Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

18.6.2019 o 16:02 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 16:27 - 16:30 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov.
Predloženým návrhom zákona si Slovenská republika pokrýva základnú povinnosť transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní.
Ministerstvo financií využije elektronickú fakturáciu navyše aj na vytvorenie predpokladov pre ďalšie zefektívnenie riadenia verejných financií.
Plánovaná implementácia zatiaľ zameraná na prostredie verejnej správy, to znamená Business tu eGovernment, eGovernment tu eGovernment, zmeny budú ale zavádzané so zreteľom na finálnu víziu smerovania ku kompletnému pokrytiu v procese fakturácie v prostredí slovenského biznisu, t. j. aj model Business tu Business. Takáto kompletná elektronizácia, centralizácia, fakturácia by poskytla účinný nástroj na boj proti daňovým podvodom najmä v oblasti DPH, podobne ju už úspešne zaviedli napríklad v Taliansku. V roku 2021 vyhodnotí Európska komisia prínosy zavedenia talianskeho modelu povinnej elektronickej fakturácie.
Potenciál modelu elektronickej fakturácie, ako ministerstvo financií navrhuje, by priniesol významné skvalitnenie a zefektívnenie nášho podnikateľského prostredia aj pre obchodovanie s krajinami Európskej únie.
Financovanie projektu implementácie informačného systému elektronickej fakturácie IS EFA bude kryté zo štrukturálnych fondov Európskej únie so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu formou nenávratného finančného, finančného príspevku.
V oblasti elektronickej fakturácie sa v súlade s európskou smernicou zavádza inštitút zaručenej elektronickej faktúry a jednotný systém procesu elektronickej fakturácie. Upravujú sa tiež potrebné nástroje na fakturáciu, ktorých správu a rozvoj bude zabezpečovať ministerstvo financií. Povinnosť vydávať alebo prijímať faktúry elektronicky je zavedená primárne na verejný sektor, na vzťahy, kde ide o použitie verejných financií. Súkromný sektor bude mať v tejto fáze možnosť systém používať na dobrovoľnej báze.
Vzhľadom na rozsah subjektov, ktoré môžu byť zapojené do elektronickej fakturácie, je to približne 8-tisíc subjektov verejnej správy a všetci ich dodávatelia, sa navrhol postupný nábeh celého fakturačného systému, po ukončení nábeh cca dva roky fakturačný systém umožní okrem iného aj automatizované spracovanie faktúr v ďalších ekonomických a účtovných systémoch.
Na paragrafy o zaručenej elektronickej fakturácii v rámci návrhu zákona nadväzuje ustanovenie o centrálnom ekonomickom systéme.
Cieľom predloženého návrhu je obsiahnuť úlohu centrálneho ekonomického systému ako nástroja na centrálne metodické riadenie a usmernenie ekonomických procesov na strane štátu. Centrálny ekonomický systém prispeje k zefektívňovaniu a znižovaniu nákladov na prevádzku.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, všeobecnými záväznými predpismi, s právnymi záväzkami, záväznými aktami Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhujeme, aby zákon o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme nadobudol účinnosť 1. augusta 2019.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 16:27 - 16:30 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ja len veľmi, veľmi krátko.
Ja, pán poslanec Heger, chápem, že všetko sa dá kritizovať, ale tento zákon som neočakával, že bude až takáto kritika, že, že málo ambiciózny a podobne. Ja sa pýtam, čo je - skutočne, tu ideme, vychádzame v ústrety podnikateľom -, čo je zlé na zatraktívnení podmienok odpočtu daňovej straty pre podnikateľov? Myslím, že je to veľmi pozitívny krok.
Ďalej, samozrejme, mikropodniky budú si môcť odpisovať hmotný majetok s výnimkou nehnuteľností v ľubovoľnej výške, ale počas stanovenej doby odpisovania povinnosti držby majetku.
Odpočet daňovej straty pri mikrodaňovníkoch, v podstate si môžu, nemusia mať rovnomerné odpisovanie, môžu si ju hneď odpísať v celej výške, ostatné podniky do 50 %.
A čo sa týka zvýšenia hranice preddavkov na daň, zvyšujeme na dvojnásobok takisto.
Všetky tieto opatrenia stoja peniaze tento štát, musím povedať a riešime, samozrejme, aj rozpočty. A ja som, teda musím povedať, že sme, že sme tento návrh predložili s tým, že chceli sme vyjsť v ústrety, a nečakal som skutočne, že budeme kritizovať len zato, aby sme kritizovali.
Čo sa týka tých rodinných podnikov, k tomu sa len krátko vyjadrím. Tam, samozrejme, tam najskôr musí ministerstvo spravodlivosti nejakým spôsobom definovať, čo to rodinný podnik je, čiže toto nám chýba, a dedenie a ďalšie iné, iné pojmy. Čiže aby sme s niečím takýmto vedeli pracovať, tak sa najprv musíme vedieť dohodnúť, čo to rodinný podnik je.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 16:11 - 16:13 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona obsahuje opatrenia smerujúce k zatraktívneniu podmienok pre malých a stredných podnikateľov zavedením definície mikronájomníka a s tým súvisiacimi úpravami zdaňovaní a podmienok odpočtu daňovej straty.
V návrhu zákona sa na základe opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete zvyšuje odpočet výdavkov nákladov vynaložených na výskum a vývoj na 150 % v roku 2019 a na 200 % v roku 2020. Takisto sa zvyšuje aj výška oslobodeného nepeňažného príjmu zamestnancov od ich zamestnávateľa z dôvodu zabezpečenia ubytovania.
V súlade s akčným plánom rozvoja elektromobility Slovenskej republiky zavádza návrh zákona samostatnú odpisovú skupinu pre elektromobily.
Návrh zákona taktiež obsahuje ustanovenia s cieľom znížiť administratívnu záťaž daňovníkov, ako napríklad zavedenie automatickej registrácie správcom dane alebo možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť po dohode, doručiť po dohode doklady zamestnancovi elektronickou formou.
Návrh zákona obsahuje aj opatrenia, ktorých cieľom je zamedziť daňovým únikom, kde jednotlivé opatrenia z transponovanej smernice ATAD, ktorou sa zamedzuje znižovaniu základu dane využívaných hybridných nesúladov.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2020 okrem ustanovení týkajúcich sa mikrodaňovníkov automatickej registrácie správcom dane a zmeny spôsobu výpočtu oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnancov z titulu poskytovania dopravy, ktorých účinnosť sa navrhuje z dôvodu poskytnutia dostatočného času na prípravu od 1. januára 2021.
Účinnosť ustanovenia, v ktorom sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrne 500 eur ročne, sa navrhuje od 1. januára 2022.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 16:07 - 16:08 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vypracovaný v nadväznosti na povinnosti transpozície smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, tzv. DAC 6. Predkladaný návrh zákona implementuje požiadavky určené smernicou.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti a účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám spoločností. Návrh zákona rozširuje existujúci rozsah automatickej výmeny informácií o novú kategóriu - o potencionálne agresívne daňové schémy s cezhraničným prvkom.
Povinnosť podať informácie sa vzťahuje najmä na sprostredkovateľov a v prípade, že sprostredkovateľ neexistuje alebo je viazaný zákonnou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, tak sa povinnosť presúva na používateľa schémy.
V súlade s termínmi určenými smernicou sa účinnosť zákona navrhuje 1. júla 2020 a prvá automatická výmena týchto informácií sa uskutoční 31. októbra 2020.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 16:02 - 16:05 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Cieľom predloženého návrhu zákona vypracovaného v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre efektívnejšie fungovanie špecializovaných finančných subjektov, ktorými je Eximbanka, Fond na ochranu vkladov, Národný fond pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu.
Hlavnými dôvodmi realizácie zákona o Eximbanke sú rozšírenie činnosti Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie určených na rozvojovú spoluprácu a umožnenie Eximbanke priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery v rámci realizácie rozvojovej spolupráce.
Slovensko sa do väčších rozvojových projektov zapája v obmedzenej miere. Uplatnenie slovenského podnikateľského sektora v rozvojovej spolupráci ďaleko zaostáva za svojím potenciálom. Udelenie rozvojového mandátu pre Eximbanku na jednej strane vytvorí predpoklady pre zefektívnenie jej činnosti, na druhej strane priestor na pôsobenie v oblasti rozvojového financovania v partnerských krajinách. V tomto kontexte predložená novela reaguje na záväzky Slovenskej republiky v oblasti rozvojovej spolupráce. Novelizáciou zákona o rozvojovej spolupráci sa zlepšujú podmienky poskytovania zvýhodnených vývozných úverov v prospech odberateľov z partnerských krajín.
Súvisiaca novelizácia sa využila aj na rozšírenie zákonnej úpravy nástrojov rozvojovej spolupráce o nový nástroj bilaterálnej rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytnutie vedomostí a skúseností. Súčasťou zmeny zákona o rozvojovej spolupráci sú na základe skúseností doterajšej aplikačnej praxe legislatívne úpravy týkajúce sa fungovania iných nástrojov rozvojovej spolupráce, a to poskytovania finančného príspevku a poskytovania vládneho štipendia.
V rámci zefektívnenia činnosti Fondu na ochranu vkladov, Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu predpokladaný návrh zákon reaguje na nové usmernenie Európskej centrálnej banky EÚ 2019/671 v domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk, podľa ktorého aj peňažné prostriedky uložené v národných centrálnych bankách budú od 1. októbra 2019 podliehať zápornej úrokovej sadzbe. Preto sa navrhuje umožniť viesť peňažné prostriedky Fondu na ochranu vkladov a Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu nielen na účtoch Národnej banky Slovenska, ale aj na účtoch Štátnej pokladnice. Týmto spôsobom sa vytvorí možnosť pre efektívnejšiu správu peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov a Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu. Zároveň sa zachová doterajšia miera bezpečnej držby týchto finančných prostriedkov.
Toľko na úvod. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 15:59 - 16:01 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Veľmi krátko. Ja chápem kolegov zo strany SaS, ktorí poukazujú na všetko, čo sa tvári ako skryté zdanenie. Ten štát funguje aj tak, že proste keď má niekde podiely, tak dostane aj dividendy. Otázka je, že či sú to ESO-vské dividendy, alebo sú to príjmy nominálne, čiže len tie dividendy, ktoré chodia pravidelne SPP. Ak sú to jednorazové, tak nejdú na vylepšenie rozpočtu verejných financií.
Čo sa týka pani kolegyne, to isté. Je to veľmi špecifická oblasť možno práve na to, čo ste hovorili, sa týkalo životného prostredia predovšetkým a pôdohospodárstva. Opätovne veľmi podobná odpoveď. Tak to proste dnes funguje a je to nastavené a skôr by sa k tomu možno mohli aj vyjadriť aj kolegovia, ktorých sa to týka, to znamená aj minister životného prostredia, aj minister hospodárstva.
Ja by som sa chcel skôr pristaviť o tom, čo hovoril pán Heger ohľadne dlhovej, teda dlhovej medzery. Stále spomína nominálne čísla a tu chcem povedať, že ono to tak nefunguje proste. Všetko sa meria nejakými pomerovými ukazovateľmi. Ja si pamätám, keď som prišiel do Národnej rady, že HDP sme mali na úrovni niekde okolo 70 mld. Dnes proste tá ekonomika rastie a hýbeme sa v roku 2018 na úrovni 90 mld., a teda ja sa teším, že v roku 2020 pravdepodobne prvýkrát prekročíme úroveň 100 mld.
Čo sa týka teda medzery na DPH, chcem podotknúť, že dnes som sa stretol aj s predstaviteľmi Štatistického úradu a budeme analyzovať, v čom je tá dlhová medzera. Nejak sa pokúsime to kvantifikovať, aby sme sa vedeli zamerať na to, akým spôsobom ju efektívne znižovať. Čiže zaoberáme sa tou metodikou. Samozrejme, mne nie je pochopiteľné, že niektoré krajiny, ktoré skutočne deklarujú veľmi nízke úrovne dlhovej medzery, akým spôsobom ju počítajú, čiže s týmto sa budeme zaoberať.
Na záver, chcem stále zdôrazniť, že skutočne sme sa prvýkrát v tomto roku 2018 dostali mimo teda všetkých pásiem, teda ktoré, nejakých sankčných pásiem dlhovej brzdy a po prvýkrát sme dosiahli teda úroveň dlhu, ktorá je pod všetkými sankčnými pásmami. A na dôvažok za rok 2017, 2018 táto krajina mala po prvýkrát vôbec deficit nižší ako jedno percento.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

18.6.2019 14:53 - 15:08 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ďalším dokumentom z dielne Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý predkladám na rokovanie tejto schôdze, je návrh štátneho záverečného účtu za rok 2018. Tento dokument podrobne mapuje výsledky hospodárenia s verejnými financiami za uplynulý rok, výsledky hospodárenia v jednotnej metodike ESA 2010 sú okrem hotovostného plnenia štátneho rozpočtu predbežné, nakoľko vychádzajú z jarnej prvej notifikácie Eurostatu za predchádzajúci rok. Definitívne údaje o salde a dlhu verejnej správy Slovenskej republiky budú známe až v jesennej notifikácii, tak ako som tu už dnes hovoril.
Dovoľte mi teda v krátkosti zopakovať najdôležitejšie údaje.
Výsledky hospodárenia verejnej správy v slovenskej metodike ESA 2010:
a) Saldo verejnej správy. Verejná správa Slovenskej republiky v roku 2018 hospodárila podľa predbežných údajov s deficitom 0,7 % HDP, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 529,5 mil. eur, v pomere k HDP ide o historicky najnižší dosiahnutý schodok, rozpočtová hodnota bola pritom na úrovni 0,83 % HDP, v peňažnom vyjadrení 742,8 mil. eur. Oproti rozpočtovanej hodnote bol teda schodok nižší o 0,13 percentuálneho bodu a v medziročnom porovnaní bol schodok nižší no 0,1 percentuálneho bodu.
Výsledky hospodárenia verejnej správy boli pozitívne, ovplyvnené zodpovednou rozpočtovou politikou vlády, dobrým hospodárením viacerých subjektov, ako aj priaznivým vývojom Slovenskej republiky, ktorá zaznamenala medziročný rast o 4,1 % HDP. Pozitívny vývoj ekonomiky sa naplno prejavil na trhu práce, výsledkom čoho bol vznik ďalších viac ako 50-tisíc pracovných miest, v roku 2017 to bolo 51-tisíc pracovných miest.
Priemerná nominálna mzda prvýkrát presiahla hranicu 1 000 eur a vyšplhala sa na úroveň 1 013 eur oproti stavu v roku 2017, kedy bola priemerná mzda, nominálna mzda na úrovni 954 eur. Príjmy verejnej správy na akruálnej báze boli oproti rozpočtu vyššie o 1,8 mld. eur, z toho najvyšší nárast tvorili transfery a granty v sume viac ako 1 mld. eur, daňové príjmy boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 408,8 mil. eur a odvodové príjmy boli vyššie o 412,1 mil. eur. Výdavky verejnej správy na akruálnej báze boli oproti rozpočtovanej hodnote vyššie o 1,7 mld. eur, pričom nárast bol rozdelený zhruba rovnako medzi bežné a kapitálové výdavky.
Dlh verejnej správy k 31. 12. 2018 dosiahol 48,9 % HDP, čo je pod všetkými sankčnými pásmami. Oproti predchádzajúcemu roku sa znížil o 2 percentuálne body. Pokles dlhu k HDP už piaty rok v rade a dostal sa mimo sankčných pásem, ako som už spomínal.
V absolútnom vyjadrení maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol 44,1 mld. eur. Priemerný dlh verejnej správy na porovnanie krajín EÚ 28 bol na úrovni 80 % HDP, čo Slovensko stále radí medzi krajiny Európskej únie s veľmi nízkym dlhom.
Výsledok štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu v roku 2018 dosiahli 15,4 mld. eur, hotovostné výdavky, teda medziročný rast príjmu bol 5,4 %, hotovostné výdavky boli 16,6 mld. eur, medziročný rast o 3,8 %. Schodok štátneho rozpočtu dosiahol výškou 1,2 mld. eur a oproti pôvodne schválenému rozpočtu bol nižší o vyše 790 mil. eur.
Z hotovostných príjmov sa pozitívne vyvíjali najmä daňové príjmy, ktoré ovplyvnili aj celkové saldo na akruálnej báze, a dôvody ich rastu som už spomenul. Na hotovostnej báze boli daňové príjmy štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom vyššie o 604 mil. eur a medziročne boli vyššie o 813 mil. eur.
Ďalej sa pozitívne oproti rozpočtu, ale aj medziročne vyvíjali granty a transfery najmä zo zdrojov Európskej únie. Oproti schválenému rozpočtu boli tieto príjmy vyššie o 790 mil. eur a oproti skutočnosti v roku 2017 boli vyššie o 720 mil. eur.
Na strane hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu došlo k nižšiemu čerpaniu bežných výdavkov o 463 mil. eur, pričom časť z nich bola uvoľnená rozpočtovými opatreniami v rámci kapitálových výdavkov. Čerpanie kapitálových výdavkov o 2,4 mld. eur bolo umožnené aj použitím viazaných prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka, ako aj lepším čerpaním eurofondov v roku 2018.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, týmto by som vás chcel požiadať o schválenie predloženého návrhu.
Skryt prepis
 

18.6.2019 14:47 - 14:48 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Patrí sa, patrí sa reagovať, alebo teda vyjadriť sa k tejto téme.
Čo sa týka Programu stability, viete, že ten dokument bol schválený vládou ešte v apríli tohto roku a je to určité východisko do ďalších rokov a hlavne teda východisko pri zostavovaní rozpočtu aj na budúci rok. Je to, samozrejme, my pozorne sledujeme vývoj a takisto aktualizujeme si dáta. Ja som sám hovoril, teda budem teda, samozrejme, čakať teraz na makroekonomickú prognózu, takisto na daňovú prognózu. Je to to, o čom hovoril pán poslanec Heger.
Je jasné, že na rozdiel od môjho predchodcu, ktorého ste tu viackrát spomínali, nebudem si môcť dovoliť luxus nadpríjmov, čiže pozorne budeme sledovať, ako sa bude vyvíjať príjem, á, vyvíjať príjmy verejných financií. Samozrejme, je dôležité, aby sme prijímali aj na tejto stránke opatrenia. Jedným z tých dôležitých opatrení ja považujem práve projekt eKasa, ktorý sme tu už dnes riešili, a samozrejme, ďalej pracujeme aj na projekte nanomarkerov.
Spomínali ste tu celkové odhady. Len chcem pripomenúť, že tie odhady medzinárodných inštitúcií sa dosť výrazne líšia. Napríklad OECD stále teda neaktualizovalo svoju prognózu, stále je na nule. Medzinárodný menový fond odhaduje na tento rok 0,3 % deficit, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť 0,9, Európska komisia 0,5.
Tu pri Európskej komisii, tam by som, tam by som sa chcel zastaviť o tom, čo hovoril pán poslanec o produkčnej medzere. My sa dosť, naše odhady je, ktoré sa dosť výrazne líšia od toho, čo odhaduje Európska komisia. To sa týka práve štrukturálneho salda, kde Európska komisia predpokladá produkčnú medzeru na dvojnásobnej úrovni ako inštitútu pre finančnú politiku a od toho sa, samozrejme, odvíjajú aj výpočty štrukturálnych deficitov.
Čo sa týka, vnímame, samozrejme, riziká, samozrejme, hovoríme o spomaľovaní ekonomického rastu v Európe. Tu by som chcel ale pripomenúť, že tak jak ste hovorili, že o krištáľovej guli, tá krištáľová guľa, práve čo sa týka ekonomického vývoja, nie je taká jednoznačná, čo sa týka vyjadrení niektorých ľudí, ktorí skutočne vedia, o čom hovoria. Ja by som chcel, chcel teda pripomenúť, že nedávno na ECOFIN-e v Luxemburgu som sa stretol s pani Lagardovou, šéfkou Medzinárodného menového fondu, ktorej som konkrétne položil otázku, ako očakáva vývoj ekonomiky na budúci, teda v druhom polroku tohto roku. Ona, musím povedať, že očakáva mierny nárast opätovný. Čiže uvidíme, ako to celé dopadne, samozrejme, my s rizikami rátame. Sú tu riziká, o ktorých, na ktoré nemáme absolútne žiadny vplyv, tu sa bavíme o brexite, teda no deal brexit, kde sa tie odhady, odhady pohybujú v nejakých číslach. Takisto, takisto bavíme sa o práve zavedenia napríklad ciel na automobily zo strany Spojených štátov. Bolo to odložené o pol roka. Ja teda budem tiež čakať, ako sa to bude vyvíjať. A to sú skutočne veci, ktoré, uznáte, že nie sú v rukách vlády Slovenskej republiky.
Vždy som deklaroval, vždy som deklaroval, že som zástanca vyrovnaného rozpočtu. Musím povedať, že spomínali ste aj pána guvernéra, ktorý sa dostal do takej trošku nezávideniahodnej pozície, že musel hodnotiť vlastný rozpočet. Takže, takže ja som zase v tej inej pozícii, to znamená, robím všetko pre to, aby sme udržali zdravé verejné financie a o to sa budem naďalej usilovať.
Čo sa týka, čo sa týka odhadov na rok 2018, čo sa týka deficitu, áno, je tu stále otvorená otázka tých 0,3 % deficitu, kde sa jedná o metodické rozdiely, ktoré si vyjasňuje ministerstvo financií so Štatistickým úradom a Eurostatom. Výsledok tohto budeme vidieť až v septembri tohto roku.
Hovorili ste o tej záväznosti na jeden rok. Ja musím podotknúť, že existujú štúdie o tých, o zavedení výdavkových stropov, tam sú rôzne varianty o tom, či teda budeme sa stále teda nejakým spôsobom orientovať na jednoročný, jednoročnú záväznosť rozpočtu. Hovorí sa tu aj o variantoch, kde by bola záväznosť tri až štyri roky. Samozrejme, ja chcem pri téme výdavkových stropov podotknúť veľmi dôležitú vec, že nielen my alebo tí, ktorí sa zaoberáme financiami, musia chápať, o čom sú výdavkové stropy, a musia to chápať všetci tí, ktorí ovplyvňujú celkový rozpočet. To znamená lídri aj koaliční a podobne, aby vedeli, aký to bude mať, aký to má dopad, akým spôsobom minister financií, aké má manévrovacie schopnosti a čo a akým spôsobom sa dá, sa dá riešiť. Samozrejme, my momentálne výdavkové stropy testujeme, testujeme a želám pánu poslancovi Hegerovi, aby raz zaviedol tú štvorročnú záväznosť, potom to bude v jeho rukách a on si to potom vysvetlí aj všetkým lídrom, ktorí budú sa musieť tými jeho pravidlami riadiť.
Toto, čo sa týka, chcem podotknúť, vyrovnaný rozpočet, my dnes stále hovoríme o tom, ako keby sme ho tu mali pomaly každý tretí, druhý rok a my sme to tu niečo nedodržiavali. Chcem pripomenúť, že vyrovnaný rozpočet tu nebol nikdy za celú históriu Slovenskej republiky, a ja sa teším teda, že ideme touto trajektóriou, a skutočne, skutočne by som si želal, aby, aby aj tento rok dopadol tak, ako bol naplánovaný. Chcem podotknúť, že urobíme všetko pre to a stále monitorujeme situáciu a budeme nejaké prvé dáta o tom, ako by mohol dopadnúť tento rok, budeme dávať po septembrových číslach, kedy budeme zostavovať rozpočet na budúci, budúci rok.
Chcem zdôrazniť jednu vec, a to sa tu nepovedalo, za tejto vlády dochádza už, myslím, že piaty rok po sebe k znižovaniu dlhu, sú tu nejaké maastrichtské kritériá, kde hovoríme o dlhu 60 %, ktorý by sme mali spĺňať, slovenský zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, máme oveľa prísnejšie, prísnejšie pravidlá, ako má, ako sú tie európske, dokonca musíme vyklesávať do roku 2027 každý rok o 10, o 1 %. Dnes musím povedať, minulý rok sme dosiahli stav, kedy sme sa prvýkrát vôbec dostali pod tú minimálnu sankčnú hranicu, čiže sme mimo sankčných pásiem s dlhom. A poviem otvorene, pre mňa tento ukazovateľ je úplne zásadný, čo sa týka, čo sa týka budúceho, aj budúceho roku. Chceli by sme skutočne, aby ten dlh sa vyvíjal pozitívne. A to by som povedal na to, ako pán poslanec hovoril, zadlžovanie budúcich generácií. My sa správame skutočne zodpovedne, ale ja ako minister financií aj obsluhujem vládu, samozrejme, musím zabezpečiť všetky funkcionality a to, aby, aby vláda dokázala fungovať v danom priestore.
Čiže toľko z mojej, toľko z mojej strany, čo sa týka Programu stability, budeme sa, samozrejme, potom ešte do budúcna ďalej baviť a budeme aktuálne sledovať, ako sa bude celková situácia vyvíjať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 14:08 - 14:17 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážený pán predseda, ministerstvo financií predkladá na rokovanie, na rokovanie schôdze Národnej rady Program stability Slovenskej republiky na roky 2019 až 2022, ktorý predstavuje východiská pre vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu.
Program stability prezentuje vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a taktiež popisuje opatrenia rozpočtovej politiky v strednodobom horizonte. Obsahuje aj výsledky hospodárenia za rok 2018, ktorým sa podrobnejšie bude venovať ďalší bod schôdze, a to štátny záverečný účet.
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky predpokladá Program stability na horizonte rokov 2020 až 2022 udržanie vyrovnaného rozpočtu a strednodobého rozpočtového cieľa v zmysle európskych požiadaviek Paktu stability a rastu. Hrubý dlh klesne výraznejšie pod najnižšie sankčné pásmo ústavného zákona, ktoré sa až do roku 2027 každoročne sprísňuje jeden percentuálny bod. Ku koncu roku 2022 dosiahne hrubý dlh 44,4 % HDP, čistý dlh klesne do roku 2022 na 37,1 % HDP, teda výrazne pod bezpečnostnú úroveň 40 % HDP.
Tak ako všetci, aj ministerstvo financií pozorne sleduje externé riziká negatívne vyplývajúce na slovenskú ekonomiku, najmä na štátny rozpočet. Osobitne sa to týka poklesu ekonomického rastu v Nemecku, ktorý je náš najdôležitejší obchodný partner, nemecká ekonomika spomalila z dvojpercentného rastu v druhom kvartáli 2018 na 0,6 až 0,7 % na konci roku 2018 a začiatku roku 2019. Rovnako otázne bude aj pri ďalších faktoroch, ako napríklad brexitu, zavádzanie rôznych ciel, obchodné bariéry a podobné vo svetovej ekonomike, ktoré Slovensko nedokáže ovplyvniť, ale ich vplyv na svetovú, ale aj slovenskú ekonomiku bude pravdepodobne negatívny.
Vplyv ekonomického vývoja na daňové príjmy pre ministerstvo financií pravidelne posudzujú nezávislí experti v rámci makroekonomického a daňového výboru. Zasadnutia výborov a aktualizácia makroekonomickej a daňovej prognózy prebiehajú práve v tomto mesiaci. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zároveň v Programe stability popisuje ďalšie opatrenia na zlepšovanie stavu verejných financií, pokračuje boj proti daňovým únikom, bude zavedená povinnosť evidovať tržby prostredníctvom elektronických registračných pokladníc s online prepojením na Finančnú správu, takzvaná eKasa, posilní sa inštitucionálny rámec riadenia rozpočtu. Do konca tohto volebného obdobia sa pripravia viaceré varianty stanovenia výdavkových stropov tak, ako sa o ich definitívnej legislatívnej podobe mohlo rozhodnúť v nadchádzajúcom volebnom období, aby sa o nej mohlo rozhodnúť v nasledujúcom volebnom období. Projekt hodnoty za peniaze sa stáva súčasťou rozpočtových pravidiel, veľmi dôležitá vec. Od roku 2020 bude najmenej polovica verejných výdavkov vychádzať, prechádza na raz za štyri roky pravidelným hodnotením. Súčasťou Programu stability je mandát na revízie výdavkov v sektoroch obrany a vnútra.
Súčasťou Programu stability na roky 2019 až 2022 je aj súhrnná implementačná správa v roku 2018 za šesť rezortov. Správa sumarizuje odpočet plnení revíznych výdavkov za zdravotníctvo, informatizáciu, dopravu, vzdelávanie, životné prostredie a trh práce a sociálnej politiky.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 14:04 - 14:12 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom. Ďakujem kolegom za to, že mnohí z vás privítali tento návrh. Ja som deklaroval, keď sme, keď som teda nastúpil do, na funkciu ministra financií, to, že budem tento projekt pozorne sledovať, to sa aj dialo. Musím povedať, že veľmi intenzívne som komunikoval aj s Finančnou správou ohľadne možných, možných vecí, ktoré by mohli sťažiť teda podnikateľom nejakým spôsobom zaviesť tento systém. Na jednej strane chcem oceniť to, že Finančná správa urobila kus dobrej roboty, myslím si, že, že tak, ako je momentálne nastavený systém, som presvedčený, že prinesie výsledky.
Čo sa týka nejakých tých údajov, ktoré momentálne mám, to sú úplne najnovšie údaje, chcel by som povedať, že aj vďaka tomu, že, že sme trošku počkali s tou komunikáciou, dá sa povedať, že dnes je už pridelených 193 660 kódov, to znamená, že skoro drvivá väčšina podnikateľov už je zaregistrovaná v systéme.
Čo sa týka použitia, dnes máme registrovaných už, už v prevádzke 45 449 VRP-čiek (virtuálnych registračných pokladníc), online registračných pokladníc je 21 027, celkovo 66 476. Denne sa cez systém eKasa vydáva 2 mil. pokladničných dokladov. Mnohých ľudí, ktorých stretávam, niektorí hovoria, áno, objednali sme si kasy, zatiaľ nemáme, čakáme na výrobcov, čiže to je to, čo som deklaroval, že budeme vychádzať v ústrety tým poctivým podnikateľom, ktorí si na jednej strane zaregistrovali, sa zaregistrovali, na druhej strane si objednali certifikovanú pokladňu.
K tým výtkam, ktoré tu padli, musím povedať, že do dnešného dňa je schválených 31 systémov, to si myslím, že je dosť veľké číslo na to, aby všetci podnikatelia, ktorí sa chcú zaregistrovať, a teda chcú teda používať eKasu, si vedia určite vybrať z týchto subjektov.
Trošku nesúhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Rajtár, že, že sú to dvaja veľkí dodávatelia, ktorí neboli certifikovaní. No áno. Je dôležité, aby tá certifikácia bola, teda tí dvaja, druhý a tretí, tá certifikácia podmienkou, aby tento systém bol úspešný, je to, aby sme nedovolili, aby akýkoľvek dodávateľ, ktorý nemá bezpečný systém, to znamená, že sa dá obchádzať s týmto systémom nejaké pravidlá, aby bol certifikovaný. Akonáhle by sme to dovolili, v tú ranu tento celý projekt môžme zabaliť. To hovorím, ako tu stojím.
Ak pán poslanec hovorí o niekom, kto certifikáciu dostal a, a že ten systém sa dá obísť, tak treba povedať konkrétne a ja poviem jednoznačne, ak akýkoľvek výrobca, ktorý si dá certifikovať akúkoľvek kasu, a keď aj prešla certifikáciou a zistí sa, že by sa tento systém dal obísť, tak tú certifikáciu stratí, to sľubujem, ako tu stojím.
Lebo ten efekt, o ktorom sa bavíme, ja považujem eKasu za druhý najdôležitejší projekt v boji proti daňovým únikom. Prvý bol výkaz DPH a tento. Hovoríme o pol miliarde eur, ktoré uniká cez systém HORECA. Vieme, o čom hovoríme. Všetci z vás vedia, akým spôsobom sa funguje v tomto sektore, ako sa kešujú výplaty, ako sa nakupuje bez DPH, ako sa získavajú v podstate nelegálne zdroje na to, aby sa tieto náklady mohli hradiť nelegálnym spôsobom.
Na druhej strane chcem povedať, je veľa poctivých podnikateľov, ktorí dodržiavajú pravidlá a samozrejme, že nemôžu konkurovať tým, ktorí obchádzajú, nemôžu byť konkurencieschopní, ak niekto má o 20 % nižšie ceny. To sa nedá proste. A chceme, aby trpeli tí, ktorí dodržiavajú pravidlá? Ja som absolútne proti tomu.
Čo sa týka, čo sa týka toho, čo hovoríte, CHDÚ nie je certifikované, to viete, čiže spochybňovať jeho 9 dodávateľov CHDÚ a ja viem, že boli rôzne medializované informácie. Ja som presvedčený, že všetci, ktorí si chcú vybrať v systém, ktorý obsahuje nejaké chránené dátové úložisko, je možné to chránené dátové úložisko získať od deviatich dodávateľov.
To, o čom hovoril pán poslanec Baránik, najskôr o protiústavnosti, musím povedať, že v systéme eKasa sa evidujú úplne tie isté dáta, ako sa evidovali doteraz, výhoda je v tom, že nebudeme musieť obťažovať tých, ktorí vo fiškálnom module majú, mali tie dáta v minulosti uložené, nebudeme musieť od nich zobrať tú pokladnicu, tie dáta od nich získať a sú to presne tie isté dáta, ktoré doteraz sa zbierali, tak zbiera ich aj tento nový systém. By som skôr povedal, že vyhneme sa šikanovaniu a prípadne priamemu vlastne odoberaniu týchto káuz, aby sme pre účely kontroly vedeli zistiť, či títo podnikatelia dodržiavajú zákon.
Čo sa týka pána poslanca Simona, chcem povedať, aj naďalej budem sledovať, akým smerom sa tento projekt bude uberať. Určite, určite budem sa snažiť reagovať na všetky veci, ktoré by mohli vzniknúť, ale práve na to, aby subjekty si vedeli zladiť aj certifikované kasy práve s tými skladovými systémami a inými, ktoré, na ktoré sú tieto systémy naviazané, majú na to ďalšie tri me-sia-ce. To je dostatočná doba, ja viem, že Finančná správa komunikuje s týmito subjektmi, mnohé z nich deklarovali, že to je dostatočná doba, aby sa tento systém dal nasadiť tak, ako bolo sľúbené.
Takisto o tom najväčšom dodávateľovi mám nejakú informáciu, že v najbližšej dobe dodá ďalších 40-tisíc kusov pokladníc do trhu a my sme komunikovali s tými výrobcami, máme, najprv bola požiadavka na predĺženie o jeden, o dva mesiace, myslím, aby sme dali priestor na dodanie jednotlivých kás, my sme to nastavili, ja som sa teda dohodol s Finančnou správe, že to ešte posunieme o jeden mesiac, dali sme to na obdobie troch mesiacov.
Ja predpokladám, poviem tak, ako som to hovoril aj v médiách, bohužiaľ, my Slováci skutočne si mnohé veci odkladáme na poslednú chvíľu, a preto sme tam dali taký termín, aký sme tam dali, a myslím si, že dostatočný časový priestor, ale chcel by som vyzvať aj tých, ktorí sa touto záležitosťou zaoberajú, eKasami, aby skutočne nenechávali si veci na poslednú chvíľu, aby to riešili. A poviem otvorene, ak si dnes objednajú certifikované riešenie, certifikovanú kasu, tak ja som presvedčený, že tí výrobcovia majú dostatočný časový priestor na to, aby každému, kto bude mať záujem o eKasu, aby mu ju dodali.
Tak ako som povedal na záver, budem sa, ja som aj deklaroval, nie som človek, ktorý vyšiel z úradu, som vyšiel z praxe a budem naďalej sledovať to, ako sa to vyvíja, a ja pevne verím, že tento systém bude skutočne úspešný natoľko, že možno tie výsledky budú oveľa prekvapivejšie, tak ako uviedol pán poslanec, budú mať lepší výsledok a cieľom je to, aby sme skutočne odstránili tých, ktorí podnikajú nekalým spôsobom, a aby zase tí, ktorí podnikajú poctivo, aby mohli to robiť naďalej a nemusela by byť na nich vytváraná konkurenčná, konkurenčný tlak vzhľadom na to, že ostatní tento systém porušujú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis