Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dobrý deň. Predkladám vám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Základným princípom tejto pripravovanej vládnej novely je zvýšenie motivácie vstupu škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Robí sa to prostredníctvom zrušenia krátenia normatívu v strednej odbornej škole zapojenej do duálneho vzdelávania, ktorý doteraz bránil alebo demotivoval stredné odborné školy, aby otvárali duálne triedy. Zároveň sa to robí prostredníctvom zníženia administratívnej záťaže pri overovaní spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, ktorý bol doteraz vnímaný ako v praxi ako príliš byrokratický a ďalej sa zavádza významné motivačné opatrenie pre zamestnávateľov, aby vstupovali do takéhoto praktického vyučovania. A to prostredníctvom zavedenia priamych platieb na zabezpečenie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, a to v sume tisíc euro pre malý podnik alebo stredný podnik a v sume sedemsto euro pre zamestnávateľa, ktorý počas školského roka poskytol žiakovi praktické vyučovanie v rozsahu nad 400 hodín, a v sume tristo eur pre zamestnávateľa, ktorý poskytol žiakovi praktické vyučovanie v rozsahu 200 až 400 hodín.
Ďalej upravujeme spôsob určovania podielu praktického vyučovania žiaka, pričom pomer teoretického a praktického vyučovania bude určovať príslušný štátny vzdelávací program. Ďalej určujeme plán výkonov, určovanie plánu výkonov sa presúva z výkonu samosprávy na prenesený výkon štátnej správy, čím sa presúva z politickej roviny do roviny odbornej. Toto opatrenie nesúvisí priamo s duálnym vzdelávaním, súvisí s plánmi výkonov stredného odborného školstva, ktoré potrebujeme zoptimalizovať a priblížiť bližšie potrebám trhu práce.
Ďalej sa zavádza pozícia hlavného inštruktora, ktorý vykonáva praktické vyučovanie žiakov v systéme duálneho vzdelávania, aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania. Ďalej spresňujeme učebnú zmluvu a prispôsobujeme ju potrebám praxe, aby bola možnosť flexibilnejšieho prístupu k vyučovaniu na pracoviskách.
A na záver ustanovujeme možnosť získať označenie podniková škola, ktorá bude so zreteľom na osobitosť takejto strednej školy vyňatá z procesu určovania počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl samosprávnym krajom a teda dáva väčšiu flexibilitu zamestnávateľom, aby si organizovali duál priamo u seba na pracoviskách.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie materiálu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som s úvodným slovom.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela len s krátkou reakciou na pani poslankyňu Remišovú. Vy mi tu vkladáte do úst nejaké veci, ktoré som nikdy nepovedala. Vy ste povedali, že ja som sa zmienila, že škandál v oblasti eurofondov je hystéria?
Ja som sa zmienila o tom, že niektoré tie projekty, tie eurofondové, a to konkrétne teamingové výzvy, boli nespravodlivo zablokované zo strany Európskej únie, pretože teamingové projekty sú projekty, ktoré boli vyhodnocované Európskou komisiou v rámci projektu Horizont 2020, a že v dôsledku hystérie, s akou sa to tu vtedy v lete komunikovalo, proste tá Európska únia blokla všetko, aj tieto teamingové výzvy. Čiže 4 výzvy, 4 veľké a excelentné projekty čakajú na svoje nahodenie už, ja neviem, vyše pol roka, pretože v dôsledku tej hystérie, s akou sa to tu vtedy komunikovalo, tá Komisia proste z toho Bruselu urobila taký záver, že to zablokovala celé.
Čiže ako apelujem naozaj ešte raz aj na takú spoločenskú zodpovednosť, s ktorou sa tieto veci komunikujú navonok, pretože tá Komisia často sa orientuje na základe toho, že číta tlač, že číta nejakú, nejakú, ja neviem, naozaj aj informácie v médiách a jednoducho takéto rozhodnutie nebolo nevyhnutné a 4 excelentné slovenské pracoviská dodnes nemôžu čerpať, pretože tie teamingové výzvy boli zablokované spolu s tou výzvou DSV a tie teamingové výzvy, opakujem, boli hodnotené v rámci Horizontu 2020, čiže absolútne nie našimi hodnotiteľmi, ale európskymi hodnotiteľmi, čiže boli poškodené konkrétne vysoké školy, Slovenská akadémia vied a dodnes sa nepodarilo, aby mohli začať čerpať.
To bol môj výrok o hystérii, o, konkrétne teda upresňujem. Takže aby ste mi nevkladali do úst nejaké slová, ktoré som nepovedala.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za túto dlhú inšpiratívnu diskusiu. Mnohé tie motívy sa opakovali v prejavoch viacerých pánov poslancov a poslankýň, takže ja by som si dovolila možno tak tematicky to zoskupiť podľa tých jednotlivých okruhov, ako bude zabezpečená nezávislosť, docenti, profesori a tak ďalej.
Na úvod by som ale chcela povedať, už mnohí páni poslanci, ktorí tu tak dosť našpríhali na niečo, čo ešte ani nevedia, či tak vôbec bude, tak ani sa teda neobťažovali, že vypočuť si moju odpoveď, tak dúfam, že aspoň z nejakého záznamu si to vypočujú.
V prvom rade chcem reagovať na všetky tie domnienky, ktoré tu boli servírované ohľadne toho, že máme záujem podstatným spôsobom medzi prvým a druhým čítaním tento zákon meniť, že sú niekde nejaké desiatky nejakých pozmeňovacích návrhov. Neviem teda, kto ich má, pokiaľ ich má opozícia, nech sa páči, je to vaše sväté demokratické právo. Ja ich určite nemám ani nikto z koalície, pokiaľ viem, ich nemá. Neviem, odkiaľ pramenia tieto vaše dohady, ale stále sa tu to systematicky opakuje vo vystúpeniach všetkých takmer opozičných poslancov. Začal s tým pán poslanec Poliačik, ktorý hovoril o nejakom čvirikaní vrabcov od Stromovej až sem. A ak toto bol ten zdroj, tak ja naozaj si dovolím tvrdiť, že zrejme tie vrabce čvirikali nejaké úplné výmysly. Naozaj nikto nemá v úmysle zásadným spôsobom akože teraz do toho zasahovať a predložiť úplne niečo iné na druhé čítanie. A zároveň, pokiaľ sa niekto domnieva, že medzi tým prvým zákonom, ktorý kedysi predkladal pán Plavčan do MPK, a touto verziou nie sú zásadné zmeny, tak jednoducho sa neobťažoval naštudovať si tie dva zákony a nesledoval tú prácu, ktorá aj pri zapracovaní pripomienok z MPK, aj pri ďalších pozmeňovacích návrhoch do toho zákona bola vložená.
Tento zákon bol predložený do MPK ešte za pána ministra Plavčana v marci 2017. A dovolím si povedať, že naozaj je to zásluha Slovenskej národnej strany, že po desiatkach ministrov alebo, ja neviem, mnohých rokoch tu konečne je takýto zákon. A myslím, že tak pomedzi riadky aj napriek teda tomu, že väčšinou vystupovali opoziční poslanci, sa tu kvitovalo, že takýto zákon je a že tento zákon je naozaj veľmi potrebný. To znamená, to, že dochádza naozaj ku kvalitatívnemu a historickému prelomu, že sa takýto zákon podáva, je naozaj práve zásluha Slovenskej národnej strany, ktorá má nominantov a ktorá má záujem takéto riešenia systémové presadiť.
Pokiaľ ide o zmenu, ktorú ten zákon doznal od toho, ako bol prvýkrát predložený do MPK, bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bolo tam veľké množstvo pripomienok, ktoré boli štandardným procesom spracované, vyhodnotené, zapracované, čiže už aj v rámci MPK ten zákon doznal podstatne väčšie zmeny.
Keď som sa ja dostala na tento post na jeseň minulého roku, tak viete, že zo zákona sa pred MPK takéto zákony posielajú trom vysokoškolským reprezentáciám, to je Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl. Takže moje prvé kroky smerovali na Slovenskú rektorskú konferenciu, kde som na mojom prvom stretnutí s nimi na návšteve ich zasadnutia sa s nimi radila o tom, akým spôsobom budeme riešiť vysokoškolské zákony do konca tohto volebného obdobia, a bola dosiahnutá dohoda, že tento rok urobíme zákon o kvalite a že v tom ďalšom roku by sme sa systémovejšie venovali zákonu o vysokých školách, pretože nemôžte naraz otvoriť celý systém. Vidíte, že aj tie zákony sú navzájom prepojené, že zákon o kvalite vyvoláva technickú novelu zákona o vysokých školách. A nemáme naozaj ani kapacitu a ani nemôžme natoľko destabilizovať celé vysokoškolské prostredie, aby sme zásadne otvorili dva takéto veľké zákony naraz. Čiže bola dosiahnutá dohoda, že toho roku zákon o kvalite, v roku 2019 zákon o vysokých školách.
Ešte teda nie je isté, či to bude úplne nový zákon alebo nejaká podstatná novela, ale už z toho, čo tu počúvam a čo teda je naozaj aj v tej akademickej obci sa preslýcha, že človek už musí byť pomaly historikom práva na to, aby všetky tie novely vysokoškolského zákona nejakým spôsobom vedel evidovať, tak ja by som osobne bola za to, aby sme išli aj s novým znením zákona. Ovšem, samozrejme, toto je, keď vidíte, a už to niekto povedal, že aká vysoká miera sofistikovanosti prevláda v komunite, ktorá sa prirodzene bráni tomu, aby sa ich prostredie menilo, tak presadenie dvoch úplne nových kvalitatívnych zákonov, zákona o kvalite a zákona o vysokých školách, by bolo naozaj veľmi husárskym kúskom, ale môžme sa o to pokúsiť.
Keď som teda po rektorskej konferencii dosiahla túto dohodu, tak sme sa v januári tohto roku obrátili na všetky tri reprezentácie, Slovenskú rektorskú konferenciu, RVŠ a ŠRVŠ, s otázkou, že ideme teda robiť zákon o kvalite. Boli ste svedkami toho, čo bolo predložené do MPK, boli ste v zmysle zákona s týmto formálne oboznámení. Dávali ste nejaké pripomienky v rámci MPK. Pozývame vás na stretnutie, aby sme sa porozprávali o tom, akým procesom a aké zmeny ešte budete požadovať, čo sa vám na tom zákone ešte nad rámec toho MPK nepáčilo. Na prvé stretnutie sme pozvali reprezentantov rektorskej konferencie a Rady vysokých škôl. ŠRVŠ sme riešili zvlášť, pretože s nimi sme ešte konzultovali internáty a ďalšie veci. Potom na ďalších stretnutiach už boli všetky reprezentácie spoločne.
Na prvom stretnutí, kde boli predstavitelia rektorskej konferencie, konkrétne pán Kropil tam nebol, lebo bol v zahraničí, ale pán Mičieta s pánom Šmidom, čiže členovia prezídia a podpredsedovia, a bol tam štatutár rady vysokých škôl pán Putala a ďalší predstavitelia reprezentácií, bolo dohodnuté a oni sami vyjadrili a potvrdili, že nebudú považovať, alebo nebudú požadovať taký veľký rozsah zmien do týchto zákonov, aby tieto zákony mali byť predmetom nového medzirezortného pripomienkového konania. Čiže toto bola dohoda dosiahnutá s reprezentáciami, že nebudú požadovať také významné zmeny, že to budú skôr zmeny menšieho charakteru a že ten zákon nebude z tohto titulu musieť byť prerokovaný opätovne v MPK.
Na základe tejto dohody sme potom v rámci tohto prvého technického stretnutia prechádzali celkovú koncepciu, filozofiu tohoto zákona, ako to má byť nastavené, základné inštitúty. Následne bolo zvolané ďalšie takéto stretnutie opäť obrátením sa na všetky tie reprezentácie, to stretnutie sa konalo, to prvé stretnutie sa konalo, myslím, 9. 2., ďalšie stretnutie, myslím, 9. marca, kde boli opäť predstavitelia všetkých troch reprezentácií a tam sa už na základe tých dohôd, ktoré boli z prvého stretnutia, v súlade teraz s nastavením tej filozofie a koncepcie rozpracovávali technické detaily, ustanovenia toho zákona a detailne sa prechádzali naozaj paragrafové znenia. Na základe týchto konzultácií boli vznesené ďalšie opravy do toho zákona, úpravy, čiže hovoriť o tom, že neboli nejaké práce a nejaké pripomienky zapracované, je absolútne scestné a nepravdivé.
Potom bola ešte posledná, tretia, tretie takéto stretnutie, kde sme opäť pozvali všetky tie reprezentácie už s cieľom naozaj doladiť technicky už úplné detaily, a preto to stretnutie bolo aj dvojdňové 19. – 20. marca. Tam sa nám zúčastnila Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl. SRK sa ospravedlnila z titulu, že oni napísali, že nie sú si istí, či boli pozývaní ako reprezentanti SRK alebo ako experti, čo teda z nášho hľadiska, samozrejme, keď sa obraciame na reprezentácie, píšeme na srk@srk a žiadame reprezentáciu, aby prišli, tak tí rektori, ktorí prídu, sú pre nás reprezentantami SRK, nie sú to individuálni experti. Nikdy by sme nemohli z 30 – 40 rektorov vybrať jedného-dvoch expertov a považovať ich za členov reprezentácie. Čiže na treťom stretnutí sa SRK nezúčastnila z tohto dôvodu, že podľa môjho názoru, obávam sa, zlyhala nejaká interná komunikácia v rámci SRK, že tí, ktorí tam boli na tých prvých stretnutiach, zrejme nejakým spôsobom dôkladne si neodkomunikovali s celým plénom SRK, že tam vôbec boli, čo sa tam dialo a že teda nakoniec ich ostatní vnímali, že tam boli v pozícií expertov a nie v pozícii reprezentantov.
Toto je ale niečo, čo naozaj nemôže riešiť ministerstvo školstva. My sme povinní obracať sa na reprezentáciu a cez reprezentáciu sme tam získali tých ľudí, ktorí tam boli zúčastnení. Čiže neboli to pre nás experti. Ak sa oni sami za takých považovali, to je už naozaj interná záležitosť, akým spôsobom SRK nominuje ľudí, akým spôsobom si to oni vnútorne komunikujú.
Z titulu toho, že sa nezúčastnili na poslednom stretnutí, oni nám ani nedali nikdy žiadne skonsolidované stanovisko za Slovenskú rektorskú konferenciu. To znamená, dostali sme od dvoch-troch rektorov ich vlastné stanoviská alebo pripomienky, čo teda bola obdoba toho, čo bolo aj v MPK-áčku, čiže z tých rádovo 30 – 40 vysokých škôl sme dostali od troch rektorov pripomienky za ich vlastnú školu. Nikdy sme nedostali skonsolidované stanovisko za reprezentáciu. Keďže už ale bolo potrebné teda buď ten zákon úplne zahodiť do koša a v tomto volebnom období neriešiť, alebo ho teda dať 23. apríla doručiť vám, aby sme mohli stihnúť účinnosť 1. 9., aby sa vôbec mohla zriadiť agentúra tohto roku a tak ďalej, tak sme sa rozhodli ísť aj bez toho konsolidovaného stanoviska SRK, pretože v zmysle zákona oni formálne zákon dostali pred MPK, vyjadrovali sa, zúčastňovali sa všetkých stretnutí a nakoniec teda, keď už bol prerokovaný na vláde, tak páni rektori povedali, že oni sa teda, pozvali nás na SRK, dali nám 10 bodov, ktoré mám tu, ktoré už boli ich skonsolidovaným stanoviskom, lebo medzitým už stihli si to všetko prerozprávať, skonsolidovať a 10 bodov nám dali.
Týchto 10 bodov, v podstate z nich len dva sú zásadné. Osem bodov je v rovine proste dovysvetlenia, ako to bolo myslené, nejaké technické, terminologické veci. Čiže z tých desiatich bodov len dva sú zásadné, ktoré zatiaľ, si myslím, že oni žiadajú to, na čo my nemôžeme pristúpiť, a to je konkrétne otázka tých docentov, profesorov a otázka hodnotenia tvorivej činnosti. K tomu sa teda ešte vrátim v priebehu rokovania.
Ale ako to už bolo spomenuté aj mnohými z vás ocenené, že upúšťame od povinnosti mať ten titul formálny docent a profesor preto, aby človek mohol aspoň po určitú dobu pracovať na funkčnom mieste docenta, profesora. Je to práve najmä preto, že už tieto osobné tituly sú už takým reliktom minulosti a už my a Česi sme asi posledné krajiny, ktoré vôbec toto pestujú. Ostatní majú proste otvorený akademický systém, kde sa ľudia kvalifikujú na základe požiadaviek, ktoré špecifikuje daná škola.
Chcem podotknúť, že aj v súčasnosti titul docent a profesor sa udeľuje na základe kritérií, ktoré si vyšpecifikuje daná škola. Čiže daná univerzita. Oni sami aj prostredníctvom vedeckých rád to overujú a sami si tie kritériá špecifikujú. To znamená, že nejde o žiaden kvalitatívny nový prvok, keď my tým školám umožníme, aby si priamo na tie miesta najímali ľudí, ktorí spĺňajú také základné požiadavky, ktoré oni v súčasnosti používajú na udelenie tých titulov, ale jednoducho skracujeme ten proces, pretože v súčasnosti musíte prejsť tými kritériami, musí vás schváliť vedecká rada ešte fakulty, potom ešte univerzity, potom to ešte opäť overuje akreditačná komisia, ktorej teda nahradenie je zásadným cieľom aj tohto nového zákona. Potom to príde na ministerstvo, potom ešte to môže minister nejakým spôsobom odobriť alebo zmeniť a potom sa to posúva teda na prezidenta, na vymenovanie alebo teda v prípade docenta je to kratšie, je to teda vymenovanie rektorom. Čiže my vlastne odbremeňujeme tých ľudí od povinnosti prejsť cez celú túto dlhú procedúru, s tým, že ale tie kvalifikačné predpoklady, ktoré má ten človek spĺňať, tak ako teraz, tak aj potom bude určovať tá vysoká škola. Čiže je to to isté.
A my sme pôvodne, v návrhu ministra Plavčana bolo kompletné zrušenie tých osobných titulov docentov a profesorov. Toto, že sme išli na aspoň týchto šesť rokov možnosti zamestnať sa, je už výrazom istého kompromisu voči akademickej komunite. Ja už hovorím, že dnes sa názor na toto ustanovenie rôzni podľa toho, že či človek, ktorý vyjadruje ten názor, je docentom, profesorom, alebo nie je docentom, profesorom. Ako je to pochopiteľné, ale my naozaj musíme byť progresívni a snažiť sa robiť to, čo robia zahraničné vysoké školy, že otvárať a spružňovať ten systém.
Druhý bod, v ktorom teda doposiaľ s rektormi sme nedosiahli úplný konsenzus, je to hodnotenie vedeckej tvorivej činnosti a to je niečo, čo som spomínala už aj v úvode, v úvodnom slove. My nemôžme dopustiť, aby sa vedecká tvorivá činnosť, ktorá sa robí na vysokých školách, komplexne hodnotila v rámci zákona o kvalite vzdelávania. To predsa je contradictio in adiecto. To vzdelávanie určite že do veľkej miery reflektuje vedecký obsah, ale na jednej strane veda a výskum je oveľa širšia a komplexnejšia záležitosť ako len vzdelávanie. Na druhej strane, tá veda a výskum sa v našej republike robí nielen na vysokých školách, ale aj na mnohých ďalších pracoviskách aj vrátane súkromného sektora, čiže ak by sme my teraz uzamkli hodnotenie vedy a výskumu na vysokých školách parciálne v tomto zákone, jednak my ich vynímame z kompetitívneho prostredia, pretože pokiaľ v budúcnosti je naším úmyslom hodnotiť vedu komplexne, tak oni by boli uzavretí už v nejakom šuflíčku, že sami si tam šulichame vedu pre seba a tí ostatní nech sa hodnotia medzi sebou, čo tiež by nebolo dobré aj z hľadiska kompetitívnosti. Za ďalšie, my ten obsah vedy a tvorivej činnosti, ktorý je potrebný pre tú pedagogickú činnosť, tam máme zohľadnený a ako som už vravela, dokonca flexibilnou formou, to znamená, tie nároky sú vyššie, pre ľudí, ktorí učia PhD. študentov, alebo teda doktorandov, a nižšie pre ľudí, ktorí učia bakalárov.
Pani kolegyňa Pčolinská, sama ste hovorili o tej trojjedinosti, ktorú aj ja vnímam, tiež som učila na škole. V dnešnej dobe každý jeden zamestnanec školy musí byť trojjediný. On musí byť výborný pedagóg, on musí mať skvelé vedecké výsledky, tak sú nastavené atestácie, a ešte musí mať projekty. A keď nie ste trojjediný, tak buď neprejdete atestáciou, alebo so zažmúrenými očami, čiže znižuje sa kvalita. Vy nemáte vôbec flexibilitu. Povolenie lektora síce niekde formálne existuje, ale v praxi sa to nevyužíva. Od každého sa vyžaduje celá táto trojica a potom sa to pláta tak, že tí ľudia si tak navzájom helfnú, že ty ma pripíš do publikácie, ja za teba urobím nejaké cvičko. A toto je niečo, čo sa jednoducho odstráni tým poskytnutím tej flexibility, že ľudia sa budú môcť viacej špecializovať, a keď mi má niekto učiť profesného bakalára, tak ja nebudem potrebovať, aby mal karentové publikácie v Nature jednoducho. Ale keď už bude učiť doktoranda na prírodovedeckej fakulte, tak už potom budem chcieť, aby ich prípadne mal. Čiže, čiže je to sflexibilnenie systému a naozaj to nie je, že my by sme tú vedu a výskum na, ako poslanie a úlohu vedy a výskumu vo vzdelávaní nejakým spôsobom prehliadali.
Pokiaľ ide o tie ďalšie pripomienky, a to tu bolo unisono spomínané mnohými, že akým spôsobom toto zvýši kvalitu fungovania vysokých škôl. No v prvom rade, pokiaľ sa teraz zhodneme na tom, že v súčasnosti tá kvalita tam nie je a čo je hlavnou príčinou toho, že tam nie je, tak dospejeme k tomu, že či táto nová agentúra ju zvýši. Podľa môjho názoru, a myslím si, že sa zhodneme, problémom je to, že tá akreditačná komisia nie je nezávislá, ale najväčším problémom je ten potenciálny konflikt záujmov, ktorý tam je a ktorý sa do veľkej miery aj manifestuje. Ja nechcem krivdiť kolegom, ktorí to robia transparentne a naozaj čestne, ale v našom malom prostredí, v našej malej republike, keď jedni akademici hodnotia druhých akademikov, jednoducho nezabránime potenciálnemu konfliktu záujmov a nezabránime ani tomu, aby sa do veľkej miery manifestoval, lebo od rozhodnutia tej akreditačnej komisie závisí existencia škôl, študijných odborov, ekonomicky rôzne dopady na tie školy. Samozrejme, že my nemôžme nechať jedných, aby hodnotili druhých z toho istého prostredia, a to je ten veľký potenciálny konflikt záujmov, ktorý tam sústavne je a ktorý sa teraz odstráni.
A teraz to, že vy tam ešte nevidíte napísané, ako sa odstráni, vyvoláva určitú nedôveru, ale je nám všetkým jasné, a mne osobne, že pokiaľ by sa tá akreditačná agentúra obsadila tak, tie pracovné skupiny tak, že by sa zobrali z tej akreditačnej komisie a preniesli sem, tak sme absolútne znegovali účel tohto zákona. Pointa je v tom, že to hodnotenie sa musí vykonávať ľuďmi, ktorí majú k tomu profesionálny vzťah, že musí byť odstránený konflikt záujmov a že im musí byť zabezpečená nezávislosť. To znamená, že nie že zase učitelia akademici zadarmo tam budú chodiť robiť službu komunite a hodnotiť druhých a to buď takým štýlom, že budú vytvárať alebo nevytvárať konkurenčné prostredie, alebo že tam budú chodiť akoby reprezentanti svojich stavovských organizácií, ale že to budú naozaj profesionálni hodnotitelia, to znamená, že tí ľudia budú v čo najväčšej miere odseparovaní od toho nášho akademického prostredia, takže budú tam aj zahraniční experti v tých skupinách, ale nie výlučne, lebo zase nemôžme napríklad spoločenské a humanitné vedy nechať hodnotiť úplne zahraničných expertov, to je podľa môjho názoru tiež ako chyba, a zároveň tí ľudia budú v profesionálnom vzťahu k tej agentúre, najmä teda tá výkonná rada.
Teraz vidíte aj predsedníctvo akreditačnej agentúry, aj PVV, to sú ľudia, ktorí to robia ako úkon vo verejnom záujme zadarmo alebo za nejakú takú symbolickú dohodu o vykonaní práce, a teda markírujú popri svojom hlavnom zamestnaní, ktoré je v konflikte záujmov s touto činnosťou. Teraz títo ľudia budú jednoducho profesionálnymi zamestnancami agentúry. Ten predseda, podpredseda, myslím, že to majú plný úväzok, ostatní budú tiež zamestnancami, teda členovia výkonnej rady, nie na plný úväzok možno, ale tiež sa to nevylučuje, čiže tí ľudia to budú robiť profesionálne, budú za to platení a nebudú to robiť zadarmo ako službu komunite alebo ako nejaké vybavovanie nejakých vzájomných výhod. Čiže to je prvá vec.
Druhá vec je nezávislosť. Do istej miery, samozrejme, chceme, aby zloženie tej výkonnej rady reflektovalo zloženie alebo nejaký demokratický parter tej našej; akademického prostredia. Čiže tá rada bude pozostávať z nominantov troch vysokoškolských reprezentácií, to znamená, tí, s ktorými sa aj legislatíva zo zákona prejednáva, čiže slovenská rektorská konferencia, rada vysokých škôl a veľmi významné je, že aj študentská rada vysokých škôl, to znamená, aj študenti a mladí ľudia budú mať účasť na tomto hodnotení. Ďalej tam budú nominanti zamestnávateľov, čo je teda tiež veľký významný nový prvok, lebo doteraz do tej akreditačnej komisie sa naozaj explicitne sa naozaj nedostávali títo predstavitelia zamestnávateľov, a bude tam ministerstvo vždy reprezentované len v majoritnej úlohe, napríklad aj pri výbere predsedu bude výberová komisia, ktorá bude päťčlenná, kde bude len jeden nominant ministerstva. Ostatní budú nominanti tých troch reprezentácií a nominanti zamestnávateľov, čiže v žiadnom prípade ani pri výbere samotného predsedu, ako tu sú obavy, že minister si vyberie nejakého predsedu, ani pri výbere samotného predsedu ten minister nemôže vybrať, pretože on bude mať v päťčlennej výberovej komisii len jedného nominanta. Pokiaľ neschváli akademická obec, ktorá tam bude mať prevahu, toho človeka, tak ten človek tú pozíciu predsedu nedostane. Čiže tam tiež je eliminované do maximálnej miery nejaká ingerencia zo strany štátu alebo ministerstva a tým pádom je posilnená nezávislosť tej agentúry.
Ďalšia vec je finančné zabezpečenie. Máme už momentálne v rozpočte prostriedky na finančné zabezpečenie agentúry a v budúcnosti rátame s tým, že toto je už ako systematická položka rozpočtu, to znamená, bude replikovaná v ďalších rokoch a odtiaľto budeme mať prostriedky na aj ohodnotenie tých ľudí, ktorí budú hodnotiť, čiže členov pracovných skupín. Čiže to budú riadni profesionáli, ktorí budú hodnotiť za peniaze ako profesionálnu činnosť a nebudú to robiť popri zamestnaní ako ešte nejaký melouch alebo ako službu svojej škole, ktorá ho nominovala. Čiže toto je ten základný princíp, pre toto si myslíme, že to hodnotenie bude skvalitnené, pretože bude odstránený konflikt záujmov, pretože to bude robiť profesionál, nie preto, že to bude za riadny honorár. Čiže tí ľudia to budú robiť poctivo a budú od; maximálnej možnej miery odpojení od toho domáceho akademického prostredia, ktoré budú hodnotiť, pretože tam budú elementy zahraničných hodnotiteľov. Aj teraz je už tam napríklad napísané pri PhD. štúdiách, pri docentoch, profesoroch, že musí byť minimálne jeden zahraničný hodnotiteľ v pracovných skupinách, a teda rátame s tým, že tá zahraničná zložka bude ešte aj oveľa, oveľa vyššia.
Takže naozaj, diabol sa skrýva v detailoch a určite nechceme, aby sa tie pracovné skupiny pre akreditačnú agentúru obsadili takým istým spôsobom ako pri akreditačnej komisii, lebo by sme neodstránili základný kameň problému, a to je potenciálny konflikt záujmov. Čiže profesionalizácia a tá nezávislosť, naozaj do veľkej miery vidíte, že organizácia zriadená zákonom má štatút verejnoprávnej inštitúcie, ministerstvo alebo štát tam má minimálnu ingerenciu, predseda sa vyberá výberovou komisiu, kde štát má minimálnu ingerenciu, ale zase na druhej strane štát musí byť účastný do istej miery toho procesu aspoň teda ako jeden zo stakeholderov, ktorý to aj do značnej miery financuje, ale vždy je minoritný. To znamená, vždy tam prevládajú zástupcovia tej akademickej obce prostredníctvom tých troch reprezentácií a je tam zároveň aj predstaviteľ zamestnávateľov.
Takže čo sa týka nezávislosti a profesionalizácie a odstránenia konfliktu záujmov, to sú tri hlavné zložky, ktoré by mali zabezpečiť zvýšenie kvality toho hodnotenia. V podstate to, že my sa obávame o to, že to tak nebude, je istým nedostatkom predstavivosti, že by niečo takto mohlo byť, ale keď sa pozrieme do zahraničia, tam to hodnotenie funguje na týchto princípoch a nevidím, prečo by to nemohlo byť aj u nás takto, keď raz bude týmto zákonom vytvorené legislatívne prostredie, keď bude zriadená tá právnická osoba ako nezávislá a keď máme zároveň v rozpočte zabezpečené finančné zdroje na jej fungovanie. Čiže podľa mňa táto trojica dáva dosť solídnu záruku na to, aby tá agentúra mohla naozaj pôsobiť nezávisle, aby mohla zvýšiť kvalitu hodnotenia.
To, že tu polemizujeme, že či zabezpečenie kvality je hodnotenie kvality. No podľa môjho názoru áno, implicitne hodnotenie kvality musí zabezpečiť kvalitu, pretože tak, ako nastavíte tú latku, a keď potom tí, ktorí budú pod tou latkou, nedostanú oprávnenie na vykonávanie tých študijných odborov a programov, tak tá kvalita bude zabezpečená, lebo tí, ktorí budú pod určitou úrovňou, proste nebudú zabezpečovať. Takže budú dávať a poskytovať to vzdelanie tí, ktorí budú mať určitý štandard tej kvality. Čiže hodnotenie verzus zabezpečenie možno by sme mohli, ja neviem, polemizovať, či sa zákon má volať takto, ale zabezpečenie v sebe naozaj do veľkej miery obsahuje, obsahuje to hodnotenie. Pretože to hodnotenie nastaví latku, pod ktorou už ľudia neprídu, neprejdú. Tí, čo sú nad, tí budú mať zabezpečenú určitú úroveň kvality.
Pokiaľ ide o niektoré ďalšie také rekorentné témy, čo sa týka tej mobility ľudí. My máme teraz napríklad v tomto zákone návrh, aby študenti, ktorí chodia do zahraničia a zúčastňujú sa medzinárodných schém typu Erasmus alebo niektorých ďalších medzinárodných schém, neboli penalizovaní tým, že keď sa nám oni vrátia z toho zahraničia, tak vlastne oni istú časť štúdia tu nemohli absolvovať, musia si často nostrifi; teda dorábať tie skúšky alebo si ich nejakým spôsobom uznávať, vypadnú z toho bežného svojho krúžkového procesu a nestihnú možno dokončiť štúdium v tej štandardnej dĺžke štúdia, ktorá je financovaná štátom.
Práve preto sa nám stane napríklad, že decká, ktoré sa idú učiť do zahraničia, sú aktívni, nám v tom zahraničí zostanú, pretože neprekonajú všetky tie prekážky, ktoré po návrate tuná by ich čakali na to, aby štandardne dokončili štúdium. Takže my zavádzame možnosť: predĺženie štandardnej dĺžky štúdia práve pre takýchto študentov, ktorí sú aktívni, ktorí boli v zahraničí, zúčastnili sa Erasmu alebo niektorých podobných schém a po návrate tu aby sa teda mohli začleniť, aby neboli vytlačení, pretože oni už potom často zvážia, že teda idem si to tu silou-mocou dorábať, alebo už si to budem dorábať tam, lebo tam už má tiež určitý čas odštudovaný.
Takže práve preto, aby sme naozaj zabránili tomu odlivu mozgov a aby to bolo skôr o trénovaní mozgov, tak navyšujeme pre takýchto študentov, ktorí majú snahu mať medzinárodné skúsenosti, sú odmenení tým, že majú navyše ešte ten rok štúdia v rámci predĺženia štandardu, aby neboli penalizovaní tým, že boli aktívni a že boli v zahraničí.
Pokiaľ ide o ideu spájania škôl, ja si myslím, že zákonite to vytlačenie kvality vyššie bude viesť k spájaniu škôl, pretože keď budete mať školu, ktorá bude do istej miery vykuchaná, poviem to tak ľudovo, tým, že tam zostanú len niektoré segmenty, ktoré budú mať tú dostatočnú kvalitu, tak jednoducho tá škola určite zváži, aby sa spojila možno s nejakou inou školou, pretože ináč bude mať príliš malú ekonomiku škály na to, aby prežívala. To, že v súčasnosti viete, že sú idey na úrovni Európskej únie, aby sa do toho európskeho vzdelávacieho priestoru naozaj významne podporili len školy, ktoré sú do dvestého miesta v rebríčkoch a že žiadna zo slovenských škôl do dvestého miesta v týchto rebríčkoch sa nenachádza, je aj signálom toho, že ak sa toto presadí na úrovni Európskej komisie, tak budeme musieť naozaj veľmi rozmýšľať o tom, aby sme napríklad prijali modely spájania a zlučovania vysokých škôl s cieľom dosiahnuť oveľa väčšie kompetitívnejšie celky. Takým príkladom je napríklad Aalto University vo Fínsku, ktorá tiež v rámci toho fínskeho modelu by nás mohla zaujímať, kde došlo ku skombinovaniu rôznych škôl, predtým samostatných, a je to konglomerát, ktorý je úžasne kompetitívny, má veľkú kapacitu a tým pádom je kompetitívny aj v rámci európskeho výskumného priestoru.
Takže to zlučovanie škôl, samozrejme, ja si myslím, že zákonite to vyčistenie kvality by k nemu malo viesť, ale treba si tiež povedať, že tu stále ministerstvo nemá dosť veľké páky na to, aby mohlo nejaké vysoké školy vôbec rušiť, že vysoké školy teda verejné sú zriaďované zákonom, čiže je to skôr záležitosťou tohto pléna, akým spôsobom ony budú zriaďované.
A zároveň, pokiaľ ide o vašu otázku, pán poslanec Gröhling, o tých štátnych vysokých školách, tak ten mechanizmus je obdobný, aký bol aj teraz. To znamená, že na návrh akreditačnej komisie ministerstvo dáva návrh vláde na odsúhlasenie a v prípade verejných vysokých škôl je to teda stále zákonom. Čiže tam neni nejaká zásadná zmena v tomto mechanizme, len teda s tým, že to, čo predtým robila komisia, teraz bude robiť akreditačná agentúra. Takže je to obdobný mechanizmus.
Ale opäť, keď sa tu rozprávame o kapacite a kvalite systému, ono sú to do istej miery spojené nádoby, ale do istej miery aj naozaj ide o istý prechod kvantity na kvalitu. My zákonom o kvalite vieme prvoplánovo regulovať kvalitu a kapacitu vieme regulovať implicitne jednoducho tým, že sa nepovolia odbory, ktoré nebudú mať dostatočnú kvalitu. Čiže tá kapacita sa zmenší, ale potom tam budú aj tie štrukturálne otázky, že či niektoré pracoviská dokážu v tejto oklieštenej forme existovať, či sa zanechajú, či budú zrušené, či budú zlúčené a tak ďalej. Čiže toto je implicitný tlak na kapacitu, ale prostredníctvom kvality. Ale zase, keby sme tu dali, že ministerstvo bude zriaďovať vysoké školy, to by bol hneď harmatanec, že aký diktát, aký fašizmus (povedané s pobavením), čiže jednoducho naozaj zostáva to tak, ako to je. Je to na vás, aby ste tie vysoké školy zriaďovali, aby ste ich zrušili, to znamená, tie počty vysokých škôl naďalej určuje Národná rada zákonom a my môžeme cez túto agentúru tlačiť na kvalitu tej výuky. To ešte, samozrejme, neznamená, že kvalita ošetrí všetko, ale implicitne ten mechanizmus tam zabudovaný je. My nemáme inú možnosť to robiť, pretože to by naozaj nebolo v súlade s medzinárodnými štandardami aj v rámci tej ESG-čky.
To, že ako sa tam niektoré tie inštitúty premietajú v tom zákone, máme naozaj aj v dôvodovej správe v rámci porovnávacej tabuľky premietnuté, ako je tých 10 štandardov ESG premietnutých do dikcie tohto zákona. Máme za to, že je to naozaj v dostatočnej miere. Pokiaľ bude k tomu ešte nejaká diskusia aj teda medzi týmto a druhým čítaním, tak vieme tam robiť nejaké úpravy, ale opakujem, že z našej strany absolútne nie je úmysel nejakým zásadným spôsobom do toho vstupovať, čiže to považujeme za dobre pripravený kus legislatívy, odkonzultovaný kus legislatívy a v žiadnom prípade momentálne nemáme nič na mysli, čo by sme tam chceli meniť medzi prvým a druhým čítaním z titulu, že rýchlo sme tu niečo dali a nekvalitné zákony chceme pritom ako prerobiť v parlamente.
To, že sa tu možno niečo preslúcha o tom, že sa niečo má ešte meniť, vyplýva naozaj z toho, že Slovenská rektorská konferencia nám nestihla dať skonsolidované stanovisko. Dostali sme ho až po prerokovaní vo vláde, to je tých desať bodov, a aj dnes, pokiaľ viem, boli už nejaké parciálne rokovania, kde sa tie body vysvetľovali, a z toho osem je naozaj technicky vysvetľujúcej povahy a dva sú také zásadné, že nikdy nebudem ja napríklad ako z titulu navrhovateľa súhlasiť, aby boli nejakým spôsobom zmenené alebo vypustené. To by bol naozaj návrat do pôvodných pozícií a nedosiahli by sme nejaký významný posun.
Čiže opäť teda vás chcem ubezpečiť o tom, že nemáme zámer toto nejakým partizánskym spôsobom prerobiť do druhého čítania, že je to naozaj odkonzultované do najvyššej možnej miery a že teda je to vyslovene teda len z hľadiska pána, pánov rektorov ešte nejaké zmeny, ktoré oni chceli navrhnúť.
Takže teším sa na ďalšiu konštruktívnu diskusiu a ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania.
Tento návrh zákona predstavuje komplexnú reformu akreditačného procesu v oblasti vysokého školstva, ktorá nadväzuje na prijatie štandardov a usmernení na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania ministrami školstva v roku 2015. V ďalšom sa o tom budem zmieňovať ako ESG 2015. Čiže sú to európske štandardy kvality, ku ktorým sa to týmto činom Slovenská republika prihlásila.
Navrhujeme, aby extrémne posudzovanie vykonávala akreditačná agentúra. Oproti súčasnému stavu je podstatným rozdielom, že agentúra bude samostatnou právnickou osobou, ktorá bude priamo rozhodovať. Doteraz totiž akreditačná komisia v súčasnosti k žiadostiam dáva len poradné vyjadrenia, o ktorých rozhoduje samotné ministerstvo.
Akreditačná komisia je teda len poradným orgánom a nemá samostatné rozhodovacie právomoci. Zavedením novej akreditačnej agentúry sa dosiahne nezávislosť rozhodovania od štátnej správy. To znamená, akreditačná agentúra nebude poradná, ale bude v konečnom dôsledku aj rozhodovať.
Zároveň spôsob kreovania orgánov je do významnej miery nezávislý od štátnej správy na rozdiel od súčasnej akreditačnej komisie, ktorých členov vymenúva vláda na návrh predložený ministerstvom. Čiže ide opäť o posilnenie inštitútu nezávislosti hodnotenia a odpútanie od ústredných orgánov štátnej správy a štátnej správy ako celku, keďže podľa tej normy ESG 2015 by agentúry hodnotiace vzdelávanie vo vysokom školstve mali byť nezávislé, mali by konať autonómne a mali by prebrať plnú zodpovednosť za svoje činnosti a ich výsledky bez vplyvu tretích kraj; tretích strán.
Naša súčasná akreditačná komisia nie je pokladaná za rovnocennú alebo plnoprávnu akreditačnú agentúru v zmysle týchto medzinárodných štandardov a v dôsledku toho ani Slovenská republika nie je plnoprávnym členom v medzinárodnej organizácii ENQA, kde teda naša akreditačná komisia je len ako v roli nejakého prísediaceho člena.
Vzhľadom na povahu činnosti akreditačnej agentúry bola zvolená forma verejnoprávnej inštitúcie. To znamená, že je zriadená zákonom a zákonom je potrebné upraviť aj ustanovenia v orgánoch financovaní či hospodárení tejto agentúry.
Procesne sa prakticky upúšťa od komplexnej akreditácie a pravidelného akreditovania jednotlivých študijných programov a namiesto toho sa bude pravidelne posudzovať vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Ale neznamená to, že sa úplne nechávajú posudzovania tejto kvality len v rukách škôl, pretože nóvum je v tom, že keďže v súčasnosti akreditačná komisia musí posudzovať zavedenie každého nového študijného programu a je to zbytočne zdĺhavé a byrokratické, v budúcnosti akreditačná agentúra už bude posudzovať zavedenie nových študijných programov len v tom prípade, že daná akreditovaná vysoká škola bude otvárať nové študijné odbory. Čiže sa viaže to nové vstupovanie a nové akreditovanie do programov len vtedy, ak daná vysoká škola vstupuje do nového študijného odboru. Pokiaľ vysoká škola je akreditovaná v danom študijnom odbore, to znamená, má akoby svojím spôsobom výraz inštitucionálna akreditácia, hoci v zákone tento terminus technicus neni definovaný, tak takáto škola v rámci daného študijného odboru si môže vytvárať a zavádzať nové študijné programy aj bez toho, aby každý jeden program nanovo musela akreditovať cez akreditačnú komisiu. To je ten stav, ktorý je dnes, a každý jeden program si tie vysoké školy musia nanovo akreditovať, čo na jednej strane je zdĺhavé, byrokratické a na druhej strane akoby nedôverovali tým vysokým školám, že keď vedia v rámci nejakého študijného odboru komplexne niečo garantovať, tak že ďalší nejaký študijný program by mal byť zrejme tiež takto isto kvalitne garantovaný.
V zmysle ESG 2015 sa ďalej návrhom zákona realizuje požiadavka, že za kvalitu poskytovaného vzdelávania je primárne zodpovedná vysoká škola. Ale to neznamená, že sa tej vysokej škole dáva možnosť nejakým spôsobom znižovať latku, je to opäť tým, že preberáme tie štandardy ESG, to znamená, my štandardy ESG plne transponujeme do znenia tohto zákona. Tie školy nebudú mať možnosť nejakým spôsobom si znižovať latku a začať nejakým spôsobom vyrábať nekvalitných, nekvalitné programy alebo nekvalitné odbory.
Nóvum je aj to, že do procesu tvorby a monitoringu študijných programov sa budú po novom zapájať relevantné subjekty, ktorými sú najmä študenti, absolventi a zamestnávatelia. V súčasnosti do akreditačnej komisie nevstupujú z týchto, od týchto strán a subjektov žiadne inštitúcie, čo je teda aj do istej miery v rozpore s európskymi štandardami, a preto my povoľujeme a zavádzame tieto prvky účasti ďalších dotknutých skupín obyvateľstva a najmä študentov a zamestnávateľov v hodnotiacom procese.
Návrh zákona mierne modifikuje udeľovanie štátneho súhlasu pre súkromné vysoké školy, pričom okrem iného sa začiatok konania presúva z ministerstva na agentúru.
Myslím, že na začiatok by som asi povedala toľkoto, budem potom ďalej reagovať na rozpravu. Ďakujem pekne za úvodné slovo k tomuto zákonu.
A teda si dovolím povedať hneď aj úvodné slovo k ďalšiemu zákonu, čiže to je k bodu 18. Ide o novelu vysokoškolského zákona, čiže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A zmeny, ktoré navrhujeme, do veľkej miery súvisia práve s tým, že bude prijatý alebo prerokovaný zákon o kvalite vysokoškolského vzdelávania, čiže zmeny vysokoškolského zákona reflektujú prijatie tohto nového zákona.
Okrem toho sa zavádza ešte niekoľko nových zmien, ktoré priamo so zákonom o kvalite vzdelávania nesúvisia, a to je konkrétne zvýšenie otvorenosti vysokoškolského systému tým, že pri obsadzovaní miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora, docenta sa školám umožňuje upustiť od požiadavky na predchádzajúce udelenie titulu docent alebo profesor. To znamená, že školy si budú môcť zamestnať na funkčných miestach docentov a profesorov dočasne, nie navždy, ale dočasne na obdobie niekoľkých rokov, momentálne je navrhované obdobie 6 rokov, aj takých ľudí, pedagógov, ktorí neprešli formálne habilitačným alebo inauguračným konaním, a to s cieľom otvoriť ten školský systém aj odborníkom z praxe, o ktorých sa tu už hovorilo aj v súvislosti so stredným odborným vzdelávaním, aj ľuďom zo zahraničia, aj ľuďom, ktorí mali profesné mobility, dajme tomu v rámci Slovenska menili inštitúcie, menili školy a z toho titulu boli istým spôsobom hendikepovanými v tom, napríklad habilitačnom a inauguračnom konaní. Pretože viete, že habilitačné, inauguračné konania v ponímaní doterajšom boli do veľkej miery závislé od interných kritérií, ktoré si definovali jednotlivé vysoké školy, a keď má človek nejakú mobilitu alebo prerušenie tej akademickej kariéry, tak v konečnom dôsledku nebol schopný si ten titul získať napriek tomu, že mohol mať vynikajúce skúsenosti zo zahraničia, vynikajúce vedecké výsledky a možno väčší rozhľad ako niekto, kto na tej škole 30 rokov odsedel na zadku, a preto prešiel konzistentne všetkými kritériami, stal sa docentom, profesorom. A práve takýchto ľudí chceme umožniť zaviesť do toho systému, aby sa systém rozšíril, aby sa viacej priblížil praxi, aby sa viacej zmedzinárodnil.
Ďalej ponúkame zavedenie interdisciplinárnych štúdií ako nového druhu bakalárskeho študijného programu, ktorý umožňuje vysokým školám novú formu organizácie štúdia a umožňuje študentom vytvoriť si jedinečný profil výberom absolvovaných predmetov. Reagujeme na to, že v súčasnosti už veľká väčšina vedeckých poznatkov vzniká aj na pomedzí medzi jednotlivými vednými disciplínami. To znamená, uzatvárať sa len v rámci niektorých vedných disciplín by mohlo byť kontraproduktívne a výzvy súčasného sveta vrátane európskeho vedeckého priestoru, vrátane vízie horizontu sú formulované vždy v interdisciplinárnom poňatí. To znamená, že neobjednáva sa, aby sa posunulo základné poznanie v nejakom, v nejakej oblasti vedy, ale aby sa riešili konkrétne problémy, ktoré treba vždy uchopiť z interdisciplinárneho pohľadu. Preto aj, aj s úmyslom umožniť študentom lepšie fungovanie v tomto komplexnom svete a umožniť im ešte nejakým spôsobom si flexibilnejšie zvoliť profil štúdia počas prvého stupňa, zavádzame tieto interdisciplinárne štúdie s tým, že študent si bude môcť vybrať, bude môcť kombinovať dva odbory alebo dva programy a bude si môcť nastaviť nejaký profil, ktorý bude jedinečne spĺňať jeho vlastné ďalšie uplatnenie.
Ďalej navrhujeme zmenu systému pre komplexné hodnotenie tvorivej činnosti vysokých škôl, ktorým je hodnotenie excelentných tímov či jednotlivcov, ktorý bude vykonávať výskumná hodnotiteľská komisia zložená najmä zo zahraničných odborníkov. Pokiaľ ide o hodnotenie tvorivej a výskumnej činnosti, treba si uvedomiť, že tento zákon sa nazýva a má v názve slovo "vzdelávanie". Treba si uvedomiť, že tá agentúra sa prioritne zaoberá hodnotením kvality vzdelávania. Treba si uvedomiť, že tie európske štandardy ESG, podľa ktorých je táto agentúra nastavená, hovoria o hodnotení kvality vzdelávania. Čiže nejedná sa tu koncepčne o hodnotenie kvality vedy alebo výskumnej činnosti. Pokiaľ by sme my nejakým spôsobom ponechali na tejto agentúre hodnotenie výskumnej činnosti, tak by sme docielili taký stav, že veda a výskum, ktoré sú na vysokých školách, by boli vytrhnuté z celkového kontextu vedy a výskumu v Slovenskej republike, pretože vedu a výskum v Slovenskej republike nerobia len vysoké školy, ale robia ju aj Slovenská akadémia vied, robia ju rezortné výskumné pracoviská, robí ju súkromná sféra.
To znamená, vedu a výskum treba chápať ako oveľa širší pojem než vysokoškolské vzdelávanie a z toho titulu nemôže byť nejaké komplexné hodnotenie tvorivej činnosti vedy a výskumu na vysokých školách ponechané len v gescii tohto zákona. Preto, preto je vyňaté spod agentúry a je tam zakotvený mechanizmus, ktorý tam je navrhnutý pre komplexné hodnotenie tvorivej činnosti, a toto je už ako krok progresívny, ktorý anticipuje, že v budúcnosti by na úrovni Slovenska malo dôjsť k zjednoteniu hodnotenia tvorivej činnosti a vedy ako celku. To znamená, nieže každá inštitúcia alebo každý rezort bude mať svoje vlastné hodnotiace mechanizmy, že školáci jedni, Slovenská akadémia vied druhé, nejaké výskumne ústavy v rezortoch prakticky žiadne a priemysel nejaké svoje vlastné, ale malo by dôjsť k premosteniu hodnotenia vedy a výskumu v republike ako celku. A preto sa, je, nie je možné systémovo komplexne ponechať hodnotenie výskumu a vedy na školách v gescii zákona, ktorý sa zaoberá primárne hodnotením kvality vzdelávania.
Zároveň ale treba povedať, že hodnotenie tvorivej a vedeckej činnosti a jej prítomnosť sú veľmi dôležité pre kvalitu vzdelávacieho procesu a toto sa reflektuje v zákone tým, že sú tam určité požiadavky na tvorivú činnosť a vedeckú činnosť aj inštitúcií, aj pedagógov, ktorí sa zúčastňujú v procese, ale tieto požiadavky sú tam flexibilne odstupňované v závislosti od stupňa vzdelávacieho procesu. To znamená, nižšie požiadavky budú kladené na pedagóga alebo programy, ktoré vzdelávajú bakalárov, a najvyššie požiadavky budú kladené na pedagógov a programy, ktoré vzdelávajú PhD. študentov. Pretože zjavne, aj keď sa teda bavíme o profesných bakalároch, o priblížení potrebám praxe, tak nie je žiaduce, aby človek, ktorý vzdeláva bakalárov, mal také isté vedecké výsledky, karentované publikácie v zahraničných časopisoch ako človek, ktorý vzdeláva PhD. študenta. Čiže opäť zavádzame určitú flexibilitu do toho systému a približujeme ju potrebám praxe.
Zároveň školám umožňujeme, aby nemusel byť každý pedagóg alebo každý človek, ktorý pracuje na vysokých školách v súčasnosti trojjediný, to znamená, že musí byť skvelý pedagóg, základný vedec so zahraničnými karentami a musí vedieť chodiť v európskych projektoch, ale umožňujeme určitú stratifikáciu profilácie tých ľudí podľa toho, v ktorom stupni budú učiť.
No a na záver ide o opustenie od formálneho začleňovania vysokých škôl medzi univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy.
Návrh zákona upravuje aj niektoré okruhy, ktoré považujeme za zmeny technického charakteru, ako napríklad spracovanie osobných údajov v nadväznosti na nové všeobecné nariadenie o ochrane údajov a nový zákon o ochrane osobných údajov či používanie štátnych symbolov.
Návrh zákona sa nezaoberá zmenami v rámci riadenia vysokých škôl, zmenami financovania vysokých škôl alebo zmenami pracovnoprávnych vzťahov, pretože tieto okruhy si vyžadujú komplexnejšiu prípravu a úpravu a na základe aj dohody s vysokoškolskými reprezentáciami sa takéto veci, tieto okruhy budú komplexnejšie riešiť novelou vysokoškolského zákona potom v budúcom roku. Čiže rozsah tejto novely je do veľkej miery determinovaný zákonom o kvalite vysokoškolského vzdelávania plus tie asi tri body, ktoré som teraz uviedla, ktoré slúžia na sflexibilnenie systému, jeho otvorenie sa praxi a priblíženie medzinárodnému prostrediu.
Ďakujem pekne za pozornosť a toľko úvodných slov k tomu druhému materiálu, bodu 18.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a osobitne milí žiaci, dovoľte mi, aby som sa teda vyjadrila, je to prvé čítanie, nebudem úplne detailne reagovať na všetky technické inštitúty zákona, lebo máme pred sebou ešte dlhú, dlhú trať do druhého čítania, ale chcela by som sa teda vyjadriť k takej základnej koncepčnej rovine a reagovať na niektoré konkrétne pripomienky, ktoré tu boli vznesené.
V prvom rade by som chcela začať tým, že viete, že máme v procese Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, v ktorom stredné odborné vzdelávanie je dôležitou súčasťou a že tento program je inšpirovaný fínskym modelom. Fínsko je pred nami trochu vpredu a to hlavne tým, že tí, ktorí sa vyznáte vo vzdelávaní, poznáte, že máme tzv. Európsky kvalifikačný rámec, že podľa tohto Európskeho kvalifikačného rámca aj na Slovensku deti dostávajú vedomosti, zručnosti a kompetencie. Ale Fíni sú ešte pred nami aj v tom, že rozvinuli ďalšie tri úrovne kvalifikačného rámca, ktorý sa odráža vo vzdelávaní, a to nielenže vedomosti, zručnosti a kompetencie, ale aj postoje, hodnotová orientácia a motivácie. A ja si myslím, že dnešné vystúpenie opozičných poslancov v parlamente bolo dôkazom toho, že na Slovensku sme ešte tieto hodnoty, motivácie a postoje v našom vzdelávacom programe nemali dostatočne zakomponované.
Ide totiž o to a osobitne ma mrzí, že deti musia počúvať veci, ktoré naozaj žonglujú s výrazmi ako "odpad", ktoré naozaj sa snažia izolovane tu vyťahovať tu nejaké veľmi negatívne konotácie, ktoré naozaj nie sú v súlade s tým, čo by sme mali prejavovať aj vo vzťahu k mládeži pri pozitívnom nastavovaní vzdelávacieho systému, pri pozitívnom nastavení mládeže na to, aby jednoducho sami zapadli do tohto, do tohto nového šesťúrovňového Európskeho kvalifikačného rámca, keď my sami dospelí pri prijímaní takejto dôležitej legislatívy žonglujeme naozaj s veľmi negatívnym nastavením, keď sme tu svedkami toho, že na jednej strane sa tieto nové zmeny chvália, ale na druhej strane sa okamžite zatracujú a že v každej sekunde sa kritizuje to, čo sa v ďalšej sekunde svojím spôsobom chváli. Pretože keď na jednej strane sa kritizuje Slovenská republika, nedáva dostatočné prostriedky do systému vzdelávania zo štátneho rozpočtu a nahradzuje ho eurofondami, tak keď tu máme konečne veľký prelom a dávame značné prostriedky do vzdelávania zo štátneho rozpočtu, tak sa to tu prezentuje ako plytvanie prostriedkami štátneho rozpočtu. Keď sa hovorilo o tom, že v systéme nie sú naozaj motivácie pre zamestnávateľov a že teda tie miesta nevznikajú, lebo nie sú dostatočne motivovaní, keď sa tie motivácie pre zamestnávateľov zavedú, tak sa hovorí, že sú to falošné motivácie.
Keď, pán poslanec Poliačik, vy hovoríte, že tento zákonný projekt, to nie je projekt, to je legislatíva. Podľa môjho názoru tam nie je žiadne prechodné ustanovenie, že v roku 2021 sa toto končí. Toto nie je projekt, toto je normálna legislatíva a normálny systém, ktorý bude bežať nad rámec roku 2021. Čiže vy ste povedali, keď sa tento projekt skončí. Tento projekt sa nekončí, toto je normálna legislatíva a my tam nemáme niečo, že 2021 všetko zhasne. Tie inštitúty, samozrejme, aj legislatíva je živý proces, ale tu nikde nevidím, ako to bolo nejaké nepochopenie z vašej strany, prečo by sa toto malo skončiť v roku 2021. Je to legislatíva, nie sú tam prechodné ustanovenia, že by sa niečo skončilo alebo že by sa niečo malo postupne znižovať.
Pokiaľ hovoríme o tom, že sú zavádzané nejaké priame platby pre podnikateľov, tak je to osobitne s cieľom toho, aby sa do tohto systému pomimo tých veľkých firiem, ktoré to doteraz mali, hlavne automobilky, a mali možnosť sa zúčastniť, dostali všetci ostatní, ktorí doteraz nemali možnosť sa tam zúčastniť, čiže najmä malé, stredné podniky a živnostníci. Je to robené naozaj na základe požiadaviek z prostredia zamestnávateľov, ktorí veľmi lobovali za to, aby tieto priame platby boli zavedené. Vy viete, že máme aj tie nepriame motivácie, čiže tie daňové odpočítateľné položky, ale tie opäť nezavádzame, tie tam už dávno sú v tom zákone. To niežeby sme zavádzali aj, aj, tie položky tam už sú, ale samotní zamestnávatelia, sedem sestier, ako viete, aj živnostenská komora dôvodili tým, že bez tých priamych platieb opäť toto ustanovenie a tá motivácia by bola bezzubá, pretože tie daňové odpočítateľné položky nebudú dostatočným stimulom pre malé, stredné firmy a pre živnostníkov.
To znamená, my sme pyšní na to, že zo štátneho rozpočtu Slovenská republika si plní svoje domáce úlohy a že podporuje to, čo je v rámci povinného systému vzdelávania, že to nemusíme suplovať eurofondami, za čo by sme boli okamžite kritizovaní, a že naozaj zamestnávatelia – a hlavne malí a strední – dostanú možnosť sa v systéme zúčastniť. A to je okrem iného aj veľkou manifestáciou toho princípu inklúzie, ktorý sa tu mnohokrát aj v reči pani poslankyne Zimenovej ocitol.
Čo iné je podporou inklúzie, keď sa do systému dostávajú aj tí, ktorí sú znevýhodnení, tí, ktorí sú malí a strední, tí, ktorí sú živnostníci? A dokonca aj títo ľudia majú možnosť aj niekde na dedine a niekde, kde je len jedna kaderníčka, bude mať možnosť zobrať si nejakú učnicu a nebude musieť len táto dievka chodiť do Volkswagenu niekde 500 km ďalej. Toto je podľa môjho názoru veľkou manifestáciou inklúzie v tomto systéme a jednoducho bolo to tu nejakým spôsobom opomenuté alebo dehonestované.
Pokiaľ ide o filozofiu toho systému a o to, že sociálne inžinierstvo, plánovanie, prognózovanie, registrujem tú istú takú posadnutosť tou firmou Trexima. Myslím, že až dvaja poslanci zviditeľňovali toto meno. Ja nevidím nikde v zákone napísané Trexima, my tam robíme referencie na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré v zmysle kompetenčného zákona v tejto republike je zodpovedné za takéto prognózovanie potrieb. To znamená, že do tej miery, do akej oni čerpajú od firmy Trexima, my to ako školstvo nevieme konkrétne ovplyvniť, ale podľa môjho názoru, pokiaľ viete, čo je to firma Trexima, viete, ako sa prognózuje trh práce.
Tá firma Trexima má najväčší panel v republike, panel, to znamená, že oni majú rotujúce údaje o tých istých zamestnancoch, o tých istých firmách a podnikoch počas dlhodobého časového horizontu, a to je to najlepšie, čo existuje, nič lepšie nie je okrem výberových skúmaní. Ale výberové skúmania sa aj tak robia na základe skúmaní Štatistického úradu, takže zdrojový údaj firmy Trexima je úplne v poriadku, je to naozaj aj v súlade s európskymi štandardami, ako sa robia prieskumy a výberové zisťovanie pracovných síl a ďalšie podobné výberové zisťovania sa používajú ako doplnkové zdroje údajov. Z tej firmy Trexima viete napríklad usúdiť o dynamike jednotlivých profesií, to nie je vyčerpávajúci údaj a nikto to nehovorí, že je to vyčerpávajúci údaj, ale je to dynamika jednotlivých profesií, pretože presne nie je možné sociálne naprogramovať všetko a žiadne sociálne inžinierstvo z tohto ani zďaleka nečuhá a ani predtým to tak nebolo, pretože keď poslanci VZN určovali, poslanci krajov, tak to bolo podľa mňa vrcholná demokracia a vrcholné prispôsobenie pomerov na miestne účely a nie, a nie sociálne inžinierstvo.
Takže len toľko k niektorým hlavným princípom, k veľa odpovediam som sa nedostala, ale tak, žiaľbohu, časový limit mi to nedovoľuje, takže budem sa tešiť, že teda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani ministerka, nemáte časový limit, len som upozorňoval tam hore kolegov...

Lubyová, Martina, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ahá, ja som sa zľakla, že mám.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
... lebo počujem sem, ako sa bavia. Takže kľudne môžte, nech sa páči.

Lubyová, Martina, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR
Dobre, čiže k tomu sociálnemu inžinierstvu. Doposiaľ sa tie plány výkonov určovali všeobecne záväzným nariadením poslancov na miestnej úrovni, čiže žiadne ministerstvo, krajské VÚC-ky. To je miestna úroveň oproti centrálnej úrovni, áno, však nebudeme to dávať na 80 okresov. Čiže robili to VÚC-ky, robili to poslanci ako výraz ako demokratického procesu, čiže absolútne najvzdialenejšie od nejakého centrálneho komunistického plánovania, čiže ten stav, ktorý bol doteraz označovaný za sociálne inžinierstvo, je podľa mňa úplne scestný.
Ale problém bol v tom, že jednoducho, ako tu odznelo aj od vás mnohých, je nesúlad medzi ponukou a dopytom, ponukou vzdelávania a dopytom z trhu práce. Takže asi to doteraz nerobili dobre tie VÚC-ky, keď je tu tento nesúlad. Keby tu ten nesúlad nebol, nemusíme nič riešiť.
To znamená, že bolo treba nejakým spôsobom pristúpiť k zmene tohoto systému a my nešli sme na opačný extrém, to znamená, že aby ministerstvo centrálne alebo nejaký štátny orgán určoval tie plány výkonov, my sme ich ponechali na tej krajskej úrovni, to znamená stále na úrovni VÚC-ky, ale odpolitizovali sme toto rozhodovanie, pretože v súčasnom systéme často tým, že to bolo poslanecké rozhodnutie, lobizmus, politické tlaky jednoducho na tej miestnej úrovni prevládli a tie nastavenia tých tried neboli jednoducho optimálne, nezodpovedali potrebám trhu práce.
Tí z vás, ktorí chodia, napríklad pán poslanec Gröhling bol na krajskej rade, na rade vlády pre odborné vzdelávanie, videli ste, že samotné kraje, samotné rezorty tam často poukazujú na to, že máme stovky a tisícky absolventov škôl, ktorí nie sú potrební. Posledným príkladom boli konzervatóriá, pretože prečo by si každá VÚC-ka neotvorila konzervatórium, však každá VÚC-ka má talentované deti a chce mať takýto druh školy. Ale jednoducho v našej republike, keď máme tisícky absolventov konzervatórií, z nich niekoľko desiatok sa môže zamestnať v nejakej filharmónii, čo s tými ďalšími? Ale pokiaľ sa to nechávalo na politické rozhodnutia poslancov VÚC-ky, oni nikto nepovedal, že my nepotrebujeme takéto školy. Samozrejme, príde niekto, prelobujú si, takže jednoducho tam nebola tá zodpovednosť a existoval ten nesúlad.
Čo my sme urobili, dali sme to do stredu ako kompromisné riešenie, nechali sme to na VÚC-kách, čiže na krajskej úrovni, a dali sme to na prenesený výkon štátnej správy, čiže z politickej úrovne to prechádza na odbornú úroveň. Ministerstvo tam nerobí žiadneho diktátora, ministerstvo len určuje všeobecné pravidlá. To neznamená úplné konkrétnosti, ale všeobecné metodické pravidlá, ktoré platia pre všetky VÚC-ky rovnako. Čiže toto sa nedá považovať tiež za žiadne sociálne inžinierstvo alebo diktát, je to normálna všeobecná miera usmernenia, aby sa predsa len nejaké kritériá zohľadňovali. Predtým tie kritériá neboli žiadne, v praxi neboli žiadne, po zalobovaní v poslaneckom zbore proste mohlo z toho vyjsť hocičo.
Pokiaľ ide o to správne konanie, my sme ani doteraz vo vzťahu k tým VZN-kám nevstupovali ako štát cez správne konanie, čiže to tam nejde o odstránenie správneho konania, ale vnímam tu od viacerých poslancov záujem o to správne konanie, samozrejme, ešte sa môžeme k tomu vrátiť a prejsť si to, ale my tam máme alternatívny mechanizmus, ktorý akoby alternatíva správneho konania v opravnom mechanizme, lebo nejaký opravný mechanizmus existovať musí, a, lebo napríklad aj tá VÚC-ka nemusí dodržať záväzné kritériá, až vtedy nastupuje to ministerstvo s tým, že nie hocikedy, ale len v prípade nedodržania záväzných kritérií nastupuje opravný mechanizmus. Otázka je, či ten opravný mechanizmus musí byť v režime správneho konania. Podľa nášho názoru to môže vyústiť do toho, že to bude zbytočne dlhé a byrokratické rozhodovanie, že jednoducho, že sa ten proces predĺži a bude zbyrokratizovaný. Takže túto otázku, samozrejme, nechávame otvorené, ale máme za to, že ten alternatívny mechanizmus je tam dostatočne exaktne popísaný a že to správne konanie by mohlo byť zbytočne byrokratickým a zdĺhavým.
Pokiaľ ide o tie plány výkonov a štátnych plánovačov a neprepojenosť s praxou, asi ste zaregistrovali, že sa tam objavili krajské rady pre odborné vzdelávanie. To znamená, že tie plány výkonov sa určujú úradom, županom, čiže naozaj sa posunie veľmi kompetencia županov, nie je to ministerstvo, a že tieto plány výkonov sa určujú až po prerokovaní s krajskou radou pre odborné vzdelávanie. V tej krajskej rade sú zástupcovia všetkých zriaďovateľov, súkromných, cirkevných, štátnych škôl. Doteraz to nebolo v praxi tak, doteraz často tie VÚC-ky uprednostňovali len svoje školy, to znamená, že naozaj aj z hľadiska opäť participatívnosti nejde o žiadne sociálne inžinierstvo, ide, naopak, o zdemokratizovanie tohto inštitútu a prehĺbenie participatívnosti, pretože v tých krajských radách predtým, než župan určí tie plány výkonov, naozaj sa bude musieť poradiť so všetkými reprezentantmi zriaďovateľov a tých ďalších subjektov vo svojej župe.
Pokiaľ ide o nejaké tie kritériá, pani poslankyňa Zimenová spomínala nejaké odporúčanie OECD. V prvom rade my sme naozaj zavesení na indikátori Európa, stratégie Európa 2020. OECD je veľmi dobrý debatný klub, v súčasnosti už má okolo, neviem, 36 členských štátov, pretože po tom, ako sa na globálnej scéne začala inflácia tých všetkých medzinárodných organizácií a z G8 vznikla G10, G20, tak všetky organizácie sa začali nadúvať. OECD, ktoré nie je Organizácia Spojených národov, sa rapídne zvýšila na asi 36 členských krajín a sú tam krajiny typu Brazília, Turecko, Japonsko, Spojené štáty americké a slovenské hodené do jedného mechu, to znamená, akékoľvek priemery a odporúčania OECD treba brať naozaj s veľkou rezervou, pretože treba brať ohľad na inštitucionálnu krajinu tých jednotlivých štátov a až potom sa pozerať, či sa dá niečo, nejaké slepé transakcie tých odporúčaní OECD k nám aplikovať.
Pokiaľ ide napríklad o to, že sa bavíme o programoch vyššieho odborného vzdelávania, ak ste si všimli, my reagujeme práve na to a na žiadosť zamestnávateľov, ktorí majú záujem o profesijných bakalárov. Reagujeme na to posilnením inštitútu profesionálnych bakalárov, to nie je v tomto zákone, ale zavádzame profesijných bakalárov a dokonca už akreditačná komisia na náš podnet schválila kritériá na akreditovanie profesijných bakalárov. Čiže cesta podľa môjho názoru je skôr týmto smerom, keď všetky decká sa dnes hrnú na vysokú školu, tak neizolovať ich ešte v nejakom ďalšom strednom prúde vzdelávania a potom si urobiť bakalára, ale rovno robiť profesijných bakalárov, ktorí budú viacej previazaní na systém praxe. A to už teda je obsahom tých ďalších zákonov, o ktorých sa bude neskôr rozprávať.
Pokiaľ ide o to, že chceme sflexibilniť ten systém pre malých a stredných podnikateľov, my tam zavádzame, alebo to, čo ste vraveli, že kto nevie, ten učí. Opäť je to možno trochu také generalizovanie, dehonestujúce vyjadrenie na adresu našich učiteľov, ale práve na toto reagujeme tým, že ak ste tým chceli povedať, že nemáme dostatok kvalifikovaných odborníkov, ktorí by učili na týchto školách, my zavádzame práve hlavného inštruktora, inštitút v tomto zákone, aby takýto človek mohol pôsobiť v tej škole a na toho hlavného inštruktora sú kladené oveľa nižšie kvalifikačné požiadavky ako na tých majstrov odbornej prípravy, ktorí doteraz boli nedostatkoví. To znamená, ľudia z praxe, ktorí vedia, lebo v tej praxi robili, sa môžu dostať do týchto škôl a môžu jednoducho tam učiť. Takže sú to naozaj, sú to naozaj ľudia z praxe a upravuje sa, ak ste si všimli, aj kvalifikačné predpoklady, uvoľňujú sa tie predpoklady, aby nebolo príliš byrokratické získavanie tých majstrov odbornej prípravy. Takže naozaj reagujeme na flexibilitu.
Pokiaľ ide o to, že v súčasnosti ten systém bol uzavretý preto, lebo niektorí zamestnávatelia nemali možnosť komplexne toho žiaka vzdelávať, reagujeme tam tým, že umožňujeme zamestnávateľom, aby tých žiakov, aby tých žiakov vzdelávali v spolupráci s inými zamestnávateľmi. To znamená, oni môžu kombinovať možnosti svojich pracovísk a nemusí každý jeden zamestnávateľ na svojich bedrách niesť ťarchu vzdelávania toho žiaka. Čiže opäť sflexibilníme ten systém a naozaj umožňujeme, aby oveľa väčší počet zamestnávateľov sa zapojil, aby to bolo naozaj inkluzívne aj pre malých, stredných a pre živnostníkov.
Pokiaľ ide o tie kvóty, tých 12-tisíc študentov. Tieto kvóty boli určované v hlbokej minulosti pri vzniku projektu a tie kvóty boli určované aj na základe toho, že samotní zamestnávatelia dávali vyjadrenie, že budú generovať 8-tisíc pracovných miest ročne. Čiže na základe aj vyjadrenia samotných zamestnávateľov sa tieto kvóty nastavili tak, ako sa nastavili. Potom zamestnávatelia začali dodávať okolo 1 600 – 2 000 študentov ročne, čiže tam je veľká diskrepancia v tom, čo oni teda sľubovali a ako nakoniec ten systém sa napĺňa. Čiže naozaj toto je, ak si všímate, veľký trojuholník medzi zamestnávateľmi, školami a rodinami s deťmi a to ministerstvo, nie je možné nás aj obviňovať z toho, keď zamestnávatelia nakoniec na začiatku ak nejakým spôsobom predimenzovali tú ponuku pracovných miest, ktoré tam budú mať. Napriek tomu si myslím, že pri zvýšenom úsilí, ak si budeme všetci vychádzať v ústrety konštruktívne, tie ciele sa budú dať naplniť.
A určite si nemyslím, ako to bolo prezentované pánom poslancom Poliačikom, že tam je nejaký záujem ušetriť nejaké prostriedky eurofondov, pretože, ako ste si všimli, naozaj prostriedky štátneho rozpočtu sa dávajú do systému vzdelávania, ktorý je povinný, čo je naozaj domáca úloha Slovenskej republiky a my to tu veľkým spôsobom robíme. Čiže za to treba naozaj tlieskať a byť šťastní, že sa to takýmto spôsobom dá urobiť, a nie vyhovárať sa, že takto je to zase len záplata a ideme šetriť nejaké eurofondy. To je to, po čom všetci volajú, aby sa prvoplánovo v rámci štátneho rozpočtu podporoval rozvoj vzdelávacieho systému. Eurofondy majú hrať komplementačnú úlohu a keď sa toto urobí, že sa tu prvoplánovo používajú prostriedky štátneho rozpočtu, tak je to zlé, lebo sa majú šetriť nejaké eurofondy.
Ja tam naozaj nevidím, nevidím motiváciu otvorenia systému duálneho vzdelávania s tým, aby sa niekde ušetril nejaký eurofond z nejakého projektu, to naozaj mi odpusťte, to je úplne ako scestné. Čiže keby sme boli používali na toto eurofondy, tak sme kritizovaní, že eurofondy suplujú štátne funkcie. Keď použijeme štátne peniaze, tak sme kritizovaní, že nešetríme eurofondy alebo že míňame peniaze navyše, alebo že sú to falošné motivácie, alebo že vôbec si dovolíme míňať, že však akože je to príliš drahé.
Čiže vychádzame z toho, že naozaj slovenský vzdelávací systém je poddimenzovaný, že je potreba motivovať všetky strany, aby do toho systému vstupovali, a že to robíme naozaj transparentným spôsobom, že zapájame a ponechávame rozhodovanie v plánoch, výkonoch na tých županov, na tých VÚC-kach, a dokonca silne posilňujeme inštitút župana. To znamená, že taká kritika, že teraz, ja neviem, jedna politická strana nemá župy, takže zoberme im to preč, to vôbec nie je pravda.
My, naopak, týmto posilňujeme inštitút župana, jeho vlastného úradu, prenesený výkon štátnej správy, ktorý to už môže robiť na základe teda tých kritérií podľa svojej úvahy a podľa miestnych pomerov na trhu práce, aj usmernil všeobecnými kritériami. To znamená, nie nejakým rozkazom, že v jednej župe toľko a v druhej župe toľko. Tie kritériá budú mať charakter všeobecného predpisu pre všetky župy, župy rovnaké.
Takže toľko by som chcela teda na oddémonizovanie niektorých tých pojmov, ktoré tu boli takto v negatívnej konotácii pretraktované.
Ešte by som chcela na margo poznámky pána poslanca Poliačika, že sa bojím niečoho ako čert kríža. Ja viem, že keď sme sa tu rozprávali pred sálou s pani redaktorkou z Markízy, tak ste tam odpočúvali, že sa rozprávame o slove, že reforma alebo rozvoj, a že som povedala, že NPRV podľa programového vyhlásenia vlády, to R znamená rozvoj a že sa, že my akcentujeme tú dimenziu rozvoja. Ale aby ste z toho urobili vy záver, že sa bojím niečoho ako čert kríža, neviem, ako si osvojujete vôbec právo hovoriť o tom, čoho sa ja bojím. Takže to by som naozaj veľmi rada poprela.
Už to, že tu dávame dneska tri veľmi zásadné zákony, svedčí o tom, že reformy sa robia, ale keďže národný program rozvoja vzdelávania má desaťročnú dimenziu, my nechceme uviaznuť v desaťročnej reforme, my hovoríme o desaťročnom programe rozvoja. Takže uznáte, že desaťročná reforma by bola asi veľmi zaťažujúca pre republiku, pre učiteľov, pre všetkých. Čiže mýlenie pojmov "reforma" a "rozvoj", naozaj reforma v desaťročnom horizonte podľa môjho názoru nie je namieste. Je to živý systém, on sa bude reformovať, on sa bude prispôsobovať, ale ide o program rozvoja.
Takže toľko snáď na záver. Ja myslím, že ešte budem mať možnosti sa v ďalších čítaniach k tomuto vyjadrovať. Takže ďakujem pekne za pozornosť a vraciam slovo pánovi predsedajúcemu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No ja ešte môžem možno v rámci rozpravy, lebo mám ďalšie informácie o tom, že pokiaľ ide o konkrétne kroky, že od roku 2016 PPA z vlastnej iniciatívy zverejňuje informácie na webovej stránke aj nad rámec legislatívnych požiadaviek. V roku 2017 zorganizovali workshop pre novinárov, kde im vysvetľovali, akým spôsobom identifikovať, aké informácie o podporách žiadateľov nájdu na tom webe PPA-čky a vysvetliť, aké informácie o žiadateľoch PPA môže poskytovať a prečo. A od začiatku roka 2018 zverejňujú aj bodové hodnotenie na projekty aktuálnych uzavretých vyhodnotených výziev PRV SR. Čiže v súčasnosti je to podopatrenie 6.1. Tak dúfam, že aspoň ešte pár konkrétnych vecí som vám vedela týmto vysvetliť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, v mene podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorú dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky Gabriely Matečnej:
Vážený pán poslanec, v prvom rade je potrebné uviesť, že zverejňovanie informácií o podporách poskytovaných Pôdohospodárskou platobnou agentúrou v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa riadi ustanoveniami lex specialis v rámci príslušnej sektorovej legislatívy Európskej únie. Zároveň nie je potrebné pripomínať, že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľným pohybom takýchto údajov sa uplatňuje právo Európskej únie, najmä príslušné smernice o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ako aj nariadenia o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov v rozsahu príslušnej sektorovej legislatívy Európskej únie. V tejto súvislosti v procese prípravy právneho rámca vykonávania podoby Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020 zorganizovala Komisia konzultácie zainteresovaných strán, na ktorých sa zišli zástupcovia profesijných poľnohospodárskych alebo obchodných organizácií, zástupcovia potravinárskeho priemyslu a pracovníkov, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti a inštitúcií Únie. V tomto rámci sa navrhli rôzne možnosti, pokiaľ ide o zverejňovanie údajov, ktoré sú prijímateľmi pomoci z poľnohospodárskych fondov Únie a dodržiavanie zásady proporcionality pri zverejňovaní dotknutých informácií.
Na uvedenej konferencii sa diskutovalo o potrebe zvýšenia transparentnosti pri poskytovaní verejných statkov, ako aj súčasne zabezpečenia, aby uvedené zverejňovanie neprekračovalo rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto legitímnych cieľov. Diskutovalo sa tiež, že cieľ posilniť verejnú kontrolu v súvislosti s jednotlivými prijímateľmi by sa mohol alternatívne dosiahnuť aj prostredníctvom ustanovenia povinnosti členských štátov zabezpečiť verejný prístup k príslušným informáciám na požiadanie a bez zverejňovania. Výsledkom však bolo, že by to bolo menej účinné a riskovalo by sa vytváranie neželaných rozdielov pri vykonávaní.
Výsledky uvedených konzultácií boli zohľadnené pri tvorbe novej sektorovej legislatívy a vykonávania Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 až 2020. Vnútroštátnym orgánom sa preto v zmysle príslušnej sektorovej legislatívy EÚ nariadilo zverejňovanie určitej miery informácie o prijímateľoch. Sektorová legislatíva stanovila, že členské štáty zabezpečia, aby sa každoročne následne zverejňovali prijímatelia pomoci z fondov, pričom takéto zverejnenie obsahuje údaje o totožnosti prijímateľa, poskytnutú sumu a fond, z ktorého sa poskytuje, ako aj účel a povahu daného opatrenia. Tieto informácie sa musia zverejňovať takým spôsobom, aby to spôsobilo čo najmenší zásah do práva prijímateľov na rešpektovanie ich súkromného života vo všeobecnosti a najmä práva na ochranu ich osobných údajov, čo sú práva uznané v príslušných ustanoveniach Charty základných práv Európskej únie.
Uvedené informácie sa majú sprístupniť na jednej webovej stránke a zostať dostupné počas dvoch rokov od dátumu ich pôvodného uverejnenia. Ako uvádza príslušná sprievodná dokumentácia príslušnej sektorovej legislatívy EÚ, s cieľom zabezpečiť, aby bola uvedená úprava v súlade so zásadou proporcionality, zákonodarca preskúmal všetky alternatívne prostriedky dosiahnutia cieľa verejnej kontroly využívania peňazí z fondov a zvolil ten, ktorý by spôsoboval čo najmenší zásah do dotknutých jednotlivých práv.
S cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi sledovaným cieľom verejnej kontroly využívania peňazí z fondov na jednej strane a právom prijímateľov na rešpektovanie ich súkromného života vo všeobecnosti a na ochranu ich osobných údajov na druhej strane príslušná sektorová legislatíva EÚ zároveň stanovuje prahovú hodnotu vyjadrenú z hľadiska sumy prijatej pomoci, pod ktorou by sa meno prijímateľa nemalo zverejňovať. Uvedené znamená, že v prípade, že výška pomoci, ktorú prijímateľ dostane v jednom roku, je rovnaká alebo nižšia ako 1 250 eur, sa meno prijímateľa nezverejňuje.
Za určitých okolností sa členské štáty môžu od tejto prahovej hodnoty odchýliť. Sprístupnenie uvedených informácií verejnosti má za cieľ zvyšovať transparentnosť, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie v rámci SPP, čím prispieva k zviditeľneniu a lepšiemu chápaniu tejto politiky. Preto príslušná sektorová legislatíva EÚ bola nastavená spôsobom, aby ustanovenie všeobecného zverejňovania príslušných informácií neprekračovalo rámec toho, čo je potrebné v demokratickej spoločnosti vzhľadom na potrebu chrániť finančné záujmy Únie, ako aj na prvoradý význam cieľa verejnej kontroly a využívania peňazí z fondov.
V nadväznosti na uvedené PPA zverejňuje informáciu o prijímateľoch pomoci z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s legislatívou EÚ, konkrétne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1306/2013 zo 17. 12. 2013 a vykonávacím nariadením Komisie EÚ č. 908/2014 zo 6. 8. 2014. Údaje sú sprístupnené na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry. PPA spravila od roku 2016 ďalšie systémové opatrenia na zvýšenie transparentnosti v oblasti informovania verejnosti o podaných žiadostiach a podporách.
Ďakujem za pozornosť. Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, môžem reagovať. Ja by som tak začala, že ako ste povedali, že netreba to celé váľať. To ste mi vložili do úst, ja absolútne nič celé neváľam, ja som vás chcela uviesť do kontextu, v akom sme vnímaní v zahraničí, že do istej miery sme predurčení na ten proces a naozaj budeme radi, keď to nebude potupným štýlom, ale bude to tým, že my sami si prijmeme stratégiu opatrení, ktoré si my sami budeme financovať.
Dnes som bola svedkom toho, že keď Slovenská republika, ktorá, tak ako vy vravíte, bola skritizovaná, že používa europrostriedky na to, aby plnila základné funkcie štátu v oblasti vzdelávania, keď Slovenská republika urobí to, že podporí proces duálneho vzdelávania zo štátneho rozpočtu, tak je kritizovaná, že príliš veľa peňazí sa plytvá zo štátneho rozpočtu na proces vzdelávania a že prečo sa to neurobí z eurofondov. To znamená, my budeme bití, či urobíme A, tak budeme bití, že sme neurobili B, ale nie je to absolútne koncepčné.
Podľa môjho názoru, áno, treba dávať najmä z prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo to je gro toho fínskeho modelu inklúzie. A keďže mám len päť minút, považujem si za potrebné uviesť to najprv takto koncepčne aj s tým, že aké je teda to celkové vnímanie Slovenska, a tie opatrenia vám teraz rovno môžem odovzdať.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Ja pred tým ešte, než prečítam celý zoznam opatrení, ku ktorým sme pristúpili, by som chcela uviesť také zaujímavé informácie o pozadí stretnutia s pani eurokomisárkou Jourovou, keďže to bolo moje prvé stretnutie s ňou na tému infringementu a teda potencionálnej segregácie rómskych detí. Toto stretnutie sa konalo v Bruseli okolo 17. hodiny s kabinetom pani komisárky, mala som aj kolegov zo slovenskej ambasády, zo zastúpenia.
Pred tým, než sa to stretnutie uskutočnilo, mal už kabinet pani komisárky Jourovej pripravené tlačové vyjadrenie, ktoré bolo absolútne negatívne a odkazovalo do Bratislavy, že slovenské autority majú zabudnúť na stratégiu obviňovania, vyhovárania sa a bolo to spísané pred tým, asi to bolo preto, že to už bolo o sedemnástej, nechcem to ďalej komentovať, než vôbec došlo k nášmu stretnutiu. Čiže komuniké o našom stretnutí bolo pripravené pred tým, než sme sa vôbec stretli. Toto o mnohom vypovedá.
Potom, keďže mali sme asi hodinovú diskusiu, ktorá bola naozaj veľmi, si myslím, ústretová, pozitívna, konštruktívna, ku koncu tejto diskusie, a v ktorej som absolútne naozaj nezadala žiaden dôvod na to, aby sme boli my klasifikovaní, že sa vyhovárame, obviňujeme, naopak, rozprávala som o tom, že máme úprimný záujem zlepšovať situáciu, že chystáme komplexné opatrenia v rámci Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a tak ďalej, pani komisárka povedala, že oni teda to svoje negatívne stanovisko zmenia a že teda budú komunikovať o tomto stretnutí v pozitívnom duchu. Napriek tomu jej kancelária rozoslala do médií to pôvodné negatívne stanovisko, ktoré bolo napísané bez toho, aby sme vôbec mali šancu sa stretnúť a rozprávať sa. Potom oni síce ešte k večeru poslali také akoby opravné stanovisko, ale už len na ambasádu, čiže do TASR a do všetkých slovenských médií sa dostalo toto vopred pripravené negatívne stanovisko.
Je to poľutovaniahodné, ja som sa snažila potom s pani komisárkou teda nejakým spôsobom docieliť nápravy, sľúbila mi, že pred slovenskými médiami sa potom vyjadrí v pozitívnom duchu, aby to uviedla na pravú mieru. K ničomu z tohto nedošlo.
Teraz by som chcela teda okomentovať, o čom sme sa rozprávali. Podľa môjho názoru jediné, čo nám pomôže odvrátiť proces infringementu, je ukázať, že máme komplexnú stratégiu, ktorá sa v dlhodobom výhľade venuje integrácii.To znamená niečo podobné, ako urobila Česká republika, nie ukazovať separované opatrenia, to znamená, že urobili sme nejakých pár parciálnych úprav, ale ukázať, že máme komplexnú víziu, komplexnú stratégiu, do ktorej sa tieto opatrenia preklikávajú, pretože mnoho opatrení, ktoré sú zamerané práve na marginalizované komunity, sa týkajú systému ako celku, ale svojím charakterom majú najväčší záber pre tie marginalizované komunity.
To znamená, že som dôvodila tým, že predložíme tento národný program a potom sa spolu pozrieme na to, či je teda dostatočne komplexný a dostatočne dlhodobý, aby teda Slovenská republika bola vyhodnotená, že má seriózny záujem dlhodobo a strategicky pôsobiť v tejto línii. S ohľadom na to teda pani komisárka, ktorá sa príde na Slovensko pozrieť v júni, tak sme sa dohodli aj teda prostredníctvom stáleho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, že jej táto návšteva nebude ešte cielene venovaná tejto problematike segregácie, že v rámci tejto návštevy, ktorá bude prioritne venovaná problémom spotrebiteľských práv, sa my stretneme a dojednáme si ďalšiu návštevu, ktorá sa uskutoční koncom tohto roka alebo na jeseň a tá už bude venovaná cielene týmto problémom segregácie a že medzitým budeme sa spolu rozprávať o tom národnom pláne a o opatreniach, ktoré sú v ňom obsiahnuté.
Takže ten národný program, ako viete, je reformovaný na najbližších desať rokov, ktorý sa bude realizovať prostredníctvom dvojročných akčných plánov, ktoré opatrujú; ktoré obsahujú konkrétne opatrenia, časové rámce aj rozpočet. To, čo my vieme garantovať, je ten akčný plán 1, to znamená roky 2018, ´19, prakticky kúsok roku 2020.
Všetky ostatné opatrenia naozaj už budú na politickej zodpovednosti vlád, ktoré tam budú tie ďalšie dve funkčné obdobia, pokiaľ teda rátame so štvorročným funkčným obdobím, pretože ten program má teda časový horizont 2027.
Ja som veľmi rada, že už v školskom roku 2018/´19 sa nám darí realizovať prvé pozitívne kroky a začínať tak zlepšovať podmienky pre deti a žiakov všetkých druhov škôl a školských zariadení a vrátane podpory inkluzívneho prístupu vo vzdelávaní. Ako viete, nosným pilierom toho národného programu je inklúzia inšpirovaná fínskym modelom. Fínsky model, to je naozaj model, ktorý absolútne sa nedá spochybňovať na báze inklúzie, a práve tento model je založený na premise, že najlepšia škola je najbližšia škola, ktorá poskytuje kvalitné vzdelávanie.
Ubezpečujem vás, že v aplikačnej praxi školského a antidiskriminačného zákona v oblasti vzdelávania znevýhodnených skupín sa intenzívne a trvale venujeme tejto téme a naším cieľom je aj rómskym deťom vytvoriť vhodné podmienky pre ich kvalitné vzdelávanie a zavádzať úplne adresné opatrenia. Uvedomujeme si, že potrebné reformy nie je možné robiť od stola, ale, naopak, v úzkej súčinnosti s ľuďmi z praxe.
Pokiaľ ide o tie konkrétne kroky, ktoré ministerstvo urobilo v tomto roku v prospech toho, aby diskriminácia a segregácia rómskych detí neprevládala a nerástla, tak štátna školská inšpekcia v rámci... myslím, že už mám...
Môžem vám poskytnúť alebo zverejniť celý rad opatrení, je to na šesť strán, inšpekcia, hlavné úlohy metodicko-pedagogického centra, môžem vám to poskytnúť. Alebo to nejakým spôsobom zverejňujete na... (Ministerka sa obrátila na predsedajúceho.)

Vážený pán poslanec, v mene podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorú dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky Gabriely Matečnej.
Vážený pán poslanec, hlavným cieľom koncepcie revitalizácie hydromelioračných sústav na Slovensku, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky dňa 20. 11. 2014, je podpora preventívnych opatrení pred negatívnymi dôsledkami prírodných katastrofických udalostí a nepriaznivých zrážkových pomerov na potenciál poľnohospodárskej výroby, predovšetkým výskyt prívalových dažďov a sucha.
Z hľadiska zmiernenia dôsledkov sucha na poľnohospodársku výrobu ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci s PPA pripravilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka Slovenská republika 2016 - 2020 pre opatrenie č. 4, investície do hmotného majetku, podopatrenie 4.1, podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov so zameraním na zavlažovanie. Týka sa to investícií v súvislosti s využívaním závlah, revitalizáciou investícií do existujúcich a nových závlahových systémov, infraštruktúry, ako aj koncových zariadení s cieľom ich výstavby, rekonštrukcie, modernizácie a efektívnejšieho nakladania so závlahovou vodou a energiou obmedzením ich strát, všetko s cieľom zvýšiť produkciu a jej kvalitu.
Zároveň štátny podnik Hydromeliorácie v zriaďovateľskej pôsobnosti MPRV SR eviduje stav závlahových systémov na území Slovenskej republiky, ktoré predkladá každoročne či už v rámci koncepcie rozvoja podniku v zmysle § 19 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ale aj vo výročnej správe štátneho podniku. V neposlednom rade by som poukázala aj na pripravovaný rizikový fond, ktorého jedným z cieľov je pomôcť poľnohospodárom zmierniť preukázané škody spôsobené suchom.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.