Videokanál poslanca

K financovaniu tejto podpory v nezamestnanosti by som chcel ešte podotknúť, že tuná sa nejedná ani tak veľmi o solidaritu, o ktorej bola reč pred chvíľou, do tohto fondu si prispievajú zamestnanci a ich zamestnávatelia. Peniaze z tohto fondu nie je možné použiť na iné účely, len na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Čiže je to vlastne určitá forma šetrenia, ktorú si tí zamestnanci a zamestnávatelia vykonávajú, a potom teda po splnení podmienok z tejto pokladničky, z tohto fondu sú im, je im vyplácaná. Takže neni tam napojený žiadny, žiadny štátny rozpočet, sú to ich našetrené peniaze.
Ďakujem.

V predmetnom zákone ide o problém, že keď zamestnanec stratí prácu, nastupuje štát, ktorý v rámci svojej sociálnej dávky dokáže na malú chvíľu výpadok príjmov nahradiť. Jedinou splniteľnou podmienkou, ktorú zamestnanec, ktorý prišiel o prácu, musí splniť, je, že musel pred prepustením pracovať minimálne dva roky. Štát v rámci tejto sociálnej dávky však nerozlišuje, koľko ktorý prepustený zamestnanec pracoval, a dávka trvá pre všetkých prepustených zamestnancov rovnako. To znamená, že aj občan, ktorý pracoval 2 roky, alebo občan, ktorý odpracoval 20 rokov, majú rovnaké podmienky poberania podpory v nezamestnanosti. Súčasná maximálna doba poberania dávky v nezamestnanosti je 6 mesiacov bez rozdielu od celkovej doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutej v príslušnom období.
Do navrhovanej novely sa preto ustanovuje princíp zásluhovosti na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Dôvodom ustanovenia tohto princípu je, že starší človek si ťažšie hľadá novú prácu. Nie je to preto, že by nechcel pracovať, ale dnešné, hlavne podnikateľské prostredie na pracovné miesta obsadzuje mladých ľudí, ktorí sú z pochopiteľných dôvodov viac pružnejší v práci. Preto človek, ktorý je starší, je automaticky diskriminovaný pred mladšou pracovnou silou. Hľadanie novej pracovnej príležitosti je pre neho zdĺhavejší proces a máme zato, že ak sa podieľal na platení sociálnych odvodov dlhodobo, dlhšiu dobu, štát by mu, by mu mal ponúknuť vhodné podmienky na aktívne hľadanie si novej práce.
Podpora v nezamestnanosti sa bude poskytovať evidovanému nezamestnanému v závislosti od celkovej doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutej v príslušnom období, a to nasledovne:
- pri odpracovaní do 15 rokov po dobu 6 mesiacov,
- pri odpracovaní od 15 do 25 rokov po dobu 9 mesiacov,
- a pri odpracovaní viac ako 25 rokov po dobu 12 mesiacov.
Dôvodom zvyšovania doby poberania podpory v nezamestnanosti je najmä zavedenie princípu zásluhovosti a takisto to, že ľudia, ktorí odpracujú viac rokov, majú väčší problém si nájsť nové pracovné miesto s ohľadom na ich vek. Pri predĺžení doby podpory poberania dávky budú mať ľudia možnosť nájsť si dobrú prácu, dobrú a primeranú prácu.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne a poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol za poslancov strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, za Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Jany Nehézovej, Mariána Chmelára a Jána Kecskésa predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom predloženej novely zákona je zakomponovať princíp zásluhovosti do podmienok nároku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti.
Ďalšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Predloženie tejto, predloženie tejto novely ústavy je reakcia na notorické predkladanie deficitných návrhov štátneho rozpočtu zo strany všetkých predchádzajúcich vlád Slovenskej republiky vrátane súčasnej vlády. Bez ohľadu na to, v akom stave či v štádiu hospodárskeho cyklu sa slovenská ekonomika nachádzala, schválila doposiaľ každá vláda vždy deficitný návrh štátneho rozpočtu s výnimkou roku tisíc..., s výnimkou roku 2019. Dnes už je však jasné, že ani tento cieľ nebude vláda schopná splniť a na konci kalendárneho roku budeme mať znovu deficitný rozpočet. Za posledných 12 rokov vzrástli príjmy štátneho rozpočtu o viac ako polovicu, t. j. zo sumy 10 mld. eur v roku 2007 na odhadovaných viac ako 17 mld. v roku 2019.
Napriek tomuto výraznému, dvojnásobnému nárastu príjmov štátneho rozpočtu však za rovnaké obdobie vrástol dlh verejnej správy 2,5-násobne. Zo sumy 18 mld. eur v roku 2007 na odhadovaných 45,7 mld. eur v roku 2019.
Vzhľadom k týmto dlhodobo negatívnym historickým skúsenostiam je nereálne očakávať, že by vláda v nasledujúcich rokoch prijala a zároveň dodržala vyrovnaný štátny rozpočet. Preto navrhujeme zakázať schvaľovanie deficitných rozpočtov verejnej správy priamo v Ústave Slovenskej republiky.
V prípade, ak by vláda Slovenskej republiky alebo orgán územnej samosprávy schválil deficitný návrh rozpočtu, bol by takýto rozpočet označený ako protiústavný a nenadobudol by právoplatnosť. Vďaka tomuto ústavnému mechanizmu by bola garantovaná trvalá udržateľnosť štátnych financií bez ohľadu na politickú orientáciu vlády.
Predkladaná novela Ústavy kladie rovnaké nároky na vyrovnanosť, resp. prebytkovosť schváleného rozpočtu aj pre obce, mestá a vyššie územné celky. V prípade miest a obcí však ponechávame možnosť uplatnenie výnimky, vďaka ktorej by za určitých okolností bolo možné aj schváliť aj deficitný rozpočet. Aplikácia tejto výnimky sa predpokladá najmä vo výnimočných prípadoch, napríklad pri odstraňovaní následkov živelných katastrof alebo potreby pre financovania veľkých investičných akcií, ktoré by si mestá a obce zo svojho štandardného rozpočtu nemohli dovoliť. Pre právoplatné schválenie deficitného rozpočtu mesta alebo obce je však vyžadovaný predošlý súhlas vlády Slovenskej republiky s uplatnením ústavnej výnimky vo forme uznesenia vlády. Návrh zákona bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pri správnom návrhu rozpočtu nebude, pri správnom návrhu mať negatívne sociálne vplyvy ani negatívny vplyv na podnikateľské či životné prostredie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som... Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Tento návrh predkladajú do Národnej rady poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, a to Marian Kotleba, Martin Beluský, Ján Kecskés a Marián Chmelár. Cieľom predkladanej novely ústavy je zastaviť schvaľovanie deficitných rozpočtov orgánov štátnej a verejnej správy a zamedziť tak ďalšiemu zvyšovaniu verejného dlhu Slovenskej republiky.
Dôvody navrhovaného zákona vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Je zarážajúce, koľko sa narozpráva o ochrane nenarodených detí v krajine, kde v podstate, štát, kde sa rodí stále menej a menej detí, občanov ubúda, a pritom v televízii stále vidíme, ako sa chráni zver, ako si ľudia kupujú domáce zvieratá, ktorým sa venujú miesto toho, aby mali deti.
Ďakujem.