Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

14.6.2018 o 12:19 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 13.9.2018 14:42 - 14:44 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážená pani poslankyňa, ďakujem za položenú otázku. Účelom pedagogicko-organizačných pokynov vydaných k aktuálnemu školskému roku je poskytnúť najmä pedagogickým a odborným zamestnancom regionálneho školstva vrátane ich riadiacich zamestnancov dokument o legislatívnych a ďalších dôležitých zmenách a aktuálnych náležitostiach týkajúcich sa ich práce. Poskytujú tiež informácie o aplikačných postupoch existujúcich ustanovení a všeobecne záväzných právnych predpisoch, ku ktorým dostávame požiadavky o ich doplnenie.
V tomto prípade pedagogicko-organizačné pokyny reflektujú na požiadavku práve laickej a odbornej verejnosti vrátane rodičov legislatívne zaviesť pre žiakov s niektorými zdravotnými diagnózami počas školského roka možnosť čerpať tzv. sociálne voľno a to vtedy, kedy si to ich psychický stav vyžaduje, pričom by sa ich neprítomnosť v škole nemusela vykazovať ako vymeškané hodiny. Ide teda o istú akoby úľavu pre tieto deti s tým, že nemusia mať vymeškané hodiny, ale zároveň nie je to natoľko závažné, aby muselo sa k nim pristupovať v rámci vydania rozhodnutia o oslobodení žiaka od dochádzania do školy. Čiže ide vyslovene o takú flexibilitu, keď napríklad autista, asperger, proste oni sú všetci veľmi rôzni, niekedy mu stačí, neviem, hodina denne na ukľudnenie a môže sa vrátiť do normálneho vyučovacieho procesu, ale teda aby nemal vymeškanú hodinu, muselo sa to nejak upraviť formálne.
Čiže ide o to, že vlastne je to, ten text, ktorý je predmetom položenej otázky, ozrejmuje, že ustanovenie § 26 ods. 2 školského zákona o povolení vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu bez povinnosti účasti žiaka na vyučovaní v časových úsekoch podľa potreby, ten je využívaný najmä športovo alebo inak nadanými žiakmi a teraz sa môže vzťahovať alebo aplikovať aj na takéhoto žiaka, ktorý má na to závažné dôvody. Tie môže mať teda napríklad žiak s Aspergerovým syndrómom alebo iný žiak s psychiatrickou alebo inou zdravotnou diagnózou, s prejavmi napríklad zníženej tolerancie k nárokom, ktoré sa kladú na deti a ktoré si vyžaduje jeho účasť na vyučovaní alebo zmena prostredia v určitom časovom období. Čiže môže sa napríklad vzdialiť na nejaký čas a nemusí to byť takto riešené, že oslobodenie a nemôže mať zároveň, teda nemusí mať zároveň vykázané, že chýba. Čiže je to akoby vychádzanie v ústrety týmto detičkám, aby mohli mať takú úľavu počas vyučovacieho procesu.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Vážený pán predseda, skončila som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.6.2018 16:36 - 16:50 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som začala reagovať možno od konca, aby sme teda najprv zareagovali na tieto posledné príspevky, ktoré sa týkali pozmeňujúcich návrhov.
Chcela by som uviesť teda, že pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli gestorským výborom a tiež pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Goga, podporujeme zo strany navrhovateľa a že ich pokladáme za obsahovo súvisiace s danými zákonmi.
Myslím si, že čo sa týka tej SAV-ky, tak tam to nebolo vôbec ani spochybňované. Dokonca ani pánom Dostálom v jeho, v jeho príspevku, pretože naozaj aj ESHA ako poskytovateľ vysokoškolského vzdelávania programov a partner vysokých škôl v mnohých projektoch je obsahovo veľmi úzko prepojená so zákonom, v rámci ktorého sa táto novelizácia ocitáva.
Čo sa týka, čo sa týka tej druhej novely, tak vy ste hovorili, pán poslanec, že by sa nemali dostávať úpravy, citujem vás, "iné zákony obsahovo nesúvisiace". To znamená, že obsahová súvisiacosť je naozaj na vec posúdenia. Ja sa nazdávam, že pokiaľ, ak ste si možno nevšimli, v rámci zákona o kvalite vysokých škôl je nielen hodnotenie vzdelávacieho procesu, ale aj hodnotenie tvorivej a vedeckej činnosti vysokých škôl a že dokonca to má dva rôzne systémy hodnotenia. A že dokonca aj samotný vzdelávací proces do vysokej miery obsahuje a hodnotí sa v ňom aj kvalita a teda vykonávanie tvorivej a vedeckej činnosti. Tak potom sa asi zhodneme na tom, že obsahom tohto zákona je do vysokej miery, by som povedala, do možno do prevládajúcej miery, aj vykonávanie vedeckej a tvorivej činnosti vysokými školami. A keďže vieme, že toto vykonávanie vedeckej a tvorivej činnosti vysokými školami (zaznievanie gongu) sa v mnohom financuje aj, aj projektami eurofondov, ktoré teda ovplyvňujú zásadne možnosť ich čerpania, rýchlosť ich čerpania, zásadne ovplyvňuje kvalitu týchto činností, tak potom sa nemôžme podľa môjho názoru sporiť o tom, či toto je obsahovo súvisiace. Obsahovo súvisiace to určite je.
Ja si myslím, že dôležitejšie je, ako reagovať na tie vaše obavy z toho, že by dochádzalo k nejakému režimu narúšania transparentnosti alebo nejakým nadštandardným, opäť slovenskému nejakému folklóru, ktorý by zavádzal túto krajinu na nejakú, ja neviem, šikmú plochu. Už to čo tu hovoril pán predseda nášho výboru Petrák, že máme, že máme... (Výkriky z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nevykrikujte toľko! Pán Hrnko, ani vy, ale pán kolega tiež.

Lubyová, Martina, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR
... že máme nález a teda správu, správu Európskeho dvora audítorov, a to konkrétne v tom Briefing Paperi z mája 2018, kde sa naozaj konštatuje, že Slovensko ako posledná členská krajina Európskej únie má ešte túto reguláciu, tak to svedčí o tom, že sme asi nemoderní a teda aj do vysokej miery nemáme kvalitné procesy.
Neviem, či ste si všimli, bol tu vysoký predstaviteľ Európskej komisie pred dvomi dňami Marc Lemaître, ktorý doniesol nové pravidlá čerpania eurofondov v rámci nového programovacieho obdobia a hovoril o tom, s čím zápasí Európska únia a všetky členské štáty vrátane Slovenska pri čerpaní eurofondov v tomto programovom období. Problém je ten, že všetky krajiny vrátane Slovenska zápasia s vysokou mierou byrokratizácie a s vysokou administratívnou záťažou, a preto hlavné heslo toho budúceho programového obdobia, je, prosím pekne, niečo ako "more funds and less words", to znamená, viac fondov alebo viacej prostriedkov a menej slov. A doslova to znamená, že sa majú zásadne zjednodušiť všetky regulácie. Dokonca je tam explicitne vyjadrený záväzok všetky regulácie znížiť slovne na polovicu. To znamená, a nejde len o Slovensko, ide naozaj o celkový trend v celej Európskej únii. Prejavom toho je nielen toto zjednodušovanie procedúr, kde už teda Slovensko, už aj v rámci tohto rámcového programu ako jediné zaostáva, čiže jediné je ešte tou nemodernou krajinou, ktoré neurobilo toto, toto spriechodnenie procedúr.
Ale je tam napríklad aj ďalšia vec a to je, tie simply flat rate compensation, to znamená, to zjednodušené vykazovanie akoby paušálnych, paušálnych nákladov, ktoré naozaj potom nepodlieha patričným audítorským procesom, ako keď to nemáte v tomto zjednodušenom režime. Je tam celý rad ďalších mechanizmov, ktoré naozaj výrazne, výrazne stransparentňujú a zjednodušujú čerpanie eurofondov. Čiže nie je to naozaj nič, čo by nešlo s duchom doby a čo by sa Slovensko teda vymykalo, vymykalo Európskej únii. Naopak, sme v tom ešte opäť mierne, mierne za tými štandardami. A teraz aby sme toto celé narušili a znegovali na základe nejakej premisy, že Slovensko si to nemôže dovoliť ako jediná z členských krajín EÚ, pretože je to nejaký akoby en bloc zlodejský štát. Ja sa naozaj dovolím ohradiť voči tomuto. Nevytvárajme tu takýto dojem. Pokiaľ dochádza niekde k nejakému narušovaniu, nejakému porušovaniu, ja budem posledná, ktorá to bude kryť alebo ktorá to bude podporovať. Ale aby sme handicapovali naozaj aj vysoké školy, aj tie subjekty, aj tých partnerov?! Viete, že oni častokrát aj v rámci projektných osí 3, 4, čerpajú spoločne so subjektami zo súkromnej sféry, aby sme ich handicapovali voči 27 krajinám Európskej únie len preto, že tu niekto tvrdí, že je to en bloc zlodejský štát, to naozaj si myslím, že si nezaslúžia ani tie školy, ani tí vedci.
Takže, takže naozaj si nemyslím. A okrem toho samozrejme nejde všetko len v režime verejného obstarávania. Existuje celý rad ďalších procedúr. My tu nijako nenavrhujeme, ani nikto, aby sa znížilo zverejňovanie informácií. Všetky zmluvy, ktoré sa budú uzatvárať, musia byť zverejňované v Centrálnom registri zmlúv. A centrálny koordinačný orgán podobne ako v iných krajinách vypracuje systém monitorovania oprávnenosti výdavkov. Všetky tieto procesy budú naďalej auditované, kontrolované tak ako všetky ostatné procesy, vrátane audítorov Európskej komisie. Čiže naozaj tu nikto nenabáda na to, aby sa nejakým spôsobom podstatne znižovala transparentnosť alebo hospodárnosť využívania fondov. Čiže toľko, toľko k týmto.
No a ešte teda by som povedala, že dávať opäť toto, toto do súvisu s rezortom školstva je trochu miešanie jabĺčiek s hruškami. Ja už som to hovorila na našom výbore, pretože to, čo sme riešili v rezorte školstva pri nahodení projektov, boli hodnotiace a výberové kritériá a nie kritériá alebo teda procesy verejného obstarávania. Naozaj v rezorte školstva sme sa zamerali na kontrolu hodnotiacich a výberových kritérií. Podstatne sme ich zlepšili, skomplexnili. My teraz máme dokonca v rezorte školstva najkomplexnejší systém hodnotiacich a výberových kritérií nielen v rámci všetkých operačných programov, ale možno aj v rámci celej Európskej únie, čo konštatovala aj, aj Európska komisia. A tieto hodnotiace kritériá boli monitorovacím výborom, ktorý sme mali v marci tohto roku, jednomyseľne schválené, čo je naozaj ako neštandardná a jedinečná vec, že všetci radove 70 členovia monitorovacieho výboru zdvihli ruky za tieto nové hodnotiace kritériá. Naozaj, že už komplexnejšie nemôžu, nemôžu byť. Takže, takže ja by som naozaj nestotožňovala procesy verejného obstarávania s tým, čo sme teraz, tieto reformy hodnotiacich výberových kritérií, to sú naozaj dva úplne odlišné, úplne odlišné procesy.
Ešte by som sa teraz teda vrátila k niektorým vystúpeniam, k tým pozmeňovacím návrhom.
Pán poslanec Beblavý, ktorý teda tu hovoril o tom, že v rámci nejakého dvojhodinového stretnutia za zavretými dverami sa všetko zmenilo, nie je tu síce, aby si teda vypočul nejaké reakcie, ale chcem povedať, ja som toto celé už vysvetlila a naozaj detailne popísala v prvom čítaní k tomuto zákonu, kde som vysvetlila, že pokiaľ sa očakávajú nejaké zmeny medzi prvým a druhým čítaním, že je to v dôsledku toho, že jedna z tých troch zákonných vysokoškolských reprezentácií nám nestihla dodať svoje konsolidované stanovisko pred tým, ako sme už teda museli prejednať na vláde návrh zákona. Ináč by tá agentúra vôbec ani tento rok nevznikla, čiže prepadli by prostriedky a nedosiahli by sme naozaj nejaký kvalitatívny posun a progres. Čiže to, že sa tam dostali nejaké zmeny, je výlučne ako naozaj prelom už teda demokracie, participatívnosti a prerokovania alebo dania možnosti tej reprezentácii, ktorá to nestihla, aby aj ich, aj ich pripomienky boli zohľadnené.
Takisto treba ako uviesť na pravú mieru, že niečo bolo urobené tajne. Viete veľmi dobre, že Slovenská rektorská konferencia, ktorá nás už po prerokovaní zákona vo vláde pozvala na svoje zasadnutie, sformulovala potom už teda skonsolidované stanovisko, kde bolo desať bodov. Tieto body boli široko zverejnené, oni sami ich aj medializovali, čiže nejde o nič tajné. Je to týchto desať bodov, s ktorými sa mala možnosť oboznámiť celá široká verejnosť. A teda my sme už len rokovali s nimi, ale aj s ostatnými dvomi vysokoškolskými reprezentáciami o tom, do akej miery sa tieto ich body dajú zakomponovať.
Tie zmeny sa zdajú pomerne obsiahle preto, lebo je to nový zákon a sedem z tých desiatich bodov boli naozaj len zmeny, ktoré viac-menej vysvetľovali technikality, upresňovali terminológiu. Čiže ono to vyzerá, že to je objemovo, že to je objemovo väčšie, ale, lebo sú to nové pojmy, je to úplne nový zákon a úplne nová agentúra v právnom poriadku nášho štátu, ale naozaj to nie sú obsahovo významné zmeny.
Čo sa týka toho skrátenia toho obdobia pre docentov a profesorov zo šiestich rokov na tri, opäť to nie je niečo, čo by takým zlým spôsobom, ako hovoril pán poslanec, ublížilo tomu zákonu. Použil taký expresívnejší výraz, ale nechcem ho tu opakovať. Opäť, boli to samotní rektori, ktorí požadovali, aby sa toto stalo, čiže je to opäť na naozaj podnet z akademickej obce. Argumentovali tým, že habilitačné konanie, inauguračné konanie zo zákona nemôže trvať viac ako dvanásť mesiacov, a preto sa im tá šesťročná doba zdala neprimerane dlhá. To znamená, že naozaj skrátením zo šiestich na tri roky nedôjde ani kvalitatívne k zmene toho systému, ani nevyraďujeme žiadnu možnosť otvorenosti toho systému v tom zmysle, ako bola navrhovaná. Ide naozaj len už o odstránenie možno takého príliš dlhého prechodného obdobia.
Čiže naopak, tie pozmeňovacie návrhy, ktoré podal pán poslanec Beblavý touto cestou, teda dozvedeli sme sa o nich tuto pár minút pred, pred rokovaním, naozaj, snáď si niekto nemyslí, že takýmto spôsobom sa to dá urobiť. Bolo by to obchádzanie tej zákonnej povinnosti prerokovávať zásadné zmeny, aj dôležité zmeny a dokonca v istom, v istom zmysle aj schvaľovať ich s tromi vysokoškolskými reprezentáciami, ktoré sú stanovené v zákone o vysokých školách. Pokiaľ by sme z večera do rána takéto obrovské zmeny vykonali, tak by sme jednoducho obišli celý tento participatívny proces. Čiže bolo by to naozaj nedemokratické takéto zmeny zaviesť poza chrbát troch základných vysokoškolských reprezentácií, ktoré zo zákona majú právo prerokovávať a dokonca v istom rozsahu schvaľovať zmeny tohoto zákona. Čiže je to naozaj, by to bolo priam protizákonné takýmto spôsobom to sem zaviesť.
Pokiaľ ide teda o zmeny, ktoré navrhovali, navrhovali, pán poslanec Štarchoň, za teda hnutie, pardon, stranu SME RODINA. Tá dĺžka externého štúdia. Podľa nášho názoru, my sme teda tiež, včera sme sa dozvedeli o tomto zámere, škoda, že sme nemohli o tom nejak technicky rokovať skôr, podľa nášho názoru taká prvá reakcia je, že v zásade v súčasnosti nie je, nie je znemožnené tým externým študentom ukončiť to štúdium skôr. Pretože je tam naozaj, je to na radení predmetov, radení kreditov jednak zo strany študenta a jednak je možnosť, aby, aby škola vo svojom študijnom poriadku upravila, že tí študenti môžu skôr skončiť. To znamená, nie je povinnosť študovať štyri roky, v tom externom štúdiu tí študenti môžu skončiť skôr, čiže zákon to vyslovene nevylučuje. Pokiaľ by sa to teda malo nejakým spôsobom ďalej regulovať, bolo by to potrebné opäť diskutovať s reprezentáciami a nebránime sa tejto diskusii do budúcna.
Pokiaľ ide o to odstránenie limitu na školné, tento krok má výrazný politický rozmer. Mohlo by sa stať, že by si tie školy to školné zvyšovali. Nevieme momentálne oceniť ten dopad a najmä politický a sociálny rozmer tejto veci. Čiže opäť takto z večera do rána je to niečo, čo by sme teda boli (zaznievanie gongu), boli trochu opatrní, opatrní podporiť. Chcelo by to naozaj konzultácie s reprezentáciami, aby sa posúdilo, aký to bude mať dopad na konkurencieschopnosť škôl, na tie, na tie všetky výberové procesy.
A pokiaľ ide o tú, ten zákon o kvalite, o tú, o tú, uznávanie alebo teda zohľadňovanie výročných správ. Tak sme analyzovali ten zákon a zatiaľ sa nám zdá, že podklady na posúdenie vnútorného systému sa rozširujú o verejne dostupné dokumenty a údajov o vysokej škole. Pokiaľ vieme, tak v súčasnosti výročné správy vysokých škôl sú povinné obsahovať informácie o zmenách v týchto, v týchto vnútorných aktoch riadeniach a vnútorných systémoch, čiže v zásade je to tam uvedené. Druhá vec je, že zatiaľ je to teda na základe metodiky, ktorú pre tie výročné správy predpisuje ministerstvo školstva. Nie je to dané priamo do zákona. Čiže v zásade v budúcnosti by to mohlo byť dané priamo do zákona, ale opäť treba to posúdiť. Viete prečo? Pretože ENQA a tie ESG kritériá sú veľmi citlivé na akékoľvek upomenutie ministerstva a ústredných orgánov štátnej správy práve z toho titulu nezávislosti. Čiže takáto vec by si vyžadovala opatrnú analýzu, ako som už naznačila aj včera, a teda sme ochotní a otvorení ďalšiemu rokovaniu o nejakých ďalších technických riešeniach. A okrem tohto zákona je nový a veľa podzákonných predpisov bude vznikať až na základe tohto zákona. A takéto veci môžu nájsť svoje miesto aj v tých podzákonných predpisoch.
Takže ďakujem za tieto pozmeňovacie návrhy. A ďakujem vám všetkým za pozornosť. Dúfam, že teda podporíte tento zákon, ktorý, ktorý zásadným spôsobom mení akreditovanie vysokoškolského štúdia v našej republike. Privádza Slovensko do, naozaj do európskeho ringu tým, že, že premietame plne do svojho systému európske kritériá kvality. A dúfame, že teda začína novú éru vo zvyšovaní kvality hodnotenia a činnosti vysokých škôl. Ďakujem pekne za pozornosť.
Pán predsedajúci, skončila som.
Skryt prepis
 

14.6.2018 15:00 - 15:01 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za vami položenú otázku. Platy zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme sa zvyšovali s účinnosťou od 1. januára 2018 o 4,8 percenta. Platy pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl sa však zvyšovali o 4 mesiace skôr, to jest od 1. septembra 2017, a to o 6 percent, teda vo vyššej percentuálnej miere ako ostatným zamestnancom vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.
Ako som už uviedla aj v rámci odpovede na tú vašu predošlú otázku, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a a športu Slovenskej republiky robí všetky kroky preto, aby sa platy pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl kontinuálne ďalej zvyšovali, a s ohľadom na práve prebiehajúce rokovania v rámci kolektívnej zmluvy, teda o kolektívnej zmluve na úrovni národnej tripartity sa dá predpokladať, že aj teraz to navýšenie bude vyššie. Takže ako neuzatvárajme ešte túto tému, pretože prebiehajú rokovania a nechceme predbiehať výsledok, konsenzuálny výsledok tripartity. Sme v tesnom spojení s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy, navzájom sa brífujeme o tom, aké sú postupy, aké sú nálady na obidvoch stranách, aké sú informácie, takže myslím si, že bude to opäť, že výrazne prekročené to percento navýšenia a opäť učitelia budú takou viac privilegovanou skupinou aj v rámci tej verejnej správy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.6.2018 14:36 - 14:37 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja myslím, že to bol skôr taký komentár ako otázka. Myslím, že odpoveď bola už obsahom tohto, čo tu bolo povedané. To znamená, že, že vy sa snažíte to chápať naozaj v čisto právno-technickom vyjadrení. To bolo zrejme myslené, to vyjadrenie, ako vyjadrenie záväzku, ktorého cieľom je napomôcť orgánom činným v trestnom konaní, nie čiste právno-technické vyjadrenie. (Reakcia z pléna.) No tak, to vám viem k tomu povedať. A myslím si, že naozaj, že je skôr o takých slovíčkach. Viete, že na tých tlačovkách to býva vypäté, človek povie slovíčko, potom, keď ho začnete legislatívne rozpitvávať, tak môžte dôjsť k záverom, ktoré nie sú celkom v súlade s tým, čo človek chcel vyjadriť. Takže to je, myslím, že to bolo obsiahnuté v tej vete, čo som opakovala. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.6.2018 14:32 - 14:34 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Predchádzajúca vláda Slovenskej republiky pod vedením predsedu vlády pána Roberta Fica ani súčasná vláda pod vedením predsedu vlády pána Petra Pellegriniho doposiaľ neprijala k otázke možného vyplatenia odmeny pre človeka, ktorý poskytne relevantné informácie, ktoré môžu viesť k odhaleniu, usvedčeniu a odsúdeniu vrahov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej žiadne uznesenie vlády ani inú formu oficiálneho rozhodnutia. Vami citovaný výrok pána Roberta Fica na tlačovej konferencii je nutné vnímať nielen v čisto právno-technickom vyjadrení, ale predovšetkým ako vyslovenie záväzku vlády reprezentovanej svojím predsedom, ktorej cieľom je napomôcť orgánom činných v trestnom konaní pri odhaľovaní páchateľa alebo páchateľov závažného trestného činu, ktorý hlboko otriasol slovenskou spoločnosťou.
Vláda si na svojom rokovaní 26. februára 2018 v Hnúšti, to je v deň, kedy sa skutok stal verejne známym, uctila pamiatku zastreleného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky minútou ticha.
Vážený pán poslanec, ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.6.2018 14:24 - 14:25 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
No toto nemôžem potvrdiť. Ako som vravela, naozaj je to závislé od výsledkov kolektívneho vyjednávania s tým, že v minulosti boli učitelia, ako viete, akoby vyčlenení na špeciálne vyjednávanie a teraz sa zdá, že je vôľa aby vrátili do celkovej celonárodnej tripartity a s tým súvisí naozaj ich plná dispozičná sloboda, aby sa teda dohodli, že k akému termínu a o koľko percent. Pretože nejde tam len o termín, ide tam aj o výšku tých percent. A, samozrejme, odborový zväz nad tým bedlivo bdie, prerátava všetky tie varianty, aby si teda naozaj vybrali takú variantu, že v konečnom dôsledku dostanú viac. Čiže ktorákoľvek varianta bude pre nich výhodnejšia, tak tú si zvolia a samozrejme, potom následne my budeme teda reagovať tou legislatívou. Čiže je to naozaj na vôli zo strany
Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, aby dospeli k tejto dohode.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.6.2018 14:23 - 14:24 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Otázka zvyšovania platov učiteľov je v súčasnosti, ako viete, predmetom rokovania a vyjednávania so sociálnymi partnermi. Ministerstvo samozrejme pripravuje nariadenie vlády, avšak výsledok rokovania je zásadný pre prípravu príslušnej legislatívy, a preto ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu je pripravené operatívne reagovať s ohľadom na výsledok práve prebiehajúceho kolektívneho vyjednávania na úrovni tripartity a v prípade potreby predložiť návrh nariadenia vlády do medzirezortného pripomienkového konania.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.6.2018 14:21 - 14:22 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorú dnes zastupujem, pani Gabriely Matečnej prečítala odpoveď pani ministerky na vami položenú otázku.
Vážený pán poslanec, v zákone č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži nie sú ustanovené žiadne riadiace ani kontrolné oprávnenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a celá agenda týkajúca sa odbornej prípravy, menovania i výmazu členov poľnej stráže z evidencie patrí do výlučnej kompetencie okresných úradov. Preto Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky nedisponuje žiadnymi konkrétnymi údajmi o využívaní tohto inštitútu vlastníkmi, nájomcami alebo inými užívateľmi poľnohospodárskej pôdy. Keďže v ostatných rokoch Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky nedostalo žiadne podnety z praxe svedčiace v prospech potreby novelizácie predmetného zákona, neuvažuje sa o jeho novelizácii.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.6.2018 12:19 - 12:25 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladáme návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania (tlač 950). Návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania predstavuje komplexnú reformu akreditačného procesu v oblasti vysokého školstva, ktorá nadväzuje na prijate štandardov a usmernenie na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré boli prijaté ministrami školstva v roku 2015. Budem ich uvádzať ako pod skratkou ESG 2015.
Navrhuje sa, aby po novom akreditačné konania a externé posudzovanie vykonávala agentúra. Išlo by o nezávislú agentúru, ktorá bude samostatnou právnickou osobou vo verejnoprávnej sfére a od súčasného stavu sa bude odlišovať tým, že bude nezávislá od ústrednej, teda štátnej moci, od orgánov štátnej moci, a to tým, že bude na rozdiel od súčasnej akreditačnej komisie, ktorá je iba poradným orgánom vlády a ktorá teda často nerozhoduje, ale iba navrhuje rozhodnutia, v konečnom dôsledku ich vydáva ministerstvo školstva, táto nová akreditačná agentúra bude samostatná právnická osoba, ktorá bude rozhodovať a konať autonómne a rozhodovať bez vplyvu tretích strán.
Vzhľadom na povahu činnosti tejto akreditačnej agentúry bola zvolaná forma verejnoprávnej inštitúcie, čo znamená, že je zákon potrebné upraviť aj ustanovenia o jej orgánoch, financovaní, hospodárení, a to práve sa upravuje predkladaným zákonom.
Procesne sa teda upúšťa od komplexných akreditácií a pravidelného akreditovania jednotlivých študijných programov, čo je prax súčasnosti, a namiesto toho sa bude pravidelne posudzovať vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Samostatné akreditovanie študijných programov už sa predpokladá len vtedy, ak bude vysoká škola mať záujem vstupovať do nových študijných odborov. Rozsah oprávnení v oblasti samostatného vytvárania a úpravy študijných programov bude vychádzať z výsledku posúdenia vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.
Na záver je dôležité uviesť, že v zmysle štandardov ESG 2015 sa návrhom zákona realizuje aj tá požiadavka, aby za kvalitu poskytovaného vzdelávania primárne zodpovedala vysoká škola, ale zároveň sa do procesu tvorby a monitoringu študijných programov zapájajú aj relevantné subjekty, a to sú najmä študenti a zamestnávatelia.
Návrh zákona mierne modifikuje aj udeľovanie štátneho súhlasu pre súkromné vysoké školy, pričom okrem iného sa začiatok konania presúva z ministerstva na agentúru.
Ja by som prečítala aj úvodné slovo k tej tlači 951, pán predsedajúci. Lebo je zlúčená rozprava, prečítam obidve úvodné slová? Dobre.

Takže, takže teraz by som prešla k úvodnému slovu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 951). Predkladáme túto novelu zákona o vysokých školách na to, aby sme realizovali jednak úpravy, ktoré súvisia so zmenou akreditačného procesu, čiže s návrhom zákona o kvalite, ktorý som práve uviedla, a jednak ešte nad rámec tohoto zavádzame niekoľko menších noviel, a to popri ustanoveniach, teda ktoré majú súvislosť so zákonom o kvalite, ide ešte o tieto ďalšie zmeny.
Po prvé. Zvýšenie otvorenosti vysokoškolského systému tým, že pri obsadzovaní miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora a docenta sa umožňuje upustiť od požiadavky na predchádzajúce udelenie titulu docent alebo profesor. Čiže ide o otvorenie systému na tých vyšších miestach aj pre odborníkov napríklad z praxe, odborníkov zo zahraničia, ktorí ešte nemali možnosť alebo nestihli absolvovať tie habilitačné a inauguračné konania.
Je tam ďalším bodom zavedenie interdisciplinárnych štúdií ako nového druhu bakalárskeho študijného programu, ktorý umožňuje vysokým školám novú formu organizácie štúdia a študentom vytvorenie si jedinečného profilu výberom absolvovaných predmetov.
Po ďalšie je tam upustenie od formálneho začlenenia vysokých škôl medzi univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy, ktoré bolo do vysokej miery len formálnym začleňovaním.
Návrh ďalej upravuje niektoré okruhy, ktoré považujeme za zmeny technického charakteru, napríklad spracovanie osobných údajov, používanie štátnych symbolov, ale nezaoberáme sa zmenami v rámci ani riadenia vysokých škôl, ani financovania vysokých škôl, či zmenami v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Hovorím to práve preto, lebo sme zachytili, že sa tu dostali v poslednej chvíli viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré sa zaoberajú týmito zásadnými vecami, ako je riadenie a financovanie vysokých škôl. My sme sa v rámci jednaní s vysokoškolskými reprezentáciami, ktoré sú ustanovené v zákone o vysokých školách, to znamená Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl, dohodli na tom, že zásadnejšie úpravy vysokoškolského zákona sa budú riešiť veľkou novelou, ktorá by mala byť, teda, začať rozpracovávaná po prijatí zákona o kvalite a ktorá by prišla teda na rad budúci rok. A práve preto sme zatiaľ nezasahovali závažnejšie do vysokoškolského zákona v oblasti takých vážnych inštitútov, akými sú financovanie, riadenie. Je to naozaj založené na konzultatívnom procese s reprezentáciami. A preto si myslím, že bez naozaj širšej konzultácie s tými reprezentáciami, ktoré zo zákona majú takéto závažné zmeny posudzovať, by to teraz nebolo celkom transparentné. Takže malo by to byť predmetom diskusií najmä s predstaviteľmi akademickej obce v priebehu tohto roka a následne predmetom samostatnej novely vysokoškolského zákona budúci rok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predložených materiálov.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.6.2018 11:59 - 12:18 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi zareagovať na konkrétne body, ktoré boli vznesené v tejto rozprave. Nepôjdem chronologicky, pôjdem možno v takej miere, v ktorej sa dajú, dajme tomu, aj tie, aj tie pozmeňovacie návrhy akceptovateľné v rámci vecného legislatívneho spracovania tejto témy.
Začala by som teda odzadu s tým posledným pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Sopko. Ktorý teda v duchu toho, my sme sa už aj pred tým rozprávali o tomto návrhu, naozaj je to teda odkonzultované a je to návrh, ktorý je naozaj vecne, legislatívne prepracovaný, a my ako, teda predkladateľ sa vieme s tým stotožniť, nemáme voči nemu žiadne námietky. To znamená, že tento návrh by sme vedeli, vedeli podporiť, keďže v podstate lepším spôsobom akoby upravuje ten rozdiel pri tých umeleckých školách, pri tých ŠUP-kách, ktoré sú novým inštitútom teraz alebo staronovým inštitútom v tomto zákone, lepšie upravuje tú umeleckú prax verzus umeleckú prípravu, čím možno dáva tým školám ďalšiu flexibilitu, aby si ešte lepšie diferencovať ten učebný proces.
Takže potom k tomu, čo ste hovorili, ten priemysel 4, duál, triál a tak ďalej, v podstate už teraz keď vnímate, v tom zákone sú isté posuny k takej spolupráci zamestnávateľov, pretože tam nanovo upravuje možnosť, aby si tie profesie, alebo teda aby podnikové centrá dávali spoločne duálne pracovisko. To znamená, je tam určitá spolupráca, tým, že zamestnávatelia si môžu v rámci nejakých asociácií alebo nejakých dohôd vytvoriť spoločné pracovisko, aj menší zamestnávatelia tým pádom môžu znášať akoby bremeno tej výuky a nemusia jedným spôsobom ako všetko poskytovať napríklad pre jedného žiaka sami. Takže, že je tam, je tam naozaj už posun. A, samozrejme, súhlasím s tým, že priemysel 4 a dokonca aj práca 4.0, ktoré tiež ešte zatiaľ nie sú celkom dobre prepracované, budú mať v budúcnosť aj v tomto odbore.
Potom by som sa zastavila pri návrhu, pozmeňovacích návrhoch za poslancov za hnutie SME RODINA, stranu, pardon. Ten systém učebných zmlúv (zaznievanie gongu), my sme zaviedli teraz tú zvýšenú priepustnosť do polroka. Doteraz to bolo tak, že do 31. augusta sa to dieťa muselo rozhodnúť, alebo ten rodič ho, že tam musel zapísať bez toho, aby mal nejaký praktický kontakt s tou školou. To zvýšenie tej priepustnosti jednak reaguje na to, že zamestnávatelia ešte tiež môžu získať nových študentov do toho duálu, čiže podporuje sa tá participácia, ktorá tu bola z viacerých strán kritizovaná, že je nízka, ale zároveň je to aj o tom, že ten študent sa môže viacej oboznámiť s daným odborom, môže robiť také informovanejšie rozhodnutie. Čiže je to naozaj o tej, dajme tomu, etike, ktorá už tu bola niekedy spomínaná, že jednoducho dokážu aj rodičia, študenti pružnejšie reagovať na to, aké sú konkrétne študijné podmienky, oceniť to, čo dostávajú v tej odbornej škole, to, čo by dostávali možno v duáli, a jednoducho zvyšuje sa tým flexibilita celého systému. Zase ale keby sme my posúvali túto hranicu, dajme tomu na tie dva roky, tak nám môžu vznikať problémy jednak s celkovou administráciou, a to je to, čo aj pán Gröhling myslím aj na výbore, aj tu ste spomínali, že posúvanie toho, posúvanie toho odchodu zase implikuje ďalšie problémy pri vykazovaní normatívov rôznych tých ďalších inštrumentov, ktoré sa tam do toho nabaľujú. Čiže odďaľovanie toho momentu prechodu, jednak môže administratívne komplikovať ten proces. Bolo by to naozaj treba serióznejšie prediskutovať aj s tými samotnými školami a zamestnávateľmi. A jednak vy potom ako keby ste zobrali dieťa z jedného systému a už po dlhšom čase ho vkladali do druhého systému. To by bolo možné vtedy, keby tie systémy boli rovnaké, ale ten duál je zásadne odlišný od zvyšku teda odborného školstva, tým, že je duál. Čiže čím ďalej odďaľujeme ten prechod toho študenta, tak tým väčšie riziko, že naozaj odbor, teda odborná stránka toho výcviku a toho vzdelávania nebude nejakým spôsobom zachovaná.
Viete, že mohli by tam vzniknúť nejaké chýbajúce časti, ktoré tie deti nedostanú v rámci výuky, pretože z jedného systému do druhého systému, čím neskôr to dieťa prekladáme, pre toho žiaka, čím väčšie riziko, že nebude mať kompletný, dajme tomu, kompletne, povedzme, curriculum a nezíska presne tie kompetencie, návyky, zručnosti, ktoré by mal získať. Čiže v zásade tento návrh nie je zlý, ale jednoducho žiadalo by si to lepšie odkonzultovanie na miestach so zamestnávateľmi, so školami a žiadalo by si hlbšiu sondu do toho nastavenia tých programov, aby sa zabránilo tomu, že tie deti budú mať takú akoby veľmi difúznu kariéru a proste nebudú, nebudú nakoniec dostávať to penzum, ktoré by bolo potrebné, aby dostali v rámci štandardu. Ale v zásade to nie je návrh, ktorý je nejakým spôsobom nerealizovateľný, ale jednoducho potreboval by asi hlbšiu diskusiu. A škoda, že sme aj skôr sa o tom nebavili, ale v budúcnosti samozrejme sa otvára pole pre ďalšie, možno spriechodňovanie duálu, teda so zohľadnením všetkých tých faktorov, ktoré som teraz hovorila, čiže administratívne náklady na ten proces, alebo administratívne komplikácie toho procesu, možnosť zjednotenia toho curricula, zabezpečenia ako jednotného curricula aj vo väzbe na európske kvalifikačné štandardy a to, že teda, aby tí žiaci neboli nejakým spôsobom ukrátení o nejakú časť tých kompetencií, ktoré majú dostať.
Pokiaľ ide o to, o to zníženie základu dane. My sme upustili od toho zvyšovania na základe toho, že to má rozpočtové dopady a že tie priame platby pokladáme, ktoré majú teda tiež rozpočtové dopady a zrejme vyššie rozpočtové dopady, ale pokladáme ich za lepší nástroj z hľadiska inklúzie, aby sa práve malé stredné firmy a živnostníci dostali do systému.
Pretože pokiaľ ste boli, myslím, že aj pán Gröhling bol účastný na krajskej rade, pardon, na republikovej rade pre odborné vzdelávanie, kde sme vás teda prizvali alebo kde ste sa zúčastnili ako expert za BSK a kde sa práve zo strany zamestnávateľov toto preberalo, že ten nami pôvodný navrhovaný variant tých nepriamych stimulov, čiže tá odpočítateľná položka dane bola napadnutá samotnými zamestnávateľmi a živnostenskou komorou, s tým, že je to ako bezzubé opatrenie pre malých, stredných podnikateľov a živnostníkov. Pretože často majú tak akoby optimalizovaný základ dane, že odpočítateľná položka je pre nich absolútne už nepoužiteľná, a tým pádom, že to je, to je úplne akoby zlá motivácia, ktorá presne nám nepomôže napumpovať do systému malých, stredných a živnostníkov. Preto sme navrhli veľmi odvážny variant, a to sú priame platby, s tým, že to už je naozaj priama stimulácia. Je to drahé a je to investícia štátu do tohto systému, ale presne toto je inkluzívne opatrenie, ktoré tam tých malých a stredných dostane. Zároveň ale teda nebolo možné navyšovať po všetkých linkách, čiže aj nepriame, aj priame. S tým ale, že tie nepriame sme neodstránili, tie tam zostali. Tie nepriame tam zostali v tom rozpätí, ako boli doteraz, ale neboli navýšené. A to akoby navýšenie tých nepriamych sa preklopilo do zavedenia priamych a tie priame platby sú naozaj viac adresne zamerané na malé, stredné podniky a na živnostníkov. A to sa nám teda podarilo s ministerstvom financií dojednať, že jednoducho je to plne rozpočtove kryté opatrenie.
Pokiaľ ide o to kuriérove poradenstvo, ja súhlasím s vami, že je určite dobré mať prepojené činnosti na ústredie práce a na tie miestne útvary, alebo čo tam má, tie centrá. Je to samozrejme aj v súlade s tým, že je treba prognózovať trh práce. A to, že vlastne rezort práce je u nás kompetenčne zodpovedný za to prognózovanie potrieb trhu práce, v danej chvíli ale možno tá veta je príliš všeobecná na to, aby vôbec bola zapísaná v zákone. Samozrejme, že vždy treba, aby táto spolupráca bola, vyplýva to určite aj z nastavenia kompetencií. A pokiaľ by tá veta mala byť v zákone, možno by mala byť nejak viacej špecifikovaná. To znamená, lebo tam ste si všimli, že tie CPP a tieto, tie kariérove poradenstvá majú celý rad rôznych vyšpecifikovaných úloh. Teraz keby sme tam dali len toto všeobecné vyjadrenie, ktoré v zásade nie je rozporovateľné, mohlo by to možno skomplikovať procesne. Pretože začali vznikať otázky, že v ktorom stupni sa majú ako korigovať, kto dá prvý čo. Čiže jednoducho, ako zásadne áno, filozoficky áno, ale možno viacej prepracovať tú formuláciu alebo také systémové nastavenie tej spolupráce v tom zákone. Čomu samozrejme sa nebránime a budeme radi o tom diskutovať.
Pokiaľ ide o návrhy pána poslanca Gröhlinga ohľadom... Alebo ešte návrhy? No ja by som možno aj tak všeobecne zareagovala na tie vaše body v tej diskusií. Ste sa sťažovali možno alebo tak ste si nejak ťažkali, že to, čo už pred tým bolo možno navrhované, tam nebolo premietnuté. Ja sa ani nečudujem, lebo vy idete na to úplne takým spôsobom, že jednoducho miesto toho, aby ste prišli a zaklopali na dvere a začali s konkrétnou argumentáciou, to je proces, ktorý s mnohými aj s opozičnými poslancami normálne beží, tak jednoducho neprídete nikdy, len vždy urobíte také, že vy najlepšie viete, prečo má človek nejaký zámer, vy najlepšie viete, že všetko, čo človek zamýšľa, je len preto, že to myslí zle s tými deťmi, vy najlepšie viete, vy to dáte do médií a po tomto všetkom, proste už keď niečo takto dáte rovno cez plénum, čo ako sa dozvieme akože v minúte v poslednej, to naozaj si myslím, nie je naozaj tá konštruktívna spolupráca. A ja som sa nikdy nebránila, aby ste prišli a prediskutovali nejaké návrhy, ale jednoducho takýmto spôsobom sa to dozvedať, že proste, pretože prišli nejaké eurofondy, tak sa tu robí duál. A proste všetky tie najhoršie úmysly, čo vy tu pripisujete, ja sa aj nečudujem že proste potom neprechádzajú tie naozaj možno konštruktívne návrhy ako technické.
Takže pokiaľ ide napríklad aj o to, že nehovoríme o ďalších 90 percentách, iba o deťoch v duáli. Cieľom tejto novely bolo pomôcť duálu. Čiže je primárne zameraná na duál, ale samozrejme, ak ste si všimli, sú tam aj tie plány výkonov a tie sa týkajú komplet celého odborného školstva, nielen duálu. Čiže určite sa nemyslí iba na duál, ale aj na ostatných. A to, samozrejme, vy už potom ako poviete "a", ale nepoviete "b". To ste už nespomenuli, hej, že tie celkové plány výkonov, čo je veľmi aj zásadné zlepšenie plánovania v rámci celého stredného odborného vzdelávania, nielen duálu, že sa to tam rieši. Lebo chceme vyvolať dojem, že my teda na všetkých ostatných kašleme. A takto bod po bode by som to mohla celé prejsť. Naozaj si myslím, že ani možno netreba na to všetko reagovať.
Ale pokiaľ ide o tú, o to zapojenie sa v druhom ročníku, to som už reagovala aj v rámci návrhu SME rodina, ktorý to mal tak viac ako prepracované. Pokiaľ ide o to správne konanie, my už sme to aj na výbore diskutovali, tu sa kombinuje pri tom plánovaní výkonov odborné kritérium akoby so správnym konaním. To plánovanie výkonov, v rámci toho, že má byť objektivizované a odtrhnuté od tej politickej roviny, to znamená, tých všeobecne záväzných nariadení miestnych zastupiteľstiev, ono má byť naozaj založené na nejakých odborných kritériách, aby to bolo všeobecné, aby to bolo odborné a objektívne. A už sa vám teraz snažila vysvetliť, že kombinovanie správneho konania ako naj, akoby byrokratickejšieho spôsobu konania vo verejnej správe s odborným rozhodovaním nedáva dobré výsledky. Videli sme to už aj teraz pri tých osemročných gymnáziách. V podstate vy keď máte prehodnocovať, vyhodnocovať nejaký odborný proces prideľovania, ktorý je založený na niekoľkých kritériách v rámci správneho konania, tak sa tá správna úvaha už zo samotného inštitútu správneho konania vám nedovoľuje, aby ste, aby ste dostatočne zohľadnili tie odborné kritériá. A zároveň vám v druhom stupni často už nedáva možnosť na to, aby ste nejakým spôsobom ešte zasiahli a bez zase narušenia tých kvantitatívnych pomerov tam nejaké nové triedy pridávali. To je prípad osemročných gymnázií.
Čiže my súhlasíme s tým, že treba alternatívny mechanizmus, opravný mechanizmus. My ho tam máme, ale nie je to jednoducho správne konanie, je to jeden z ďalších mechanizmov, ktorý sa bežne používa vo verejnej správe. Čiže nie je to o tom, že by naozaj nebola žiadna alternatíva, nebol by žiaden opravný mechanizmus.
V reakcii na vystúpenie pani poslankyne Remišovej. Myslím, že v niektorých tých bodov sme sa dotkli aj na výbore. To, že na jednej strane sa toto nazýva kozmetickými zmenami, na druhej strane zase rozporujete, že to sú naozaj veľmi zásadné kreácie veľmi zásadných problémov, neviem, z hľadiska etiky, z hľadiska diverzifikácie, atď., trochu akoby v rozpore. Ale ja by som k tým etickým veciam sa chcela vyjadriť. To znamená, my tu akoby v rámci tejto diskusie evokujeme dojem, že pomaly všetky deti sú tu dávané do otroctva a všetci si nútení uzatvárať nejaké zmluvy o budúcej zmluve. Pritom v reáli sa toto týka naozaj len veľmi malej časti, pretože k tej zmluve o budúcej zmluve vedú asi tri stupne, kde sa naozaj slobodne môže to dieťa, ten rodič rozhodnúť, že či ju vôbec uzavrie, a je to plne v súlade s dispozičnou slobodou všetkých strán. Pretože už viete, už na výbore sme to hovorili, v samotnom zákone je uvedené slovo "môže", čiže v akejkoľvek škole môže sa uzavrieť táto zmluva a nemusí sa. Čiže nie je to absolútna povinnosť k tomu, aby sa dieťa dostalo do duálu.
Po druhé, čiže hovorím všeobecne, hej, po druhé, keď sa teda bavíme o podnikových školách. Naozaj podniková škola ja zvláštny inštitút, ktorý sa vymyká tej bežnej sieti tých stredných odborných škôl. Je to naozaj teraz nový inštitút, ktorý do veľkej miery existuje u zamestnávateľa na náklady zamestnávateľa, nad rámec dokonca tých plánov výkonov, ktoré sa určujú iným spôsobom. A už keď do takejto školy si chcú na základe princípu zmluvnej slobody oni upraviť nejaké podmienky, tak je to plne v súlade s tým, že môžu sa slobodne rozhodnúť tie deti do podnikovej školy vstúpiť, alebo nevstúpiť. Okrem toho v tej podnikovej škole nie zase všetky deti, ktoré tam majú ísť, majú uzavretú tú zmluvu, ale iba 50 %, čo je teda istá garancia aj pre toho zamestnávateľa, aby sa mu vôbec rentovalo takúto triedu otvoriť. Pretože v momente, kedy by sme toto odstránili, tým, že je to súkromná škola, kde naozaj ten zamestnávateľ investuje podstatnú časť vlastných nákladov a veľmi sa vkladá do toho procesu, v okamihu, kedy by mu mohli všetci odísť, tak by tieto školy ani nevznikali, pretože jednoducho by trénoval ľudí pre iné zamestnania alebo proste na svoje náklady vzdelával za súkromné peniaze, svoje vlastné prostriedky vzdelával žiakov, ktorí by mu okamžite odišli, a jednoducho toto by bola bariéra, toto by bola v reáli bariéra na to, aby vôbec takéto školy niekedy vznikli.
To znamená, že je to naozaj na princípe zmluvnej slobody. Nemusí to dieťa ísť do podnikovej školy. Môže ísť do inej školy, nie podnikovej, takisto do duálu. Aj v podnikovej škole nemusí každé dieťa uzavrieť tú zmluvu, len 50 % detí. Pokiaľ nenaberie 50 % takých detí, tak tú podnikovú školu ani nemusí otvoriť. Čiže to vôbec ešte uvidíme, či aj toto bude stačiť, aby ich otváral. Potom, keď to dieťa skončí a sa teda rozhodne, že chce ísť cestovať a nechce pracovať, tak jednoducho môže odísť a iba preplatí zamestnávateľovi, iba preplatí zamestnávateľovi pomernú časť tých nákladov. A aj to je opäť upravené len slovom, že "môže". Ten zamestnávateľ to len môže vyžadovať. Je to len pomerná časť nákladov. A dokonca ešte v Zákonníku práce, a toto bolo nastavené rezortom práce, je celý rad ustanovení, kedy nemusí toto preplatiť. To znamená, že je to naozaj aj z hľadiska tých ekonomických úvah plne odôvodnené, plne odôvodnené opatrenie, pretože vy zase nemôžete nútiť niekoho, aby investoval svoje vlastné prostriedky do výchovy učňov, žiakov, ktorí potom jednoducho môžu buchnúť dvermi a odísť a povedať, že ďakujem. To naozaj zase nie je potom v súlade so zmluvnou slobodou, s princípmi ekvity, s princípmi nejakej ekonomickej rentability takého podniku. Taký podnik by jednoducho nevznikal. A jednoducho by to bolo opäť bezzubé opatrenie, podniková škola, a o rok by ste sa nám tu všetkým vysmievali, že načo ste založili podnikovú školu, však nikto ju ani neotvoril. A ani by ju neotvoril, lebo kto by proste začal vychovávať žiakov s tým, že však potom odíďte slobodne? Nech sa páči, ja vás tu vychovám, vy slobodne odíďte.
Čiže naozaj je tam celý rad bŕzd proti tomu, aby to nebolo neetické. Je tam celý rad krokov, kedy sa naozaj rodič a žiak môže rozhodnúť nevstúpiť do takého systému. A zase na druhej strane už keď začneme spochybňovať vôbec za prvé, v pätnástich rokov vzniká pracovnoprávna subjektivita a v týchto prípadoch aj v iných podnikoch, aj v iných systémoch, nielen v duáli, musí byť urobený celý rad rozhodnutí. Čiže akýmkoľvek spôsobom teraz začať tvrdiť, že, aha, rozhodovanie deti v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v pätnástich rokoch je neetické, tak s týmto treba ísť teda na Zákonník práce, na rezort práce a začať to nejako upravovať systémovo, a nielen tuto, pretože teraz je tu novela o duáli. Toto sa naozaj vzťahuje na rozhodovacie procesy v rámci pracovnoprávnej subjektivity od pätnástich rokov.
Čo sa týka tej malej diverzifikácie, ktorú tu kritizujete, že vzniká to naozaj v niektorých tých odboroch, prevažne v nejakom, dajme tomu, strojárstve. Samozrejme, sme si toho vedomí, a práve preto sme teraz pristúpili naozaj k opatreniam, ktoré motivujú malé, stredné podniky a živnosti, aby vstúpili do systému. Čiže doteraz tá malá diverzifikácia súvisela s tým, že v systéme sa zúčastňovalo niekoľko pomerne veľkých fabrík, ktoré si mohli, vedeli dovoliť a boli najviac zainteresovaní doňho vstúpiť. Tým, že sa to teraz rozšíri o malé stredné podniky a živnostníkov, tak naozaj by malo dôjsť k oveľa vyššej diverzifikácii, a to je tá inklúzia, ktorú teda všetci chceme podporiť.
A to, že v Rakúsku chodí do duálu 40 % detí, už naozaj súvisí s tým, že náš vzdelávací systém je úplne odlišný od rakúskeho vzdelávacieho systému. Že náš vzdelávací systém, naozaj, ako v rámci takej klasickej štandardnej klasifikácie v rámci Európskej komisie je identický so škandinávskym vzdelávacím systémom, slovinským, balkánskym vzdelávacím systémom. Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko majú úplne iný vzdelávací systém aj čo sa týka poskytovania ISCED 1, ISCED 2 v rámci základných škôl, aj čo sa týka poskytovania spoločného curricula, my nemáme šancu tento systém začať teraz replikovať. A okrem toho, že tieto krajiny sa začínajú zaoberať myšlienkou, tú prílišnú diverzifikáciu stlačiť, lebo aj v súvislosti s migráciou začínajú mať veľké problémy s prechodmi v rámci svojho komplikovaného vzdelávacieho systému. Takže my jednoducho nikdy nedosiahneme tie parametre Rakúska. Ani ich nechceme dosiahnuť. Je to o tom, že proste vy nemôžete zobrať jeden inštitút z úplne iného vzdelávacieho systému a takto ho presadiť do druhého vzdelávacieho systému s tým, že on začne bujnieť a dosahovať tie isté parametre. Je to naozaj o tom, že ak tento, ak tento systém považujeme za potrebný, tak treba ho postupne budovať, pilotovať, podporovať, a teda postupne zvyšovať tú mieru participácie. Ale 40 % v duáli na Slovensku je úplne irelevantné a utopické, pretože my naozaj ten rakúsky vzdelávací systém nemali sme a nikdy nebudeme, nebudeme mať. Čiže je to aj trochu o takom filozoficko-historicko inštitucionálnom nastavení celého vzdelávacieho systému.
Pokiaľ ide ešte o tie normatívy, to je už asi posledný bod, ktorý by som chcela okomentovať. Vy ste spomínali, že tie normatívy sú veľmi rôzne. Na výbore sme o tom hovorili aj konkrétnejšie. To nastavenie normatívov závisí od pomeru napr. praktického a teoretické vyučovania. To znamená, že urobiť poriadok urobiť v normatívoch, to nie je také jednoduché, že proste sa pozrieme a povieme si, že títo robia s počítačmi a táto robí s metlou, takže toto musí byť drahšie a toto lacnejšie. Pretože konkrétne napríklad ten vami uvádzaný príklad praktickej ženy, kde teda vyšší normatív súvisí s tým, že tam je pomer praktického a teoretického vyučovania iba 4:1, pretože je to dvojročný odbor, ktorý slúži ako integračný nástroj najmä pre dievčatá z marginalizovaných komunít. A práve preto je to prispôsobené, aby ony presne dostali tie návyky, štandardy, ktoré potrebujú, a aby sa nezaťažovali tým teoretickým vyučovaním. Takže ten normatív súvisí s praxou verzus s teóriou. A nie je to vzťahom k tomu, či sa niekde používajú technológie. To, či sa niekde používajú technológie, je ošetrené v inom systéme financovania a nie priamo v tomto nastavení.
Takže ďakujem pekne všetkým za pozornosť a dovolím si vás teda požiadať o podporu návrhu vládneho. Ďakujem pekne.
Skryt prepis