, tak o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Zemanová.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2016 10:02 - 10:02 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem oceniť tento krok a verím tomu, alebo teda chcem veriť tomu, že aj ten tlak, ktorý sme s kolegyňou Zemanovou vyvinuli, prispel k tomu, že sa prišlo s nejakým konkrétnym riešením. Toto považujem za dobrý návrh aspoň do doby, kedy sa celý zákon prepracuje. A neviem, či je to procedurálne možné, skúsim to skomunikovať s pánom spravodajcom, navrhnúť, aby sa najprv hlasovalo o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca a v prípade, že by tento pozmeňujúci návrh neprešiel, aby sa až potom hlasovalo o našich v poradí, v akom sme ich podali. Máme zaznamenané?
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2016 9:38 - 9:39 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať za všetky faktické pripomienky, hlavne teda za tú formálnu, chcem veriť, že je to takto formálne v poriadku, s tým sa ospravedlňujem, že som si pomýlila 51 s 58.
Pán poslanec Fecko, veľmi dobrá poznámka, toto naozaj je učebnicový príklad, ako sa schváli zákon a potom sa pozeráme, čo všetko sme spôsobili. Jednoducho pri tvorbe zákona nemôžeme vystreliť a potom sa pozerať, že z ktorého kríka sa zadymí. Toto jednoducho je, ďaleko zodpovednejší prístup by mal byť vyžadovaný a budem rada, ak na to budeme všetci dávať pozor a budeme pri takýchto zákonoch vždy kričať, keď budeme mať pocit, že to takýmto nejakým prúserom smrdí, keď si môžem dovoliť takýto expresívny výraz.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2016 9:17 - 9:33 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prihlásila som sa do rozpravy k tomuto bodu programu napriek tomu, že nebudem hovoriť o zmenách, ktoré vláda v súvislosti s týmto zákonom do parlamentu prináša. Chcem len využiť možnosť, že máme otvorený zákon o odpadoch, a chcem hovoriť o probléme, ktorý považujem za mimoriadne závažný a ďaleko dôležitejší ako ten, ktorý je tu predložený. To sú zmeny, ktoré sú účinné od 1. 7. tohto roku, súvisiace s obalmi a neobalenými výrobkami. K 1. 7. tohto roku totiž nadobudli účinnosť ustanovenia, ktoré definujú, kto je výrobca obalu. Výrobcom obalu je podľa týchto ustanovení každý, kto zo zahraničia dováža nejaký výrobok a ten je zabalený v nejakom obale, alebo je ním každý, kto svoj výrobok alebo nejaký tovar do akéhokoľvek obalu zabalí a tento posúva v tom obchodnom procese ďalej.
Zároveň definuje, kto je výrobcom neobalového výrobku. Výrobcom neobalového výrobku je zase každý, kto si napríklad vytlačí vizitky, kto napríklad vytlačí nejaký reklamný plagát, leták, je ním akákoľvek účtovníčka, živnostníčka, ktorá si napríklad pre účely svojho podnikania kúpi tlačiareň a počítač a tie vybalí z nejakej krabice, už vygenerovala nejaký odpad v podobe obalu. To znamená, že, že takouto definíciou sa do tejto skupiny zahrnulo vyše 560-tisíc subjektov, ktorým zákon definuje nie malé povinnosti. Sú to teda všetky firmy malé, veľké, stredné, jednoosobové a sú to dokonca aj živnostníci. Títo majú, samozrejme, v súvislosti s týmto isté povinnosti, a to je registrovať sa na ministerstve životného prostredia, je to povinnosť mať uzavretú zmluvu s odpadovou spoločnosťou, to sú tzv. OZV-čky, čiže organizácie zodpovednosti výrobcov, a majú povinnosť posielať mesačne relatívne komplikované hlásenia, a to bez ohľadu na množstvo, ktoré produkujú. To znamená, aj keď je to že kilo ročne, aj napriek tomu majú povinnosť mesačne takéto komplikované hlásenia posielať.
Inými slovami, ak to zhrniem, to bolo veľmi zovšeobecnené, tak od 1. 7. sa tu spustila jedna obrovská byrokratická mašinéria, ktorá je spojená aj s finančnými nákladmi, s finančnou záťažou podnikateľov, a nielen podnikateľov, pretože tieto povinnosti nemajú len podnikatelia, ale majú ich aj neziskové organizácie, štátne inštitúcie a podobne. A ja naozaj nevidím v blízkej histórii nejakú, nejaký podobný, podobnú byrokratickú mašinériu, možno ešte pracovná zdravotná služba bola svojím charakterom podobný nezmysel a podobná byrokratická aj finančná záťaž, ale toto naozaj, naozaj je ako unikát.
Som presvedčená, že od účinnosti týchto ustanovení sa tu dosiahol nevykonateľný stav, dosiahol sa stav právnej neistoty, dosiahlo sa predraženie všetkých tovarov a služieb, ktoré sú v niečom zabalené. A dokonca som presvedčená, že samotné plnenie tohto zákona generuje nemalý odpad. Už len v súvislosti s plnením si týchto povinností sa tu začalo generovať veľké množstvo odpadu, a to už nehovorím o tom, že za neplnenie týchto povinností sú stanovené veľké pokuty.
Ak som hovorila o nevykonateľnom stave, chcem to trošku vysvetliť. Ak vyše 560-tisíc spoločností má takúto povinnosť, povinnosť registračnú, povinnosť uzavrieť zmluvu, a tých spoločností, tých OZV-čiek je podľa mojich informácií 11, tak ak by týchto 560-tisíc zmlúv bolo potrebné každú z nich len hodinu sprocesovať, a to veľmi dobre vieme, že keď nejaká spoločnosť uzatvára zmluvu s inou spoločnosťou, tak to trvá minimálne hodinu, ale ak by pri konzervatívnom odhade to trvalo hodinu, tak v týchto 11 firmách, ak by sa v každej z nich len traja ľudia venovali len uzatváraniu zmlúv a robili by to osem hodín denne a robili by to 260 pracovných dní v roku, tak každému z nich by to trvalo 8 rokov. A toto jednoducho nie je vykonateľné. Dnes za pár mesiacov prechodného obdobia, ktoré ministerstvo na túto povinnosť dáva, jednoducho nie je vykonateľné.
Ak som hovorila o stave právnej neistoty, hovorila som o tom, že pre mnohých je táto definícia nejasná. Mnoho týchto podnikateľov si vôbec nevie predstaviť, že oni sú výrobcovia nejakého obalu, pretože oni naozaj reálne nie sú. Navyše nebola k tomuto spustená žiadna informačná kampaň napriek tomu, že to postihlo tak strašne veľké množstvo ľudí, tak strašne veľké množstvo foriem, žiadna informačná kampaň, mnohí ani netušia, že takú povinnosť majú. Ďalej nezrozumiteľné usmernenia zo strany ministerstva, toto všetko jednoducho vytvára akýsi, akýsi právny stav neistoty a to naozaj nie je dobré.
Ak som hovorila o tom, že to spôsobí predraženie tovarov, tak zrejme sa zhodneme na tom, že náklady spojené s týmito povinnosťami sa premietnu do výrobkov, premietnu sa do cien výrobkov. A kým v minulosti túto povinnosť malo niekoľko jednotiek spoločnosti, ak dnes ju má 560-tisíc spoločností, tak už len táto administratíva, už len s týmto spojené transakcie, či už bankové, alebo, alebo akékoľvek iné potrebné, jednoducho predražia celý ten proces a to sa celé premietne do cien výrobkov. A toto nie je treba vôbec marginalizovať.
Ak som hovorila o tom, že samotná povinnosť zákona generuje veľký odpad, tak som tým myslela, že už len 560-tisíc zmlúv, ktoré treba vytlačiť v dvoch origináloch, je 560-tisíc krát možno 2-3 strany vytlačeného papiera. Ak som hovorila o tom, že tieto spoločnosti majú povinnosť sa registrovať, tá registračná povinnosť je v papierovej forme, ak sa nemýlim, ak sa mýlim, pán minister, opravte ma, podľa mojich informácií je to, je to tá povinnosť papierová, to je len zase 560-tisíc papierov. A toto, samozrejme, generuje veľký odpad.
Ak som hovorila o tých obrovských pokutách, tak len pre ilustráciu, ak sa spoločnosť nezaregistruje na ministerstve, tak pokuty začínajú pri sume 1 200 eur a končia pri 120-tisíc, toto nie je maličkosť pre malého živnostníka, ktorý aj keby dostal povedzme tú minimálnu sumu, nie je to maličkosť pre malého živnostníka, ak za nezaregistrovanie sa dostane takúto pokutu.
Toto všetko považuje za obrovský problém a z tohto dôvodu som aj zvolala zasadnutie hospodárskeho výboru, ktoré sa malo uskutočniť včera, a pozvala som naňho, na toto zasadnutie, pána ministra, pretože som chcela, aby nás informoval o tom, aká je aktuálna situácia, o tom, koľko je k dnešnému dňu - ten zákon platí štvrť roka, teda účinnosť týchto ustanovení platí štvrť roka -, koľko je na ministerstve evidovaných registrácií, či a resp. aká je spätná väzba od tých OZV-čiek, aké problémy evidujú, ako sa s nimi plánujú popasovať, či v tomto smere plánujú nejaké, nejaké zmeny legislatívne, či sa uplatňujú kontroly, či sa vykonávajú kontroly, aká tam je úspešnosť. Jednoducho, aby nás informoval o tom, aký stav v tomto je a čo sa s ním plánuje robiť.
Jednoducho si myslím, že hospodársky výbor má mať takúto informáciu, pretože toto sú naozaj nie malé dopady na podnikateľské prostredie, a chcela som, aby sme sa o tom teda v kľude pobavili a aby sme možno našli spoločné riešenie, ako s tou situáciou ďalej pohnúť. Bohužiaľ, sa toto stretnutie nepodarilo, zasadnutie výboru, pretože pán minister nás na poslednú chvíľu informoval, že na toto zasadnutie nepríde. A ja preto využívam tento priestor, aby som poukázala na to, že, pán minister, tá situácia je naozaj vážna, tam vonku je 560-tisíc spoločností, z ktorých, ja vám garantujem, 90 % ani netuší, že podľa takéhoto zákona má nejakú povinnosť. To znamená, 90, možno 95 % spoločností je dneska v stave, že nedodržiava zákon a ani o tom netuší. Netušia, že majú povinnosť sa niekde registrovať, netušia, že majú povinnosť mať nejakú zmluvu so spoločnosťou, s odpadovou spoločnosťou, netušia, že majú povinnosti poslať nejaké mesačné výkazy, a netušia, aké pokuty im hrozia.
Ja chcem veriť, že možno už aj vzhľadom na našu diskusiu spred piatich minút už aj vy chápete, čo tento zákon prináša, a chcem byť optimista, chcem veriť, že v krátkej dobe príde novela tohto zákona, a mám teda veľmi čerstvú informáciu, že sa takéto niečo plánuje a že príde novela sem nielen taká, akou je táto, a teda s drobnosťami, ale taká, ktorá naozaj bude riešiť problematický stav a ktorá pomôže podnikateľom, ktorí dnes naozaj sú týmto doslova, doslova pribití.
No kým tu táto novela nie je a dnes na stole nie je, nie je fér nechať tento stav len tak, pretože dnes je stav, že okolo 550-tisíc spoločností nedodržiava zákon. Podľa mojej informácie neoverenej máme registrovaných okolo 12-tisíc týchto spoločností a zvyšné nie sú. To znamená, približne 550-tisíc spoločností dnes nedodržiava zákon. A toto, dúfam, nie je želaný stav, hoci sú tu isté šumy, že nebudú udeľované pokuty. No ale vy, pán minister, nemáte kompetenciu rozhodnúť o tom, že pokuty neplatia. Pokuty boli riadne schválené týmto parlamentom, a preto sú platné. Nech je to akokoľvek nelogické, nespravodlivé, nekorektné, tak jednoducho je to platné. To je totižto parlamentná demokracia. A ak toto demokraticky zvolené plénum čokoľvek schváli, tak nemá nikto kompetenciu povedať o tom, že to neplatí. Jediný, kto môže povedať o tom, že to neplatí, je opäť toto plénum, a to formou, že nejaký ten zákon zmení.
A preto si dovolím povedať, že vy, pán minister, máte, máte tú kompetenciu priniesť sem návrh zákona, napríklad aby pokuty neplatili, aby sa znížili, aby sa zredukovali, ale nemáte kompetenciu povedať, že nebudú platiť, a preto som aj zvolala ten mimoriadny hospodársky výbor, pretože na ňom som vás chcela práve o toto poprosiť, aby ste sem s takouto novelou prišli. Keďže ste mi tú možnosť nedali, využívam to, že je zákon otvorený a prinášame aj s kolegyňou pani poslankyňou Annou Zemanovou dva pozmeňujúce návrhy, z ktorých jeden rieši to, aby sa dočasne neuplatňovali tie kritické ustanovenia tohto zákona, konkrétne § 58 vo vzťahu k tým subjektom, ktorým tieto povinnosti pribudli od 1. 7. 2016. Ak by tento pozmeňujúci návrh neprešiel, druhým je dočasné zrušenie pokút za neplnenie týchto povinností. O tom bude informovať bližšie pani poslankyňa Zemanová.
A chcem len povedať jednu poznámočku, nepovažujeme toto za dobré, vyšpičkované, priezračné, krištáľovo čisté riešenie, považujeme to za akýsi bypass tohto stavu, ktorý tu dnes máme, a nie je zatiaľ dôvodný optimizmus na to, že by ten stav bol v blízkej dobe zmenený.
A teraz mi dovoľte, prosím, prečítať pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovorila.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. (tlač 193).
Článok I sa dopĺňa novelizačným bodom 4, ktorý znie: 4. za § 135a sa vkladá § 135b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 135b
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2017
Ustanovenia § 51 (pozn. red.: správne "58") ods. 1, 2 a 4 sa v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 neuplatňujú vo vzťahu k tým právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom, ktorí povinnosti uvedené v § 58 ods. 1, 2 a 4 nemali pred 1. júlom 2016. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti."
Odôvodnenie som v krátkosti vysvetlila, to uvedené v pozmeňujúcom návrhu znie: Predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje dočasné neuplatňovanie § 58 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 79/2015 Z. z. Dôvodom navrhnutej zmeny je viacero aplikačných problémov, na ktoré sa pri tvorbe zákona zjavne opomenulo a na odstránenie týchto bude potrebné komplexnejšie legislatívne prenastavenie viacerých parametrov zákona. V dôsledku toho sa v medziobdobí, ktoré sa odhaduje do konca kalendárneho roka 2018, navrhuje dočasné neuplatňovanie nižšie uvedených ustanovení zákona vo vzťahu k tým subjektom, ktorým tieto povinnosti pribudli od 1. júla 2016.
Takže toľko jeden z týchto pozmeňujúcich návrhov.
Dovoľte mi ešte jednu krátku poznámočku. Pár minút pred mojím vystúpením som dostala avizované, že sa teda pripravuje, a pokiaľ sa stihne, tak aj bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý by mal rušiť celý § 58. Ak tomu tak bude a ak bude takýto pozmeňujúci návrh predložený, tak ho určite veľmi rada podporím.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 15:28 - 15:29 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem pekne.
Ja som chcela len veľmi krátko uviesť na pravú mieru. Neviem, či som sa zle vyjadrila, ja som nepovedala, že neexistujú reštrukturalizácie, kde by bola miera uspokojenia nad 5 percent. Ja som povedala, že ľudia, s ktorými som komunikovala, a nebolo ich veľa, boli to možno štyria, piati, tí mi hovorili svoje skúsenosti zo svojej praxe, čiže nejaký vyseknutý pohľad na vec. Takže len pre poriadok.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 15:16 - 15:17 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Chcem poďakovať za všetky faktické pripomienky. Je to možno taká vzácna, vzácny moment nejakej všeobecnej zhody.
Chcela by som ešte doplniť možno tú informáciu, ktorú povedal aj kolega Ivan, že sa dnes medializoval prípad Carrefouru a povedal aj číslo 3 percentá. Ja keď som túto tému riešila a konzultovala s viacerými právnikmi, pretože ja nie som právnik, tak sa viacerí zhodli, že za ich praxe, odkedy riešia reštrukturalizácie, sa nestretli s prípadom, že by bolo zaplatených viac ako 5 %, čo je teda strašné číslo. A možno aj to je to, prečo veľmi pozitívne vnímam to, že dneska už tá hranica bude proste fixne nastavená a 50 % je, aj keď zrejme arbitrárne nastavená hranica, ale je to už hranica, kedy sa možno oplatí naozaj tú firmu zachraňovať aj s účinnou spoluprácou veriteľov. Lebo nejako ťažko vyžadovať súčinnosť veriteľov a možno spolupracovníkov v tej firme, keď jednoducho po dlžníkovi ostane kopa veľmi, veľmi nasrdených, keď to poviem veľmi slušne, kolegov a spolupracovníkov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2016 14:56 - 15:13 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, budem sa v svojej rozprave venovať zmenám, ktoré sa týkajú reštrukturalizácie. Napriek tomu, že rozumiem tomu, že dominantná časť navrhovanej zmeny, vládnej zmeny tohto zákona je na bankrote, ja sa budem teda venovať len tým reštrukturalizáciám.
Pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol bezpochyby koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie spoločnosti, jej činnosti a, samozrejme, aj pracovných miest. Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu. Inštitút reštrukturalizácie je teda inštitút, ktorý má riešiť insolventnosť v tých prípadoch, kedy má dlžník záujem, silu, možnosti na to, pokračovať v prevádzke podniku, chce ho nanovo naštartovať a proces reštrukturalizácie by mu v tom mal pomôcť, samozrejme, formou odpísania časti dlhu.
Na to, aby takýto inštitút mal šancu úspešne fungovať, tak by mali byť spokojní všetci. To znamená aj dlžník, ktorý nie je prinútený ísť do konkurzu, ľudovo povedané, nie je prinútený to celé zabaliť. A, samozrejme, aj veritelia, ktorí síce touto situáciou utrpeli, no budú profitovať z toho, že táto firma bude v prevádzke ďalej pokračovať a aj oni budú mať ďalej možnosť s touto spoločnosťou spolupracovať, možno byť jej dodávateľmi a tým pádom aj neohrozia týmto spôsobom svoju existenciu, pretože častokrát sa môže jednať práve o prípady, kedy je táto spoločnosť ich jediným možným odberateľom, najmä teda v regiónoch. Čiže určite skvelá myšlienka. Inštitút, ktorý má svoje opodstatnenie, no čas a prax ukázala, že veľmi nešťastná aplikácia.
Počas približne desiatich rokov účinnosti tohto zákona sa stala reštrukturalizácia doslova nástrojom, ako nečestne a pritom úplne legálne podnikať na úkor mnohých veriteľov svojich subdodávateľov, ktorí sú na zákazkách hlavne od veľkých zadávateľov existenčne závislí. V minulosti nám prax ukázala, že išlo hlavne o sektor stavebníctva, ale nie len, v ktorom sú neplatičmi faktúr predovšetkým veľké etablované spoločnosti, ktoré vykonávajú práce financované z veľkej časti z verejných zdrojov, pričom reštrukturalizáciu využívajú ako štandardný nástroj na zbavenie sa dlhov a ochranu pred veriteľmi. V praxi vidíme, ako tieto praktiky vytvárajú nerovné podmienky na trhu, ako deštruujú hospodársku súťaž a ako pôsobia likvidačne doslova na celé segmenty podnikateľského sektora.
Ako som už spomenula, reštrukturalizácia nepochybne má svoje miesto v našom právnom poriadku, avšak súčasná jej právna úprava si vyžaduje viaceré legislatívne zmeny. Keď sme aj my s kolegami v minulosti predkladali niektoré zmeny v oblasti reštrukturalizácie, tak vždy sme hovorili o tom, že reštrukturalizácie je potrebné zneatraktívniť a je potrebné vylepšiť postavenie veriteľov. Má to byť totiž nástroj, ktorý má byť využívaný len výnimočne, ojedinele, keď sa už nedá inak. A nemá s ním byť prvoplánovo počítané v rôznych rozhodnutiach spoločností, poťažne dokonca vo finančných plánoch, vo finančnom plánovaní, ako to niektoré firmy, bohužiaľ, dnes robia. A to nemusíme zďaleka hovoriť len o spoločnostiach, ako boli Doprastav a Váhostav, kde to okrem akejsi pachute zo zneužitia tohto inštitútu celé – od A po Z, od začiatku až po koniec –, celé smrdelo vládou tolerovaným podvodom. Sú to aj mnohé iné spoločnosti, mnohé nemedializované prípady.
Ja spomeniem len jednu spoločnosť, ktorá zjavne už vo svojej stratégii, keď sa išla etablovať na trh, s prvoplánovou reštrukturalizáciou počítala. Bola to spoločnosť, ktorá najprv uviedla na trh svoje produkty. Neboli to ich produkty. Bola to obchodná spoločnosť, ale teda produkty, s ktorými obchodovala a tieto uviedla na trh s vysoko dumpovanými cenami. Doslova investovala jednak do reklamy, postupne predávala viac a viac produktov, postupne nakupovala od viac a viac dodávateľov, zvyšovala obraty. V tom čase, keď sa tento proces dial, kedy teda táto spoločnosť rástla, zvyšovala svoje objemy, riadne platila, no vytvárala stratu. Pretože takýto spôsob podnikania, že za viac kupujem a za menej predávam, je potrebné jednoducho z niečoho dotovať. A táto firma to kryla rôznymi pôžičkami. A takouto stratou si v rekordom čase – za dva roky – vybudovala veľmi silné postavenie na trhu s tými produktami, s ktorými teda na ten trh prišla a doslova prevalcovala konkurenciu. Konkurencia jej, samozrejme, nedokázala konkurovať, pretože ak niekto chce predávať s nejakou maržou, tak nemôže ísť pod cenu, nemôže dlhodobo dotovať predaj nejakých výrobkov. A čo sa teda stalo? Že spoločnosť po dvoch rokoch neuhradila niekoľko jednotiek stotisícových, približne stotisícových faktúr svojim dodávateľom, ktorých už medzičasom považovali za silného hráča a aj napodiv s dobrou platobnou disciplínou, pretože túto disciplínu tá spoločnosť počas tohto procesu mala. Ten moment nastal až v závere tohto zjavne plánovaného procesu. Na záver tohto celého po tej firme ostalo niekoľko firiem s nezaplatenými faktúrami. Táto firma sa medzičasom stala významným hráčom, ktorý po očistení sa v reštrukturalizácii pokračoval v dobre zabehnutom biznise. Toľko veľmi zostručnený príbeh zo života. Ale aj takéto prípady, nielen ten Váhostav, Doprastav, ale aj takéto prípady by sme mali reflektovať, mali by sme o nich vedieť.
A v kombinácii s faktom, že máme na Slovensku približne okolo 100 reštrukturalizácií ročne, vo mne kombinácia týchto dvoch informácií vyvolala a utvrdila pocit, že naozaj proces reštrukturalizácie treba zneatraktívniť, aby nebol v tak masívnych prípadoch využívaný a aby tí veritelia naozaj neprišli až tak skrátka, ako tomu v súčasnosti je.
Preto som veľmi rada, že aj pani ministerka prináša popri zmenách v osobných bankrotoch aj zmeny v reštrukturalizáciách, keďže, žiaľ, naše návrhy, ktoré sme my predkladali z pozície opozície, nemali v tomto pléne šancu na úspech. A mnohé sú veľmi podobné, ako sú tie, ktoré máme dnes na stole, o ktorých budeme rokovať. Ja by som chcela povedať trošku niečo k tomu, ako jednotlivé tie návrhy na zmenu vnímam.
Veľmi pozitívne vnímam tú úpravu, ktorá hovorí o tom, že dlžník nebude môcť po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok. Toto je veľmi dôležité, že do výšky ich zistených pohľadávok. To znamená, že ak aj už sa v tej spoločnosti tomu dlžníkovi dala druhá šanca na nejakú revitalizáciu a znovusfunkčnenie svojho biznisu, tak jednoducho je dobré, že aj zákon pamätá na to, že tu ostal niekto po tejto spoločnosti s nevyplatenou pohľadávkou, a skôr ako si spoločnosť začne vyplácať zisk, tak by mali byť uspokojené tieto pohľadávky. Čiže toto vnímam veľmi pozitívne.
Pozitívne vnímam aj zmenu, ktorá hovorí o tom, že prílohou reštrukturalizačného posudku bude zmluva, ktorá bude upravovať aj odmeňovanie správcu za vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Toto je určite pozitívny moment, ktorý zvýši transparentnosť, a nie je vôbec žiadny dôvod na to, tieto informácie utajovať.
Ďalšiu pozitívnu zmenu vnímam aj to, že splatnosť pohľadávky nemá byť podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie starého a nového dlhu, čo znamená inými slovami to, že súčasťou tých uznateľných pohľadávok nemajú byť len tie, ktoré sú po splatnosti, ale majú to byť aj plnenia, budúce plnenia, ktorých povinnosť plnenia teda vyplýva z nejakej zmluvy.
Ďalej ako pozitívne a možno dominantné považujem to, že je tu taká povinnosť vznesená do toho, že sa navrhuje, aby reštrukturalizačný plán poskytoval nezabezpečeným veriteľom oproti riešeniu úpadku cez konkurz o 20 % viac, ako by bolo v prípade konkurzu, čo dnešná úprava hovorí len, že to má byť viac. To znamená, že ak by pri konkurze dostali veritelia po dvadsiatich centoch, tak už 30 centov znamená, že je splnená požiadavka na reštrukturalizáciu.
Ako veľmi pozitívnu zmenu vnímam aj to, že reštrukturalizácia má byť schválená, resp. splnená podmienka tá, že dlžník sa musí zaviazať, že maximálne do piatich rokov splatí aspoň 50 % svojich záväzkov. Toto vnímam veľmi pozitívne. My sme to aj navrhovali, aj sme to mali v našom volebnom programe. Mali sme to trošku s inými parametrami. My sme hovorili, že štyri roky a 50 percent. Čo znamená, že ak je to spoločnosť, ktorá nedokáže garantovať, že do v tomto prípade piatich rokov nedokáže splatiť aspoň 50 % svojich záväzkov, tak taká firma jednoducho nech nejde do reštrukturalizácie.
Ďalšiu zmenu, ktorú chcem spomenúť a ktorú teda až tak pozitívne nevnímam, je tá, že správcu reštrukturalizácie si nemá vyberať sám dlžník, ale má byť ustanovená náhodným výberom. Toto je vec, ktorá je možno na širšiu diskusiu. Ja na jednej strane rozumiem, čo je zámerom toho, pretože tá správcovská mafia nám v mnohých prípadoch ukazuje, ako sa stačí dohodnúť správca s bankou a potom ešte prípadne so súdom a celé to potom krásne ide a že je tu šanca pretrhať tie väzby. Na druhej strane si treba uvedomiť, že ak jedna súkromná spoločnosť ide si platiť nejakú službu správcu v tomto prípade, mala byť mať možnosť asi si ho vybrať s najlepším vedomím a svedomím. A tu by možno pomohlo, ak by boli zverejňované výsledky úspešnosti jednotlivých správcov. Ak by boli zverejnené na úspešnosť správcov, to znamená, v akom čase vedia proces reštrukturalizácie vykonať, s akou mierou úspešnosti, s akou mierou uspokojenia pohľadávok, proste pri určitých parametroch, tak si myslím, že aj tá spoločnosť by si vedela vybrať správcu s najlepším vedomím a svedomím. Ak to chce robiť slušne a čestne, nemalo by jej byť v tom bránené. Ale rozumiem tej pohnútke, čo sa tým chcelo vyriešiť, len nie som celkom presvedčená, že toto je práve celkom dobré riešenie.
Čo by som možno ešte na záver chcela povedať, hoci chápem, že sme v prvom čítaní, no predsa len, keď už mám mikrofón k dispozícii, nevzdám sa ho tak ľahko a poviem, kde si ešte viem predstaviť nejaký priestor na ďalšie zmeny, ktoré sme presvedčení aj s kolegami, že by pomohli tomuto inštitútu. A síce zavedenie povinnosti informovať veriteľov o všetkých krokoch reštrukturalizácie poštou alebo zverejnením na internete by určite pomohlo k takej tej komfortnosti pre veriteľov, ak by takouto formou boli informovaní, čo dnes, pokiaľ mám správne informácie, je relatívne komplikovaná záležitosť.
Ďalšia vec, ktorú si viem predstaviť, že by sme vedeli diskutovať o takejto zmene, je, aby aj malí veritelia, ktorých výška pohľadávky je nižšia ako jedno percento, mali akúsi možnosť alebo mali možnosť byť zastúpení pri hlasovaní veriteľov. Dnes tomu tak nie je.
Ja na jednej strane rozumiem tomu, že pokiaľ je takýchto drobných pod jedno percento, asi je veľmi ťažké s nimi jednotlivo počítať pri tých zasadnutiach veriteľov, ale akési zastúpenie by tam mali mať. Čiže v prvom priblížení možno nejaká taká len predstava, že ak je takých veriteľov povedzme 20 %, mohli by mať nejaké zastúpenie na takomto pléne.
Ďalšia z vecí, kde si vieme predstaviť ďalšiu zmenu, je, že by bolo vhodné umožniť subdodávateľom firiem, ktoré sú v reštrukturalizácii, aby mohli bez akýchkoľvek sankcií a postihov vypovedať zmluvu s takouto spoločnosťou. Predsa len ak, a hlavne pre tých, pre ktorých je takáto dodávka svojich služieb jedinou, to sú tí malí drobní živnostníci, a tá spoločnosť im jednoducho neplatí a dozvedia sa, že tá spoločnosť ide do reštrukturalizácie a prebieha tam tento proces a oni majú možnosť sa zamestnať niekde inde, začať dodávať služby niekde inde, jednoducho nemali by byť vazalom takejto spoločnosti a vytvárať si tým teda možno aj existenčné problémy. Pri konkurze takáto možnosť je, nie je možná pri reštrukturalizácii, čiže vidím tam možno paralelu, že mohla by byť aj tu.
No a poslednou tou zmenou je to, čo som už spomínala, teda zverejňovanie úspešnosti správcov konkurzov a reštrukturalizácie. To by určite pomohlo nielen transparentnosti, ale aj tomu možnému výberu, ak by teda taká možnosť zachovaná v budúcnosti bola.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, dámy a páni, a chcem veriť, že priestor na diskusiu o týchto návrhoch, ktoré som teraz veľmi stručne predstavila, bude. A na to, aby ten priestor bol, je, samozrejme, potrebné, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania, a preto teda za klub SaS chcem povedať, že my toto podporíme a verím, že ten priestor bude aj efektívne využitý.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis