Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec, v mene ministra dopravy a výstavby, ktorého dnes zastupujem, ďakujem za položenú otázku a dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Árpáda Érseka:
Výstavba na pozastavených častiach úseku D1 Hubová – Ivachnová mohla odštartovať 9. apríla, kedy malo nadobudnúť právoplatnosť záverečné stanovisko posudzovania vplyvov na životné prostredie. Pripravená bola technika aj ľudia. Jediným dôvodom, prečo sa dnes nestavia, sú rozklady podané obyvateľmi Ružomberka. Keďže voči rozhodnutiu ministerstva životného prostredia boli podané dva rozklady, čaká sa na rozhodnutie rozkladovej komisie ministerstva životného prostredia. NDS naďalej zastáva názor, že vybraný variant trasy diaľnice je najlepší z hľadiska technického, finančného aj environmentálneho.
NDS po oboznámení sa s rozkladmi voči rozhodnutiu MŽP musí konštatovať, že vyhovela všetkým oprávneným požiadavkám a pripomienkam verejnosti a tie boli zapracované do záverečného stanoviska posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie. V súvislosti so zmenou navrhovaného technického riešenia sa totiž brali do úvahy všetky parametre vrátane bezpečnosti ľudí, ekológie, environmentálneho hľadiska a navrhované technické riešenie je v súlade s aktuálne platnou legislatívou a predstavuje výrazne pozitívny vplyv pre obyvateľov predovšetkým mestskej časti Hrboltová. Stavenisková doprava bude absolútne vylúčená z mestskej časti Hrboltová, západný portál tunela Čebraď bude odsunutý do maximálne možnej vzdialenosti od zastavanej mestskej časti Hrboltová, osadí sa dočasná protihluková stena pri mestskej časti Hrboltová, poľné cesty sa zachovajú pre rekreačné účely a zároveň bude zrealizovaných niekoľko ďalších opatrení v prospech obyvateľov Ružomberka.
Pôvodný variant diaľnice, ktorý sa mal budovať a disponoval všetkými platnými povoleniami, bol voči občanom Ružomberka negatívnejší, keďže trasa viedla bližšie k mestskej časti Hrboltová. Do záverečného stanoviska bolo zapracovaných spolu 159 požiadaviek verejnosti a autorizovaných špecialistov na proces EIA, ktoré NDS a zhotoviteľ budú počas výstavby akceptovať a realizovať. Po ukončení procesu EIA, čo okrem iného znamená predovšetkým rozhodnutie o trase, sa začne s razením tunela Čebraď z východného portálu. Zo získaného materiálu pri ražbe tunela sa bude budovať teleso diaľnice. Prebiehať budú aj dokončovacie práce na mostných objektoch.
NDS ešte v novembri 2017 podpísala so zhotoviteľom dodatok k dostavbe tohto úseku. Na základe dodatku zhotoviteľ môže odštartovať práce na pozastavených častiach diaľnice okamžite po ukončení procesu EIA. K okamžitému odštartovaniu prác zhotoviteľa motivujú mobilizačné míľniky, ktoré dodatok obsahuje. Nedodržanie míľnikov sa sankcionuje vysokými pokutami, prípadne dáva objednávateľovi aj možnosť odstúpiť od zmluvy. Na základe uzatvoreného dodatku k zmluve so združením Čebraď OHL ŽS a Váhostav SK, je predpokladaný termín ukončenia výstavby 6. mesiac roku 2022. Tento termín sa pravdepodobne posunie vzhľadom na posunutie právoplatnosti záverečného stanoviska EIA. Nové technické riešenie obchádza aktívne zosuvné územie pomocou predĺženého tunela Čebraď. Samotný tunel sa predĺži o cirka 1 600 m, pričom celková dĺžka úseku D1 Hubová – Ivachnová sa skráti približne o 300 metrov. Pozmenená trasa z dlhodobého hľadiska prinesie úspory nákladov na prevádzku samotnej diaľnice a pre motoristov nižšie náklady na palivo pre menšie prevýšenie a kratšiu trasu. Keďže tunel bude dlhší, bude to znamenať nižšiu environmentálnu záťaž pre životné prostredie v okolí diaľnice.
Na stavbe D1 Hubová – Ivachnová prebiehajú stavebné práce kontinuálne od roku 2013, doteraz sa preinvestovalo spolu 75,3 mil. eur bez DPH, z toho v roku 2017 boli vykonané stavebné práce za 19,7 mil. eur bez DPH. Znamená to, že na úseku D1 Hubová – Ivachnová sa stavalo aj počas procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a to na častiach, kde nedošlo k zmene trasy.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, v mene ministra dopravy a výstavby, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Árpáda Érseka:
Vážený pán poslanec, neviem, aké rozporuplné informácie máte na mysli. Úsek rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška je v súčasnosti v štádiu prípravy v kompetencii Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá zabezpečila pre tento úsek rýchlostnej cesty vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie. V rámci dokumentácie pre stavebné povolenie bola vypracovaná SWOT analýza – silné a slabé stránky príležitosti hrozby tunela Soroška, predmetom ktorej bolo porovnanie plného a polovičného profilu rýchlostnej cesty R2 so zameraním sa na pozitíva a negatíva realizácie jednej tunelovej rúry s obojsmernou premávkou a s únikovou štôlňou a dvoch tunelových rúr s jednosmernou premávkou bez únikovej štôlne a porovnanie nákladov na výstavbu a prevádzkových nákladov.
Po zvážení všetkých argumentov a rizík a vzhľadom na zodpovednosť za riešenia, ktoré majú dosah na využívanie verejných finančných prostriedkov v zmysle posúdenia hodnota za peniaze bolo dňa 1. júna 2017 zaslané Národnej diaľničnej spoločnosti listom ministra dopravy a výstavby usmernenie pre ďalšie pokračovanie prípravy stavby rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, konkrétne zabezpečovať prípravu tunela Soroška v kategórii T80, teda jednej tunelovej rúry s obojsmernou premávkou a s únikovou štôlňou. Skutočný termín začiatku výstavby R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou bude stanovený na základe postupu prípravy projektovej dokumentácie, majetkovoprávneho usporiadania pozemkov, vydania potrebných právoplatných rozhodnutí a povolení a po zohľadnení možností zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na realizáciu stavby.
V súčasnosti sa predpokladá začiatok súťaže na tento úsek a ešte v priebehu tohto roku a realizácia úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou v období III. štvrťrok 2019 až III. štvrťrok 2024, presne tak, ako dlhodobo komunikujeme nielen poslancom, ale aj verejnosti.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Základným princípom pripravovanej novely je zvýšenie motivácie vstupu škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Deje sa to prostredníctvom zrušenia krátenia normatívu strednej odbornej škole zapojenej do duálneho vzdelávania, ktoré v predošlom období demotivovalo školy otvárať takéto duálne triedy.
Ďalej zníženie administratívnej záťaže pri overovaní spôsobilosti zamestnávateľa, kde sa mnoho potvrdení nahrádza čestnými prehláseniami, aby sa zamestnávateľ odbremenil pri získavaní všetkých týchto potvrdení.
A ďalej zavádzame priame platby na zabezpečenie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, a to v sume od 1 000 eur pre malý podnik alebo stredný podnik, v sume 700 eur pre zamestnávateľa, ktorý počas školského roka poskytol žiakovi praktické vyučovanie v rozsahu nad 400 hodín, a v sume 300 eur pre zamestnávateľa, ktorý počas školského roka poskytol žiakovi praktické vyučovanie v rozsahu 200 až 400 hodín. Ide o priamu podporu zamestnávateľov, aby boli motivovaní brať si študentov do duálneho učebného pomeru.
Ďalej upravujeme spôsob určovania podielu praktického vyučovania žiaka, pričom pomer teoretického vyučovania a praktického vyučovania bude určovať príslušný štátny vzdelávací program.
Ďalej, určovanie plánu výkonov presúvame z výkonu samosprávy na prenesený výkon štátnej správy, čím sa presúva z politickej roviny do roviny odbornej, ale zostáva na krajskej úrovni.
Ďalej zavádzame pozíciu hlavného inštruktora, ktorý vykonáva praktické vyučovanie žiakov v systéme duálneho vzdelávania aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania.
Ďalej spresňujeme učebnú zmluvu a prispôsobujeme potrebám praxe a ustanovujeme možnosť získať označenie podnikovej školy, ktorá bude so zreteľom na osobitosť takejto strednej odbornej školy vyňatá z procesu určovania počtu žiakov samosprávnym krajom.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.

Vážená pani predsedníčka ďakujem za, za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku.
Šikanovanie je vážnym problémom, ktorý sa prejavuje aj v škole a v školských zariadeniach, a preto mu ministerstvo školstva, vedy a výskumy a športu venuje neustálu pozornosť. Dovolím si odpovedať na vašu otázku uvedením konkrétnych príkladov.
Na základe výsledkov Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike za školský rok 2016/2017 spracovanej Štátnou školskou inšpekciou z podnetu komisárky pre deti, ako aj zvyšujúceho sa počtu podnetov od rodičov a zákonných zástupcov detí a žiakov sa ministerstvo školstva rozhodlo usmerniť všetky základné školy a školské zariadenia listom z 25. januára tohto roka, ako majú pri riešení šikanovania postupovať. Čiže vydali sme nové metodické usmernenie s cieľom lepšie upraviť tento proces na školách.
Ide o to, ako postupovať v súlade s platnou legislatívou a v súlade s metodickým usmernením č. 7/2006 R k prevencii a riešeniu šikanovania v školách, a aby ho aj naozaj striktne dodržiavali. Toto metodické usmernenie rieši prevenciu šikanovania medzi žiakmi a navrhuje opatrenia na predchádzanie tomuto negatívnemu javu a metódy efektívneho riešenia jednotlivých prípadoch v školách.
Ďalším príkladom je to, že pri riešení prípadov šikanovania sa môže rodič obrátiť so svojou žiadosťou na tie centrá, tzv. C4P, čiže centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú vyškolení odborní zamestnanci, ktorí môžu poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj jednotlivcom, žiakom alebo rodičom v prípade šikany. A v prípade potreby aj celej triede, ak je tento negatívny jav žiakmi triedy tolerovaný vo väčšom rozsahu.
Ďalšou možnosťou je bezplatné a prípadne aj anonymné internetové psychologické poradenstvo, na ktoré sa môže každý obrátiť na webovej stránke www.prevenciasikanovania.sk.
Ďalej ministerstvo školstva vydáva usmernenie k prevencie a riešeniu šikanovania žiakov v školách a v školských zariadeniach. Za konkrétne systémové aktivity sa však už teda zodpovedajú priamo jednotlivé školy. Ministerstvo školstva každoročne vydáva a aktualizuje pokyny pre školy a školské zariadenia k prevencii a riešeniu šikanovania aj prostredníctvom pedagogicko-organizačných pokynov.
Ďalej v súčasnosti ministerstvo školstva pracuje na aktualizácii už spomínaného metodického usmernenia č. 7/2006 R, a to v spolupráci s odborníkmi z centier pedagogicko-psychologických poradní, z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie a Štátnej školskej inšpekcie, ktorý bude predložený aj na rokovanie Výboru pre detí a mládež.
Cieľom aktualizovaného metodického usmernenia bude poskytnúť základné informácie o znakoch, formách a prejavoch šikanovania a aktuálne ešte aj kyber šikanovania, ktoré v platnom usmernení absentovalo. A taktiež o možnostiach preventívneho pôsobenia a metódach riešenia.
Ďalej okrem spomínaných aktivít ministerstvo školstva každoročne vyhlasuje výzvu na rozvojový projektu, ktorý sa nazýva Zdravie a bezpečnosť v školách. V roku 2017 podporilo ministerstvo školstva 20 projektov v celkovej výške 35-tisíc eur. Oblasťou podpory sú aktivity a programy zamerané na formovanie vzťahu žiakov k zdravému životnému štýlu, ochranu telesného a duševného zdravia žiakov, skvalitňovanie psycho-sociálnej klímy v školách, odstraňovanie zdraviu škodlivých vplyvov a prevenciu rizikového správania, čiže ide o násilie, šikanovanie, záškoláctvo, agresivitu, ďalej o prejavy extrémizmu a radikalizáciu žiakov, delikvenciu drogovej závislosti, zneužívanie a tak ďalej, ústne a dentálne zdravie a prevenciu alergií a zapojenie sa do programu Škola priateľská deťom. Čiže toto je taká ad hoc projektová intervencia.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Áno, ja ich tiež nevidím tuná v tomto zozname, a teda ja sa ešte vrátim k našej legislatívnej sekcii, si preverím, že na základe čoho tento zoznam bol, bol, bol zostavený. Každopádne platia legislatívne pravidlá a zverejňovanie, čiže v termíne od 24. 1. do 5. 2. to bolo zverejnené a mohol sa k tomu každý subjekt vyjadriť, čiže aj SKU.
Ale vrátim sa k tomu ešte a prípadne vám dám osobnú odpoveď na to, akým, akým, akým spôsobom to prebiehalo.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu začalo proces tvorby nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v júni 2017, a to zvolením konzultácie so širokým okruhom dotknutých subjektov. Na konzultácie boli pozvané tieto subjekty: Asociácia riaditeľov škôl úžitkového výtvarníctva a stredných umeleckých škôl, Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, Asociácia špeciálnych pedagógov škôl a poradní, Asociácia výchovných poradcov, Asociácia základných umeleckých škôl EMU Slovakia, ďalej Komora školských logopédov, Konferencia biskupov Slovenska, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenský výbor svetovej organizácie pre predškolskú výchovu, Spoločnosť pre predškolskú výchovu, Únia konzervatórií Slovenskej republiky, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie odborných učilíšť, špeciálnych škôl a špeciálnych výchovných zariadení Slovenska, Združenie pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania, Združenie samosprávnych škôl Slovenska, Združenie zamestnancov centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Slovensku, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku.
Predmetom týchto konzultácií, na ktoré boli prizvané predmetné organizácie, bolo zhodnotenie systému a identifikácia problémových oblastí. Pozvaní účastníci konzultácií boli vyzvaní na zaslanie vecných podnetov na zmeny a doplnenia aktuálneho systému. Ministerstvo ďalej zverejnilo v súlade s § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky predbežnú informáciu k návrhu zákona na portáli Slovlex pod číslom PI 2018/21 v termíne od 24. 1. 2018 do 5. 2. 2018.
V predbežnej informácii boli v bode 2 uvedené základné ciele a tézy návrhu zákona, ku ktorým sa široká verejnosť mohla vyjadrovať a predkladať svoje podnety. Touto formou spolupráce s verejnosťou na tvorbe právneho predpisu sa napĺňa scenár č. 1 Správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu podľa legislatívnych pravidiel vlády, to je scenár verejnosť je informovaná o tvorbe právneho predpisu.
Aj na základe podnetov z konzultácie so subjektami, ktoré som už uviedla, a podnetov doručených v rámci predbežnej informácie na portáli Slovlex ministerstvo spracovalo pracovnú verziu návrhu zákona. K nej sa koncom januára 2018 uskutočnila prezentácia určená pre tie isté subjekty. Po prezentácii bola týmto subjektom pracovná verzia návrhu poskytnutá na pripomienkovanie. Po vyhodnotení pripomienok a podnetov sa ďalšia prezentácia návrhu zákona pre tých istých steakholderov uskutočnila vo februári 2018. Návrh zákona bude v najbližších týždňov v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 predložený do medzirezortného pripomienkového konania, kde bude možné k návrhu zákona opätovne predkladať pripomienky.
Ešte by som teda chcela dodať, že z odpovede, ktorú mi skoncipovala legislatívna sekcia, vyplýva, že už od júna sa teda uskutočňovali konzultácie, bol oslovený široký okruh subjektov, bude možné sa ďalej vyjadriť v rámci MPK, ale pokiaľ teda u niekoho vznikol dojem, možno niekto, kto nebol účastný tohto procesu, alebo zachytil to, zachytil to v dobe, keď už zostáva len jeden deň do deadlinu, tak, samozrejme, keď nám poviete, v akej konkrétnej inštitúcii sa to stalo, komu sa to stalo, tak sa budem snažiť maximálne ich do toho zapojiť. Ale zatiaľ z tohto výpočtu mi vyplýva, že to prebehlo v rámci normy.
Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, vzhľadom na rovnaké znenie otázky od viacerých poslancov dovoľujem si vám odpovedať touto jednou odpoveďou.
Problematika náhradných pozemkov, ktoré boli v minulosti vyčlenené do bezplatného náhradného užívania podľa § 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej budem hovoriť len zákon 330/1991), je veľmi zložitá a jej komplexné vysvetlenie s celou genézou a všetkými súvislosťami nie je ani možné v rozsahu tejto odpovede na interpeláciu. Preto sa sústredím iba na základnú časť otázky, a to, užívajú pozemky v poľnohospodárstve, pozemky poľnohospodárske v náhradnom užívaní a chcú ich ďalej užívať.
Základným predpokladom pre odpoveď na túto otázku je, že náhradný pozemok je k dnešnému dňu užívaný legálne, teda v súlade s legislatívou, t. j. právo náhradného užívania neskončilo a rozhodnutie podľa § 15 zákona 330/1991 Zb. (ďalej len § 15) stále platí. Zákon č. 330/1991 Zb. taxatívne vymenúva dôvody, pri ktorých právo bezplatného náhradného užívania zaniklo alebo rozhodnutie podľa § 15 stratilo platnosť.
Ak rozhodnutie podľa § 15 už neplatí a občan pokračuje v užívaní náhradného pozemku, nejde o legálne užívanie a na takéto prípady, hoci sú v praxi pomerne časté, sa legislatívne zmeny účinné od 1. 9. 2017, teda termíny 28. 2. 2018 pre podanie návrhov a termín 31. 12. 2018 pre stratu platnosti rozhodnutí podľa § 15, ako aj postup podľa § 12b) zákona Národnej rady č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tieto termíny sa teda nevzťahujú.
Ak teda rozhodnutie podľa § 15 stále platí, vlastník, ktorému bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený, môže, je to právo, nie povinnosť, podať na príslušný okresný úrad návrh, t. j. žiadosť o vydanie nového rozhodnutia podľa § 12b zákona 504/2003 Z. z. (ďalej budem hovoriť len § 12b), tento návrh, žiadosť podľa § 12b je potrebné podať do 28. 2. 2018, inak právo zanikne. Ak takýto návrh žiadosť nepodá a rozhodnutie podľa § 15 stále platí, rozhodnutie podľa § 15 stratí platnosť 31. 12. 2018. Týmto dňom teda stratia platnosť všetky rozhodnutia podľa § 15, ktoré ku konca roku 2018 si budú stále platiť, ak nebol podaný návrh podľa § 12b. Okresné úrady preskúmajú podané návrhy, ich súlad s § 12b, a ak zistia, že všetky zákonné podmienky sú splnené, vydajú rozhodnutie, že vzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku. Dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia podľa § 12b stratí platnosť rozhodnutie podľa § 15 a navrhovateľ môže plynule a bez prerušenia pokračovať v užívaní náhradného pozemku. Ak sa pri preskúmaní podaného návrhu zistí, že niektorá zákonná podmienka splnená nie je, okresný úrad vydá rozhodnutie, že podnájomný vzťah podľa § 12b k doterajšiemu náhradnému pozemku nevzniká.
Pre úplnosť dodávam, že ak občan užíva náhradný pozemok aj napriek tomu, že rozhodnutia podľa § 15 stratilo platnosť, môže postupovať podľa § 12a zákona 504/2003 Z. z. To už však je nad rámec položenej otázky.
V tejto súvislosti ešte upozorňujem, že postup podľa § 12a bol vlani tiež novelizovaný a 15. 5. 2018 nadobudne účinnosť jeho nové znenie. V záujme zjednotenia postupu orgánov štátnej správy na úseku pozemkovom pri posudzovaní žiadostí podaných podľa § 12b ministerstvo vydalo interný pokyn, ktorý bol publikovaný v operatívnych pokynoch pre okresné úrady v čiastke 1 z 29. januára 2018 vydávaných Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Zároveň bol zverejnený aj na webovom sídle ministerstva a je prístupný pre všetkých občanov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. V záujme, aby som neotvárala znova rozpravu, budem sa snažiť veľmi rýchlo, len vyslovene heslovite.
Áno, je to špecifikum legislatívneho procesu, pán Poliačik, snažili sme sa reagovať tak, ako sme mohli, je to prostredníctvom novely a prílepku k novele, ako vy hovoríte, ale ináč sme nevedeli reagovať na situáciu v Bratislavskom kraji, ktorá je krízová a chceme tým ľuďom, študentom, učiteľom pomôcť.
Pokiaľ ide o to, čo ste hovorili, to je princípom vertikálnej integrácie, ktorú tiež máme naplánovanú v rámci programu Učiace sa Slovensko, a v tom, čo sa nazýva spojené školy, už dnes vyzývame všetkých, aby sa to aj na Slovensku praktizovalo.
Pokiaľ ide, pán Sopko, o to Učiace sa Slovensko, my práve v rámci toho národného programu vyrábame tie akčné plány, a to, čo ste hovorili o prekročení 10 %, to sa bude dať riešiť v rámci odvolacieho konania a preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, aby sme naplnili ten cieľ.
Pani poslankyňa Gabániová, srdečne ďakujem a súhlasím s vašou pripomienkou.
Pán poslanec Osuský, podľa mňa existencia elitných škôl, pokiaľ by tie prijímačky boli objektívne, tak je jedno, či je 10 % demografického ročníka, alebo 10 % najtalentovanejších študentov, budú tam stále tie isté deti. Ale ide o to, že či pripúšťame existenciu elitných škôl, pokiaľ chceme budovať naozaj inklúziu v zmysle fínskeho systému, tak nebudeme pripúšťať.
A, pán poslanec Dostál, inkluzívny systém, plne s vami súhlasím. My sme už tento rok navýšili oproti rozpočtu asistentov učiteľov o 8 miliónov eur a v rámci výzvy Operačný program Vzdelávanie, teda prioritnosť, vzdelávanie sme doplnili ďalších 20 miliónov do systému financovania, čiže naozaj sa blížime už k tej hranici potreby, tých tri-, štyri-tisíc asistentov.
Takže ešte raz ďakujem všetkým, pokiaľ mám trochu času, za vašu spoluprácu. Chcem vás požiadať, aby ste podporili túto novelu, pokladám to za systémové riešenie a urobíme ďalšie systémové kroky, aby sme popri budovaní inklúzie nevyliali s tou vodou z vaničky aj dieťa a aby sme naozaj rešpektovali historicky vzniknutú situáciu najmä v Bratislavskom kraji a vyšli v ústrety rodičom, študentom Bratislavského kraja.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť v tejto rozprave a ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky, ktoré som si dnes mohla vypočuť. Diskusia bola dlhá. Ja by som chcela sa pokúsiť nadviazať na tie hlasy, ktoré tu volali po tom, aby sme sa snažili pôsobiť tu nie integrovane, ale inkluzívne, aby sme našli nejaké spoločné riešenie, ktoré bude vyhovovať najmä tým rodičom a deťom, ktoré sú momentálne v situácii akejsi predlžovanej agónie a právnej neistoty ohľadom toho, akým spôsobom sa bude vyvíjať ten školský systém.
Ja by som chcela ale v prvom rade poukázať na to, že diskusia, ktorá tu zaznievala zo strany najmä teda opozičných strán, je svedkom veľkých, veľkej schizofrénie, pretože na jednej strane sme sústavne kritizovaní za to, že sme akoby hodili do koša dokument Učiace sa Slovensko, čo teda zodpovedne prehlasujem, že to nie je pravda, a sú nám vkladané do úst slová o tom, že dokument bol nepoužiteľný, ktorý sme nikdy nepoužili. Dokument bol použiteľný a pracujeme s ním, ale jediný problém bol v tom, že nebol realizovateľný, pretože nemal konkrétny manažérsky plán, rozpočet, časové opatrenia a tak ďalej. Čiže my s týmto dokumentom pracujeme.
Základnou myšlienkou tohto dokumentu od začiatku až do konca a drvivá väčšina opatrení v tomto dokumente sa venuje myšlienke inklúzie. My sme sa práve vrátili aj zo služobnej cesty vo Fínsku, kde sme skúmali fínsky systém, ktorý je vrcholným príkladom inklúzie v rámci Európskej únie a myslím si, že aj vo svete. A všetci odborníci nielen u nás, ale medzinárodne sa zhodujú na tom, že medzinárodné výsledky fínskeho systému v rámci testovaní PISA, v rámci všetkých ostatných testovaní sú skvelé najmä preto, lebo tento systém je vyložene inkluzívny a má výbornú kvalitu učiteľov, má výborné vzdelanie dostupné pre úplne všetkých, to znamená, heslo "najlepšia škola je najbližšia škola" a všetky deti bez rozdielu na svoje schopnosti a všetky deti bez rozdielu na svoj sociálny pôvod majú dostupnosť k výbornému, kvalitnému vzdelaniu, ktoré je štandardne, uniformne dobré. To znamená vo všetkých krajoch a vo všetkých mestách a obciach.
Pokiaľ chceme budovať takýto systém, tak nemôžme zároveň druhou rukou hlasovať za systém segregovaných škôl, ktoré v súčasnosti na Slovensku máme, a nemôžme hlasovať za to, aby sme mali talentované deti vyčlenené, alebo teda deti bohatších a schopnejších rodičov, ktorí žijú v urbárnych centrách a ktorí sa zaujímajú a vedia tie deti do tých škôl pretlačiť, aby sme ich mali vyčlenené v nejakom systéme segregovanom škôl pre talentované deti. Toto je proste schizofrénia, ktorú si musíme vyriešiť čestne sami pre seba v rámci tej desaťročnej stratégie Učiaceho sa Slovenska, v rámci Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Pokiaľ chceme dospieť k inkluzívnemu systému, tak musíme všetci súhlasiť s tým, že systém osemročných gymnázií budeme postupne obmedzovať, samozrejme, nie v skokoch, ale v krokoch, pretože musíme reagovať na aktuálnu situáciu v krajoch, na momentálne platný stav legislatívy a na niektoré špecifiká školského systému, na ktoré už poukazoval aj pán poslanec Petrák.
To znamená, riešenie, ktoré sa tu dnes predkladá, pokladám za prvé systémové riešenie po desiatich rokoch. Desať rokov sa iba odkladala účinnosť zákona a nič sa neriešilo. Myslím, že po desiatich rokoch ďalší odklad absolútne nepomôže situácii, tým skôr, že odklad nie je možný preto, že už teraz platí päťpercentná hranica. To znamená, pokiaľ by sme odkladali, tak by sme nerešpektovali situáciu, ktorá vznikla v siedmich bratislavských krajoch, ktoré sa už s touto normou vyrovnali, osobitosti správneho konania, osobitosti rozpisu počtu tried, osobitosti prihlasovacieho konania a talentoviek a prijímačiek, a uvrhli by sme tieto kraje do stavu chaosu, kedy ony teraz už s tým rozpísaným počtom tried by sa teda mali zase spätne navracať k nejakým vyšším počtom. To znamená, práve týmto by sme vyvolali chaos a nie to, čo sa nám vyčíta, že vyvoláme chaos touto novelou.
Myslím si, že; neviem, či účelovo, alebo z nedostatku znalosti systému sa tu hovorilo o tom, že ministerstvo školstva malo túto situáciu riešiť alebo že ja konkrétne som ju mala riešiť. Viete všetci veľmi dobre, že účinne sa dala odložiť tá účinnosť do 1. 9. To znamená, pokiaľ niektorá strana to chcela urobiť, cítila to tak, mohla to urobiť vtedy. Viete veľmi dobre o tom, že 15. 9. mali byť rozpísané počty žiakov. Ja som sa do tohto úradu dostala 13. 9. a všetci veľmi dobre vieme, že vládna novela zákona by neriešila situáciu, nestihli by sme to do vypísania výberového konania. To znamená, nemali sme to možnosť riešiť z pozície ministerstva, ale snažíme sa spolupracovať s poslaneckými klubmi, aby sa dala účinne situácia riešiť cestou poslaneckej novely, čo vlastne dnes aj robíme.
Ďalej. Svedčí o nepochopení situácie, ak sa hovorí o tom, že ministerstvo školstva malo predložiť nejaké kritériá na rozpis počtu tried osemročných gymnázií. Všetci veľmi dobre vieme alebo mali by sme vedieť, že rozpis robí, robia okresné úrady, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra. To znamená, ministerstvo školstva nemá túto kompetenciu a nemôže byť kritizované za to, že nepredložilo rozpis kritérií. My by sme radi tento rozpis urobili v budúcnosti a ako už bolo, ako už bolo signalizované zo strany pána poslanca Petráka, plánujeme ako ďalší systémový krok tzv. malú novelu školského zákona, v rámci ktorej sa budeme snažiť o to, aby sa kompetencie k tomuto rozpisu dostali pod ministerstvo školstva. Sľubujeme si od toho to, že sa nám podarí systémovo riešiť optimalizáciu školskej siete. To znamená, že nebudeme mať tie kvóty rozhodené na osem rovnakých šuflíčkov podľa ôsmich rovnakých krajov bez ohľadu na to, aké sú pomery v dochádzke a odchádzke rodičov, v dochádzke a odchádzke detí, aké sú pomery v cestnej sieti, aké sú pomery v umiestnení tých jednotlivých škôl bližšie alebo ďalej k hraniciam a k centrám krajov. To znamená, my tú sieť ako ministerstvo školstva budeme vedieť optimalizovať celoštátne a nebudeme viazaní tým rozkúskovaním kvóty do ôsmich krajov rovnomerne, čo nám vlastne dnes vytvára tieto tenzie, ktoré musíme riešiť. To znamená, bude to ďalší systémový krok, ktorý odstráni to napätie.
Ja by som vás chcela informovať, že v súčasnosti, keď sa celoštátne zoberie, koľko detí je prihlásených, tak v rámci republiky je to momentálne 6,6 percenta. To znamená, my už nie sme ďaleko celoštátne od tej hranice tých 5 %, ale tým, že chceme teraz presadiť túto výnimku pre Bratislavský kraj dočasne na tých 10 %, my riešime tú aktuálnu situáciu, ktorá bola, ktorá vznikla, a riešime to, že doteraz sa neriešila vlastne tá segmentácia na tých osem rovnakých šuflíkov a neriešili sa tie pomery Bratislavského kraja. Celoštátne sa Bratislavský kraj podieľa na počte prihlásených študentov na osemročné gymnáziá až 40 percentami. To znamená, že aj dopyt je veľký a je to práve dopyt od tých rodičov, ktorí tu dnes plakali nad tým, že ich deti by nemali prístup ku kvalitnému vzdelaniu.
Čiže my naozaj systémovo riešime situáciu prvýkrát po desiatich rokoch a navrhujeme ďalšie systémové kroky, ktoré odstránia to napätie medzi krajmi a budeme vedieť pomocou stiahnutia tých kompetencií pod ministerstvo školstva ďalej tú sieť optimalizovať tak, aby aj v rámci päťpercentnej kvóty nemuselo dôjsť k nejakému významnému redukovaniu tých gymnázií tam, kde sú v súčasnosti potrebné.
Ďalej by som chcela reagovať ešte aj na pána poslanca Beblavého, ktorý tvrdil, že práve schválením tejto novely sa zavrie evanjelické alebo nepovolí sa trieda evanjelickému gymnáziu, že sa budú diskriminovať cirkevné školy, že sa budú musieť vyhadzovať deti z Teplickej a tak ďalej. Nie, práve schválením tejto novely sa všetkému tomuto predíde, pretože máme už nastavené tie počty a zohľadnenú tú situáciu tak, aby sa po schválení tejto novely po udelení tých desiatich percent Bratislavskému kraju na rok práve zabezpečilo to, že bude viac aj cirkevných gymnázií povolených, že nebudeme musieť zavrieť triedu, teda nevyhlásiť triedu na evanjelickom, že nebudeme musieť zavrieť triedu alebo nevyhlásiť triedu na gymnáziu CENADA.
A zároveň sa snažíme systémovo reagovať aj na to, čo tu už bolo dnes, čo tu už bolo dnes vznesené, že sú zariadenia, kde sa nám koncentrujú deti s určitými diagnózami a poruchami správania, či už sociálneho, emočného, Aspergerov syndróm, autistické poruchy a ďalšie poruchy autistického spektra. To znamená, my riešime aj toto v rámci tejto novely a snažíme sa vyňať tieto zariadenia spod tej kvóty, pretože naozaj svojou filozofiou takéto zariadenia, ktoré koncentrujú ešte tento typ detí, nespadajú naozaj pod ten prúd osemročných gymnázií a škôl pre talentované deti. To znamená, my tam nastavujeme podmienky na to, aby sa aj tieto zariadenia naďalej mohli prevádzkovať a aby nemuseli byť zatvárané, keďže sú tam študenti, rodičia, ktorí sú v jedinečnej situácii, ktorí majú rôzne znevýhodnenia, obmedzenia a ktoré si ctíme a chceme ich rešpektovať. Čiže práve schválením tejto našej novely predídeme tomu, aby tieto deti boli deložované napríklad z tých zariadení, v ktorých momentálne sú.
Takže ja by som chcela ešte podotknúť, že my tu vychádzame z jednej premisy, že existuje akýsi hnilý systém základných škôl a nejaký skvelý systém osemročných gymnázií. Ja by som naozaj chcela toto (povedané so smiechom) rázne vyvrátiť a povedať o tom, že základné školy a osemročné gymnáziá majú v zásade tie isté vzdelávacie programy, že tam je v zásade tá istá kvalita a učiteľský zbor pedagógov, že neexistuje, že učitelia na základných školách sú menej kvalitní ako učitelia na osemročných gymnáziách, že my tú segregáciu vytvárame tým, že vytrhávame z jedného systému schopnejšie deti a dávame ich do druhého systému a to v nevídanom rozmere, doteraz v Bratislavskom kraji až 20 percent. Keď sa vám až 20 % detí vytrhne z jedného systému a sú to deti vplyvnejších, schopnejších, bohatších rodičov, alebo deti, ktoré prešli reálne tými talentovými skúškami, tak naozaj vytvárame segregovaný systém čiste tým, že my sami tú jednu časť populácie oddeľujeme od tej druhej. A toto je podstata tej segregácie. To je to, čo momentálne páchame, a to, čo by sme mali nejakým spôsobom redukovať.
Ja nehovorím o tom, že zo dňa na deň na Slovensku treba zrušiť osemročné gymnáziá, ale pokiaľ sa dohodneme, že v desaťročnom horizonte chceme budovať inkluzívny systém, tak jednoducho je potrebné sa nastaviť na to, že možno o desať rokov už nebudú potrebné tieto osemročné gymnáziá, lebo naozaj postupne vybudujeme kapacitu takú, aby aj tie talentované deti na tých základných školách dostávali potrebné impulzy pre rozvoj.
Neviem, či ste oboznámení s takým všeobecným zákonom dedičnosti, ktorú vymyslel už pán Mendel, ktorý sa dedičnosťou zaoberal a ktorý objavil niečo, čo sa volá, že návraty k priemeru. To znamená, že v ľudskej populácii nedochádza k takej nejakej akoby degradácii, že čoraz inteligentnejší rodičia majú čoraz inteligentnejšie deti a naopak, ale tie návraty k priemeru znamenajú, že aj veľmi inteligentným rodičom sa rodia deti, ktoré sú menej alebo stredne inteligentné, a vo všeobecnosti všetko konveruje k priemeru. To znamená, my ani vyčleňovaním jednej skupiny nedocielime to, že by sme tu mali nejakú elitu. Tá elita naozaj vzniká v tom strednom prúde, v tom segmente, ktorý by sme mali momentálne najviac rozvíjať a najviac sa mu venovať.
Čiže ja by som chcela na záver poprosiť, aby ste podporili tento návrh. Ja myslím, že odhliadnuc od rôznych teda vytĺkaní politického kapitálu a rôznych uštipačných poznámok, všetci nakoniec mierime k tomu, že chceme budovať na Slovensku inkluzívny systém. Všetci uznávame, že sa to nedá robiť z večera do rána, že na to potrebujeme dajme tomu ten desaťročný horizont, a všetci chápeme, že obmedzovaním tohto elitného prúdu škôl pre elitné deti sa nakoniec blížime k tomu ideálu inklúzie.
To, že sme predložili ten návrh teraz, súvisí s tým, aká vznikla aktuálna situácia v Bratislavskom kraji a že sa snažíme riešiť problémy rodičov a študentov v Bratislavskom kraji tak, aby neboli v chaose, aby nemuseli dostať detí zo zariadení, do ktorých sú už zapísané, a aby zriaďovatelia mali právnu istotu a aby vedeli, v akom časovom horizonte sa majú nastaviť. S tým, že v budúcnosti budeme vedieť optimalizovať školskú sieť aj tak, aby okresy alebo kraje, ktoré majú urbárne centrá, ktoré majú vyššiu mieru dochádzky, ktoré majú vyšší dopyt, mohli tento dopyt uspokojovať.
Takže chcem vás podporiť a požiadať o podporu tejto poslaneckej novely a ďakujem vám za spoluprácu.

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo, vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Je to veľmi zaujímavá otázka. Rozhodne súhlasíme so závermi školskej inšpekcie o tom, že na niektorých druhoch škôl dochádza k nedovolenému správaniu žiakov a zrejme niekedy aj u pedagógov v rámci hodnotenia týchto maturitných skúšok. Tieto nálezy pozorne skúmame a myslím, že nálezy školskej inšpektorky sa; alebo sú podporované aj konštatovaniami NÚCEM-u, nášho, našej priamo riadenej organizácie, ktorá niektoré tieto testy organizuje. Takže venujeme tomu veľkú pozornosť a chceme tento stav odstrániť. Musíme rozlišovať ale to, čo vieme urobiť v krátkodobom horizonte, to, čo vieme urobiť v stredno- a dlhodobejšom horizonte.
Pokiaľ ide o ten krátkodobý horizont, tak pripravujeme zmeny v školskom zákone, čiže zákon 245/2008, a to tak, že chceme ustanoviť, aby sa na maturity komplet vzťahoval podobný režim, ako je to pri Testovaní 9. To znamená, že kompletne by tie maturity boli strážené a organizované pedagógmi externými, to znamená, že by bola rotácia pedagógov z iných škôl. Pri Testovaní 9 sa to už osvedčilo, vidno to naozaj aj v homogenite tých výsledkov, zatiaľ čo maturita je zatiaľ v takom zmiešanom režime, že niekde sa zúčastňujú externí pedagógovia a niektoré časti si hodnotia sami interní pedagógovia. Čiže toto je to, čo vieme urobiť a chceme urobiť v krátkodobom horizonte a sľubujeme si od toho, že naozaj tá objektivita sa zvýši, lebo máme dobré skúsenosti s Testovaním 9.
Pokiaľ ide o tie testovacie centrá, ja to osobne pokladám za progresívne riešenie, treba ale, samozrejme, brať do úvahy rozpočtové a kapacitné obmedzenia tej siete. Ale máme národný projekt, ktorý sa skončil v roku 2015, implementoval ho ten NÚCEM, Národný ústav certifikovaných meraní, ten projekt sa nazýval Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania, a v rámci tohto projektu boli už odpilotované tzv. testovacie centrá na školách, v ktorých v elektronickom externom prostredí mohli prebiehať tieto testy. To znamená, že už v minulom školskom roku sa táto elektronická forma akoby pilotne testovala na školách, ktoré prejavili záujem, a bolo to 110 škôl a spolu sa zúčastnilo na tejto forme 2 151 žiakov.
To znamená, v budúcnosti by sme chceli stavať v tom strednodobom horizonte na týchto skúsenostiach a rozširovať ďalej tieto testovacie centrá, ktoré pokladám za dobrý nápad, samozrejme, teda nejak to naprojektovať aj v rámci národného programu reforiem. Teraz pracujeme na tom, aby sa toto elektronické testovanie rozšírilo aj na ďalšie predmety, a to cudzie jazyky. Čiže systematicky sa to snažíme takto rozšíriť na celý diapazón tých predmetov.
Ďakujem pekne.