Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

4.4.2019 o 11:53 hod.

Mgr. PaedDr.

Martina Šimkovičová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 4.4.2019 11:53 - 11:55 hod.

Martina Šimkovičová Zobrazit prepis
Fu, popísala som si veľa, dúfam, že sa v tom vyznám.
Mám tu vyjadrenie psychológov k jednotlivým posudkom, o ktorých je tu reč. "Je neprípustné, aby sa znalec vyjadroval k niekomu, koho nevidel. Pre diagnostiku je napríklad absolútnym základom osobná prítomnosť všetkých zúčastnených, teda oboch rodičov a aj samotného dieťaťa, a to sa pri dnešnej legislatíve, žiaľ, nedeje."
Pán Dostál, k tomu, čo navrhujem, ja som uviedla pár príkladov a mám ich tu z praxe naozaj oveľa viac, a to, čo ste tvrdili, že sa natiahne konanie, tak to vôbec nie je pravda. Skôr naopak, to konanie sa vôbec nenatiahne a tento zákon práveže dáva možnosť obrany brániť sa.
Pani Blahová, v najbližších dňoch na vás podávam trestné oznámenie. Toto na vás nepodávam za výroky tu v pléne, lebo tu máte imunitu, ale za klamstvá a šírenie poplašnej správy na sociálnych sieťach a v médiách. Obviňujete ma zo spolčenia sa s akýmisi ľuďmi so zlými úmyslami. Pritom pravda je taká, že to vy s pánom H., nebudem hovoriť meno, ste vytvorili organizovanú medzinárodnú skupinu, kde lobujete za protislovenské záujmy s ľuďmi s pochybnou minulosťou. Väčšina z tých osôb, s ktorými ste sa spolčili, vrátane spomínaného pána H., ktorý koná na váš pokyn, sú osoby stíhané za rôznu trestnú činnosť, v prípade, á, prípadne osoby odsúdené. Pán H., samozrejme, vy určite viete, kto to je, je odsúdený, podozrivý, vyšetrovaný v niekoľkých európskych krajinách za rôznu trestnú činnosť, skrýva sa na ostrove Man, ktorý nevydáva zločincov, odkiaľ píše vami podnecované e-maily na rôzne inštitúcie. Takýmito osobami sa obklopujete vy, pani Blahová, to je váš mentálny svet, to sú ľudia, s ktorými sa vy rozprávate.
Návrh zákona riešim s právnikmi z praxe plus s ministerstvom práce, s ministerstvom spravodlivosti, s komisárkou pre deti, s psychológmi, ktorí prichádzajú, ktorí sú v praxi a vedia o konkrétnych prípadoch, o ktorých tu dnes hovorím, teda nie od zeleného stola.
Ešte jedna poznámka, prosím, aby sa o tomto bode programu, o tomto návrhu zákona hlasovalo v máji.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 4.4.2019 11:22 - 11:34 hod.

Martina Šimkovičová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. CMP. Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti poskytovať zvýšenú ochranu maloletým deťom ako slabším subjektom a konať v súlade s ich najlepším záujmom. Legislatívny návrh vychádza aj z toho, čo vám tu teraz predkladám.
Dôvodom tohto zákona je okrem iného zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa v zložitých súdnych konaniach, v ktorých je potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rodičovských schopností oboch rodičov, ich vzťahu k dieťaťu, ako aj vzťahu dieťaťa k rodičom. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania uvedených znalcom vypracovanom v znaleckom posudku súd následne rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to najmä v časti styku rodiča s dieťaťom v jeho zverení do osobnej starostlivosti. Z uvedeného je zrejmé, že znalecké posudky dokladané do konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom často výrazne ovplyvnia výsledok celého konania a dajú súdu odpovede na otázky, ktoré si sám nedokáže z odborného hľadiska zodpovedať.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je teda primárnym účelom znaleckého dokazovania preveriť výchovnú spôsobilosť oboch rodičov a na základe toho definovať, aká postseparačná úprava bude maloletému dieťaťu najviac vyhovovať.
Podľa aktuálnej právnej úpravy normovanej v CSP si môžu dať rodičia vyhotoviť súkromné znalecké posudky, doložiť ich do konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ako dôkaz, ktorý má v príprave za splnenia formálnych náležitostí rovnakú dôkaznú silu ako znalecký posudok vyhotovený súdom ustanoveným znalcom v konaní. Na základe príkladov z praxe sa zákonná úprava súkromných znaleckých posudkov, normovaná v CSP, subsidiárne platiaca pre CMP, ukázala ako nevhodná a celkom zrejme nevyhovujúca.
Zo súdnej praxe v civilných mimosporových konaniach čoraz častejšie evidujeme prípady, kedy sa jeden z rodičov snaží komplikovať proces dokazovania a zabrániť zisteniu skutočného stavu veci, ktorý by mu bol v otázke úpravy rodičovských práv a povinností na neprospech. K uvedenému zneužíva ustanovenie § 209 CSP, podľa ktorého je súkromný znalecký posudok postavený na roveň znaleckému posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom. V kontexte súkromných znaleckých posudkov preto často nastávajú situácie, kedy sa súdom nariadené znalecké dokazovania odmieta zúčastniť rodič, ktorý si zabezpečil vlastné súkromné znalecké posudky u znalca, ktorého si sám z rôznych dôvodov vybral, resp. k tomuto znalcovi odmieta priniesť aj dieťa, ktoré má vo svojej starostlivosti. V dôsledku uvedeného súd nemôže znaleckým dokazovaním zabezpečiť jeho primárny účel, rozhodnúť o postseparačnej starostlivosti v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Zámerom pri koncipovaní procesných kódexov v časti súkromných znaleckých posudkov nebolo, aby bolo produkované v tak závažných a zásadných veciach týkajúcich sa osobného stavu osôb. Znalec má pri súkromnom znaleckom dokazovaní široký priestor na vlastnú úvahu, na základe čoho sa často závery súkromného znaleckého posudku nemusia zhodovať so závermi vyšetrenia, predovšetkým keď je realizované na objednávku jedného rodiča. Je celkom zrejmé, keď si osoba zaplatí za posudok, ktorého výsledky sa majú týkať fyzického stavu, psychického stavu a osobnosti človeka, tak tento posudok si každý vyhodnotí vo vzťahu k jeho výsledkom a na základe toho sa rozhodne, či tento posudok do konania predloží, ak mu vyhovuje, alebo nepredloží, ak mu nevyhovuje. Bohužiaľ, práve ak ide o okolnosti týkajúce sa veľmi ťažko odhaliteľných a preukázateľných vecí, ktorých posúdenie závisí od veľmi náročného a dôsledného odborného vyšetrenia, napríklad sexuálna orientácia a či manipulácia dieťaťa rodičom, je určite krajne nevhodné, aby tieto otázky boli predmetom súkromných znaleckých posudkov. Práve z dôvodu garancie validity výsledkov znaleckého dokazovania v takom odbore komplikovanej veci je nevyhnutné, aby boli tieto otázky predmetom nezávislého znaleckého dokazovania znalcom, ktorý nie je objednaný osobou, ktorá má byť posudzovaná.
Ďalším dôležitým aspektom súkromných znaleckých posudkov je, že druhý rodič o súkromnom znaleckom dokazovaní často vôbec nemá vedomosť alebo sa ho z rôznych dôvodov nezúčastní. V dôsledku uvedeného sú súkromné znalecké posudky často nekompletné, t. j. absentuje tzv. príbeh celej rodiny. Z praxe poručenských súdov navyše evidujeme množstvo súkromných znaleckých posudkov, v ktorých boli vyšetrenia maloletých detí realizované pochybným spôsobom mimo pracovnú dobu znalcov, napríklad cez víkendy, sviatky, v čase, kedy má tento rodič dieťa na styku. Zriedkavý nie je ani benevolentnejší postoj znalca, ktorý napríklad súhlasí so sústavnou prítomnosťou rodiča na znaleckom dokazovaní, čo má priamy vplyv na samotné odvedenie maloletého dieťaťa, opakované kladenie otázok až do momentu, pokiaľ nezíska želanú odpoveď dieťaťa, alebo rôzne formy latentného ovplyvňovania, kedy napríklad dieťa sedí rodičovi na kolenách, udržiava s dieťaťom očný kontakt alebo dieťaťu sľubuje za želanú výpoveď rôzne odmeny alebo hračky, návštevy podujatí alebo ústupky zo strany rodiča. Znalec tiež necháva rodiča rôznym spôsobom zasahovať do vyšetrovania dieťaťa, čo v prípade súdom nariadeného znaleckého dokazovania je skôr výnimka. Veľmi často je tiež prítomný jav, že znalec formuláciu záverov súkromného znaleckého posudku konzultuje s rodičom objednávateľom, pričom nie je výnimkou, že formulované závery obsahujú práve odporúčania, s ktorými prišiel tento rodič za znalcom.
V porovnaní s tým pri súdom nariadenom znaleckom dokazovaní sa toto deje len veľmi výnimočne, príklad: Jeden z rodičov, vplyvný bohatý človek, si dal vypracovať súkromný psychologický posudok na spoločné dieťa bez prítomnosti druhého rodiča. Znalkyňa psychologička si dala za posudok zaplatiť 5-tisíc eur, a to doslova, aby ho ušila na mieru zadávateľovi rodičovi, ktorý je mimochodom vyšetrovaný za rôznu trestnú činnosť. Výsledkom je striedavá starostlivosť, kde dieťa je vystavované permanentnému psychickému nátlaku zo strany rodiča, ktorý si dal tento posudok vypracovať. Rodičovi nejde o dieťa, ale len o zbavenie sa povinnosti platiť výživné a o získanie prostriedku pre pomstu bývalej partnerke, že sa chcela rozviesť.
Stáva sa, že rodič si rôznych odborníkov lustruje a vyberá v závislosti od svojich ambícií získať do konania dôkazy vo svoj prospech, pričom druhého rodiča o psychologických vyšetreniach dieťaťa spravidla neinformuje, ani ich s ním nekonzultuje. Rodič tak s dieťaťom mnohokrát bezcitne navštevuje rôznych psychológov a podrobuje ho opakovaným vyšetreniam. Ak rodič následne nie je spokojný s výsledkami, má navyše tendenciu navštevovať rôznych znalcov a žiadať kontrolné či revízne posudky, prostredníctvom ktorých by vedel zvrátiť výsledok vo svoj prospech. V odborných kruhoch aj medzi jednotlivými advokátmi či sudcami, ktorí sa venujú poručenskej agende a rodinnému právu, sú vyselektovaní znalci na tzv. promatkovských a prootcovských. Na základe toho, aký znalec daný súkromný posudok vypracoval, vedia už vopred zistiť, či je posudok vyvážený, de lege lata sa s ním však súdy každopádne musia vysporiadať a v rozhodnutí vo veci samej si svoj názor odôvodniť, nakoľko je súčasťou spisového materiálu a opačný prístup by zakladal porušenie práva rodiča na spravodlivý súdny proces.
V súčasnosti je rodičmi inštitút súkromného znaleckého posudku v konaniach o UPP veľmi často zneužívaný v tom smere, že rodičia sú často intelektovo zdatní, majú kontakty, čas, finančné prostriedky oslovovať znalcov a je čoraz bežnejšie, že už s podaním návrhu na súd zasielajú rovno aj súkromný znalecký posudok, ktorý deklaruje rodičom želaný a preferovaný výsledok v konaní, ktorý nie je vždy súladný so záujmom dieťaťa.
Súkromné znalecké posudky v konaniach v starostlivosti súdu o maloletých spôsobujú ďalšie problémy, ako napríklad blokáciu psychodiagnostiky maloletého dieťaťa na 6 až 8 mesiacov, nakoľko medzi jednotlivými vyšetreniami musí byť zachovaný časový rozostup, blokovanie ďalšieho dokazovania vo veci, nakoľko rodič, ktorý si súkromné znalecké posudky zabezpečil, sa dokáže poľahky vyhnúť nariadeniu znaleckého dokazovania súdom alebo sa vyhnúť absolvovaniu súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Vyššie uvedené zlepšuje pozíciu rodiča vyhýbajúceho sa znaleckému dokazovaniu nariadeného súdom, pričom je dôležité zdôrazniť, že práve čas je častou taktikou týchto rodičov, stačí ho natiahnuť a druhý rodič to možno vzdá, možno nebude mať dostatok finančných prostriedkov alebo síl, prípadne sa nepriaznivý stav dieťaťa jednoducho konvaliduje.
Poďme na konkrétne príklady. Rodič v dôsledku spornosti a diametrálne odlišných protichodných tvrdení účastníkov navrhol na prvom pojednávaní nariadiť znalecké dokazovanie. Druhý rodič, ktorému z nejakých dôvodov súdom nariadené znalecké dokazovanie nevyhovovalo, v priebehu nasledujúcich týždňov oslovil iného znalca, ktorý mu vypracoval súkromný znalecký posudok vo veci. Druhý rodič na súkromné znalecké dokazovanie pozvaný nebol. Maloleté deti boli vyšetrené bez jeho vedomia a súhlasu a posudok bol zjavne v prospech rodiča objednávateľa. Na základe námietky druhého rodiča zákonná sudkyňa zotrvala na nariadenom znaleckom dokazovaní znaleckým ústavom, rodič objednávateľ sa však znaleckého dokazovania zúčastniť odmietol s poukazom na súkromný znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať, a zablokoval tak objektívne a komplexné znalecké dokazovanie. Pre potvrdenie ním želaného výsledku konania v priebehu znaleckého dokazovania nariadeného súdom navyše oslovil jedného zo znalcov tohto znaleckého ústavu a nechal si vypracovať druhý súkromný znalecký posudok. Celkom zrejmý zámer rodiča nabúrať súdom nariadené znalecké dokazovanie bol dokonalý a súd sa v rozsudku so súkromnými znaleckými posudkami musel vysporiadať.
Ďalší príklad. Rodič si pre zabezpečenie želaného výsledku v konaní navštívil 7 znalcov, z ktorých mu napokon 1 vypracoval ním želaný posudok, ktorý predložil do konania. Maloleté dieťa bolo v priebehu jedného roka podrobené opakovaným psychologickým vyšetreniam u rôznych psychológov s cieľom rodiča získať dieťa do svojej starostlivosti.
Ďalší príklad. Rodič si zabezpečil súkromný znalecký posudok, ktorého závery boli v priamom rozpore s výsledkami psychodiagnostiky realizované 46 testovými metódami. Znalec v závere odporučil styk dieťaťa s druhým rodičom uvedením konkrétnych dní a časov, hoci ide o právnu otázku, ktorú znalec nemá v kompetencii určiť, s dodatkom bez prespatia, čo žiadala v konaní presne druhá strana.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím o podporu návrhu tohto zákona. Je to návrh v prospech našich detí, zabraňuje predkladaniu súkromných znaleckých posudkov vypracovaných na objednávku rodičov, ktoré sú často účelové, neobjektívne, nakoľko znalec nielenže nemá prístup k celému spisovému materiálu, ale často ani nevyšetrí všetkých účastníkov konania, matka, otec a dieťa, a nemá možnosť objektívne zhodnotiť rodičovské schopnosti oboch rodičov, ako ani vzťahy medzi rodičom a dieťaťom a naopak.
Tento návrh tiež prispieva k odstráneniu prieťahov v konaní, ktoré vznikajú pri vypracovávaní znaleckých posudkov v rozsahu niekoľkých mesiacov, niekedy, žiaľ, až rokov.
Podrobnejšie informácie ohľadom návrhu nájdete v predkladanej dôvodovej správe.
Som toho názoru, že vylúčením možnosti predkladať vlastné súkromné posudky vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa okrem vyššie uvedeného predíde aj zbytočným prieťahom súdneho konania vznikajúcim na základe konania rodiča, ktorý sa snaží vyvrátiť závery skôr vypracovaného znaleckého posudku predkladaním súkromného znaleckého posudku vypracovaného na objednávku rodiča.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie, návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 4.4.2019 11:19 - 11:20 hod.

Martina Šimkovičová Zobrazit prepis
Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. CMP.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je okrem iného zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa v zložitých súdnych konaniach, v ktorých je potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rodičovských schopností oboch rodičov, ich vzťahu k dieťaťu, ako aj vzťahu dieťaťa k rodičom. Podľa aktuálnej právnej úpravy normovanej v CSP si môžu dať rodičia vyhotoviť súkromné znalecké posudky. Zo súdnej praxe v civilných mimosporových konaniach čoraz častejšie evidujeme prípady, kedy sa jeden z rodičov snaží komplikovať proces dokazovania a snaží sa zabrániť zisteniu skutočného stavu veci, ktorý by mu bol v otázke úpravy rodičovských práv a povinností na neprospech. K uvedenému zneužíva ustanovenie § 209 CSP, podľa ktorého je súkromný znalecký posudok postavený na roveň znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom. A tu vidíme potrebu zákon novelizovať.
Prosím vás, aby ste tento zákon podporili. Vysvetlenie k tejto novele a podrobnejšie informácie podám v rozprave, do ktorej sa teraz hlásim ako prvá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2019 10:20 - 10:21 hod.

Martina Šimkovičová Zobrazit prepis
Pán Poliačik, každý sem do tohto pléna prišiel z nejakého prostredia, z bábkového divadla, z obchodu alebo z televízie, ako ste spomínali.
Pani Dubačová, ja osobne pätnásť rokov som pracovala v nadácii pre deti s chorobami srdiečka a venovala som sa aj tomu, čo som vyštudovala, a to je špeciálnej pedagogike.
Pán Baránik, na vás je škoda reagovať, pán pseudoprávnik.
Ale poďme k podstate.
Pán Poliačik, vy si naozaj myslíte, že Istanbulský dohovor vyrieši, zabráni násiliu, ktoré je páchané na ženách? Vy si naozaj myslíte, že nejakú zbraň zoberie Istanbulský dohovor z rúk toho násilníka a že sa toto nestane?
Pán Budaj, veď my sme právny štát, boj proti násiliu na ženách je u nás legislatívne ošetrené a všetci to odsudzujeme. Sú orgány na to určené, ktoré toto riešia a majú to riešiť.
A koniec koncov o chvíľu hlasujeme a všetci, ktorí sme tu prítomní, rozhodneme o Istanbulskom dohovore.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.3.2019 10:02 - 10:07 hod.

Martina Šimkovičová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Jedna z prvých vecí, ktoré ma zarazili, keď som prišla do politiky, bolo to, ako som často narážala na rôzne mimovládne organizácie. Sú všade. V školstve, v sociálnej politike, v ochrane životného prostredia, v zahraničnej politike, v obrannej politike. Uvedomila som si, že majú obrovskú moc a naviac nikým a nijako nekontrolovanú. Svojím lobizmom si nárokujú stále viac kompetencií, lebo však občianska spoločnosť má právo vedieť, dohliadať, kontrolovať. Lenže najpodstatnejšie z tohto všetkého je, že si osobujú právo rozhodovať.
Ja osobne som na rozdiel od niektorých, ktorí sedia v tomto pléne, do politiky nešla preto, aby som plnila nariadenia mimovládok. Vždy budem stáť na strane rodín, matiek a detí, a preto hovorím a tu a teraz a jasne, Istanbulský dohovor je zvrátenosť. Žiaden normálny človek nemôže podporovať a nepodporuje násilie na ženách a som si istá, že aj v tomto pléne každý jeden z nás násilie na ženách odsudzuje.
Vážim si našu kultúru, vytvorila monumentálne diela architektúry, inžinierske zázraky, vymietla choroby z povrchu zeme, zachraňuje životy a v neposlednom rade je to kultúra, ktorá svoje úspechy dosiahla vďaka tomu, že dala a dáva príležitosť každému. Za stáročia sme sa dopracovali k tomu, že každý jedinec je vzácny a potrebný. Preto má každý dostať rovnakú šancu. Tieto úspechy však stoja nielen na právach, ale aj na zodpovednosti. Je to zodpovednosť za seba samu, za deti, za svoju rodinu, za svoju vlasť. Len vtedy, keď sa ľudia spoliehajú v prvom rade sami na seba, keď majú všetci rovnaké práva a šance, spoločnosť môže byť úspešná.
Len sa pozrite okolo seba, žijeme v blahobyte, o akom naši predkovia mohli len snívať. Tečúca pitná voda na otočenie kohútika je pre milióny ľudí vrchol luxusu. Tieto vymoženosti však nespadli z neba. Celé generácie museli tvrdo pracovať, mysliac pritom na budúcnosť svojich detí a rodín. Robili to pre nich. Muži ochraňovali ženy, aby tieto mali príležitosť vychovávať deti podľa vzorov, ktoré viedli k stále väčším istotám a prospechu pre všetkých.
Istanbulský dohovor však túto konštrukciu ničí. Rodiny sú zákonom zbavené vplyvu na výchovu detí, drobnými písmenami je písané, že štát zabezpečí výchovu k inkluzívnosti, k lepšiemu pochopeniu rodovej tematiky a podobne. Garantom celého procesu majú byť mimovládne organizácie, ktoré nik nevolí a ktoré nenesú pred svojimi voličmi žiadnu zodpovednosť. Často sú platené zo zahraničia a presadzujú vízie iných krajín, iných ľudí. Zavádzajú sa nové pojmy, ktoré zahmlievajú podstatu rodiny ako takej. Rodičia majú stratiť väzbu na svoje deti, ktoré sa tým pádom stávajú akoby majetkom štátu.
Som si istá, že túto budúcnosť nechcem a budem nahlas a tvrdo vystupovať proti niečomu, čo považujem za diverziu budúcnosti našich detí. S Istanbulským dohovorom, definíciami, ktoré zmenia právny stav našej spoločnosti a úlohou mimovládnych organizácií, ktoré ako ideová polícia budú stáť na stráži novej morálky, bude trvať len jednu, dve generácie, kým nastanú nevratné zmeny. Dôsledkom bude vykorenená spoločnosť bez historických väzieb a hlavne plne ovládaná novou elitou, ktorá bude nariaďovať, čo sa môže a čo sa nemôže.
Ďalšia závažná vec, ktorá z Istanbulského dohovoru vyplýva a ktorá je zvrátená, je, že stavia všetkých mužov do pozície násilníkov a predátorov, ktorí ženy utláčajú a páchajú na nich násilie všetkého druhu, psychické aj fyzické. Ženy zas Istanbulský dohovor stavia do pozície obetí.
V skutočnosti je naša spoločnosť spoločnosťou ľudí s rovnakými právami. Ak začneme hovoriť o špeciálnych právach nejakých skupín, na jednej strane ich ponižujeme a práve vtedy vytvárame diskriminačné prostredie. Čo je najhoršie? Keď začneme separovať ľudí na skupiny, nevytvárame nádhernú dúhu, ako to opisujú propagandisti? Vytvárame rozdelenú spoločnosť. Zároveň na nové pravidlá budeme potrebovať peniaze, nové represívne zákony, hordu príživníkov, ktorých jedinou úlohou bude zvyšovať pocit svojej dôležitosti a vymýšľať nové obmedzenia.
A presne o tomto je Istanbulský dohovor. Pripraviť pôdu na atomizáciu spoločnosti pod zámienkou ochrany žien a dať moc do rúk nikým nevoleným úradníkom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 15:51 - 15:52 hod.

Martina Šimkovičová Zobrazit prepis
Násilie akékoľvek je odsúdeniahodné, či už na ženách, mužoch, deťom alebo na zvieratách. Dohoda o ochrane ľudských práv platí v našej krajine od 8.1.1991. Naozaj si myslíte, pani kolegyňa, že Istanbulský dohovor vyrieši, zabráni tomu, čo ste tu hovorili. Naozaj si myslíte, že Istanbulský dohovor násilníkovi, tyranovi vezme z ruky zbraň. Sme štát v ktorom násilie na ženách je predsa legislatívne ošetrené. A všetci, ktorí tu sme, násilie odsudzujeme. Ale Istanbulský dohovor toto predsa nerieši. Podstata Istanbulského dohovoru je úplne inde. Nie v ochrane žien pred násilím. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.3.2019 17:03 - 17:04 hod.

Martina Šimkovičová
Áno, už sa počujeme. Žiadam o hlasovanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z., tlač 1270, na utorok o jedenástej hodine.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.3.2019 15:51 - 15:55 hod.

Martina Šimkovičová Zobrazit prepis
Pani kolegyňa Blahová hovorila o prípade, ktorý sme riešili aj na výbore. Bolo to vtedy, kedy sa pasovala do úlohy nie poslankyne, ale sociálnej pracovníčky, takže vieme všetci, o ktorom prípade hovorí a hovorila.
Pri rozhodovaní o návratových konaniach sa pomerne často stretávame s tým, že sa nedostatočne zohľadňuje už spomínaný najlepší záujem maloletého dieťaťa a preferuje sa len splnenie podmienok pre návrat dieťaťa. Avšak podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa garantuje dieťaťu právo na posúdenie a rešpektovanie jeho najlepších záujmov pri akýchkoľvek postupoch, opatreniach, rozhodnutiach uplatňovaných vo všetkých legislatívnych, administratívnych, súdnych konaniach a rozhodnutiach, ako aj vo všetkých politikách, vnútroštátnych právnych predpisoch, programoch, projektoch relevantných pre deti, s dopadom na deti. V návratových konaniach často dochádza tiež k nedostatočnému posúdeniu vôle maloletého dieťaťa, ak vie samo vyjadriť svoj názor. Vypočutie maloletého dieťaťa má často len formálny charakter a príslušný slovenský súd rozhoduje len na základe kritéria obvyklého pobytu. Ak maloleté dieťa má vôľu ostať na území Slovenskej republiky, jeho názor nebýva zohľadnený, čo spôsobuje najčastejšie psychosomatické problémy maloletého dieťaťa.
Z hľadiska aplikácie Haagskeho dohovoru eliminujúce dôvody návratu maloletého dieťaťa podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru musia byť vnútroštátnymi súdmi zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z príkazného návratu boli s čo najväčšou mierou pravdepodobnosti vylúčené. Navyše vnútroštátne súdy sa musia uistiť, že krajina návratu sa presvedčivo; poskytované primerané záruky a v prípade známeho rizika sú zavedené aj konkrétne ochranné opatrenia.
Problémom v našich súdnych konaniach v týchto tzv. únosových veciach je ten, že nielenže naša legislatíva neumožňuje obnovu konania, ale rodič má iba šesťtýždňovú lehotu, aby na súde dokázal pravdivosť svojich tvrdení, že vydaním by bol poškodený najlepší záujem dieťaťa, a toto je častokrát nemožné. Každý prípad sa posudzuje individuálne. Veď predsa v našej novele je prípustnosť, čiže to znamená, nehrozia žiadne nezákonnosti. Nehrozí tu ani žiadna lavína nových konaní, pretože nebudú predsa všetky vyhodnotené ako prístupné k novému konaniu. Toto je päťminútová záležitosť, teda súd rozhodne o tom, či otvorí obnovu konania. Návrh podáva advokát a ten vysvetlí svojmu klientovi, či vôbec má zmysel o obnovu konania žiadať. Vidí realitu, vie posúdiť, či sú nové skutočnosti naozaj také a či vôbec sú, aby sa o obnovu konania aj žiadalo.
Problémom je však skôr súčasná legislatíva, že máme tu deti, ktoré chcú ostať na Slovensku, napríklad odkedy sa celá kauza začala, sa zmenili okolnosti, dieťa vyrástlo, zmenilo aj názor, ale my ako štát s tým už nemôžeme nič urobiť a dieťa bude vydané do zahraničia, pretože naša legislatíva nepripúšťa ani za týchto nových okolností nové konania. Už sa raz rozhodlo a síce sa naťahuje čas a dieťa tu ešte nejakú dobu je, ale jedného dňa príde k naplneniu rozsudku a dieťa je vydané do zahraničia, aj keď medzitým je situácia už úplne iná a aj dieťa si želá niečo úplne iné, ostať tu na Slovensku.
Ak má Slovensko vydať dieťa do zahraničia, logické by bolo, aby súd preskúmal aj pomery, do ktorých to naše dieťa má ísť. To sa však, bohužiaľ, nedeje. Naše súdy na toto nemajú kompetenciu. Mohol by asistovať CIPS a myslím si, že asi by aj mal. My ani nevieme, kam to dieťa vlastne posielame, do akých pomerov. A ak sa bavíme napríklad o islamských krajinách a podobne, tak tam je to naozaj, skutočne na zváženie.
Ďakujem za pozornosť a poprosím vás ešte raz, aby ste hlasovali za tento návrh zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.3.2019 15:23 - 15:35 hod.

Martina Šimkovičová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najlepší záujem dieťaťa je hlavným kritériom a so zreteľom na jeho povahu a závažnosť môže prevážiť nad záujmom rodičov. Zákon, ktorý predkladám, sleduje presne tento cieľ, teda najlepší záujem dieťaťa. Únosové rodičovské veci znamenajú napríklad to, keď slovenské dieťa jeden z rodičov z cudziny premiestni na územie Slovenskej republiky a rodič, ktorý je v cudzine, podá návrh, aby slovenský súd rozhodol o navrátení dieťaťa.
Podľa slovenského procesného práva a Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v konaní o návrat dieťaťa do cudziny sa musí rozhodnúť bezodkladne, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa začatia konania. Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí však pozná prípady, keď súd môže odmietnuť návrat dieťaťa. Je to možné aj v prípade, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie; čl. 13 ods. 1 písm. b) dohovoru.
Problém je mnohokrát v tom, že toto musí rodič preukázať dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v cudzine, to je v krajine, odkiaľ dieťa premiestnil s cieľom nájsť útočisko vo svojej domovine, teda na Slovensku. Bremeno dokázať existenciu vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, má rodič, väčšinou Slovák, ktorý dieťa previezol do Slovenskej republiky. Dokázať tieto skutočnosti pre rodiča, ktorý hľadá pre dieťa útočisko na Slovensku, je častokrát naozaj nemožné. Dôvody sú viaceré.
V krajine, odkiaľ dieťa zobral, je často trestne stíhaný a nemôže sa preto vrátiť do krajiny po zabezpečenie si potrebných dôkazov. Musí konať často sprostredkovane a korešpondenčne. Je viac ako nemožné zabezpečiť dôkazy v lehote šiestich týždňov. Často sú to nosné dôkazy na obranu dieťaťa. Napríklad o tom, že dieťa bolo svedkom násilia na rodičovi, v podstate únoscovi, ktorý pre nečinnosť miestnych cudzích orgánov ako jediné východisko vidí útek s dieťaťom do krajiny pôvodu.
Ešte ťažšia situácia je v prípadoch, keď jeden z rodičov pochádza z krajiny, ktorá má v porovnaní so Slovenskom diametrálne odlišnú mentalitu, kultúru, zvyky či právny systém. Veľká vzdialenosť krajín a predovšetkým odlišnosť civilizácií neraz spôsobujú, že pre slovenského rodiča je priam až nemožné získať a včas zabezpečiť dokumenty a dôkazy vylučujúce tvrdenia druhého rodiča o právnych skutočnostiach pochádzajúcich z krajiny, odkiaľ malo byť dieťa neoprávnene premiestnené. Z praxe uvádzam príklad, kedy sa toto rodičovi podarilo až po desiatich mesiacoch, a to od rozhodnutia súdu, ktoré bolo v tom čase už právoplatné.
Aby som to teda zhrnula. Následkom je, že skutočnosti existujúce v čase rozhodovania súdu spôsobilé vylúčiť skupinu dôkazov predkladaných rodičom cudzincom, ktoré preukazujú vznik oprávneného pobytu dieťaťa, ako napríklad existenciu dohody o zverení dieťaťa tomuto rodičovi alebo existenciu rodičovskej dohody ako takej, nie je možné v čase rozhodovania súdu zabezpečiť. Musíme si uvedomiť, že cudzie súdy v porovnaní s našimi slovenskými nevyšetrujú pobyt rodiča a ani sa nestarajú o to, aby mu návrh toho druhého rodiča doručili.
Následkom týchto krokov oprávneného rodiča, teda toho, ktorý ostal vo svojej krajine, v tomto prípade na Slovensku, nastáva situácia, kedy sa povinný rodič s maloletým dieťaťom jednoducho nemôže vrátiť do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa, pretože ešte na letisku by bol zadržaný políciou, išiel by do výkonu väzby a maloleté dieťa by bolo od rodiča, na ktorého je naviazané, násilne odlúčené a odovzdané do starostlivosti druhého rodiča. Ako inak vnímať situáciu ako tak, že týmto by návrat do krajiny obvyklého pôvodu vystavil dieťa fyzickej alebo duševnej ujme? Hrozí, že by dieťa priviedol do neznesiteľnej situácie v súlade s čl. 13 b) Haagskeho dohovoru, čo predstavuje presne ten dôvod, pre ktorý súd návrat dieťaťa nariadiť nemusí.
Ďalej tiež v praxi často nastáva situácia, keď po vydaní rozhodnutia rodič zorganizuje únos a násilné odobratie maloletého dieťaťa. V minulosti boli medializované také prípady, že oprávnený rodič sa rozhodol zobrať výkon rozhodnutia do vlastných rúk a dochádzalo k dramatickým a traumatizujúcim únosom detí.
Aby som sa ale vrátila k lehote, o ktorej som už hovorila, táto prax, s ktorou som konfrontovaná z listov niekoľkých slovenských rodičov, ukazuje, že niekedy sa rodič dostane k dôkazom neskôr, teda v čase, keď už slovenský súd rozhodol o tom, že dieťa sa má navrátiť do cudziny. V rukách má rodič často jasné a hmatateľné dôkazy, ktoré keby stihol predložiť v lehote šesť týždňov, tak by súd nerozhodol o navrátení dieťaťa, ale, práve naopak, by rozhodol, že dieťa sa nemá vrátiť z dôvodu vážneho nebezpečenstva v krajine pôvodu.
Celú situáciu rodičom sťažuje aj to, že slovenské súdy využívajú voči rodičom ustanovenie § 131 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ktoré znie: "Súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a ak s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, v ktorých sa dovoláva, prípadne označil iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva na účasti v pojednávaní."
To v praxi znamená, že rodič má nie šesť týždňov, ale niekedy iba pár dní na to, aby zabezpečil dôkazy o existencii vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme. Najväčší problém je, že Civilný mimosporový poriadok vylučuje možnosť, aby rodič podal v danej veci žalobu na obnovu konania, a to aj napriek tomu, že rodič už má v ruke presvedčivé dôkazy; a to je vlastne dôvod predkladania tejto novely. Pritom obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok má úlohu odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci alebo nedodržaní niektorých procesných podmienok. Inštitút obnovy konania umožňuje prekonať prekážku rozhodnutia vo veci. Predsa konania v tzv. únosových veciach sú špecifické svojou povahou, ale aj priebehom, kedy sa v nich vykonáva riadne dokazovanie. Účastníci konania sú predvolávaní na pojednávanie za účelom ich výsluchu, súd spravidla realizuje aj výsluch maloletého dieťaťa, súd si zabezpečuje potrebné listinné a iné dôkazy z dôvodu zistenia skutočného stavu veci a vyzýva účastníkov konania, aby doložili ďalšie dôkazy, ktoré môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.
Považujem za dôležité zdôrazniť, že konanie o žalobe na obnovu konania je vždy dvojstupňové. V prvom štádiu súd prejednáva vec v prvej inštancii, rozhoduje o povolení obnovy konania. Podstata spočíva v tom, že súd sa zaoberá iba otázkou, či povolí alebo či nepovolí obnovu konania, teda či sú splnené zákonné podmienky. Výlučne v prípade, ak súd rozhodne o povolení obnovy konania, konanie sa až vtedy dostáva do druhého štádia, v ktorom spravidla rovnaký sudca znova prejedná vec s prihliadnutím na veci, ktoré vyšli najavo v pôvodnom konaní, ako aj s prihliadnutím na nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol bez vlastnej viny uplatniť.
Povolením obnovy konania sa rozhodnutie oslabuje výlučne o vlastnosť vykonateľnosti, pričom súd návrh prejedná v rozsahu navrhovanom navrhovateľom a môže teda znova rozhodnúť. Inštitút teda nie je možné nijakým spôsobom zneužiť v tomto ani v žiadnom inom konaní.
Návrh sa spravidla dostáva k sudcovi, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii, a on posúdi, či dôkaz je tak zásadný, že je spôsobilý privodiť lepší výsledok vo veci. Súd po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov teda môže dospieť k dvojakým záverom. Buď pôvodné rozhodnutie potvrdí ako vecne správne a návrh na obnovu konania zamietne, čím účinky pôvodného rozhodnutia ostávajú zachované, alebo vydá nové rozhodnutie vo veci, ktoré môže byť opätovne napadnuté riadnym opravným prostriedkom, to je odvolaním.
Ďalšie podnety, ktoré dostávam z praxe, poukazujú na toto: Podľa nariadenia Bruselu IIa platí, že súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate, tzv. undertakings alebo safe harbor order, čl. 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa. Ide o typické opatrenia, ktoré poznajú právne poriadky krajín common laws, spočívajúce v dohode alebo v garanciách zo strany žiadateľa o vrátenie dieťaťa. Do úvahy prichádza napríklad sľub žiadateľa so späťvzatím trestného oznámenia na únoscu dieťaťa alebo prísľub prokuratúry so stiahnutím zatýkacieho rozkazu na únoscu s cieľom umožniť návrat dieťaťa v sprievode s únoscom. Ďalej ide napríklad o prísľub žiadateľa zabezpečiť ubytovanie pre dieťa aj pre únoscu, prípadne i výživu či ponechanie dieťaťa v osobnej starostlivosti únoscu do rozhodnutia súdu o opatrovníckom práve.
Prax ukazuje, že po návrate do krajiny pôvodu dieťaťa sa primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate nevykonávajú a neplnia. To znamená, že to, čo sľúbil jeden z rodičov, cudzinec, to už neplatí. Napríklad rodič cudzinec už v krajine pôvodu nezoberie trestné oznámenie späť alebo nezabezpečí ubytovanie pre dieťa tak, ako to sľúbil. Takto klamaný rodič Slovák sa už nemôže domáhať revízie slovenského rozhodnutia a to preto, že Civilný mimosporový poriadok vylučuje použitie obnovy konania.
Som toho názoru, že v prípade, že by zákonodarca nepovolil žalobu na obnovu konania v návratových konaniach, postupoval by asymetricky, v priamom rozpore so spravodlivým súdnym konaním a vážne by zasiahol do práv účastníkov konania a najmä do práv maloletého dieťaťa, nakoľko ani sám súd nemôže vopred predpokladať situáciu, ktorá nastane po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nehovoriac o možných nedostatkoch v priebehu konania vo veci samej.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.3.2019 15:19 - 15:20 hod.

Martina Šimkovičová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok vylučuje možnosť, aby rodič podal vo veci, kde ide o deti, o najlepší záujem dieťaťa, žalobu na obnovu konania. Hlavnou myšlienkou návrhu zákona je, aby sa do nášho právneho poriadku vniesol princíp najlepšieho záujmu dieťaťa v tzv. únosových rodičovských veciach, a teda aby bolo možné v týchto citlivých záležitostiach podať žalobu na obnovu konania. Únosové rodičovské veci znamenajú napríklad to, keď slovenské dieťa jeden z rodičov z cudziny premiestni na územie Slovenskej republiky a rodič, ktorý je v cudzine, podá návrh, aby slovenský súd rozhodol o navrátení dieťaťa.
Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste tento návrh zákona podporili. Vysvetlenie k tejto novele a podrobnejšie informácie podám v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
Skryt prepis